Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-235-2016.pdf
PDF · 107.36 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/235/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou, v právnej veci žalobcu: Ing. Ing. Jozef Belavý - ALBIDUS, ALBULUS, Pavlice 3, IČO: 18 031 102, proti žalovanému: Strýček, s. r. o., Košúty 284, IČO: 36 247 405, o zaplatenie 27.332 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.09.2016, v spojení s doplnením žaloby podaniami zo dňa 25.04.2017, 01.06.2017 a 03.07.2017 sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 27.332,- Eur z titulu náhrady škody.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že od začiatku októbra 2014 pracovníci žalovaného pokosili na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a v nájme od jeho prenajímateľov slnečnicu vo výmere 19,33 ha a kukuricu vo výmere 17,18 ha, spolu vo výmere 36,51 ha. Žalobca považuje tento čin za protiprávny, pretože okrem neoprávneného vstupu pracovníkov žalovaného na pozemky žalobcu si žalovaný prisvojil cudziu vec, úrodu z pozemku, ktorý patril a patrí žalobcovi. Náhradu škody si uplatňuje za ukradnutú slnečnicu z výmery 19,33 ha a kukuricu z výmery 17,18 ha. Podľa prehlásenia bola nákupná cena slnečnice 245 Eur - 255 Eur/t. Výšku škody vyčíslil nasledovne: slnečnica 250 Eur/t x 2,5 t/ha = 625,0 x 19,33 ha = 11.981,25 Eur, kukurica 105 Eur/t x 8,5 t/ha = 892,50 x 17,18 ha = 15.351 Eur. Žalobca k žalobe pripojil: 13 nájomných zmlúv, žiadosť zaslanú Pôdohospodárskej platobnej agentúre Bratislava zo dňa 15.05.2014 s prílohou a prehlásenie o nákupných cenách spoločnosti Agropodnik, a. s., Trnava kukurice a slnečnice v roku 2014, súpis nájomných zmlúv. Ďalej uviedol, že pripája výpisy z katastra nehnuteľností, resp. osvedčenia o dedičstve, ktoré však k žalobe nepripojil.
3. Súčasne sa žalobca žalobou domáhal vyslovenia viny konateľa žalovaného za prečin krádeže, prisvojenie cudzej veci - úrody z pozemkov, poškodzovania cudzích práv, neoprávnené užívanie cudzích práv a krádeže, v tejto časti súd konanie uznesením č. k. 27C/235/2016-24 zo dňa 25.10.2016, zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec v tejto časti postúpená Okresnej prokuratúre Trnava.
4. Žalovaný po výzve súdu na doplnenie skutkový tvrdení v podaní zo dňa 30.05.2017 uviedol, približne pred 7-8 rokmi žiadal políciu o zdokumentovanie protiprávnej činnosti pracovníkov žalovaného, čo odmietli. Preto viac políciu nevolal. Poukázal na viacero konaní vedených na tunajšom súde trestných aj civilných. V podaní zo dňa 03.07.2017 doplnil označenie katastrálnych území, v ktorých sa nachádzajú jeho vlastné alebo prenajaté pozemky a to v W., P. a V.. Ďalej uviedol, že svoju pravdu dokazuje aj v iných súbežných prípadoch žalôb, rozsudkov, uznesení, stanovísk polície, prokuratúry a súdov.
5. Žalobca zaslal súdu ku každému svojmu podaniu veľké množstvo podaní, ktoré sa týkajú rôznych konaní vedených na tunajšom súde a to aj opakovane, či už rozhodnutí súdu, polície, vlastné žaloby a trestné oznámenia, odvolania bez skutkového zdôvodnenia čo jednotlivými predloženými podaniami konkrétne preukazuje.
6. Žalovaný poprel argumentáciu žalobcu s tým, že sa na tunajšom súde vedú konania o určenie práva užívať predmetnú poľnohospodársku pôdu v konaní 25Cb/89/2010 a tiež konanie o určenie práva žalovaného užívať predmetnú pôdu. Obe nie sú skončené. Žalobca je vlastník 3 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorú prenajal žalovanému, ktorý ju aj užíva a za jej prenájom posiela žalobcovi nájomné poštovou poukážkou. Ostatné predmetné pozemky žalovaný užíva na základe nájomných zmlúv uzatvorených s jej vlastníkmi.
