Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/265/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Mgr. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o určenie bezúročnosti a bezodplatnosti spotrebiteľského úveru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/106/2016-92 zo dňa 12.09.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/106/2016-112 zo dňa 06.04.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe žiadosti o vydanie splátkovej karty Quatro č. zmluvy 39330445 zo dňa 14.02.2011 medzi žalobcom a žalovaným.

2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 3, § 34, § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 6, 10, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. e), g), h), i), § 9 ods. 2 písm. i), j), k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 497, § 499, § 506 Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z. z., a to z jeho foriem podľa ustanovenia § 1 ods. 2, konkrétne formou úveru podľa Obchodného zákonníka. Obsah prejavenej vôle v rozsahu hlavných náležitostí zmluvy podľa názoru súdu prvej inštancie spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto sa na ňu vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochrane spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto

bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom podľa názoru súdu prvej inštancie znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu absolútne neplatná. Lenže konkrétne uplatnenie týchto ustanovení na ďalšie, systematicky už najmä vedľajšie zmluvné ustanovenia, by bolo vecou súdu, ktorý by rozhodoval o plnení z predmetnej úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie systematicky uznal naliehavý právny záujem žalobcu na žalovanom určení, či už podľa ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p., účinného od 01.07.2016, resp. v minulosti podľa ustanovenia § 80 písm. b) O. s. p., účinného do 30.06.2016, lebo aj keď sa v tomto konaní nerozhodne priamo vo veci založenej zmluvou o spotrebiteľskom úvere, mohlo by mať toto konanie pomerne samostatný význam pre rozhodnutie o vzájomnom plnení, lebo právna úprava pripúšťa aj takúto abstraktnú právnu kontrolu spotrebiteľských zmlúv. Konanie o určenie bezúročnosti a bezodplatnosti spotrebiteľského úveru sa systematicky týka hlavných zmluvných ustanovení o predmete a cene spotrebiteľského úveru. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v ustanovení § 497 Obchodného zákonníka pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, ako aj terminológia Zákona o spotrebiteľských úveroch zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne Zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Na tento stav právnej terminológie Zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 písm. g), k) zák. č. 129/2010 Z. z. uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj RPMN, pod špecifickým právnym následkom bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Preto súd prvej inštancie uvedenie týchto údajov považuje nie za konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitné informačné povinnosti veriteľa, ktoré majú význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Tieto informácie musia materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, z toho RPMN podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú istina aj náklady úveru a časové aspekty splácania úveru. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ je podľa názoru súdu prvej inštancie neaplikovateľné, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o celkových nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že zamietol žalobu, lebo ťažiskovo zistil, že zmluva obsahovala aj žalovanú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) - v súčasnosti písm. l) - zák. č. 129/2010 Z.z. spočívajúcu v dojednaní splátok zmluvy. Je pravdou, že pri neustálenosti aplikačnej praxe súdov môže žaloba najmä podľa skutkového odôvodnenia na pojednávaní konanom dňa 12.09.2016 vychádzať z potenciálnej praxe, v zmysle ktorej by splnenie tejto náležitosti malo spočívať akoby až v rozčlenení splátky na istinu, úrok, alebo určitý poplatok dojednaný priamo v cene úveru - prípadný rozsudok v inej obdobnej právnej veci sporová strana žalobcu nepredložila. Súd prvej inštancie sa s takouto potenciálnou aplikačnou praxou nestotožnil z dôvodu, že táto by presahovala racionálne očakávania prejavu vôle medzi zmluvnými stranami. Takáto rozhodovacia prax by v spätnej aplikačnej praxi samotného uzatvárania zmlúv o spotrebiteľských úveroch viedla k iracionálne zložitejšej zmluve, než iba k jasnému dojednaniu vzájomných peňažných plnení veriteľa a dlžníka zodpovedajúcich predmetu a cene plnenia. Inak povedané, z pohľadu prejavu vôle je každá splátka, na zaplatenie ktorej sa dlžník zaviazal, určená celá veriteľovi. Vyššia zložitosť spočívajúca v naznačenom rozčlenení splátok by bola v rozpore s účelom ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo najjasnejšieho dojednávania zmlúv spotrebiteľského charakteru v hlavných dojednaniach o predmete a cene plnenia. Súd prvej inštancie tiež zamietol žalobu i z toho dôvodu, lebo podľa jeho názoru zmluva už jasne obsahovala aj žalovanú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) - v súčasnosti písm. k) - zák. č. 129/2010

