Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-16-2019.pdf
PDF · 112.94 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: B. U., O.. X.XX.XXXX, Z. V. L. X, XXX XX P.Š. zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov proti žalovaným: X. C. L., O.. X.X:XXXX, Z. V. L. X, XXX XX P. R. X. F. L., O.. X.XX.XXXX, Z. V. M. XX, XXX XX Ľ. zastúpenej JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1.rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
III. Vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2.rade p r i z n á v a žalovanej v 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2019 sa voči žalovaným domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.5.2014 v predmete prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXXX a to k bytu č. X vo vchode č. X na ul. L. X X. P. nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX postaveného na pozemku registra CKN č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj na pozemku v podiele XX/XXXX.
2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi stranami sporu došlo dňa 9.5.2014 k uzavretiu kúpnej zmluvy s uvedením kúpnej ceny 500 eur, ktorá je nereálna, ani nie je cenou obvyklou. Kúpna cena stanovená v kúpnej zmluve teda nevyjadrovala skutočnú a vážnu vôľu zmluvných strán. Žalobkyňa je starobná dôchodkyňa a v čase podpisu zmluvy mala 82 rokov a trpela vážnymi zdravotnými problémami, čo žalovaní, hlavne žalovaná v 2.rade zneužila. Žalobkyňa ani nevedela, že predáva vnukovi a jeho manželke byt. Prekonala náhlu cievnu mozgovú príhodu a trpí ďalšími diagnózami, preto do úvahy prichádza ako dôvod neplatnosti ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Vlastníctvo k predmetnému bytu chcela riešiť formou závetu, aby každé z jej troch detí malo podiel na predmetnom byte. Keď prišla z nemocnice domov, žalovaná v 2.rade k nej prišla na návštevu s tým, že si ju berú aj so žalovaným a postarajú sa o ňu. Žalovaná v 2.rade zabezpečila aj spísanie kúpnej zmluvy vrátane ďalších potrebných listín, pričom ona nevedela, že prevádza byt za kúpnu cenu 500 eur. Naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že len takýmto určením možno odstrániť stav dlhotrvajúcej neistoty.
4. Žalovaný v 1.rade k žalobe uviedol, že súhlasí so žalobou, keďže kúpnu zmluvu, ktorej neplatnosti sa domáha žalobkyňa (jeho stará matka) iniciovala žalovaná v 2.rade, ktorá je jeho bývalou manželkou. Všetci jej dôverovali s tým, že zmluvu len podpísal, ani ju nečítal, nakoľko bol v tom, že obsahuje všetko podľa dohody, teda že jemu ako vnukovi závetom alebo darovaním žalobkyňa prevedie spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1.
5. Žalovaná v 2.rade k žalobe uviedla, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy mali veľmi dobré vzťahy so žalobkyňou, keďže boli jediní, ktorí o ňu javili záujem a zabezpečovali všetko potrebné tak po zdravotnej, finančnej, ako aj ľudskej stránke. Žalobkyňa po dlhej úvahe a situácii, v ktorej sa nachádzali jej vlastné deti - exekúcie, alkoholizmus a nezáujem o jej osobu sa sama rozhodla tak, aby mala zabezpečenú starostlivosť v starobe, a tak im ponúkla na predaj uvedenú nehnuteľnosť s tým, že boli jediní, ktorí sa o ňu postarali. Po vzájomnej dohode bola podpísaná kúpnopredajná zmluva, suma 500 eur bola navrhnutá preto, nakoľko mali dobré vzťahy, a aby nebola vysoká daň z predaja. Pri podpise zmluvy bola táto suma vyplatená k rukám žalobkyne.
6. Namieta tvrdenia, že žalobkyňa si nebola vedomá predaja nehnuteľnosti. Nepriala si dokonca informovať ani svoje deti v obave o ataky z ich strany. Po prečítaní žaloby je pre ňu neprijateľné, aby sa po toľkých rokoch začala odvolávať na svoj zdravotný stav, keď ona vie, že v tom čase bola v poriadku. Po rozvode so žalovaným v 1.rade bola napadnutá kúpnopredajná zmluva, ktorej predchádzala darovacia zmluva zo dňa 19.2.2019, na ktorej boli notárom overené podpisy žalobkyne, žalovaného v 1.rade a títo ju vyzývali, aby spätne darovala predmetnú nehnuteľnosť žalobkyni.
