Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/231/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: P. zastúpená: Mgr. Tomáš Szabo, advokát, Blumentálska 2735/20, 811 07 Bratislava a otca: C., zastúpený: JUDr. Tatiana Dlhošová, advokátka, Lazaretská 23, 820 05 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd späťvzatie návrhu matky n e p r i p ú š ť a.

II. Maloletá S. sa na čas do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou, každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 15:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s výnimkou osobitnej úpravy styku počas sviatkov a školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR.

V. Počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny rok od nedele bezprostredne predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 9:00 hod. do soboty bezprostredne nasledujúcej po poslednom dni jarných prázdnin do 18:00 hod.

VI. Počas veľkonočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny rok od stredy bezprostredne predchádzajúcej veľkonočným prázdninám od 16:00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 16:00 hod.

VII. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod, od 17.07. od 09.00 hod. do 23.07. do 18.00 hod., od 02.08. od 09.00 hod. do 08.08. do 18.00 hod., od 18.08. od 09.00 hod. do 24.08. do 18.00 hod.

VIII. Počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny rok v čase od 23.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. a každý párny kalendárny rok v čase od 02.01. od 9:00 hod. do 06.01. do 17:00 hod. a v čase od 26.12. od 17:00 hod. do 02.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka do 9:00 hod.

IX. Miestom odovzdania a prevzatia maloletej je školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje. V prípade, že sa maloletá nebude nachádzať v školskom zariadení, miestom odovzdania a prevzatia maloletej je bydlisko matky maloletej.

X. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej S.,výživným vo výške 350,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. Súd vo zvyšnej časti návrh matky zamieta.

XII. Súd vo zvyšnej časti návrh otca zamieta.

XIII. Týmto sa zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. -332 zo dňa 19.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -408 zo dňa 26.04.2019.

XIV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2018 žiadala matka, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností k maloletej dcére, tak, že dcéru zverí do jej osobnej starostlivosti, upraví styk otca s maloletou každý párny kalendárny víkend v sobotu od 13:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti matky a zaviaže otca na úhradu výživného vo výške 653,50 €. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sú síce manželmi, avšak manželstvo od začiatku nefungovalo a uzavreli ho len z dôvodu, že otec maloletej potreboval dôvod na udelenie pobytu, ktorým bolo zlúčenie rodiny. Otec sa podľa matky dcére nevenoval, všade s dcérou chodila sama a o jej výchovu sa starala výlučne ona. Návrh úpravy styku odôvodnila tým, že dcéra mala z otca strach, pričom keď bol otec s maloletou nikdy jej nedal informácie, kde sa s ňou nachádza, a preto žiadala, aby styk prebiehal výlučne za jej prítomnosti. Poukázala pri tom na aj na správu od psychológa PY. z 05.10.2018. Výšku navrhovaného výživného matka odôvodnila mesačnými výdavkami na maloletú, ktoré vyčíslila v sume 1.307,- €.

2. Otec návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2018, zapísaným pôvodne na tunajšom súde pod sp.zn. , požiadal súd o rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že by do rozvodu manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti matky, že by obaja rodičia boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, aby styk otca s maloletou bol upravený každý utorok v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od stredy od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod. Zároveň navrhol upraviť styk s maloletou počas prázdnin a sviatkov. Otec navrhol výživné vo výške 200,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že od 09/2018 bol podaný matkou návrh na rozvod manželstva a rodičia už nezdieľajú spoločnú domácnosť, keď otec sa odsťahoval k bratovi a matka k sestre do V., a to aj napriek tomu, že na to nedal súhlas. Otec podal návrh z dôvodu, aby aj na čas do rozvodu manželstva bolo rozhodnuté po vykonaní riadneho dokazovania, nakoľko dokazovanie pri neodkladnom opatrení neumožňuje zhodnotiť reálne správanie rodičov, vrátane neoprávneného premiestnenia maloletej matkou a bránenia styku maloletej s otcom.

3. Uznesením č.k. -20 zo dňa 31.01.2018, súd spojil konania vedené pod sp.zn. a sp.zn. na spoločné konanie vedené pod sp.zn. .

4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -332 zo dňa 19.02.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -408 zo dňa 26.04.2019, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, zároveň bol upravený styk otca s maloletou každý utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Matke maloletej bola zároveň uložená povinnosť vrátiť sa s maloletou na územie SR.

5. Rozsudkom Krajského soudu v Brne č.k. -145 zo dňa 04.06.2019, bola do doby než bude príslušným opatrovníckym súdom Slovenskej republiky rozhodnuté o úprave rodičovskej zodpovednosti k maloletej, uložená otcovi maloletej povinnosť hradiť maloletej a jej matke náklady spojené s bývaním na území SR vo výške 300,- € a na výživu maloletej čiastku 300,- €, obe od 01.06.2019.

