Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, v mene ktorej koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.. M. XXX/5,. XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: OU-BB-OOP3-2020/004888-002 zo dňa 16. januára 2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žiadosťou zo dňa 01. 10. 2019 požiadal žiadateľ L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.. M. XXX/X E. (ďalej len „ďalší účastník“) Okresný úrad Revúca, odbor 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 2 -

starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) o vydanie súhlasu na výrub drevín rastúcich mimo lesných porastov v zmysle (pozn.: správne ) Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. (ďalej len „“), ktorou sa vykonáva o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „“), a to briez, smrekov a bukov rastúcich na výmere 2000 m2 v katastrálnom území (ďalej len „“) U. K. na M. P.. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere X XXX U. (ďalej aj „dotknutá parcela“), nachádzajúcej sa mimo zastavaného územia obce, ktorá je podľa priloženého G.. XXX pre k.ú. U. K. výlučným vlastníctvom ďalšieho účastníka (žiadateľa) z dôvodu potreby vyčistenia lúky pre poľnohospodárske účely (ďalej len „žiadosť“). Doručením žiadosti, t.j. dňa 03. 10. 2019 bolo začaté správne konanie vo veci vydania súhlasu podľa zákona č 543/2002 Z.z na výrub drevín rastúcich mimo lesa. Prvostupňový orgán verejnej správy zverejnil informáciu o začatí správneho konania na svojej internetovej stránke dňa 03. 10. 2019 a na doručenie písomného alebo elektronického potvrdenia záujmu byť účastníkom konania v začatom správnom konaní určil lehotu do 10. 10. 2019. 2. Dňa 09. 10. 2019 žalobca doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy Potvrdenie účasti vo výrubových správnych konaniach v D. U. K. a uviedol, že preferuje odbornú starostlivosť o strom pred jeho vyrúbaním. S poukazom na a a žiadal, aby ďalší účastník predložil projekty, ktoré sú dôvodom jeho žiadosti, projektovú dokumentáciu preukazujúcu nemožnosť zachovania predmetných stromov, projekt sadových a parkových úprav po realizácii zámeru, analýzu súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a

kultúrno-historického významu, návrhy rámcových opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny, zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradu výsadbu a katastrálnu mapu s územným priemetom výskytu drevín a pozemkov vhodných na náhradnú výstavbu. Zdôraznil, že v zmysle Správneho poriadku je uvedenie spoločenskej hodnoty drevín a spôsob jej výpočtu neopomenuteľnou súčasťou každého súhlasu na výrub drevín a tiež upozornil na ústavné právo na informácie o životnom prostredí podľa SR a čl. 4 ods. 1 a ods. 2 Aarhuského dohovoru č. . Navrhol, aby výpočet spoločenskej hodnoty drevín mal tabuľkovú formu a bol súčasťou vydaného výrubového povolenia. Žalobca tiež žiadal, aby boli v rámci výrubového konania objektívne a odborne preukázané dôvody opodstatnenosti výrubu podľa a EIA v zmysle vyhlášky OPK, primeranosť náhradnej výstavby podľa v zmysle , splnenie a zákona OPK a splnenie povinnosti podľa a zákona EIA s tým, že dôkazné bremeno je na ďalšom účastníkovi. Žalobca tiež uviedol, že k vecnej stránke konania sa vyjadrí po miestnej ohliadke na základe preštudovania spisovej dokumentácie a dokladov/posudkov, ktorých predloženie v konaní žiadal. Zároveň požiadal o ospravedlnenie neúčasti na zvolanej miestnej ohliadke spojenej s ústnym pojednávaním a zápisnicu spolu s ďalšími relevantnými podkladmi rozhodnutia žiadal doručiť mailom, resp. do elektronickej schránky žalobcu. 3. Podaním zo dňa 11. 10. 2019, č. OU-RA-OSZP-2019/001079-003 prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upovedomil žalobcu, ďalšieho účastníka a Štátnu ochranu prírody SR, Správa národného parku U. P. (ďalej len „ŠOP SR, Správa NP U. P.“) o začatí správneho konania vo veci vydania súhlasu podľa na výrub drevín rastúcich mimo lesa 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 3 -

a podľa § 21 Správneho poriadku nariadil ústne pojednávanie spojené s terénnou ohliadkou. Zároveň účastníkov poučil, že do podkladov pre vydanie rozhodnutia je možné nahliadnuť na prvostupňovom orgáne verejnej správy, upozornil ich na povinnosť vyplývajúcu im z a poučil ich o ich práve podľa Správneho poriadku dať sa v konaní zastupovať. 4. Prvostupňový orgán verejnej správy vykonal dňa 22. 10. 2019 za účasti ďalšieho účastníka, zástupcu prvostupňového orgánu verejnej správy a zástupcu ŠOP SR, Správa NP U. P.stne pojednávanie spojené s terénnou ohliadkou zameranú na posúdenie žiadosti, stavu drevín, charakteru lokality, výskytu drevín a dôvodov ich odstránenia, ktoré boli v konkrétnostiach obsahom vyhotovenej zápisnice. V popise lokality bolo uvedené: parcela M.. XXX/X je bývalá pastva, ktorá sa v minulosti pravidelne kosila. Po niekoľkých rokoch neobhospodarovania postupne zarástla, pričom nálet je prevažne v okrajových častiach a centrálna časť si ponechala doposiaľ charakter lúky. V zarastených častiach v mladých porastoch sa doposiaľ vyskytujú staré bývalé solitérne stromy - buk a smrek. V časti charakteristika drevín bolo uvedené: Na výrub sa vyznačila plocha v rámci parcely, ktorú bude žiadateľ (ďalší účastník) čistiť - nachádzajú sa tu dreviny do cca 10 až 15 rokov, s prevahou lesných drevín. Druhová skladba prevažne smrek, menej buk, breza, osika, lieska. Ďalší účastník ako žiadateľ sa vyjadril: Parcelu chcem vyčistiť od náletu, ktorý sa tu rozšíril lebo som lúku nekosil. Keďže chovám hovädzí dobytok potrebujem pre neho pastvu. Po vyčistení budem lúky oplocovať a bude sa tu pásť dobytok. ŠOP SR, Správa O. U. P. uviedla, že písomné stanovisko k predmetnej veci zašle v dohodnutom rozsahu oficiálnym spôsobom. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že po dohode so žiadateľom (ďalším účastníkom) mu uloží vykonať náhradnú výstavbu v počte 2 ovocných drevín na jeho parcele KN č. XXX/X v k.ú. U. K. V závere zápisnice prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že po zhodnotení predloženej žiadosti a posúdení zistených skutočností a vyjadrení vydá žiadateľovi (ďalšiemu účastníkovi) súhlasné rozhodnutie na výrub drevín rastúcich na vyznačenej ploche cca X XXX U. s vykonateľnosťou v termíne od nadobudnutia právoplatnosti do 31. marca 2020 a určil podmienky výrubu. Zápisnicu podpísali všetky zúčastnené subjekty. Žalobca sa nezúčastnil. 5. Dňa 25. októbra 2019 doručila ŠOP SR, Správa NP U. P. odborné stanovisko k výrubu drevín podľa žiadosti ďalšieho účastníka v zmysle , v ktorom navrhla súhlasiť s výrubom drevín, ktorých výrub bol dohodnutý na terénnej ohliadke za podmienok, ktoré špecifikoval a súhlas na výrub drevín v predmetnej lokalite navrhla vydať na obdobie do 31. decembra 2022. 6. Výzvou č. OU-RA-OSZP-2019/001079-006 zo dňa 28. októbra 2019 prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s Správneho poriadku vyzval žalobcu a ďalšieho účastníka na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, k spôsobu ich zistenia, prípadne podania návrhu na ich doplnenie v lehote do 7 dní od doručenia výzvy. Žalobcovi bola výzva doručená dňa 29. októbra 2019 a ďalšiemu účastníkovi dňa 28. októbra 2019.

