Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/169/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Sibírska 55, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpeného advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 223, Zvolen, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ X. V., nar. XX. XX. XXXX, Na ihrisko XXX/X, E., 2/ T. A., nar. XX. XX. XXXX, F. XX/X, Z., oboch zastúpených právnym zástupcom: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., Farská 4, Nitra, IČO: 46 104 020, o správnej žalobe zo dňa 15. 12. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. VoÚ 47/2020/Pop zo dňa 14. 10. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratým účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu zn. V 5394/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 07. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra katastrálnemu odboru (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 02. 07. 2015 (podaný žalobcom ako kupujúcim, ktorý podľa návrhu a kúpnej zmluvy mal zastupovať aj predávajúcu) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. LUZ C/2642 zo dňa 30. 06. 2015 uzavretej medzi predávajúcou a kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 1263 m2 (vo vlastníctve predávajúcej v podiele 1/1). 2. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. V 5394/15 zo dňa 29. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobcu na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 29. 07. 2015. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest pod č. Pd 204/15/4403-3 zo dňa 15. 10. 2015. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. -7 zo dňa 02. 11. 2015 (podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 02. 2015 v spojení z rozhodnutím Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov č. -4/To), ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15. 10. 2015 a zrušil svoje rozhodnutie č. V 5394/15 zo dňa 29. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa LV č. XXXX zo dňa 25. 02. 2016 bola ako vlastník parc. č. XXXX v katastrálnom území E. opätovne zapísaná H. V..

3. Následne rozhodnutím pod č. V 5394/2015-8 zo dňa 25. 02. 2016 správny orgán prvého stupňa prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ). Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia o prerušení konania. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1955 Z. z.). Žalobca v podaní zo dňa 03. 03. 2016 požiadal správny orgán prvého stupňa o predĺženie lehoty z dôvodu, že momentálne nedisponuje takou listinou. Zároveň uviedol, že listinou v zmysle uznesenia vlády SR č. 684/2015 zo dňa 11. 12. 2015 môže disponovať účelová spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorú obratom o vydanie listiny požiadal. Zároveň priložil žiadosť zo dňa 03. 03. 2016 adresovanú spoločnosti MH Invest, s.r.o., v ktorej žiadal o doručenie listiny preukazujúcej skutočnosť, že štát využil, resp. nevyužil svoje predkupné právo v zmysle ust. k tam označenej nehnuteľnosti v katastrálnom území E.. Podaním č. V 5394/2015-12 zo dňa 07. 03. 2016 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi, že predĺžil lehotu na odstránenie nedostatkov konania o ďalších 15 dní. Dňa 17. 03. 2016 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené podanie zo dňa 16. 03. 2016 vydané spoločnosťou MH Invest, s.r.o., označené ako „potvrdenie o dispozícii so zákonným predkupným právom štátu“, ktoré bolo adresované žalobcovi. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. týmto podaním žalobcovi okrem iného oznámila, že štát žalobcovi (spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s.r.o.) nevydal listinu o využití/ nevyužití predkupného práva v zmysle ust. k pozemkom vrátane vyššie označenej nehnuteľnosti parc. č. XXXX.. V priebehu katastrálneho konania správny orgán prvého stupňa zistil, že dňa 03. 10. 2015 zomrela H. V. (predávajúca z kúpnej zmluvy č. LUZ C/2642 zo dňa 30. 06. 2015) a ako dedičia nastúpili jej deti X. V. a T. A. (uznesenie Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. Dnot. 183/2015 zo dňa 18. 01. 2016, ktorým bolo zastavené konanie po poručiteľke a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný T. A. z tam uvedeného dôvodu a v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 01. 2016).

4. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. V 5394/2015-20 zo dňa 02. 06. 2016 zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. . Na základe odvolania žalobcu zo dňa 15. 06. 2016 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 06. 2016 vo veci rozhodoval i odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, ktorý rozhodnutím č. Vo 52/2016-2/To: OU-NR-OOP5-2016/031427-2/To k: V 5394/2015 zo dňa 15. 07. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 06. 2016 potvrdil ako vecne správne. Správnou žalobou zo dňa 21. 09. 2016 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. žalobca žiadal, aby súd zrušil vyššie označené rozhodnutie odvolacieho orgánu (Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností) zo dňa 15. 07. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 06. 2016. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -83 zo dňa 05. 09. 2018 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov referátu katastra nehnuteľností č. Vo 52/2016-2/To: OU-NR-OOP5-2016/031427-2/To k: V 5394/2015 zo dňa 15. 07. 2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5394/2015-20 zo dňa 02. 06. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 25. 02. 2020 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 03. 2020.

5. Súčasťou spisu je i rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré vydal Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OU-NR-OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26. 04. 2016, ktorým bolo oprávneným dedičom po zomrelej H. V. vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX v katastrálnom území E. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu

„Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území F., I., L., E., I., G.. Rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 26. 04. 2016 nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 19. 05. 2016. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra pozemkový a lesný odbor č. OU-NR-PLO 2016/029531 zo dňa 29. 06. 2016 bola natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda pre účely výstavby „Príprava strategického parku Nitra“ vo výmere 0,5803 ha v katastrálnom území E., v ktorej bola zahrnutá i parc. č. XXXX vo výmere 1263 m2 zapísaná na LV č. XXXX. Rozhodnutím č. V 11357/2017 zo dňa 15. 02. 2018 správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území E. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - ostatná plocha vo výmere 1263 m2 v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 20170079 uzavretej dňa 12. 12. 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 09. 02. 2018 medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o. a kupujúcim Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.. Podľa LV č. XXXX zo dňa 24. 04. 2020 pre katastrálne územie E. bola ako vlastník parc. č. XXXX vo výmere 1263 m2 zapísaná spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. s poznámkou zápisu návrhu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. XXXX, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

6. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5394/2015-40 zo dňa 24. 04. 2020, ktorým podľa ust. zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. LUZ C/2642 zo dňa 30. 06. 2015 uzavretej medzi H. V. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 18. 05. 2020.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. VoÚ 47/2020/ Pop zo dňa 14. 10. 2020 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 04. 2020. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 14. 10. 2020 žalovaný opísal priebeh správneho (katastrálneho) konania tak, ako je uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, zhrnul dôvody rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 04. 2020 a obsah odvolania žalobcu, ktoré nepovažoval za dôvodné.

