Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/5/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. N. XX, W. XX F., zastúpenej: Z.. RG. advokátka so sídlom Nám. Hrdinov 7 - 8, W. XX F., proti žalovaným: 1. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX R. - F., 2. E. S., a.K. so sídlom N. C.. zastúpená: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie 10 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu F. zo dňa 13. októbra 20XX č.k. -166, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania vo vzťahu k žalovanej v druhom rade p o t v r d z u j e . Žalovaná v druhom rade má nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil. Žalovanému v 1. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej v 2. rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , ods. 1, (CPS). 1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa využijúc svoje dispozičné oprávnenie vzala žalobu v celom rozsahu späť, preto skúmal procesnú zodpovednosť strán sporu na zavinení zastavenia konania. Posúdiac všetky okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že v súvislosti s náhradou trov konania nie je dôvodná aplikácia , ktorý predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie, keďže nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne neprizná náhradu trov konania úspešnej protistrane. Poukázal na skutkové okolnosti, podľa ktorých si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na tunajšom súde dňa 30.12.2019, pričom konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. bolo právoplatne zastavené dňa 02.10.2019 z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade. Vyslovil názor, že žalobkyňa mala vedieť, aké nároky a na akom skutkovom základe si v konaní pred Okresným súdom Bratislava I uplatnila, a samozrejme aj to, aké konkrétne jej nároky boli zo strany žalovanej v 2. rade titulom uzavretej mimosúdnej dohody uspokojené. Tieto informácie bola potom povinná poskytnúť svojej právnej zástupkyni a to za účelom zváženia dôvodnosti podania žaloby a zváženia možnosti jej úspechu v konaní. Ak tak žalobkyňa neurobila, nemožno túto skutočnosť pripočítať na úkor žalovanej v 2. rade, ktorá musela voči riadne podanej žalobe v zmysle aktívne uplatňovať prostriedky procesnej obrany. Hoci žalovaná 2. rade už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa si na rovnakom skutkovom základe uplatnila nároky v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, ktoré boli v zmysle mimosúdnej dohody uspokojené, pričom svoje tvrdenia oprela aj o listinné dôkazy, žalobkyňa na žalobe zotrvala a vyvolala potrebu ďalšej procesnej obrany zo strany žalovanej 2. rade, ktorá sa v konaní aktívne bránila. Zohľadňujúc okolnosti, za ktorých žalobkyňa podala žalobu a hodnotiac jej ďalší postoj v konaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že tieto okolnosti nemôžu

prevážiť, hoc aj v dôsledku utrpenej ujmy, jej zlým zdravotným stavom, nízkym príjmom a nemožnosťou zaradiť sa do riadneho pracovného a spoločenského života (hoci ide nepochybne o závažné skutočnosti) tak, aby tieto skutočnosti na strane žalobkyne považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa. Práve naopak, nepriznanie náhrady trov konania žalovanej v 2. rade, by sa za daných okolností mohlo javiť ako rozpor so spravodlivým usporiadaním veci, keď má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu tak pokiaľ ide o vedenie súdneho konania, ako aj jeho výsledok. K tomu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 29.05.2018 a na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 30.08.2017, z ktorých citoval. 1.3. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súvislosti s náhradou trov konania nie je dôvodná aplikácia , posúdil nárok na náhradu trov konania v zmysle dôvodiac, že žalobkyňa bola stranou sporu, ktorá zastavenie konania procesne zavinila. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozhodol tak, že mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný 1. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisového materiálu vyplýva, že mu preukázateľne ani žiadne nevznikli. Vo vzťahu k žalovanej k 2. rade rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni priznal v rozsahu 100 %. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania žalovanej v 2. rade zmenil a náhradu trov konania jej nepriznal s prihliadnutím na ustanovenie . Dôvodila, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Potvrdila, že žalovanej v 2. rade vznikol nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením , keďže procesne zavinila zastavenie konania. Namietala však, že bolo namieste použiť ustanovenie . K tomu poukázala, že má trvalé následky, ktoré jej spôsobil žalovaný v 1. rade pri dopravnej nehode. Jej psychicky a fyzicky stav je tak vážne narušený, že nie schopná zaradiť táto plnohodnotného života. Má minimálny dôchodok. Preto sa priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade javí ako nespravodlivé a odporujúce dobrým mravom, môže viesť k nenapraviteľným škodám na jej majetku. Žalovaná v 2. rade s ňou uzatvorila v inom konaní mimosúdnu dohodu, ktorá však nebola v jej prospech, ale naopak v prospech žalovanej v 2. rade, preto sa nezachovala v súlade s dobrými mravmi. Do svojho sociálne slabého postavenia sa nedostala svojím zavinením, ale zavinením žalovaného v 1. rade. Mala zato, že v tomto prípade v dôsledku útrpnej udalosti, ktorej následkom bolo doživotné poškodenie jej zdravia, nízky príjem a nemožnosť zlepšiť si kvalitu života prípadným pracovným pomerom či dohodou o vykonaní práce, navyše jej zaradenie do spoločenského života následkom psychickej traumy je pre ňu náročné, sú dané podľa dôvody osobitného zreteľa, keďže si tento neprihodila sama. 3. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v odvolaní uvedené dôvody pre naplnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia , už boli predmetom skúmania pri rozhodovaní o trovách súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení. K nároku na náhradu trov konania sa vyjadrila v podaní zo dňa 17.09.2021, ktorá argumentácia platí aj po podaní odvolania žalobkyne, keďže žalobkyňa v odvolaní neuviedla nič, čo by zásadne zmenilo skutkový a právny stav k nároku na náhradu trov konania. S odôvodnením napadnutého uznesenia súhlasí a poukazuje aj na tam uvedenú súdnu prax, ktorou sa stotožňuje. Tvrdila, že pokiaľ žalobkyňa nebola stotožnená s obsahom mimosúdnej dohody, mohla to riešiť voči svojmu právnemu zástupcovi. V tomto konaní, osobitne v časti rozhodovania o trovách konania, na to nie je priestor ak nie sú ani splnené podmienky a zákonné dôvody. Navrhovala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne, a aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade ako vecne správne podľa potvrdil. 5. Podľa CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa využijúc svoje dispozičné oprávnenie vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. bolo zistené, že uplatnený nárok je vymáhaný duplicitne. Zároveň žiadala, aby súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré mali spočívať v jej