6. V ďalších vyjadreniach a na pojednávaniach matka uviedla, že po jej návrate z ČR a po vydaní neodkladného opatrenia sa začali realizovať víkendové stretnutia otca s maloletou aj s prespávaním. Dieťa podľa matky prespávanie u otca nezvládalo, prosilo otca, aby ju zaviezol k matke. Matka mala za to, že na prespávanie maloletej u otca bolo v čase vydania neodkladného opatrenia priskoro, dieťa nebolo na to psychicky pripravené a otec svojim nezodpovedným prístupom ohrozoval zdravie dieťaťa. Matka ďalej uviedla, že otec sa maloletej od narodenia nevenoval, nemá k nej vybudované štandardné citové väzby a aj nariadené neodkladné opatrenie bolo nariadené predčasne bez toho, aby si súd vypočul dieťa, prípadne sa k tomu vyjadril odborník. Matka poukázala na to, že napriek jej výhradám sa styk začal realizovať, avšak otec napriek prísľubu, že v prípade ak bude maloletá plakať za mamou, dovolí jej matke zavolať, alebo ju privezie, toto nedodržal a dieťa začalo hovoriť, že k otcovi už nepôjde. Po tom, čo otec navrhol, aby bolo maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov matka uviedla, že je jeho cieľom nehradiť výživné a nejde mu vôbec o maloletú. Podľa matky takáto starostlivosť nie je v záujme maloletej, pričom spochybnila aj závery znaleckého posudku, ktorý je súčasťou konania o rozvod manželstva vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. . Matka navrhla, aby sa styk rozširoval postupne, a to tak ako bol nastavený neodkladným opatrením, s tým, že by sa rozšíril o 1 hodinu každý utorok a štvrtok. Matka pri tom poukázala na to, čo maloletá uviedla pri výsluchu pred súdom, že ideálne by bolo, keby u otca neprespávala a styk tak ako je určený je postačujúci. Matka tiež uviedla, že otec sa s maloletou neučí, neotvára jej ani tašku, nevie aké písmenká sa učia. Matka zastáva názor, že rozšírenie styku maloletej s otcom by mohlo viesť k negatívnym následkom, čo ako matka nemôže dopustiť.

Matka uviedla, že od roku 2021 pracuje ako šička s mesačným príjmom približne 630,- € netto, nevlastní žiadne nehnuteľnosti a býva v prenajatom 2 i. byte s predzáhradkou v J. len s dcérou. Nájom platí 600,- € mesačne. K výdavkom na maloletú matka v roku 2021 uviedla, že tieto podľa jej výpočtu predstavujú sumu približne 630,- €. V roku 2022 výdavky na maloletú predstavovali sumu približne 720,- €.

K príjmom otca deklarovaným v tomto konaní matka uviedla, že spoločnosť M.., od ktorej otec uvádza príjem, v skutočnosti prevádzkuje otec a jeho pracovný pomer vznikol až v 09/2018, kedy sa začali súdne spory s ňou. Táto spoločnosť navyše nemá žiadny zisk ani tržby, má len dlhy na poisťovniach. Poukázala zároveň na to, že otec má príjmy z podnikania, keď figuruje ako spoločník alebo ako štatutár vo viacerých obchodných spoločnostiach. Okrem toho otec podľa matky vybavuje povolenia pre cudzincov, z čoho má tiež príjem, ktorý však nie je predmetom ním predložených daňových priznaní. Matka poukázala na luxusný byt, ktorý si otec prenajíma, za ktorý hradí sumu 1.400,- € mesačne a taktiež poukázala na náklady, ktoré otec už počas spolužitia vynakladal, napr. na luxusné dovolenky, koncertné turné po R. a pod.

Vo svojom záverečnom vyjadrení matka navrhla, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Otec by bol povinný uhrádzať výživné na maloletú vo výške 600,- € mesačne.

7. V ďalších vyjadreniach a na pojednávaniach otec uviedol, že vzhľadom na to, ako sa vyjadril znalec v konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. , navrhuje, aby súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázal pritom na to, že v znaleckom posudku znalec uviedol, že matka nerešpektuje rolu otca vo výchove dieťaťa a vzťah maloletej a otca je priaznivý pre striedavú starostlivosť. Podľa otca sa matke jednoducho nepáči záver, ku ktorému znalec dospel, preto spochybňuje znalecký posudok aj metódy znalca. Otec správanie matky a jej vyjadrenia považuje za majetnícke a nepodporujúce rozvoj vzťahu maloletej s otcom, čo vníma v kontexte obavy matky o stratu výživného. Zároveň však poukázal na to, že výživné a určenie jeho výšky je pri striedavej starostlivosti možné a otec by hradil normálne náklady na starostlivosť o maloletú, pričom ponúkol matke aj pri striedavej starostlivosti príspevok na výživu vo výške 200,- €. V roku 2021 sa navyše počas prázdnin uskutočnil rozšírený styk s maloletou, kedy nenastali žiadne problémy. Letná skúsenosť dcéry s otcom bola mimoriadne uspokojivá, perspektívna a neprinášala žiadne negatíva. Podľa otca sa matka nedôvodne stále vracia k starým tvrdeniam, ktoré on poprel a nesúhlasí s nimi. Stretávanie s maloletou bolo prerušené v roku 2018 odsťahovaním matky a pravidelne mohlo pokračovať až od mája 2020, kedy sa matka vrátila do Bratislavy. Odvtedy sa otec snaží vypĺňať čas s maloletou aktivitami, ktoré sú pre ňu zaujímavé. Otec mal za to, že rozvoj jeho vzťahu s dcérou bez možnosti trávenia spoločného času nebude možný, pokiaľ bude postavený do polohy víkendového

