Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoKR-4-2011.pdf
PDF · 124.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/4/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Natálie Čekanovej, v právnej veci žalobcu Fond národného majetku Slovenskej republiky so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO 17 333 768, právne zastúpeného BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO 36 833 533, proti žalovanému Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO 44 088 833, právne zastúpenému BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 866 261, o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/11/2010-105 zo dňa 20. augusta 2010, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že dňa XX.XX.XXXX žalobca ako predávajúci s kupujúcim Novácke chemické závody, a.s. uzavrel zmluvu o kúpe akcií č. XXXX/XXXX, predmetom ktorej boli akcie spoločnosti SOLIVARY a.s. za dohodnutú kúpnu cenu 334 000 000 Sk. Kupujúci sa v čl. IV zmluvy zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v sume 83 500 000 Sk do 5 dní od uzavretia zmluvy a v sume 250 500 000 Sk formou dohodnutých splátok, pričom táto časť kúpnej ceny mala byť úročená z jej nesplatenej istiny úrokom vo výške 7,75% ročne odo dňa účinnosti tejto kúpnej zmluvy. Pre prípad omeškania so zaplatením dohodnutých splátok kúpnej ceny mali účastníci zmluvy dohodnuté úroky z omeškania 20% ročne z dlžnej čiastky. Zároveň dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca ako záložný veriteľ a záložca Novácke chemické závody, a.s. zmluvu o založení cenných papierov č. XXXX/ XXXX/Z, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa podľa zmluvy o kúpe akcií č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 1 150 500 000 Sk s príslušenstvom. Žalobou zo dňa 22.12.2003 v konaní vedenom Krajským súdom Trenčín pod sp. zn. 20Cb/3/2004 sa žalobca domáhal proti žalovanému Novácke chemické závody, a.s. zaplatenia sumy 65 300 000 Sk, úrokov z omeškania v sume 9 091 356 Sk a náhrady trov konania. V tomto konaní žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o kúpe akcií č. XXXX/XXXX, predmetom ktorej bol predaj a kúpa akcií spoločnosti SOLIVARY a.s. Prešov za kúpnu cenu 334 000 000 Sk, ktorá mala byť uhradená formou splátok po 83 500 000 Sk. Žalovaný uhradil prvú splátku v sume 83 500 000 Sk, druhú splátku s termínom splatnosti 03.05.2003 zaplatil žalovaný len vo výške 18 200 000 Sk. Podľa čl. IV ods. 1 písm. b) a ods. 2 zmluvy nesplatená časť kúpnej ceny je úročená z jej nesplatenej istiny úrokom vo výške 7,75% ročne odo dňa účinnosti zmluvy. Žalovaný mal zaplatiť žalobcovi za nesplnenie každého zo záväzkov úroky z omeškania vo výške 20% ročne z nesplatenej časti kúpnej ceny. Písomným podaním, doručeným súdu 23.04.2004, žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 322 462 823 Sk s úrokom vo výške 7,75% ročne zo sumy 232 300 000 Sk od 05.04.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 232 300 000 Sk od 05.04.2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania z dôvodu, že vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátok podľa splátkového kalendára sa podľa zmluvy o kúpe akcií č. XXXX/XXXX stal splatným celý zostatok neuhradenej časti dohodnutej kúpnej ceny. Rozsudkom č.k. 20Cb/3/2004-158 zo dňa 18.06.2008 Krajský súd v Trenčíne zaviazal žalovaného Novácke chemické závody, a.s. na zaplatenie sumy 322 462 823 Sk s úrokom 7,75% ročne zo sumy 232 300 000 Sk od 05.04.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 232 300 000 Sk od 05.04.2004 do zaplatenia a na náhradu trov konania v sume 2 952 964,20 Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 5Obo/127/2008, 5Obo/128/2008 a 5Obo/129/2008 zo dňa 30.07.2009 uvedený rozsudok krajského súdu potvrdil. Uznesením sp. zn. 29K/43/2009 zo dňa 02.10.2009 Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Novácke chemické závody, a.s. so sídlom M. R. Štefánika 1, Nováky, IČO 31 616 755 a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený C.. C. E.. Prihláškou pohľadávky pod por. č. 1 zo dňa 10.11.2009 si žalobca prihlásil v konkurze zabezpečenú pohľadávku voči úpadcovi v sume 21 134 253,96 eur, z toho sumu 9 349 242,81 eur titulom istiny a sumu 11 785 011,15 eur titulom úrokov z omeškania. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca v prihláške uviedol skutočnosť dlžnej sumy z titulu neuhradenej kúpnej ceny za akcie spoločnosti SOLIVARY a.s. Prešov na základe zmluvy o kúpe akcií č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Nárok na zaplatenie neuhradenej kúpnej ceny, vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút podľa zmluvy o kúpe akcií č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol predmetom súdneho konania na Krajskom súde v Trenčíne, č.k. 20Cb/3/2004. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bola veriteľovi priznaná žalovaná suma, nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2009. Neuhradené úroky z omeškania zo strany dlžníka, uplatnené veriteľom žalobou zo dňa 15.01.2004, predstavujú za obdobie od 05.04.2004 do 07.10.2009 vo výške 7,75% ročne zo sumy 232 300 000 Sk (7 710 947,35 eur), t.j. 99 153 987,60 Sk (3 291 309,42 eur) a za obdobie od 05.04.2004 do 07.10.2009 vo výške 20% ročne zo sumy 232 300 000 Sk (7 710 947,35 eur), t.j. 255 881 258,33 Sk (8 493 701,73 eur). Zmluvnú pokutu vo výške 100 000 Sk (3 319,39 eur), ako aj úroky z omeškania za oneskorené zvýšenie základného imania v zmysle čl. VII ods. 1 zmluvy o kúpe akcií č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 40 707 534 Sk (1 351 242,58 eur) si veriteľ uplatnil osobitnými prihláškami. Dňa 23.11.2009 správca konkurznej podstaty úpadcu potvrdil žalobcovi doručenie súhrnného prehľadu spolu s prihláškami. Z výpisu zo zoznamu pohľadávok bolo zrejmé, že správca konkurznej podstaty úpadcu C.. C. E. dňa 18.12.2009 zo žalobcom prihlásenej pohľadávky v sume 21 134 253,96 eur poprel časť pohľadávky v sume 3 291 309,42 eur titulom úrokov z omeškania. Ako dôvod popretia uviedol, že veriteľom uplatnená suma úrokov z omeškania predstavuje podľa obsahu prihlášky právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa zmluvy o kúpe akcií č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z čl. IV bodu 2 zmluvy a s prihliadnutím na skutkový stav, zistený Krajským súdom v Trenčíne podľa priloženého právoplatného rozsudku č.k. 20Cb/3/2004-158 zo dňa 18.6.2008, však veriteľovi v konkurze na majetok úpadcu s prihliadnutím na § 100 zák. č. 7/2005 Z.z. vyplýva len právo na právo na uspokojenie úrokov z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 7 710 947,35 eur odo dňa 05.04.2004 do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (zistená výška úrokov z omeškania), pričom právo na zaplatenie (resp. uspokojenie v konkurze) zostávajúcej časti veriteľom uplatnenej sumy úrokov z omeškania zo zmluvy veriteľovi nevyplýva. Uvedené potvrdzuje aj právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 20Cb/3/2004-158 zo dňa 18.06.2008 (veriteľ svoj nárok preukazuje inter cetera predmetným súdnym rozhodnutím), ktorým bolo veriteľovi v rozsahu úrokov z omeškania voči úpadcovi priznané výlučne právo na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 232 300 000 Sk (7 710 947,35 eur) od 05.04.2004 do zaplatenia, teda zistená výška úrokov z omeškania. Popretá suma predstavuje rozdiel medzi veriteľom uplatnenou výškou úrokov z omeškania a výškou úrokov z omeškania, na ktoré mu v zmysle zmluvy podľa uvedeného rozsudku krajského súdu vzniklo do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, právo. Za použitia a aplikácie § 28 ods. 1, 2, § 29 ods.1, 2, 4, § 30 ods.1 prvá veta, § 32 ods.1, 3, 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZoKR) a § 121 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Obč. zák.) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvého stupňa konštatoval, že z výpisu zo zoznamu pohľadávok úpadcu Novácke chemické závody, a.s. vyplýva, že správca konkurznej podstaty C.. C. E. poprel pohľadávku žalobcu voči úpadcovi, uplatnenú prihláškou pohľadávky pod por. č. 1 zo dňa 10.11.2009 v sume 21 134 253,96 eur čo do právneho dôvodu v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky v sume 3 291 309,42 eur, ktoré bolo uplatnené titulom úrokov z omeškania 7,75% ročne zo sumy 7 710 947,35 eur (232 300 000 Sk) za obdobie od 05.04.2004 do 07.10.2009 v zmysle žaloby zo dňa 15.01.2004. Podľa názoru súdu prvého stupňa správca úpadcu postupoval pri popretí žalobcom uplatnenej pohľadávky v časti 3 291 309,42 eur v súlade s § 32