Z.z. spočívajúcu v podaní informácie o RPMN danej zmluvy. V podpisovanom texte zmluvy bol jasne dojednaný úrok 1,9 % mesačne, resp. 22,8 % ročne, v dôsledku dojednania ktorého nebol dojednaný počet splátok dlžníka. K tomuto bola daná informácia o RPMN vo výške 29,03 % vychádzajúcej z predpokladaných údajov, ktorá už vzhľadom na výšku úroku bola vierohodná pre účely porovnania úverov spotrebiteľom. Dôvodil, že aj bez ohľadu na predstavu podľa odôvodnenia žaloby zvažoval potenciálne absolútnu neplatnosť tejto zmluvy vzhľadom na jej skutkovú koncepciu spočívajúcu v tom, že vôbec sa jedná o úver opakovaný čerpaním peňazí na platobnej karte. Príznačne je pravdou, že v dôsledku toho nebolo možné určiť samotný počet splátok úveru. V dôsledku toho celková bilancia práv a povinností strán by bola vecou dodatočného prepočtu vzhľadom na čas a výšku čerpaní peňazí a percentuálnu výšku zmluvného úroku, prípadne aj s ďalšími povinnosťami dlžníka vo vedľajších zmluvných náležitostiach. Takto uzatvorená zmluva, keď účelom zmluvy o úvere je dočasné poskytnutie peňazí dlžníkovi, je na hranici obchádzania účelu zákona vo vzťahu k dlžníkovi ako spotrebiteľovi, t.j. nepodnikateľovi. Spotreba na rozdiel od podnikania negeneruje peniaze, a preto by mala byť zásadne uskutočňovaná z kauzálne vlastných, nie cudzích peňazí. Prakticky by inak bolo povinnosťou veriteľa ponúkať úver ako finančný produkt proti vždy novému prejavu vôle dlžníka, s prieskumom schopnosti dlžníka úver splatiť. Lenže platná právna úprava výslovne nezakazuje poskytovanie spotrebiteľských úverov na platobnú kartu, dokonca podľa ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 129/2010 Z.z. výslovne počíta so spotrebiteľským úverom formou povoleného prečerpania, v nadväznosti na to napr. RPMN je možné dlžníkovi oznamovať iba z predpokladaných záväzných náležitostí, resp. priebehu zmluvy. Napokon podľa názoru súdu prvej inštancie takýto úver, ktorý vyžaduje špeciálne matematický prepočet práv a povinností strán, v spojení už so samotným počtom splátok úveru, môžu poskytovať banky ako špecializované finančné inštitúcie ako doplnkovú službu k účtu samotného dlžníka, ako sa stalo v tomto prípade. Tiež už aj bez ohľadu na predstavu podľa odôvodnenia žaloby súd prvej inštancie zvažoval potenciálne absolútnu neplatnosť tejto zmluvy vzhľadom na nedojednanie konkrétneho termínu splatnosti úveru pri formulácii: „Deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise“, s prihliadnutím na to, že žalobca netvrdil, že by mu žalovaný príslušný jasný výpis nezaslal.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. So závermi vyslovenými prvoinštančným súdom v odôvodnení rozhodnutia sa nestotožnil, napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu, že v danej veci zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úverov a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zo znenia citovaného ustanovenia nemožno vyvodiť záver, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nemusia byť obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, naopak, musia byť uvedené. Predmetná zmluva neobsahuje ani náležitosť, a to uvedenie RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Namietal, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere spomínaný údaj, ktorý je správny, chýba, nakoľko je nelogické, aby pri poskytnutí úveru 1.500,- eur bola RPMN 29,03 % a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je 1.483,75 eur. Zároveň zmluva neobsahuje ani náležitosť doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Zároveň namietal výrok o trovách konania, keďže žalobca sa nachádza v stave materiálnej núdze, a preto sú u neho dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril tak, že rozsudok dáva jasné a zreteľné a po právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky sporu. K otázke rozčlenenia splátok k zmluve o úvere poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý potvrdzuje ním tvrdenú argumentáciu. K otázke vyčíslenia údajov RPMN v úverovej zmluve uviedol, že bez ďalšieho je zrejmé, že pri revolvingu nie je možné zastabilizovať údaje potrebné pre určenie presného údaju o RPMN a táto požiadavka odporuje základným zákonitostiam matematiky. Pokiaľ ide o trovy konania, žalovaný uviedol, že žalobca mal v čase uzatvárania úverových zmlúv uzatvorený pracovný pomer s mesačnou mzdou vo výške 2.100,- eur.