otca. Otec tiež uviedol, že rozhodnutie o určení formy spolupráce rodičov pri starostlivosti o maloletú je dané súdu, avšak zverenie maloletej do starostlivosti matky, pokiaľ nebude určený aspoň široký styk, napr. od štvrtka do nedele nepretržite, neumožní rozvoj vzťahu dieťaťa s otcom a zakonzervuje postoj matky o jeho vedľajšej roli v živote dieťaťa, čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Poukázal zároveň na to, že maloleté dieťa má právo na výchovu oboma rodičmi, pričom otec má jednoznačne trvalý, vážny a bezpodmienečný skutočný záujem o dcéru, v opačnom prípade by nehľadal dcéru pri únose, nepodstupoval konanie v ČR, nechodil za dcérou do P., keď tam s matkou bývala a celkovo by nepodstupoval doterajšie dokazovanie a nevyvracal doterajšie útoky matky, ktoré tvrdila v konaniach. Podľa otca nemá maloletá v čase strávenom u neho problém s prespávaním, u otca vždy bola v poriadku a nehovorila o žiadnom smútku za matkou, lebo mala pripravený bohatý program. Otec uviedol, že s maloletou sa neučieva, lebo na to pri úzkom styku nemá čas, neučí sa s ňou ani cez víkendy, lebo majú iný program, učí sa s ňou jedine angličtinu. Keď plače, je to hlavne kvôli tomu, že jej povie že si má napríklad upratať, alebo niečo spraviť a vtedy povie, že mama ju to nenúti robiť.

Otec k svojmu príjmu uviedol, že pracuje ako administratívny pracovník v spoločnosti M. a jeho čistý príjem je v tejto spoločnosti približne 913,- € mesačne. Okrem toho má zisk aj z podnikateľskej činnosti, ktorý však v roku 2021 spolu s bežným príjmom môže byť spolu približne 1.200,- € netto. Otec poukázal na to, že platí matke a maloletej sumu 600,- € na základe rozhodnutia Mestského súdu Brno, z čoho 300,- € sú náklady na dcéru a 300,-€ náklady na bývanie matke a dcére. Súd v tom čase však vychádzal z toho, že matka v ČR nemala žiadnu prácu a po návrate na SR potrebovala najskôr zabezpečiť bývanie a stabilizovať sa. Otec uviedol, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva v 3 izbovom byte v nájme s priateľkou a okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vo financovaní mu vypomáhajú aj rodičia a náklady na byt platia spolu s priateľkou.

8. Kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach uviedol, že vzhľadom na to, ako bol styk upravený neodkladným opatrením, by bolo vhodné styk rozšíriť. Kolízny opatrovník zároveň uviedol, že nemá pochybnosti o citových väzbách ani u jedného z rodičov a navrhol, aby bol styk otca s maloletou upravený širšie, a to aspoň celý jeden víkend a v nasledujúcom týždni styk cez týždeň aj s prespaním. Počas prázdnin kolízny opatrovník vzhľadom na to, že maloletá už bola u otca na prázdninách, navrhol úpravu na každý druhý týždeň, tak aby to pre maloletú nebolo naraz veľa. K výške výživného sa bližšie kolízny opatrovník nevyjadril a ponechal to na úvahe súdu.

9. Zástupca Okresnej prokuratúry OS BA IV na pojednávaniach uviedol, že styk je neodkladným opatrením upravený veľmi úzko a hlavne cez letné prázdniny nie je určený vôbec. Preto považoval za vhodné, keby sa rodičia vedeli dohodnúť na širšom styku. Zároveň uviedol, že počas konania sa vzťah otca s maloletou posunul k lepšiemu a preto je na mieste upraviť styk širšie ako to bolo doteraz. V prípade ak sa rodičia nedohodnú, navrhol upraviť styk otca s maloletou v jednom týždni od piatka do nedele a v druhom týždni dva dni v týždni s prespaním, napr. zo stredy na štvrtok. K výške výživného zástupca OP BA IV uviedol, že doteraz otec platí matke a dcére 600,- €, pričom výživné tam bolo určené vo výške 300,-€. Keďže maloletá medzi tým začala chodiť do školy, navrhol výživné vo výške cca 400,- €.