7. Žalobkyňa poprela, žeby o ňu žalovaná v 2.rade javila akýkoľvek záujem, pričom nezabezpečovala žiadne jej potreby. Prevažnú časť roka trávila v Rakúsku, kde pracovala, a preto jej pomoc poskytoval iba žalovaný v 1.rade a deti. V jej byte sa zjavila asi dvakrát, ale všetko robila tak, že s jej prácou nebola spokojná a nevedela ani poriadne umyť okno. Starostlivosť zo strany žalovanej v 2. rade nebola žiadna a ani v súčasnosti, hoci je v pokročilom veku, a preto všetko robila iba z vypočítavosti, aby ju pripravila o byt. Nikdy nedostala žiadne peniaze, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve.
8. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.6.2020 podala návrh na zmenu žaloby, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že otázka absolútnej neplatnosti bude riešená iba ako otázka predbežná. Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil na pojednávaní konanom dňa 17.6.2020.
9. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných, oboznámením kúpnej zmluvy, návrhom na vklad, dohodou o plnomocenstve, rozhodnutím o vklade, výsluchom strán sporu a svedkyne Y. V. ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
10. Dňa 9.5.2014 žalobkyňa ako predávajúca a žalovaní ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu v predmete prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXXX, katastrálne územie Prešov a to konkrétne bytu č. X nachádzajúceho sa vo vchode č. X obytného domu v č. XXXX, ako aj k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k parcele č. XXXX vedenej na LV č. XXXXX v podiele XX/XXXX.
11. Podľa čl. IV zmluvy uvedené nehnuteľnosti boli odpredané za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 500 eur, ktorá bola stanovená dohodou zmluvných strán. Podpisy zmluvných strán boli overené Mestom Prešov v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy. Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva bol dňa 30.5.2014 podaný na Okresnom úrade v Prešove žalovaným v 1.rade. Tohto žalobkyňa aj dňa 9.5.2014 splnomocnila na všetky úkony pri komunikácii a právnych úkonoch uzatváraných s úradmi, súdmi, ďalšími štátnymi alebo neštátnymi inštitúciami (č.l. 40).
12. Okresný úrad v Prešove zo dňa 20.6.2014 prerušil vkladové konanie na dobu 30 dní od doručenia uvedeného rozhodnutia s výzvou na opravu názvu správcu domu a predloženie vyhlásenia správcu o nedoplatkoch. Uvedené rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 25.6.2014 a žalovaným 2.7.2014. Po zrealizovaní opravy Okresný úrad v Prešove dňa 11.7.2014 pod č. vkladu V-3402/14 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných na základe uvedenej kúpnej zmluvy.
13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nikdy nemala záujem predať byt. Všetko to zrealizovala žalovaná v 2.rade, pričom jej ukázali iba tú časť listiny, kde mala realizovať podpis. Nevidí dôvod, prečo by predmetný byt predávala žalovaným, keď má 3 deti, ktoré byty nemajú. V tom čase bola po dvoch mozgových príhodách, a preto vnukovi povedala, že pokiaľ ochorie a on jej pomôže bude mať čiastku na tomto byte, nie však žalovaná v 2.rade. Nie je pravdou, že jej chodila upratovať, keďže prevažnú časť roka trávila v Rakúsku a ona žalovanému v 1. rade pomáhala v starostlivosti o ich deti. Pomáhal jej žalovaný v 1. rade, ktorý chodieval na väčšie nákupy a vozieval ju k lekárovi. Skôr ona im pomáhala v domácnosti a starostlivosti o deti. Za uvedený byt platí sama a sama investovala do výmeny plastových okien, kuchynskej linky, elektrického bojlera, ako aj dverí. Až v čase, keď sa žalovaní išli rozvádzať, zistila, že tento byt už nie je jej a že si nikdy neprečítala kúpnu zmluvu.
