Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu C.. M. C., nar. X.X.XXXX, G. T. D., U. Č.. X, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr., JCLiC. Tomáš Majerčák, PhD., Košice, Južná trieda č. 28, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku - 72 z 25.9.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku I. nad sumu 8 186,16 eura a vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.548,98 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.1.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanej uhradiť mu sumu 9.548,98 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú skutkovo odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka OO PZ v Spišskej Novej Vsi 31.8.2012 sp. zn. ČVS:ORP-640/OVK-SN-2012 bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej vec, proti ktorému podal obvinený sťažnosť 24.9.2012. Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves uznesením z 25.10.2012 sp. zn. -10 sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a 7.3.2013 bola zo strany Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podaná na žalobcu obžaloba pre prečin porušovania domovej slobody podľa , . Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 14.10.2015 sp. zn. uznal žalobcu za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa , . Proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 14.10.2015 sp. zn. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 9.6.2016 pod sp. zn. tak, že ho oslobodil spod obžaloby. Obvinenie a následné trestné stíhanie žalobcu veľmi ťažko zasiahli tak v súkromnom, ako aj v spoločenskom živote. Trestné stíhanie sa odrazilo na jeho zdraví, zasiahlo do jeho osobnosti, ochrany dobrého mena, cti, dôstojnosti a dobrej povesti a prejavilo sa aj po materiálnej stránke. Postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdov na základe nezákonných rozhodnutí utrpel závažnú majetkovú ujmu, keď celková doba trestného stíhanie predstavovala skoro 4 roky. Dôsledkom toho bolo i to, že žalobcovi bolo počnúc mesiacom september 2012 odňaté triednictvo, čím prišiel o

príplatok za činnosť triedneho učiteľa podľa a taktiež počas celého trestného stíhanie, t.j. od doby 31.8.2012 do 9.6.2016 žil v neustálom strachu o stratu zamestnania a musel čeliť nepríjemným otázkam a posmeškom. Žalobca sa okrem pedagogickej činnosti venuje aj videoprodukcii a nakoľko Spišská Nová Ves je relatívne malé mesto, informácie o trestnom stíhaní sa dostali do povedomia ľudí a odrazilo sa to i v sfére poklesu klientely. Taktiež vznikla žalobcovi škoda následkom vzniknutých trov právneho zastúpenia žalobcu v proti nemu vedenom trestnom konaní. 2.2.Žalovaná v písomnom stanovisku k žalobe poukázal na nesprávne a nepreukázané trovy právneho zastúpenia, že žalobca nepreukázal v žalobe vznik škody titulom nemajetkovej ujmy. V danom prípade nie je splnená podmienka existencie nesprávneho úradného postupu, či nezákonného rozhodnutia, čiže niet právnych titulov na priznanie náhrady škody podľa a preto navrhla žalobu žalobcu ako právne nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 2.3.Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR: nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa , taktiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 35/1991 a sp. zn. z 30.3.2011. K namietaným úkonom právnej služby uviedol, že porada s klientom bola vykonaná za účelom zvolenia ďalšieho procesného postupu v konaní a nie je preto dôležité a nesúvisí s tým, či advokát bol alebo nebol prítomný na najbližšom procesnom úkone výsluchov svedkov a preto navrhol, aby súd v plnom rozsahu žalobe vyhovel. 2.4.Súd uviedol, aké dokazovanie vykonal a čo z neho zistil a konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní, kde 31.8.2012 Okresné riaditeľstvo PZ v Spišskej Novej Vsi vznieslo voči žalobcovi obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody podľa , v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa . Okresná prokuratúra v Spišskej Novej Vsi rozhodnutím z 25.10.2012 č. -10 sťažnosť žalobcu proti tomuto rozhodnutiu ako neodôvodenú zamietla, 7.3.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi na žalobcu obžalobu pre prečin porušovania domovej slobody podľa , . Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -577 zo 14.10.2015 odsúdený pre prečin porušovania domovej slobody podľa , . Rozsudok napadol žalobca odvolaním a Krajský súd v Košiciach č. k. -605 z 9.6.2016 rozsudkom zrušil napadnutý rozsudok I. stupňa v celom rozsahu a oslobodil žalobcu spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.6.2016. Žalovaná listom z 12.3.2019 oznámila žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody uspokojiť nemieni, pretože preskúmaním veci bolo zistené, že v žiadosti nie sú uvedené žiadne konkrétne okolnosti, pre ktoré sa považuje vznesenie obvinenia, prípadné jeho postavenie pred súd v trestnom konaní za nezákonné. Právny zástupca žalobcu si vyúčtoval trovy v trestnom konaní, ktoré pozostávali zo 40 úkonov právnej pomoci, režijného paušálu, náhrady cestovného a náhradu za stratu času v celkovej výške 9.548,98 eur. Žalobca uhradil právnemu zástupcovi JUDr. Danielovi Urbanovi 17.5.2018 na jeho účet sumu 9.548,98 eur. Z oznámení o výške a zložení funkčného platu (ďalej z oznámenia), a to zo dňa 1.1.2011 vyplýva, že žalobcovi patril funkčný plat pozostávajúci aj z príplatku za činnosť triedneho učiteľa vo výške 40 eur počnúc od 1.1.2011. Z oznámení zo 1.9.2012, 1.9.2013 a 1.9.2014 vyplynulo, že mu už príplatok za činnosť triedneho učiteľa priznaný nebol. Z odôvodnení oznámení nevyplýva dôvod nepriznania takéhoto príplatku. 2.5.Súd vo veci rozhodol podľa , , , , , ,, , ,, z. č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a považoval za nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika, ktorá nesie objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov v prípade, že zasiahli do práv jednotlivcov. V uvedenom prípade vyšetrovateľ vydal predmetné uznesenie o vznesení obvinenia konkrétnej osobe - žalobcovi. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca (v tom čase obvinený) sťažnosť. Prokurátor svoju sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol ako nedôvodnú. Zamietnutím sťažnosti obvineného prokurátorom nadobudlo uznesenie o vznesení obvinenia právoplatnosť, z čoho vyplýva, že týmto bola na to príslušným orgánom potvrdená zákonnosť uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia konkrétnej osobe. Následne prokurátor podal obžalobu a žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves odsúdený a následne rozsudkom Krajského súdu v Košiciach spod obžaloby oslobodený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.6.2016. 2.6.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že sa v trestnom konaní nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu žalobcom. Po vznesení obvinenia, zamietnutí sťažnosti žalobcu a podaní obžaloby bol žalobca uznaný za vinného, avšak neskôr bol spod obžaloby oslobodený. Ak má štát byť skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich

orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nerozhoduje ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie potvrdilo. Žalobca si na súde uplatnil svoje právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti so zvolením si obhajcu v trestnom konaní, v zákonnej lehote, potom ako žalovaná jeho žiadosť na predbežné prerokovanie nároku ako neodôvodnenú zamietla. K potrebe zvoliť si obhajcu (a tým ku vzniku škody) by nedošlo, ak by sťažnosti žalobcu bolo vyhovené. Rozhodujúce je, že žalobca bol pre skutok uvedený v obžalobe oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný. Tým, že došlo k oslobodeniu žalobcu z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu, má to rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Objektívna zodpovednosť štátu v danom prípade nie je založená na subjektívnej vine, toho - ktorého orgánu v trestnom konaní. Štát sa zodpovednosti nemôže zbaviť a to aj napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní v ničom neporušili zákon, či úradný postup. 2.7.Náhrada škody zahŕňa náhradu nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ktoré žalobca svojmu obhajcovi uhradil. Súd skúmal účelnosť vynaložených hotových výdavkov a odmeny za zastupovanie, ktorých výšku žalovaná napadala pri úkone zo 21.11.2012 a to náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času, odmenu za právnu službu zo 13.10.2014 - návrhy na dokazovanie a odmenu, režijný paušál a DPH za úkon zo 16.2.2016 - doplnenie dôvodov odvolania. Trovy obhajoby vrátane cestovného a náhrady za stratu času (presne špecifikované) predstavujú spolu: 9.548,98 eur s DPH. 2.8.K námietke žalovanej týkajúcej sa výšky odmien a súvisiacich náhrad súd uviedol, že porada vykonaná 21.11.2012 je dôvodná a možno ju považovať za účelne vynaloženú. Obhajca sa nemusel osobne zúčastniť výsluchov svedkov 23.10.2012, žiadne ustanovenie mu neprikazuje sa zúčastniť takýchto úkonov, najmä ak je to po porade s klientom (žalobcom). K úkonom namietaným žalovanou - návrhy na dokazovanie z 13.10.2014 má súd za to, že sa jedná o úkon právnej služby, ktorej podľa vyhlášky zodpovedá odmena v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny a konečne namietaný úkon doplnenie dôvodov odvolania zo 16.2.2016, je síce úkonom neoddeliteľne spojeným s hlavným úkonom - odvolanie zo 27.10.2015, ale ak bolo podané odvolanie v trestnom konaní obhajcom, takéto odvolanie musí byť zdôvodnené a odvolanie zo 27.10.2015 bolo ešte odvolaním, ktoré nereflektovalo na doručený rozsudok súdu I. stupňa a na jeho odôvodnenie a preto bolo písomne doplnené dôvodmi odvolania. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd žalobcovi v tejto časti vyhovel a priznal mu náhradu škody vo výške 9.548,98 eur, vrátane DPH. 2.9.Žalobca zotrval aj na náhrade nemajetkovej a poukázal na to, že si ju uplatňuje podľa z. č. vo výške 10 000 eur vzhľadom na dĺžku konania, keď trestné konanie trvalo 3 roky 9 mesiacov a 9 dní, v priebehu ktorých žil v neustálom strachu o stratu zamestnania, musel čeliť nepríjemným otázkam a posmeškom. Taktiež ako pedagóg, čiže osoba, ktorá má výchovne vplývať na mládež, toto trestné konanie malo veľmi negatívny dopad na pohľad na jeho osobu v profesijnom živote, v dôsledku čoho bolo i to, že mu bolo počnúc septembrom 2012 odňaté triednictvo, čím prišiel o príplatok za činnosť triedneho učiteľa. Okrem toho žalobca sa okrem pedagogickej činnosti venuje aj videoprodukcii a informácia o trestnom stíhaní sa dostala do povedomia ľudí a odrazilo sa to u žalobcu i v tejto sfére poklesom klientely. 2.10.Súd uzavrel, že samotné začatie trestného stíhania a vedenie trestného stíhania je vždy zásahom do ľudskej dôstojnosti, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu v základoch celého právneho systému a zásah do ľudskej osobnosti nemožno žiadnym spôsobom napraviť. Jediným možným spôsobom zmiernenia je čiastočná kompenzácia v peniazoch. Kompenzácia v peniazoch, by prichádzala v úvahu v tom prípade, ak by trestné konanie hlboko nepriaznivo zasiahlo, či už do rodinného, osobného, príp. profesionálneho života žalobcu. Z listín predložených žalobcom, a to z oznámení o výške a zložení funkčných platov nevyplynula skutočnosť, žeby mu príplatok za triednictvo bol odňatý, resp. nepriznaný do funkčného platu na základe trestného stíhania voči jeho osobe. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz, či už listinný, resp. nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka, ktorý by potvrdil jeho úvahy, že jeho trestné stíhanie sa dostalo do povedomia ľudí a odrazilo sa to u žalobcu i vo sfére poklesu klientely pri činnosti, ktorej sa venuje - videoprodukcii. Z uvedeného je zrejmé, že trestné stíhanie nemalo za následok skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v obsahu svojho návrhu, vo svojich jednotlivých písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch jeho zástupcu. Žalobca v konaní nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení, t.j. tvrdení o tom, že mu nemajetková ujma vznikla práve v súvislosti s vedením trestného stíhania proti nemu. Ocitol sa tak v dôkaznej tiesni, lebo nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vedením trestného stíhania a skutočnosti ním uvádzaných (strata