8. Konštatoval, že v katastrálnom konaní pod zn. V 5349/2015 je predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 pozemok registra C KN, identifikovaný ako parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 1263 m2 zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území E., ktorý je v súčasnosti vedený v katastri nehnuteľností s iným druhom pozemku. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26. 04. 2016 o vyvlastnení bolo oprávneným dedičom po zomrelej predávajúcej vyvlastnené vlastnícke právo v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. a zápis tohto rozhodnutia do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod č. Z 4307/2016 dňa 09. 08. 2016. Ďalšie rozhodnutie Okresného úradu Nitra pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO 2016/029531 zo dňa 29. 06. 2016 o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby „Príprava strategického parku Nitra“ bolo zapísané do katastra nehnuteľností dňa 25. 07. 2016. Spoločnosti MH Invest, s.r.o. a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. podali dňa 13. 12. 2017 na správny orgán prvého stupňa návrh na vklad vlastníckeho do katastra nehnuteľností, predmetom ktorého bol aj pozemok registra C KN ako parc. č. XXXX ostatné plochy vo výmere 1263 m2 v katastrálnom území E., a to na základe kúpnej zmluvy č. 20170079 zo dňa 12. 12. 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 09. 02. 2018 uzatvorenej medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcim. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 15. 02. 2018. V súčasnosti je pozemok registra C KN parc. č. XXXX ostatné plochy vo výmere 1263 m2 zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území E. vo vlastníctve spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.. Na tomto LV sú zapísané poznámky vzťahujúce sa k predmetnému pozemku, a konkrétne je poznamenaný návrh X. F. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti registra C parc. č. XXXX, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a taktiež je poznamenaný návrh žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti registra C parc. č. XXXX vedený na Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. . Tieto poznámky sú informatívneho charakteru a podľa žalovaného nemajú vplyv na výsledok rozhodovania o návrhu na vklad v predmetnej veci. K tej istej nehnuteľnosti teda boli podané dva návrhy na súd na začatie súdneho konania o určenie vlastníckeho práva a tieto sú zapísané ako

poznámka na LV č. XXXX v katastrálnom území E.. Žalovaný poukázal na zmätočnosť tohto postupu X. F. a žalobcu s tým, že v prípade úspechu jedného z nich, by súd určil rozsudkom, že X. F. alebo žalobca je výlučným vlastníkom pozemku. Samotné začatie súdneho konania nevyvracia hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností o vlastníckom práve. Žalovaný nepovažoval za opodstatnené, aby správny orgán prvého stupňa procesne rozhodol a prerušil konanie o návrhu na vklad z dôvodu predbežnej otázky, teda do ukončenia prebiehajúcich súdnych konaní, ktoré sa týkajú predmetného pozemku. Žalovaný poukázal na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , ktoré bolo ukončené rozsudkom č.k. -83 zo dňa 05. 09. 2018. Týmto rozsudkom tunajší súd zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu, t.j. Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov zo dňa 15. 07. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania. Najvyšší súd SR v konaní pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 25. 02. 2020 zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného. Vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. bol povolený dňa 15. 02. 2018 pod č. V 11357/2017 k pozemku parc. č. XXXX ostatné plochy vo výmere 1263 m2 v katastrálnom území E., teda v čase, keď vyššie uvedené súdne konanie nebolo právoplatne ukončené a v katastri nehnuteľností nebola zapísaná taká obmedzujúca poznámka, ktorá by bránila správnemu orgánu prvého stupňa v rozhodovaní ohľadne tohto pozemku.

9. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa stotožnil s postupom správneho orgánu prvého stupňa vo veci zamietnutia návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, a to z dôvodu, že predávajúca a ani jej dvaja dedičia už nie sú vlastníkmi predmetného pozemku a tento postup považuje za správny a preukázateľný. Pozemok je evidovaný v súčasnosti ako ostatná plocha a údaje, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve (druh pozemku) už nie sú aktuálne, resp. platné. Kúpna zmluva predstavuje titul na prevod vlastníckeho práva k pozemku, ale vlastnícke právo sama osebe neprevádza. K prevodu vlastníckeho práva sa ešte vyžaduje právny spôsob, t.j. vklad do katastra nehnuteľností. Predávajúca ani jej dedičia v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa o návrhu na vklad v konaní pod sp. zn. V 5394/2017 už nemohli s pozemkom nakladať, pretože neboli jeho vlastníkmi. Žalobca sa vo svojom odvolaní venoval problematike zákonného predkupného práva, pričom žalovaný nepovažoval za potrebné sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k problematike predkupného práva vyjadrovať s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 21. 11. 2018. Žalovaný rovnako ako správny orgán prvého stupňa nepovažoval kúpnu zmluvu, ktorá bola predmetom vkladového konania pod zn. V 5394/2015 za vkladu schopnú.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

10. V podanej žalobe zo dňa 15. 12. 2020 (ktorá bola súdu doručená dňa 16. 12. 2020) žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 47/2019/Pop zo dňa 14. 10. 2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 5394/2015-40 zo dňa 24. 04. 2020 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie nepovažuje za správne a zákonné.

