Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/37/2020

Uznesenie

Okresný súd Čadca v spore žalobcu L. E., I.. XX.XX.XXXX, I. Z. N. I. N. XXXX, XXX XX N.M. I. N., E.. XX.X.XXXX, proti žalovanému B. Š., I.. XX.X.XXXX, Z. M. XXX/XX, XXX XX Č., X/, o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z a s t a v u j e.

II. Vec p o s t u p u j e príslušnému orgánu - T. Ú. Č., T. O. O. M., M. M. B. XX, XXX XX Č..

III. Konanie o náhradu nemajetkovej ujmy zastavuje.

IV. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Na Okresnom súde Čadca bolo dňa 5.3.2020 podané podanie žalobcu, ktorým sa žalobca podľa názoru súdu domáhal prešetrenia postupu vybavovania veci o zastavení priestupkového konania B. XXX/XXXX T. Ú. Č., T. O.S. O. M.. Nakoľko však toto podanie nespĺňalo náležitosti riadneho podania, súd žalobcu uznesením č.k. -91 zo dňa 15.10.2020 vyzval na odstránenie jeho vád v lehote 10 dní odo dňa doručtenia tohto uznesenia.

2. Žalobca na uvedenú výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 23.10.2020, v ktorom uviedol, že žalobu podáva podľa . Nedomáha sa ňou prešetrenia postupu a vybavovania správnych orgánov. V žalobe len poukázal na úkony vykonané správnymi orgánmi v danej veci. Žiadal, aby súd žalovaného uznal za vinného z urážky na cti v zmysle o priestupkoch za výrok žalovaného zo dňa 20.10.2017, v ktorom uviedol, že: „Vlastník bytu č. X L. E. W.. a jeho otec sú známi tým, že opakovane, možno povedať, že prakticky každý týždeň uskutočnia B. N. M..L..T.. N. I. N. F. W. Ú. N. I. N..“ Týmto výrokom žalovaný urazil žalobcu na cti a preto ho žiada uznať za vinného z urážky na cti žalobcu. Zároveň si uplatnil voči žalovanému aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške 15.000 € a náhradu trov konania.

3. Skôr než súd o podaní žalobcu rozhodol, lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalobca dňa XX.X.XXXX zomrel. Dedičské konanie je vedené pod sp. zn. a nie je doposiaľ právoplatne skončené. I splnomocnený zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 16.6.2021 súdu oznámil, že žalobca dňa XX.X.XXXX zomrel. Zároveň uviedol, že prichádza do úvahy ako dedič po zomrelom žalobcovi, o čom svedčí aj potvrdenie notára o okruhu dedičov zo dňa 10.5.2021, ktoré súdu spolu s úmrtným listom žalobcu predložil.

4. Podľa (ďalej len „“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „ procesné podmienky“).

Podľa o správnom konaní (správny poriadok), na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o priestupkoch, priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.

Podľa o priestupkoch, na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.

Podľa o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

5. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Ak súd v rámci skúmania podmienok konania zistí nedostatok svojej právomoci, zároveň však zistí aj iný orgán, do ktorého právomoci spor alebo vec patrí, konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. 6. Súd skúmal, či má v danom prípade právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Keďže podanie žalobcu je v časti konania o prejednaní urážky na cti žalobcu priestupkom podľa ustanovenia o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, súd nemá právomoc na rozhodnutie o žalobe žalobcu v tejto časti. Sám žalobca v obsahu žaloby i v doplnenej žalobe opakovane označuje konanie žalovaného ako priestupok, s odkazom na konkrétnu právnu normu, a to na ustanovenie o priestupkoch, preto zo samotného obsahu žaloby a jej doplnenia v tejto časti možno bez pochýb ustáliť, že konanie žalovaného sám žalobca kvalifikuje ako priestupok, z priestupku v zmysle zákona o priestupkoch navrhuje žalovaného uznať i vinným. Konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu však nepatrí do právomoci súdu, ale patrí do právomoci správneho orgánu. Súd preto konanie v zmysle ustanovenia v tejto časti výrokom I. zastavil, pretože ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania.

