Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-293-2015.pdf
PDF · 337.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/293/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 6, S. X., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36 837 857, proti žalovanej : P.. T. X., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 6, S. X., právne zastúpená: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokátka, so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, o zaplatenie 60.994,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.589,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 28.08.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,80 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.07.2015 od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 60.994,- eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 13.07.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že pred uzavretím manželstva so žalovanou v roku XXXX pracoval v H., kde našetril nemalý obnos peňazí. Pred sobášom so žalovanou bývali v jednej domácnosti a plánovali spoločnú budúcnosť. Dohodli sa, že spoločne za našetrené peniaze kúpia nehnuteľnosti, v ktorých budú neskôr bývať a užívať ich. Celková suma, ktorú sa mu so žalovanou podarilo našetriť na kúpu nehnuteľnosti, bola cca. 1.750.000,- Sk (58.090,- eur). Kúpu spoločných nehnuteľností zariaďovala žalovaná, na čo jej následne žalobca zveril zarobené peňažné prostriedky. Tieto jej odovzdával osobne alebo jej ich posielal prostredníctvom príbuzných, prípadne si žalovaná prišla pre peniaze do zahraničia za ním. Jeho matka odovzdala žalovanej osobne sumu 200.000,- Sk (6.639,- eur) pred svojím druhom H. P.. H. N. bol svedkom toho, ako žalobca odovzdal k žalovanej peňažné prostriedky asi v hodnote 60.000,- Sk (1.992,- eur) za účelom kúpy domu s pozemkami. Uvedené potvrdili svedkovia v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 20C/261/2013. Keďže žalobca bol v zahraničí, žalovaná mu prisľúbila, že sa o kúpu týchto nehnuteľností do ich spoluvlastníctva postará a budú v nich spoločne bývať a podnikať. Žalovaná na základe toho v roku XXXX kúpila za spoločné peniaze nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. E., a to parcely registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX -záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom súp. č. X postavený na parc. č. XXX. Nehnuteľnosti boli zakúpené za cenu 1.250.000,- Sk (41.492,- eur) a navyše vyplatili províziu S. U. za sprostredkovanie predaja v sume 25.000,- Sk (830,- eur). Asi polovicu z
uvedenej sumy uhradil žalobca a druhú polovicu žalovaná. Úmyslom a vôľou strán konania bolo spoločne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tak, aby sa obaja stali spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom veľkosti spoluvlastníckych podielov mali byť rovnaké a spoločne mali tieto užívať a bývať v nich. Úmyslom žalobcu nebolo žalovanej peniaze darovať. Žalobca mal so žalovanou dlhodobý vzťah, plánovali spoločnú budúcnosť, žalovanej dôveroval a nemal pochybnosti o tom, že by žalovaná konala v rozpore s ich spoločnou dohodou. Od roku 2002 žalobca svojpomocne po návrate z práce prerábal zakúpený dom. Na rekonštrukciu domu bolo vynaložených približne 1.200.000,- Sk (39.833,- eur). Počas rekonštrukcie boli okrem iného zakúpené nové okná, balkónové dvere, kompletne zrekonštruovaná kúpeľňa, dom bol zateplený a pod.. Po svadbe sa do domu nasťahovali a počas celej doby užívania sa nerozprávali o tom, že nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Úmysel spoločného života, spoločného nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam potvrdzuje aj výpis z webovej stránky, ktorú dala vytvoriť žalovaná. Na webovej stránke sa prezentuje hipoterapeutické jazdecké centrum ako založené a prevádzkované manželmi žalobcom a žalovanou, ktorí s budovaním centra začali v rokoch 2001 a 2002. Textová časť webovej stránky potvrdzuje, že sporná nehnuteľnosť bola zakúpená na základe spoločného rozhodnutia so žalovanou ako spoločná nehnuteľnosť, ktorá bude slúžiť na splnenie ich spoločného sna ale aj ako ich spoločný domov. Žalobca so žalovanou v nehnuteľnostiach po uzavretí manželstva až do apríla 2013 bývali, užívali ich a zveľaďovali. Žalobca pracoval ako tréner jazdeckej školy. Väčšinu financií do rodinného rozpočtu prinášal žalobca a z týchto prostriedkov boli nehnuteľnosti