11. V III. časti žaloby žalobca stručne uviedol dôvody rozhodnutia žalovaného (uvedené v II. časti tohto rozsudku).

12. V IV. časti žaloby (žalobné body) žalobca namietal:

- nesprávne posúdenie nových skutočností. Správny orgán prvého stupňa poukázal na zmenu vlastníka nehnuteľnosti, nesprávne právne vec posúdil a nesprávne sa vysporiadal s existenciou konania o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný neprihliadal na záväznosť rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva, keď práve ust. § 228 ods. 2 rozširuje subjektívnu záväznosť na každého ďalšieho nadobúdateľa, ak je na liste vlastníctva zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na LV bola zapísaná i poznámka o konaní pod sp. zn. . V nadväznosti na túto skutočnosť sa žalovaný nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov v dôsledku čoho nemôže návrh zamietnuť z dôvodu, že po zastavení vkladového konania došlo k ďalším prevodom pozemku. V posudzovanom prípade bola na LV zapísaná poznámka o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom, z čoho je zrejmé, že k nadobudnutiu pozemku v dobrej viere nemohlo dôjsť ani u jedného z nadobúdateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. s tým, že správny orgán je v tomto smere povinný rešpektovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy.

V dôsledku vyhovenia správnej žalobe vedenej pod sp. zn. na Krajskom súde v Nitre sa na rozhodnutie o zastavení vkladového konania nazerá ako na neprávoplatné. Všetky ďalšie rozhodnutia okresného úradu, ktoré boli vydané po zrušenom rozhodnutí o zastavení tohto vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie. Iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Takýto záver nie je v rozpore ani s ust. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ), nakoľko dôvod nezákonnosti bol daný už v dobe vydania nadväzných rozhodnutí, ale táto nezákonnosť dovtedy autoritatívne zistená nebola. V súlade s právom na spravodlivý proces možno považovať taký postup súdu, keď vyčká na výsledok konania o žalobe, aby z neho mohol pri svojom rozhodnutí vychádzať. Vzhľadom na zapísanú poznámku o súdnom konaní žalovaný nemôže dôjsť k záveru, že návrhu na vklad nemožno vyhovieť z dôvodu, že došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1 M Obdo V 11/2019 zo dňa 30. 11. 2019 a uviedol, že údaj o vlastníkovi v katastri je hodnoverný, ale nie záväzný. V dôsledku zrušenia rozhodnutia o zastavení konania stratili opodstatnenie všetky ďalšie rozhodnutia o vklade a teda v rámci tohto konania už na prezumpciu správnosti správnych rozhodnutí prihliadať nemožno. Podľa ust. možno dospieť k záveru, že rozhodnutie správneho súdu o zrušení rozhodnutia je záväzné aj pre osoby, ktorých sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Uvedené sa týka každého ďalšieho nadobúdateľa. Zrušenie rozhodnutia správnym súdom má účinky ex tunc, obnovuje sa vecnoprávna dispozícia pôvodného predávajúceho, ktorý je viazaný svojím obligačným prejavom. Všetky následné právne úkony sú neplatné, pretože nikto nemôže previesť viac práva než má on sám, na čo by mal správny orgán prihliadať ex offo.

- nezákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom žalovaný nevenoval pozornosť otázke predkupného práva. Správny orgán prvého stupňa skúmal, či štát využil svoje predkupné právo, ale vec nesprávne právne posúdil, nakoľko uviedol, že z rozhodnutia o vyvlastnení je zrejmé, že štát svoje predkupné právo využil. Ak by sa tak stalo, teda že by štát využil predkupné právo, k vyvlastneniu nemohlo dôjsť. Vyvlastnenie má subsidiárny charakter a teda, ak cieľ vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť využitím predkupného práva, neexistoval by zákonný dôvod na vyvlastnenie pozemkov, čo vyplýva z ust. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ohľadne predkupného práva štátu boli vydané viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR (napr. v konaní pod sp. zn. zo dňa 16. 05. 2019) a rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -81 zo dňa 07. 02. 2018, ktoré však vec nesprávne právne posúdili. V tejto súvislosti žalobca poukázal na SR, na jeho výklad podaný Ústavným súdom SR v uznesení pod sp. zn. zo dňa 05. 02. 1998 zverejnenom v Zbierke a konštatoval, že správny orgán ako orgán verejnej moci nemôže v rámci správneho konania v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi chrániť záujem štátu, ktorý možno chrániť rovnako ako záujem akejkoľvek inej osoby. Zákonom o niektorých opatreniach nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného práva, ktorá sa nachádza v v znení neskorších predpisov. Ustanovenie je zákonným príkazom k analógii, pokiaľ nie je určitý právny vzťah riešený v právnej norme, je potrebné vychádzať z obdobnej právnej normy.

- nesprávne právne posúdenie (rozpor s a o niektorých opatreniach). Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a v nadväznosti potom Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle ust. zákona o niektorých opatreniach vydalo osvedčenie o významnej investícii dňa 13. 07. 2015, pričom súčasťou návrhu osvedčenia bol aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba. Kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzavretá dňa 29. 06. 2015 a v tom čase ešte predkupné právo štátu neexistovalo a nebolo zapísané v katastri. Rozhodnutie žalovaného je i v tomto smere nezákonné a arbitrárne. Ak predkupné právo štátu v čase uzavretia právneho úkonu neexistovalo, potom nebol dôvod, aby správny orgán prihliadal na to, či štát predkupné právo využil alebo nevyužil.

V tejto časti sa žalobca zaoberal otázkou pravej a nepravej retroaktivity s tým, že i podľa názoru Ústavného súdu SR je nevyhnutné si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť pre budúcnosť zlepšované a nie rušené, príp. zhoršované. Správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou. Následne, po zrušení rozhodnutia správnym súdom, skúmal, či bolo predkupné právo uplatnené, ale dôvody uvádzané v odvolaní ohľadne predkupného práva vyhodnotil ako nadbytočné, nakoľko zmluva nie je vkladu schopná z iných dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia je tak logicky rozporné, arbitrárne a jeho následkom je porušenie práva na súdnu ochranu.