7. Elektronickým podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 4. 11. 2019 žalobca súhlasil s výrubom na základe predložených podkladov. Žiadal o dôsledné rešpektovanie a dodržanie odporúčaní a podmienok vyplývajúcich zo stanovísk ŠOP, ktoré žiadal zapracovať do podmienok rozhodnutia. Zároveň požiadal v zmysle § 25a Správneho 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 4 -

poriadku a § 17 ods. 1 Zákona o e-Govermente doručovať rozhodnutia a ostatné písomnosti výhradne do elektronickej schránky žalobcu, listiny v papierovej forme žiadal poštou nedoručovať. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 8. Rozhodnutím č. OU-RA-OSZP-2019/001079-009 zo dňa 08. 11. 2019 vydal pre ďalšieho účastníka Okresný úrad Revúca, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa , , a na základe jeho žiadosti súhlas na výrub náletových drevín druhového zloženia smrek obyčajný (PICEA ABIES), buk lesný (FAGUS SYLVATICA), breza previsnutá (BETULA PENDULA), čerešňa vtáčia (CERASUS AVIUM), vŕba rakyta (SALIX CAPREA), topoľ osikový (POPULUS TREMULA), lieska obyčajná (CORYLUS AVELLANA) rastúcich na parcele M. „N.“ č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast v k.ú. U. K. na ploche cca X XXXmX . Podľa cit. zákona určil ďalšiemu účastníkovi bližšie podmienky vykonávania činnosti, v súlade s cit. zákona mu uložil povinnosť uskutočniť náhradnú výstavbu v počte 2 ks ovocných drevín podľa vlastného výberu na parcele M. „N.“.. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast v k.ú. U. K., ktorá je podľa G.. XXX je vo vlastníctve ďalšieho účastníka v celosti, a to v termíne do 31. októbra 2020. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia tiež uviedol, že parcela M. „N.“.. XXX/X trvalý trávny porast k.ú. U. K. je podľa výpisu z G.. XXX vo vlastníctve ďalšieho účastníka v celosti. Nachádza sa mimo zastavaného územia obce U. K., spadá do ochranného pásma Národného parku U. P., na území ktorého platí v zmysle druhý stupeň ochrany. Podľa citovaného zákona súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraný vo výške 130 cm nad zemou a krovité porasty s výmerou do 20 m2. V zmysle cit. zákona sa toto ustanovenie nepoužije ak drevina rastie na území s druhým a tretím stupňom ochrany (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 9. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy zopakoval obsah podanej žiadosti, priebeh administratívneho konania, priebeh a obsah ústneho pojednávania a terénnej ohliadky a uviedol, že na dotknutej parcele budú ponechané sčasti najstaršie stromy, ktoré mali v minulosti charakter solitérov na pastevnej ploche a taktiež boli ponechané mladšie perspektívne stromy s budúcou funkciou solitérov. Parcela, na ktorej sa nachádza biotop národného významu G. Mezofilné pasienky a spásané lúky je súčasťou lazníckeho kopaničiarskeho osídlenia nazývaného „K. G.“, ktoré boli tradične využívané a sčasti ešte aj sú využívané ako gazdovstvá. Parcela je roztrúsene zarastená náletovými drevinami druhov: smrek obyčajný, breza previsnutá, buk lesný, topoľ, osika, vŕba rakyta, lieska obyčajná, ktoré sú sústredené hlavne na okrajových častiach, pričom centrálna časť si doposiaľ ponechala charakter lúky. V zarastených častiach sa vyskytujú bývalé solitéry - buk a smrek. Po odstránení drevín na vyznačenej ploche sa parcela bude môcť opäť využívať v súlade s jej druhom pozemku - trvalý trávny porast a v súlade s jej pôvodným využitím ako pastva pre hospodárske zvieratá a kosená lúka. V blízkosti parcely sa nachádza rozsiahle 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 5 -

laznícke hospodárstvo s obhospodarovanými lúčnymi porastmi. Pre náhradnú výsadbu určil vzhľadom na charakter okolitej krajiny minimálny počet drevín. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 10. O podanom odvolaní žalobcu, v ktorom žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, pretože rozhodnutie o výrube neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín ani zdôvodnenie, ako bola spoločenská hodnota vyrúbaných drevín uplatnená pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a ani správnu úvahu ohľadom príčinného súvisu medzi právnymi skutočnosťami, právnymi predpismi a výrokom rozhodnutia vo všetkých jeho častiach, teda neposkytuje úplné a presné informácie o stave, príčinách a následkoch zložky životného prostredia, ktoré bolo predmetom preskúmavaného konania a teda je vydané v rozpore s § 46 Správneho poriadku a zároveň žiadal byť podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely jeho vyjadrenia podľa § 33 ods. 2 a § 56 Správneho poriadku rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: OÚ-BB-OOP3-2020/00488 8-002 zo dňa 16.

januára 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol ďalšiemu účastníkovi daný súhlas na výrub náletových drevín, potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 11. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, v ňom vykonané úkony a poskytnuté stanoviská a vyjadrenia, obsah prvostupňového rozhodnutia a po preskúmaní podaného odvolania, spisového materiálu týkajúceho sa veci, priebehu konania na prvostupňovom správnom orgán, zákonnosti a správnosti jeho postupu a napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku konštatoval, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a preto mu nie je možné vyhovieť. Svojím skúmaním nezistil pochybenia v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ktorý konal v zmysle príslušných právnych predpisov, a preto prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi potvrdil. 12. Žalovaný citoval aplikované zákonné ustanovenia a uviedol, že uskutočňovať výrub drevín je v podmienkach Slovenskej republiky možné len po predchádzajúcom súhlase orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub drevín sa vyžaduje bez ohľadu na obvod kmeňa stromu alebo výmeru krovitých porastov, ak rastú na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany a rozhodovanie o vydaní alebo nevydaní súhlasu na výrub drevín sa začína na návrh/žiadosť žiadateľa. Konštatoval, že žiadosť ďalšieho účastníka o výrub drevín obsahuje všetky predpísané náležitosti okrem uvedenia príslušnosti pozemku, na ktorom dreviny rastú, k zastavanému územiu obce a jeho druhu, avšak tieto vyplývajú z listu vlastníctva č. 590 a špecifikácie drevín, ktoré sa majú vyrúbať, avšak tento nedostatok žiadosti bol odstránený v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (ďalším účastníkom) na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním, ktoré bolo vykonané práve za týmto účelom, čo žalovaný označil za zákonný a správny postup. Prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v administratívnom konaní v súlade s , keď oznámil začatie konania prostredníctvom vlastnej internetovej stránky aj internetovej stránky MŽP SR s tým, že združenia s právnou subjektivitou mohli potvrdiť svoju účasť v správnom konaní v lehote do 10. októbra 2019, v súlade s Správneho poriadku upovedomil o začatí konania všetkých známych 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 6 -

účastníkov konania a dotknutú odbornú organizáciu a v súlade s § 21 nariadil ústne pojednávanie, z ktorého vyhotovil zápisnicu (§ 22 Správneho poriadku). V súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia. Žalovaný ďalej poukázal na Správneho poriadku a uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy si v zmysle listom č. OU- RA-OSZP-2014/000571-001-Do zo dňa 5. 09. 2014 vyhradil pôsobnosť obce vo veciach ochrany drevín podľa , a z dôvodu existencie chránených území v katastrálnych územiach jednotlivých obcí (aj Národný park U. P. a jeho ochranné pásmo), a preto bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané príslušným správnym orgánom. Konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa a 47 Správneho poriadku a podľa a a zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože obsahuje označenie subjektu, ktorému sa súhlas vydáva, špecifikáciu dreviny a jej umiestnenie, určenie podrobnejších podmienok vykonania výrubu a obmedzenie ich časovej platnosti aj uloženie povinnosti realizovať náhradnú výsadbu. Žalovaný uviedol, že podľa má uloženie povinnosti náhradnej výsadby prednosť pred povinnosťou finančnej náhrady do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Náhradná výsadba sa ukladá z dôvodu náhrady vzniknutej ekologickej ujmy spôsobenej výrubom drevín. Pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe za vyrubované dreviny sa v zmysle uplatňuje spoločenská hodnota drevín, keďže citovaný zákon hovorí o primeranom rozsahu náhradnej výsadby. Orgán ochrany prírody (prvostupňový orgán verejnej správy) vo výroku rozhodnutia určuje náhradnú výsadbu na základe vlastnej správnej úvahy a pri jej určení je limitovaný len výškou spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín. Primeranosť bude vždy závisieť od okolnosti konkrétneho výrubu drevín, a preto je potrebné a účelné, aby pri určovaní náhradnej výsadby zohľadňoval viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu, najmä rozsah výrubu (početnosť jedincov, plocha výrubu), dôvodnosť a opodstatnenosť výrubu (bezpečnosť osôb, škoda na majetku, údržba a starostlivosť o porasty drevín, rekonštrukcia alebo likvidácia porastov drevín, stavebná činnosť), funkčnosť drevín alebo porastu drevín (umiestnenie a priestorové usporiadanie drevín v území, druhové zloženie drevín, veková a výšková štruktúra, zdravotný stav, funkčná potrebnosť drevín a ich ekologické funkcie, pôvod vzniku dreviny, charakter a typ krajiny a jej lokálne obsadenie drevinami a osobu žiadateľa o výrub). Žalovaný uviedol, že neustanovuje, že určenie spoločenskej hodnoty dreviny je povinnou náležitosťou rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub drevín, avšak vzhľadom na

skutočnosť, že určenie náhradnej výsadby závisí od vlastnej správnej úvahy ohľadom spoločenskej hodnoty drevín, je vhodné, aby orgán ochrany prírody túto spoločenskú hodnotu v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Hoci prvostupňový orgán verejnej správy pochybil, keď výšku spoločenskej hodnoty drevín v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, uvedené nemá podľa žalovaného vplyv na správnosť a zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutkové okolnosti bral pri rozhodovaní do úvahy tak, ako mu to prikazuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že účelom výrubu bolo vyčistenie parcely vedenej v k.ú. ako trvalý trávnatý porast od náletových drevín rozširujúcich sa z okolitých porastov a rastúcich na neudržiavaných poľnohospodárskych pozemkoch a opätovne využívať parcelu ako pastvu pre hospodárske zvieratá a ako kosenú lúku. Žalovaný dal do pozornosti, že vlastníci/užívatelia poľnohospodárskych pozemkov sú povinní ich využívať na poľnohospodársku výrobu spôsobom využívania určeným v prílohe č. 8 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. , ktorou sa vykonáva o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene a doplnení zákona č. 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 7 -