ods. 3 ZoKR, keď žalobca dôkazmi pripojenými k prihláške tejto pohľadávky nepreukázal právny dôvod príslušenstva pohľadávky proti žalovanému v sume 3 291 309,42 eur. V rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 20Cb/3/2004-158 zo dňa 18.06.2008, potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, bola žalobcovi priznaná pohľadávka proti žalovanému, ktorá vyplýva zo zmluvy o kúpe akcií č. XXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a medzi účastníkmi konania nie je sporná. Úpadca bol ku dňu 18.06.2008 povinný zaplatiť žalobcovi sumu 322 462 823 Sk (10 703 804,79 eur) s úrokom 7,75% ročne zo sumy 232 300 000 Sk (7 710 947,35 eur) od 05.04.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 232 300 000 Sk (7 710 947,35 eur) od 05.04.2004 do zaplatenia a na náhradu trov konania sumu 2 952 964,20 Sk. Súd prvého stupňa poukázal na to, že je pravdou, že táto pohľadávka zodpovedá pohľadávke uplatnenej prihláškou pohľadávky zo dňa 10.11.2009 v konkurze pokiaľ sa týka jej celkovej výšky, nie však čo sa týka právneho dôvodu pohľadávky, ktorý je rozdielny pri príslušenstve pohľadávky - úrokoch, resp. úrokoch z omeškania. Súd prvého stupňa mal potom za preukázané, že žalobca mal voči Nováckym chemickým závodom, a.s. ku dňu vyhlásenia konkurzu nárok na zaplatenie úrokov 7,75% ročne zo sumy 7 710 947,35 eur od 05.04.2004 do 07.10.2009 v sume 3 291 309,42 eur. Tento svoj nárok si do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu Novácke chemické závody, a.s. riadne a včas prihláškou pohľadávky neuplatnil. Z tohto dôvodu správca konkurznej podstaty úpadcu takúto pohľadávku žalobcu na zaplatenie sumy 3 291 309,42 eur ako úrokov 7,75% ročne zo sumy 7 710 947,35 eur od 05.04.2004 do 07.10.2009 ani nemohol poprieť a nepoprel, v dôsledku čoho bola žaloba o určenie takejto pohľadávky ako pohľadávky popretej podaná nedôvodne, nakoľko pohľadávka žalobcu, ktorú predstavujú úroky 7,75% ročne zo sumy 7 710 947,35 eur od 05.04.2004 do 07.10.2009 v sume 3 291 309,42 eur popretá nebola. Z prihlášky pohľadávky žalobcu zo dňa 10.11.2009 na celkovú sumu 21 134 253,96 eur je zrejmé, že žalobca si touto prihláškou uplatnil príslušenstvo pohľadávky v sume 11 785 011,15 eur titulom úrokov z omeškania, pričom tento právny dôvod upresnil tak, že tieto neuhradené úroky z omeškania predstavujú za obdobie od 05.04.2004 do 07.10.2009 vo výške 7,75% ročne zo sumy 232 300 000 Sk (7 710 947,35 eur), t.j. 99 153 987,60 Sk (3 291 309,42 eur) a za obdobie od 05.04.2004 do 07.10.2009 vo výške 20% ročne zo sumy 232 300 000 Sk (7 710 947,35 eur), t.j. 255 881 258,33 Sk (8 493 701,73 eur). Predloženými prílohami k prihláške však žalobca príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania v sume 3 291 309,42 eur nepreukázal čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Správca úpadcu bol v zmysle § 32 ods. 3 ZoKR povinný prihlásenú pohľadávku v časti jej príslušenstva - úrokov v sume 3 291 309,42 eur poprieť. Žalobca mal v zmysle § 32 ods. 6 ZoKR právo v zákonnej lehote sa domáhať určenia právneho dôvodu tejto časti popretej pohľadávky - úrokov z omeškania, ktoré však neuplatnil, keďže v tomto konaní sa domáhal určenia iného právneho dôvodu (úroku) pohľadávky, a nie právneho dôvodu, ktorý správca úpadcu dôvodne poprel. Dôvodom zamietnutia tejto žaloby súdom prvého stupňa bola aj skutočnosť, že žalobca sa v žalobe dovolával určenia iného právneho dôvodu časti prihlásenej pohľadávky ako uviedol v prihláške. Iný právny dôvod pohľadávky nemožno považovať za nepresnosť formálneho označenia v prihláške alebo chybu v písaní, či len nezaškrtnutie osobitnej kolónky v prihláške. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvého stupňa bol aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, keď v zmysle § 32 ods. 6 ZoKR sa veriteľ popretej pohľadávky môže domáhať určenia popretej pohľadávky žalobou voči správcovi. Žalobca v žalobe označil ako žalovaného obchodnú spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO 44 088 833. Z tohto označenia žalovaného nemožno vyvodiť, že žalovaný je v konaní žalovaný ako správca úpadcu Novácke chemické závody, a.s. Žalovaný je identifikovaný iba ako podnikateľ, nie ako správca, súčasťou označenia správcu nie je identifikácia úpadcu. Súd prvého stupňa potom otázku právoplatnosti rozsudkov Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považoval v tomto konaní za právne irelevantnú. Žalobca vychádzal v odôvodnení právneho dôvodu prihlásenej zabezpečenej pohľadávky prioritne zo zmluvy o kúpe akcií č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom tieto rozsudky uviedol podporne. Z tohto dôvodu, ako i s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby, súd prvého stupňa právoplatnosť predmetných rozsudkov v tomto konaní neskúmal. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, namietal, že súd prvého stupňa vykladal niektoré časti prihlášky pohľadávky úplne izolovane, oddelene od obsahu prihlášky a jej príloh ako celku aj oddelene od skutočnej vôle žalobcu. Súd prvého stupňa následne pristúpil k neprípustne formalistickému a reštriktívnemu výkladu
právnych noriem a vo veci vôbec neaplikoval zákonné výkladové pravidlá právnych úkonov, prejavu vôle účastníkov a ich procesných podaní. Žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe žalobcu vyhovel podľa § 32 ods.6 ZoKR. Zároveň žiadal náhradu trov konania. V odvolaní sa žalobca podrobne vyjadril k právnemu základu pohľadávky úpadcu vo výške 3 291 309,42 eur, ktorú prihlásil do konkurzu prihláškou, k prihláške pohľadávky žalobcu z titulu úroku, k záveru súdu prvého stupňa o existencii pohľadávky žalobcu z titulu úroku, k viazanosti súdu podľa § 135 ods.2 O.s.p. výrokom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 20Cb/3/2004-158 zo dňa 18.06.2008, k záveru súdu prvého stupňa o tom, že žalobca uplatnil do konkurzu pohľadávku vo výške 3 291 309,42 eur z titulu úroku z omeškania a nie z titulu úroku, k záveru súdu prvého stupňa o tom, že žalobca sa podanou žalobou domáhal iného právneho dôvodu pohľadávky ako v prihláške pohľadávky, k záveru súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore. Predovšetkým, zhodne ako v konaní pred súdom prvého stupňa, žalobca poukázal na právny základ záväzkového vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, ktorý bol vytvorený dňa XX.XX.XXXX uzavretím zmluvy o kúpe akcií č. XXXX/XXXX. V zmluve o kúpe akcií sa úpadca zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 334 000 000 Sk za kúpu 78 913 ks akcií spoločnosti SOLIVARY akciová spoločnosť Prešov. Vzhľadom na nezaplatenie celej kúpnej ceny a z dôvodu porušenia ďalších zmluvných povinností úpadcom, bolo vedené konanie na Krajskom súde v Trenčíne sp.zn. 20Cb/3/2004 (tomu predchádzalo konanie na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 1Cb/24/2004). Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.06.2008 č.k. 20Cb/3/2004-158, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 322 462 823 Sk so 7,75 % úrokom ročne zo sumy 232 300 000 Sk od 05.04.2004 do zaplatenia a 20 % úrok z omeškania ročne zo sumy 232 300 000 Sk od 05.04.2004 do zaplatenia, bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2009 č.k. 5Obo/127/2008. Žalobca sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že pohľadávka žalobcu v požadovanej výške 3 291 309,42 eur z titulu úroku existuje a tento záver považuje žalobca za smerodajný aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa odvodil existenciu pohľadávky žalobcu primárne z titulu úroku z kúpnej zmluvy a podporne uviedol aj rozsudky vydané v konaniach na Krajskom súde v Trenčíne a na Najvyššom súde Slovenskej republiky v Bratislave, a preto neskúmal žalovaným namietanú právoplatnosť týchto rozsudkov. Pre