Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_53Ek-1430-2018.pdf
PDF · 109.12 KB
No categories available
53Ek/1430/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: L. Y., O..: XX.XX.XXXX, V. Š.R. XX, XXX XX Š., zast.: Mgr. Ondrej Barna, sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, o vymoženie 1.904,29 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 61,84 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Súd povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom súdneho exekútora, doručený súdu dňa 09.10.2018, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.904,29 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn.: XXX/XX/XX, pred rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom, dňa 09.04.2018 (ďalej len ako „exekučný titul“).
Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 06.11.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XXX/XX.
Poverený súdny exekútor vydal dňa 09.11.2018 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 12.11.2018. Povinný doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu dňa 26.11.2021, ktorý doplnil podaním doručeným na exekútorský úrad dňa 30.11.2021. Súdny exekútor následne, v súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, vyzval dňa 30.11.2021, oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu povinného. Súdny exekútor, postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu dokladom o doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd pri rozhodovaní
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
Povinný návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 12.11.2021, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, žiada zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekúcia je vedená na základe domnelého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru povinného mal byť návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý už na počiatku, keďže neexistuje riadny exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok je nulitný právny akt - tzv. paakt, ničotný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Ide o hrubý rozpor s dobrými mravmi. Povinný si nemohol osobitne vyjednať rozhodcu. Rozhodcovská zmluva bola užˇ vopred naformulovaná´ v štandardnej zmluve, ktorá´ bola súčasťou súboru písomnosti´, ktoré´ mi boli predložene´ na podpis. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a pre povinného, ako spotrebiteľa je toto konanie pre jeho vzdialenosť neprijateľne´ a odradzujúce. Rozhodcovská´ zmluva je neprijateľná ´ aj z dôvodu, že ak rozhodcovské´ konanie vyvolá´ dodávateľ, tak sa mu užˇ musí´ spotrebiteľ vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý´ je pre neho nepredvídateľný´ a mám vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Nie je tajomstvom, že si nebankové´ spoločnosti resp. inkasne´ spoločnosti založili vlastne´ rozhodcovské´ súdy, sledujúce výlučne prospech veriteľov, ktorý´ sú´ žalobcami v sporoch. Pravidla´ rozhodcovského konania su´ nedostatočne transparentne´ pre priemerný´ subjekt pravá a vôbec som sa s nimi nemal možnosť oboznámiť (§ 53 ods. 4 pi´sm. a/ Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská´ zmluva je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí´, že o právach a pravom chránených záujmoch rozhodne súkromná´ osoba, ktorej moc nie je delegovaná´ žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/02), ale je založená´ na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Rozhodcovská´ zmluva, na základe ktorej bol vydaný´ exekučný´ titul je nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 pi´sm. r) Občianskeho zákonníka. Povinný vo vyjadrení poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/232/2012 z 27.02.2013, rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoE/24/2011 z 31.05.2011, rozhodnutí IV. ÚS 60/2011, z 3.3.2011, Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 272/2020, rozsudok Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci C-14/83, z 10.4.1984, Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci C-79/83, z 10.4.1984, Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH, atď. Na účely zastavenia exekúcie by malo postačovať užˇ len to, že rozhodcovská´
zmluva je obdobne ako rozhodcovská´ doložka v celom rozsahu neprijateľná´ zmluvná´ podmienka. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje exekúciu v celom rozsahu zastaviť a priznať trovy konania.
Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného dňa 09.12.2021, prostredníctvom právneho zástupcu. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený podotýka, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, rozhodcovskej zmluvy, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil, hoci výzvu na vyjadrenie k žalobe prevzal, v konaní bol nečinný. Zároveň nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia a to napriek poučeniu o tejto možnosti v rozhodcovskom rozsudku. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Obdobne aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015, či Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn. 16Er/5381/2014 - 56 zo dňa 01.12. 2015. Tvrdenia povinného týkajúce sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sú nedôvodné. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Oprávnený ďalej poukazuje aj na to, že oprávnený poučil povinného o význame a účinkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (bod 3). Povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Konanie povinného jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym úkonom, na ktorý pripojil svoj podpis, a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený. Povinný žiadnym spôsobom (či už po stránke skutkovej alebo právnej) neodôvodňuje, v čom je obsah rozhodcovskej zmluvy nerovnovážny vo vzťahu k spotrebiteľovi resp. či prípadná nerovnováha zmluvných podmienok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že rozhodcovské konanie má právo začať dodávateľ (oprávnený) voči spotrebiteľovi, ktorý porušuje zmluvné povinnosti, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je to právo veriteľa, ktoré pripúšťa aj zákon č. 335/2014 ako norma prijatá na ochranu spotrebiteľa ako aj Civilný sporový poriadok. Oprávnený tvrdí, že povinný mal možnosť pred uzavretím zmluvy oboznámiť sa s obsahom všetkých podpisovaných dokumentov. Oprávnený zdôrazňuje, že nevyužitie práva povinného oboznámiť sa s obsahom toho čo podpisuje, jeho nedbalosť pri vstupovaní do záväzkového vzťahu a ľahkovážnosť pri podpisovaní predložených dokumentov nemôžu byť v prospech povinného a na ťarchu veriteľa. Povinný mal dostatok času oboznámiť sa so všetkými dokumentmi, ktoré v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere podpisoval a všetkými právnymi úkonmi, ktoré robil. Jeho tvrdenie považuje oprávnený za účelové, s úmyslom namietať nulitnosť exekučného titulu a zastavenie exekučného konania. Oprávnený ďalej poukazuje a cituje, na podporu svojich tvrdení, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06. 2017, sp. zn. 17Co/919/2015, sp.zn. 43 CoE/372/2013 zo dňa 21.11. 2013, sp. zn. 1 CoE/328/2013 zo dňa 10.12. 2013, sp.zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28.07.2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13 CoE/52/2015 zo dňa 30.09. 2015, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01. 2014. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie, ako nedôvodný, v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 123,68 eur vrátane DPH.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplnení. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu splnil len sčasti, úhradou vo výške 104,38 eur dňa 19.12.2016, ktorú oprávnený zohľadnil pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť istinu vo výške 2008,67 eur spolu s príslušenstvom (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou a trovmi konania) a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2018 a vykonateľnosť dňa 21.08.2018. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 2 písm. d) a § 48 Exekučného poriadku.
Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak ako o
tom bol poučený, v exekučnom titule, i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 121 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 12.11.2018. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie povinného bol podaný dňa 26.11.2021, teda až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene. Súd i napriek oneskorene podanému návrh povinného na zastavenie exekúcie, podanie povinného preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta neplatnosť rozhodcovskej doložky, a to z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa, najmä v nemožnosti zvolenia spôsobu riešenia prípadného sporu povinným a na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Súd po preskúmaním exekučného titulu zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27.09.2012. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere a nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom ho oprávnený informoval v bode 2. rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že ide medzi zmluvnými stranami o dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Podstatná, z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného vzťahu, je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne samostatná od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslu rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej v ten istý deň medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy, nemožno mať potom za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané s dlžníkom, keďže mal možnosť predmetnú doložku neprijať a nepodpísať. Z uvedených dôvod súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť od nej odstúpiť do 14 kalendárnych dní bez udania dôvodu, podľa bodu 7., čo nevyužil, a svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Avšak ani takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebránila povinnému uplatniť si svoje práva pred všeobecným súdom, ako je uvedené v bode 5. zmluvy, a zabezpečuje tak právo podať žalobu nielen na rozhodcovský súd ale aj na všeobecný súd, pričom výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko žalobný návrh podal oprávnený, on mal právo výberu rozhodcovského súdu.
K skutočnosti uvádzanej povinným, že rozhodcovský súd nebral do úvahy neprijateľné zmluvné podmienky existencia ktorých má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia všeobecného súdu (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť) a to platí aj v prípade vydaného rozsudku rozhodcovského súdu (NS SR 3M Cdo 11/2010). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného
konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vyššie uvedený dôvod na zastavenie exekúcie je preto podľa názoru exekučného súdu oprávnený skúmať všeobecný súd v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ všeobecný súd nevydá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o zrušení exekučného titulu, ten je naďalej vykonateľný a ponecháva v platnosti zákonne vedenú predmetnú exekúciu voči povinnému.
Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie súdu vecne posudzovať. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je tohto názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť prostredníctvom podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnako tak súdu nepredložil dôkazy, že by využil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku. Súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Súd dodáva, že návrh na zastavenie exekúcie nemôže nahradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je v prejednávanej veci exekučným titulom.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Na základe uvedeného súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenie § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
Povinný si v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekučného konania ako výdavky na zastupovanie v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Nakoľko súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu, povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Oprávneného si vo svojom stanovisku k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako výdavky na zastupovanie v celkovej výške 123,68 eur. Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky má oprávnený, resp. jeho právny zástupca voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 61,84 eur (1 polovičný úkonom vo výške 40,66 eur + režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 eur + 20% DPH) ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.