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že každý vlastník/nájomca/správca poľnohospodárskych pozemkov je povinný starať sa o poľnohospodársku pôdu a udržiavať ju v stave, aký je vedený v evidencii katastra nehnuteľností a zamedzovať jej zarastaniu a degradácii. Žalovaný ďalej konštatoval, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že územie s predmetnou parcelou sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku U. P., t. j. v druhom stupni ochrany a nezasahuje do žiadneho územia európskeho významu, ani do chráneného vtáčieho územia. Parcela je súčasťou lazníckeho a kopaničiarskeho osídlenia nazývaného „K. G.“, ktoré boli tradične využívané a sčasti aj sú využívané ako gazdovstvá. V rozhodnutí tiež uviedol, že na predmetnej parcele sa nachádza biotop národného významu Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky a z uvedeného vyvodil, že po odstránení náletu a pri ďalšom poľnohospodárskom využívaní pozemku sa v danej lokalite tento biotop nielen udrží ale aj rozšíri o vyrúbanú a obhospodarovanú plochu, teda výmera biotopu sa zväčší o 2 000m2, čím sa vytvorí nová plocha biotopu so spoločenskou hodnotou 7 300,- EUR podľa prílohy č. 1 vyhlášky č. Žalovaný uviedol, že z týchto skutočností vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy zohľadňoval pri určovaní náhradnej výsadby viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu (účel výrubu, charakter lokality výrubu a charakter drevín) a jeho rozhodnutie je tak v súlade s Správneho poriadku, pretože v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol pri hodnotení vedený. Preto považoval žalovaný odvolacie námietky za neopodstatnené a určenie náhradnej výsadby za primerané. 13. Pokiaľ žalobca žiadal byť oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely svojho vyjadrenia v zmysle a Správneho poriadku žalovaný uviedol, že táto požiadavka nebola odôvodnená, pretože v odvolacom konaní žalovaný rozhoduje o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového orgánu verejnej správy. Ak nevykonáva ďalšie dokazovanie, ale pri rozhodovaní vychádza len zo spisového materiálu, doručeného prvostupňovým orgánom verejnej správy, nie je povinný aplikovať Správneho poriadku. Žaloba 14. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB-OOP3-2020/004888-002 zo dňa 16. 01. 2020 a prvostupňového rozhodnutia č.: OU-RA-OSZP-2019/001079-009 zo dňa 08. 11. 2019 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia namietal pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej preto, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a tiež z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 15. Žalobca v časti žaloby označenej ako „Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia“ odcitoval Správneho poriadku, podstatnú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a tvrdil, že žalovaný, ani prvostupňový orgán pri rozhodovaní nevychádzali zo 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 8 -

spoľahlivo zisteného stavu, pretože si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrube sa jedná. Ide o podklady, ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania (bod 2/ tohto rozsudku), a to najmä: analýza súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu, dendrologický alebo fytopatologicky posudok preukazujúci zlý stav

drevín, resp., že či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny a tiež požiadal o objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín. Žalobca tvrdil, že prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu a žalovaný len skonštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí nezistil žiadne pochybenia a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobca ďalej citoval § 47 ods. 3 Správneho poriadku a uviedol, že neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby v prvostupňovom rozhodnutí, resp. v rozhodnutí žalovaného, nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. to, či bola alebo nebola stanovená v dostatočnej miere je nepreskúmateľné. V kombinácii absencie výpočtu spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín v rozhodnutí „s vyššie uvedenými skutočnosťami“ je nemožné spoľahlivo posúdiť, či bola náhradná výsadba určená v dostatočnej miere, a preto bolo zistenie skutkového stavu veci orgánom verejnej správy nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 16. V časti žaloby označenej ako „Absencia výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutí“ žalobca poukázal na a a uviedol, že spoločenská hodnota drevín vyjadruje ich ekologickú, biologickú a kultúrnu hodnotu tak pre životné prostredie ako aj pre spoločnosť a je podmienkou sine qua non pre posúdenie adekvátnosti a ekvivalentnosti navrhovanej náhradnej výsadby. Vyjadril domnienku, že ustanovenie , ktoré žalovaný bagatelizuje, má zdôrazniť nevyhnutnosť uplatnenia spoločenskej hodnoty drevín pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a nevyhnutnosť uvedenia týchto údajov v rozhodnutí. Žalobca tvrdil, že žalovaný uvedené právne normy nesprávne interpretoval, keď uviedol: „Námietka, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín, podľa ktorej sa mala uplatniť náhradná výsadba drevín za vyrúbané dreviny, je neopodstatnená, lebo žiadosť obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a podľa platných právnych predpisov“. Žalobca tvrdil, že hoci žalovaný uznáva nevyhnutnosť potreby zistenia spoločenskej hodnoty drevín, ktoré sú predmetnom výrubu pri náhradnej výsadbe, z prvostupňového rozhodnutia, ani z rozhodnutia žalovaného nie je možné preskúmať, či spĺňajú zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby v zmysle 17. V časti žaloby označenej ako „Neupovedomenie o ukončení dokazovania v druhostupňovom konaní a nedanie priestoru na vyjadrenie a návrh nových dôkazov podľa Správneho poriadku“ žalobca tvrdil, že žalovaný ho neinformoval o ukončení dokazovania v odvolacom konaní podľa Správneho poriadku a nedal mu tak možnosť vyjadriť sa k podkladom odvolacieho konania a ani navrhnúť nové dôkazy v odvolacom konaní, čo je dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia. Pritom uviedol, že nemá záujem na zrušení rozhodnutia len na báze formálneho pochybenia, ale má záujem na súdnom prieskume všetkých žalobných bodov a zhodnotení zákonnosti rozhodnutí po procesnej aj vecnej stránke. 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 9 -

18. V časti žaloby označenej ako „Nedoručenie kópie spisu a upieranie možnosti podať kvalifikované vyjadrenie vo veci a porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku“ žalobca uviedol, že požiadal prvostupňový orgán verejnej správy v zmysle Správneho poriadku o kópiu spisu, ktorú mu prvostupňový orgán verejnej správy nevyhotovil a nedoručil. Žalobca poukázal na a Správneho poriadku a na Aarhuského dohovoru a tvrdil, že s touto žiadosťou žalobcu sa žalovaný nevysporiadal riadne, ale použil zmätočnú argumentáciu, ktorou spôsobil nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný pri rozhodovaní odignorovali zákonný postup vyplývajúci ex lege z Správneho poriadku. Žalobca tvrdil, že existujú iba dve možnosti, ako sa môže žalobca dostať ku kópii spisu, a síce, že buď osobne nahliadne do spisu a požiada o vyhotovenie jeho kópie alebo poverený pracovník na jeho písomnú žiadosť zabezpečí elektronickú podobu spisu. Elektronické doručenie kópie spisu označil žalobca za najefektívnejší a najhospodárnejší spôsob, akým je možné umožniť žalobcovi výkon jeho práv týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Žalobca s poukazom na Správneho poriadku uviedol, že nerozumie nástojčivému odmietaniu správneho orgánu doručovať elektronické kópie spisov žalobcovi, ani prečo trvá na tom, že kópie spisov je možné vyhotovovať len pri nahliadnutí do spisu, s tým, že viazanie tohto práva na osobné nahliadanie do spisu nemá žiadny zákonný základ a okrem jeho šikanózneho charakteru je táto interpretácia nelogická a jej jediným zmyslom je vytvoriť umelú prekážku, ktorá sťažuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. V tejto súvislosti poukázal na komentár k Správneho poriadku, z ktorého citoval časť: „Účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nielen nazerať do spisu pred správnym orgánom, ale sú oprávnení robiť si z neho výpisy, odpisy, ako aj dostať kópiu spisu.... Vyhotovenie kópie môže mať podobu fotokópie, ale nevylučuje sa ani

