Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoCsp-50-2021.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/50/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom v Hradci Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom v Poprade, Námestie svätého Egídia 42/97, proti žalovanému: P.. Z. Š., H.. X.X.XXXX, C. N. Z., R. XXXX/XXX, o zaplatenie 2.274,86 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11. júna 2021 sp. zn. 12Csp/3/2019
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.6.2021 č. k. 12Csp/3/2019-200 vo vyhovujúcom výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.125,57 € s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.105,57 € od 15.12.2017 do zaplatenia a vo výroku IV. o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) zhora označeným rozsudkom konanie o zaplatenie 133,71 € zastavil (I.), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.125,57 € s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.105,57 € od 15.12.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II.), žalobu v časti o zaplatenie 15,58 € zamietol (III.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 86,88 % proti žalovanému (IV.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.274,86 € s príslušenstvom titulom nesplatenej pôžičky na základe troch zmlúv o pôžičke (bez dátumu) a titulom zmlúv o postúpení pohľadávok z vyššie uvedených zmlúv o pôžičke zo dňa 4.5.2017 a 14.12.2017.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Zinc Euro, a. s. a investormi - fyzickými osobami, boli uzatvorené rámcové zmluvy investor - novácia, na základe ktorých sa spoločnosť Zinc Euro, a. s. zaviazala vyhľadávať pre investora jednotlivých dlžníkov a obstarať v mene a na účet investora uzatvorenie zmluvy o pôžičke s dlžníkom za podmienok stanovených v tejto zmluve. Súčasne medzi spoločnosťou Zinc Euro, a. s. a žalovaným bola uzavretá rámcová zmluva - dlžník, predmetom ktorej bol záväzok Zinc Euro, a. s. vyhľadať pre žalovaného ako dlžníka jednotlivých investorov a obstarať v mene a na účet žalovaného uzatvorenie zmluvy o pôžičke s investorom. Súčasťou tejto zmluvy podľa čl. 10 bolo aj splnomocnenie žalovaného pre Zinc Euro, a. s., aby v jeho mene a na jeho účet uzatvorila zmluvu o pôžičke, a to podľa záväznej žiadosti o pôžičku. Na základe záväznej žiadosti o pôžičku (v prejednávanej veci zo dňa 17.9.2015) boli v zmysle § 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uzavreté prostredníctvom spoločnosti Zinc Euro, a. s. medzi investorom a žalovaným zmluvy o pôžičke, predmetom ktorých bol záväzok veriteľa (investora) poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) peňažné prostriedky vo výške 1.000 € podľa každej zo zmlúv o pôžičke a záväzok dlžníka peňažného prostriedky spolu s dohodnutým úrokom 4,5 % ročne vrátiť v 48 splátkach po 22,76 € u každej z pôžičiek, so splatnosťou prvej mesačnej splátky dňa 22.10.2015 a
poslednej splátky dňa 22.9.2019. Zmluvy o pôžičke nie sú datované a investor ako aj dlžník sú označení identifikačným kódom, ktorý pozostáva z číslic a veľkých tlačených písmen abecedy a tento identifikačný kód slúži na identifikáciu fyzických osôb, ktoré zmluvu uzavreli. Podľa predložených rámcových zmlúv investormi majú byť Z. E., Z. E. B. A. E. a dlžníkom žalovaný v každej zo zmlúv o pôžičke č. 2015000520, 2015000521 a 2015000522. Suma pôžičky v celkovej výške 3.000 € bola poskytnutá spoločnosťou Zinc Euro, a. s. žalovanému dňa 17.9.2015 na jeho účet, čo vyplynulo z potvrdenia o realizovaní transakcie dňa 17.9.2015. V zmysle splátkového kalendára spoločnosti Zinc Euro, a. s. zo dňa 17.9.2015 žalovaný mal splácať poskytnuté pôžičky celkovo vo výške 95,37 € mesačne v 48 splátkach počnúc dňom 22.10.2015 a končiac dňom 22.9.2019, teda celkove mal uhradiť 4.577,76 €.
