Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-24-2025.pdf
PDF · 102.84 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/24/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Petrou Petrušovou, v spore žalobcu: Wishmaker, j.s.a., IČO: 52 019 365, so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Lukáš Szabó, s.r.o., IČO: 50 743 601, so sídlom Senická 3801/14, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., XXX XX C. D., o zaplatenie 251,68 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.02.2025 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 251,68 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že investori – fyzické osoby (nepodnikatelia), konkrétne investor 1 pod identifikačným kódom 777065613 a investor 2 pod identifikačným kódom 130679345, zastúpení žalobcom na základe rámcových zmlúv, uzatvorili so žalovanou dňa 25.08.2020 úverovú zmluvu číslo 000 000 615. Celkový úver poskytnutý žalovanej predstavoval sumu 900,- €, pričom celkový úrok (vážený priemer jednotlivých úrokov) bol dohodnutý vo výške 13,52 % ročne a úrok z omeškania vo výške 15 % ročne z celkovej sumy v omeškaní. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny úveru. Zároveň v zmysle zmluvy bol dojednaný poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške 24,98 % ročne z celkového úveru, nárok na zaplatenie ktorého však nie je predmetom tohto konania. Celkový úver bol poskytnutý žalovanej dňa 25.08.2020 a doba jeho splatnosti predstavovala 48 mesiacov. Žalovaná bola povinná platiť celkové platby tak, ako sú uvedené v celkovom splátkovom kalendári s tým, že mesačná platba predstavovala sumu vo výške 37,- €. Žalobca poukázal na to, že predmetom konania sú výlučne nároky z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi investormi - fyzickými osobami, nepodnikateľmi a dlžníkom - žalovanou. Zmluva o úvere je uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa bodu 10.2 úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že táto zmluva, ako aj práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou bližšie neupravené, sa budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaná po uzatvorení zmluvy neuhrádzala dohodnuté celkové platby riadne a včas a tým sa dostala do omeškania so splnením zmluvnej povinnosti, v dôsledku čoho zasielal žalobca žalovanej listinné upomienky, v ktorých ju vyzval k úhrade dlžných celkových platieb. Žalobca v poslednej výzve zo dňa 05.12.2023 upozornil žalovanú, že v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou akejkoľvek celkovej platby alebo jej časti o viac ako 90 dní, budú investori oprávnení pristúpiť k mimoriadnemu zosplatneniu úveru v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa v článku 8.2 úverovej zmluvy strany dohodli, že investori sú oprávnení vždy len spoločne v zastúpení prevádzkovateľom vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru a ďalších svojich pohľadávok z tejto zmluvy splatných v budúcnosti a vyzvať dlžníka na mimoriadne splatenie zosplatnených pohľadávok spolu
s úrokmi vyčíslenými ku dňu mimoriadneho zosplatnenia úveru v prípade, ak dlžník sa dostane do omeškania so zaplatením celkovej platby alebo jej časti o viac ako 90 dní. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou celkových platieb o viac ako 90 dní, žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 16.01.2024 v mene investorov, že na základe dohody obsiahnutej v zmluve v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka investori využívajú svoje právo a pristupujú k mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky zo zmluvy ku dňu 15.01.2024. Investori postúpili svoje pohľadávky na žalobcu dňa 04.03.2025 a dňa 19.01.2025, na základe čoho je žalobca jediným veriteľom pohľadávky. Pohľadávka žalobcu tak ku dňu podania žaloby pozostáva z istiny úveru vo výške 251,68 €, nakoľko žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 900,- € uhradila na istinu 648,32 €, ďalej zo zmluvného úroku vo výške 17,20 €, nakoľko celková cena peňazí, ktorú by dlžník zaplatil v prípade riadneho plnenia povinností bola vo výške 269,76 €, z ktorej dlžník uhradil 252,56 € a z úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 251,68 € odo dňa 16.01.2024 do zaplatenia. Podaním zo dňa 27.05.2025 žalobca opravil podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v časti výšky trov konania.
2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy a to Rámcovú zmluvu dlžník, Úverovú zmluvu č. 000000615 s prílohami, Podmienky používania internetového portálu, Sadzobník poplatkov, Upomienku č. 1 zo dňa 28.03.2023, Upomienku č. 2 zo dňa 24.10.2023, Poslednú výzvu zo dňa 05.12.2023, Oznámenie o zosplatnení pohľadávky - Predžalobnú výzvu na zaplatenie zo dňa 16.01.2024 s doručenkou, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.03.2025 a Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.01.2025.