- nesprávne právne posúdenie (absolútna neplatnosť a dodatočná nemožnosť plnenia ako následky porušenia predkupného práva štátu). V tejto súvislosti sa žalobca zaoberal legálnou definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti, ktorá musí vyplývať priamo z textu právnej normy. Zmluva, ktorou dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní účastníkmi a jej účinnosť nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci viazaní prejavom vôle. Žalobca mal za to, že predávajúci po uzavretí zmluvy už nemal povinnosť ponúknuť pozemok štátu vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemal ani v priebehu vkladového konania a opačný výklad by znamenal neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené príslušným článkom SR. Právna norma (ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo a nebolo zapísané v katastri, žalobca považoval za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v a môže mať vecno-právny alebo záväzkovo-právny charakter. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných ustanovení , ktoré upravujú zmluvné predkupné právo. Z predkupného práva v zmysle zákona o niektorých opatreniach možno vyvodiť povinnosť pôvodného kupujúceho ako i jeho nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe a v prípade porušenia predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv voči nadobúdateľovi (tretej osobe), ktorý vec kúpil. Na podporu svojej argumentácie žalobca dal do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. Z ust. zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že predkupné právo zaniká, pokiaľ nedôjde k splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe. Dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady pacta sunt servanda a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej nemožnosti plnenia je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z ust. zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo ohraničené a predovšetkým preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť plnenia je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená. V posudzovanom prípade štát nadobudol pozemok vyvlastnením po tom, čo správny orgán vkladové konanie zastavil z dôvodu, že právny úkon posúdil ako úkon absolútne neplatný. Ak by došlo k uplatneniu

predkupného práva zákonným spôsobom, žalobcovi by uhradená kúpna cena bola vykompenzovaná tým, že by mu túto kúpnu cenu zaplatil štát. K vôli arbitrárnym záverom správneho orgánu došlo k situácii, že predávajúci kúpnu cenu nevrátil a žalobca sa jej vrátenia musí domáhať v súdnom konaní. Predkupné právo štátu má vecné účinky, ale neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát), sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a O. B. však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecno- právne následky, pričom záväzkovo-právne následky nastávajú dňom podpisu zmluvy.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 04. 2021 popísal skutkový stav a priebeh administratívneho konania tak (ako je tento uvedený v I. časti tohto rozsudku), výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 14. 10. 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 04. 2020 o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Poukázal na dôvody svojho rozhodnutia zo dňa 14. 10. 2020 a uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 je pozemok, ktorý v podobe identifikovanej v návrhu na vklad a v kúpnej zmluve (pozemok registra C KN parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1263 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E.) je vedený v katastri nehnuteľností s iným druhom pozemku. Do katastra nehnuteľností bolo zapísané rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26. 04. 2016 o vyvlastnení vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. a rozhodnutie č. OU-NR-PLO 2016/029531 zo dňa 29. 06. 2016 o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby ,,Príprava strategického parku Nitra“, ktorého súčasťou bol aj predmetný pozemok. Na základe návrhu spoločnosti MH Invest, s.r.o. a spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a na základe kúpnej zmluvy č. 20/70079 zo dňa 12. 12. 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 09. 02. 2018 uzatvorenej medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcim (predmetom ktorej bol aj pozemok registra C KN parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere 1263 m2, katastrálne územie E.) bol povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím pod č. V 11357/2017 dňa 15. 02. 2018. V súčasnosti je pozemok registra C KN parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere 1263 m2 evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.. Predávajúca z kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 a ani jej dvaja dedičia v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa o návrhu na vklad pod zn. V 5394/2015 už neboli vlastníkmi pozemku, resp. pozemku registra C KN parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere 1263 m2 evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. a z toho dôvodu nemohli s pozemkom nakladať, nakoľko je vo vlastníctve iného subjektu. K rovnakému záveru dospel aj okresný úrad vo svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a z uvedeného dôvodu tento návrh zamietol, pričom žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil, nakoľko dôvod zamietnutia návrhu na vklad považoval za správny a preukázateľný. Žalobca sa vo svojej žalobe venoval problematike zákonného predkupného práva, pričom žalovaný nepovažoval za potrebné sa k otázke skúmania splnenia podmienok predkupného práva štátu už ďalej vyjadrovať a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 21. 11. 2018. K námietkam žalobcu ohľadom existencie súdnych konaní žalovaný uviedol, že len samotné začatie súdneho konania nevyvracia hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností o vlastníckom práve ( ) a súčasne právne následky začatia tohto konania pokrýva inštitút subjektívnej záväznosti rozsudku upravený v ust. v znení neskorších predpisov. Údajom o vlastníckom práve zapísanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva je viazaný v rámci konania o návrhu na vklad aj samotný okresný úrad, katastrálny odbor, keďže záväzné údaje katastra slúžia ako podklad pre vydávanie verejných listín, t.j. i pre účely rozhodovania v konaní o návrhu na vklad. Podľa názoru žalovaného sú poznámky vedené na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E. informatívneho charakteru, ktoré v zmysle predbežnej otázky nemajú vplyv na výsledok rozhodovania o návrhu na vklad. Súdne konania vedené na Okresnom súde Bratislava I (sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX na základe návrhu X. F.) a na Okresnom súde Bratislava V (sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX na základe návrhu spoločnosti