klientely, strata priznaného príplatku za triednictvo a ujmu na cti a dôstojnosti), preto súd návrh žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy z týchto podstatných dôvodov zamietol. 2.11.O trovách konania súd rozhodol podľa ,, , pričom obe sporové strany boli úspešné, a to každá z nich ohľadne jedného nároku. Vychádzajúc z rovnakého (ne)úspechu oboch sporových strán, súd v zmysle rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 88 - 89) aj žalovaná.

4.1.Žalobca odvolaním napadol II. a III. výrok a založil ho na odvolacích dôvodoch podľa , , a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.9.2020, sp. zn.: zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo, aby rozsudok zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,- eur, v lehote do 15 dni od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd priznal žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 4.2.Má za to, že zamietnutie priznania náhrady nemajetkovej ujmy a následne odôvodnenie je nedostatočné, a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prejednávanej veci. Domnieva sa, že aj napriek skutočnosti, že v predmetnom konaní nebol vypočutý žalobca, ani iná osoba z jeho okolia, nič nemení na tej skutočnosti, že začatím trestného stíhania a celým priebehom trestného konania bolo skutočným spôsobom zasiahnuté do práv a statusu žalobcu, nakoľko došlo k poškodeniu jeho dobrého mena. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR je objektívne nepochybné, že každú osobu nezákonné trestné stíhanie ovplyvní pri každodennom živote. Každé trestné stíhanie z objektívnych dôvodov vyvolá stres, vnútorné napätie, nepokoj, spôsobí psychickú zaťaž a stres, a bez pochýb sa takáto skutočnosť dostane do povedomia iných ľudí. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ je učiteľom na základnej škole, je jasné, že jeho situácia ohľadom trestného stíhania bola riešená žiakmi, ich rodičmi a celým jeho okolím. V prípade odsúdenia mu hrozilo, žeby prišiel o svoju prácu, lebo povolanie učiteľa môžu vykonávať iba bezúhonné osoby. Poukázal a citoval z bodu 33. odôvodnenia rozsudku a vychádzajúc z uvedeného je nepochybné, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je v danom prípade daný a zároveň aj odôvodnený, nakoľko postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdov na základe nezákonných rozhodnutí odvolateľ utrpel závažnú nemajetkovú ujmu, nakoľko celková doba trestného stíhania predstavovala takmer 4 roky. Konštatoval, že súd si v danom prípade odporuje, nakoľko v bode 33. rozsudku uvádza, že samotné začatie trestného stíhania a vedenie trestného stíhania je vždy zásahom do ľudskej dôstojnosti a jediným možným spôsobom zmiernenia je čiastočná kompenzácia v peniazoch. Na druhej strane však uvádza, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, nakoľko sa ocitol v dôkaznej tiesni. Vzhľadom na dĺžku súdneho konania, ktoré trvalo 3 roky 9 mesiacov a 9 dní, v priebehu ktorých odvolateľ žil v neustálom strachu o stratu zamestnania, musel čeliť nepríjemným otázkam a posmeškom, musel žiť v neustálom strese. Taktiež ako pedagóg, čiže osoba, ktorá musí výchovne vplývať na mládež, toto trestné konanie malo veľmi negatívny dopad na pohľad na jeho osobu v profesijnom živote, v dôsledku čoho bolo i to, že mu bolo počnúc septembrom 2012 odňaté triednictvo, čím prišiel o príplatok za činnosť triedneho učiteľa. Okrem toho sa odvolateľ venuje aj videoprodukcii a informácia o trestnom stíhaní sa dostala do povedomia ľudí a odrazilo sa to u žalobcu i v tejto sfére poklesom klientely. Má za to, že tieto skutočnosti dostatočným spôsobom poukazujú na to, že celé trestné stíhanie a následne trestné konanie reálne zasiahlo odvolateľa. Napriek uvádzaným skutočnostiam, v zmysle ktorých sa možno domnievať, že súd sa čiastočne stotožnil s vyjadreniami a skutočnosťami tvrdenými zo strany žalobcu, teda že samotné začatie trestného stíhania a vedenie trestného stíhania je vždy zásahom do ľudskej dôstojnosti, je celkom prekvapivé, že súd nepriznal žalobcovi akúkoľvek sumu nemajetkovej ujmy, s odôvodnením, že priznanie nemajetkovej ujmy je nepreukázané. Nepriznanie nemajetkovej ujmy, podľa názoru žalobcu, predstavuje neadekvátnu satisfakciu pre neho, vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré konštatoval aj samotný súd, teda, že jediným možným spôsobom zmiernenia je čiastočná kompenzácia v peniazoch. Súd pri určovaní konkrétnej výšky náhrady za spôsobenú ujmu, má povinnosť zohľadňovať nielen primeranosť k iným finančným kompenzáciám, ale naďalej prihliadať napríklad na osobu poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Zadosťučinenie v peniazoch má pritom byť prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať prostriedok slúžiaci na obohatenie sa, preto má za to, že priznanie nemajetkovej ujmy je plne adekvátne pre aspoň čiastočné zmiernenie následkov, ktoré si vytrpel žalobca v trestnom konaní počas obdobia takmer 4