3. Žalobu spolu s prílohami sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Zásielka doručovaná na adresu trvalého pobytu žalovanej (Obec C. D.) sa súdu vrátila z dôvodu, že „adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Zásielka doručovaná na adresu poskytnutú žalobcom sa súdu vrátila z dôvodu, že „adresát je neznámy“. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni nebol zistený žiadny zamestnávateľ žalovanej. Súd tiež z odpovede na lustráciu v ZVJS zistil, že žalovaná nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody. Miesto skutočného pobytu žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť. Súd preto v zmysle § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že žaloba sa považuje za doručenú dňom 26.09.2025. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
4. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 12.12.2025. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ani žalovaná, ktorí boli riadne a včas prevolaní; svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, pojednávanie odročiť nežiadali. Súd tak uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v zmysle § 204 C.s.p.
5. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 25.08.2020 rámcovú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok prevádzkovateľa (žalobcu) odplatne poskytovať dlžníkovi (žalovanej) služby vymedzené v čl. 3. tejto zmluvy a záväzok dlžníka plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy a platiť prevádzkovateľovi za služby poskytované na základe tejto zmluvy odplatu za podmienok stanovených v zmluve. V zmysle článku 3 rámcovej zmluvy sa prevádzkovateľ zaviazal poskytovať dlžníkovi nasledovné služby: (i) umožniť užívanie Portálu výlučne za účelom Kolektívneho požičiavania; (ii) zriadenie, aktivácia a správa Virtuálneho účtu, prostredníctvom ktorého sa Dlžník zúčastňuje na Kolektívnom požičiavaní, aktívny prístup do Virtuálneho účtu; (iii) zabezpečenie Verifikácie a Úverového hodnotenia; (iv) sprocesovanie Žiadosti o poskytnutie Úveru; (v) zabezpečenie prístupu do Procesu kolektívneho požičiavania (za predpokladu splnenia podmienok pre prístup do Procesu kolektívneho požičiavania vymedzených v Podmienkach); (vi) zabezpečenie inkasa a správy peňažných prostriedkov od Dlžníka predstavujúcich plnenie na základe Úverovej zmluvy a to v súlade s touto Zmluvou a/alebo Podmienkami; (vii) zabezpečenie inkasa a správy peňažných prostriedkov odplaty za poskytovanie Služieb podľa tejto Zmluvy, poukazovanie peňažných prostriedkov Prevádzkovateľovi za účelom úhrady odplaty za poskytovanie Služieb; (viii) poskytovanie ďalších služieb dostupných pre Dlžníka v rámci používania Virtuálneho účtu (napríklad zabezpečenie notifikačných správ, dokumentov doručovaných do Schránky správ), (ix) vybavovanie žiadostí, podnetov, (x) ďalšie služby vymedzené v Sadzobníku poplatkov. V zmysle článku 6., bodu 6.1 rámcovej zmluvy, dlžníkovi môže byť poskytnutý Úver v rámci Procesu kolektívneho požičiavania za podmienok stanovených v tejto Zmluve a/ alebo v Podmienkach. V zmysle článku 7., bodu 7.4 rámcovej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ak táto Zmluva alebo Podmienky
neurčujú inak, Investori a Dlžník sú identifikovaní v dokumentoch, v zmluvách (najmä ale nie výlučne v Úverovej zmluve) výlučne pod Identifikačným kódom. Dlžník podpisom tejto Zmluvy akceptuje, že totožnosť Investora mu nebude známa a že tak Dlžník ako aj Investor budú v dokumentoch, v zmluvách (najmä ale nie výlučne v Úverovej zmluve) označení výlučne Identifikačným kódom. Dlžník vyhlasuje, že považuje takúto identifikáciu Investora (identifikáciu len Identifikačným kódom jednotlivého Investora) za jemu dostatočne určitú a zrozumiteľnú.
7. Zároveň toho istého dňa 25.08.2020 uzatvorili investor 1 pod identifikačným kódom 777065613 a investor 2 pod identifikačným kódom 130679345, obaja zastúpení žalobcom ako prevádzkovateľom, so žalovanou úverovú zmluvu č. 000000615. V bode 1.2 úverovej zmluvy zmluvné strany prehlásili, že identifikáciu zmluvných strán prostredníctvom identifikačného kódu považujú za určitú a zrozumiteľnú. Investor 1 sa zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový úver v celkovej výške 10,- € s úrokom 6 % ročne a Investor 2 sa zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový úver v celkovej výške 890,- € s úrokom 13,60 % ročne. Žalovanej tak bol poskytnutý celkový úver vo výške 900,- €, pričom celkový úrok (vážený priemer jednotlivých úrokov) bol vo výške 13,52 % ročne. V zmysle celkového splátkového kalendára bola doba splatnosti celkového úveru 48 mesiacov s tým, že výška celkovej platby (mesačnej splátky) predstavovala sumu 37,- €. Dátum prvej celkovej platby bol dňa 15.09.2020 a dátum poslednej celkovej platby bol dňa 15.08.2024. Spolu mala žalovaná zaplatiť na celkový úver sumu 1 776,- €. Poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu bol 24,98 % ročne, pričom tento si žalobca v konaní neuplatnil. Zároveň úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 15 % ročne, ktorý si však žalobca v konaní uplatnil vo výške 5 % ročne.
