Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_11CoP-101-2019.pdf
PDF · 99.37 KB
Case nature
Subarea
11CoP/101/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. H. XX, XXX XX L., toho času bytom H. XX, E. nad X., O. republika, zastúpená Advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, 811 06 Bratislava a otec
- H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. H. XX, XXX XX L., zastúpený JUDr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou, P.O.BOX 28, 820 06 Bratislava o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.02.2019, č.k. 13P/183/2018-332, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletou C. X., nar. XX.XX.XXXX, p o t v r d z u j e.
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o uložení povinnosti matke vrátiť sa s maloletou do krajiny obvyklého pobytu m e n í tak, že
Matke sa ukladá povinnosť vrátiť maloletú C. X., nar. XX.XX.XXXX v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia do miesta jej obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky v Bratislave.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 19.02.2019, č.k. 13P/183/2018-332, 20.11.2018, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým predbežne zveril maloletú C. X., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otca oprávnil stretávať sa s maloletou C. každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zastupovania a spravovania majetku dieťaťa zastavil. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamietol. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamietol. Matke uložil povinnosť vrátiť sa s maloletou C. v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia do miesta jej obvyklého pobytu v L. a realizovať nerušený a riadny výkon starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté dieťa. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 29 ODS. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Súd prvej inštancie si ustálil právomoc na konanie v danej veci s prihliadnutím na ust. § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a aplikačnú prednosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach z 16.05.1983, do ktorej sukcedovala Slovenská republiky a Ukrajina, konkrétne na čl. 30, nakoľko dieťa trvale žije na území SR. Mal preukázané, že rodiča mali v čase začatia konania mali bydlisko na ul. P. H. XX v L., kde žili spolu s maloletou, otec matka aj maloletá majú nahlásený pobyt v L., matke bol udelený dlhodobý pobyt na území SR na neobmedzený čas od 20.04.2016, maloletá C. má udelený prechodný pobyt do 08.06.2021. Po oboznámení sa s návrhom matky, otca, ich vyjadreniami a listinnými dôkazmi dospel k záveru, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery v rodine neodkladným opatrením, keďže rodičia sa spolu nevedia dohodnúť, ich komunikácia nevedie ku konštruktívnemu riešeniu, čo má negatívny dopad najmä na dieťa. Konštatoval, že maloletá je vo veku 4 rokov, je zvyknutá prevažne na starostlivosť matky, čo otec nenamietal. Návrhu matky v tomto smere preto vyhovel. Prihliadol na skutočnosť, že otec má v súčasnosti záujem plnohodnotne sa podieľať na výchove maloletej, avšak zároveň poukázal na to, že právo rovnocenne sa podieľať na starostlivosti o maloletú nie je možné nadradiť nad právo dieťaťa na šťastné a spokojné detstvo, ktoré sa má vyznačovať stabilitou a istotou. Zdôraznil potrebu rodičov naučiť sa spolu komunikovať s úctou, bez vyhrážok a nadávok a bez náhlych nepredvídateľných zmien v živote dieťaťa. Pri určení dočasnej úpravy styku otca s maloletou neprihliadal na správu psychológa PhDr. J. L., Psy.D. o vyšetrení matky s maloletou dňa 27.09.2018 z dôvodu, že psychológ posúdil rodinnú situáciu len na základe údajov poskytnutých matkou. Prihliadol však na skutočnosť, že otec sa na starostlivosti o maloletú doposiaľ podieľal nepravidelne a zo spoločnej domácnosti s matkou odchádzal na dlhšie časové obdobia. Nezaoberal sa tvrdeniami o prítomnosti drog v života otca, keď považoval správu o negatívnych výsledkoch prítomnosti drog v krvi otca zo dňa 02.10.2018 a správu o negatívnych výsledkoch drogových testov z jeho vlasov zo dňa 24.01.2019 za dostatočnú na popretie matkovou tvrdenej skutočnosti. Ostatnými tvrdeniami matky sa nezaoberal s poukazom na charakter a predmet