14. Žalovaný v 1.rade uviedol, že stará matka mu sľúbila, že ak ju dochová k smrti, je rozhodnutá mu prenechať 1 na predmetnom byte. Po určitom čase ju oslovil s tým, že by bolo dobré, aby to bolo na papieri, aby bol spísaný nejaký závet alebo niečo podobné. On predmetnú kúpnu zmluvu nevyhotovoval, bola to jeho bývalá manželka, ktorá mala známu na katastri. Prišla s uvedenou zmluvou a podpisoval ju v čase, keď bol po nočnej. On v tom čase zmluvu nečítal a bol v tom, že ide o závet na 1. Že ide o kúpnu zmluvu zistil po doručení návrhu na opravu, avšak o tejto skutočnosti starú matku neinformoval. 15. Žalovaná v 2.rade uviedla, že o žalobkyňu sa starala s manželom spoločne. Chodievali jej pomáhať a upratovať. Keďže pochádza z viacčlennej rodiny, vždy mala kladný vzťah k starostlivosti, nakoľko jej matka zomrela na onkologické ochorenie a ona v čase jej choroby sa o ňu starala. Súčasne pôsobila ako opatrovateľka v Rakúsku. Žalobkyňa bola jediným racionálne zmýšľajúcim človekom v ich rodine. Jej dcéra (svokra žalovanej) bola alkoholička, ktorá jej nikdy nepomohla s deťmi a len vyrábala pozdĺžnosti. Starší syn žalobkyne bol agresívny a 18 rokov bol vo výkone trestu na odňatie slobody za zabitie. Mladší syn, ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti ju bil, sekíroval a šikanoval. Žalobkyňa mala strach o to, že uvedený byt prepadne exekúciám jej detí; v podstate sa svojich vlastných detí bála. Ona jej vybavila rehabilitáciu pri liečbe bercových vredov, ako aj ďalšie zdravotnícke pomôcky. Všetko čo je v byte, teda čo sa týka gamatiek, bojlera a celú réžiu vybavovala sama, keďže pôsobí ako predajkyňa. Situácia sa zmenila po rozvode so žalovaným v 1.rade, ktorý je alkoholik a pod vplyvom alkoholu rozbil motorové vozidlo, ktoré mali pre ich autistického syna. Nastalo osočovanie a vulgárne nadávky zo strany svokry, ako aj bývalého manžela.
16. Žalobkyňa v reakcii na výpoveď žalovanej v 2.rade uviedla, že celá jej výpoveď je klamstvo, nikdy jej nepomáhala, práve naopak ona jej vypomáhala v starostlivosti s deťmi. Nie žalovaný v 1. rade, ale ona pila, dokonca sa u nich doma pomočila. Keď bola v Rakúsku a žalovaný v 1.rade v práci, celý čas sa starala o ich deti a žalovaný v 1.rade o celú domácnosť. Taktiež žalovaný v 1.rade poprel, že je alkoholikom, keďže v čase, kedy pracovala v Rakúsku zabezpečoval starostlivosť o deti, ako aj celú domácnosť, a preto nemal priestor na používanie alkoholických nápojov.
17. Svedkyňa Y. V., dcéra žalobkyne uviedla, že o tom, že mama predala byt sa dozvedela v čase prebiehajúceho rozvodového konania. V tom čase jej matka uviedla, že sľúbila vnukovi 1 bytu za predpokladu, že ju dochová k smrti. Pokiaľ si chcela žalovaná zabezpečiť bývanie pre svoje deti, má svojho otca, ale ani ten ju nechce. Nech z nej nerobí alkoholičku, pretože alkoholičkou bola jej nebohá matka. Nie je pravdou, že žalobkyni pomáhala s domácnosťou, nikdy tam nebola a ani vo svojej domácnosti nemala poriadok. V roku 2014 mala matka dve mozgové príhody, preto nech žalovaná v 2.rade nerozpráva, že jej pomáhala v domácnosti. Aj keď matka určité poškodenie mala, bola pri zmysloch a žalovanej by nepodpísala žiadnu zmluvu. Doteraz jej matke nevrátila 600 eur. Všetky opravy v byte platila matka, jedine čo žalovaná v 2.rade zabezpečila, tak rehabilitáciu v súvislosti s liečbou ochorenia bercových vredov. Potvrdila, že práve žalobkyňa chodievala pomáhať do domácnosti žalovanej v 2. rade v starostlivosti o deti v čase, keď pracovala v Rakúsku.
18. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
19. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
20. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, 140 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, § 145 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, § 479 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> a § 701 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20191201>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
21. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
22. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 9.5.2014 pre rozpor s ustanovením § 37, 38, 49a Občianskeho zákonníka.
23. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.
24. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu.
25. Právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva žalobkyne je daný tým, či tejto svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy.
26. Žalobkyňa ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uviedla, že konala v omyle, keďže si zmluvu neprečítala, pričom nechcela uzatvoriť kúpnu, ale darovaciu zmluvu, prípadne spísať závet, ktorými by v prospech žalovaného v 1. rade v prípade, ak by ju dochoval k smrti odkázala spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam v rozsahu 1.