prípad, že by odvolací súd napriek tomu preskúmaval právny základ existencie pohľadávky žalobcu v sume 3 291 309,42 eur z titulu úroku, žalobca poukázal na to, že § 135 ods.1 O.s.p. obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí iných vnútroštátnych a medzinárodných orgánov, ktorými je súd viazaný. Žalobca zastáva názor, že súd nie je oprávnený posudzovať samotnú existenciu ani výšku žalobcovej pohľadávky, ktorej existenciu posudzoval súd prvého stupňa z titulu úroku ako predbežnú otázku. Žalobca tvrdí, že súd prvého stupňa bol a odvolací súd je v tejto veci viazaný rozhodnutiami Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave. Konkurzný súd má zo zákona právomoc rozhodovať o žalobe o určenie popretej pohľadávky, ale v žiadnom prípade nie je oprávnený skúmať pohľadávku, o ktorej predtým už bolo meritórne rozhodnuté, konkurzný súd je viazaný takýmto rozhodnutím a musí z neho vychádzať. Vyplnená prihláška, ktorou veriteľ uplatňuje svoju pohľadávku voči úpadcovi, je prejav vôle predpokladaný právnym poriadkom a tento prejav vôle možno považovať za právny úkon. S poukazom na § 34 Občianskeho zákonníka žalobca ďalej uviedol, že prihláška ako právny úkon smeruje k vzniku práv a povinností konkurzného veriteľa, ktorý prihlásením svojej pohľadávky nadobúda postavenie účastníka konkurzného konania (§ 24 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z.). Prihláška pohľadávky ako právny úkon nie je tvorená iba zo samotného tlačiva - formulára prihlášky, ale dôležitou súčasťou prihlášky sú aj prílohy, ktoré vysvetľujú a preukazujú skutočnosti uvedené v prihláške. Prihláška a jej prílohy tvoria jeden nerozlučný celok, pretože bez príloh nie je možné preskúmať opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky (§ 29 ods.6 zákona č. 7/2005 Z.z.). Žalobca v prihláške nesprávne označil pohľadávku z titulu úroku za pohľadávku z titulu úroku z omeškania. Ako žalobca už uviedol, mylné označenie sumy 3 291 309,42 eur ako úroku z omeškania namiesto úroku v popise právneho dôvodu pohľadávky v kolónke (26), predstavuje iba chybu (v písaní) pri vypisovaní formulára prihlášky, ktorá vznikla v procese premietnutia obsahu výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne. Žalobcova vôľa nebola prihlasovať nejakú neexistujúcu pohľadávku v celkovej sume 11 785 011,15 eur z titulu úrokov z omeškania, pretože vychádzal iba zo súm, ktoré mu boli prisúdené rozhodnutiami súdov. Žalobca si bol a je vedomý toho, že voči úpadcovi nemá také dve pohľadávky z titulu úrokov z omeškania v sume 8 493 701,73 eur a v sume 3 291 309,42 eur ako sú mylne označené v prihláške, ale že existuje pohľadávka z titulu úrokov z omeškania v sume 8 493 701,73 eur podľa čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy a právnym titulom druhej pohľadávky v sume 3 291 309,42 eur je úrok podľa čl. IV bod 1 písm. b/ kúpnej zmluvy. Vôľa žalobcu bola prihlásiť pohľadávku v sume 3 291 309,42 eur z titulu úrokov a nie z titulu úrokov z omeškania. Neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo súd prvého stupňa vykladal vôľu žalobcu inak ako tak, že žalobca prihlasuje iba
tie pohľadávky, ktoré mu boli priznané rozhodnutiami súdov. Žalobcom nesprávne a nepresne označenú sumu 3 291 309,42 eur ako úrok z omeškania nemožno iba formálne vykladať podľa jej chybného jazykového vyjadrenia, a to úplne oddelene od ďalších súvislostí vyplývajúcich zo samotnej prihlášky, ako aj z jej prílohy, pretože jedným zo základných pravidiel výkladu právnych úkonov je povinnosť vykladať prejav vôle podľa vôle subjektu, ktorý právny úkon vykonal (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na obsah prihlášky vrátane jej príloh ako celku mal súd prvého stupňa vykladať právny úkon žalobcu podľa jeho vôle a podľa obsahu právneho úkonu, nie podľa chybného označenia právneho dôvodu jednej časti príslušenstva. Právny záver súdu prvého stupňa je založený na príliš formalistickom prístupe pri svojom myšlienkovom procese v rámci rozhodovania predmetnej veci. Súd prvého stupňa pri právnom hodnotení právneho úkonu žalobcu nezohľadnil