Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_11Co-38-2024.pdf
PDF · 115.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/38/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., zastúpený procesným opatrovníkom: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 31 931 723, proti žalovaným: 1/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. H. I., 2/ Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, právne zastúpeného JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 42 216 541, o zaplatenie sumy 434,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 41C/16/2021-226 zo dňa 12.09.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 434,65 eur s príslušenstvom voči žalovanému 2/, zastavil (výrok I. napadnutého rozsudku) a rozhodol, že žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že subjekt označený v tomto konaní ako žalovaný 2/ nie je ani fyzickou ani právnickou osobou, pričom zdôraznil, že skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby je umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do obchodného registra, neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity, nakoľko právnu subjektivitu má v tomto prípade iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Uviedol, že subjektom právnych vzťahov vznikajúcich pri prevádzkovaní a činnosti organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby zostáva naďalej podnikateľ vlastniaci podnik, ku ktorému organizačná zložka patrí, a keďže žalobca organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby v prejednávanom spore označil ako žalovaného 2/, nejednalo sa o osobu, ktorá má procesnú subjektivitu.
1.2 Súčasne poukazoval na skutočnosť, že od nedostatku procesnej podmienky konania (za ktorý treba považovať aj nedostatok procesnej subjektivity) je potrebné odlišovať vady podania (vrátane žaloby) spočívajúce v nesprávnom označení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť stranou sporu. Uviedol, že ak žaloba neobsahuje označenie strán sporu alebo všetky údaje potrebné k označeniu strán, alebo ak je žaloba v časti označujúcej strany neurčitá alebo nezrozumiteľná, alebo ak je zjavný logický rozpor medzi označením strany sporu a inými údajmi o tejto strane obsiahnutými v žalobe, je súd povinný pokúsiť sa odstrániť tieto vady podania postupom podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“). V prípade, ak je ale žalovaný v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne tak, ako je v prejednávanom spore, tak nejde o vadu podania ale o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V tejto súvislosti zdôraznil, že ten, kto nemá procesnú subjektivitu, nemôže v občianskom súdnom konaní vstúpiť do procesného vzťahu, pričom v takto vadnom začatom konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jedna spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Zdôraznil, že v tomto prípade je súd povinný kedykoľvek v konaní prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť. Uzavrel, že v žalobe je označený ako žalovaný výlučne Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, a nie spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný 2/ je v žalobe označený úplne, presne, určite a zrozumiteľne, pričom vadu podania nezakladá skutočnosť, že označený žalovaný 2/ nemá procesnú subjektivitu, lebo ak bol v žalobe takto označený za stranu sporu ten, kto nemá procesnú subjektivitu, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Z uvedeného vyvodil, že podaním žaloby proti subjektu nespôsobilému byť stranou sporu nemohol v danom prípade vzniknúť procesnoprávny vzťah medzi stranami sporu, lebo tu od samého začiatku chýbal jeden z jeho základných prvkov-spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Na základe uvedených skutočností potom konanie voči žalovanému 2/ zastavil a o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, a keďže žalobca procesne zavinil, že konanie muselo byť voči žalovanému 2/ zastavené, priznal súd prvej inštancie žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to voči výroku I., ako aj voči výroku II., podal žalobca riadne a včas odvolanie. S uvedeným rozhodnutím a ani s jeho odôvodnením sa nestotožnil. V odvolaní poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom uznesení uviedol, že podaním žaloby proti subjektu nespôsobilému byť stranou sporu nemohol v danom prípade vzniknúť procesnoprávny vzťah medzi stranami, lebo tu od samého začiatku chýbal jeden z jeho základných prvkov – spôsobilá strana občianskoprávneho sporu, tak toto tvrdenie je nepravdivé, keďže žaloba bola podaná na súd dňa 11.03.2021, keď bol pôvodný žalovaný 2/ označený v súlade s jeho výpisom z obchodného registra. Uviedol, že ak súd poukázal na ust. § 62 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), tak má za to, že uvedené ustanovenie sa týka tej situácie, ak strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou od samotného začiatku konania, čo však nebolo v tomto spore, keďže v žalobe bol pôvodný žalovaný označený správne, a preto uvedený záver súdu nemá oporu v zákone. Zdôraznil, že procesné právo však neustanovuje, ako má byť označená strana sporu vo veci, ktorá sa týka jeho organizačnej zložky, pretože nositeľom práv a povinností je i v týchto veciach osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou a nie je z pohľadu procesného práva zásadne významné, či sa vec týka účastníka sporu ako celku, jeho organizačnej zložky, ktorá sa do obchodného registra zapisuje alebo jeho organizačnej zložky, ktorá sa ani do obchodného registra nezapisuje. Má za to, že ak je uvedený na označenie účastníka sporu údaj o jeho organizačnej zložke, nie je taký postup na ujmu určitosti označenia účastníka a nemožno z neho ani vyvodiť, že by za účastníka bola označená len organizačná zložka, a teda má za to, že on označil účastníka spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, kto je účastníkom sporu. V tejto súvislosti poukázal na to, že nepresné označenie účastníka je vždy odstrániteľnou vadou žaloby.