27. Z ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka vyplýva, že právne významný t.j. majúci za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu je len taký omyl vo vôli, ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca. Môže sa týkať obsahu právneho úkonu (napr. konajúci sa domnieva, že vec kúpil, ale v skutočnosti ide o nájom), ako aj jeho predmetu (napr. v domnení nadobudnutia originálu sa nadobudne len kópia), prípadne osoby, či inej rozhodujúcej skutočnosti, ak osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
28. Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Ani súd, ani iný štátny orgán z úradnej povinnosti nemôže do uvedenej doby pozerať na takýto - síce vadný, ale nenamietaný právny úkon ako na neplatný. Po márnom uplynutí trojročnej doby, v ktorej sa oprávnený nedovolal neplatnosti právneho úkonu, sa jej ho právo v dôsledku nepodanej námietky premlčalo. Právo
na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne plynúť od vtedy, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodným okamihom pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu a to aj vtedy, keď sa pre účinnosť právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Takéto rozhodnutie nie je predpokladom platnosti právneho úkonu, je podmienkou jeho účinnosti. Ten, kto je právnym úkonom dotknutý, sa teda môže neplatnosti právneho úkonu dovolať už po jeho uzavretí.
29. Keďže k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo dňa 9.5.2014, po tom sa žalobkyňa nemôže úspešne dovolať jej relatívnej neplatnosti pre konanie v omyle, v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2019 po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
30. Zároveň súd konštatuje, že tvrdenia žalobkyne o jej konaní v omyle alebo nedostatku vážnosti jej vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy ostalo len v rovine jej tvrdení a žiadnym spôsobom preukázané nebolo. Je nepochybné, že zmluvu podpísala a tvrdenie, že zmluvu nečítala nebolo preukázané ani výpoveďou žalovaného v 1. rade, ktorý so žalobou súhlasil.
31. Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené tvrdenie žalobkyne je vyvrátené samotným rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa 20.6.2014, ktorým zmluvné strany vyzval na opravu kúpnej zmluvy sčasti označenia správcu, ktoré bolo žalobkyni doručené 25.6.2014 a oprava bola zrealizovaná v júli 2014 s podpisom žalobkyne, čo nesporne vyplýva z kópie predloženého katastrálneho spisu, konkrétne na č.l. 35.
32. Taktiež tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nevedel o uzatvorení kúpnej zmluvy bolo vyvrátené predloženými listinami a to nielen kúpnou zmluvou, ktorú podpísal, ale súčasne podával návrh na vklad, spísal so žalobkyňou dohodu o plnomocenstve na zastupovanie pred súdmi a inými štátnymi orgánmi a taktiež mu bolo doručené rozhodnutie o prerušení vkladového konania predmetnej kúpnej zmluvy. Uvedené tvrdenie žalovaného v 1. rade súd považuje aj za účelové s poukazom na prebiehajúce konanie o vyporiadaní BSM žalovaných po rozvode ich manželstva prebiehajúce pod sp.zn. 29C/24/2019, ktorého predmetom je aj uvedená nehnuteľnosť. Súdu neušlo pozornosti, že žalovaného v uvedenom konaní od podania žaloby do prvého pojednávania zastupoval rovnaký právny zástupca, ako žalobkyňu v konaní predmetnom.
33. Zároveň neobstojí tvrdenie žalobkyne, že žalovaní ju pri uzatvorení kúpnej zmluvy uviedli do omylu za účelom zriadenia záložného práva v prospech bankovej inštitúcie. Opätovne uvedené tvrdenie žalobkyne bolo vyvrátené výpisom z listu vlastníctva (č. l. 45), z ktorého vyplýva, že záložné právo v prospech bankovej inštitúcie bolo zavkladované ešte v roku 2007 pod č. vkladu X.-XXXX/XX.
34. Zo strany žalobkyne nebol preukázaný dôvod absolútnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu pre rozpor s ustanovením § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda že konala v stave duševnej nespôsobilosti. Z predloženej lekárskej správy na č.l. 5 vystavenej po dátume uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy nemožno vyvodiť, že v čase jej uzatvorenia konala v stave duševnej nespôsobilosti.
35. Žalobkyňa navrhla, aby súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie za účelom posúdenia, či v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy konala v stave duševnej poruchy. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4.9.2020 znalecké dokazovanie nariadil a žalobkyni, ktorej oslobodenie od súdnych poplatkov priznané nebolo v zmysle ustanovenia § 253 ods. 1 CSP uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dokazovania vo výške 1.000 eur s poučením, že pokiaľ v určenej lehote preddavok nezloží v zmysle ustanovenia § 253 ods. 3 CSP, dôkaz nevykoná. Keďže žalobkyňa v súdom určenej lehote preddavok na trovy dôkazu nezložila, ani nepožiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvej inštancie podaním zo dňa 11.11.2020 jej právnej zástupkyni oznámil, že súd dôkaz v zmysle ustanovenia § 253 ods. 3 CSP nevykoná.