rokov. Opätovne uviedol, že štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana, čo aj konštatoval súd prvej inštancie. 4.3.Ústavný súd konštatoval vo svojom Náleze ÚS SR -33 z 13.12.2016, že ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca. Pokiaľ konajúce súdy dospeli k záveru, že priznanie nároku na náhradu škody sťažovateľovi bolo v rozpore s dobrými mravmi, Ústavný súd SR je nútený konštatovať, že tento ich záver nebol odôvodnený ústavne konformným spôsobom, ktorý by vylučoval akúkoľvek svojvôľu týchto súdov pri prerokúvaní danej veci. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je totiž vždy existencia závažnej ujmy, teda takej, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.

5.1.Žalovaná podala odvolanie v rozsahu výroku I, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 9 548,98 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8 186,16 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pre úplnosť žalovaná uviedla, že proti výroku II. a III. rozsudku, ktorým bol návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutý a súčasne bolo rozhodnuté, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, odvolanie nepodáva. 5.2.Žalovaná odvolanie podala z odvolacieho dôvodu a odôvodnila ho poukazom na bod 30. odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa súd nestotožnil s námietkou žalovanej nepriznať za úkon tzv. doplnenia dôvodov odvolania zo 16.02.2016 prináležiacu odmenu (63,58 €) vrátane režijného paušálu (8,58 €) a dane z pridanej hodnoty. S prezentovaným názorom súdu v uvedenom bode sa žalovaná nestotožňuje a opätovne uvádza, že žalobcovi už bola za úkon odvolania z 27.10.2015 raz priznaná odmena vrátane režijného paušálu a prináležiacej dane. Naďalej trvá na tom, že doplnenie dôvodov odvolania je úkonom neoddeliteľne spojeným s hlavným úkonom právnej služby t.j. s odvolaním, pričom zdôvodnenie bližších dôvodov podaného odvolania po doručení písomného vyhotovenia rozsudku nemožno posudzovať ako samostatný úkon, za ktorý by obhajcovi prináležala ďalšia odmena, a že doplnenie dôvodov odvolania nie je takým úkonom právnej služby, za ktorý by samostatne podľa vyhlášky č. patrila žalobcovi odmena, pretože tento úkon je subsumovaný v úkone „odvolania", konkrétne v vyhlášky. Oceňovanie každého doplňovania odvolania neznamená nič iné len duplicitné trovy, ktorá nemá svoj podklad v spomínanej vyhláške. Nehovoriac tiež o tom, že súd žalobcovi náhradu za tento úkon priznal aj napriek tomu, že žalobca argumentáciu žalovanej v tejto časti nespochybnil a nijako ju nepoprel, nielen na pojednávaní, ale ani vo svojom písomnom vyjadrení z 22.11.2019 a nakoniec ani v rámci prednesenej záverečnej reči. V rámci záverečného prednesu na pojednávaní konaného 25.09.2020 bola žalovanou namietaná skutočnosť, že žalobca (ani ako súčasť žaloby a ani neskôr na pojednávaní) nepredložil súdu žiadne listiny, ktoré by svedčili o tom, že žalobca vykonal v trestnom konaní s vtedy zastupujúcimi právnymi zástupcami, alebo aspoň s niektorým z nich, úkony tzv. porád s klientom. Žalovaná má za to, že súd by pri rozhodovaní sporu mal vychádzať len z dôkazných prostriedkov, ktoré mu navrhli strany sporu, resp. tiež z takých dôkazov, ktoré by súd mohol vyčítať z obsahu pripojeného spisového materiálu. V tejto súvislosti možno poznamenať, že súd nemal k dispozícii v prejednávanej veci žiadne „hmatateľné" písomné záznamy celkovo o dvanástich poradách žalobcu s právnym zástupcom/-ami, ktoré by nevyvrátiteľne preukázali, že sa namietané porady s klientom (žalobcom) skutočne uskutočnili. V dôsledku absencie týchto záznamov z porád v súdnom spise je azda tiež až nemožné pre súd vyčítať nielen ich účel, ale i dôvodnosť ich vykonania, pričom z hľadiska posudzovania porady ako právneho úkonu pri priznávaní náhrady trov konania je také preukázanie uskutočnenia porady pre súd povinnosťou ( Z. 2., ). Ak teda nepredloženie týchto záznamov súdu mu súčasne nedalo možnosť vyhodnotiť každú poradu s klientom z hľadiska jej opodstatnenosti a pohľadu účelnosti jej vykonania, keďže trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa nemôžu posudzovať ako celok, ale každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne, tak nebolo ani namieste priznať náhradu trov konania za tieto právne úkony (porady s klientom vykonaných v dňoch 15.10.2012 (84,77 €), 16.10.2012 (84,77 €), 17.10.2012 (84.77 €), 22.11.2012 (54,77 €), 17.12.2012 (84,77 €), 03.03.2013 (66,77 €), 19.11.2013 (77,27 €), 31.03.2014 (80,15 €), 25.05.2014 (80,15 €), 06.09.2015 (82,33 €), 03.10.2015 (82,33 €), 08.06.2016 (84,77 €)) vrátane prináležiaceho režijného paušálu (5x 7,63 €, 2x 7,81 €. 2x 8,04 €, 2x 8,39 € a 1 x 8,58 €) a dane z pridanej hodnoty. Nepreukázanie naznačených porád žalobcom v súdnom konaní do skončenia

dokazovania malo najskôr automaticky viesť súd ku konštatovaniu neunesenia dôkazného bremena žalobcu spočívajúceho vo forme straty sporu v tejto napádanej časti, a nie naopak v priznaní ich náhrady v celom uplatnenom rozsahu na vrub (ťarchu) žalovanej. 5.3.Žalovaná má za to, že súd namietané úkony právnej služby naznačené pod bodom I. a II. tohto odôvodnenia nesprávne posúdil v dôsledku čoho zaviazal žalovanú k náhrade takých úkonov právnej služby, na priznanie ktorých nebol daný dôvod. S prihliadnutím na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8 186,16 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