7. Žalobca potvrdil, že predmetom tohto konania a konania 25Cb/89/2010 a 36Cb/161/2014 sú totožné pozemky, preto súd konanie dňa 21.03.2010 prerušil do skončenia konania 25Cb/89/2010. Po jeho právoplatnom skončení dňa 28.09.2021 súd vydal uznesenie o pokračovaní v konaní dňa 14.10.2021.
8. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, ktoré boli riadne a včas na pojednávanie predvolané, svoju neúčasť neospravedlnili.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi najmä predloženými nájomnými zmluvami, žiadosťou na Pôdohospodársku platobnú agentúru Bratislava zo dňa 15.05.2014 s prílohou, prehlásením o nákupných cenách spoločnosti Agropodnik, a.s., Trnava kukurice a slnečnice v roku 2014, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/161/2014-346 zo dňa 16.03.2018 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/91/2018-457 zo dňa 22.10.2019, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 25Cb/89/2010-1116 zo dňa 04.06.2019 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/50/2020-1303 zo dňa 31.08.2021, výpisom žalobcu zo štatistického registra organizácií, výpisom žalovaného z obchodného registra, ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Zo žiadosti žalobcu Pôdohospodárskej platobnej agentúre Bratislava, ktorú prijala 15.05.2014 súd zistil, že žalobca požiadal o platbu za 36,51 ha, špecifikovanej v prílohe: všetko štvorec B., plodina Kukurica vo výmere 8,03 ha, 3,27 ha a 5,88 ha (17,18 ha) a slnečnica vo výmere 19,33 ha.
11. Spoločnosť Agropodnik, a. s., Trnava v podaní zo dňa 27.09.2016 prehlásila, že počas žatvy slnečnice a kukurice v roku 2014 v mesiacoch október a november, vykupovala slnečnicu v suchom stave v nákupných cenách od 245 do 255 Eur/t a kukuricu v suchom stave v nákupných cenách od 100 do 110 Eur/t.
12. Nájomnou zmluvou zo dňa 01.10.2007 (č. l. 3) sa žalovaný ako nájomca a V. A. ako prenajímateľ dohodli na nájme pôdy podľa prílohy zmluvy o výmere 30870 m2 na dobu neurčitú a zároveň minimálne na dobu 5 rokov, zmluva nemá prílohu.
13. Nájomnou zmluvou zo dňa 08.07.1992 (č. l. 4) sa žalovaný ako nájomca a M. A. ako prenajímateľ dohodli na nájme pôdy podľa prílohy zmluvy o výmere 4,201 ha na dobu neurčitú a zároveň minimálne na dobu 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, zmluva nemá prílohu.
14. Nájomnou zmluvou zo dňa 06.08.1993 sa žalovaný ako nájomca a H. A., F. A. a V.. Z. K. ako prenajímatelia dohodli na nájme nehnuteľností zapísaných v pozemkovej vložke (č. LV) XXX, XXX, katastrálne územie V., parc. č. XXX/XX, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, o celkovej výmere 34695 m2 na dobu neurčitú (č. l. 5), zmluva je podpísaná len H. A. a F. A., neobsahuje spoluvlastnícke podiely.
15. Nájomnou zmluvou zo dňa 01.10.2000 (č. l. 6) sa žalovaný ako nájomca a P. Y. a H. A. ako prenajímatelia dohodli na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy o výmere 0,9037 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, zmluva nemá prílohu.
16. Nájomnou zmluvou zo dňa 01.10.2000 sa žalovaný ako nájomca a S. D. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy o výmere 3,2299 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 7), ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, zmluva nemá prílohu.
17. Nájomnou zmluvou zo dňa 07.04.2008 (č. l. 8) sa žalovaný ako nájomca a V. Š. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 3,3027 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované.
18. Nájomnou zmluvou zo dňa 30.09.2003 (č. l. 9) sa žalovaný ako nájomca a F. Š.Á. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 1,8529 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované.
19. Nájomnou zmluvou zo dňa 07.04.2008 (č. l. 10) sa žalovaný ako nájomca a Ľ. W. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 6,5774 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované.
20. Nájomnou zmluvou zo dňa 30.09.2003 (č. l. 11) sa žalovaný ako nájomca a V. S. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 3,5059 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované.