konania a potrebu vykonania rozsiahleho dokazovania vo veci. Mal za to, že doteraz preukázané skutočnosti spolu s predloženými fotografiami otca s maloletou postačujú na umožnenie otcovi stretávať sa s maloletou bez prítomnosti matky. Prihliadol na to, otec doteraz maloletú matke vrátil a tvrdené skutočnosti nenaznačujú, že by chcel maloletú od matky odtrhnúť. Styk otca s maloletou upravil v nevyhnutnom rozsahu na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej. K preberaniu a odovzdávaniu maloletej zdôraznil, že týmto rozhodnutím nedal súhlas matke na presťahovanie sa do cudziny, pričom stretávanie sa otca s maloletou je právom otca a nie jeho povinnosťou. Mal za to, že odovzdávanie maloletej vmieste bydliska otca by bolo reálne nevykonateľné. O uložení povinnosti matke vrátiť sa v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia do miesta obvyklého pobytu rozhodol z úradnej povinnosti s poukazom na ustanovenia CMP. Dospel k záveru, že konanie matky, ktorá odišla s maloletou XXX km od miesta jej obvyklého pobytu, je v rozpore so záujmom maloletej, pretože dochádza k narušeniu jej vzťahu s otcom, ktorý má záujem ho ďalej budovať. Z dôvodu, že protiprávny stav v čase nariadenia neodkladného opatrenia trval, rozhodol o vrátení do miesta obvyklého pobytu vychádzajúc z potreby ochrany záujmom dieťaťa, predovšetkým prihliadol na kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa podľa Zákona o rodine, kde sa posudzujú i vhodné podmienky pre vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi a s inými blízkymi osobami, ktoré matka presťahovaním maloletého dieťaťa mimo okres jeho obvyklého pobytu nerešpektuje. Prihliadol na prepis nahrávky doručenej súdu dňa 27.12.2018, v ktorom matka navrhovala otcovi rozdelenie víkendu. Rovnako zohľadnil skutočnosť, že maloletá u otca už prespala a je na jeho prítomnosť a rodinu zvyknutá. Apeloval na otca, aby upravil jeho spôsoby komunikácie s matkou, ktorej nemožno uprieť snahu o uzavretie rodičovskej dohody ohľadom maloletej, nakoľko ak mu ide o záujem dieťaťa, bude ich schopnosť slušne komunikovať pre ďalší fyzický a psychický vývin dieťaťa potrebná. Konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením zastupovania dieťaťa a spravovania jeho majetku zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu matky. V ostatných častiach návrh matky a otca zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti výroku uznesenia o dočasnej úprave styku otca s maloletou a výroku o uložení povinnosti matke vrátiť sa do miesta obvyklého pobytu podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o styku otca s maloletou zmeniť tak, že stretnutia otca s maloletou budú prebiehať v prítomnosti matky a napadnutý výrok uznesenia, ktorým jej bola uložená povinnosť vrátiť sa do miesta obvyklého pobytu navrhla zrušiť. Zdôraznila, že v konaní preukázala, že otec sa o rodinu a dieťa nezaujímal, ich svadba bola účelová, odchod otca bol plánovaný dlhodobo hneď po uplynutí 5 ročnej lehoty podstatnej pre to, aby nestratil štatút cudzinca s pobytom udeleným na účely zlúčenia rodiny po svadbe s ňou. Uviedla, že otec mal pred tým udelený pobyt, avšak tento mu neumožňoval pracovať a pohybovať sa voľne. Zdôraznila, že Nájomnú zmluvu z doby neurčitej upravil otec na dobu určitú do 31.10.2018 už v októbri 2017. Mala za to, že otec nespochybnil, že odišiel od nej a viedol svoj životný štýl, bol zvyknutý žiť slobodne, starostlivosť o dieťa prenechal iným, o maloletú sa nikdy nestaral, ak by mu bolo dieťa zverené, bolo by po jednej noci vystavené riziku. Poukázala na to, že v septembri si vzal maloletú na noc ku bratovi, do škôlky došlo dieťa špinavé a neumyté, na čo hneď učiteľky upozornili. Mala za to, že doložené video zachytávajúce hry otca s maloletou svedčí o tom, že išlo o jednu udalosť. Dala do pozornosti, že predtým ako otec začal s vyhrážkami o deportácii na N., aktívne komunikovala so škôlkou aj plaveckým krúžkom, k sestre odišla až po tom. Poukázala na čestné prehlásenia preukazujúce nevhodné správanie otca. Uviedla, že sa jej nepodarilo získať informácie o zrušení jej pobytu v SR otcom. Spomínaný konflikt medzi ňou a svokrou považovala za účelové tvrdenie a súčasne potvrdila, že jej vzťah s matkou otca nebol dobrý. Uviedla, že víta záujem otca o