Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_1S-32-2020.pdf
PDF · 106.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: C.. C. F., trvale bytom H. XX, XXX XX D., so sídlom kancelárie Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 355 144 77, zastúpený: AK - TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, 080 01 Prešov proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100831195/2020 zo dňa 30. apríla 2020 na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania náhradu trov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Správny súd z obsahu žaloby a administratívneho spisu ustálil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/12/2015 zo dňa 12.06.2015, právoplatným dňa 19.06.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu B. D., S. - O. XXXX/XX, XXX XX D.. Predmetné uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku číslo 35/2015 dňa 18.06.2015. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 19.06.2015. Do funkcie správcu súd ustanovil žalobcu. Žalobca podal za úpadcu ako daňový subjekt v konkurze daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017, a to dňa 18.05.2018.
2. Rozhodnutím Daňového úradu Prešov (ďalej len správca dane) č. 100455598/2020 z 18.02.2020 bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) uložená pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1 daňového poriadku vo výške 30 € za nepodanie daňového priznania podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.) k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 v lehote do 03.04.2018.
3. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku, podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten kto nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote. Podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 30 € do 16 000 € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) 1. a 2. bodu daňového poriadku.
4. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 100455598/2020 zo dňa 18.02.2020 doručenému žalobcovi 24.02.2020 žalobca podal odvolanie, ktoré bolo správcovi dane doručené 06.03.2020
5. V podanom odvolaní žalobca namietal, že daňovým subjektom v daňovom konaní podľa § 159 daňového poriadku vystupujúcim za daňový subjekt úpadcu je správca konkurznej podstaty, pričom podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné označiť správcu jeho pomenovaním a sídlom tak, ako je zapísané v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR a označením úpadcu. V rozhodnutí preto musí byť správca označený tak, aby z neho bolo zrejmé, že je to sankcia ukladaná správcovi konkrétneho úpadcu, t.j. v predmetnom prípade správcovi úpadcu B. D.. Napadnuté rozhodnutie však vydané a sankcia uložená osobne žalobcovi, pričom v takom prípade, ak by sankcia nebola v konkurze uhradená, bol by povinný ju zaplatiť správca, alebo by ostal vedený ako neplatič v evidencii. Správne mala byť pokuta uložená žalobcovi tak, aby bol označený rovnako ako bol ako správca označený v uznesení Okresného súdu Prešov z 12.06.2015, sp. zn. 2K/12/2015 o vyhlásení konkurzu. Napadnuté rozhodnutie správcu dane podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho názoru na výklad § 159 daňového poriadku. Žalobca v tejto súvislosti v odvolaní poukázal aj na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) a § 7 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o správcoch).
6. Označenie žalobcu ako fyzickej osoby, bez uvedenia, že ide o správcu konkrétneho úpadcu má s prihliadnutím na obsah § 100 ods. 2 písmeno c) ZKR za následok založenie záväzku priamo fyzickej osobe nie ako správcovi, čím dochádza k obchádzaniu ustanovenia § 100 ZKR.
7. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100831195/2020 z 30.04.2020 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
II.
Zhrnutie rozhodnutia žalovaného
8. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 100831195/2020 z 30.04.2020 rekapituloval dovtedajší priebeh konania a obsah rozhodnutia správcu dane č. 100455598/2020 z 18.02.2020, ako aj podstatný obsah odvolania žalobcu. Poukázal na znenie § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., § 2 písm. a), § 63 ods. 3 písm. c), § 154 ods. 1 písm. a) bod 1, § 155 ods. 1 písm. a), § 155 ods. 4 a § 159 Daňového poriadku.
9. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. je daňový subjekt povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 bola najneskôr do 03.04.2018.
10. Správca, na ktorého podľa § 159 daňového poriadku prešla povinnosť podávať za úpadcu daňové priznania a komunikovať s daňovým úradom, podal daňové priznanie dňa 18.05.2019, t. j. po lehote na jeho podanie. Tým sa dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1 daňového poriadku, v dôsledku čoho bol správca dane povinný uložiť mu pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Z tohto dôvodu sú v prvostupňovom rozhodnutí vo výrokovej časti uvedené identifikačné údaje konkurzného správcu - fyzickej osoby podľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku. Žalovaný k tomu ďalej uviedol, že pri ukladaní pokuty počas konkurzu vyhláseného na fyzickú osobu podľa 2. časti ZKR správca dane musí skúmať, kto sa dopustil správneho deliktu. Fyzickej osobe nemožno uložiť pokutu za správny delikt spáchaný v čase trvania konkurzu, ktorého sa dopustil konkurzný správca, preto ani námietka daňového subjektu, že rozhodnutím správcu dane dochádza k obchádzaniu § 100 ZKR o vylúčení niektorých pohľadávok z uspokojenia, nie je opodstatnená, keďže v danom prípade sa správneho deliktu dopustil konkurzný správca. Rozhodnutie o uložení pokuty nie je výsledkom daňového konania, ale ju úkonom správcu dane pri správe daní v zmysle § 2 písm. a) daňového poriadku. Uloženie pokuty je dôsledkom protiprávneho konania daňového subjektu, ktorý sa dopustil správneho deliktu. Žalovaný ďalej uviedol, že v postupe správcu dane pri ukladaní pokuty nezistil nezákonnosť, preto uvedené odvolacie námietky žalobcu považoval za neopodstatnené.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
11. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu 18.06.2020 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100831195/2020 z 30.04.2020 a vrátenia veci žalovanému na nové rozhodnutie. Nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia č. 100831195/2020 z 30.04.2020 žalobca vidí v skutočnosti, že bolo vydané vo vzťahu k subjektu, ktorý nie je v konaní o správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku pasívne legitimovaným, preto je založené na nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným aj správcom dane.