2.1 V odvolaní súčasne poukázal žalobca na to, že v priebehu takmer dvojročného konania však výlučne pôvodný žalovaný 2/ zapríčinil zmenu strany sporu, a to tým, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku, ktorej súčasťou bol aj prevod celého poistného kmeňa a celého zaisteného kmeňa Generali Poisťovňa, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov Generali Poisťovňa a zároveň prehlásil, že práva a povinnosti dotknuté predajom podniku Generali Poisťovňa bude vykonávať v SR prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, ktorú zmenu súd pripustil. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvej inštancie opomenul uviesť, že on sa svojím podaním zo dňa 18.05.2023 domáhal, aby do konania vstúpil ako žalovaný 2/: Generali Poišťovna, a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO : 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO : 54 228 573, pričom namietal, že súd o tomto návrhu ku dňu podania odvolania nerozhodol. Má za to, že súd sa mal jeho podaním na zmenu žalovaného 2/ zo dňa 18.05.2023 zaoberať a rozhodnúť o tomto návrhu,
nakoľko návrh na zmenu žalovaného 2/ bol podaný pred samotným uznesením zo dňa 12.09.2023 o zamietnutí žaloby (poznámka odvolacieho súdu: z obsahu odvolania vyplýva, že správne malo byť uvedené „zastavením konania“) voči žalovanému 2/, keď namietal, že súd prvej inštancie procesne o tomto návrhu nerozhodol. Na základe uvedeného namietal, že uznesenie sp. zn. 41C/16/2021 zo dňa 12.09.2023 je vydané predčasne a súd svojím nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že mu odňal možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý proces.
2.2 Vo vzťahu k namietanému výroku II., ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému 2/, žalobca namietal, že žalovanému 2/ súd nemohol priznať nárok na náhradu trov konania, nakoľko ich nie je komu priznať, lebo na mieste žalovaného 2/ vystupuje subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu. Z uvedeného dôvodu považuje uznesenie súdu prvej inštancie za predčasné a nepreskúmateľné a vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi a Ústavou Slovenskej republiky, a preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, prípadne ho zrušil a rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu strany sporu tak, že ako žalovaný 2/ bude Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573.
2.3 V prípade, ak by odvolací súd vzhliadol, že nie sú dôvody na zrušenie a ani na zmenu uznesenia súdu prvej inštancie, žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa priznania nároku náhrady trov konania tak, že by žiadnej strane sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol najmä v tom, že on má od narodenia nevyliečiteľnú chorobu, je ťažko zdravotne postihnutým občanom s priznaním plného invalidného dôchodku, ktorý je jeho jediným príjmom. Súčasne má za to, že je daná neprimeraná tvrdosť, povaha a okolnosti sporu, keďže sa jedná o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy s ochranou slabšej strany sporu, chránenou osobou a na dopravný prostriedok – auto mu boli poskytnuté finančné prostriedky zo Sociálnej poisťovne, ktoré nevyhnutne potrebuje vzhľadom na svoju nevyliečiteľnú chorobu. Súčasne poukázal na to, že pôvodný žalovaný 2/ dobrovoľne odmieta plniť svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, neustále odmieta rešpektovať stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014, ako aj zaužívanú súdnu prax, keď napriek právoplatným rozhodnutiam súdov odmieta i naďalej preplácať za svojich poistencov vzniknuté škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, ktoré spôsobili poškodenie čelného skla iným vozidlom. Má za to, že takýto postoj poisťovne vykazuje známky šikanózneho konania a zneužitia práva, keď na jednej strane stojí plne invalidný žalobca s jeho invalidným dôchodkom a oproti nemu silná poisťovacia spoločnosť s dosahovanými ročnými miliónovými ziskami, neustále nerešpektujúca stanoviská a rozhodnutia súdov, ktorej by nepriznanie náhrady trov nespôsobilo žiadnu finančnú ujmu. Má za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať jednak základnú zásadu platnú v občianskoprávnych vzťahoch, že výkon práv a povinností vyplývajúci z týchto vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto tieto práva a povinnosti nesmie zneužívať na škodu druhého účastníka, keď táto skutočnosť je vyjadrená aj v čl. 5 veta prvá CSP, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania vôbec.