8. Žalovaná riadne a včas úver nesplácala, preto bola upomienkou č. 1 z 28.03.2023 vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 59,06 €. Následne bola upomienkou č. 2 z 24.10.2023 vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 281,85 € a poslednou výzvou z 05.12.2023 bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy 358,16 €. Vzhľadom na uvedené žalobca oznámením o zosplatnení zo dňa 16.01.2024 vyhlásil v mene investorov mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 15.01.2024. Na základe priloženej doručenky sa predmetná zásielka žalobcovi vrátila dňa 18.01.2024 s označením ako „adresát je neznámy“.
9. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.01.2025 žalobca v mene postupcu (investora) žalovanej oznámil, že investor s identifikačným kódom 130679345 ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 19.01.2025 zmluvu o postúpení pohľadávky predmetom, ktorej bola pohľadávka vo výške 249,15 € s príslušenstvom. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.03.2025 žalobca v mene postupcu (investora) žalovanej oznámil, že investor s identifikačným kódom 777065613 ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 04.03.2025 zmluvu o postúpení pohľadávky predmetom, ktorej bola pohľadávka vo výške 2,53 € s príslušenstvom.
10. Podľa § 34 O.z., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
11. Podľa § 37 ods. 1 O.z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 524 ods. 1 a 2 O.z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Podľa § 526 ods. 1 a 2 O.z., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
14. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
15. Žalobca je prevádzkovateľom webovej platformy E., ktorá slúži pre poskytovanie elektronických služieb, a prostredníctvom ktorej si fyzické osoby môžu požičiavať peňažné prostriedky od iných fyzických osôb v rámci kolektívneho požičiavania. Žalobca uzavrel so žalovanou rámcovú zmluvu,
na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanej služby súvisiace s kolektívnym požičiavaním. Následne investori (investor 1 a investor 2), obaja zastúpení žalobcom, s ktorým mali taktiež uzatvorené rámcové zmluvy, uzatvorili so žalovanou úverovú zmluvu. Predmetný záväzkový vzťah je popísanou formou crowdfundingu (hromadného financovania) poskytovaním pôžičiek peer to peer, t.j. ľudia ľuďom prostredníctvom žalobcu. Zmluvné strany boli v zmluve o úvere identifikované len identifikačným kódom, ktorý im bol pridelený žalobcom (meno a priezvisko ako aj adresa trvalého pobytu dlžníka – žalovanej bola uvedená v prílohe č. 1 k zmluve, avšak túto prílohu obdržal len dlžník). Účastníkom zmluvy ich vzájomná totožnosť známa nebola. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní, postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a investorom 1 a investorom 2. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca v konaní preukazoval predloženým Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.01.2025 a Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.03.2025.
16. Úvodom súd poukazuje na to, že zmysle ustálenej judikatúry je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné, aby sa súd prvotne vysporiadal s vecnou legitimáciou strán sporu a to ešte pred preskúmavaním samotného uplatňovaného nároku.
17. Určitosť právneho úkonu je jednou z jeho podstatných náležitostí, pričom absencia daného predpokladu má za následok jeho absolútnu neplatnosť. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom súd musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), nakoľko takýto právny úkon je neplatný od počiatku a nevyvoláva žiadne právne následky. „V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný. Právny úkon sa považuje za neurčitý v prípade, ak jeho obsah nie je zrejmý ani za použitia výkladových pravidiel § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to buď preto, že v ňom použitý slovný výraz pripúšťa rozličný výklad alebo jeho obsah nie je možné vymedziť bez pochybností. Inými slovami za určitý právny úkon možno považovať taký, z ktorého obsahu je zrejmé kto ho urobil, komu je adresovaný a čo bolo jeho predmetom, pričom tento predmet musí byť definovaný tak, aby nemohlo dôjsť k jeho zámene“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/99/2013 zo dňa 24.02.2016). Zmluvy (všeobecne) spočívajú na vzájomne a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, pričom návrh na uzavretie zmluvy (oferta) a jeho prijatie (akceptácia) sú adresné (adresované) jednostranné právne úkony. Sú charakterizované tým, že na ich vznik sa vyžaduje, aby sa urobili voči iným osobám, to znamená voči tým, právnych úkonov ktorých sa majú týkať. Adresnosť právneho úkonu predpokladá, že ten, komu je úkon adresovaný (je určený), je v ňom dostatočne identifikovaný (t.j. určitosť takejto osoby). Z hľadiska určitosti tohto právneho úkonu je teda nevyhnutné, aby bolo nepochybné, kto v tejto zmluve vystupuje tak na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/50/2021 zo dňa 10.02.2022). 