možnosť prekopírovať spisový materiál, alebo jeho časť na USB kľúč, CD médium, alebo ho inak zaznamenať“. Z uvedeného žalobca vyvodil, že vyhotovenie elektronickej kópie spisu nie je v rozpore so zákonom. Naopak reštriktívne viazanie práva získať kópiu spisu na osobnú návštevu úradu, pričom takáto povinnosť účastníkovi konania zo žiadnej zákonnej normy nevyplýva, je v priamom rozpore s SR, že správny orgán môže konať len v medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Postup prvostupňového správneho orgánu označil za rozporný aj z Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovanom procese a tvrdil, že správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť, ak tým obmedzí priamo zákonom vymenované oprávnenia účastníka konania. Žalobca tvrdil, že na základe uvedenej argumentácie mal prvostupňový správny orgán jeho žiadosti o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby vyhovieť. Žalobca tiež tvrdil, že ani žalovaný sa s oprávnením žalobcu dostať kópiu spisu nevysporiadal správne, pretože v žalobou napadnutom rozhodnutí odkazuje na Správneho poriadku a zároveň konštatuje, že v jeho zmysle nie je povinný zasielať spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia aj samotné podklady. K oprávneniu žalobcu dostať kópiu spisu podľa Správneho poriadku sa žalovaný nijakým spôsobom nevyjadril. Žalobca preto tvrdil, že mu bolo upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa Správneho poriadku. Tiež mu ako účastníkovi konania bolo odopreté procesné právo a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa SR a právo na spravodlivý proces vychádzajúci z SR. Žalovaný v rozhodnutí tieto pochybenia prvostupňového orgánu nezhojil a nezákonné 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 10 -

prvostupňové rozhodnutie nezrušil, ani nezmenil. Žalobca odcitoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. časť týkajúcu sa výkladu § 33 a 23 ods. 1 a 4 Správneho poriadku, na základe čoho tvrdil, že povinnosť/právo podľa § 33 Správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku, pretože ide o dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú účastníkom konania obsahovo rôzne práva, a preto nie je možné povinnosť/právo podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 Správneho poriadku tak, ako to urobil žalovaný. Žalobca poukázal na aj na rozsudok NS SR sp. zn. v zmysle ktorého „...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach, alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo“ a tvrdil, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne, že dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, že zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu, alebo podkladu s vyhodnotením, inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. „Z tohto dôvodu“ je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalobca tvrdil, že „žiadnu z uvedených skutočností“ žalovaný nezobral pri svojom rozhodovaní do úvahy. Prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný sa s argumentmi žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadali a žalovaný sa nevysporiadal ani s vadami prvostupňového rozhodnutia, najmä s jeho nedostatočným odôvodnením, preto je žalobou napadnuté rozhodnutie nesprávne a nepreskúmateľné zo „žalobcom vyššie uvedených dôvodov“. 19. V časti žaloby označenej ako „ Nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí“ žalobca poukázal na SR, , vyhl. MŽP SR č. a uviedol, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch vzhľadom na to, že jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti o životné prostredie. Primárnym cieľom orgánov ochrany prírody by malo byť zachovanie status quo a povolenie k výrubu drevín, ako k zásadnému zásahu do prírody, by malo byť až sekundárnym nástrojom. Právne predpisy na úseku ochrany prírody zdôrazňujú dôvodnosť a nevyhnutnosť výrubu pre vydaniu súhlasu orgánom ochrany prírody. Žalobca tiež uviedol, že je základnou povinnosťou vlastníka starať sa o drevinu najmä prostredníctvom opatrení uvedených v Vyhl. č. , s tým, že uvedené opatrenia by mohli napomôcť zlepším kondíciu predmetných drevín a tak efektívne dosiahnuť cieľ aj bez povolenia na výrub. Žalobca ďalej uviedol, že zo stálej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že ak sú dve základné práva, akým vlastnícke práva a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú, v konflikte, konflikt treba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. Ochrana drevín

je vo verejnom záujme a je na správnom orgáne, aby dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany, a to relevantnými a čo najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi. Žalobca tvrdil, že v prvostupňovom rozhodnutí, ani v rozhodnutí žalovaného tak správne orgány neučinili. Žalobca ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. podľa ktorého „dôkladná ochrana prírody a krajiny si vyžaduje nie pasívny (napr. formou uloženia povinnosti dodatočnej výsadby drevín) ale aktívny prístup osôb v tomto konaní (najmä 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 11 -

formou kontradiktórnosti samotného správneho konania), to znamená zabezpečením vstupu osoby do konania, ktorá pred súkromným uprednostní verejný záujem na ochrane prírody a krajiny“. Žalobca tvrdil, že Najvyšší súd SR upozorňuje na dôležitosť verejného záujmu a relevanciu názorov účastníkov konania, ktorí ju reprezentujú pri posudzovaní žiadosti o výrub drevín, ako aj na potrebu plurality názorov a podkladov pre konanie. V tejto súvislosti je podľa žalobcu povinnosťou správneho orgánu v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom. Žalobca ďalej uviedol, že spoločenská hodnota drevín je neopomenuteľným atribútom na posúdenie hodnoty dreviny ako aj jej plánovanej náhradnej výsadby s tým, že od začiatku konania požadoval, aby prvostupňový orgán uplatnil relevantné a objektívne podklady výpočtov spoločenských hodnôt aj s odôvodnením, avšak správny orgán vychádza len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktoré bolo prílohou žiadosti ďalšieho účastníka a sám v tomto smere nevyvinul dostatok úsilia na získanie objektívnych informácií. Žalobca poukázal na časť z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ohľadom nevyhnutnosti dostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu pre jeho možný súdny prieskum a tvrdil, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne a že dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, plní najmä presvedčovaciu funkciu, že zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva síce správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, táto však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu, alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu, inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 20. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe v plnej miere pridržiaval obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné s tým, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a procesné práva účastníkov konania boli zabezpečené dostatočným spôsobom. Navrhol správnemu súdu, aby z nižšie uvedených dôvodov žalobu žalobcu podľa (ďalej len „“) v spojení s SSP odmietol ako žalobu, ktorou sa sleduje zneužitie práva a pre prípad, že správny súd pristúpi k súdnemu prieskumu všetkých žalobných bodov navrhol, aby žalobu zamietol podľa ako nedôvodnú. 21. Žalovaný konštatoval, že žalobné námietky sú z väčšej časti totožné s odvolacími námietkami žalobcu, a preto sa v plnej miere pridržiava obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia. K žalobnej námietke týkajúcej sa upretia práva žalobcu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa Správneho poriadku s argumentáciou, že žalobcovi nebola doručená kópia prvostupňového administratívneho spisu v elektronickej podobe žalovaný uviedol, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobca podkladmi rozhodnutia disponoval. O uvedenom svedčí skutočnosť, že žalobca doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy svoje vyjadrenie podľa Správneho poriadku, v ktorom súhlasil s výrubom podľa predložených dokladov a požiadal o zapracovanie podmienok vyplývajúcich zo stanoviska ŠOP SR, Správy NP U. P. do podmienok rozhodnutia. Žalovaný poukázal na súvisiacu skutočnosť a síce, že žalobca podaním zo dňa 29. októbra 2019 požiadal o doručenie podkladov 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 12 -

rozhodnutia (zápisnica z ústneho pojednávania, žiadosť, vyjadrenie) podľa a Správneho poriadku s tým, že túto jeho žiadosť je nutné chápať aj ako tzv. infožiadosť podľa Prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi vyhovel a žiadané podklady mu boli doručené v čase pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, teda žalobca podkladmi rozhodnutia v skutočnosti disponoval. K porušeniu Správneho poriadku v spojení s Správneho poriadku (nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia) žalovaný uviedol, že z obsahu argumentácie, týkajúcej sa porušenia uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci v súvislosti s určením spoločenskej hodnoty drevín, ktoré boli predmetom súhlasu k výrubu, resp. s preukázaním primeranosti určenej náhradnej výsadby. Žalovaný k tomu uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodoval na základe ústneho pojednávania spojeného s miestnou