6.1.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s dôvodmi odvolania žalovanej sa nemožno stotožniť, ani súhlasiť, lebo sú v rozpore so zákonom, skutočnosťou a tvrdeniami uvádzanými v tomto súdnom konaní. 6.2.Žalovaná uvádza, že vo vzťahu k výroku č. I súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa nestotožňuje s bodom 30. odôvodnenia rozsudku. Žalobca uvádza, že všetky trovy obhajoby v rámci trestného konania vrátane cestovného a náhrady za stratu času v celkovej sume vo výške 9.548,98 eur s DPH boli účelne vynaložené, riadne preukázané a následne uhradené žalobcom. Žalobca sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k I. výroku a teda s bodmi 28., 29., 30 a 31. rozsudku. Pre úplnosť dodal, že porada s klientom - žalobcom uskutočnená 21.11.2012 bola odôvodnená a možno ju považovať za účelne vynaloženú. Žiadne ustanovenia nenariaďuje povinnosť obhajcu osobne sa zúčastniť výsluchov svedkov, najmä ak je to po porade s klientom. Súd prvej inštancie správne konštatoval, keď uviedol, že návrh na dokazovanie z 13.10.2014 je taký úkon právnej služby, ktorej podľa vyhlášky zodpovedá odmena v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny a konečne namietaný úkon doplnenie dôvodov odvolania zo 16.02.2016, je síce úkonom neoddeliteľne spojeným s hlavným úkonom - odvolaním z 27.10.2015, ale ak bolo podané odvolanie v trestnom konaní zo strany obhajoby, takéto odvolanie musí byť zdôvodnené a odvolanie zo 27.10.2015 bolo ešte odvolaním, ktoré nereflektovalo na doručený rozsudok súdu prvej inštancie a na jeho odôvodnenie a preto bolo písomné doplnené dôvodmi odvolania. Žalobca pre úplnosť uviedol, že žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach a zároveň na súdnom pojednávaní namietal iba výšku vyčíslenia trov trestného konania, teda nepopieral, že predmetný úkon právnej pomoci bol realizovaný, avšak v tomto odvolaní už namieta aj samotné úkony právnej pomoci týkajúce sa porád s klientom. Opätovne uviedol, že sa stotožňuje s I. výrokom súdu prvej inštancie a aj jeho odôvodnením, že vyčíslenie a účelnosť trov trestného konania je správna. Samotný fakt, že žalobca uhradil celkovú výšku trov trestného konania svojmu obhajcovi je dostatočným dôkazom toho, že takéto úkony právnej pomoci boli skutočne realizované a boli účelné, prečo by žalobca uhrádzal za také úkony právnej pomoci, ktoré by vôbec neboli realizované? Takéto tvrdenia žalovaného o požadovaní listín, preukazujúcich porady s klientom až v rámci odvolacieho konania zo strany žalovaného považuje za irelevantné, nakoľko ide o nové skutočnosti tvrdené žalovaným. 6.3.Na základe vyššie uvedeného má za to, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol svojim rozsudkom v rozsahu výroku č. I správne, a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.09.2020, sp. zn. v rozsahu výroku č. I. potvrdil ako vecne správny.

7.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že pri vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky je podstatné, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby v dôsledku jej stíhania. Tak ako súd, aj žalovaná má za to, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody titulom nemajetkovej ujmy, a to aj bez ohľadu na požadovanú výšku. Žalobca len vo všeobecnej rovine poukázal na to, že vedené trestné stíhanie ho výraznou mierou poškodilo nielen v pracovnom, ale i v rodinnom živote. Žalobca tvrdí, že žil v neustálom strese a strachu o stratu zamestnania. K tejto skutočnosti je potrebné uviesť, že miera vnímania negatívneho dopadu trestného stíhania je vecou vysoko individuálnou, preto subjektívne rozdiely v týchto pocitoch automaticky nemôžu založiť výnimočnosť odôvodňujúcu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Trestné stíhanie začaté a vedené v súlade so zákonom, i keď neviedlo k odsúdeniu, je povinný strpieť každý, teda aj žalobca. Oprieť však svoj nárok tiež o to, že tento strach pramenil jednak z toho, že v prípade odsúdenia by žalobcovi hrozilo, že by prišiel o prácu, pretože povolenie učiteľa môžu vykonávať iba bezúhonné osoby, je podľa žalovanej nepochopiteľný prinajmenšom už len z toho dôvodu, že v prípade odsúdenia žalobcu, by neprebehlo žiadne zodpovednostné konanie podľa voči štátu a o stratu zamestnania by sa tak pričinil sám žalobca tým, že by po odsúdení prestal spĺňať zákonné podmienky pre výkon určitého povolenia. Negatívne vnímanie žalobcu jeho okolím v dôsledku jeho trestného stíhania, ktoré sa malo prejaviť v tom, že žalobca musel čeliť nepríjemným otázkam a posmeškom zo strany