10. Súd vykonal dňa 14.02.2022 výsluch maloletej S. ktorá uviedla, že sa má dobre, chodí do 1.B triedy a najradšej sa v škole hrá, ale aj učenie má rada. V deň výsluchu bola u maminky, ktorá ju priviedla, ale na súde boli obaja rodičia. S. uviedla, že od maminky počula, že ju ľúbi, od ocka to nepočula. Keď sa stretáva s ockom v utorok a štvrtok, chodia spolu do detských kútikov, tak sa hrá a ocko pozerá do telefónu, nevenuje sa jej, o školu sa nezaujíma a neučí sa s ňou. Na otázku, či sa s ňou ocko učí cez víkend keď je pri ňom uviedla, že nie, učí sa len s maminkou. Keď príde z kútikov je unavená a už si nevie dobre robiť domáce úlohy. Maloletá ďalej uviedla, že keď je u ocka, je jej smutno za maminkou, nepáči sa jej u ocka prespávať, lebo aj vtedy je jej smutno, pýta sa domov, ale ocko ju tam nechce zaviezť. Na maminke sa jej páči všetko, u ocka sa jej páčia hračky, ale tie má aj u maminky. Na výlety s ockom moc nechodí, v sobotu po ňu príde a idú k nemu domov a tam sa hrajú hry. V lete sa s ockom boli aj kúpať, ale viac času ako u neho trávila, ani v lete tráviť nechce, lebo jej bolo smutno za maminkou. Na otázku, čo by chcela na ockovi zmeniť, maloletá uviedla, že to, aby ju viac počúval a keď chce ísť k maminke, aby ju tam zaviezol. Na otázku, či by nechcela tráviť u ocka viac času, uviedla, že nie, ani teraz sa jej u neho spať nechce a lepšie by bolo, keby si po ňu ocko prišiel osobitne v sobotu a v nedeľu, veď aj tak by mohli spolu tráviť čas. U ocka nechce prespávať preto, lebo jej býva smutno za maminkou.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp.zn. .

12. Zo záverov znaleckého posudku č 43/2020 predloženom znalcom C. dňa 22.10.2020, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. o rozvod manželstva, súd zistil, že z psychologického hľadiska sa javí, že v rámci maloletej subjektívneho vnímania a prežívania vzťahov k rodičom prevažuje pozitívne hodnotenie matky i otca, ale nie s komplementárnym ale naznačeným výlučným vnímaním pozície matky v rámci zabezpečovania rodičovskej starostlivosti. S ohľadom na skutočnosť, že maloletá neverbalizovala negatívny postoj k otcovi a ani pri pozorovaní ich vzájomnej interakcie u nej nebola prítomná negatívna reaktivita, je možné, aj s ohľadom na komplikovaný proces rozvodovej adaptácie, predpokladať, že výlučné postavenie matky nekorešponduje len s jej prirodzenou preferenciou matky ako aktuálneho rezidenčného rodiča, ale aj s výchovným pôsobením matky v zmysle jej limitovaného rešpektovania a akceptovania rodičovskej role otca, čo sa negatívne prenáša na vnútorné prežívanie maloletého dieťaťa a ako aj jej percepciu postavenia rodičov. Znalec tiež uviedol, že maloletá má vo vzťahu k matke vytvorené kvalitné citové puto, v jej spoločnosti sa cíti spokojne a bezpečne, dokáže ju verbálne oceniť, s čím je zhodná aj neverbálna stránka jej komunikácie. V správaní maloletej zároveň nie je prítomná negatívna a obavná reaktivita, ktorá by ukazovala na narušenú vzťahovú väzbu maloletej s otcom a pri spoločnej aktivite prijíma vysvetlenie otca aj v situácii, kedy presadzuje svoju predstavu spoločnej aktivity. Z vyšetrenia rodičov ohľadne ich psychického stavu a ich schopností a predpokladov na zabezpečenie starostlivosti o maloletú znalec zistil, že obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície potrebné k zabezpečeniu optimálnej výchovy a osobnej starostlivosti o maloletú a s maloletou majú vytvorené vzájomné citové a emočné vzťahové väzby. Obidvaja rodičia sa však líšia pri porovnaní ich schopnosti rešpektovať rodičovskú rolu druhého rodiča pri realizácii rodičovskej starostlivosti o maloleté dieťa. V tomto kontexte sú predpoklady matky akceptovať rodičovskú rolu otca výrazne deficitné v porovnaní so schopnosťou otca akceptovať rodičovskú rolu matky. Ako najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie znalec odporučil v záujme maloletej jej zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždennom intervale, ktorý by mal dostatočne reflektovať vývinové potreby maloletej v tom čase na konci predškolského veku a zároveň by korešpondoval so zmeneným režimom po jej nástupe do školy. Znalec zároveň uviedol, že neodporúča zverenie do osobnej starostlivosti otca, ani zúženie stretávania maloletej s otcom tak, ako to navrhovala matka. Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti znalec odporučil primárne z dôvodu potreby stabilizácie jej rodinnej situácie vrátane kontinuálnej rodičovskej starostlivosti zo strany oboch rodičov, pričom toto odporúčanie je v súlade tak s kvalitou citových a emočných väzieb maloletej vo vzťahu k matke a otcovi, ako aj s jej vývinovými a psychologickými potrebami. Takáto starostlivosť by podľa znalca navyše mala preventívne eliminovať opakovanie takého správania zo strany rodičov, ktoré by viedlo k jednostrannému limitovaniu stretávania maloletej s druhým rodičom tak, ako sa o to po odchode zo spoločnej domácnosti opakovane snažila matka, čím nerešpektovala rodičovské práva otca a najmä neakceptovala citové potreby maloletej.