ohliadkou zo dňa 22. októbra 2019, na ktorom sa žalobca nezúčastnil. Na ústnom pojednávaní boli ohliadnuté dreviny, posúdené dôvody výrubu a prijaté závery a opatrenia s tým, že z neho vyplýva záver pre žiadateľa (ďalšieho účastníka) uskutočniť náhradnú výsadbu v počte 2 ks ovocných stromov na parcele, ktorá je v jeho vlastníctve. Žalobca mal možnosť zúčastniť sa miestnej ohliadky, avšak svojou neúčasťou sa obral o možnosť získať predstavu o skutočnom stave v určenej lokalite. Na ústnom pojednávaní pritom boli posúdené nielen dôvody výrubu, ale aj samotná náhradná výsadba a až na základe toho bolo vo veci vydané rozhodnutie. Podkladom rozhodnutia bolo aj odborné stanovisko ŠOP SR, Správy NP U. P.. Žalobca bol v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom č. OU-RA- OSZP-2019/001079-006 zo dňa 28. októbra 2019 informovaný o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom a spôsobu ich zistenia. Žalobca postup prvostupňového orgánu verejnej správy v tomto smere nenamietal a s výrubom drevín v zmysle predložených podkladov súhlasil. Žalovaný ďalej uviedol, že ani neupravuje kritériá, ktoré je orgán ochrany prírody povinný brať do úvahy pri určovaní náhradnej výsadby a v tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 11. septembra 2019 a sp. zn. z totožného dňa. Na základe uvedeného žalovaný uviedol, že ak zákon neukladá povinnosť prihliadať na konkrétne kritérium, neuvedenie minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby nemožno označiť za porušenie zákona. Preto podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobcu o navrhovaných dôkazoch, nakoľko zdravotný stav dreviny, ekologické a estetické funkcie dreviny sú rozhodujúce kritériá pri posúdení opodstatnenosti výrubu drevín. V tomto smere žalobca pred vydaním rozhodnutia nenamietal, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré boli dôležité pre správne rozhodnutie veci, ani či niektoré dôkazy netreba doplniť. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ zákon hovorí o primeranosti rozsahu náhradnej výsadby, potom je rozhodnutie o náhradnej výsadbe vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy - správneho uváženia orgánu ochrany prírody. Primeranosť náhradnej výsadby bude vždy závisieť od vlastného uváženia orgánu ochrany prírody podľa všetkých okolností, ktoré vyplývajú z daného konania a poznatkov. Prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní náhradnej výsadby zohľadňoval viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu (účel výrubu, charakter lokality výrubu a charakter drevín). Ďalší účastník ako žiadateľ mal záujem vyčistiť parcelu zarastenú náletovými drevinami rozširujúcimi sa z okolitých porastov rastúcich na neudržiavaných poľnohospodárskych pozemkoch. Odstránením náletu sa umožnilo parcelu využívať v súlade s jej druhom pozemku - trvalý trávny porast a v súlade s jej pôvodným využitím ako pastvu pre hospodárske zvieratá a ako kosenú lúku. Pri rozhodovaní bolo potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že dochádza k stretu o ochrane prírody a krajiny so o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 13 -

a doplnení niektorých zákonov s tým, že ide o stret povinnosti starať sa o dreviny a povinnosti starať sa o poľnohospodársku pôdu a zamedzovať jej zarastaniu. Parcela je súčasťou lazníckeho kopaničiarskeho osídlenia (K. G.), ktoré boli tradične využívané a sčasti aj sú využívané ako gazdovstvá a nachádza sa na nej biotop národného významu G. U. P. a F. G.. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že po odstránení náletu a pri ďalšom poľnohospodárskom využívaní pozemku sa na danej lokalite tento biotop nielen udrží ale aj rozšíri o vyrúbanú a obhospodarovanú plochu , t.j. výmera biotopu sa zväčší o 2 000 m2 , čo zodpovedá spoločenskej hodnote 7 300,- EUR. Podľa predkladacej správy k odvolaniu bral prvostupňový orgán verejnej správy pri náhradnej výsadbe do úvahy aj tú skutočnosť, že v danej lokalite sú zdatní štepári, ktorí sú schopní posúdiť vhodnosť tej-ktorej sorty pôvodných ovocných drevín na výsadbu. Preto považoval žalovaný odôvodnenie rozhodnutia za súladné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a po preskúmaní všetkých podkladov súvisiacich s výrubovým konaním sa stotožnil s prvostupňovým orgánom verejnej správy uloženou náhradnou výsadbou. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutia len skonštatoval, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy neboli zistené žiadne pochybenia a že rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pretože sa vyššie uvedenými skutočnosťami zaoberal na str. 6 a 7 svojho rozhodnutia. K porušeniu v spojení s cit. zákona (absencia výpočtu spoločenskej hodnoty) žalovaný uviedol, že uvedený zákon a ani vyhláška, ktorou sa zákon vykonáva neustanovuje, že výpočet spoločenskej hodnoty dreviny je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia a udelení súhlasu na výrub drevín, preto jeho absencia nemôže sama o sebe mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Spoločenská hodnota predstavuje len hranicu, ktorú nesmie správny orgán prekročiť. Keďže určenie náhradnej výsadby závisí od vlastnej správnej úvahy a náhradná výsadba súvisí so spoločenskou hodnotou drevín, je vhodné, aby orgán ochrany prírody túto spoločenskú hodnotu v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Preto žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutím uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy pochybil, ak výšku spoločenskej hodnoty

drevín v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, avšak túto skutočnosť nepovažoval žalovaný za takú, ktorá by mala vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný tiež uviedol, že medze určené zákonom boli dodržané, keď bola ďalšiemu účastníkovi uložená povinnosť uskutočniť primeranú náhradnú výsadbu spôsobom, že za výrub drevín na ploche 2 000 m2 sa zrealizuje náhradná výsadba 2 ks ovocných drevín a to s prihliadnutím na skutočnosť, že na parcele dotknutej výrubom sa nachádza biotop národného významu G. U. P. a F. G., a teda určenie spoločenskej hodnoty drevín v tomto prípade nebolo prioritné, pretože ďalší účastník svojou činnosťou prispeje k zlepšeniu a obnove lúčnych biotopov a vytvoreniu lokality so spoločenskou hodnotou 7 300,- EUR. S poukazom na vyhlášky č. , ktorá sa dotýka spôsobu vyznačovania drevín určených na výrub žalovaný uviedol, že pri vyznačovaní drevín na výrub bol uplatnený spôsob vyznačenia spočívajúci vo vymedzení okrajov vyrúbanej plochy tým, že sa vyznačili stromy, ktoré sa nebudú rúbať. Z toho vyplýva, že pri vyznačovaní drevín určených na výrub sa nespočítaval každý kmeň dreviny rastúcej na dotknutej ploche, a preto nebolo možné absenciu spoločenskej hodnoty drevín dotknutých výrubom považovať za takú vadu, bez ktorej by nebolo možné spoľahlivo posúdiť primeranosť náhradnej výsadby. Žalovaný vyjadril názor, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na posúdenie veci. Žalovaný ďalej nesúhlasil s názorom žalobcu, že pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby je rozhodujúca len spoločenská hodnota drevín určených na výrub s tým, že sa touto aj odvolacou námietku zaoberal a v odôvodnení svoje právne závery ozrejmil. K námietke žalobcu, týkajúcej sa odôvodnenia odvolacej námietky 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 14 -

ohľadom absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín (bod 16 tohto rozsudku) v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol, že je zavádzajúca, pretože tvrdenie, na ktorom žalobca túto námietku postavil, nie je obsahom rozhodnutia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že správna úvaha vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť aj náležite odôvodnené. Žalovaný vyjadril názor, že správna úvaha ohľadom určenej náhradnej výsadby je z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne zrejmá. K porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že v priebehu odvolacieho konania nemohlo dôjsť k porušeniu tohto zákonného ustanovenia, pretože nedošlo k doplneniu dokazovania vykonaním nových dôkazov a žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodoval na základe skutkových podkladov rozhodnutia, z ktorého vychádzal aj prvostupňový orgán verejnej správy, a ktoré mal k dispozícii aj žalobca. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. novembra 2012, v zmysle ktorého: „V súvislosti s námietkou ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci prvostupňového rozhodnutia bolo žalobcovi ako účastníkovi konania umožnené, aby sa v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bolo uvedené právo žalobcovi zo strany správneho orgánu akýmkoľvek spôsobom upreté, preto túto námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v rámci odvolacieho správneho konania žalovaný rozhodoval na základe podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého stupňa“. Žalovaný preto považoval tento žalovaný dôvod za neopodstatnený. K porušeniu § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy listom zo dňa 28.10.2010 upovedomil žalobcu o tom, že dňa 22.10.2019 sa uskutočnilo v predmetnej veci ústne pojednávanie s terénnou ohliadkou za účasti označených osôb, pričom z terénnej ohliadky sa spísala zápisnica, z ktorej vyplynul rozsah výrubu, náhradnej výsadby, vyznačili sa stromy, ktoré nebudú výrubom dotknuté a ktorej súčasťou bolo aj vyjadrenie ŠOP SR, správy NP U. P.. V tomto liste bol žalobca poučený, že má ako účastník konania možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a zároveň bol upovedomený o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu. Žalobca svoje právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia využil a prvostupňovému orgánu verejnej správy doručil súhlasné stanovisko bez akýchkoľvek námietok. Žalovaný preto nemal pochybnosti o správnosti postupu v aplikácii § 23 ods. 1 Správneho poriadku ani v aplikácii postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Preto označil tento žalobný dôvod za nedôvodný. Vyjadrenie ďalšieho účastníka k žalobe 22. Ďalší účastník nevyužil svoje právo vyjadriť sa k obsahu podanej správnej žaloby. Replika žalobcu