Poľnohospodárska Pôda s.r.o.) boli zapísané ako poznámky na list vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E., pričom sa jedná o určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti a žalovaný poukázal na zmätočnosť takéhoto postupu s tým, že v prípade úspechu spoločnosti Poľnohospodárka Pôda s.r.o. alebo X. F. v predmetných súdnych konaniach by súd rozsudkom určil, že výlučným vlastníkom pozemku je spoločnosť Poľnohospodárska Pôda s.r.o. alebo X. F.. V predmetných súdnych konaniach sa rieši otázka, či je vlastníkom tam uvedeného pozemku parc. č. XXXX Poľnohospodárska Pôda s.r.o. (kupujúci v konaní vedenom na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5394/2015), resp. X. F. a v návrhu na vklad vlastníckeho práva v konaní pod zn. V 5394/2015 jeho účastníci navrhli, aby správny orgán prvého stupňa rozhodol o vklade vlastníckeho práva k pozemku v prospech kupujúceho, t.j. spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s.r.o.. Výsledok prebiehajúcich súdnych konaní týkajúcich sa uvedeného pozemku žalovaný nepovažoval za dôležitý z hľadiska rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva pod zn. V 5394/2015, a preto nepovažoval za opodstatnené, aby správny orgán prvého stupňa len procesne rozhodol a prerušil by konanie o návrhu na vklad z dôvodu predbežnej otázky, t.j. do ukončenia prebiehajúcich súdnych konaní týkajúcich sa predmetného pozemku. Konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. bolo ukončené rozsudkom č.k. -83 zo dňa 05. 09. 2018, ktorým tento súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov zo dňa 15. 07. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania, pričom Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 25. 02. 2020 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 03. 2020) zamietol kasačnú sťažnosť podanú proti vyššie označenému rozsudku krajského súdu. Vklad vlastníckeho práva k pozemku registra C KN parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere 1263 m2, katastrálne územie E. v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. bol povolený rozhodnutím pod č. V 11357/2017 dňa 15. 02. 2018, teda v čase, keď vyššie uvedené súdne konanie nebolo právoplatne ukončené a v katastri nehnuteľností nebola zapísaná taká obmedzujúca poznámka, ktorá by bránila správnemu orgánu prvého stupňa v rozhodovaní ohľadom tohto pozemku. Na závere, že ak prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva. Žalovaný zdôraznil, že jednou z podmienok na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti je skutočnosť, že prevodca je vlastníkom predmetu prevodu ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad. Správny orgán prvého stupňa nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení vkladu, ale je týmito rozhodnutiami viazaný a musí z nich vychádzať. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, platí prezumpcia jeho správnosti a zákonnosti. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor taktiež nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ale je povinný rešpektovať rozhodnutie o vyvlastnení, pokiaľ takéto rozhodnutie nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

14. Uznesením č.k. -71 zo dňa 23. 06. 2021 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to X. V. a T. A. (dedičia po pôvodnej vlastníčke predmetného pozemku H. V.), ktorým následne zaslal výzvu, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej. Pribratí účastníci konania podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie zo dňa 31. 08. 2021, v ktorom navrhli, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú s tým, že rozhodnutie žalovaného, proti ktorému žaloba smeruje, považujú za správne a zákonné. Účastníčka konania T. A. ako právna nástupkyňa po zomrelej H. V. nie je a ani v čase rozhodovania správneho orgánu o návrhu na vklad vedenom pod zn. V 5394/2015 nebola vlastníčkou parcely reg. „C“ č. XXXX - orná pôda o výmere 1263 m2 v katastrálnom území E.. Po tom ako H. V. uzatvorila s účastníkom konania Poľnohospodárska pôda s.r.o. predmetnú kúpnu zmluvu došlo následne k vyvlastneniu uvedenej parcely štátom, čím vlastnícke právo prevodkyne a následne jej právnych nástupcov prešlo na spoločnosť MH Invest, s.r.o. a následne na tretiu osobu. Z uvedeného dôvodu nie je možné o návrhu na vklad na základe uvedenej kúpnej zmluvy rozhodnúť inak, ako rozhodnuté bolo, a teda tento návrh na vklad zamietnuť.

Argumentácia žalobcu v podanej žalobe týkajúca sa toho, že správny orgán vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, z nesprávneho právneho posúdenia, je prehnaná, nedôvodná a skutkové zistenia správneho orgánu pri rozhodovaní o návrhu na vklad boli dostatočné, keď správny orgán pri svojom rozhodovaní skúmal aktuálne vlastnícke právo k parc. reg „C“ č. XXXX, ktorá bola v čase rozhodovania evidovaná na LV č. XXXX a patriaca inej osobe ako osobe predávajúcej (príp. jej právnym nástupcom).

15. Správny súd si pripojil k pojednávaniu i spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn. .

16. Na nariadenom pojednávaní v predmetnej veci sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu. Žalovaný a právny zástupca pribratých účastníkov konania svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 10. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

18. Podľa , , , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa , , vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

19. Podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 10. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je úrad.

Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 5a) Podľa § 12 ods. 1 písm. a/, f/ vyššie citovaného zákona, úrad a/ riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy na úseku katastra, f/ rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu, Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, Podľa § 22 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom. Podľa § 79l ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2018), katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018. K zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť aj geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018.

20. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2018, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). Podľa , , vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa vyššie citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa , vyššie citovaného zákona, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"). Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 5a) Podľa vyššie citovaného zákona, okresný úrad

a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom. Podľa § 34 ods. 1 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. _________________ 7) o správnom konaní (správny poriadok). 10b) Napríklad o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, , o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

21. Podľa , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti. Podľa , , , , vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa , alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa .

Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania. 1c) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie. Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

22. V zmysle môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo katastrálny zákon) účinnom do 30. 09. 2018 (ktoré bolo potrebné použiť, nakoľko konanie vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5394/2015 nebolo právoplatne ukončené do 30. 09. 2018) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že zmluvu bolo potrebné preskúmať zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s SR, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa SR.

23. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 14. 10. 2020 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru zo dňa 24. 04. 2020 a toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Predmetným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. LUZ C/2642 zo dňa 30. 06. 2015 (ďalej len kúpna zmluva zo dňa 30. 06. 2015) uzavretej medzi predávajúcou - H. V. a kupujúcim - žalobcom.

24. Pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 10. 2020 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 04. 2020 sa správny súd oboznámil s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania, pričom zistil nasledovné. O návrhu zo dňa 02. 07. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu (ďalej len návrh zo dňa 02. 07. 2015) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 rozhodol správny orgán prvého stupňa prvýkrát dňa 29. 07. 2015 tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území E. zapísanej ako parc. registra C KN č. XXXX v prospech žalobcu. Po podaní protestu prokurátora zo dňa 15. 10. 2015 proti tomuto rozhodnutiu správny orgán prvého stupňa rozhodol rozhodnutím pod č. -7 zo dňa 02. 11. 2015 tak, že protestu vyhovel a zrušil svoje protestom napadnuté rozhodnutie zo dňa 29. 07. 2015. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu odvolací správny orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností rozhodol rozhodnutím č. -4/To OU-NR-OOP5-2016/005718-4 k: Pd 204/15/4403-2 V 5394/2015 zo dňa 27. 01. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. -7 zo dňa 02. 11. 2015.

Následne, po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29. 07. 2015 bola H. V. naďalej zapísaná ako vlastník parc. č. XXXX v katastrálnom území E., čo preukazuje LV č. XXXX zo dňa 25. 02. 2016 a správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5394/2015-20 zo dňa 02. 06. 2016, ktorým konanie vo veci návrhu zo dňa 02. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 zastavil podľa ust. , teda z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 15. 06. 2016 vo veci rozhodoval odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, ktorý rozhodnutím zo dňa 15. 07. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie zo dňa 02. 06. 2016. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu (konanie sa viedlo pod sp. zn. ) proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu zo dňa 15. 07. 2016, o ktorej súd rozhodol rozsudkom č.k. -83 zo dňa 05. 09. 2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 11. 2018) tak, že toto rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 06. 2016 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) na ďalšie konanie, čo znamená, že katastrálne konanie nebolo právoplatne ukončené a povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo opätovne rozhodnúť v konaní o návrhu zo dňa 02. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015, ktoré konanie sa viedlo na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5394/2015.

25. Správny orgán prvého stupňa, t.j. Okresný úrad Nitra katastrálny odbor rozhodol opätovne vo veci návrhu zo dňa 02. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 rozhodnutím pod č. V 5394/2015-40 dňa 24. 04. 2020 (tretíkrát) tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol podľa ust. .

26. Pri svojom opätovnom rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali parc. č. XXXX v katastrálnom území E. a ktoré nastali po podaní návrhu zo dňa 02. 07. 2015, o ktorom sa viedlo konanie pod zn. V 5394/2015. Jednou z najdôležitejších skutočností bolo zistenie, že v priebehu začatého katastrálneho konania pod zn. V 5394/2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., I., F., E. (medzi ktorými bol uvedený i pozemok registra „C“ ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1263 m2, čo nebolo sporné). Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 a tento spis Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor správnemu súdu i predložil v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , pričom táto skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobcu a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, resp. správnych žalôb, kde ako žalobkyňa vystupovala fyzická osoba X. F.. a žalovaným bol Okresný úrad Nitra. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13. 07. 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádza i pozemok registra „C“ ako parc. č. XXXX v katastrálnom území E. a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. 07. 2015. Napriek tejto nespornej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu č. Z 5113/2015, správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa 29. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území E. zapísanej ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX v prospech žalobcu a bez toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva štátu, resp. z predloženého administratívneho spisu nevyplýva a nie je zdokumentované, či vôbec pri svojom rozhodovaní posudzoval i túto skutočnosť. Z ust. v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 vyplývali pre okresný úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri

rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie pri rozhodovaní o vklade patrilo okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo odkaz napr. na o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, , o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu k nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území E. vzniklo zo zákona dňa 08. 07. 2015, teda následne po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 medzi H. V. a žalobcom, pričom správny orgán prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. 07. 2015, napriek tomu však z týchto skutočností pri svojom rozhodovaní dňa 29. 07. 2015 (keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu) vyvodil záver o dôvodnosti povolenia vkladu. Pokiaľ sa správny orgán prvého stupňa s existenciou zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08. 07. 2015 priamo na základe , žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadol, resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplývalo, podľa názoru správneho súdu pochybil, čo znamená, že protest prokurátora proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29. 07. 2015 bol potom podaný dôvodne a v záujme odstránenia tohto pochybenia. Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 09. 04. 2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov), z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s iným hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Najvyšší súd SR sa otázkou predkupného práva zaoberal i v ďalších svojich rozsudkoch (napr. v konaní pod sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn. zo dňa 24. 10. 2018, sp. zn. zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. zo dňa 12. 12. 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 18. 05. 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu ( o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a správne i prihliadal na tú skutočnosť, že po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. V 5394/15 zo dňa 29. 07. 2015 (o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu) rozhodnutím č. -7 zo dňa 02. 11. 2015 bola ako vlastníčka parc. č. XXXX v katastrálnom území E. opätovne zapísaná jej pôvodná vlastníčka H. V., čo preukazuje i LV č. XXXX zo dňa 25. 02. 2016. Následne potom Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky vydal rozhodnutie č. OU-NR- OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26. 04. 2016, ktorým vyvlastnil vlastnícke právo k vyššie označenému pozemku dedičom po zomrelej H. V. (zomrelej dňa 03. 10. 2015, teda v priebehu katastrálneho konania