nízkom príjme a v zlom zdravotnom stave vyplývajúcom zo zranenia kolena a zlého psychického stavu po dopravnej nehode, pre ktorý sa nemôže zaradiť do riadneho pracovného a spoločenského života. 6.2. Žalobkyňa v 2. rade vo vyjadrení poukázala, že dôvodom späťvzatia žaloby bola jej nedôvodnosť, keďže nárok už bol vymáhaný v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. Bola nútená sa voči žalobe brániť, splnomocniť právneho zástupcu, ktorý sa k veci opakovane vyjadroval, čím jej vznikli náklady. 6.3. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil, žalovanému v 1. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanej v 2. rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie žalobkyne je uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade predmetom skúmania odvolacím súdom. 7. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa , súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Odvolací súd posudzujúc uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobkyne, ktorá podala nedôvodnú žalobu. V dôsledku späťvzatia žaloby bolo konanie zastavené, pričom zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaná v 2. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa týmto záverom stotožnil, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje uznesenie v napadnutej časti v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov uznesenia v napadnutej časti ďalej iba poukazuje ( ). 10.1. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súd prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd dodáva, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. 10.2. Za predbežné právne posúdenie treba považovať také právne posúdenie, ktoré predchádza rozhodnutiu vo veci samej. Ak súd prvej inštancie uplatnený nárok predbežne právne posúdil, a pritom dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, bol potom povinný v zmysle vyzvať žalobkyňu na späťvzatie žaloby. Uvedená výzva dala možnosť žalobkyni, aby mohla predniesť svoje ďalšie právne posúdenie, ktoré by zdôvodňovalo danosť ňou uplatneného nároku. Na základe výzvy zo dňa 20.08.2021 však žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie podanie, ktorým vzala žalobu späť. Na základe uvedeného nie je možné prijať iný záver ako ten, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa. 11. Žalobkyňa v odvolaní v zásade namietala len voči posudzovaniu okolností hodných osobitného zreteľa podľa , ktorú námietku však odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V ustanovení je daná možnosť súdu zvoliť iný záver pri náhrade trov konania, než vyplýva zo všeobecných zásad, avšak musí ísť o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Aj Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí sp.zn. zo dňa 28.01.2010 uviedol, že rozhodovanie v zmysle prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznania náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Uviedol tiež, že ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku

ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že v danej veci okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia , preukázané neboli. Všetky okolnosti, na ktoré poukazovala žalobkyňa totiž existovali už v čase predchádzajúceho konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. , ktoré bolo právoplatne skončené zastavením, v dôsledku uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade. Pokiaľ žalobkyňa napriek tomu na základe rovnakých skutkových okolností podala žalobu, musela si byť vedomá, že na strane žalovaných môžu vzniknúť trovy konania, a to napriek späťvzatiu žaloby. Navyše bola žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom z radov advokátov teda osobou právnicky vzdelanou, ktorá postupovala s odbornou starostlivosťou, keď sa pred podaním žaloby poučila žalobkyňu, že uplatnený nárok bol zrejme vymáhaný. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade podľa ako vecne správne potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovaná v 2. rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej časti končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Ani v prípade trov odvolacieho konania odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v 2. rade nepriznať podľa . Pritom považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa vyvolala odvolacie konanie, pričom si musela byť vedomá, že v prípade neúspechu môže byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania protistrane. Aplikáciu ustanovenia v odvolacom konaní neodôvodňuje ani povaha a okolnosti sporu ani zložitosť riešených právnych otázok, ani osobné pomery žalobkyne. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).