21. Nájomnou zmluvou zo dňa 01.10.2000 (č. l. 12) sa žalovaný ako nájomca a T. R. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 4,8591 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované.
22. Nájomnou zmluvou zo dňa 30.09.2003 (č. l. 13) sa žalovaný ako nájomca a Q. S. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 1,3495 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované len kódom dielu č. náhradnej parcely XXXX/XdX.
23. Nájomnou zmluvou zo dňa 01.10.2007 (č. l. 14) sa žalovaný ako nájomca a J.. Q. E. ako prenajímateľ dohodli na nájme nehnuteľností - parc. č. XXXX/X o výmere 10573 m2, zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie W. (čomu zodpovedá náhradná parc. č. XXX XdX) a parc. č. XXXX/X o výmere 7956 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. čomu zodpovedá náhradná parc. č. XXXX/ XdX), celkom o výmere 18529 m2, na dobu neurčitú. V zmluve nie sú uvedené spoluvlastnícke podiely prenajímateľa.
24. Nájomnou zmluvou zo dňa 08.07.1992 (č. l. 15) sa žalovaný ako nájomca a V.. V. Q. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované len kódom dielu a č. náhradnej parcely XXX/dX a XXXX/XdX a výmerou 0,0588 ha. Zmluva nemá prílohu.
25. Z prehľadu uzatvorených nájomných zmlúv súd zistil, že ho vypracoval žalobca a k jednotlivým nájomným zmluvám špecifikoval konkrétne parcely, výmery, katastrálne územia a listy vlastníctva.
26. Z výpisu zo štatistického registra organizácií je zrejmé, že žalobca je od 30.05.1991 podnikateľom
- fyzickou osobou nezapísanou v obchodnom registri, podnikajúcou súčasne ako samostatne hospodáriaci roľník, ktorého hlavnou činnosťou je zmiešané hospodárstvo.
27. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti žalovaného je (okrem iného) poľnohospodárstvo a s ním súvisiace činnosti, vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja, ako aj poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve.
28. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/161/2014-346 zo dňa 16.03.2018, právoplatným dňa 13.11.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/91/2018-457 zo dňa 22.10.2019, súd žalobu žalobcu Ing. Ing. Jozefa Belavého - ALBIDUS, ALBULUS, proti žalovanému Strýček, s.r.o., o vypratanie predmetných pozemkov zamietol.
29. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 25Cb/89/2010-1116 zo dňa 04.06.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/50/2020-1303 zo dňa 31.08.2021, určil, že nehnuteľnosti - poľnohospodársku pôdu sústredenú v pôdnych blokoch: B. č. XXXX/X o výmere 8,03 ha, B.Č. č. XXXX/ XA o výmere 3,63 ha, B. č. XXXX/XB o výmere 18,99 ha, B. č. XXXX/X o výmere 27,36 ha, oprávnene užívala v čase od 01.01.2009 do 31.12.2009 obchodná spoločnosť Strýček, s.r.o.
30. Žalobca na pojednávaní 11.03.2019 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe z titulu neoprávneného vstupu žalovaného na jeho pozemky a jemu prenajaté pozemky, tieto pozemky žalovaný obhospodaruje, čím sa dopúšťa trestného činu, najmä krádeže. Trvá to už 11 rokov. Ďalej sa vyjadroval k priebehu trestného konania vedeného voči žalobcovi na tunajšom súde pod č.k. 1T/15/2009 vo veci krádeže, na základe oznámenia žalovaného, ktoré nie je skončené. Dva rozsudky súdu boli po podaní jeho odvolania zrušené. Podal návrh na vypratanie predmetných pozemkov žalovaným, konanie je vedené pod č. 36Cb/161/2014 a tiež sa vedie konanie o určenie práva užívať predmetné pozemky č.k. 25Cb/89/2010, konania nie sú právoplatne skončené.
31. Podľa § 420a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Podľa § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (1)Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (3) Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
32. Žalobca v konaní vystupuje ako podnikateľ - fyzická osoba nezapísaná v obchodnom registri, podnikajúca súčasne ako samostatne hospodáriaci roľník a žalovaný vystupuje ako spoločnosť podnikajúca (okrem iného) v oblasti poľnohospodárstva. S prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, že v danom prípade ide o vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou (§ 261 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou platí aj na vzťahy upravené Obchodným zákonníkom, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti podľa § 420, ktorá sa v obchodných vzťahoch zásadne nepoužije.