6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že nie je možné priznať nepriamy účinok, nakoľko nie je možný ani eurokonformný výklad citovaného ustanovenia zákona, keďže by ním súd

prakticky vypustil ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Zotrval na stanovisku, že musia byť ako náležitosť uvedené výška, počet, termíny splátok istiny, úroky a iné poplatky.

7. K tomuto vyjadreniu sa vyjadrila žalovaná strana tak, že na základe rozsudku súdneho dvora nemožno podľa smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere žiadať presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis splátok po častiach. Zákonné ustanovenie je možné vykladať tým spôsobom, že ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

10. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

11. Krajský súd konštatuje, že žalobcom tvrdený nedostatok náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spočívajúcich v rozpise splátok, zákon podľa žalobcu vyžaduje rozčlenenie splátky na to, koľko z nej pripadá na splátku istiny úveru a koľko na splátku úrokov, prípadne poplatkov, ktoré rozčlenenie v danom prípade nie je uvedené a ktorý výklad žalovaná strana nepovažovala za správny, keď sa dovolávala eurokonformného výkladu daného ustanovenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k danej otázke, a to sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018. Najvyšší súd SR v týchto rozhodnutiach sa venoval výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) vyššie citovaného zákona, podľa ktorých je zrejmá možnosť a tým aj nutnosť eurokonformného výkladu daného ustanovenia s poukazom na článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008, pričom pri svojej argumentácii oba senáty Najvyššieho súdu SR reagovali aj na dovolateľkou uvádzaný rozsudok SD EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C42-15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018 vyplýva, že „pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadá na istinu, istinu, úverový úrok a iné platby“. Obdobný záver vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia NS SR 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, podľa ktorého „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len

spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje“. Preto ani odvolací súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu k ním uvádzanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

12. Pokiaľ ide o nedostatok náležitostí podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a to uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je potrebné uviesť, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že poskytnutý úver má charakter revolvingového úveru a zmluva bola uzavretá na neurčitý čas, pričom pri takomto type úveru nie je možné vypočítať výšku RPMN pre neznámosť parametrov v čase uzatvorenia zmluvy rozhodujúcich pre výpočet tejto výšky a je možný len indikatívny (modelový výpočet). Indikatívny výpočet RPMN je v zmluve prítomný tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, keď sa nestotožnil so žalobným návrhom žalobcu, ktorý poukázal na jeho absenciu. Odvolací súd tiež konštatuje, že na presný výpočet RPMN je potrebné vopred poznať napr. presnú výšku úveru a počet splátok, čo pri revolvingovom úvere nie je možné, keďže zmluva je uzavretá na dobu neurčitú a spotrebiteľ má k dispozícii úverový rámec (počiatok čerpania je navyše spojený so začiatkom použitia karty a nie zmluvy), veriteľ a zrejme ani spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nevie koľko a ako dlho bude čerpať úver a splácať ho, keďže existuje neuzavretý počet možných variantov, preto jediný reálne možný je indikatívny výpočet RPMN (inak by veriteľ musel vopred do zmluvy vypočítať RPMN pre každý jeden z neuzavretého počtu uvažovaných variantov vývoja úverového vzťahu). Preto pokiaľ odvolateľ namietal, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere spomínaný údaj (ktorý je správny) chýba, keďže je nelogické, aby pri poskytnutí úveru 1.500,- eur bola určená RPMN 29,03 %, keď celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 1.483,75 eur a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom činí 583,75 eur, treba konštatovať, že ide o novoty v odvolacom konaní (§ 366 C. s. p.), ktoré si mohol odvolateľ uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže nepreukázal, že si ich bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.

13. Krajský súd odvolaciu námietku odvolateľa týkajúcu sa absencie náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko ide o novotu v odvolacom konaní, ktorú si mohol odvolateľ uplatniť v rámci prostriedkov procesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže nepreukázal, že si ju bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje vecnú správnosť a ani odvolací súd nezistil dôvody osobitného zreteľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že použitie § 257 C. s. p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Citované ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, a to pokiaľ ide o vedenie súdneho konania, ako aj jeho výsledok.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalovanému v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešný. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd takéto dôvody nezistil, keďže ako bolo vyššie uvedené, ust. § 257 C. s. p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, pričom pri ich hodnotení je potrebné zohľadniť aj podiel strán na vzniku a priebehu sporu. V danom prípade mal rozhodujúci podiel na vzniku a priebehu sporu žalobca.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.).