12. Rovnakou vadou je podľa žalobcu postihnuté aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 100455598/2020 z 18.02.2020, pričom túto vadu žalovaný ani na základe odvolania žalobcu zo 06.03.2020 neodstránil. Žalobca poukázal na znenie § 40 ods. 1 ZKR, podľa ktorého súd ustanoví správcu zo správcov zapísaných v zozname správcov náhodným výberom. Poukázal aj na § 7 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch, v zmysle ktorého zriadenie kancelárie ministerstvo zapisuje do zoznamu správcov. K tomu žalobca uviedol, že označenie správcu tak, ako je zapísaný v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, t. j. aj so zapísanou kanceláriou, je tým označením, ktoré správcu identifikuje a odlišuje od jeho označenia ako fyzickej osoby, ktorá nie je zapísaná v zozname správcov.
13. Žalobca poukázal na znenie § 41 ods. 1 ZKR, podľa ktorého oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu. Správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
14. Žalobca poukázal aj na znenie § 159 daňového poriadku, podľa ktorého v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. Daňové priznania, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu, vedené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu, sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.
15. Podľa žalobcu z citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že správca ustanovený úpadcovi v konkrétnom konkurze, vystupuje vždy, aj v daňovom konaní, ako zástupca úpadcu a koná vždy v jeho mene a na jeho účet, a nie vo vlastnom mene a na vlastný účet. Tomu by malo zodpovedať aj označenie správcu v daňovom konaní tak, aby z neho bolo jasné, že ide o správcu konkrétneho úpadcu. Preto mal byť v namietaných rozhodnutí ako daňový subjekt označený JUDr. Jozef F., správca so sídlom kancelárie T. XX, D., úpadcu B. D., nar. XX.XX.XXXX, S.-O. XXXX/XX, XXX XX D.. Takto bol správca označený aj v uznesení o vyhlásení konkurzu sp. zn. 2K/12/2015 z 12.06.2015. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že správca tak, ako je označený v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 100831195/2020 z 30.04.2020, nie je legitimovaný byť účastníkom daňového konania.
16. Žalobca tiež vyslovil názor, že v rozhodnutí daňového úradu musí byť dlžník označený tak, aby z toho bolo zrejmé, že je to úpadca, kto je v skutočnosti dlžníkom. Podľa textácie napadnutého rozhodnutia je dlžníkom JUDr. C. F. ako fyzická osoba, teda nie ako správca konkrétneho úpadcu. Potom aj v zozname dlžníkov správcu dane bude dlžníkom JUDr. C. F. a nie úpadca, pričom JUDr. C. F. žiadny dlh nemá, ale má ho úpadca. Podľa názoru žalobcu vznikne po skončení konkurzu absurdná situácia, pretože pokuty sú podľa § 100 ods. 2 písmeno c) ZKR vylúčené z uspokojenia a preto táto pokuta, aj keby bol v rozvrhu dostatok prostriedkov, nemôže byť v konkurze uspokojená, v dôsledku čoho po skončení konkurzu ostane dlžníkom fyzická osoba C.. C. F., H. XX, D., pokiaľ uloženú pokutu neuhradí zo svojich vlastných prostriedkov. Tým dochádza podľa názoru žalobcu k obchádzaniu ustanovenia § 100 ods. 2, písm. a) ZKR.
17. Žalobca uzavrel svoju argumentáciu konštatovaním, že z obsahu § 159 daňového poriadku je zrejmé, že účastníkom daňového konania je vždy úpadca, nie správca, pretože správca nie je hmotnoprávne zodpovedným subjektom. Zodpovedným je vždy správca konkrétneho úpadcu.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 20.07.2020 uviedol, že k podstatným žalobným námietkam sa vyjadril v napadnutom rozhodnutí na strane 4 a na v tomto vyjadrení trvá.
