Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/54/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: A. A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, proti žalovanému: Strýček, s.r.o., Košúty 284, IČO: 36 247 405, o zaplatenie 27.332 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -403 zo dňa 9. februára 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu v celom rozsahu zamietol, II. výrokom žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením a , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 29.9.2016, v spojení s doplnením žaloby podaniami zo dňa 25.4.2017, zo dňa 1.6.2017, zo dňa 3.7.2017 domáhal zaplatenia sumy vo výške 27.332,- Eur z titulu náhrady škody. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že od začiatku októbra 2014 pracovníci žalovaného pokosili na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a v nájme od jeho prenajímateľov slnečnicu vo výmere 19,33 ha a kukuricu vo výmere 17,18 ha, spolu vo výmere 36,51 ha. Žalobca považuje tento čin za protiprávny, pretože okrem neoprávneného vstupu pracovníkov žalovaného na pozemky žalobcu si žalovaný prisvojil cudziu vec, úrodu z pozemku, ktorá patrí žalobcovi. Náhradu škody si uplatňuje za ukradnutú slnečnicu z výmery 19,33 ha a kukuricu z výmery 17,18 ha. Podľa prehlásenia bola nákupná cena slnečnice 245 Eur - 255 Eur/t. Výšku škody vyčíslil nasledovne: slnečnica 250 Eur/t x 2,5 t/ha = 625,0 x 19,33 ha = 11.981,25 Eur, kukurica 105 Eur/t x 8,5 t/ha = 892,50 x 17,18 ha = 15.351 Eur. Súčasne sa žalobca žalobou domáhal vyslovenia viny konateľa žalovaného za prečin krádeže, prisvojenie cudzej veci - úrody z pozemkov, poškodzovania cudzích práv, neoprávnené užívanie cudzích práv a krádeže, v tejto časti súd konanie uznesením č. k. -24 zo dňa 25.10.2016 zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec v tejto časti postúpená Okresnej prokuratúre Trnava. Žalovaný po výzve súdu na doplnenie skutkových tvrdení v podaní zo dňa 30.5.2017 uviedol, že približne

pred 7-8 rokmi žiadal políciu o zdokumentovanie protiprávnej činnosti pracovníkov žalovaného, čo odmietli, preto viac políciu nevolal. Poukázal na viacero konaní vedených na okresnom súde trestných aj civilných. V podaní zo dňa 3.7.2017 doplnil označenie katastrálnych území, v ktorých sa nachádzajú jeho vlastné alebo prenajaté pozemky a to v D., E. E. F.. Ďalej uviedol, že svoju pravdu dokazuje aj v iných súbežných prípadoch žalôb, rozsudkov, uznesení, stanovísk polície, prokuratúry a súdov. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že poprel argumentáciu žalobcu s tým, že sa na okresnom súde vedú konania o určenie práva užívať predmetnú poľnohospodársku pôdu v konaní sp. zn. a tiež konanie o určenie práva žalovaného užívať predmetnú pôdu, obe nie sú skončené. Žalobca je vlastník 3 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorú prenajal žalovanému, ktorý ju aj užíva a za jej prenájom posiela žalobcovi nájomné poštovou poukážkou. Ostatné predmetné pozemky žalovaný užíva na základe nájomných zmlúv uzatvorených s jej vlastníkmi. Žalobca potvrdil, že predmetom tohto konania a konaní sp. zn. , sp. zn. sú totožné pozemky, preto okresný súd konanie dňa 21.3.2010 prerušil do skončenia konania sp. zn. a po jeho právoplatnom skončení dňa 28.9.2021 vydal dňa 14.10.2011 uznesenie o pokračovaní v konaní.