13. Na pojednávaní dňa 24.06.2021 matka zobrala jej návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej do rozvodu manželstva späť v celom rozsahu. Otec so späťvzatím návrhu nesúhlasil, čo odôvodnil tým, že medzi rodičmi nebola uzavretá ani čiastková dohoda a mal za to, že styk s maloletou je potrebné upraviť. K späťvzatiu sa vyjadril aj kolízny opatrovník a zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV, ktorý zhodne uviedli, že síce zo späťvzatím problém nemajú, ale považujú za potrebné, aby došlo k rozšíreniu styku otca s maloletou a jasnej úprave, keď napríklad styk počas leta nebol doposiaľ nijak upravovaný.

14. Podľa až 3 (ďalej len C.m.p.), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

15. Nakoľko matka síce zobrala svoj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva na pojednávaní dňa 24.06.2021 späť, avšak otec so späťvzatím nesúhlasil, a to z vážnych

dôvodov, medzi ktoré patrí hlavne fakt, že doteraz nebol s výnimkou neodkladného opatrenia styk maloletej s otcom nijak upravený a je ho potrebné upraviť, k čomu sa pripojili svojimi vyjadreniami aj zástupca OP BA IV a kolízny opatrovník, súd späťvzatie návrhu matky nepripustil. Súd tak urobil aj vzhľadom na to, že ide o konanie, ktoré možné začať aj bez návrhu, a v konaní je potrebné pokračovať, keďže styk otca s maloletou bol upravený len neodkladným opatrením, a to pomerne úzko a navyše bez úpravy počas sviatkov a prázdnin.

16. Podľa o rodine (ďalej len Zákona o rodine), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 36 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

18. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 38 ods. 1 a 2 C.m.p., ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

22. Súd pri vykonávaní dokazovania a hodnotení dôkazov rešpektujúc právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom prihliadal na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhov rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného

a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané skutočnosti a tvrdenia rodičov v konaní vo vzájomných súvislostiach, osobitne prihliadať na vyjadrenia rodičov a detí. Nakoľko otec v konaní navrhol maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, úlohou súdu bolo zaoberať sa aj tým, či sú splnené kumulatívne všetky predpoklady na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (pritom predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ale záujem o osobnú starostlivosť, t.j. že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

23. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým s ohľadom na vyjadrenie maloletej pri výsluchu dňa 14.02.2022, ako aj na závery znaleckého posudku predloženého v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. , súd dospel k záveru, že návrh matky ohľadom zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. Súd tak rozhodol aj napriek tomu, že znalec v znaleckom posudku uviedol, že odporúča zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a aj napriek tomu, že bolo zjavné, že otec má záujem podieľať sa na starostlivosti o maloletú v čo najväčšom možnom rozsahu. Súd však vzhliadol predovšetkým na jednoznačný názor maloletej, ktorá sa vyjadrila, že s otcom dlhší čas tráviť nechce a chce ostať v starostlivosti matky. Ďalším dôvodom bol fakt, že maloletá začala navštevovať základnú školu a sama sa vyjadrila, že keď je s otcom, on sa s ňou neučí, čo potvrdil aj otec, aj keď to odôvodnil tým, že pre krátkosť času, nie je možnosť sa s ňou učiť. Súd má však za to, že ak by otec chcel, mohol by v utorok, vo štvrtok, alebo minimálne cez víkend venovať čas maloletej tak, aby sa s ňou pripravoval na vyučovanie a nenechal učenie len na maloletú a jej matku. Súd v časti zverenia maloletej tak rozhodol aj vzhľadom na rodinnú situáciu, kedy maloletá zatiaľ nie je zvyknutá dlhodobo tráviť čas u otca a zverenie do striedavej osobnej starostlivosti by pre ňu mohlo byť závažným zásahom aj po psychickej stránke. Keďže súd aktuálne nepovažoval zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za riešenie v jej najlepšom záujme, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, avšak určil styk maloletej s otcom širšie ako to navrhovala matka, čím zohľadnil v rozhodnutí aj závery vyššie spomínaného znaleckého posudku.