žiakov, ich rodičov, celého jeho okolia a v neposlednom rade i poškodením jeho dobrého mena, žalobca okrem svojich tvrdení v žalobe a v jeho odvolaní voči rozsudku nijako nepreukázal. Žalovaná na margo uvedeného uvádza, že ak sa informácia o trestnom stíhaní žalobcu rozšírila do okruhu jeho rodiny, známych, priateľov, školy, či obchodných partnerov, túto informáciu im neposkytla žalovaná, pretože údaje o tzv. živých trestných konaniach nie sú nikde zverejňované a žalovaná nedisponuje informáciou, aby prípad žalobcu bol medializovaný. Ak by aj napriek tomu bol žalobca vnímaný okolím negatívne pre prebiehajúce trestné stíhanie, je to významnou mierou chybou tohto okolia, ktorému nie je princíp prezumpcie neviny dostatočne vlastný. Žalobca v konaní nepreukázal ani to, aby v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním bolo žalobcovi odňaté triednictvo. Písomnú argumentáciu žalobcu považuje žalovaná za ničím nepodloženú. 7.2.Priznať nemajetkovú ujmu je možné iba výnimočne, aj to len za predpokladu, že žalobca unesie dôkazné bremeno k okolnostiam, ktoré zakladajú výnimočnosť jeho konkrétnej situácie do takej miery, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Žalovaná má za to, že žalobca uvedené v konaní nepreukázal. Žalovaná má za to, že nepreukázanie nároku žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy dávalo následne súdu zákonný dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu konštatované vo výroku III. rozsudku. 7.3.Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhuje, aby odvolací súd odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie do výroku II. a III. potvrdil ako vecne správny.

8.1.K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní. S vyjadrením žalovanej sa nemožno stotožniť ani súhlasiť, lebo je v rozpore s konštantnou judikatúrou, skutočnosťou a tvrdeniami uvádzanými v tomto súdnom konaní. 8.2.Žalovaná tvrdí, že žalobca len vo všeobecnej rovine poukázal na to, že vedené trestné stíhanie ho výraznou mierou poškodilo nielen v pracovnom ale i rodinnom živote. S týmto tvrdení sa nemožno stotožniť, nakoľko žalobca opätovne uvádza, že nepoukázal len vo všeobecnej rovine na tieto skutočnosti, ale poukázal jednak na skutočnosti, ktoré sa skutočne stali žalobcovi, ale zároveň poukázal i na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej je objektívne nepochybné, že každú osobu nezákonné trestné stíhanie ovplyvni pri každodennom živote. Každé trestné stíhanie z objektívnych dôvodov vyvolá stres, vnútorné napätie, nepokoj, spôsobí psychickú zaťaž a stres, a bez pochýb sa takáto skutočnosť dostane do povedomia iných ľudí. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ je učiteľom na základnej škole, je jasné, že jeho situácia ohľadom trestného stíhania bola riešená žiakmi, ich rodičmi a celým jeho okolím. V prípade odsúdenia mu hrozilo, žeby prišiel o svoju prácu, lebo povolanie učiteľa môžu vykonávať iba bezúhonné osoby a opakovanie citoval z odôvodnenia súdu a Nález ÚS SR -33 zo dňa 13.12.2016. 8.3.Skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca, teda, že vzhľadom na dĺžku súdneho konania, ktoré trvalo 3 roky 9 mesiacov a 9 dní žil v neustálom strachu o stratu zamestnania, musel čeliť nepríjemným otázkam a posmeškom, musel žiť v neustálom strese sú reálne zážitky, ktoré sú nepochybné, a akým iným spôsobom to mohol ešte inak preukázať? Má za to, že je objektívnou skutočnosťou, že samotné začatie trestného stíhania a vedenie trestného stíhania je vždy zásahom do ľudskej dôstojnosti, čo v danom prípade bolo jednoznačne naplnené, potvrdzuje to žalobca, samotný súd v odôvodnení svojho rozsudku, ale aj konštantná judikatúra. Tvrdenia žalovanej sú účelové a v rozpore s objektívnou realitou a konštantnou judikatúrou. 8.4.Na základe vyššie uvedeného má za to, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol svojim rozsudkom v rozsahu výroku č. I správne, a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.09.2020, sp. zn.: v rozsahu výroku č. I. potvrdil ako vecne správny.

9.Rozsudok vo výroku I. do sumy 8 186,16 eura nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný ( ).

10.1.Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali žalobca aj žalovaná v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa prejednal ich odvolania v rozsahu vyplývajúcom z , rozsudok vo výroku II. ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcu. 10.2.Odvolací súd výroku I. nad sumu 8.186,16 eura podľa zrušil rozsudok a podľa vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie, lebo zistil, že súd prvej inštancie

v dôsledku nesprávneho hodnotenia dôkazov nedostatočne zistil skutkového stavu, preto rozsudok vo zrušenom výroku I. nad sumu 8.186,16 eura a vo výroku III. podľa zrušil a podľa vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie.

11.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia ( ) ale aj alebo poučenia o dôkaznej povinnosti ( ), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania ( ), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. , napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s a p.. 11.2.Žalobca v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

12.1.Odvolací dôvod, podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) uplatnený žalobcom sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 12.2.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - .

13.1.Žalobca a žalovaná uplatnili odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 13.2.Súd použil vo vzťahu k výroku II, správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 13.3.Vo vzťahu k výroku I. z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd použil vyhlášku č. , ale nie je zrejmé, pod aké ustanovenia podradil zistený skutkový stav a výklad o tom, aké majú účastníci na základe skutkového stavu práva a povinnosti sú nedostatočné.

14.Predmetom odvolacieho konania je zamietnutý nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu (II. výrok napadnutého rozhodnutia) a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.362,82 eura (9.548,98 - 8.186,16).