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca požiadal o platbu za 36,51 ha, špecifikovanej v prílohe: všetko štvorec G., plodina Kukurica vo výmere 8,03 ha, 3,27 ha a 5,88 ha (17,18 ha) a slnečnica vo výmere 19,33 ha. Spoločnosť Agropodnik, a. s., Trnava v podaní zo dňa 27.9.2016 prehlásila, že počas žatvy slnečnice a kukurice v roku 2014 v mesiacoch október a november vykupovala slnečnicu v suchom stave v nákupných cenách od 245 do 255 Eur/t a kukuricu v suchom stave v nákupných cenách od 100 do 110 Eur/t. Nájomnou zmluvou zo dňa 1.10.2007 (čl. 3) sa žalovaný ako nájomca a F. C. ako prenajímateľ dohodli na nájme pôdy podľa prílohy zmluvy o výmere 30870 m2 na dobu neurčitú a zároveň minimálne na dobu 5 rokov (zmluva nemá prílohu). Nájomnou zmluvou zo dňa 8.7.1992 (čl. 4) sa žalovaný ako nájomca a H. C. ako prenajímateľ dohodli na nájme pôdy podľa prílohy zmluvy o výmere 4,201 ha na dobu neurčitú a zároveň minimálne na dobu 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán (zmluva nemá prílohu). Nájomnou zmluvou zo dňa 6.8.1993 sa žalovaný ako nájomca a I. C., J. C. a F. K. L. ako prenajímatelia dohodli na nájme nehnuteľností zapísaných v pozemkovej vložke (č. LV) XXX, XXX, katastrálne územie F., parcely. č. 634/12, 820/2, 1988/2, 1989/2, o celkovej výmere 34695 m2 na dobu neurčitú (čl. 5), zmluva je podpísaná len I. C. a J. C., neobsahuje spoluvlastnícke podiely. Nájomnou zmluvou zo dňa 1.10.2000 (č. l. 6) sa žalovaný ako nájomca a E. M. a I. C. ako prenajímatelia dohodli na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy o výmere 0,9037 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán (zmluva nemá prílohu). Nájomnou zmluvou zo dňa 1.10.2000 sa žalovaný ako nájomca a N. O. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy o výmere 3,2299 ha na dobu minimálne 5 rokov (čl. 7), ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán (zmluva nemá prílohu). Nájomnou zmluvou zo dňa 7.4.2008 (čl. 8) sa žalovaný ako nájomca a F. P. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 3,3027 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované. Nájomnou zmluvou zo dňa 30.9.2003 (čl. 9) sa žalovaný ako nájomca a J. P. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 1,8529 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované. Nájomnou zmluvou zo dňa 7.4.2008 (čl. 10) sa žalovaný ako nájomca a Q. D. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 6,5774 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované. Nájomnou zmluvou zo dňa 30.9.2003 (čl. 11) sa žalovaný ako nájomca a F. N. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 3,5059 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované. Nájomnou zmluvou zo dňa 1.10.2000 (čl. 12) sa žalovaný ako nájomca a R. S. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 4,8591 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované. Nájomnou zmluvou zo dňa 30.9.2003 (čl. 13) sa žalovaný ako nájomca a B. N. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 1,3495 ha na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované len kódom dielu č. náhradnej parcely 1542/1d7. Nájomnou zmluvou zo dňa 1.10.2007 (čl. 14) sa žalovaný ako nájomca a A. B. T. ako prenajímateľ dohodli na nájme nehnuteľností - parc. č. 1680/1 o výmere 10573 m2, zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie D. (čomu zodpovedá náhradná parcela č. 570 1d4) a parcela. č. 1890/1 o výmere 7956 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. (čomu zodpovedá náhradná parcela č. 1878/1d3), celkom o výmere 18529 m2, na dobu neurčitú (v zmluve nie sú uvedené spoluvlastnícke podiely prenajímateľa). Nájomnou zmluvou zo

dňa 8.7.1992 (čl. 15) sa žalovaný ako nájomca a F. F. B. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy na dobu minimálne 5 rokov, ktorej predĺženie je možné iba po písomnej dohode strán, pozemky v zmluve nie sú špecifikované len kódom dielu a č. náhradnej parcely 683/d1 a 1879/1d1 a výmerou 0,0588 ha (zmluva nemá prílohu).

Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že nebolo sporné, že žalovaný sa primárne zaoberá poľnohospodárskou prvovýrobou a pozberovou úpravou pestovaných komodít, pričom rastlinnú výrobu uskutočňuje prevažne na prenajatých pozemkoch. Rovnako nebolo sporné, že žalobca je samostatne hospodáriaci roľník, ktorý s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností uzatváral nájomné zmluvy. Platnosť zmlúv bola posudzovaná v konaniach vedených na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn. , pričom sa podľa vyjadrenia žalobcu a žalovaného jednalo o totožné pozemky a totožné nájomné zmluvy (čl. 121 a čl. 333). V prvom rade sa okresný súd zaoberal otázkou, či je žalobca oprávnený vykonávať poľnohospodársku činnosť na prenajatých a vlastných pozemkoch, ktoré obhospodaroval žalovaný. Vzhľadom na skutkové tvrdenia strán, že škoda podľa tvrdenia žalobcu bola spôsobená zberom úrody žalovaným z pozemkov, ktoré mal v prenájme súd prvej inštancie poukázal na rozsudok okresného súdu č. k. -346 zo dňa 16.3.2018 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -457 zo dňa 22.10.2019), ktorý zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému o vypratanie práve z týchto pozemkov, ktorých užívanie žalobca odvodzoval od nájomných zmlúv uzatvorených s ich vlastníkmi. Pričom v konaní sa okresný súd podrobne zaoberal platnosťou predložených nájomných zmlúv a dospel k záveru, že nájomné zmluvy sú absolútne neplatné v zmysle . K rovnakému záveru o neplatnosti nájomných zmlúv dospel okresný súd aj v rozsudku č. k. zo dňa 4.6.2019 (potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -1303 zo dňa 31.8.2021), ktorým bolo rozhodnuté, že spoločnosť Strýček, s.r.o. (v predmetnej veci žalovaný) v čase od 1.1.2009 do 31.12.2009 oprávnene užíval nehnuteľnosti - poľnohospodársku pôdu sústredenú v pôdnych blokoch: G. č. 7201/1 o výmere 8,03 ha, G. č. 6202/1A o výmere 3,63 ha, G. č. 6202/1B o výmere 18,99 ha a G. č. 5001/1 o výmere 27,36 ha. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca preukázal v konaní, že v roku 2009 obhospodaroval sporné plochy na základe platných nájomných zmlúv a tiež na základe dobromyseľnej držby užívacieho (nájomného) práva k poľnohospodárskym pozemkom. Vo všetkých troch konaniach žalobca predkladal na preukázanie svojho práva nájmu totožné nájomné zmluvy, čo nebolo sporné ani medzi stranami sporu a vyplýva to z predložených nájomných zmlúv a označených rozhodnutí. Preto okresný súd poukázal na zdôvodnenie rozsudkov okresného súdu i odvolacieho súdu v konaniach sp. zn. a sp. zn. , v ktorých sa okresný súd zaoberal platnosťou nájomných zmlúv a dospel k rovnakému záveru, že predložené nájomné zmluvy sú neplatné v zmysle . Žalobca sa okrem náhrady škody za obhospodarovanie bližšie neuvedených pozemkov v nájme, domáha aj náhrady škody znemožnením hospodárenia na vlastných pozemkoch. Okrem tohto tvrdenia žalobca neuviedol žiadne bližšie skutkové tvrdenia a ani nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia, teda, že bol v roku 2014 vlastník konkrétnych pozemkov obhospodarovaných žalovaným. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že mal v roku 2014 platne uzatvorené nájomné zmluvy a vlastnil pozemky, ktoré obhospodaroval žalovaný, ktorý mu svojou činnosťou mal spôsobiť škodu, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Ďalej konštatoval okresný súd, že žalobca na preukázanie výšky uplatneného nároku predložil 13 nájomných zmlúv, prehľad uzatvorených zmlúv, žiadosť na pôdohospodársku platobnú agentúru, prehlásenia spoločností Agropodnik, a. s., Trnava (ostatné listinné dôkazy, ktoré predkladal sa týkali iných trestných a aj civilných konaní, bez uvedenia skutkových tvrdení k uplatnenému nároku). V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že je súd žalobou viazaný a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje. Týmto skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným návrhom je potom vymedzený základ nároku uplatňovaného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Pokiaľ však žaloba neobsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých možno odvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe, nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech účastníka vo veci samej.