7. Príslušným správnym orgánom na konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia o priestupkoch je T. Ú. Č., T. O. O. M., M. M. B. XX, XXX XX Č. podľa ustanovenia o priestupkoch v spojení s ustanovením , a a o organizácií miestnej štátnej správy, ktorý má právomoc v danej veci konať. Súd preto výrokom II. tohto rozhodnutia zároveň postúpil vec (konanie v časti prejednania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu) orgánu, ktorý má právomoc o podanej žiadosti rozhodnúť, a to podľa ustanovenia .

8. Súd tak vzhľadom k vyššie uvedenému ustálil, že má právomoc len na konanie a rozhodovanie o žalobe žalobcu v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a preto ďalej rozhodoval už len o tejto časti premetu sporu.

9. Podľa , stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „ procesné podmienky“ ).

Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

Podľa spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

Podľa smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa , po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

10. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Kedykoľvek v priebehu konania zistí nedostatok hoci len jednej z nich, v konaní postupuje v závislosti od toho, či ide o nedostatok neodstrániteľný alebo odstrániteľný. Jednou zo základných podmienok súdneho konania je i spôsobilosť byť stranou sporu. Ide o spôsobilosť subjektu (v danom prípade fyzickej osoby) mať procesné práva a povinnosti. Právnu úpravu tejto spôsobilosti zakotvuje ustanovenie , podľa ktorého má túto spôsobilosť ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju priznáva zákon. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť stranou súdneho sporu predovšetkým fyzické osoby, ktorých spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou.

11. V danom prípade bola žaloba podaná fyzickou osobou, ktorá však v priebehu sporu, dňa XX.X.XXXX, zomrela, čím stratila právnu subjektivitu (spôsobilosť mať práva a povinnosti), a tým i procesnú

subjektivitu (spôsobilosť byť stranou konania). Pokračovanie v spore s právnymi nástupcami žalobcu v danom prípade neprichádza do úvahy, a to s poukazom na predmet tohto sporu, ktorým je uplatnenie nároku z titulu ochrany osobnosti podľa a nasl. . Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkové, rýdzo osobnej povahy, totiž zaniká smrťou fyzickej osoby, neprechádza teda smrťou fyzickej osoby na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia. Podľa ustanovenia prislúcha však uplatňovať právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby aj po jej smrti jej manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom. Výpočet týchto osôb je taxatívny, a preto ho nemožno rozšíriť o ďalšie osoby. Ide o uplatnenie práva na ochranu osobnosti zomretého proti zásahu smerujúcemu proti jeho osobnosti a je irelevantné, či bol neoprávnený zásah vedený ešte za života alebo až po jeho smrti. Po smrti fyzickej osoby, ktorá sa cítila poškodená zásahom proti svojej osobnosti, súd konanie o jej žalobe na ochranu osobnosti zastaví a nepokračuje v ňom s jej právnymi nástupcami. Osoby uvedené v ustanovení si musia uplatniť sami svoj návrh na ochranu osobnosti zomretej fyzickej osoby (Zborník III, s. 179, 180, 202, obdobne i R 53/1996, R 95/1998, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. z 24.10.2013). I právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zaniká smrťou postihnutej fyzickej osoby a neprechádza na jej dedičov podľa ustanovenia a nasl. . Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je akési finančné odškodnenie pre osobu, ktorá ťažko znáša dôsledky hrubého zásahu do jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Má to byť kompenzácia slúžiaca výlučne tejto osobe (takýto záver obsahuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Ak by určitú ujmu v dôsledku smrti osoby mali pociťovať osoby uvedené v , majú právo uplatniť si náhradu nemajetkovej ujmy za seba, za svoje znášanie dôsledkov vyplývajúcich zo zásahu do práv zomretej osoby. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR i v uznesení č.k. zo dňa 30.6.2011, v ktorom uviedol, že smrťou oprávnenej osoby zaniká aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože táto mala byť poskytnutá za účelom zmiernenia, vyvážania ňou utrpenej nemajetkovej ujmy. Tento účel však už plniť nemôže. I Krajský súd v Bratislave posudzoval právnu otázku, či po smrti žalobcu prechádza právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na právnych nástupcov žalobcu, resp. dochádza k zániku práva. Vo svojom rozhodnutí - uznesení č.k. -143 zo dňa 31.1.2012 dospel pritom k záveru, že právo na poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy má osobný charakter - je totiž viazané na tú osobu, ktorá tvrdí, že bola poškodená, resp. že jej bola spôsobená ujma. Vzhľadom na túto osobnú povahu uplatňovaného práva toto právo smrťou poškodenej osoby zaniká. Na zistených dedičov zomrelého žalobcu právo na peňažnú satisfakciu neprechádza práve z dôvodu spätosti tohto práva na osobu, ktorá tvrdila, že bola poškodená a na ktorú bolo z tohto dôvodu obmedzené aj plnenie z titulu náhrad nemajetkovej ujmy. Smrťou poškodenej osoby by poskytnutie peňažného zadosťučinenia niekomu inému, než poškodenej osobe, stratilo svoju satisfakčnú funkciu, s úmyslom zmierniť nemajetkovú ujmu, ktorú mala utrpieť práve poškodená osoba. Nevyhnutným následkom zistenia úmrtia žalobcu s poukazom na spomínanú osobnú povahu uplatňovaného práva je tak zastavenie konania.

12. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry tak dospel súd k záveru, že vzhľadom na povahu sporu je v danom prípade strata procesnej subjektivity žalobcu neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo vzťahu k označenej strane sporu - žalobcovi vo veci konať a rozhodovať. Súd preto nepokračoval v spore s právnym nástupcom žalobcu, ale výrokom III. tohto uznesenia konanie o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie citovaných ustanovení zastavil, nakoľko niet aktívne legitimovanej strany v danom spore.

13. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. O trovách tohto konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa súd zaoberal otázkou procesného zavinenia na zastavení konania. Dôvodom zastavenia konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bola existencia neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, a to nedostatok právomoci súdu konať a rozhodovať o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Súd vzhľadom k tejto skutočnosti ustálil procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania na strane žalobcu, ktorý podal žalobu na súd, hoci tento nemá

právomoc konať a rozhodovať o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné v tomto prípade pripísať zavinenie žalovanému. V nadväznosti na uvedené potom právo na náhradu trov tohto konania vzniklo žalovanému. Vychádzajúc však z obsahu spisového materiálu i stavu veci (keď doposiaľ nebola žalovanému doručená ešte ani samotná žaloba) je zrejmé, že žalovanému v tomto spore žiadne trovy nevznikli. Čo sa týka konania o náhradu nemajetkovej ujmy, dôvodom zastavenia tejto časti konania bolo úmrtie žalobcu a neexistencia aktívne legitimovanej strany v danom spore, v dôsledku čoho súd ustálil, že žiadnej zo strán nemožno pričítať zavinenie na zastavení tejto časti konania. Nakoľko však ku dňu rozhodnutia súdu o zastavení konania žalobca už nebol nositeľom práv a povinností, súd rozhodol o trovách tohto konania iba vo vzťahu k žalovanému, ktorému výrokom IV. náhradu trov konania nepriznal.

15. Súd na záver uvádza, že na podanie právneho nástupcu žalobcu, podané na súde dňa 27.1.2022, ktorým zobral žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000 € v celom rozsahu späť, súd neprihliadal a o ňom nerozhodoval, nakoľko jednak nie je stranou sporu a z dôvodu smrti žalobcu mu nevznikol ani nárok na vstup do konania ako jeho právny nástupca. Zároveň v dôsledku smrti žalobcu došlo i k zániku udelenej plnej moci. Preto ani nie je oprávnený danú žalobu zobrať späť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca ( a ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ). Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie v zmysle .