vedeného pod č. V 5394/2015) v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na účel podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ust. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území F., I., L., E., I. a G.. Rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 19. 05. 2016, čo znamená, že dedičia po predávajúcej podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 prestali byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a nemohli ňou ďalej disponovať. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra pozemkový a lesný odbor č. OU-NR-PLO 2016/029531 zo dňa 29. 06. 2016 bola natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda pre účely výstavby „Príprava strategického parku Nitra“ vo výmere 0,5803 ha v katastrálnom území E., v ktorej bola zahrnutá i parc. č. XXXX vo výmere 1263 m2 zapísaná na LV č. XXXX. Predmetné rozhodnutie bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. Z 5590/2015 dňa 25. 07. 2016. Ďalším rozhodnutím pod č. V 11357/2017 zo dňa 15. 02. 2018 správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností i k nehnuteľnostiam v katastrálnom území E. zapísaným ako pozemky registra C KN, medzi ktorými bola i parc. č. XXXX - ostatná plocha o výmere 1263 m2 v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12. 12. 2017 (v znení dodatku č. 1 zo dňa 09. 02. 2018) uzavretej medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcim. Podľa LV č. XXXX zo dňa 24. 04. 2020 pre katastrálne územie E. bola spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. zapísaná ako vlastník vyššie označeného pozemku. Na všetky tieto skutočnosti musel prihliadať a správne aj prihliadal správny orgán prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o návrhu zo dňa 02. 07. 2015 na vklad práva k parc. č. XXXX v katastrálnom území E. do katastra nehnuteľností podanom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015. Výsledkom jeho postupu bolo zistenie, že potom, čo bola H. V. opätovne zapísaná ako vlastníčka parc. č. XXXX podľa LV č. XXXX zo dňa 25. 02. 2016 na základe rozhodnutia č. -7 zo dňa 02. 11. 2015 (ktorým bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 29. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti žalobcu) bolo vlastnícke právo jej dedičov k uvedenej nehnuteľnosti vyvlastnené rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2016 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o.. Táto nehnuteľnosť, ktorá bola uvedená i v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR a ku ktorej vzniklo predkupné právo štátu, následne prešla viacerými zmenami v osobe vlastníka (H. V. - MH Invest, s.r.o. - Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.) ako i zmenami v údajoch katastra nehnuteľností (zmena druhu pozemku parc. č. XXXX z ornej pôdy na ostatnú plochu), ktoré boli takého charakteru, že neumožňovali správnemu orgánu prvého stupňa kladne rozhodnúť o návrhu zo dňa 02. 07. 2015 na zápis vlastníckeho práva k nej na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015, v dôsledku čoho tento návrh rozhodnutím zo dňa 24. 04. 2020 zamietol.

27. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúca bola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho tretieho rozhodovania (prvýkrát dňa 29. 07. 2015 - povolenie vkladu, druhýkrát dňa 02. 06. 2016 - zastavenie konania) a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu. Skúmaním všetkých skutočností uvedených v 26. bode tohto rozsudku správny orgán prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru o nemožnosti povoliť vklad vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území E. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015, nakoľko takýto pozemok už nie je evidovaný v katastrálnom operáte ako orná pôda, ale ako ostatná plocha, ktorej vlastníkom je spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12. 12. 2017 v znení dodatku č. 1. zo dňa 09. 02. 2018, čo vyplýva z LV č. XXXX zo dňa 24. 04. 2020. Všetky tieto zistenia a z nich vyplývajúce skutočnosti správny orgán prvého stupňa uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 24. 04. 2020 a vyvodil z nich správny právny záver o potrebe zamietnutia návrhu zo dňa 02. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k parc. č. XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015. Správne postupoval i žalovaný ako odvolací správny orgán, keď

žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14. 10. 2020 zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 18. 05. 2020 a potvrdil rozhodnutie zo dňa 24. 04. 2020. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu zo dňa 02. 07. 2015 a kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015. Nepochybili preto správne orgány v predmetnej veci, keď zhodne vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 nemožno povoliť, pričom tento záver i dostatočne odôvodnili, a to s poukazom na konkrétne skutočnosti, ktoré nastali a boli zistené v priebehu administratívneho konania vedeného pod sp. zn. V 5394/2015 a nepochybne museli ovplyvniť ich rozhodovanie.

28. K námietkam žalobcu v podanej žalobe správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Nemohlo byť úlohou súdu v tomto súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobcom riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, príp. iných rozhodnutí, resp. otázku platnosti alebo neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani z hľadiska námietok žalobcu v podanej žalobe. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu zo dňa 02. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho tretieho rozhodovania (t.j. 24. 04. 2020), čo i urobil a v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal všetky skutočnosti a právne úkony, ku ktorým musel prihliadať a ktoré mu bránili v tom, aby povolil vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015. Rovnako postupoval i žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 04. 2020. K námietke týkajúcej sa nesprávneho posúdenia nových skutočností správny súd uvádza, že súdnemu konaniu v predmetnej veci predchádzali iné súdne konania, čo vyplýva z administratívneho spisu a čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a zo súdnych registrov vedených na tunajšom súde. V konaní vedenom pod sp. zn. tunajší súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 25. 02. 2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. -4/To OU-NR-OOP-2016/005718-4 k Pd 204/15/4403-2 V 5394/2015 zo dňa 27. 01. 2016 (ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. -7 zo dňa 02. 11. 2015), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. -7 zo dňa 02. 11. 2015 a toto rozhodnutie potvrdil. Tunajší súd rozsudkom č.k. -123 zo dňa 08. 11. 2017 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 01. 2018) podanú žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 05. 02. 2018, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 12. 12. 2018 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 01. 2019. Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. ďalej súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 21. 09. 2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného (Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností) č. Vo 52/2016-2/To: OU-NR-OOP5-2016/031427-2/To k: V 5394/2015 zo dňa 15. 07. 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 15. 06. 2016 a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5394/2015-20 zo dňa 02. 06. 2016 o zastavení konania. Tunajší súd rozsudkom č.k. -83 zo dňa 05. 09. 2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 11. 2018) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 07. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 06. 2016 a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 23. 10. 2018, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 25. 02. 2020 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 03. 2020. Z vyššie uvedeného vyplýva, že potom, ako krajský súd zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 15. 07. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 06. 2016 o zastavení konania, bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu zo dňa 02. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015, pričom sa tak stalo práve rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 04. 2020, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 18. 05. 2020, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14. 10. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie zo dňa 24. 04. 2020 potvrdil. Na výsledok správneho (katastrálneho) konania, ktoré bolo ukončené vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 04. 2020 a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 10. 2020, nemôže mať vplyv výsledok konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. na základe návrhu X. F. (o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. XXXX), ani výsledok ďalšieho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava (v poznámke na LV č. XXXX nie je zapísané, o ktorý bratislavský okresný súd sa jedná) pod sp. zn. na základe návrhu žalobcu (o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. XXXX). Obe tieto konania sú zapísané ako poznámka na LV č. XXXX zo dňa 24. 04. 2020, na ktorom je zapísaná i parc. č. XXXX o výmere 1263