15.1.V konaní nebolo sporné, že 31.8.2012 Okresné riaditeľstvo PZ v Spišskej Novej Vsi vznieslo voči žalobcovi obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody podľa , v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa , že Okresná prokuratúra v Spišskej Novej Vsi rozhodnutím z 25.10.2012 č. -10 sťažnosť žalobcu proti tomuto rozhodnutiu ako neodôvodenú zamietla, že 7.3.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi na žalobcu obžalobu pre prečin porušovania domovej slobody podľa , , že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -577 zo 14.10.2015 odsúdený pre prečin porušovania domovej slobody podľa , , ktorý napadol žalobca odvolaním a Krajský súd v Košiciach č. k. -605 z 9.6.2016 rozsudkom zrušil napadnutý rozsudok I. stupňa v celom rozsahu a oslobodil žalobcu spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.6.2016. 15.2.Rovnako nebolo sporné, že žalovaná listom z 12.3.2019 oznámila žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody uspokojiť nemieni. 15.3.Nespornou bola aj skutočnosť, že v trestnom konaní zastupoval žalobcu právny zástupca, ktorý si vyúčtoval v trestnom konaní trovy obhajoby. 15.4.V konaní nebolo sporné, že konaním žalovanej, vznikla žalobcovi ujma a nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie ( z. č. ).

16.1.Spornou ostala otázka, či samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. či je potrebné nemajetkovú ujmu nahradiť v peniazoch a v akom rozsahu. 16.2.Rovnako sporným ostal aj počet účelne vynaložených úkonov právnej pomoci právneho zástupcu žalobcu.

17.1.Podľa z. č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení (ďalej len z. č. ) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 17.2.Podľa z. č. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 17.3.Podľa z. č. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 16.4.Podľa z. č. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

18.1.Vo vzťahu k splneniu podmienky nároku na náhradu škody v nemajetkovej sfére žalobcu - nemajetkovej ujmy, je potrebné splniť všetky predpoklady pre jej priznanie a sledovať, či dôsledky nezákonne vedeného trestného stíhania sa prejavili vo viacerých sférach života žalobcu a boli s ním v príčinnej súvislosti, ktorá musí byť nie len tvrdená, ale aj preukázaná. 18.2.Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené základné predpoklady, ktorými sú: a) nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, b) existencia nemajetkovej ujmy, c) kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy a d) musí byť zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. 18.3.Pri uplatnení nemajetkovej ujmy nestačí len tvrdenie, že nemajetková ujma vznikla, ale nemajetková ujma a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom musia byť preukázané (uznesenie Ústavného súdu ČR z 27. septembra 2007, sp. zn. ). 18.4.Odvolací súd, ale súčasne poukazuje aj na Nález Ústavného súdu ČR z 24. júla 2014, sp. zn. , podľa ktorého existenciu škody musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol poškodený nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Vo vzťahu k preukazovaniu výšky škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci Ústavný súd ČR konštatoval, že „pokiaľ teda všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona o zodpovednosti štátu uvalí na žalobcu nesplniteľné dôkazné bremeno, učiní tak ústavne zakotvené právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom iluzórnym, čím dôjde k porušeniu čl. 36 ods. 3 Listiny. V situácii, keď žalobca nie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pričom však preukáže a odôvodní, že mu taká škoda vznikla, nemôžu všeobecné súdy rozhodnúť, že mu preto škoda nebude vôbec nahradená alebo, že medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť. Všeobecný súd v takejto situácii určí výšku vzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia jednotlivých okolností prípadu“. 18.5.Horná hranica výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú možno priznať nemôže presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu (z. č. ). Nakoľko v prípadoch obetí násilných trestných činov môže dôjsť aj k závažnému zásahu do zdravia, či dokonca života, je možné považovať za primerané, aby odškodnenie za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nebolo vyššie ako odškodňovanie za trvalé následky na zdraví či dokonca za život. V opačnom prípade by vznikal rozpor s poukazovaním na ľudský život ako najvyššiu hodnotu, od ktorej sa odvodzujú ostatné hodnoty.

19.1.Žalobca v podanej žalobe, v priebehu konania pred prvoinštančným súdom, ale aj v podanom odvolaní tvrdí, že

- celým priebehom trestného konania bolo skutočným spôsobom zasiahnuté do jeho práv a statusu, nakoľko došlo k poškodeniu jeho dobrého mena;

- je učiteľom na základnej škole a jeho situácia ohľadom trestného stíhania bola riešená žiakmi, ich rodičmi a celým jeho okolím;

- v prípade odsúdenia mu hrozilo, že by prišiel o svoju prácu, lebo povolanie učiteľa môžu vykonávať iba bezúhonné osoby;

- súdne konanie trvalo 3 roky 9 mesiacov a 9 dní, kedy žil v neustálom strachu o stratu zamestnania, musel čeliť nepríjemným otázkam a posmeškom, musel žiť v neustálom strese;

- ako pedagóg, musí výchovne vplývať na mládež a trestné konanie malo veľmi negatívny dopad na pohľad na jeho osobu v profesijnom živote;

- počnúc septembrom 2012 bolo mu odňaté triednictvo, čím prišiel o príplatok za činnosť triedneho učiteľa;

- venuje sa videoprodukcii a informácia o trestnom stíhaní sa dostala do povedomia ľudí a odrazilo sa to i v tejto sfére poklesom klientely.