3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že okruh strán sporu určuje žalobca, ktorý je v prejednávanom spore od počiatku právne zastúpený advokátom, a teda odborne spôsobilou osobou. Uviedol, že žalobca zažaloval právny subjekt bez právnej subjektivity, ktorý nie je nositeľom práv a povinností v rozpore s ust. § 134 CSP a s určitosťou sa nejedná o nepresné označenie účastníka, pričom takýto pojem Civilný sporový poriadok ani nepozná. Súčasne má žalovaný za to, že v odvolaní žalobcu absentujú náležitosti odvolania v rozpore s ust. § 363 CSP, konkrétne to, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda a súčasne odvolacie dôvody. Uviedol, že žalobca napáda postoj žalovaného 2/ a k nim uplatnenému nároku na zaplatenie 434,65 eur s príslušenstvom, pričom poukázal na to, že on vychádza z postoja žalovaného 1/, ktorý ako poistený uviedol, že sa necíti byť vinný zo zavinenia škodovej udalosti, nepovažuje nároky poškodeného za oprávnené a ani nie je si istý škody na čelnom skle motorového vozidla značky Škoda Superb, EČ: CA555CL, keď má za to, že doposiaľ nebola zo
strany žalobcu spoľahlivo preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného 1/ a poškodením motorového vozidla žalobcu zo dňa 03.10.2020.
3.1 Súčasne poukázal na to, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho podaní zo dňa 18.05.2023, nakoľko o tomto súd prvej inštancie rozhodol uznesením 219 zo dňa 01.08.2023, ktorým zmenu strany sporu na strane žalovaného v rade 2/ nepripustil a svoj postup aj riadne odôvodnil.
3.2 Vo vzťahu k možnej aplikácii ust. § 257 CSP vo vzťahu k rozhodnutiu o práve na náhradu trov konania má žalovaný 2/ za to, že uvedené ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, pričom je potrebné zohľadniť aj podiel strán na vzniku a priebehu sporu, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/265/2017 zo dňa 29.05.2018. Zdôraznil, že ust. § 257 CSP má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, a to pokiaľ ide o vedenie súdneho konania, ako aj jeho výsledku. V tejto súvislosti súčasne poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.08.2017 sp. zn. 21Cdo/3536/2016, podľa ktorého samotná skutočnosť, že jeden z účastníkov konania je dôchodca a jeho jediným príjmom je dôchodok, nie je pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania dostačujúce.
3.3 Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 CSP a pre prípad úspechu si žalovaný 2/ uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobca v odvolacej replike primárne zopakoval svoju právnu argumentáciu ohľadne dôvodnosti nároku uplatneného v prejednávanom spore.
4.1 Súčasne vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného 2/ o tom, že súd prvej inštancie rozhodol o podaní žalobcu o zmene strany sporu zo dňa 18.05.2023 uznesením zo dňa 01.08.2023, uviedol, že po doručení odvolania zo strany žalobcu proti uzneseniu sp. zn. 41C/146/2021 zo dňa 12.09.2023, ktorým súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, bolo prekvapivo hneď doručené uznesenie sp. zn. 41C/16/2021 zo dňa 01.08.2023, ktorým súd nepripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného 2/, t. j. po štyroch mesiacoch od rozhodnutia súdu, ktoré prevzal právny zástupca dňa 30.11.2023. Má za to, že uvedené nič nemení na skutočnosti, že v čase podania odvolania o jeho návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté, pričom má za to, že ide o procesné porušenie, nakoľko súd mal zákonnú povinnosť najprv rozhodnúť o jeho návrhu a až následne po právoplatnosti vydať uznesenie o zastavení konania voči žalobcovi 2/ (poznámka odvolacieho súdu: z kontextu podania vyplýva, že správne malo byť uvedené „žalovanému 2/“).