Okresný súd uzavrel, že z obsahu žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k výške uplatňovaného nároku, tento nárok je preto nepreskúmateľný, a preto nemôže posúdiť jeho dôvodnosť. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení dňa 12.5.2017, napriek tomu žalobca svoje skutkové tvrdenia nedoplnil a uplatňovaný nárok čo do jeho dôvodu a výšky nepreukázal. Listinný dôkaz predložený žalobcom o výške výkupnej ceny kukurice a slnečnice v roku 2014 nie je dôkazom o žalobcom tvrdenej škode, len dôkazom o výkupnej cene. Úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak, žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Žaloba obsahovala údaje nevyhnutné pre to, aby bolo súdu jasné, o čom a na akom podklade má rozhodovať. Po skutkovej stránke žalobca v žalobe vymedzil predmet konania. V spore však neuniesol bremeno tvrdenia, pretože svoju peňažnú pohľadávku uplatnenú v konkrétnej sume riadne nešpecifikoval, nevyčíslil, preskúmateľne neuviedol, ako s poukazom na predložené listinné dôkazy k tejto konkrétnej istine dospel. Žalobca neuviedol špecifikáciu uplatňovanej pohľadávky ani po tom, ako ho okresný súd vyzval na doplnenie skutkových tvrdení preukazujúcich uplatňovaný nárok uznesením zo dňa 12.5.2017 (čl. 73). Žalobcovi bol poskytnutý priestor na to, aby svoju pohľadávku presne špecifikoval. Súd nemôže žalobcovi uviesť, ako presne má svoju pohľadávku vypočítať aké má predložiť dôkazy, pretože by tým súd prekročil svoju poučovaciu povinnosť, nakoľko by už nešlo o poučovanie žalobcu z procesného hľadiska, ale jednalo by sa už o poučovanie o hmotnom práve. Ak by súd žalobcu vyzval na doplnenie žaloby a poučil ho aké konkrétne skutočnosti ohľadom svojej pohľadávky má tvrdiť, aby bol v spore úspešný, bolo by to porušením princípu rovnosti účastníkov tohto civilného procesu. Okresný súd žalobu zamietol, keď povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť konkrétne skutočnosti, čo predstavuje jeho peňažnú pohľadávku a predložiť jej presné a preskúmateľné vyčíslenie tak, aby bolo zrejmé, ako k uplatnenej sume dospel. Žalobca si v danom prípade napriek výzve súdu dostatočne nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, dôsledkom čoho je jeho neúspech vo veci samej.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa a a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie. Odvolateľ spochybnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bodoch 35 a 36. Zvyšný obsah odvolania obsahuje popis priebehu konaní vedených pod sp. zn. a sp. zn. , s poukazom aj na predchádzajúce odvolania žalobcu v uvedených veciach, s uvedením aj ich obsahu.

Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací , po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok považoval v celom rozsahu za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 27.332,- Eur (náhrada škody).

Uznesením č. k. -24 zo dňa 25.10.2016 (právoplatné dňa 17.1.2016) okresný súd konanie v časti „prisvojenie cudzej veci - úrody z pozemkov, poškodzovania cudzích práv, neoprávnené užívanie cudzích práv a krádeže“, zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec v tejto časti postúpená Okresnej prokuratúre Trnava. Uvedené rozhodnutie sa týka pôvodne označeného žalovaného D. G., nar. X.XX.XXXX, bytom B. L. XXXX/XX, G..

Uznesením č. k. -107 zo dňa15.6.2017 okresný súd nepripustil zmenu žaloby rozšírením o nový nárok, ktorým sa žalobca domáha, aby súd uznal žalovaných 1. a 2. za vinných zo spáchania prečinu krádeže (právoplatné dňa 22.6.2017).