24. Nakoľko mal súd z vykonaného dokazovania za to, že obaja rodičia sa o maloletú zaujímajú a obaja majú schopnosti ju zastupovať a spravovať jej majetok, súd rozhodol v tejto časti tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

25. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou, súd prihliadol tak na výsledky znaleckého posudku, vyjadrenie maloletej, ako aj na aktuálne prebiehajúci styk v zmysle neodkladného opatrenia - uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. -332 zo dňa 19.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -408 zo dňa 26.04.2019, na základe ktorých sa otec s maloletou stretáva každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý druhý víkend od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Počas tohto stretávania neboli avizované problémy, pričom ani maloletá sa pri výsluchu na stretávanie sa s otcom nesťažovala, okrem prípadov keď jej býva smutno za matkou, avšak to, žeby sa u otca cítila zle, alebo jej na výchove u otca niečo výslovne vadilo, to neuviedla. Pri určení styku počas bežného roka súd prihliadol na tvrdenia maloletej, ako aj matky a otca, ktorý priznal, že sa s ňou vôbec neučí a nepripravuje do školy, avšak napriek tomu mu umožnil styk aj počas bežného týždňa, a to aj s prespaním, každý nepárny kalendárny týždeň od stredy do štvrtka, a to z dôvodu, že streda je vo väčšine prípadov dňom, kedy sa deťom v tomto mladšom veku nedávajú v škole úlohy, takže otec bude mať čas na aktivity s maloletou, ale zároveň bude mať možnosť maloletú do školy pripraviť a ráno ju tam odviezť. Nakoľko bolo tak zo strany kolízneho opatrovníka, ako aj zo strany zástupcu OP BA IV navrhované rozširovať styk aj počas víkendu, pričom súd nezistil problémy počas stretávania sa otca s maloletou od soboty do nedele, súd rozšíril tento styk na každý párny kalendárny víkend od piatka do nedele, pričom otec tak bude mať čas s maloletou na rôzne aktivity, ako aj čas na to, aby sa s maloletou naučil pripravovať sa do školy a pomohol jej s úlohami, ktoré bude potrebné urobiť cez daný víkend. K styku, ktorý súd určil počas sviatkov a prázdnin súd uvádza, že práve tento ustálil hlavne s prihliadnutím na závery znaleckého posudku o predpokladoch otca podieľať sa na starostlivosti o maloletú ako aj na závery o tom, že citové väzby medzi ním a maloletou sú na vysokej úrovni. Súd zároveň s prihliadnutím na vyjadrenie maloletej, že sa jej zdá u otca dlho a býva jej za mamou smutno, ani jeden zo stykov neupravil na viac ako 7 dní, pričom už predchádzajúce prázdniny v

roku 2021 maloletá u otca trávila čas v rozsahu 5 dní a s pribúdajúcim vekom má súd za to, že aj rozsah 7 dní bez problémov zvládne. Súd pri určovaní rozsahu styku vychádzal z najlepšieho záujmu maloletej, ktorý zároveň vyvážil záujmom ostatných dotknutých strán a snažil sa nájsť primeranú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa a záujmom rodičov. Súd mal preukázané, že matka sa o maloletú riadne stará, avšak vzhľadom na vek maloletej je vhodné, aby nechala väčší priestor otcovi budovať si bližší vzťah s dcérou. S ohľadom na závery znaleckého posudku súd dáva do pozornosti matke, aby maloletú na styk s otcom motivovala a rešpektovala tak jednak rodičovské právo otca na styk s maloletou, ako aj právo maloletej na zabezpečovanie výchovy od oboch rodičov.

26. Pri otázke zverenia a určenia styku súd neprihliadol na správu psychológa G.. zo dňa 27.09.2018, na ktorú poukazovala v konaní matka, nakoľko s týmto sa vysporiadal tak tunajší súd ako aj Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v uznesení č.k. -332 zo dňa 19.02.2019 a uznesení č.k. - 408 zo dňa 26.04.2019, pričom zhodne uviedli, že psychológ v tejto správe posúdil rodinnú situáciu len na základe údajov poskytnutých matkou a psychológ nemal žiadny kontakt s otcom. Táto správa navyše bola vyhotovená v roku 2018, kedy bola situácia v rodine úplne iná ako v čase rozhodnutia vo veci samej.

27. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z dôkazov a skutkového stavu zisteného v čase od podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletej až do času rozhodovania. Súd pri určovaní výživného prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Keďže súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, obligatórne sa súd musel vysporiadať s výškou výživného pre otca. Otec navrhoval výživné najviac vo výške 200,- € mesačne a matka žiadala určiť mesačné výživné otcovi pri podaní návrhu vo výške 653,50 €, následne na pojednávaní dňa 07.11.2019 žiadala výživné vo výške 800,-€ a podľa posledného vyjadrenia výživné vo výške 600,- €. Keďže súd rozhoduje o výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od 10.12.2018 do februára 2022, posudzoval príjem rodičov za obdobie od decembra 2018 až doposiaľ. Ani jeden z rodičov nemá okrem maloletej Alisy inú vyživovaciu povinnosť. Z výpisu z katastra nehnuteľnosti vyplýva, že ani jeden z rodičov nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.

28. Z predložených vyjadrení a dôkazov ohľadne príjmu matky súd zistil, že v čase podania návrhu bola matka nezamestnaná, následne v období od 14.08.2019 do 28.10.2019 pracovala ako kozmetička s príjmom 520,- € brutto mesačne. Od 26.11.2019 bola matka v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Z potvrdenia zo dňa 29.03.2021 vyplýva, že matka sa v mesiaci marec 2021 zamestnala ako šička a jej príjem bol 739,- € brutto, t.j. priemerne 600,- až 630,- € netto.

29. Z predložených vyjadrení a dôkazov súd ohľadne príjmu otca zistil, že otec má príjem ako zamestnanec v spoločnosti M. ktorý bol od 01/2019 do 12/2019 vo výške cca 427,- € netto, v roku 2020 došlo k zvýšeniu príjmu na sumu cca 911,- € mesačne a od roku 2021 je príjem otca vo výške cca 913,- € netto mesačne. Otec sám na pojednávaniach uviedol, že okrem stáleho príjmu má príjem aj z podnikateľskej činnosti, spolu s bežným príjmom je to približne vo výške 1.200,- € netto, pričom tento bol vyšší, avšak od roku 2020 v dôsledku korona krízy príjmy z podnikania nie sú takmer žiadne. Z výpisu z Obchodného registra SR súd zistil, že otec pôsobí ako spoločník v spoločnostiach J. a W. a ako konateľ v spoločnostiach T. a S. Otec predložil súdu daňové priznanie za spoločnosť W. za rok 2020, z ktorého vyplýva, že výsledok hospodárenia za rok 2020 bol 5.600,96 €. Z daňového priznania, ktoré otec predložil v konaní o rozvod manželstva, vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , za rok 2019 vyplýva, že výsledok hospodárenia za rok 2019 bol vo výške 11.620,- €. Otec zároveň uviedol, že zisk z ostatných spoločností nie je relevantný, keďže je takmer nulový. Z portálu finstat.sk vyplýva, že spoločnosť J. v ktorej je otec spoločníkom bola posledné roky v strate, pričom za roky 2018-2021 daňové priznania zrejme ani nepodala. Spoločnosti, kde je otec konateľom, t.j. spoločnosť T.. ani spoločnosť S. za roky 2019-2020 zisk nevykázali. Otec v konaní preukázal, že spoločnosť Agrotranslogistic, s.r.o. mu vyplatila jednorazovú odmenu za výkon konateľstva vo výplatnom termíne 12/2019, a to vo výške 561,17 €. Ako mimoriadny príjem otec uviedol aj príjem za dividendy v mesiaci

05/2019 vo výške 9.551,92 €. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že okrem pravidelného príjmu, má otec príjem aj z podnikateľskej činnosti, prípadne ak reálne nemá, tak by takýto príjem mať mal, keďže podnikateľská činnosť sa vykonáva za účelom zisku, a preto súd ustálil, že otcov ak nie reálny, tak minimálne potencionálny príjem by sa mal pohybovať približne vo výške 1.500,- až 2.000,- €.

30. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z mesačných výdavkov na maloletú, ktoré matka vyčíslila pri podaní návrhu na konci roka 2018 vo výške 1.307,- €. Tieto výdavky tvorili náklady na zdravú stravu vo výške 450,- €, súkromnú škôlku vo výške 550,- €, zdravotné poistenie vo výške 41,- €, oblečenie vo výške 50,- €, hygiena a lieky vo výške 35,- €, krúžky vo výške 20,- €, plávanie vo výške 111,- € a iné voľnočasové aktivity vo výške 50,- €. Súd tieto výdavky považuje za nadhodnotené, keď v čase podania návrhu mala maloletá 4 roky a nie je reálne aby náklady na jej stravu boli mesačne vo výške 450,- €, rovnako tak náklady na súkromnú škôlku vo výške 550,- € súd považuje za neprimerané, keď za primerané a nevyhnutné by považoval náklady za škôlku do 100,- €, tak ako je to v bežných štátnych škôlkach. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nevyhnutné výdavky na maloletú v čase podania návrhu neprekročili sumu 600,- €. Matka následne v roku 2019 uvádzala výdavky na maloletú vo výške 850,- €, ktoré boli tvorené výdavkami za súkromnú materskú škôlku vo výške 325,-€, krúžok - malý korčuliar vo výške 120,- €, logoped vo výške 60,- €, krúžok čítanie s porozumením vo výške 15,- €, strava vo výške 180,- €, lieky vo výške 30,- €, drogéria vo výške 15,- €, oblečenie vo výške 60,- €, voľný čas a iné vo výške 45,- €. Rovnako aj tieto výdavky súd považuje za neprimerané v časti nákladov na súkromnú materskú škôlku, keď za primerané a nevyhnutné by považoval náklady za škôlku do 100,- €, tak ako je to v bežných štátnych škôlkach, rovnako tak za nevyhnutné nepovažuje náklady za všetky uvádzané krúžky. V apríli 2021 matka uviedla výdavky na maloletú vo výške 630,- €, pričom boli tvorené 1 nákladov za nájomné vo výške 300,-€, nákladmi za stravu doma aj v škôlke spolu 220,- €, hygienu a lieky vo výške 20,- €, oblečenie vo výške 20,- €, hračky a iné aktivity vo výške 50,- € a dovolenky a tábory vo výške 20,- €. V roku 2022 matka uviedla mesačné výdavky na maloletú vo výške 720,- € a boli tvorené 1 nákladov za nájomné vo výške 300,-€, nákladmi za stravu doma aj v škole spolu 240,- €, hygienu a lieky vo výške 20,- €, oblečenie vo výške 100,- €, hračky, školské pomôcky a iné aktivity vo výške 40,- € a dovolenky a tábory vo výške 20,- €. Za roky 2021 a 2022 za neprimerané súd považuje náklady za nájom vo výške 600,- € (na maloletú 1 z tejto sumy), keď matka uviedla, že ide o nájomné za 2 izbový byt s predzáhradkou v Bratislave - Starom meste, pričom súd má za to, že za menší, skromnejší byt mimo centra mesta, by tieto výdavky mohli byť nižšie. Neprimerané sa taktiež javia výdavky na stravu na 6-7 ročné dieťa vo výške viac ako 200,- € na mesiac, a na oblečenie podľa vyčíslenia v roku 2022 za mesiac vo výške 100,- €. Súd má za to, že primerané a nevyhnutné mesačné výdavky na maloletú by v období od podania návrhu do 09/2021, kedy maloletá začala navštevovať základnú školu, mali byť vo výške do 600,- € a následne od 09/2021 súd považuje za primerané mesačné výdavky na maloletú do výšky 700,- €.

31. Vzhľadom na uvedené príjmy rodičov, hlavne otca a výdavky maloletej, súd ustálil výšku výživného na sumu 350,- € za mesiac. Súd pri určení výšky výživného vychádzal aj zo zaužívanej súdnej praxe a výživné počítal vo výške najviac do 20 % z čistého (minimálne potencionálneho) vyššie uvedeného príjmu otca. Súd má za to, že takto určená výška bežného výživného je objektívna a spravodlivá pre dieťa vo veku 7 rokov. Súd zaviazal otca uhrádzať toto výživné odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to vzhľadom na to, že otec uhrádzal na výživu maloletej a na bývanie matky a maloletej na základe rozsudku Krajského soudu v Brne č.k. -145 zo dňa 04.06.2019 sumu 600,- €, a to pravidelne od júna 2019. Otec tak na maloletú fakticky uhrádzal sumu 300,- € na výživné a polovicu zo sumy 300,- € na jej náklady na bývanie, t.j. spolu 450,- €. Od podania návrhu, t.j. 12/2018 do 05/2019 otec navyše výpismi z účtu preukázal, že na maloletú uhradil výživné vo výške 1.300,- €. Do februára 2022 tak otec na výživu maloletej spolu uhradil sumu 16.150,- € (za 12/2018 sumu 200,- €, za rok 2019 sumu 4.250,- €, za rok 2020 sumu 5.400,- €, za rok 2021 sumu 5.400,- € a za rok 2022 sumu 900,- €). Vzhľadom na uvedené, keďže otec maloletej uhradil na výživnom vyššiu sumu, aká by mu vznikla pri výpočte zročného výživného od podania návrhu pri výške výživného 350,- €, nárok na zročné výživné matke nevznikol.

32. Nakoľko súd účastníkom konania v ich návrhoch nevyhovel ani jednému v plnom rozsahu, vo zvyšných častiach ich návrhy zamietol.

33. Keďže týmto rozsudkom dochádza do rozvodu manželstva k zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky, ako aj k úprave styku otca s maloletou, súd zrušil uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. -332 zo dňa 19.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Bratislave č.k. -408 zo dňa 26.04.2019, ktorými boli neodkladným opatrením dočasne upravené zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a zároveň aj styk otca s maloletou.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( ): a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 C.m.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.