4. Listom zo dňa 20.4.2017 investori prostredníctvom spoločnosti Zinc Euro, a. s. vyhlásili okamžitú splatnosť pôžičiek v súlade s čl. 3.4 zmluvy o pôžičke v nadväznosti na § 565 OZ z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaným splácať dohodnuté splátky pôžičky riadne a včas. Zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 4.5.2017 investori postúpili pohľadávku z jednotlivých zmlúv o pôžičke voči žalovanému na spoločnosť Zinc Euro, a. s. a táto spoločnosť následne postúpila pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2017 na žalobcu.
5. Právne súd posúdil vec podľa ust. §§ 657, 658 ods. 1, 724, 725, 726, 524, 526 a 517 OZ. Konštatoval, že uzavreté zmluvy o pôžičke nie sú spotrebiteľskými zmluvami, a preto sa na nich nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z., odkazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.1.2019, a preto posudzoval uvedenú zmluvu o pôžičke ako zmluvu o pôžičke medzi fyzickými osobami v zmysle § 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Za preukázané vzal pritom súd aj odovzdanie sumy 3.000 € žalovanému na základe troch uzavretých zmlúv o pôžičke. Z predložených zmlúv o postúpení pohľadávok vzal súd za preukázané platné postúpenie pohľadávky jednotlivých investorov na spoločnosť Zinc Euro, a. s. a následne aj platné postúpenie pohľadávky spoločnosťou Zinc Euro, a. s. na žalobcu. Z týchto dôvodov uzavrel, že žalobca je aktívne legitimovaný v prejednávanom spore. K námietke žalovaného o neplatnosti oznámenia o postúpení pohľadávky spoločnosťou Zinc Euro, a. s. na žalobcu zo dňa 2.1.2018 z dôvodu neurčitosti postupovanej pohľadávky, ktorá nie je v oznámení riadne špecifikovaná súd uviedol, že nie je podstatné, či oznámenie o postúpení pohľadávok je určité, lebo podstatné je, že predmet postúpenia je určitý a známy účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2017, ktorými boli Zinc Euro, a. s. a žalobca. Keďže postúpenie pohľadávky žalovanému oznámil postupca, žalovaný nemá právo ani požadovať preukázanie zmluvy o postúpení pohľadávok. Aj prípadné nesplnenie povinnosti postupcu oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi nemá vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda na procesné postavenie žalobcu v tomto konaní. Uviedol, že na rozdiel od zmluvy o postúpení pohľadávok, zákon pri oznámení o postúpení pohľadávok nevyžaduje písomnú formu a oznámenie sa môže uskutočniť aj neformálne. Aj keď súd prisvedčil žalovanému, že v oznámení zo dňa 2.1.2018 nie je presne špecifikovaná pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, poukázal na to, že žalovaný nemal u spoločnosti Zinc Euro, a. s. aj iné záväzky ako z vyššie uvedených zmlúv o pôžičke a postúpenie pohľadávok zo zmlúv s pôvodnými veriteľmi spoločnosti Zinc Euro, a. s. bolo v oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 4.5.2017 špecifikované riadne a určito a obdobne aj v oznámení žalobcu zo dňa 7.6.2018, a to uvedením čísla zmluvy, výšky poskytnutej pôžičky, ako aj výšky neuhradenej časti pôžičky.