33. Ustanovenie § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje zásadu, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Touto koncepciou sa vyjadruje postoj, že ten, kto prevádzkuje činnosť, musí niesť riziká s tým spojené. Predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu nie je porušenie právnej povinnosti, ale zákonom kvalifikovaná skutočnosť (škodná udalosť), ktorá bola príčinou škody (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 529/2006, sp. zn. 25Cdo 3269/2008) na zdraví alebo na majetku (prírode alebo životnom prostredí).
34. Nebolo nesporné, že žalovaný sa primárne zaoberá poľnohospodárskou prvovýrobou a pozberovou úpravou pestovaných komodít, pričom rastlinnú výrobu uskutočňuje prevažne na prenajatých pozemkoch. Rovnako nebolo sporné, že žalobca je samostatne hospodáriaci roľník, ktorý s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností uzatváral nájomné zmluvy. Platnosť zmlúv bola posudzovaná v konaniach vedených na tunajšom súde pod č.k. 36Cb/161/2014 a č.k. 25Cb/89/2010, pričom sa podľa vyjadrenia žalobcu a žalovaného sa jednalo o totožné pozemky a totožné nájomné zmluvy (č. l. 121 a 333).
35. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či je žalobca oprávnený vykonávať poľnohospodársku činnosť na prenajatých a vlastných pozemkoch, ktoré obhospodaroval žalovaný. Vzhľadom na skutkové tvrdenia strán, že škoda podľa tvrdenia žalobcu bola spôsobená zberom úrody žalovaným z pozemkov, ktoré mal v prenájme súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/161/2014-346 zo dňa 16.03.2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 21Cob/91/2018-457 zo dňa 22.10.2019, ktorý zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému o vypratanie práve týchto pozemkov, ktorých užívanie žalobca odvodzoval od nájomných zmlúv uzatvorených s ich vlastníkmi. V tomto konaní sa súd podrobne zaoberal platnosťou predložených nájomných zmlúv a dospel k záveru, že nájomné zmluvy sú
absolútne neplatné z dôvodu absencie jasnej a zrozumiteľnej špecifikácie predmetu nájmu, čo spôsobuje ich neurčitosť a tým aj absolútnu neplatnosť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.
36. K rovnakému záveru dospel súd aj v rozsudku č.k. 25Cb/89/2010 zo dňa 04.06.2019, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/50/2020-1303 zo dňa 31.08.2021, ktorým bolo rozhodnuté, že spoločnosť Strýček, s.r.o. (v súdenom prípade žalovaný), v čase od 01.01.2009 do 31.12.2009 oprávnene užíval nehnuteľnosti - poľnohospodársku pôdu sústredenú v pôdnych blokoch: B. Č.. XXXX/X o výmere 8,03 ha, B. Č.. XXXX/XA o výmere 3,63 ha, B.Y. Č.. XXXX/XB o výmere 18,99 ha a B. Č.. XXXX/X o výmere 27,36 ha. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal v konaní, že v roku 2009 obhospodaroval sporné plochy na základe platných nájomných zmlúv a tiež na základe dobromyseľnej držby užívacieho (nájomného) práva k poľnohospodárskym pozemkom. Aj v tomto konaní sa súd zaoberal platnosťou nájomných zmlúv žalobcu (v konaní 25Cb/89/2010 v postavení žalovaného), ktorými preukazoval, že bol v roku 2009 on oprávnený užívať nehnuteľnosti. Súd dospel k rovnakému záveru ako v konaní 36Cb/161/2014, t. j. že nájomné zmluvy uzatvorené so žalobcom sú absolútne neplatné.