základné výkladové pravidlá právnych úkonov a vôle subjektov, ktoré tieto právne úkony uskutočňujú. Istý stupeň formalizmu pri preskúmavaní prihlášok je predvídateľný u správcu, ktorý má časovo obmedzený priestor na to, aby sa vysporiadal s veľkým počtom prihlášok. Ani takéto časové obmedzenie nie je dôvodom na to, aby poprel pohľadávku priznanú súdom, ktorá vyplýva z rozhodnutia priloženého v prihláške. Účelom konkurzu nie je neobjektívne hľadanie dôvodu na popretie pohľadávok priznaných súdom do najväčšej možnej miery. Takýto postup správcu nie je v súlade s odbornou starostlivosťou. Zákon č. 7/2005 Z.z. neobsahuje právnu úpravu výkladových pravidiel právnych úkonov a procesných podaní. V tomto zákone je však výslovný odkaz na subsidiárnu aplikáciu OSP v prípade, ako tento zákon ako špeciálny zákon nejakú otázku neupravuje (§ 196 zákona č. 7/2005 Z.z.). Nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa vidí žalobca v tom, že súd prvého stupňa sa necíti byť viazaný procesnými ustanoveniami OSP, ale obmedzil sa iba na reštriktívne vykladania zákona o konkurze, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku (str. 18-19). S poukazom na ustanovenie § 41 ods.2 OSP žalobca ďalej uviedol, že v týchto súvislostiach nie je možné vykladať vôľu žalobcu tak, že má záujem domáhať sa niečoho iného alebo že nesprávne vyhodnotil titul pohľadávky. Takýto argument by bol prípustný vtedy, ak by žalobca uplatnil pohľadávku z určitého ním tvrdeného právneho dôvodu, ale jeho skutočná právna kvalifikácia by podliehala rozhodovacej činnosti súdu. V tomto prípade boli otázky právnej kvalifikácie a právneho titulu vyriešené vopred pri každej prihlásenej pohľadávke. Žalobca dodal, že otázka právneho dôvodu pohľadávky nie je predmetom tohto konania, pretože pôvodný správca poprel pohľadávku čo do výšky a nie čo do právneho dôvodu. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia pohľadávky vo výške 3 291 309,42 eur z titulu úroku podľa čl. IV bod 1 písm. b/ kúpnej zmluvy zo dňa 03.05.2002 vo výške 7,75 % ročne zo sumy 7 710 947,35 eur, ktorá bola priznaná rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.06.2008 č.k. 20Cb/3/2004-158, zhodne ako v prihláške. Účelom konkurzu nie je popieranie riadne vysúdených pohľadávok.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal predovšetkým na ustanovenie § 32 ods.6 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého v žalobe o určenie pravosti popretej pohľadávky sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Žalobca si prihláškou č. 1 uplatnil popretú sumu ako úroky z omeškania, žalobou zo dňa 21.01.2010 sa žalobca domáha, aby súd určil, že popretá suma sa ako úroky považuje za zistenú. Z odvolania žalobcu zo dňa 07.12.2010 vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu omylom označil popretú sumu ako úrok z omeškania a nie ako úrok. Z ďalšieho textu odvolania vyplýva, že žalobca sa odvoláva na jeho vôľu prihlásiť úroky a nie úroky z omeškania, pričom súd prvého stupňa nezohľadnil základné výkladové pravidlá právnych úkonov a vôle subjektov, ktoré tieto úkony uskutočňujú. Úprava zákona č. 7/2005 Z.z. je, pokiaľ ide o prihlasovanie pohľadávok, prísne formálna, kedy sankcia za nedodržanie formálnych náležitostí pri vyplňovaní tlačiva prihlášky pohľadávky do konkurzu je neprihliadanie na pohľadávku veriteľa. Zákon nerozlišuje medzi veriteľmi, ktorí majú judikované pohľadávky a ostatnými veriteľmi. Opačný prístup by bol v rozpore s § 6 tohto zákona, podľa ktorého je zvýhodňovanie niektorých veriteľov neprípustné.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.
Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil rešpektujúc zásady a postup podľa § 132 O.s.p. Odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil a na zdôvodnenie správnosti uvádza tieto dôvody :
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 právnu vec posudzoval podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.11.2011 (ďalej len ZoKR), nakoľko v právnej veci ide o konanie začaté pred 1. januárom 2012 (žaloba došla súdu dňa 22.01.2010).