6. Súd považoval za dôvodnú žalobu čo do sumy 2.125,57 € s úrokom z omeškania zo sumy 2.105,57 € od 15.12.2017 do zaplatenia, preto v tejto časti žalobe vyhovel, v časti o zaplatenie 133,71 € konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby v tejto časti a v prevyšujúcej časti t. j. o zaplatenie 15,58 € žalobu zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému podľa celkového pomeru jeho úspechu v konaní, t. j. 86,88 %.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný zo všetkých dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, okrem písm. c) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu, že sa nevyporiadal s ním navrhnutými dôkazmi. Argumentoval tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil zmluvu o pôžičke vo výške 3.000 €, uzavretú medzi Zinc Euro, a. s. a žalovaným, ale iba splátkový kalendár. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal ani postúpenie pohľadávky investorov v súlade s § 526 OZ, a teda
svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Za nepreukázanú považuje aj skutočnosť, na akú zmluvu o pôžičke bola uhradená čiastka vo výške 389,27 €, ktorá tvorí rozdiel zo všetkých splátok uhradených žalovaným (1.396,55 €) a všetkých platieb pripísaných na tri zmluvy o pôžičke investorov (t. j. 1.007,28 €). Rovnako podľa jeho názoru žalobca nepreukázal, ako stanovil Zinc Euro, a. s. úrok vo výške 25 % pre žalovaného. Táto spoločnosť tiež nepreukázala skúmanie bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy. Trval na tom, že zmluva o pôžičke medzi ním a Zinc Euro, a. s., ktorú žalobca nepredložil, je zmluvou spotrebiteľskou, keďže spoločnosť Zinc Euro, a. s. vystupovala pri uzatvorení zmluvy ako podnikateľ. Namietal ďalej, že požadovanie poplatkov za upomienku vo výške 6 € je nekalou obchodnou praktikou. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o pôžičke, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/191/2018 zo dňa 22.5.2019 v obdobnej veci poskytovania pôžičiek sprostredkovaním cez investorov, v ktorom rozhodnutí krajský súd poukázal na absolútnu neplatnosť zmlúv pôžičiek, keďže nespĺňajú podmienku určitosti v označení subjektov na strane veriteľov, ktorí boli identifikovaní iba tzv. ID investora, ktorý predstavuje iba číselný kód, avšak nie vo forme mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby. Aj z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K námietke nepredloženia zmluvy o pôžičke č. F. žalobca uviedol, že pod týmto číslom je označená záväzná žiadosť o pôžičku zo dňa 17.9.2015, ktorá je prílohou č. 1 žaloby a v ktorej je opísaná a špecifikovaná pôžička ako celok, pričom splátkový kalendár a platobná história generovaná dňa 25.11.2017 sa týkajú tejto záväznej žiadosti.
10. Žalovaný v replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a tieto iba zopakoval.
11. Žalobca v duplike zotrval na všetkých svojich doterajších stanoviskách.
12. Ďalšie vyjadrenia v spore neboli podané.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
14. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd dospel k záveru o aktívnej legitimácii žalobcu titulom zmluvy o postúpení pohľadávky (ktorej predchádzali ešte ďalšie zmluvy o postúpení pohľadávok) bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou určitosti, a teda aj platnosti zmlúv o pôžičke, z ktorých pohľadávka je uplatňovaná v tomto súdnom spore a ktoré zhodnotenie je potrebné pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu.
15. Tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže súd prvej inštancie vec právne neposúdil podľa všetkých zákonných ustanovení, ktoré na vec dopadajú.
16. Súd dospel k správnemu záveru, že zmluvy o pôžičke, v ktorých ako dlžník mal vystupovať žalovaný (č. l. 9 až 11 spisu) v prípade, že boli uzavreté medzi fyzickými osobami, nie sú zmluvami spotrebiteľskými a je preto potrebné ich posúdiť podľa ust. § 657 a § 658 OZ.
17. Zmluva o pôžičke sa spravuje osobitnou úpravou uvedenou v ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale vzťahujú sa na ňu aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch.
18. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Z tohto ustanovenia vyplýva, že jednou z náležitostí právneho úkonu je aj jeho určitosť a nedostatok určitosti má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. Za určitý je možné považovať iba taký úkon, ktorý je určitý aspoň v jeho podstatných náležitostiach. Vo všeobecnosti za podstatné náležitosti právneho úkonu je potrebné považovať dostatočné označenie účastníkov daného vzťahu a dostatočné označenie predmetu plnenia.