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobu zamietol (o zaplatenie sumy 27.332,- Eur), II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať zaplatenia požadovanej sumy. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia ( ) a povinnosť dôkazná ( ) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že mal v roku 2014 platne uzatvorené nájomné zmluvy a vlastnil pozemky, ktoré obhospodaroval žalovaný ( ), ktorý mu podľa žalobcu svojou činnosťou mal spôsobiť škodu (vo výške žalovanej sumy). Zároveň neuniesol bremeno tvrdenia na preukázanie výšky žalovanej sumy, keď neuviedol v žalobe (ani výzvu okresného súdu na doplnenie skutkových tvrdení) akým spôsobom dospel k výške žalovanej sumy, túto riadne nevyčíslil, teda neuviedol jej špecifikáciu s tým, že rozhodujúce skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ). Nebolo povinnosťou súdu z predložených listinných dôkazov vyvodzovať relevantné skutkové tvrdenia (namiesto žalobcu), ktoré by odôvodňovali uplatnený nárok. Skutočnosti uvedené v žalobe neposkytovali súdu možnosť akýmkoľvek spôsobom si zo skutkových tvrdení vytvoriť obraz o skutkovom stave v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, ako žalobca dospel k žalovanej sume, zohľadňujúc pritom relevantné skutkové právne skutočnosti. Rovnako ako súd prvej inštancie je odvolací súd názoru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je nepreskúmateľný, nie je zrejmé akým spôsobom sa žalujúca strana k tejto sume dopracovala.

Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle , v spojení s je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie posudzoval takmer výlučne z hľadiska odvolacieho dôvodu označeného odvolateľom. V štandardnom sporovom konaní zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom spore žalovaného). Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok.

Žalobca v posudzovanom prípade neuviedol žiadne konkrétne skutkové, či právne dôvody, ktoré by mohli (čo i len teoreticky) spochybniť závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu nároku žalobcu. Vymedzenie odvolacieho dôvodu, podľa ktorého žalobca namieta (len) obsah odseku 35 a 36 odôvodnenia napadnutého uznesenia, bez uvedenia konkrétnych námietok vo vzťahu k opísanému obsahu označených odsekov, je všeobecné a v konečnom dôsledku popierajúce zákonom definovaný charakter sporového konania. V namietaných odsekoch okresný súd v súvislosti s tým, že škoda podľa tvrdenia žalobcu bola spôsobená zberom úrody žalovaným z pozemkov, ktoré mal v prenájme, poukázal na konania vedené na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn. , zároveň označil aj rozsudky okresného súdu v spojení s rozsudkami odvolacieho súdu, ktorými bolo rozhodnuté v označených veciach, s vyriešením otázky aj o neplatnosti nájomných zmlúv (ktoré sú predmetom aj tohto konania). Je zjavné, že v odvolaní žalobcu absentuje akákoľvek úvaha/protiargumentácia ohľadne individuálne konštatovaných vecných dôvodov, ktoré súd prvej inštancie viedli k zamietnutiu žaloby, keď v predmetnom spore nebol žalobcom uplatnený pred súdom prvej inštancie prostriedok procesného útoku a to skutkové tvrdenie o výške uplatneného nároku (výpočet výšky nároku). Inými slovami, odvolateľ (žalobca) úplne rezignoval na relevantnú reakciu na nosné dôvody/závery, na ktorých súd

prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Dôsledky takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia kvalifikovane uviedol rozhodujúci skutkový stav, na ktorý vecne správne aplikoval hmotnoprávne i procesné právne predpisy, z ktorých vyvodil správne právne závery. Súd prvej inštancie postupoval i v súlade s prejednacou zásadou a zásadami hodnotenia dôkazov, adekvátne preukázanému skutkovému stavu, dôkaznej procesnej aktivite i ostražitosti strán konania, predovšetkým dôkaznej iniciatíve a vyhodnoteniu dôkazného bremena.

Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, pričom nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a potvrdil (I. výrok), čo sa týkalo aj od rozhodnutia vo veci samej závislého, odvolaním nespochybneného, rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania (II. výrok).

V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.