19. Konkurzný správca, na ktorého podľa § 159 daňového poriadku prešla povinnosť podávať za úpadcu daňové priznanie a komunikovať s daňovým úradom, podal daňové priznanie dňa 18.05.2019, t. j. jednoznačne po lehote na jeho podanie. Tým sa dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1 daňového poriadku, v dôsledku čoho bol správca Dane povinný uložiť mu pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Preto sú v rozhodnutí vo výrokovej časti uvedené identifikačné údaje konkurzného správcu podľa § 63 ods. 3 písmeno c) daňového poriadku.
20. K tvrdeniu žalobcu, vychádzajúcemu zo znenia § 159 daňového poriadku, že účastníkom daňového konania je vždy úpadca, nie správca, pretože správca nie je hmotnoprávne zodpovedným správcom, žalovaný uviedol, že pri ukladaní pokuty počas konkurzu vyhláseného na fyzickú osobu podľa 2 časti zákona o konkurze správca Dane musí skúmať, kto sa dopustil správneho deliktu. Fyzickej osobe nemožno uložiť pokutu za správny delikt spáchaný v čase trvania konkurzu, ktorého sa dopustil konkurzný správca.
21. Záverom svojej argumentácie žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V.
Replika žalobcu
22. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou doručenou správnemu súdu 03.08.2020, ktorý uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom v žalobe a považuje právny názor žalovaného za nesprávny
23. Poukázal na to, že v predmetnej veci nie je sporné, či bolo daňové priznanie podané po lehote. Spornej označenie osoby, ktorej pokuta udelená. V zmysle § 159 daňového poriadku povinnosť podávať daňové priznanie prešla z úpadcu na správcu, ktorý ho podáva za úpadcu t. j. ako jeho zástupca. Toto postavenie musí byť z rozhodnutia zrejme a takto aj má byť označený.
24. Žalobca ďalej uviedol, že postavenie správcu vyplýva zo zákona o správcoch a ZKR, pričom toto postavenie má správca v konkrétnom konkurze. V správnom konaní preto musí byť jeho označenie v súlade s tým, ako je zapísaný v zozname správcov na ministerstve spravodlivosti SR s uvedením konkrétneho úpadcu, ktorého zastupuje.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
25. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
28. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
29. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. (prvá veta) daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
30. Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov
31. Podľa § 63 ods. 3 písmeno c) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu, ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu.
32. Podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote.
33. Podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 30 € do 16 000 € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) 1. a 2. bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 €, najviac však do 3000 €.
34. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
35. Podľa § 159 daňového poriadku v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca, okrem oddlženie podľa osobitného predpisu. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, zhotovené správcom namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom, okrem oddlženia podľa osobitného predpisu.
36. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
37. Žalobca v podanej správnej žalobe namieta, že vo výroku rozhodnutia správcu dane č. 100455598/2020 z 18.02.2020, ktorým mu bola uložená podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku pokuta za oneskorené podanie daňového priznania za úpadcu B. D. nar. XX. XX. XXXX, S.-O. XXXX/XX, XXX XX D. bol označený ako fyzická osoba iba menom, adresou trvalého pobytu, identifikačným číslom organizácie (IČO) a daňovým identifikačným číslom (DIČ), pričom nebol označený ako správca konkurznej podstaty sídlom kancelárie správcu a dodatkom identifikujúcim úpadcu. Uvedené pochybenie má podľa žalobcu za následok, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 100455598/2020 z 18.02.2020 bolo vydané voči osobe, ktorá nie je daňovým subjektom.
38. Správny súd v súvislosti s uvedenou žalobnou námietkou a poukazujúc na citované ustanovenia dotknutých právnych predpisov v prvom rade konštatuje, že právne postavenie správcu vo vzťahu k úkonom pri správe daní v obdobných prípadoch bolo už opakovane predmetom posudzovania súdmi v správnom súdnictve.
39. Za ustálený právny názor je už možné považovať výklad ustanovenia § 159 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní, ktorý v tomto konaní preberá nie len práva, ale aj povinnosti daňového
subjektu upravené v daňovom poriadku a osobitných predpisoch, ktoré ho následne zaťažujú ako jeho vlastné.