36. Podľa názoru súdu prvej inštancie tvrdenie žalobkyne, že v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy konala v stave duševnej nespôsobilosti bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne - jej dcéry, ktorá uviedla, že žalobkyňa síce v rozhodnom období mala zdravotné problémy, ale bola pri zmysloch.
37. Žalobkyňa ako ďalší dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uviedla príliš nízku hodnotu kúpnej ceny, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.
38. V tomto prípade súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.2019 pod sp.zn. 3Cdo/244/2018 zo záverov ktorého vyplýva, že neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané, ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, resp. dojednanie pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1 euro), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tým pravda v niektorých, individuálnych prípadoch nie je dotknutý možný dopad tohto dojednania, napr. z hľadiska daňového.
39. Aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 21.6.2016 pod č.k. IIIÚS 412/2016 vyplýva, že všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1,- Sk, nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluvu obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a naopak nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá cena aj keď nízka, keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je naopak bezodplatnosť.
40. Taktiež samotné nezaplatenie kúpnej ceny nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. V danom prípade mohla žalobkyňa pre nezaplatenie kúpnej ceny iba od kúpnej zmluvy odstúpiť postupom podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak dlžník svoj dlh nesplní riadne a včas a to ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.
41. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že ak veriteľ chce z dôvodu omeškania dlžníka odstúpiť, musí tomuto poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na splnenie, ktorá musí byť vyjadrená aktívnym prejavom veriteľa, čo preukázané nebolo.
42. Z ustanovenia § 153 CSP, nesporne vyplýva, že strany sú povinné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť včas s tým, že tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, pokiaľ by konala starostlivosti so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd nemusí prihliadnuť na tie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré sporovou stranou neboli predložené včas a to najmä, ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
43. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 6.9.2021 žiadal, aby súd doplnil dokazovanie o výsluch žalovaného v 1. rade z dôvodu, že súd ho odmietol na predchádzajúcich pojednávania v zmysle ich návrhu dopočuť.
44. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že na pojednávaní konanom dňa 8.7.2020 po realizácii účastníckych a svedeckých výpovedi právny zástupca žalobkyne požiadal o dopočutie žalovaného v 1. rade k upresneniu niektorých skutočností, ktoré odzneli v jeho predchádzajúcej výpovedi. Zo zápisnice o pojednávaní nesporne vyplýva, že súd prvej inštancie upozornil právneho zástupcu žalobkyne, že pri hodnotení doplňujúcej, resp. spresňujúcej výpovede žalovaného v 1. rade bude prihliadať na tú skutočnosť, že túto bude realizovať po výsluchu všetkých strán sporu, ako aj navrhnutých svedkov s časovým odstupom po svojom výsluchu, kedy spontánne vypovedal o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa predmetu konania.
45. Na základe uvedeného preto právna zástupkyňa žalobkyne oznámila, že na podanom návrhu netrvá, a teda nie je pravdivé jej tvrdenie, že súd jeho výsluch odmietol.
46. Po uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne nenavrhoval doplnenie dokazovania napriek tomu, že nasledujúce pojednávanie nariadené na deň 21.4.2021 bolo zrušené z dôvodu protipandemických opatrení a predvolanie na pojednávanie konané dňa 6.9.2021 jej bolo doručené ešte 3.5.2021, pričom neuviedla žiadne objektívne okolnosti, ktoré jej bránili predložiť návrh na doplnenie dokazovania riadne a včas. Keďže návrh na doplnenie dokazovania predniesla až na pojednávaní konanom dňa 6.9.2021, ktorého sa žalovaný v 1. rade bez ospravedlnenia nezúčastnil, súd prvej
inštancie návrh na doplnenie dokazovania jeho výsluchom zamietol v zmysle ustanovenia § 153 CSP, pretože nebol uplatnený včas a jeho vykonanie by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
47. Na základe vyššie uvedených skutočností nepreukázaním tvrdených dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy v predmete prevodu vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti súd žalobu zamietol.
48. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
50. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu u žalobkyne a žalovaného v 1. rade súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému v 1. rade nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.
51. Vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2. rade priznal úspešnej žalovanej v 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
52. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.