- má za to, že nim označené skutočnosti dostatočným spôsobom poukazujú na to, že celé trestné stíhanie a následne trestné konanie ho reálne zasiahlo v jeho osobnostných právach. 19.2.V kontexte s uvedeným v bode 18., osobitne 18.4. tohto rozhodnutia je nutné konštatovať, že žalobca uplatneným návrhom zásah do súkromného a spoločenského života nijako bližšie nešpecifikoval. Nepreukázal porovnávacou metódou ako sa zmenil jeho život (súkromný, spoločenský) v dôsledku vedeného trestného stíhania. 19.3.Keď prvoinštančný súd považoval tento nárok za nepreukázaný, odvolací súd sa s týmto stotožňuje a dopĺňa, že tento záver je správny aj s prihliadnutím na skutočnosť, že niektoré okolnosti sa preukázať nedajú resp. len s veľkými problémami. 19.4.Je zrejmé, že žalobca nevie označiť žiakov a preukázať, že si z neho robili posmech, ale neoznačil žiadneho svedka, ktorý by popísal a ozrejmil negatívny dopad trestného stíhania na jeho osobu, nepopísal žiadne reálne situácie, ktoré v tejto súvislosti znášal, neuviedol ako sa zmenil jeho život v porovnaní s tým, ktorý viedol pred trestným stíhaním, ako zasiahlo trestné stíhanie na jeho ďalšie spoločenské uplatnenie. 19.5.Žalobca len všeobecným opisom sa domáhal tohto nároku, nepreukázal a neodôvodnil, aká škoda vznikla. Odvolací súd zastáva názor, že keby postačovalo len všeobecné tvrdenie na priznanie nemajetkovej ujmy, zákonodarca by zakotvil paušálnu náhradu.

20.1.Žalobca nepreukázal, že odňatie triednictva súviselo s prebiehajúci trestným stíhaním a rovnako ani reálny pokles tržieb a klientely vo videoprodukcii. 20.2.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu v časti, že žalobca v konaní nepreukázal, že v dôsledku vedeného trestného konania žalobcovi bolo odňaté triednictvo, čím prišiel o príplatok za činnosť triedneho učiteľa a rovnako, že v dôsledku trestného stíhania došlo k poklesu klientely vo videoprodukcii. 20.3.Žalobca reálne nepreukázal, ani žiadnym spôsobom neosvedčil zásah do jeho života, preto nebolo možné ani zisťovať intenzitu tohto zásahu. 20.4.V súvislosti uvedeným je možné uzavrieť, že samotné konštatovanie porušenia práva je dostačujúce.

21.1.Odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku I. nad sumu 8 186,16 eura a vo výroku III.

22.1.Podľa z. č. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. 22.2.Podľa z. č. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

23.1.Účelnosť vynaložených trov konania, ktoré vznikli v konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, sa posudzuje individuálne s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej právnej veci. O účelne vynaložených trovách konania nie je možné hovoriť napríklad vo vzťahu k trovám vynaloženým na úkon, ktorý bol na ochranu práva urobený nadbytočne, resp. na úkon, ktorý k náprave protiprávneho stavu nemohol viesť. Účelnosť vynaložených trov konania musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol dotknutý nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a v dôsledku tejto skutočnosti sa domáha nároku na náhradu škody. 23.2.Požiadavka účelnosti je jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať

buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. ). 23.3.Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu. 23.4.Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 1.2.2018, sp. zn. , v ktorom uvádza, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby. 23.5.Najvyšší súd SR v uznesení z 29.9.2015, sp. zn. uviedol, že pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.)

24.1.Žalovaná namietala žalobcom uplatnené a súdom priznané trovy právneho zastúpenia za úkony - porady s klientom vykonaných v dňoch 15.10.2012 (84,77 €), 16.10.2012 (84,77 €). 17.10.2012 (84,77 €). 22.11.2012 (54.77 €), 17.12.2012 (84,77 €), 03.03.2013 (66,77 €), 19.11.2013 (77,27 €), 31.03.2014 (80,15 €), 25.05.2014 (80,15 €), 06.09.2015 (82,33 €), 03.10.2015 (82,33 €), 08.06.2016 (84,77 €)) vrátane prináležiaceho režijného paušálu (5x 7,63 €, 2x 7,81 €. 2x 8,04 €, 2x 8,39 € a 1 x 8,58 €) a dane z pridanej hodnoty. 24.2.K priznaným trovám za podané odvolanie z 27.10.2015 odvolací zastáva názor, že sú duplicitne priznané, lebo išlo o jedno odvolanie, voči tej istej veci a doplnenie dôvodov odvolania možno považovať za úkonom neoddeliteľne spojeným s hlavným úkonom právnej služby t.j. s odvolaním, s ktorým nepočíta o odmenách a náhradách advokátov.

25.Súd prvej inštancie po vrátení veci bude povinný trovy právneho zastúpenia za úkony - porady s klientom vykonaných 15.10.2012 (84,77 €), 16.10.2012 (84,77 €), 17.10.2012 (84,77 €), 22.11.2012 (54,77 €), 17.12.2012 (84,77 €), 03.03.2013 (66,77 €), 19.11.2013 (77,27 €), 31.03.2014 (80,15 €), 25.05.2014 (80,15 €), 06.09.2015 (82,33 €), 03.10.2015 (82,33 €), 08.06.2016 (84,77 €)) vrátane prináležiaceho režijného paušálu (5x 7,63 €, 2x 7,81 €, 2x 8,04 €, 2x 8,39 € a 1 x 8,58 €) a dane z pridanej hodnoty, vyhodnotiť a podradiť priznanú odmenu pod príslušné ustanovenia právneho predpisu, posúdiť, či porady s klientom boli účelné, nevyhnutné a potrebné a to aj s prihliadnutím na im nasledujúci úkon a vo veci týkajúcej sa náhrady škody vo výške 1 362,82 eura nanovo rozhodnúť.

26.Odvolací súd zrušil aj závislý výrok o trovách konania (III.), o ktorom opätovne rozhodne prvoinštančný súd v novom rozhodnutí, v ktorom rozhodne tiež o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

27.Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).