maloletú, ktorý však považovala za účelový. Je pripravená poskytnúť priestor na nadväzovanie vzťahov otca s maloletou v jej prítomnosti. Mala za to, že súd je povinný zohľadniť aj správu psychológa, ktorý podľa informácií kontaktoval otca a jeho nečinnosť bola spôsobená neochotou otca. Vyslovila názor, že otec sa snaží maloletú uniesť od 23.09.2018, preto nie je ochotná nechať ju s otcom samu. V daný deň utiekla s maloletou zo stretnutia s otcom, správa psychológa bola vypracovaná po tomto incidente. Poukázala na konštatovanie psychológa, že otec je rodičovsky nespôsobilý, jeho prístup je rozporuplný a trestajúci matku cez dieťa, a na doporučenie preveriť zdravotný stav otca a edukačnými opatreniami dosiahnuť nápravu v jeho prístupe. Rovnako dala do pozornosti, že psychológ u maloletej konštatoval emočný a chronický stres. Uviedla, že maloletá sa bojí zostať sama s otcom, uisťuje sa v jej prítomnosti, vyhľadáva s ňou kontakt. Za tohto stavu nie je styk bez jej prítomnosti v záujem dieťaťa. Za jediný spôsob zastabilizovania tejto situácie považovala výchovné pôsobenie súdu. Poukázala na sms správu, z ktorej vyplývajú snahy otca o jej vyhostenie z krajiny. Uviedla, že otec bol uzrozumený s tým, že vzťah minimálne jedným z rodičov bude musieť fungovať na diaľku, aj prostredníctvom elektronických prostriedkov. Aktuálne otec dieťa nenavštevuje, nemá záujem o stretnutia, nekontaktuje ju ani telefonicky, styk s maloletou mu neodopiera. Vyslovila názor, že zámerom otca je dosiahnuť, aby nemusel platiť výživné. Namietala, že výrok rozhodnutia, ktorým jej bola uložená povinnosť vrátiť sa do miesta obvyklého pobytu nemá oporu v zákone s poukazom na Ústavou jej garantované právo slobodného pohybu. Poukázala na to, že návrat do krajiny obvyklého pobytu, do Slovenskej republiky, nie do miesta obvyklého pobytu, môže nariadiť len súd v ČR podľa nariadenia Haagskeho dohovoru, resp. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Zdôraznila, že nemá možnosť si prenajať byt, keďže si po materskej dovolenke nenašla zamestnanie a otec, resp. jeho brat jej úspory nevrátili. Uviedla, že po doručení uznesenia otca požiadala, aby prenajal byt, čo odmietol.
4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Podaním zo dňa 25.04.2019 poukázal na pripojené rozhodnutie Ministerstva vnútra ČR, odbor azylovej a migračnej politiky, Oddelenie pobytového správneho konania Ústecký kraj, č. OAM-17774-22/PP-2018, MV-51780(OAM-2019 zo dňa 16.04.2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť účastníčky konania X. C., zákonní zástupcovia L. V. a X. H. z dôvodu uvedeného v § 87e ods. 1 písm. a/ zákona č. 326/1999Sb, pretože účastníčka konania nie je rodinným príslušníkom občana Európskej únie uvedených v § 15a cit. zák. a podľa § 87e ods. 4 zák.č. 326/1999Zb. sa účastníčke konania stanovuje lehota k vycestovanie z územia Českej republiky 35 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rovnako poukázal na pripojený rozsudok Mestského súdu v Brne č.k. 40Nc 2502/2019-87 zo dňa 02.04.2019, ktorým bolo nariadené matke V. L. vrátiť maloletú C. X. do miesta jej obvyklého pobytu na územie Slovenskej republiky do 30 dní od doručenia rozsudku a prijaté zabezpečovacie podmienky a záruky na návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Otec v podaní poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že matka nemala v úmysle sa do Slovenskej republiky vrátiť, od septembra 2019 žije v domácnosti s V. D. v jeho byte v E. nad X. a požiadala o udelenie pobytu pre seba aj maloletú v O. republike. Poukázal na prijaté opatrenia pre návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu. Zdôraznil, že súd Českej republiky ustálil, že nariadenie povinností návratu nespôsobí maloletej ujmu v zmysle matkou tvrdenej neznesiteľnej situácie pre maloletú. K rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie pobytu maloletej v Českej republike dal do pozornosti, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka ku žiadosti doložila platný cestovný doklad maloletej, o ktorého vydanie požiadala bez vedomia otca.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), a dospel k záveru, že odvolanie matky voči výroku II. napadnutého uznesenia nie je dôvodné a odvolanie voči výroku VII. rozhodnutia je čiastočne dôvodné.
7. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 361 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadku, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
10. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil jeho právomoc na konanie vo veci. Správne aplikoval ust. § 2 a čl. 30 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a aplikačnú prednosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach z 16.5.1983, do ktorej sukcedovala Slovenská republiky a Ukrajina, keď mal preukázané skutočnosti svedčiace o udelenom prechodnom pobyte maloletej na území SR a udelenom dlhodobom pobyte matky na území SR a skutočnosť, že matka, maloletá aj otec žijú na území Slovenskej republiky.
11. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať ich práva a záujmy. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
12. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že vzhľadom na dočasné zverenie maloletej do starostlivosti matky vznikla potreba i predbežnej úpravy styku otca s maloletou. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa ukončili spolužitie, nežijú v spoločnej domácnosti, medzi nimi sú nezhody a pretrvávajúce konflikty, ktorých bola účastná aj maloletá a v dôsledku ktorých sa matka svojvoľne rozhodla presťahovať sa s maloletou mimo územia Slovenskej republiky, čím došlo k obmedzeniu styku maloletej s otcom. Odvolací súd poukazuje na protichodné tvrdenia každého z rodičov a rozdielne vnímanie ich situácie a príčin ich konfliktov. Uvedené skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o hodnotenie správy psychológa PhDr. J. L., Psy,D. a tvrdení matky týkajúcich sa nevhodného správania otca a užívania drog. Rovnako odvolací súd neprihliadal na námietky matky v tomto smere, vyhodnotiac správu psychológa ako neobjektívnu. Tvrdenia matky o tom, že psychológ otca kontaktoval a tento o stretnutie nejavil záujem, nie sú ničím preukázané. Odvolací súd poukazuje na obsah správy psychológa, z ktorej nevyplýva žiaden kontakt s otcom, naopak zo správy je zrejmé, že psychológ vychádzal výhradne z tvrdení poskytnutých matkou. Rovnako odvolací súd poukazuje na negatívne výsledky drogových testov otca. Vyjadrenia matky vo vzťahu k snahe otca maloletú uniesť a zamedziť jej kontakt s ňou sú len tvrdeniami matky. Tu odvolací súd poukazuje na konanie matky, ktoré v žiadnom prípade nie je v záujme maloletého dieťaťa, keď matka bez súhlasu otca maloletú premiestnila na územie Českej republiky a vynakladala úsilie prihlásiť ju v Českej republike k pobytu. Zmena bydliska maloletého dieťaťa, naviac presťahovaním sa do inej krajiny z miesta obvyklého pobytu, je v zmysle ustanovení Zákona o rodine, podmienená súhlasom druhého rodiča. Preto nemožno správanie matky, ktorá porušila rodičovské práva druhého rodiča, akceptovať. Pokiaľ matka zabezpečovala starostlivosť o maloletú alebo bola maloletá rozhodnutím súdu, neodkladným opatrením zverená do osobnej starostlivosti matky, toto neznamená, že len matka je rodičom, ktorý zabezpečuje výhradne starostlivosť, výchovu dieťaťa a má právo rozhodovať vo veciach týkajúcich sa maloletej. Rovnako odvolací súd poznamenáva, že v prípade nariadeného neodkladného opatrenia o styku otca s maloletou, je matka povinná vykonateľné rozhodnutie súdu rešpektovať a na základe neho plniť. Je treba konštatovať, že práva dieťaťa a práva a povinnosti oboch rodičov sú upravené Zákonom o rodine. Odvolací súd dáva do pozornosti rodičom, že kontakt oboch rodičov s dieťaťom je veľmi významný a dôležitý, preto ak jeden z rodičov nerešpektuje kompetencie a rolu druhého rodiča, je potrebný zásah súdu. Každý z rodičov si musí uvedomiť, že rozpad ich vzťahu nemôže viesť k odcudzeniu maloletej s otcom. Odvolací súd rovnako neprihliadal na ďalšie námietky poukazujúc na potrebu vykonania dokazovania vo veci samej. Na tvrdenia matky o začiatkoch spolužitia rodičov a jeho ukončenia, o vzťahu matky so starou matkou zo strany