20. Právny úkon sa v zmysle § 37 ods. 1 OZ považuje za neurčitý v prípade, ak jeho obsah nie je zrejmý ani za použitia výkladových pravidiel § 35 ods. 2 OZ, a to buď preto, že v ňom použitý výraz pripúšťa rozličný výklad alebo jeho obsah nie je možné vymedziť bez pochybností. Inými slovami, za určitý právny úkon možno považovať taký, z ktorého obsahu je zrejmé, kto ho urobil, komu je adresovaný a čo bolo jeho predmetom, pričom tento predmet musí byť definovaný tak, aby nemohlo dôjsť k jeho zámene. Kategória určitosti sa posudzuje nie z pohľadu účastníkov právneho úkonu (zmluvného vzťahu), ale vo všeobecnosti, t. j. právny úkon nesmie vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb, ktoré jeho účastníkmi neboli (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/99/2013 zo dňa 24.2.2016).
21. Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
22. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť.
23. Zmluva o pôžičke môže byť uzatvorená písomnou formou, avšak pre tento zmluvný typ písomná forma zmluvy nie je nevyhnutná. Nevyhnutnou podmienkou zmluvy je však reálne odovzdanie predmetu pôžičky.
24. Zmluva o pôžičke je typický dvojstranný právnym úkon, v ktorej vystupuje na jednej strane subjekt, ktorý poskytuje pôžičku, teda veriteľ a na druhej strane subjekt, ktorý uvedenú pôžičku prijal a zároveň sa ju zaviazal za konkrétnych podmienok veriteľovi vrátiť, teda dlžník.
25. Z teórie práva vyplýva, že zmluvy (všeobecne) spočívajú na vzájomne a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, pričom návrh na uzavretie zmluvy (oferta) a jeho prijatie (akceptácia) sú adresné (adresované) jednostranné právne úkony. Sú charakterizované tým, že na ich vznik sa vyžaduje, aby sa urobili voči iným osobám, to znamená voči tým, právnych úkonov ktorých sa majú týkať. Adresnosť právneho úkonu predpokladá, že ten, komu je úkon adresovaný (je určený), je v ňom dostatočne identifikovaný.
26. Uvedené korešponduje so zásadou, že každý z týchto jednostranných právnych úkonov (oferta a tiež akceptácia) musí spĺňať náležitosti osoby, náležitosti vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosti predmetu právneho úkonu (jeho dovolenosť a jeho možnosť). Vo vzťahu k náležitosti osoby ide nielen o náležitosť z pohľadu jej spôsobilosti, resp. existencie, ale tiež z pohľadu jej adresnosti- dostatočnej identifikácie.
27. Z hľadiska určitosti tohto právneho úkonu je teda nevyhnutné, aby bolo nepochybné, kto v tejto zmluve vystupuje tak na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka.
28. Predmetom sporu je peňažné plnenie, ktoré si žalobca uplatňuje voči žalovanému titulom nevrátenej pôžičky, pričom žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzuje zo zmlúv o postúpení pohľadávky.
29. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd posúdil platnosť zmlúv o postúpení pohľadávky, ktorých predmetom bol záväzok vyplývajúci zo zmlúv o pôžičke bez toho, aby skúmal platnosť samotných zmlúv o pôžičke. Otázka, či zmluvy o pôžičke sú platným právnym úkonom, je rozhodujúca z hľadiska rozhodnutia vo veci.
30. Odvolací súd zastáva názor, že zmluvy o pôžičke, ktoré tvoria základ nároku žalobcu, podmienky určitosti nespĺňajú pri označení subjektov na strane veriteľov ani dlžníka. V zmluvách o pôžičke (č. l. 9 až 11 spisu) sú totiž veritelia identifikovaní iba tzv. identifikačným kódom investora, ktorý je iba kombináciou viacerých písmen a číslic, nie je však vo forme mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby a tak identifikácia investora ako veriteľa jeho menom a priezviskom ako konkrétnej fyzickej osoby nie je možná.
31. Rovnako je v zmluvách o pôžičke identifikovaný aj dlžník tzv. identifikačným kódom dlžníka a chýba označenie mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby, ktorej pôžička bola poskytnutá.