17.1 S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že úverová zmluva je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 O.z. absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jej neurčitosti v časti označenia účastníkov zmluvy, ktorá identifikácia zmluvných strán je podstatnou náležitosťou každej zmluvy (t.j. musí byť zrejmé, kto s kým zmluvu uzatvára). V predloženej úverovej zmluve sú veritelia aj dlžník (žalovaná) označení len identifikačnými (číselnými) kódmi (bez uvedenia mena a priezviska), pričom z takéhoto označenia subjektov tak na strane veriteľov ako aj na strane dlžníka identifikovať konkrétne fyzické osoby, ktoré zmluvu uzatvorili, nemožno. Z označenia konajúcej osoby iba číselným kódom nie je možno zistiť, kto je subjektom právneho úkonu, či tento subjekt je spôsobilý na právne úkony a či vôbec tento subjekt existuje. Z hľadiska určitosti úverovej zmluvy je pritom nevyhnutné, aby bolo nepochybné, kto v tejto zmluve vystupuje tak na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka. Uvedená skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy pre jej neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 O.z. S poukazom na kogentnosť daného ustanovenia nemožno uvedený nedostatok zhojiť ani prehlásením strán, že identifikáciu zmluvných strán prostredníctvom identifikačného kódu považujú za určitú a zrozumiteľnú. Nie je rozhodujúce ani to, že totožnosť zmluvných strán bola známa žalobcovi, pretože táto musí byť známa zmluvným stranám v čase uzavretia zmluvy. 17.2 Zároveň súd poukazuje aj na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 17Co/14/2024 zo dňa 26.02.2025, v zmysle ktorého: „návrhom na uzavretie zmluvy je v zmysle platného znenia ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka len taký prejav vôle obsahujúci ponuku predmetu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej určitej (konkrétnej) osobe alebo niekoľkým (viacerým) určitým (konkrétnym) osobám. Zákon tu zdôrazňuje určitosť osoby, ktorej je
adresovaný návrh na uzavretie zmluvy. Obdobne je nutné, aby prejav vôle, ktorý má byť prijatím návrhu (akceptáciou) bol adresovaný späť navrhovateľovi (oferentovi). Akceptácia, rovnako ako oferta, je adresovaná konkrétnej osobe. Slovenská právna úprava v Občianskom zákonníku je v tomto smere pomerne rigidná a v takomto prípade neumožňuje platný vznik dvojstranného právneho úkonu (zmluvy) a z neho vyplývajúcich práv a povinností medzi zmluvnými stranami, ktoré navzájom nepoznajú svoju totožnosť a nedokážu teda poznať, s ktorým konkrétnym subjektom ako zmluvnou stranou vstupujú do záväzkového právneho vzťahu. Citované zákonné ustanovenia sú pritom zaradené v rámci ustanovení o právnych úkonoch, spadajúcich do všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a predstavujú právnu úpravu platnú pre celé civilné právo.“ Z úverovej zmluvy predloženej žalobcom nie je možné zistiť totožnosť osoby, ktorej je adresovaný návrh na jej uzavretie ani totožnosť osôb, ktoré návrh na uzavretie úverovej zmluvy prijímajú. Uvedený nedostatok kontraktačného procesu tak v danom prípade spôsobuje, že úverová zmluva medzi investormi ako veriteľmi a dlžníkom nebola platne uzavretá. 17.3 Súd tak v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore z titulu postúpených pohľadávok, keďže pohľadávka žalobcu platne nevznikla (úverová zmluva, z ktorej je pohľadávka odvodená je absolútne neplatná) a nemohlo tak dôjsť ani k jej účinnému postúpeniu podľa § 524 ods. 1 O.z. na žalobcu. Z dôvodu neplatnosti zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy je neplatné aj následné postúpenie pohľadávky, ktorého predmetom mala byť pohľadávka z úverovej zmluvy, nakoľko predpokladom platnosti postúpenia pohľadávky (cesie) je jedine spôsobilý predmet postúpenia. Súd dodáva, že s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu (bod 17.1 odôvodnenia tohto rozsudku) je nutné považovať za absolútne neplatné právne úkony pre ich neurčitosť podľa § 37 ods. 1 O.z. aj žalobcom predložené oznámenia o postúpení pohľadávky jednotlivých investorov, ktoré mali v predmetnej veci založiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako postupníka, nakoľko aj v týchto sú veritelia označení iba číselnými kódmi, t.j. nie sú jednoznačne a určito identifikovaní. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný ani na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou z neplatnej úverovej zmluvy, nakoľko nebol jej zmluvnou stranou a zákonným spôsobom na neho neprešla pohľadávka od pôvodného veriteľa.
18. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol je nutné konštatovať, že v konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej by vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 základných princípov C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 C.s.p., § 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.