Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/178/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. pri N. XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastupujúceho Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a bezdôvodné obohatenie, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8Csp/186/2017-59 zo dňa 16.03.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/186/2017-93 zo dňa 26.09.2018, takto jednohlasne

rozhodol:

Odmieta odvolanie žalobkyne.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a IV. v spojení s opravným uznesením.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že cit.:

,,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 437,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 437,58 Eur od 26.8.2017 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v článku I. bode 7.1 Dohody o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa XX.X.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, j e n e p r i j a t e ľ n á.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 33 % s tým, že o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 3, § 43a, § 43c, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4 a § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f) a k) a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 30.9.2014 strany uzavreli formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a to tým spôsobom, že dňa XX.X.XXXX najprv žalobkyňa podpísala príslušný formulár s vyplnením údajov pod bodom 5 „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, ktorý obsahoval tieto náležitosti: poskytnutá čiastka úveru - 990 eur, predpokladaná mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá 54,11 eura, splatnosť úveru - 42, mesačná splátka vrátane úrokov - 31,30 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť

- 1.413,60 eura, predpokladaná RPMN 26,16 %, ročná úroková sadzba 18,07 %, priemerná RPMN 44,06 %, poplatok za poskytnutie úveru - 99 eura. Mal za nesporné, že zmluvu o revolvingovom úvere, vrátane dohody o poskytovaní služieb je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nezdieľal názor žalobkyne o absencii údaju v zmysle § 9 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona. Zastáva totiž názor, že tento údaj sa vzťahuje na spotrebiteľský úver súvisiaci s kúpou tovaru, čo vyplýva z gramatického a logického výkladu (formulácia „predávajúci“ a „reklamácia“), ale aj logického výkladu. Pri bežnom spotrebiteľskom úvere je adresa dodávateľa známa ako druhého účastníka zmluvného vzťahu, takže logicky táto náležitosť je potrebná len pri tých zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré naväzujú na kúpnu zmluvu, kde predávajúcim býva iný subjekt ako je veriteľ, čo však rozhodne nie je tento prípad. Súd prvej inštancie však súhlasil s tvrdením žalobkyne o chýbajúcich povinných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ. Konštatoval, že písomná akceptácia žalobkyne vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru chýba a preto nedošlo k písomnej dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy. Zdôraznil, že vychádzajúc z formulácie „termín konečnej splatnosti úveru“ je nepochybné, že tento termín musí byť určený dátumovo (minimálne mesiacom a rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve uvedená splatnosť mesačnej splátky). Nemožno termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Okrem uvedeného poukázal na to, že hodnota RPMN je v skutočnosti vyššia, ak sa vychádza zo skutočne poskytnutého úveru v sume 891 eur, nakoľko v zmluve sa vychádza zo sumy 990 eur. V zmluve nie je uvedená správna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. Uvedené závery znamenali pre súd prvej inštancie, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. Mal za nepochybne, že žalovaná zmluvná podmienka v súvislosti s Dohodou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je nepochybná, keďže spotrebiteľ má platiť za služby, o ktoré nemá záujem alebo ktoré sa nerealizujú a navyše aj vtedy, ak by sa úver predčasne zosplatnil, a to všetko za cenu vyššiu ako je reálne poskytnutý úver. Dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalobkyni bola poskytnutá suma vo výške 891 eura a na predmetný úver zaplatila 1.328,58 eura vznikol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 437,58 eura, pretože plnila žalovanému ako veriteľovi bez právneho dôvodu. Iný záver súd prvej inštancie prijal vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru a to vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Keďže platí zákonná fikcia o tom, že všetky poplatky vrátane poplatku za poskytnutie úveru neplatia, žalobkyňa nemá právny záujem na určení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, pretože jej právne postavenie sa tým nijako nezmení. Pre úplnosť dodal, že sporný poplatok ani nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj keď možno súhlasiť, že nebol individuálne dojednaný, keďže tento poplatok je súčasťou predtlačeného formuláru obsah, ktorého žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť. Je zrozumiteľný a určitý a jasne z jeho označenia vyplýva, že protiplnením je poskytnutie úveru. Taktiež je dostatočne transparentný, je uvedený medzi údajmi o žiadanom aj schválenom úvere a preto žalobkyňa bola dostatočne zrozumiteľne uzrozumená s tým, že okrem dohodnutého úroku má zaplatiť aj tento poplatok.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 zákona č 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len . Žalobkyňa uplatnila tri rovnocenné nároky, pričom úspešná bola pri dvoch nárokoch, čo percentuálne znamená 66 %, neúspešná bola v podiele 33 % a preto podľa pomeru úspechu v spore súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podala odvolanie žalobkyňa. Namietala záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby o určenie neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru. Navrhla v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Vo vzťahu k Dohode o poskytovaní služieb namietal, že z rozsudku nevyplýva žiadny relevantný ani zákonný dôvod, v zmysle ktorého práve zo zhody dátumov vyplýva, že dohoda o poskytovaní služieb musela byť podpísaná, že bola vnútená. Žalobkyňa netvrdila, že podpísanie dohody bolo vnucované, podmieňované, či vôbec prezentované ako podmienka na získanie úveru. Súd prvej inštancie bez konkrétnej skutočnosti vyplývajúcej z dokazovania považoval dohodu za neprijateľnú. Neuviedol, na základe čoho je nepochybná hrubá nerovnováha v spojení s uvedenou dohodou a akým spôsobom mala byť dohoda a jej uzavretie vnútené. Žalovaný popieral správnosť a zákonnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Nesúhlasil so záverom, že zmluva neobsahovala dojednanie o konečnej splatnosti úveru. S prihliadnutím na rozhodnutie vo veci Súdneho dvora EÚ C-42/15 úver môže byť bezúročný vtedy, ak ide o takú náležitosť zmluvy, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele, a to celková čiastka, ktorú má zaplatiť, RPMN a výška úveru. Ďalej poukazuje na to, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V týchto je uvedené, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru. Každá zmluva o úvere obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5. zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je termínom konečnej splatnosti. Žalovaný tiež tvrdil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru aj o tom, že hodnota RPMN nie je vypočítaná správne. Súd prvej inštancie nevychádzal z obsahu uzavretej zmluvy, z ktorej vyplýva, že výška úveru bola dohodnutá v sume 1.500 eur. Za poskytnutie úveru bol dohodnutý poplatok v sume 150 eur. Poplatok za poskytnutie úveru nie je súčasťou sumy úveru a zo zmluvy nevyplýva žiadne dojednanie, ktoré by oprávňovalo žalobkyňu k opačnému tvrdeniu. Výpočet RPMN je správny, v súlade s ZoSÚ a najmä § 2 písm. l) vychádza zo sumy úveru 1.500 eur. V súlade s uvedeným potom súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný a teda, že na jej úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že poplatok nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je určitý, zrozumiteľný a jasný, pričom žalobkyňa bola dostatočne zrozumiteľné uzrozumená s tým, že okrem dohodnutého úroku má platiť aj tento poplatok.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) sa pred rozhodnutím vo veci samej zaoberal otázkou včasnosti odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 362 ods. 1 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je podané oneskorene.