otca, odvolací súd neprihliadal. Rovnako sú nedôvodné hodnotenia matky o vzťahu otca s maloletou na základe obrazových záznamov, keďže ide len o názor matky. Súd prvej inštancie správne upravil rozsah dočasnej úpravy styku otca s maloletou berúc do úvahy vek dieťaťa, jeho potreby a záujem. Napokon matka nenamietala nastavený rozsah styku, ale žiadala o úpravu styku otca s maloletou v jej prítomnosti. Z vyjadrenia matky vyplýva, že maloletá sa adaptovala v novom prostredí, navštevovala predškolské zariadenie, nejde teda o dieťa výhradne fixované na matku. Je samozrejmé, že matka musí byť súčinná a nápomocná pri realizácii styku otca s maloletou, dieťa pripraviť na stretnutia nielen po materiálnej, ale aj psychickej stránke, pričom povinnosťou oboch rodičov je správať sa voči sebe korektne a slušne a maloletej vytvoriť prijateľné podmienky pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa. Rozsah styku v trvaní dvoch hodín každý utorok a štvrtok a jedného víkendu od soboty do nedele je primeraný veku maloletej. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prihliadal na návrhy matky na rozdelenie víkendov a skutočnosť, že maloletá už u otca prespala a je na jeho prítomnosť zvyknutá.
13. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie voči napadnutému výroku o úprave styku otca s maloletou ako správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
14. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý jej bola uložená povinnosť vrátiť sa s maloletou do miesto jej obvyklého pobytu, odvolací súd tieto námietky čiastočne akceptuje. Odvolací súd zastáva názor, že nie je možné uložiť matke povinnosť vrátiť sa na územie Slovenskej republiky, avšak v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP vznikla potreba neodkladným opatrením nariadiť matke povinnosť vrátiť maloletú do krajiny jej obvyklého pobytu. Odvolací súd prihliadal aj na prebiehajúce návratové konanie v Českej republike a skutočnosť, že matka konala pri premiestnení maloletej do inej krajiny bez súhlasu otca. Tu je potrebné poukázať na ust. § 36 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú po podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektoré z nich súd. Je preto nesporné, že konanie matky pri premiestnení maloletej do inej krajiny, či už za účelom vycestovania alebo presťahovania, nebolo súladné so zákonom. Je veľmi dôležité, aby matka za danej situácie aj s prihliadnutím na vek dieťaťa si zabezpečila záležitosti tak, aby vrátenie maloletej do miesta obvyklého pobytu prebehlo bez ujmy maloletej. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o potrebe chrániť záujmy maloletého dieťaťa a vytvoriť jej vhodné podmienky pre vytváranie a rozvoj jej vzťahových väzieb s oboma rodičmi.
15. Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd uložil matke povinnosť vrátiť sa s maloletou do miesta jej obvyklého pobytu zmenil podľa § 388 CSP a uložil matke povinnosť vrátiť maloletú do krajiny obvyklého pobytu. O danom výroku rozhodnutia správne súd prvej inštancie rozhodoval ex offo, t.j. z úradnej povinnosti.
16. Zároveň odvolací súd apeluje na rodičov maloletej, aby sa snažili správať voči sebe slušne a korektne v záujme maloletej. Ak sa dieťaťu ukáže, že sa rodičia dokážu dohodnúť, je to dobré nielen pre ich prítomnosť, ale aj pre budúcnosť ich vzťahov. Najideálnejším spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov, ktorá najlepšie môže vystihnúť potreby dieťaťa. Rodičia sú však povinní byť v záujme dieťaťa voči sebe ústretoví, neznevažovať úlohu druhého rodiča a správať sa tak, aby bol pri styku zabezpečený, čo najväčší komfort maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa nesmie byť zaťahované do konfliktu rodičov a nesmie niesť zodpovednosť za vyriešenie sporu. Dohodu o styku môžu rodičia uzavrieť aj napriek súdnemu rozhodnutiu a v priebehu konania vo veci samej.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).