4.2 Opakovane poukázal na to, že súd vo svojom uznesení uviedol, že podaním žaloby proti subjektu nespôsobilému byť stranou sporu nemohol v danom prípade vzniknúť procesnoprávny vzťah medzi stranami sporu, lebo tu od samého začiatku chýbal jeden z jeho základných prvkov – spôsobilá strana občianskoprávneho sporu, tak toto tvrdenie nemá oporu, nakoľko žaloba bola podaná na súd 11.03.2021, kde bol pôvodný žalovaný 2/ označený v súlade s jeho výpisom z obchodného registra a ust. § 62 CSP sa týka jednoznačne iba tej situácie, ak strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou od samotného začiatku konania. Vo zvyšnej časti žalobca zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v samotnom odvolaní.
5. Žalovaný 2/ v odvolacej duplike zdôraznil, že poisťovacia spoločnosť oboznámila žalobcu s tým, že škodovú udalosť č. 6401088644 odložila bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody na motorovom vozidle.
5.1 Zdôraznil, že žalobca je od počiatku súdneho sporu právne zastúpený advokátom, ktorý zastupuje jeho záujmy, pričom k poškodeniu práv žalobcu v súdnom konaní podľa mienky žalovaného 2/ nedošlo. Poukázal na to, že konajúci súd žalobcovi ustanovil procesného opatrovníka, aj keď zdravotný stav žalobcu sa od okamihu podania žaloby až doposiaľ podstatným spôsobom nezmenil a žalobca bol povinný pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia priamo v podanej žalobe podľa ust. § 150 CSP, čo podľa názoru žalovaného 2/ neurobil. Vo vzťahu k výroku o práve na
náhradu trov konania poukázal na to, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Žalovaný 2/ poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax, napríklad na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.11.2023 sp. zn. 9Co/56/2023, podľa ktorej na zaplatenie trov konania bola zaviazaná osoba trpiaca duševnou poruchou od narodenia, ktorá ju robí za neschopnú posúdiť následky svojho konania vo vzťahu k vybavovaniu úradných záležitostí, nakladania s majetkom a hospodáreniu s financiami, ktorá nie je schopná zaobstarávať si ani veci bežnej potreby a nie je schopná postarať sa ani o svoje osobné veci.
5.2 Na základe uvedeného žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutých výrokov I. a II. a z dôvodov daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté uznesenie je vydané predčasne, nakoľko predtým, ako súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému 2/, nerozhodol o návrhu žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalovaného 2/, ktorý žalobca datoval dňom 18.05.2023. Preto mal za to, že súd týmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že mu odňal možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý proces.
9. Odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku žalobcu ako dôvodnú. Primárne poukazuje na to, že súd prvej inštancie síce dňa 01.08.2023 vydal uznesenie č. k. 41C/16/2021-219, ktorým rozhodol o návrhu žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalovaného 2/ podaným dňa 18.05.2023 tak, že nepripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného 2/, aby do konania na miesto žalovaného 2/ vstúpila Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, avšak predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2023. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie uvedené uznesenie doručoval JUDr. Gabriele Kľačanovej, advokátke ako právnej zástupkyni žalovaného 2/, ktoré jej bolo doručené dňa 02.08.2023 a D. E. B. ako procesnému opatrovníkovi žalobcu, ktorému bolo predmetné uznesenie doručené dňa 18.08.2023, ale opomenul, že žalobca je v prejednávanom spore právne zastúpený JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom, ktorému bolo doručené predmetné uznesenie až dňa 30.11.2023. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 110 ods. 1 prvá veta CSP, podľa ktorého ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Z uvedeného je zrejmé, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené uznesenie č. k. 41C/16/2021-219 zo dňa 01.08.2023 až 30.11.2023, čomu potom zodpovedá aj obsah odvolacej námietky žalobcu, ktorá spočívala práve v tom, že v čase podania odvolania nemal kvalifikovanú vedomosť o tom, že súd prvej inštancie rozhodol o jeho návrhu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalovaného 2/ zo dňa 18.05.2023. S poukazom na uvedené odvolací súd vzhliadol dôvodnosť odvolania žalobcu, keď má za to, že uvedeným (so zákonom nesúladným) procesným postupom súd prvej inštancie žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, keď okrem iného znemožnil žalobcovi v rámci odvolacieho konania namietať odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 2 CSP, a to jednak z toho dôvodu, že nemal vedomosť o tomto rozhodnutí, ako súčasne aj tým, že predmetné uznesenie (rozumej uznesenie č. k. 41C/16/2021-219 zo dňa 01.08.2023) nebolo v tom čase právoplatné.