9. Podľa ust. § 223 ods. 1 CSP rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.

10. Podľa ust. § 121 ods. 1, 2 a 4 CSP Lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

11. Podľa ust. § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

12. Podľa ust. § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 16.03.2018 elektronický do vlastných rúk s fikciou doručenia. Posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 03.04.2018, ktorý pripadol na utorok. Odvolanie však bolo podané žalobkyňou elektronický so ZEP-om až dňa 04.04.2018, o čom svedči dátum uvedený na elektronickej doručenke, priloženej spoločne s odvolaním v spise. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene.

14. Písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje správne poučenie o tom, že proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dni od doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

15. Na základe uvedeného odvolací súd preto v súlade s § 386 písm. a) CSP odmietol odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie ako podané oneskorene.

16. Odvolací súd ďalej v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalobkyňou ako dlžníkom podpísaná dňa 29.09.2014 a žalovaným ako veriteľom dňa 30.09.2014. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 990 eur, so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach vo výške 31,30 eura, RPMN za úver bola 26,09 %, priemerná RPMN za úver bola 44,06 %, ročná úroková sadzba 18,07 %, a poplatok za poskytnutie úveru 99 eur. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalobkyňou podpísaná dňa XX.XX.XXXX a žalovaným dňa 30.09.2014. Ďalej sa v spise nachádza Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX .

18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.09.2014), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

19. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.09.2014), spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

20. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a. s. a Klára Biróová odvolací súd poukazuje na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia.

21. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

22. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

23. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

24. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v Zmluve uvedený nie je a tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v Zmluve je uvedený len počet splátok, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

26. Uvedenie údaja o termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 30.09.2014 nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu nie je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa, ktoré žalobkyňa písomne neodsúhlasila.

27. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl. 7.1 písm. g) Zmluvných dojednaní - Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s. r.o., pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje ZoSÚ, ktorý vyžaduje písomnú formu, t. j. aj podpis na zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda aj vo vzťahu k dojednaniam, ktoré sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čo sa v danom prípade nestalo. Bez tohto podpisu dlžníka - žalobkyne tento dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon.

28. Navyše žalobkyňa o obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania zmluvy (29.09.2014) nemala vedomosť. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v danom prípade teda dňa 29.09.2014). V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.

29. Žalovaný v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorého vyplýva, že „Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí.

30. ,,Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť, neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, Bucura, C 348/14), aj podľa Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd správne považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Ide

pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku“(pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/85/2018 zo dňa 23.08.2018).

31. Podľa bodu 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30.09.2014 sa má platiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99 eur. Žalovaný ako veriteľ si vyúčtoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99 eur. Z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalovaný poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdrží sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/výška úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za poskytnutie úveru.

32. Žalobca si skompenzoval 99-eurový poplatok už na úvod zmluvného vzťahu a takto ukrátil spotrebiteľa o skutočnú výšku dojednaného spotrebiteľského úveru. Ide o neprípustný postup v rozpore so záverom Súdneho dvora EU vo veci C-377/2014, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

33. Uvedený následok má konzekvencie tak čo do údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak aj o úrokovej sadzbe a v konečnom dôsledku čo do výšky splátok. Všetky tri uvedené údaje totiž vychádzali z nesprávnej výšky spotrebiteľského úveru. Žalovaný pri výpočte vyššie uvedených údajov vychádzal z istiny aká je uvedená v Zmluve, t. j. 990 eur a nie 891 eur, teda reálnej sumy, ktorá bola žalobkyni zo strany žalovaného poskytnutá (C-377/2014). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nemôže byť správny ani údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam. Jeho nesprávne uvedenie je spájané s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10).

34. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobkyni, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Odvolací súd podotýka, že pre záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

35. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a súvisiaceho IV. výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

36. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP. Úspech žalobkyne a žalovaného v odvolacom konaní je porovnateľný (50 % - 50 %) , a preto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).