23. Žalobca vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 07. januára 2022 uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v správnej žalobe i vo všetkých písomných podaniach ako aj všetkých prednesov, ktoré boli vykonané na pojednávaniach dňa 16. júna 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 15 -

2021 a 17. júna 2021 v konaniach sp. zn. , , a , ktoré prebehli na správnom súde v mesiaci jún 2021. Zároveň správnemu súdu oznámil, že sa na pojednávanie nedostaví, nakoľko z vyššie uvedených pojednávaní vyplynulo, že tieto nemajú žiadny vplyv na výsledok konania a správny súd neposkytol právam žalobcu náležitú ochranu. Konanie na správnom súde 24. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe. Správny súd Uznesením sp. zn. -53 zo dňa 10. 12. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 01. 2021 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný pre toto konanie podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní podľa správny súd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní, keďže pri vyhlasovaní rozsudku nebol prítomný žiadny z účastníkov konania. Skrátené písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 10. februára 2022. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol. Právny rámec 26. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 28. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body") 30. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 31. Podľa Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 16 -

spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 32. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 33. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Podľa v znení účinnom na toto konanie (1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( ). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [ druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty. 36. Podľa v znení účinnom na toto konanie (12) V rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 17 -

37. Podľa v znení účinnom na toto konanie (1)Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa Článku 44 SR (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. (6) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. 39. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (2) Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. (3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. 40. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov. (2) Fyzické osoby a právnické osoby sú povinné na základe žiadosti orgánu ochrany prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa tohto zákona. Takto získané informácie sa môžu použiť iba na účely konania podľa tohto zákona. Ustanovenie a vo vzťahu k predvolaniu platí rovnako. 41. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, vybraných druhov živočíchov, vybraných druhov rastlín, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj

na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov. (3) Spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri d) rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 18 -

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 42. Predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol ďalšiemu účastníkovi na základe jeho žiadosti vydaný súhlas na výrub drevín, uložené podmienky vykonania výrubu a uložená povinnosť náhradnej výsadby. 43. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . v ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje , avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná. 44. Žalobnou námietkou uvedenou v bode 15/ tohto rozsudku žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pretože v prvostupňovom rozhodnutí a ani v rozhodnutí žalovaného nebol uvedený minimálny obvod stromov určených na náhradnú výsadbu, ani výpočet spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, a to ako dôsledok nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v administratívnom konaní, pretože v ňom neboli zaobstarané podklady, na ktorých potrebu žalobca upozornil (bod 2/ tohto rozsudku). V dôsledku uvedeného nebola podľa žalobcu prvostupňovým orgánom verejnej správy preukázaná vhodnosť, adekvátnosť a primeranosť určenej náhradnej výsadby, resp. z jeho rozhodnutia nebolo možné spoľahlivo zistiť, či bola náhradná výsadba určená v dostatočnej miere, pričom tieto nedostatky skutkových zistení prvostupňového orgánu verejnej správy žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodstránil. Správny súd predovšetkým zdôrazňuje, že táto žalobná argumentácia bola nekonkrétna, pretože žalobca neuviedol, akého pochybenia v procesnom postupe, vo vyhodnotení podkladov rozhodnutia alebo v právnom posúdení veci sa mal žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy dopustiť, keď pre svoje rozhodnutia použili žalobcovi známe podklady (žiadosť, zápisnica z ústneho pojednávania, stanovisko ŠOP SR, Správy NP U. P.), ktoré žalobca ako podklady rozhodnutia nijako (teda ani z hľadiska ich rozsahu) nenamietal. Neuviedol k akým iným skutkovým záverom by mohol žalovaný alebo prvostupňový orgán verejnej správy dospieť, ak by 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 19 -

vyžadoval a zohľadnil tie podklady, na ktoré žalobca poukázal, ani aké zákonné ustanovenie bolo porušené, ak tieto žalobcom poukazované podklady neboli zabezpečené, teda aký mal ich nedostatok vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca tiež neuviedol, aké zákonné ustanovenie žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy porušil, keď v odôvodnení rozhodnutia neuviedol minimálny obvod stromov náhradnej výsadby a aký vplyv malo mať jeho neuvedenie na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Hoci žalobca namietal, že primeranosť určenej náhradnej výsadby nie je možné z rozhodnutia žalovaného (a prvostupňového rozhodnutia) zistiť, čo ani nezodpovedá obsahu rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, konkrétnou vecnou argumentáciou nenamietal primeranosť určenej náhradnej výsadby tak, ako bola v napadnutom rozhodnutí odôvodnená. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto tvrdení/námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, alebo

akej chyby v procesnom postupe sa dopustil a aký to malo vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, sú takéto námietky vo svojej podstate len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného, ktoré ale nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, a preto bola takto formulovaná žalobná námietka nedôvodná. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z prvej vety vyplýva, že orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy, teda uvedenie minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby nie je podstatnou okolnosťou pre určenie náhradnej výsadby. Preto ani nie je povinným obsahom odôvodnenia rozhodnutia, ktorým bol vydaný súhlas na výrub drevín s povinnosťou náhradnej výsadby podľa Správneho poriadku, pretože nie je skutočnosťou, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie, a preto s absenciou tohto údaja v odôvodnení rozhodnutia nemožno úspešne spájať jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ ide o absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, v preskúmavaných rozhodnutiach bolo uvedené, že odstránením samonáletových drevín z predmetnej parcely dôjde k jej zhodnoteniu a k obnoveniu jej pôvodného charakteru vedeného v katastri nehnuteľností, čím sa de facto zvýši hodnota dotknutej parcely v rámci širšieho územia v druhom stupni ochrany o 7 300,- EUR, a práve preto bola náhradná výsadba stanovená v minimálnom rozsahu. Podstatným pre rozhodnutie o súhlase s výrubom drevín bola skutočnosť, že výrubom dôjde k pozitívnemu zhodnoteniu predmetnej parcely pre účely jej ďalšieho poľnohospodárskeho využitia a v súlade s jej pôvodným využitím ako trvalý trávnatý porast a kosená lúka. Z argumentácie žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín nebolo možné dospieť k záveru o nesprávnom alebo nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia a ani k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, pretože spoločenská hodnota drevín a primeranosť náhradnej výsadby bola vymedzená vyššie uvedeným spôsobom. Žalobca nijakým spôsobom neargumentoval, žeby určená náhradná výsadba bola neprimeraná. Z toho dôvodu možno jeho žalobnú argumentáciu považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany orgánov verejnej správy, ktorý sám o sebe nepostačuje pre záver 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 20 -

o dôvodnosti takto uplatnenej žalobnej námietky, pretože ňou nie je daný žiadny priestor na prieskum zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca nenamieta proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o súhlase na výrub drevín, ani proti určeným podmienkam vykonania výrubu, ale namieta len nedostatočnosť preukázania vhodnosti a adekvátnosti určenej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu preto, že prvostupňový orgán verejnej správy v administratívnom konaní nevychádzal z podkladov, na ktorých potrebu žalobca poukázal. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej rozhodoval jednak na základe podanej žiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín a tiež na základe ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou zo dňa 22. 10. 2019 za účasti ďalšieho účastníka, zástupcu prvostupňového orgánu verejnej správy a zástupcu štátnej odbornej organizácie vo veciach ochrany prírody a krajiny, teda ŠOP SR Správy NP U. P.. Na tomto konaní boli ohliadnuté dreviny, dotknutá parcela, na ktorej sa dreviny určené na výrub nachádzajú, bol posúdený charakter lokality, stav drevín i dôvody ich výrubu a boli prijaté závery a opatrenia, ktoré boli prenesené do prvostupňového rozhodnutia, ako určené bližšie podmienky vykonania výrubu v zmysle § 82 ods. 12 citovaného zákona. Zo zápisnice z ústneho pojednávania tiež vyplýva, že ďalšiemu účastníkovi bola uložená povinnosť vykonať ako náhradu za výrub dotknutých náletových drevín náhradnú výsadbu v počte dvoch ovocných drevín na jeho parcele. V administratívnom konaní bolo zabezpečené stanovisko ŠOP SR Správny NP U. P., ktorá súhlasila s vydaním súhlasu na výrub drevín, ktorých rozsah bol v teréne vyznačený, a to za určených podmienok. Žalobca, ktorý bol s týmito podkladmi prvostupňového aj odvolacieho konania oboznámený, súhlasil s výrubom drevín na základe žiadosti ďalšieho účastníka podľa predložených podkladov za dodržania odporúčaní a podmienok vyplývajúcich zo stanoviska ŠOP SR, Správy NP U. P.. Z obsahu podkladov, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané, a ktoré bolo potvrdené aj rozhodnutím žalovaného je zrejmé, že primeranosťou náhradnej výsadby sa orgány verejnej správy pri rozhodovaní zaoberali a náhradnú výsadbu v počte dvoch kusov ovocných drevín považovali voči vykonanému výrubu za primeranú z dôvodov, ktoré boli zhrnuté v bodoch 8, 9 a 12 tohto rozsudku. Orgány