32. Z takéhoto označenia subjektov na strane veriteľa nemožno identifikovať konkrétne fyzické osoby, ktoré pôžičku poskytli. Títo veritelia nie sú v písomne vyhotovenej zmluve identifikovaní, a teda žalovaný ako dlžník z obsahu zmluvy nemal možnosť zistiť, kto v zmluve vystupuje na strane veriteľa ako zmluvnej strany. Rovnako to platí aj opačne, keď dlžník nie je v písomne vyhotovenej zmluve identifikovaný svojim menom a priezviskom ako fyzická osoba, a teda pôvodní investori ako veritelia z obsahu zmluvy rovnako nemali možnosť zistiť, kto v zmluve vystupuje na druhej strane ako dlžník.
33. Už samotná táto skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť zmlúv o pôžičke pre ich neurčitosť pri označení účastníkov (zmluvných strán), na ktorú skutočnosť musí súd prihliadať ex offo, pretože takýto právny úkon je neplatný od počiatku a nevyvoláva žiadne právne následky.
34. Na tomto závere nič nemení ani obsah čl. 1.1 zmlúv o pôžičke, v ktorom zmluvné strany prehlasujú, že majú platne uzatvorené rámcové zmluvy so spoločnosťou Zinc Euro, a. s. a že identifikáciu určenú touto zmluvou spôsobom uvedeným v záhlaví tejto zmluvy považujú za určitú a zrozumiteľnú. Účastníkmi tejto zmluvy sú totiž fyzické osoby a na ich postavení ako veriteľov v zmluve nemení nič skutočnosť, že v zmluve sú označovaní ako investori.
35. Ani prípadná skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená v mene a na účet investorov prostredníctvom spoločnosti Zinc Euro, a. s., ktorá na rozdiel od tzv. investorov je v zmluve dostatočným spôsobom identifikovaná ako ich zástupca, tento nedostatok nezhojila.
36. Ako totiž už bolo uvedené vyššie, z hľadiska určitosti zmluvy o pôžičke je nevyhnutné, aby bolo nepochybné, kto v tejto zmluve vystupuje tak na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka.
37. Keďže žalobca vyvodzuje svoju aktívnu legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej so spoločnosťou Zinc Euro, a. s., ktorá taktiež nadobudla pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu, na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, bude potrebné pre posúdenie dôvodnosti žalovanej pohľadávky ako predbežnú otázku vyriešiť si otázku (ne)platnosti zmlúv o pôžičke (č. l. 9 až 11 spisu) a v nadväznosti na to potom aj platnosť jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorých predmetom majú byť práve záväzky z vyššie uvedených zmlúv o pôžičke.
38. V prípade neplatnosti zmlúv o pôžičke sa nemožno domáhať plnenia z nich titulom zmluvy o pôžičke a do úvahy potom prichádza iba plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, pričom však skutočnosť, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, musí byť v konaní preukázaná.
39. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje pohľadávku titulom zmlúv o postúpení pohľadávok zo zmlúv o pôžičke bez uvedenia dátumu, a ak takáto pohľadávka neexistuje (pohľadávka z platnej zmluve o pôžičke), sú aj jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávky v tejto časti neplatné pre chýbajúci predmet.
40. Otázna potom je aktívna legitimácia žalobcu na podanie tejto žaloby, ktorý ju vyvodzuje z viacerých zmlúv o postúpení pohľadávky.
41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku II. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania IV. v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
42. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu na základe doposiaľ vykonaného dokazovania, prípadne doplneného po vrátení veci, zaoberať sa dôvodnosťou žaloby z vyššie uvedených hľadísk, rešpektujúc pritom vyslovený právny záver odvolacieho súdu ohľadne absolútnej neplatnosti zmlúv o pôžičke a vychádzajúc z tohto záveru opätovne posúdiť, či žalobca je aktívne legitimovaný v prejednávanej veci na základe ním predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2017, ktorej predchádzali zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.5.2017 a predmetom ktorých má byť práve pohľadávka z neplatných zmlúv o pôžičke. Iba v prípade, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný, súd bude posudzovať, v akom rozsahu je žalobou uplatnená pohľadávka dôvodná.
43. V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).