Z predmetu právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR) vyplýva účel konkurzného a reštrukturalizačného konania, ktorým je ekonomické a právne vyriešenie majetkových pomerov právnickej alebo fyzickej osoby, ktorej hrozí úpadok alebo sa v úpadku nachádza. V konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu treba rozlišovať začatie konania, začatie konkurzného konania a konkurz. Zákon teda rozoznáva 3 štádia súdneho konania, posledné štádium konkurz začína vyhlásením konkurzu a za vyhlásený sa považuje zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku s účinkami nasledujúceho dňa po zverejnení podľa § 199 ods. 1, 9 ZoKR. Účastníkmi konkurzného konania sa podľa § 24 ods.1 ZoKR stávajú aj veritelia, ktorí si spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Podstatou riešenia úpadku konkurzom je kolektívne uspokojenie veriteľov z výťažku speňaženia úpadcovho majetku. Zúčastniť sa tohto kolektívneho uspokojenia je právom každého veriteľa, ktorého pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu. Toto právo si veritelia pohľadávok musia uplatniť v prekluzívnej 45-dňovej lehote po vyhlásení konkurzu prihláškou na súde a u správcu. Len s riadne a včas uplatnenou pohľadávkou spája ZoKR pre veriteľa vznik postavenia účastníka konkurzného konania v štádiu konkurzu. Pohľadávka sa uplatňuje v konkurze prihláškou, ktorej náležitosti upravuje § 29 ZoKR ako povinné náležitosti s rozdelením na náležitosti všeobecné a na náležitosti osobitné (§ 29 ods.2, 3, 7 ZoKR). Veritelia si môžu platne prihlásiť pohľadávku len na predpísanom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z.z. V prípade nevyplnenia formulárom požadovaných údajov vzťahujúcich sa na uplatnenú pohľadávku, prihláška nespĺňa zákonom predpísané náležitosti s následkom sankcie neprihliadania na prihlášku a veriteľ sa nestane účastníkom konkurzu.
Medzi obligatórne všeobecné náležitosti prihlášky pohľadávky veriteľa patrí aj suma pohľadávky, ktorá musí byť podľa § 29 ods.1 druhá veta ZoKR rozdelená na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo musí byť rozdelené podľa právneho dôvodu vzniku. Podľa názoru odvolacieho súdu príslušenstvo a jeho rozdelenie podľa právneho dôvodu jeho vzniku zodpovedá zákonnému zneniu § 121 ods. 3 Obč. zák., ktoré vymedzuje pojem príslušenstva pohľadávky. Úroky a úroky z omeškania sú samostatnými inštitútmi s rozdielnym právnym dôvodom vzniku. Povinnosť platiť úrok ako odplaty za užívanie istiny vzniká len v prípade, ak sa na tom zmluvné strany záväzkového vzťahu výslovne dohodnú. Vo vzťahu k úroku z omeškania ako majetkovej sankcie za oneskorené splatenie pohľadávky sa dohoda účastníkov záväzkového vzťahu nevyžaduje, pretože právna úprava stanovuje pre tieto prípady aj tzv. zákonné úroky z omeškania. Rozdelenie príslušenstva pohľadávky podľa právneho dôvodu vzniku zákon premietol aj do formulára prihlášky pohľadávky, ktorého vzor a zapisované údaje spolu s vysvetlivkami upravila vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.
Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa poukazuje na žalobcom vyplnené tlačivo prihlášky pohľadávky v kolónke 26 právny dôvod vzniku pohľadávky, v kolónke 27 istina a v kolónke 29 úroky z omeškania. V súlade s § 31 ods.1 ZoKR správca prihlásenú pohľadávku spolu s údajmi uvedenými v prihláške zapísal do zoznamu pohľadávok a vykonal porovnanie prihlásenej pohľadávky podľa § 32 ods.1 ZoKR a skúmanie prihlásenej pohľadávky podľa § 32 ods.3 ZoKR. Výsledkom jeho skúmania bolo popretie časti prihlásenej pohľadávky čo do výšky v časti príslušenstvo prihlásené a uplatnené žalobcom iba ako úroky z omeškania vo výške 3 291 309,42 eur s uvedením dôvodov popretia tejto sumy podľa § 32 ods.4 ZoKR. V rámci vymedzenia dôvodov popretia správca poukázal na zmluvu o kúpe akcií a právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave. K rovnakým skutkovým zisteniam dospel v konaní aj súd prvého stupňa. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa vychádzajú z predložených listinných dôkazov ako základných listín v
konkurze, ktoré žalobca pripojil na preukázanie údajov uvedených v prihláške podľa § 29 ods. 6 ZoKR. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že zistený skutkový stav zodpovedá aj skutkovým tvrdeniam účastníkov konania čo do údajov, ktoré žalobca uviedol v tlačive prihlášky pohľadávky.