37. Vo všetkých troch konania žalobca predkladal na preukázanie svojho práva nájmu totožné nájomné zmluvy, čo nebolo sporné ani medzi stranami sporu a vyplýva to z predložených nájomných zmlúv a citovaných rozhodnutí. Súd preto poukazuje na zdôvodnenie rozsudkov súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu v konaní 36Cb/161/2014 a 25Cb/89/2010, kde sa súd zaoberal platnosťou nájomných zmlúv a dospel k rovnakému záveru, že predložené nájomné zmluvy sú neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa okrem náhrady škody za obhospodarovanie bližšie neuvedených pozemkov v nájme, domáha aj náhrady škody znemožnením hospodárenia na vlastných pozemkoch. Okrem tohto tvrdenia žalobca neuviedol žiadne bližšie skutkové tvrdenia a ani nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia, teda že bol v roku 2014 vlastník konkrétnych pozemkov obhospodarovaných žalovaným. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že mal v roku 2014 platne uzatvorené nájomné zmluvy a vlastnil pozemky, ktoré obhospodaroval žalovaný, ktorý mu svojou činnosťou mal spôsobiť škodu, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
38. Súd naviac uvádza, že žalobca na preukázanie výšky uplatneného nároku predložil 13 nájomných zmlúv, prehľad uzatvorených zmlúv, žiadosť na pôdohospodársku platobnú agentúru, prehlásenia spoločností Agropodnik, a. s., Trnava. Ostatné listinné dôkazy, ktoré predkladal sa týkali iných trestných a aj civilných konaní, bez uvedenia skutkových tvrdení k uplatnenému nároku. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že je súd žalobou viazaný a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje. Týmto skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným návrhom je potom vymedzený základ nároku uplatňovaného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v nej žalobca opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26 Cdo 593/2010). Pokiaľ však žaloba neobsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých možno odvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe, nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech účastníka vo veci samej.
39. Podľa názoru súdu z obsahu žaloby nie je vzhľadom na vyššie uvedené zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k výške uplatňovaného nároku, tento nárok je preto nepreskúmateľný, a preto súd nemôže posúdiť jeho dôvodnosť. Súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení dňa 12.05.2017, napriek tomu žalobca svoje skutkové tvrdenia nedoplnil a uplatňovaný nárok čo do jeho dôvodu a výšky nepreukázal. Listinný dôkaz predložený žalobcom o výške výkupnej ceny kukurice a slnečnice v roku 2014 nie je dôkazom o žalobcom tvrdenej škode, len dôkazom o výkupnej cene.
40. Súd poukazuje na to, že jeho úlohou nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak, žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Žaloba obsahovala údaje nevyhnutné pre to, aby bolo súdu jasné, o čom a na akom podklade má rozhodovať. Po skutkovej stránke žalobca v žalobe vymedzil predmet konania. V spore však neuniesol bremeno tvrdenia, pretože svoju peňažnú pohľadávku uplatnenú v konkrétnej sume riadne nešpecifikoval, nevyčíslil, preskúmateľne neuviedol, ako s poukazom na predložené listinné dôkazy k tejto konkrétnej istine dospel. Žalobca neuviedol špecifikáciu uplatňovanej pohľadávky ani po tom, ako ho súd vyzval na doplnenie
skutkových tvrdení preukazujúcich uplatňovaný nárok uznesením č. l. 73 zo dňa 12.05.2017. Žalobcovi bol poskytnutý priestor na to, aby svoju pohľadávku presne špecifikoval. Súd nemôže žalobcovi uviesť, ako presne má svoju pohľadávku vypočítať aké má predložiť dôkazy, pretože by tým súd prekročil svoju poučovaciu povinnosť, nakoľko by už nešlo o poučovanie žalobcu z procesného hľadiska, ale jednalo by sa už o poučovanie o hmotnom práve. Ak by súd žalobcu vyzval na doplnenie žaloby a poučil ho aké konkrétne skutočnosti ohľadom svojej pohľadávky má tvrdiť, aby bol v spore úspešný, bolo by to porušením princípu rovnosti účastníkov tohto civilného procesu.
41. Rovnako i z tohto dôvodu súd žalobu zamietol, keď povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť konkrétne skutočnosti, čo predstavuje jeho peňažnú pohľadávku a predložiť jej presné a preskúmateľné vyčíslenie tak, aby bolo zrejmé, ako k uplatnenej sume dospel. Žalobca si v danom prípade napriek výzve súdu dostatočne nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, dôsledkom čoho je jeho neúspech vo veci samej.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2) Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 17 CSP. Plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol priamo tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 a z 26.10 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
44. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Rozsudok KS TT 25Co 119/2018 zo dňa 28.05.2019
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).