40. Právna úprava uvedená v poslednej vete ustanovenia § 159 daňového poriadku jednoznačne určuje, že v prípade od vyhlásenia konkurzu na majetok daňovníka až do jeho zrušenia vyhotovuje daňové priznania správca konkurznej podstaty a tieto sa považujú za daňové priznania vyhotovené daňovníkom. Teda správca konkurznej podstaty v sebe subsumuje postavenie daňovníka a preto je plne zodpovedný za podanie daňového priznania. Ak tak správca neurobil, potom bol povinný znášať prípadnú sankciu, ktorú mu správca dane uložil. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/58/2XX6 z 27.09.2018)
41. Aj žalobca označil za nesporné, že bol ako správca úpadcu B. D. nar. XX.XX.XXXX S.-O. XXXX/XX, XXX 01 D. povinný podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Termín na podanie tohto daňového priznania bol do 03.04.2018, pričom žalobca daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 podal až dňa 18.05.2018 t. j. zjavne po lehote ustanovenej v § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Týmto konaním sa dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku, za ktorý mu v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku bola uložená pokuta vo výške 30 €, teda pokuta na psodnej hranici zákonného rozpätia.
42. Zo zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR správny súd zistil, že žalobca je v zozname zapísaný pod značkou správcu S907 ako fyzická osoba C.. C. F., so sídlom kancelárie T. XX, XXXXX, D..
43. V posudzovanom prípade správca pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb podľa § 49 ods. 2 zákona číslo 595/2003 Z.z. konal za daňový subjekt, ktorým bol primárne úpadca, avšak v zmysle vyššie citovanej judikatúry viažucej sa na § 159 daňového poriadku na správcu prešla povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb aj s plnou zodpovednosťou za prípadný postih jeho oneskoreného podania, keďže povinnosti daňového subjektu prebral na seba a subsumuje v sebe postavenie daňovníka až do zrušenia konkurzu.
44. Z vyššie citovanej judikatúry je tiež zrejmé, že správca dane ani žalovaný nepochybil, pokiaľ pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku uložil priamo správcovi a nie úpadcovi (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/101/2014 z 21.04.2016; rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/36/2020 z 22.09.2020).
45. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že vo výroku rozhodnutia mal byť správca označený spolu s uvedením identifikácie úpadcu, a to napriek tomu, že to výslovne nevyplýva z § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku. Správny súd súhlasí s názorom, že dodatok identifikujúci úpadcu umožňuje jednoznačne identifikovať právne postavenie fyzickej osoby správcu pri úkonoch spojených so správou daní alebo v daňovom konaní, v rámci ktorých koná v zmysle § 159 daňového poriadku ako správca za daňový subjekt.
46. Uvedené však nič nemení na tom, že podľa názoru správneho súdu samotné označenie žalobcu v namietaných rozhodnutiach adresou trvalého pobytu podľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku namiesto označenia sídlom kancelárie správcu, ako aj nepripojenie dodatku s identifikáciou úpadcu, nemá zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ani nemá za následok porušenie práv alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 2 ods. 1 SSP.
47. Rovnako tak toto pochybenie správcu dane, ktoré je možné vnímať ako formálne procesné pochybenie nemôže bez ďalšieho, aj s poukázaním na vyššie citované závery stabilizovanej súdnej judikatúry, viesť k záveru, že bolo vydané voči osobe, ktorá nebola účastníkom konania o uložení sankcie za správny delikt, keďže sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku nedopustila.
48. Správcom dane v súlade s § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku použité identifikátory žalobcu v rozsahu: titul, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, IČO a DIČ, spolu s jednoznačným a zrozumiteľným odôvodnením rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného umožňujú jednoznačnú
identifikáciu účastníka konania o správnom delikte, ako aj súvis sankcionovaného správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku s činnosťou žalobcu ako súdom ustanoveného správcu konkrétneho úpadcu.
49. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti už viackrát zdôraznil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.11.2017 sp. zn. 3Sžfk/4/2016), že formálne pochybenie správneho orgánu nie je dôvodom na kasáciu jeho rozhodnutia, pokiaľ by viedlo k rovnakému výsledku, keďže účelom kasácie nemá byť formálne zopakovanie administratívneho konania s dosiahnutím rovnakého výsledku.
50. Obdobný záver vo vzťahu k formálnemu pochybeniu pri identifikácii správcu zaujali aj súdy v konaniach o tzv. incidenčných žalobách, kde v obdobných prípadoch konštatovali, že nedostatky v označení správcu nemajú za následok nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie (porovnaj napr. Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 16CoKR/4/2011 z 13.08.2013).
51. Ako nedôvodnú posúdil správny súd ťažiskovú žalobnú námietku aj vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa skutočnosti, že podľa § 100 ods. 2 písmeno c) ZKR sú z uspokojenia vylúčené mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, čo sa vzťahuje aj na pokuty uložené správcovi. Krajský súd konštatuje, že samotná táto skutočnosť nemá vplyv na vznik povinnosti správcu dane uložiť pokutu v zmysle § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, keďže vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na prebiehajúce daňové konania, upravené v § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. (k tomu napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/29/2013 z 29.10.2019)
52. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom správneho orgánu a po preskúmaní preskúmal rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane nevzhliadol ich nezákonnosť a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).