Odvolací súd konštatuje, že žalobca v prihláške pohľadávky uplatnil sumu 3 291 309,42 eur ako úroky z omeškania. Z obsahu žalobcom podanej žaloby o určenie pohľadávky podľa § 32 ods.6 ZoKR nepochybne vyplýva, že touto žalobou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi, ktorá predstavuje úroky vo výške 7,75 % ročne zo sumy 7 710 947,35 eur podľa zmluvy o kúpe akcií č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa vo výške 3 291 309,42 eur považuje čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia, poradia zabezpečovacieho práva za zistenú a v rovnakom rozsahu je vymáhateľná so zaradením medzi zabezpečené pohľadávky.
Prihláška je procesným úkonom určeným na uplatnenie práva, podanie prihlášky na súde má vplyv na plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt, čo závisí od príslušnej hmotnoprávnej úpravy. Doručenie prihlášky na súd má rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Prihláška nie je návrhom na začatie konania, pretože konkurzné konanie, v ktorom si veriteľ uplatňuje svoju pohľadávku, je už začaté (§ 14 ods.1 ZoKR). Argumentácia žalobcu týkajúca sa jeho názoru o tom, že vzhľadom na obsah prihlášky vrátane jej príloh ako celku mal súd prvého stupňa vykladať právny úkon žalobcu podľa jeho vôle a podľa obsahu právneho úkonu, nie podľa chybného označenia právneho dôvodu jednej časti príslušenstva, nemá oporu v zákone č. 7/2005 Z.z. ani za podporného primeraného použitia procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku podľa § 196 ZoKR. Prihláška pohľadávky veriteľa do konkurzu nie je právnym úkonom podľa § 34 Obč. zák. Pri porovnávaní a skúmaní údajov uvedených v prihláške platí výlučne zákonná úprava podľa zákona č. 7/2005 Z.z. Použitie výkladových pravidiel právnych úkonov a vôle subjektov, najmä podľa § 35 Obč. zák., neprichádza pri porovnávaní a skúmaní údajov uvedených veriteľom v prihláške do úvahy. Za správnosť údajov v prihláške, vrátane preukázania správnosti týchto údajov pripojením listín, zodpovedá podľa § 30 ods.1 ZoKR výlučne veriteľ. Zákon č. 7/2005 Z.z. a vyhláška č. 665/2005 Z.z. upravujú náležitosti prihlášky komplexne, žalobca na prihlásenie svojej pohľadávky do konkurzu použil tlačivo prihlášky podľa zákonného vzoru. Z procesného hľadiska v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní nevznikla súdu zákonná povinnosť podľa § 41 ods.2 O.s.p., ktorou aplikáciou na obsah prihlášky argumentoval v odvolaní žalobca.
Veriteľ - žalobca je oprávnený podať žalobu o určenie v takom rozsahu, v akom mu bola pohľadávka správcom popretá. Veriteľ je vo svojom nároku viazaný údajmi v prihláške, teda sa môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške (§ 32 ods.6 ZoKR). Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a obsahu súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že v incidenčnom konaní o určenej popretej časti príslušenstva pohľadávky sa žalobca domáhal toho, čo v prihláške pohľadávky jednak neuviedol (uplatnenie úroku) a jednak toho, čo správca vôbec nepoprel pri uplatnení úroku z omeškania (právny dôvod vzniku pohľadávky, vymáhateľnosť, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom, poradie zabezpečovacieho práva). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že pohľadávka žalobcu v požadovanej výške 3 291 309,42 eur z titulu úroku existuje na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ale konštatuje, že pohľadávku vo výške 3 291 309,42 eur z právneho dôvodu vzniku nároku na uplatnenie úroku si žalobca do konkurzu zákonným spôsobom, postupom a včas neprihlásil.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o tom, že na strane žalovaného je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalovaný nebol ako účastník konania označený dodatkom správca majetku úpadcu Novácke chemické závody, a.s. so sídlom M. R. Štefánika 1, Nováky, IČO 31 616 755. Označenie účastníka konania vystupujúceho vo funkcii správcu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. je procesnou vadou podanej žaloby odstrániteľnou v konaní. Z obsahu žaloby, z predmetu konania, ako aj z vystupovania žalovaného v konaní je nesporné, že žalovaný vystupoval ako správca majetku úpadcu a v tejto pozícii účastníka konania súd so žalovaným v konaní o incidenčnej žalobe aj konal a proti nemu právnu vec prejednal a rozhodol. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva z § 22 ods.1 a § 32 ods.6 ZoKR.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p. Žalovaný ako úspešný účastník odvolacieho konania si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.