Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-55-2021.pdf
PDF · 106.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Gabriely Világiovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: B. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1) C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X, XXX XX P., 2) F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/16/2019-134 zo dňa 06.09.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.
Mení rozsudok vo výroku III. tak, že vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade nepriznáva.
Nepriznáva žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobu zamieta. II. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1.rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva. III. Vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2.rade priznáva žalovanej v 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou 15.04.2019, v znení zmeny pripustenej súdom, domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXXX, a to k bytu č. X vo vchode č. X na ul. L. X v P. nachádzajúcemu sa v bytovom dome súp. č. XXXX postavenom na pozemku registra N. č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj pozemku v podiele 55/1205, s tým, že žiadala aby súd ako predbežnú vyriešil otázku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 09.05.2014, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti ňou ako predávajúcou prevedené na žalovaných ako kupujúcich. V čase podpisu zmluvy mala žalobkyňa 82 rokov, trpela vážnymi zdravotnými problémami, čo žalovaní, hlavne žalovaná v 2. rade, zneužili. Nehnuteľnosti boli prevedené za sumu 500,- eur, ktorá bola v zmluve uvedená, išlo o cenu nereálnu a ani nie obvyklú. Nevedela, že predáva byt vnukovi a jeho manželke. Prekonala náhlu cievnu mozgovú príhodu, trpí ďalšími diagnózami, preto do úvahy prichádza ako dôvod neplatnosti ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vlastníctvo k predmetnému bytu chcela riešiť formou závetu, aby každé z jej troch detí malo podiel na predmetnom byte. Keď prišla z nemocnice domov, žalovaná v 2. rade k nej prišla na návštevu s tým, že si ju zoberú aj so žalovaným a postarajú sa o ňu.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v 1. rade uviedol, že súhlasí so žalobou, kúpnu zmluvu iniciovala žalovaná v 2. rade, ktorá je jeho bývalou manželkou, zmluvu len podpísal, ani ju nečítal. Bol v tom, že obsahuje všetko podľa dohody, teda že jemu ako vnukovi závetom alebo darovaním sa prevedie spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1. Žalovaná v 2. rade uviedla, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy mala so žalobkyňou veľmi dobré vzťahy, so žalovaným v 1. rade boli jediní, ktorí o ňu javili záujem a zabezpečovali jej všetko potrebné. Žalobkyňa sa po dlhej úvahe a situácii, v ktorej sa nachádzali jej vlastné deti - exekúcie, alkoholizmus a nezáujem o jej osobu, sama rozhodla tak, aby mala zabezpečenú starostlivosť v starobe. Suma 500,- eur bola navrhnutá preto, lebo mali dobré vzťahy, a aby nebola vysoká daň z predaja. Pri podpise zmluvy bola táto suma žalobkyni vyplatená. Súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení a vykonaných dôkazov zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva, ktorá bola uvedená v žalobe. Z výsluchov strán sporu bolo zistené, že strany sporu argumentovali tými tvrdeniami, ktoré boli uvedené v žalobe, resp. vo vyjadreniach žalovaných k žalobnému návrhu. Žalobkyňa zopakovala, že nikdy nemala záujem predať byt. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej v 2. rade že jej pomáhala, že jej chodila upratovať keďže prevažnú časť roka trávila v Rakúsku a ona žalovanému v 1. rade pomáhala v starostlivosti o deti. Jej samej pomáhal len žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 2. rade poukázala na to, že žalobkyňa mala strach, že byt prepadne kvôli exekúciám jej detí. V podstate sa vlastných detí bála, situácia sa zmenila po rozvode so žalovaným v 1. rade, ktorý je alkoholik. Pod vplyvom alkoholu rozbil motorové vozidlo, ktoré mali pre ich autistického syna. Súdom vypočutá svedkyňa, dcéra žalobkyne, uviedla, že žalobkyňa ju mala informovať o tom, že žalovanému v 1. rade sľúbila 1 bytu za predpokladu, že ju dochová k smrti. Žalobkyňa mala v roku 2014 dve mozgové príhody, aj keď určité poškodenie mala, bola pri zmysloch a žalovanej by žiadnu zmluvu nepodpísala. Súd prvej inštancie, právne posudzujúc zistený skutkový stav s odkazom na ustanovenia § 37, § 38, § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka mal za to, že tvrdené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy preukázané neboli. Pokiaľ žalobkyňa mala za to, že konala v omyle keďže si zmluvu neprečítala a nechcela uzatvoriť kúpnu, ale darovaciu zmluvu, prípadne spísať závet, uviedol, že uvedené tvrdenia by mohli mať za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Keďže k uzatvoreniu zmluvy došlo 