verejnej správy pritom rozhodovali na základe zákonom povolenej správnej úvahy, ktorú žalobca nijakým spôsobom nespochybnil, a ktorá bola náležite odôvodnená. Preto správny súd nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k primeranosti náhradnej výsadby nezistil, a preto (aj z vyššie uvedených dôvodov) bola táto žalobná námietka nedôvodná. 45. Žalobný bod uvedený v bode 16/ tohto rozsudku je len všeobecnou námietkou, z formulácie ktorej nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenie by malo ísť a s akým následkom pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože neobsahuje žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu vecne sa viažucu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či k prvostupňovému rozhodnutiu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Správny súd opakuje, že nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, nenahrádza teda svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Správny súd skúma zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca poukaz žalobcu na právnu úpravu a tvrdenia žalobcu ohľadom obsahu spoločenskej hodnoty drevín, nevyhnutnosti jej uplatnenia a odôvodnenia v rozhodnutí žalovaného, či primeranosti náhradnej výsadby, bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 21 -

neposkytuje/nevymedzuje správnemu súdu žiadny obsah jeho prieskumu, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto tvrdení/námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú takéto námietky vo svojej podstate len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného, ktoré ale nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Okrem uvedeného, pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný žalobcom citované právne normy nesprávne interpretoval, keď uviedol: „Námietka, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín, podľa ktorej sa mala uplatniť náhradná výsadba drevín za vyrúbané dreviny, je neopodstatnená, lebo žiadosť obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a podľa platných právnych predpisov“, správny súd uvádza, že takéto žalobcom namietané tvrdenie nie je obsahom rozhodnutia žalovaného, a teda táto žalobná argumentácia nemala vecný základ, preto nebola spôsobilá preukázať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k primeranosti náhradnej výsadby a s tým súvisiacej preskúmateľnosti rozhodnutia poukazuje správny súd na predchádzajúci bod tohto rozsudku. 46. Žalobná námietka uvedená v bode 17/ tohto rozsudku bola nedôvodná, pretože je len všeobecnou námietkou, ktorej chýba právna argumentácia preukazujúca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre absenciu jeho postupu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu tejto žalobnej argumentácie so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, teda bez špecifikácie právneho významu tejto námietky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol na jej základe dospieť k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Tento žalobný bod obsahoval len skutkové tvrdenie žalobcu, že nebol žalovaným upovedomený o ukončení dokazovania v odvolacom administratívnom konaní a že mu nebol daný priestor na vyjadrenie a návrh nových dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo žalobca označil za dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Takto formulovaná námietka bola nekonkrétna, pretože neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu viažúcu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Ako už bolo vyššie uvedené správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, a preto svojou prieskumnou činnosťou nenahrádza činnosť orgánu verejnej správy. Z toho dôvodu mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu, ale rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd je oprávnený preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Tento žalobný bod však neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu ohľadom súvisu skutkových tvrdení žalobcu so zákonnosťou rozhodnutia žalovaného, teda aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného má absencia jeho postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné iba zo zákonom stanovených dôvodov, teda pre vady konania alebo rozhodnutia, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, alebo pre jeho nezákonnosť spočívajúcu v nesprávnom posúdení otázok vyplývajúcich z hmotného práva. Z v spojení s vyplýva, že správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia

na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov. V takto formulovanom žalobnom bode absentujú právne dôvody, na základe ktorých považuje žalobca rozhodnutie 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 22 -

žalovaného za nezákonné. Správny súd pritom nie je oprávnený ich za žalobcu dopĺňať a tak nahrádzať jeho žalobnú argumentáciu, pretože obsah žaloby je striktne vymedzený v § 182 písm. e) tak, že dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“) musia byť obsahom podanej správnej žaloby a v zmysle môže žalobca rozsah a dôvody žaloby meniť len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Len na základe skutkových tvrdení (hoci v danej veci aj zodpovedajú obsahu administratívneho spisu v časti absencie postupu žalovaného podľa Správneho poriadku), nemožno dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože žalobcom tvrdené porušenie Správneho poriadku zo strany žalovaného nebolo žalobcom vecne dané do súvisu s nezákonnosťou jeho rozhodnutia. Pritom nie každé opomenutie procesného postupu, resp. jeho nesprávnosť, má za následok nezákonnosť rozhodnutia, čo vyplýva z . Žalobca v tomto žalobnom bode neposkytol žiadnu právnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre tvrdené porušenie Správneho poriadku. Preto správny súd považoval takto nekonkrétne formulovanú žalobnú námietku len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného. Všeobecne formulovaná a nekonkrétna žalobné námietka bráni tomu, aby správny súd, ktorý je v zmysle viazaný žalobnými bodmi, mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto bola táto žalobná námietka nedôvodná. Pre úplnosť správny súd poukazuje aj na svoju argumentáciu uvedenú v bode 47/ tohto rozsudku v časti vzťahujúcej sa k absencii postupu žalovaného podľa Správneho poriadku.. 47. Žalobca v žalobe namietal (pozri bod 18/ tohto rozsudku), že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vo svojej Žiadosti o doručenie podkladov rozhodnutia zo dňa 29. 10. 2019 žiadal o doručenie podkladov rozhodnutia (zápisnice z ústneho pojednávania, žiadosti a vyjadrenia) do jeho elektronickej schránky a zároveň uviedol aj nasledovnú požiadavku: „Túto žiadosť je nutné vnímať súčasne ako žiadosť o kópiu podľa , Správneho poriadku a súčasne aj ako infožiadosť podľa a je potrebné ju vybaviť v predmetnom správnom konaní a aj sprístupniť požadovanú informáciu požadovaným spôsobom“. Rozhodnutie, ako aj ostatné písomnosti, požadoval žalobca v zmysle Správneho poriadku a Zákona o e-governmente doručovať výhradne len do elektronickej schránky Združenia na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk; listiny v papierovej forme žiadal poštou nedoručovať. Takto formulovaná žalobná námietka je nekonkrétna, pretože nie je zrejmé, čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Nemá ani oporu v obsahu administratívneho spisu, pretože žalobca v odvolaní nenamietal nedoručenie kópie administratívneho spisu prvostupňovým orgánom verejnej správy a nemá oporu ani v platnej právnej úprave. Podľa Správneho poriadku má žalovaný ako odvolací orgán povinnosť vysporiadať sa v rozhodnutí o podanom odvolaní (okrem iného) s námietkami účastníkov konania, ktoré boli v odvolaní uplatnené. Keďže žalobca v odvolaní nedoručenie kópie administratívneho spisu nenamietal, žalovaný nepochybil, keď sa k tejto otázke nevyjadril, pretože k námietke, ktorá nebola v odvolaní uplatnená, nemal v zmysle Správneho poriadku povinnosť sa vyjadriť, a teda nevyjadrením sa k neuplatnenej odvolacej 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 23 -

námietke ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku neporušil. Žalobca v odvolaní vyjadril len požiadavku, aby bol oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia podľa § 33 ods. 2 a § 56 Správneho poriadku v samotnom konaní o odvolaní, s čím sa žalovaný vysporiadal v závere IV. časti napadnutého rozhodnutia. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú nielen pre jej všeobecnosť, ale aj preto, že obsahovo nezodpovedá obsahu administratívneho spisu a nemá ani právny základ. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. k tam rozhodovanej veci, v ktorom NS SR uviedol, že „... povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1-4 Správneho poriadku“, nebol v preskúmavanej veci namieste. Možno súhlasiť so žalobcom, že § 33 Správneho poriadku si nemožno zamieňať s § 23 Správneho poriadku. Uvedený záver ani žiadne ustanovenie právneho predpisu však prvostupňovému orgánu verejnej správy nijako nebráni dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v administratívnom konaní po