10. Odvolací súd súčasne sa stotožňuje s námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že žalovaný 2/ mal v čase podania žaloby procesnú subjektivitu, nakoľko žaloba smerovala voči spoločnosti Generali poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, t. j. obchodnej spoločnosti s právnou subjektivitou. Tak, ako to správne uvádza žalobca, vstup Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO:
54 228 573 do konania nastal na základe uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 41C/16/2021-125 zo dňa 12.01.2022, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného tak, že na miesto pôvodného žalovaného 2/ Generali poisťovňa, a.s,, IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – Lamač sa stal žalovaný 2/ Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava.
10.1. Odvolací súd lustráciou v obchodnom registri zistil, že Okresným súdom Bratislava I. pod vložkou č. 8774/B, oddiel: Po je zapísaná organizačná zložka pod obchodným menom: Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, sídlo organizačnej zložky: Lamačská cesta 3/A, Bratislava, mestská časť Karlova Ves 841 04, právna forma: podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby). Z výpisu z obchodného registra ďalej vyplýva, že organizačná zložka zahraničnej osoby bola zapísaná do obchodného registra dňa 11.11.2021, pričom ako zahraničná osoba je zapísaná pod obchodným menom Generali Česká poišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha 110 00, Česká republika, právna forma: akciová spoločnosť, register a číslo zápisu do registra, v ktorom je zapísaná: obchodný register vedený Mestským súdom v Prahe, číslo zápisu: B1464. Odvolací súd poukazuje na ust. § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, pričom právnickými osobami sú a) združenia fyzických a právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy a d) iné subjekty, u ktorých to ustanovuje zákon. Súčasne odvolací súd poukazuje na ust. § 7 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku. Organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného registra. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na § 21 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky (§ 161 ods. 1 CSP). Jednou z procesných podmienok konania je procesná subjektivita strán sporu, pričom túto subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý v zmysle práva hmotného disponuje spôsobilosťou mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú v zmysle § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj právnické osoby. Právne postavenie pobočky poisťovne z iného členského štátu upravuje zákon č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 4 ods. 4 ustanovuje, že pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd potom poukazuje na to, že na návrh žalobcu súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného 2/ tak, že na miesto pôvodného žalovaného 2/, t. j. spoločnosti Generali poisťovňa, a.s., pripustil vstup organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, z čoho vyplýva, že aktuálny žalovaný 2/ nebol ako žalovaný označený v samotnej žalobe, ale o jeho účastníctve v konaní bolo rozhodnuté až na základe predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov sa možno potom stotožniť s námietkou žalobcu, že on žalobu (od počiatku) smeroval voči strane, ktorá nie je nositeľom procesnej subjektivity. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v súvislosti s touto námietkou žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval odvolací dôvod, vo vzťahu ku ktorému by bola uvedená (inak dôvodná) námietka relevantná (§ 365 ods. 1, príp. ods. 2 CSP).
10.2 V nadväznosti na uvedené odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné pochybenia súdu mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia zistil. V rámci uvedeného konštruktu nebol odvolací súd oprávnený v (tomto)
odvolacom konaní prihliadnuť na iné v odvolaní nenamietané dôvody a na ne v odvolacom konaní reagovať. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, a to v čase, kedy už uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 41C/16/2021-2019 zo dňa 01.08.2023 nadobudlo právoplatnosť, nakoľko až týmto novým rozhodnutím bude plne garantované právo žalobcu podať odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu zo všetkých zákonom prezumovaných dôvodov.
12. Vo vzťahu k právu na náhradu trov konania sa súd prvej inštancie bude zaoberať (v prípade, ak vznikne potreba rozhodnúť o práve na náhradu trov konania) aj otázkou, či žalovanému 2/ ako subjektu, ktorý nie je nositeľom právnej subjektivity, možno priznať právo na náhradu trov konania.
13. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 a 3 a ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)