09.05.2014, žalobkyňa sa nemôže úspešne dovolať jej relatívnej neplatnosti pre konanie v omyle v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka žalobou doručenou súdu 15.04.2019 po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Tiež tvrdenia žalobkyne o jej konaní v omyle alebo nedostatku vážnosti jej vôle pri uzatvorení kúpnej zmluvy ostali len v rovine jej tvrdení a žiadnym spôsobom preukázané neboli. Je nepochybné, že zmluvu podpísala a tvrdenie, že zmluvu nečítala, nebolo preukázané ani výpoveďou žalovaného v 1. rade, ktorý so žalobou súhlasil. Predmetné tvrdenie žalobkyne bolo vyvrátené aj rozhodnutím Okresného úradu Prešov z 20.06.2014, ktorým boli zmluvné strany vyzvané na opravu kúpnej zmluvy, ktoré bolo žalobkyni doručené a oprava bola zrealizovaná s podpisom žalobkyne. Tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že nevedel o uzatvorení kúpnej zmluvy bolo vyvrátené predloženými listinami, dohodou o plnomocenstve, ktorú spísal so žalobkyňou. Tvrdenie žalovaného mal súd za účelové aj s poukazom na prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM žalovaných po rozvode ich manželstva. Zo strany žalobkyne tak nebol preukázaný dôvod absolútnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu pre rozpor s ustanovením § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým argumentovala, t.j., že konala v stave duševnej nespôsobilosti. Z lekárskej správy, ktorú predložila, vyplynulo, že táto bola vystavená po dátume uzatvorenia kúpnej zmluvy. Tvrdenia o stave duševnej nespôsobilosti taktiež neboli preukázané nakoľko znalecké dokazovanie nebolo zrealizované z dôvodu, že žalobkyňa nezložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Kúpna zmluva nebola neplatná ani pre výšku kúpnej ceny. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.08.2019 sp.zn. 3Cdo/244/2018 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.06.2016 č.k. III. ÚS 412/2016, z ktorých vyplýva, že neprieči sa zákonu pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako obvyklá trhová cena. Prípadné nezaplatenie kúpnej ceny, ako tvrdila žalobkyňa, taktiež nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe § 255 Civilného sporového poriadku, vychádzajúc z neúspechu žalobkyne.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku I. a III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal relatívnou neplatnosťou kúpnej zmluvy a absolútnu neplatnosť podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokladal za nepreukázanú. Neskúmal však vážnosť vôle žalobkyne predať byt za sumu 500,- eur. Podľa
žalobkyne nemôže obstáť tvrdenie žalovanej v 2. rade, že strany predmetnú sumu 500,- eur uviedli kvôli daňovým právnym predpisom. Toto tvrdenie žalovanej v 2. rade svedčí o jej nepoctivých úmysloch so žalobkyňou a možno ho hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a úmysel obísť daňovo právne predpisy pre rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom. Na základe vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti uvedené v § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, hlavne ustanovenia o rozpore s dobrými mravmi a obchádzanie zákona. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie podľa žalobkyne vec nesprávne právne posúdil keď neaplikoval ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie mal dostatok prostriedkov k dispozícii na posúdenie aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Žalobkyňa je dôchodkyňa, na vzniku sporu mali podiel obidve strany sporu. Výnimočnosť spočíva v tom, že sa jedná spor medzi stranami, ktoré v minulosti spájali príbuzenské vzťahy. Žalovaná v 2. rade bola v čase vyhotovenia právneho úkonu manželkou vnuka žalobkyne, žalovaného v 1. rade. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania sa nijako negatívne neprejaví v majetkovej sfére žalovanej v 2. rade, ktorú je potrebné brať do úvahy pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa má 89 rokov, je starobnou dôchodkyňou, s dôchodkom vo výške 413,80 eura mesačne. Žalovaná v 2. rade svojim postojom a správaním v minulosti pred sporom prispela k jeho vzniku. Žalobkyňa preto žiadala, aby súd prvej inštancie zrušil rozsudok prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Do spisu doložila informatívny doklad SIPO, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa uhrádza SPRAVBYTKOMFORTU, a.s. Prešov a SLOVAKIA ENERGY, s.r.o. sumu 154,87 eura, poberá vdovský dôchodok vo výške 413,80 eura mesačne a taktiež doklad o tom, z čoho pozostáva predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, ktorý hradí SPRAVBYTKOMFORTU, a.s.. Mesačná zálohová úhrada je vo výške 84,87 eura, pozostáva z vodného a stočného 22,48 eura, osvetlenia 1 euro, správy 9,48 eura, spracovanie vodomerov 0,48 eura, inkasný poplatok 0,33 eura, fond opráv 50,60 eura a agenda úveru 0,50 eura. Je liečená v geriatrickej ambulancii, o čom predložila doklad vystavený Medispol, s.r.o.
3. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že rozsudok okresného súdu je správny, vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu ktorý bol správne právne posúdený. Odvolacie dôvody ako ich vymedzuje žalobkyňa nie sú dané. Žalovaná v 2. rade navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok na trovy žalobkyne potvrdil.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 27.01.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolacia argumentácia žalobkyne bola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie len vo vzťahu k výroku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade.
5. Odvolacia argumentácia žalobkyne, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení súdom prvej inštancie a nesprávnom právnom posúdení prejednávanej veci.
6. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. 7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, listinami zaznamenávajúcimi v konaní realizované dôkazy a z nich na ich základe zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo vzťahu k meritu veci náležite z vykonaných dôkazov zistil skutkový stav a právny záver, ku ktorému dospel, vychádza zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal zrozumiteľné, logicky sformulované vysvetlenie dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol. Na tomto správnom závere sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a preto k odvolacím dôvodom žalobkyne, majúc za to, že pri existujúcej zhode so závermi súdu prvej inštancie by prípadné formulovanie totožného hodnotenia skutkových zistení, dôsledkov procesnej aktivity žalobkyne a právnych záverov súdu inými jazykovými prostriedkami bolo len opakovaním, nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz má byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho výsledkom, len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby dodáva:
9. Žalobkyňa, právne zastúpená, sa žalobou, v znení jej zmeny pripustenej súdom, domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý bol na základe kúpnej zmluvy z 09.05.2014, v ktorej bola predávajúcou, prevedený do vlastníctva žalovaných ako kupujúcich. Predmetná kúpna zmluva má byť neplatná z dôvodu, že v čase podpisu zmluvy mala trpieť vážnymi zdravotnými problémami, konala v duševnej poruche, kúpna cena bytu bola podľa zmluvy 500,- eur, žiadny racionálne zmýšľajúci človek nepredáva byt za takú cenu, kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.
10. Bolo na žalobkyni, aby k žalobou vymedzeným skutkovým tvrdeniam, ktoré mali zakladať neplatnosť kúpnej zmluvy, predložila alebo označila dôkazy. Bola tou stranou sporu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tvrdenia, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. V ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť obraz iba v rozsahu, v akom ho objasnia strany sporu svojimi tvrdeniami a dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívny súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
11. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní, ktoré na prejednanie sporu nariadil na deň 17.06.2020 realizoval predbežné právne posúdenie veci v zmysle § 181 ods. 2 CSP, z ktorého jasne vyplýva, že tvrdenie o tom, že žalobkyňa pri uzatváraní kúpnej zmluvy konala v duševnej poruche, je tvrdením verifikovateľným len na základe odborného posúdenia. Pokiaľ súd na návrh žalobkyne nariadil znalecké dokazovanie k zisteniu toho, či žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy konala, tak ako tvrdila, v duševnej poruche, a či táto bola príčinou jej, hoci aj dočasnej nespôsobilosti na tento úkon, ktoré však z dôvodov na strane žalobkyne pre nezloženie preddavku na trovy tohto dôkazu bolo zmarené (§ 253 ods. 3 CSP), je bez akejkoľvek relevancie odvolacia argumentácia vo vzťahu k nesprávnemu skutkovému zisteniu.
12. Bez relevancie je taktiež tvrdenie o neplatnosti zmluvy pre kúpnu cenu bytu 500,- eur čo má svedčiť pre absenciu vážnosti vôle pri uzatváraní zmluvy. Súd prvej inštancie aj s odkazom na názory najvyšších súdnych autorít (body 38. a 39. odôvodnenia jeho rozsudku) presvedčivo zdôvodnil, že nízka hodnota predmetu kúpy, na ktorú sa nevzťahuje cenová regulácia, čo bolo aj v konkrétnom prípade, nespôsobuje neplatnosť zmluvy.
13. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol (výrok I.) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil, majúc za to, že odvolacie dôvody žalobkyne vo vzťahu k tomuto výroku danými neboli.