oboznámení sa s ich obsahom nahliadnutím do administratívneho spisu tak, ako to urobil prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanej veci. V danom prípade si orgán verejnej správy splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania (podanie č. OU-RA-OSZP-2019/001079-006 zo dňa 28. 10. 2019), že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote s tým, že boli poučení, že môžu nahliadať do podkladov rozhodnutia „na tunajšom úrade v pracovných dňoch a v pracovnom čase“. Zároveň poučil účastníkov konania, že sa môžu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, príp. navrhnúť ich doplnenie. Orgán verejnej správy teda nezanedbal svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia tým, že by sa obhajoval, že účastníci môžu do správneho spisu nahliadnuť, ako tomu bolo vo veci sp. zn. . V preskúmavanom prípade tomu tak nebolo. Účastníci konania, a teda aj žalobca, boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do administratívneho spisu nahliadnuť a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca do tohto spisu neprišiel nahliadnuť, a teda, že žalobca svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa § 23 ako aj podľa § 33 Správneho poriadku patria. Z cit. ust. § 23 Správneho poriadku nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že orgán verejnej správy má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho častí. Keďže v preskúmavanom konaní o vydanie súhlasu podľa na výrub drevín rastúcich mimo lesa prvostupňový orgán verejnej správy oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré aj označil (a žalobcovi ich na jeho žiadosť zo dňa 29. 10. 2019 aj doručil) a účastníkov pred vydaním rozhodnutia oboznámil, že môžu na určenom mieste a v určenom čase nahliadať do týchto podkladov, s tým, že môžu podať námietky v stanovenej lehote, takýmto postupom nepochybne umožnil účastníkom konania (teda aj žalobcovi) uplatňovať svoje práva podľa Správneho poriadku, a preto tieto práva žalobcu ako účastníka konania v preskúmavanom konaní porušené neboli, a teda nebolo porušené ani právo žalobcu na priaznivé životné prostredie podľa SR, či právo na spravodlivý proces, ktorých porušenie žalobca vyvodzoval z porušenia Správneho poriadku. K námietke porušeného práva na spravodlivý proces správny súd pre úplnosť poukazuje na ustálenú judikatúru: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 24 -

s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 03.07.2003) Túto požiadavku zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. ESĽP súčasne pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci ( Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a Rozsudok ESĽP vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v

odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný mal v napadnutom rozhodnutí konštatovať, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady, toto tvrdenie žalobcu nemá oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, a preto nemá žiadny právny význam pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Tak, ako už bolo uvedené, z § 23 ods. 1 Správneho poriadku nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy vyhotoviť kópie administratívneho spisu a poslať ich účastníkom konania; vyhotovenie kópií sa viaže na úkon nahliadnutia do spisu na orgáne verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa mýli v tvrdení, že viazanie vyhotovenia kópie administratívneho spisu na osobnú návštevu úradu je v rozpore s Správneho poriadku a SR, pretože je v priamom rozpore s Správneho poriadku, ktorého porušenie správny súd z vyššie uvedených dôvodov nezistil. Prvostupňový orgán verejnej správy nevyhotovením kópie administratívneho spisu žalobcovi neprekročil medze, rozsah ani spôsob zákonom stanoveného procesného postupu, a teda nekonal v rozpore s SR, pretože konal v súlade so zákonom. Žalobcom namietané nevyhotovenie kópie administratívneho spisu nebolo rozporné ani s čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, pretože prístup žalobcu k spravodlivosti vo veciach životného prostredia nebol nevyhotovením kópie administratívneho spisu dotknutý. Žalobca bol oboznámený 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 25 -

s podkladmi rozhodnutia a svoje právo sa k nim vyjadriť využil Vyjadrením zo dňa 30. 10. 2019. Pre úplnosť správny súd uvádza, že o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda orgán verejnej správy nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. Žalobca v tejto časti žaloby poukázal aj rozsudok NS SR sp. zn. a citoval jeho časť ohľadom následkov nedostatočne odôvodneného rozhodnutia správneho orgánu na ústavné práva účastníka konania a tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa nevysporiadal s vadami prvostupňového rozhodnutia, ani s jeho nedostatočným odôvodnením. Žalobca pritom poukázal na povinnosť orgánov verejnej správy zaoberať sa vecou riadne, na potrebu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia a podmienky uplatnenia správnej úvahy a tvrdil, že „žiadnu z uvedených skutočností“ žalovaný nezobral do úvahy. Takto formulovaná žalobná námietka nepreskúmateľnosti a nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí bola všeobecná, pretože neobsahovala žiadnu skutkovú a ani právnu argumentáciu vzťahujúcu sa k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti. Na základe takto formulovanej žalobnej námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pretože ňou nebol pre správny súd vymedzený žiadny skutkový a právny rozsah prieskumu. Správny súd pritom znova opakuje, že je vecou žalobcu, aby v podanej správnej žalobe uviedol konkrétne dôvody, z ktorých musí byť zrejmé z akých skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Správny súd dodáva, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo ak výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy, ak výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu alebo ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozporoch so zákonom. Takýmito vadami odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpia. Naopak, podľa správneho súdu majú všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné a zrozumiteľné a odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. 48. Žalobná námietka ohľadom nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy tak, ako bola uvedená v bode 19/ tohto rozsudku neobsahovala žiadnu skutkovú, ani právnu argumentáciu vzťahujúcu sa konkrétne na rozhodnutie žalovaného, resp. prvostupňové orgánu verejnej správy v preskúmavanej veci. Žalobca v tomto žalobnom bode poukázal na obsah ústavného článku týkajúceho sa práva na priaznivé životné prostredie, právnu úpravu týkajúcu sa práv a povinností pri ochrane drevín, náležitosti rozhodnutia

orgánu verejnej správy v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku a citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Vyjadril vlastné názory na výklad citovaných ustanovení, na potrebu riešenia konfliktu medzi vlastníckym 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 26 -

právom a právom na životné prostredie, ktorá vyplýva z judikatúry Ústavného súdu, na verejný záujem na ochrane drevín a potrebu dostatočného odôvodnenia zásahu do tejto ochrany relevantnými a čo najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi, potrebu plurality názorov a podkladov pre konanie vo veciach verejného záujmu, akým je aj konanie o súhlase na výrub drevín, na neopomenuteľný atribút spoločenskej hodnoty drevín, ktorý je potrebné brať do úvahy pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe, na povinnosť orgánov verejnej správy zaoberať sa vecou riadne, dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie a zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, avšak táto musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Poukázal aj na skutočnosť, že od počiatku konania požadoval, aby pri rozhodovaní v preskúmavanej veci boli uplatnené relevantné a objektívne podklady výpočtov spoločenských hodnôt drevín aj s odôvodnením, avšak správny orgán napriek tomu vychádzal len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktoré bolo prílohou žiadosti ďalšieho účastníka a sám nevyvinul dostatok úsilia na získanie objektívnych informácií. Správny súd k uvedenému uvádza, že z citácie právnych predpisov, z poukazu na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ani z vlastných úvah žalobcu o tom, akým spôsobom má prebiehať rozhodovanie týkajúce sa veci ochrany prírody a krajiny a ani dôležitosť verejného záujmu na ochrane prírody a krajiny neposkytuje správnemu súdu žiadny priestor na to, aby mohol preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože tejto žalobnej námietke chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Je možné konštatovať, že v tejto časti správnej žaloby žalobca produkoval citácie právnych predpisov a citácie z rôznych rozsudkov súdov, avšak nevysvetlil ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca aj poukázal na to, že žiadal prvostupňový orgán verejnej správy, aby pri rozhodovaní o podanej žiadosti na súhlas drevín uplatnil relevantné a objektívne podklady výpočtov spoločenských hodnôt aj s odôvodnením a správny orgán napriek tomu vychádzal len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktorá bola prílohou žiadosti ďalšieho účastníka a sám v tomto smere dostatok úsilia nevyvinul, neuviedol žiadny súvis týchto tvrdení so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca nesúhlasí s hodnotením veci žalovaným bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, s obsahom vykonaných dôkazov, alebo so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Pokiaľ bolo obsahom tohto žalobného bodu prezentovanie vlastných skutkových a právnych názorov žalobcu, bez konkrétnej argumentácie ohľadom vplyvu týchto názorov žalobcu na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, išlo len o vyjadrenie jeho všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, ktoré samé o sebe nemôžu spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného potvrdené a bránia tomu, aby mohol správny súd na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože je v zmysle viazaný žalobnými bodmi a nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, konkretizovať, či nevyhľadávať z obsahu administratívneho spisu. Preto bola táto žalobná námietka nedôvodná. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že preskúmaním obsahu rozhodnutia žalovaného (aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým tvoria jeden celok) správny súd jeho nepreskúmateľnosť nezistil. Rozhodnutie žalovaného obsahuje rozhodné skutočnosti, aj to, z akých dokladov boli tieto zistené, aj k akým záverom žalovaný 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 27 -

dospel po vyhodnotení predloženej dokumentácie a stanovísk príslušných orgánov verejnej správy, aj vysporiadanie sa s uplatnenými odvolacími námietkami žalobcu, obsahuje teda náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 49. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ani z Dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis mutandis ). Úlohou orgánu verejnej správy tak nebolo reagovať

na každý jeden vyjadrený názor alebo požiadavku uvedenú v stanovisku žalobcu, ale len na tie, ktoré mali alebo mohli mať pre konanie podstatný význam, čo urobil tým, že dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil výrok svojho rozhodnutia. 50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol. 51. Správny súd nezistil žalovaným tvrdené dôvody na odmietnutie žaloby, pretože jej podaním žalobca realizoval svoje procesné právo, čo nemožno označiť za šikanózny výkon práva. 52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, pretože mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Preto neboli splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, 2 4 S / 4 6 / 2 0 2 0 - 28 -

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Peter Molčan a JUDr. Alena Antalová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.