m2 ako ostatná plocha v katastrálnom území E.. Podľa názoru súdu vyššie uvedené súdne konania nemohli byť prekážkou toho, aby správny orgán prvého stupňa rozhodol o návrhu zo 02. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015, pričom nebolo jeho povinnosťou čakať na výsledok súdnych konaní, ale naopak, jeho povinnosťou bolo rozhodnúť o podanom návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností bez ohľadu na výsledok súdnych konaní o určenie vlastníckeho práva. K námietke spočívajúcej v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov predmetného pozemku s poukazom na zápis poznámky o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom správny súd uvádza, že v katastrálnom konaní začatom na základe návrhu zo dňa 02. 07. 2015 nebol dôvod posudzovať existenciu, resp. neexistenciu dobrej viery u tých subjektov (nadobúdateľov), ktoré predmetnú nehnuteľnosť nadobudli po začatí katastrálneho konania. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. nadobudla pozemok parc. č. XXXX na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 26. 04. 2016 o vyvlastnení vlastníckeho práva oprávneným dedičom po zomrelej H. V. k uvedenému pozemku a spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. nadobudla tento pozemok na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12. 12. 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 09. 02. 2018 a rozhodnutia zo dňa 15. 02. 2018, pričom v oboch prípadoch sa tak stalo v čase, keď nebolo právoplatne ukončené katastrálne konanie vedené pod sp. zn. V 5394/2015. Napriek tomu správny orgán prvého stupňa otázku dobrej viery nadobúdateľov pozemku neposudzoval a ani tak nemohol urobiť, nakoľko posudzovanie dobrej viery nadobúdateľov pozemku nie je predmetom katastrálneho konania. Posudzovanie otázky, či práva v správnom konaní boli nadobudnuté v dobrej viere, prichádza do úvahy až v súdnom prieskume, a to až v momente, keď je konštatovaná nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Až v takom prípade je v súlade s účelom právnej úpravy na rade zváženie, či dobromyseľnosť nadobudnutých práv bude „liberačným dôvodom“ a správny súd aj napriek nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu toto ponechá v platnosti a nerozhodne o jeho zrušení. O takýto prípad sa ale v predmetnej veci nejedná. Správny súd dospel k záveru o súlade napadnutého rozhodnutia so zákonom a nebol dôvod, aby posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí správneho orgánu, ktoré boli vydané v iných samostatných konaniach, ktoré sa uskutočnili počas trvania katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 02. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015, ako tomu bolo v tomto prípade, a potom už logicky nie je dôvod skúmať, či podanou žalobou neboli práva nadobudnuté v dobrej viere neprimerane dotknuté. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním žalobcu o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi (námietka nezákonnosti rozhodnutia). Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac žalobca v podanej žalobe neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. V tejto súvislosti správny súd opätovne dáva do pozornosti žalobcu rozsudky Najvyššieho súdu SR uvedené v 26. bode tohto rozsudku, v ktorých sa kasačný súd jednoznačne vysporiadal s otázkou existencie predkupného práva štátu, a to i v prípade, ak predkupné právo (ako v tomto prípade) vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom tohto konania o povolení vkladu (najmä rozsudok v konaní pod sp. zn. zo dňa 12. 12. 2018, ktorý sa týkal priamo parc. č. XXXX v katastrálnom území E.). K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia (rozpor s a o niektorých opatreniach) správny súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ním tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území E. vzniklo na základe ust. , pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobca v žalobe tvrdil, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jej názoru odôvodnenie logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobcu nezodpovedá skutočnosti. Správny orgán prvého stupňa rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti s predkupným právom štátu poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. (ktorý sa týka predmetnej veci), v ktorom sa tento súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu a s ním súvisiacimi povinnosťami správneho orgánu a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali. V zmysle ust. v znení neskorších predpisov je povinnosťou správneho orgánu

preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5394/2015 a ktoré sa týkali parc. č. XXXX v katastrálnom území E. (opakovaná zmena vlastníka pozemku, zmena druhu pozemku) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa 02. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobcu spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). V súvislosti s týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 25. 02. 2020 a jeho dôvody, ktorý sa týkal práve nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území E.. Z tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy zo dňa 30. 06. 2015 neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred prvým rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu vo svojich rozsudkoch hodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred prvým rozhodnutím o vklade. Správny súd bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 28. 05. 2020, v ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný , ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri , dôvodová správa k , dôvodová správa k ), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa , je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad môže byť v súlade s účelom a cieľmi Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa , obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi a porušením Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

29. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a vyššie uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a súladný so zákonom. Žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 24. 04. 2020) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 14. 10. 2020 vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015. Namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zápis poznámok o prebiehajúcom súdnom konaní) je, vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.

30. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný, ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 04. 2020 a rozhodnutím žalovaného zo 14. 10. 2020 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom

vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad jeho ďalšieho prieskumu v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 10. 2020 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratým účastníkom konania X. V. a T. A., a to s poukazom na ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd uznesením č.k. -71 zo dňa 23. 06. 2021 pribral do súdneho konania týchto účastníkov administratívneho konania, ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 29. 07. 2021 zaslanú pribratým účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak konania neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ). Pribratí účastníci konania podali písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu.

32. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.