14. Predmetom odvolacieho prieskumu bol aj výrok III., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanej v 2. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k tomuto výroku žalobkyňa argumentovala nesprávnosťou právneho posúdenia ak súd neaplikoval § 257 CSP. Dôvody pre aplikáciu majú byť podľa žalobkyne dané nielen pomermi na strane žalobkyne, ale aj výnimočnosťou okolností veci, ktorá bola predmetom konania.
15. Odvolací súd pred posúdením relevantnosti tejto odvolacej námietky vyzval žalovanú v 2. rade, cestou jej právneho zástupcu, k tomu, aby sa vyjadrila k možnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku a k dokladom o pomeroch žalobkyne, ktoré jej s výzvou boli zaslané a z ktorých vyplýva, že žalobkyňa, narodená 03.12.1932, sa lieči v geriatrickej ambulancii s podozrením na prechodný tranzitórny atak (TIA susp.) a iné diagnózy, je poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 413,80 eura mesačne a preddavkovo uhrádza náklady na bývanie vo výške 154,87 eura, z ktorých čiastka 84,87 eura je čiastkou zálohových úhrad za užívanie bytu a podstatnú položku z tejto zálohovej úhrady predstavuje platba do fondu opráv vo výške 50,60 eura.
16. Žalovaná v 2. rade na výzvu odvolacieho súdu nereagovala.
17. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Citovaným zákonným ustanovením je daná možnosť odchýliť sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania od zásady zodpovednosti za výsledok konania ako prioritného kritéria vyplývajúceho z § 255 Civilného sporového poriadku. Platí pritom, že pre rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu musia byť kumulatívne splnené dve podmienky
- dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v pomeroch tej strany sporu, u ktorej by sa uloženie povinnosti nahradiť protistrane trovy nepriaznivo prejavilo v jej osobnej, majetkovej sfére. Výnimočnosť okolností môže spočívať tak v okolnostiach prejednávanej veci, ktoré by mali byť jedinečné a okolnostiach na strane účastníkov, ktoré ich viedli k uplatneniu alebo bráneniu práva na súde.
19. Žalovaná v 2. rade nevyužila možnosť reagovať na výzvu odvolacieho súdu k prípadnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku, v kontexte tejto jej nečinnosti s jej postojom a vyjadreniami na súde prvej inštancie je možné usúdiť na jej nespochybňovanie sociálneho aspektu a pomerov u žalobkyne v tom zmysle, že by sa pomerov žalobkyne mohla významne dotknúť povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania, pričom prípadné neuloženie povinnosti žalobkyni nahradiť jej trovy by sa v jej pomeroch významne neprejavilo.
20. Podľa odvolacieho súdu napriek neúspechu žalobkyne nie je možné nevnímať výnimočnosť okolností spočívajúcich v povahe a zistených skutočnostiach prejednávanej veci. V dôsledku dispozičného úkonu žalobkyne k dvojizbovému bytu za dohodnutú kúpnu cenu 500,- eur je žalovaná v 2. rade jedným z vlastníkov predmetného bytu, náklady nielen s užívaním ktorého (zo zálohovej platby správcovi bytu 84,87 eura podstatnú položku predstavuje suma, ktorá je smerovaná do fondu opráv 50,60 eura) uhrádza žalobkyňa. Uvedená okolnosť nie je protiprávnou, zjavne je to však nielen neobvyklé, ale úhradami do fondu opráv žalobkyňou sa vytvára aj predpoklad pre udržiavanie a zhodnocovanie bytového domu, v ktorom sa nachádza byt, ktorý je aj vo vlastníctve žalovanej v 2.rade.
21. Posúdením komplexu týchto vzájomne sa ovplyvňujúcich skutočností - nespochybnených sociálnych, príjmových, výdavkových pomerov na strane žalobkyne, existujúcich aktuálnych vlastníckych pomerov, vzťahov žalobkyne a žalovanej v 2.rade, okolností prevodu vlastníctva k bytu dospel odvolací súd k záveru o existencii dôvodu, pre ktorý bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a úspešnej žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, aj keď by mal v zásade vychádzať z § 255 ods.1 CSP, podľa § 257 CSP nepriznať.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 CSP, vychádzajúc z § 255 ods.1 CSP, podľa § 257 CSP a nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v 2.rade nepriznal. Dôvody pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v 2. rade, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, vychádzajú z rovnakých predpokladov, pre ktoré bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. a len pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaná v 2. rade explicitne nárok na náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatnila, o čom svedčí aj časť jej vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne kde uviedla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil „na trovy žalobkyne“ čo je možné vnímať ako to, aby žalobkyňa zaplatila vlastné trovy, ktoré jej s odvolaním vzniknú.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.