rekonštruované. Nemal vedomosť o tom, že nehnuteľnosti nie sú v katastri nehnuteľností zapísané ako jeho vlastníctvo a dôveroval prísľubu žalovanej o ich spoločnom vlastníctve. Snažil sa väčšinu zarobených peňazí využívať na zhodnocovanie tohto majetku. Medzi účastníkmi začali postupne vznikať nezhody a žalovaná podala na Okresný súd v Trenčíne návrh na vylúčenie z užívania nehnuteľnosti spoločne s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala súd o uloženie povinnosti žalobcovi zdržať sa vstupu na predmetné nehnuteľnosti. Doručením predbežného opatrenia sp. zn. 20C/183/2013, zakazujúcim mu vstup na predmetnej nehnuteľnosti, t.j. dňa 12.07.2013, žalovaná vytvorila stav, z ktorého je zrejmé, že tento jej prísľub o spoločnom vlastníctve, živote a bývaní nebude ďalej uskutočňovaný a žalovanej vznikol majetkový prospech. Za dostatočný právny dôvod k plneniu, t.j. k zvereniu peňažných prostriedkov žalovanej za účelom kúpy nehnuteľností a k vloženiu investícií do rekonštrukcie týchto nehnuteľností, je potrebné považovať prísľub žalovanej, že tieto nehnuteľnosti budú spoločné, a teda, že obaja budú ich spoluvlastníkmi, že v nich budú spoločne bývať a užívať ich. Za právny dôvod teda možno považovať aj takúto ústnu dohodu, ktorá má povahu takéhoto prísľubu, nakoľko tento prísľub bol urobený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, pričom bol následne niekoľkokrát opakovaný a deklarovaný pred rodinou, známymi aj pred samotnou verejnosťou. Žalovaná, ak sa následne v rozpore s dohodou medzi stranami konania stala jedinou vlastníčkou nehnuteľnosti, svoj prísľub odvoláva, poprípade odmietne podľa neho naďalej konať, alebo ak vytvorí stav, kedy je zrejmé, že tento prísľub definitívne nebude realizovaný, právny dôvod, ktorý má majetkovú hodnotu, odpadne. V prípade žalobcu, ktorý na základe prísľubov žalovanej zveril peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľností a rekonštrukciu a vložil svoje investície, jedná sa o plnenie uskutočnené na základe právneho dôvodu predstavovaného týmto prísľubom, pričom pre takýto prísľub nie je predpísaná nijaká právna forma. Až následne, keď bolo žalobcovi doručené predbežné opatrenie, došlo definitívne ku skutočnosti, že právny dôvod plnenia odpadol. Žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi polovicu skutočne zaplatenej kúpnej ceny za nehnuteľnosť spolu s odmenou za sprostredkovanie v sume 21.161,- eur a aby nahradila žalobcovi finančné prostriedky vložené do rekonštrukcie domu, ktoré môžu byť presne určené iba znaleckým posudkom a ktoré odhaduje na sumu 39.833,- eur.
2. Žalovaná žalobu žiadala zamietnuť. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla v auguste 2001 kúpnou zmluvou vkladovanou pod V XXXX/XX. Uviedla, že žalobca svoje tvrdenia v podanej žalobe ohľadom žalovanej sumy 21.161,- eur nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. S tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a v celom rozsahu ich rozporuje. Potvrdila, že so žalobcom tvorili pár od jej pätnástich rokov a žalobca pracoval v zahraničí do roku 2002, kedy bol vykázaný z H.. Do roku 2004 bol žalobca nezamestnaný. V zahraničí pracovala v rakúskej rodine počas štúdia na vysokej škole od apríla XXXX do augusta 2004. Pracovala aj v čistiarni divadelných kostýmov a starala sa o tenisové kurty. Na Q. v roku XXXX dostala od rodičov 500.000,- Sk (16.596,96 eur). Poprela, že by jej na kúpu nehnuteľnosti dával peniaze žalobca, že by od matky žalobcu prevzala sumu 200.000 Sk (6.638,78 eur), od žalobcu dvakrát po 2.200,- eur, či sumu 60.000,- Sk (1.991,64 eur). Uvedené tvrdenia svedkov, ktorí sú blízkou rodinou žalobcu a jeho priateľom, považovala za účelové a niektoré vzájomne si odporujúce. Poukázala na rozpory vo výpovediach žalobcom navrhnutých svedkov v konaní
sp. zn. 20C/261/2013, ktoré svedčia o tom, že sami svedkovia žalobcu nevedia, kedy malo prísť k údajnému odovzdaniu peňazí žalovanej. Podľa žalovanej žalobca od začiatku vedel, že nehnuteľnosti kúpila žalovaná za svoje finančné prostriedky, za slobodna, keď spolu nežili. Poukázala aj na skutočnosť, že z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že v čase kúpy nehnuteľnosti na svojom účte nemal ani sumu 200.000 Sk (6.638,78 eur). Kúpnu zmluvu uzavrela žalovaná 11.08.2001 a každý zo štyroch predávajúcich prevzal svoju časť kúpnej ceny pri podpise zmluvy. Predávajúcim vyplatila kúpnu cenu 1.180.000,- Sk (39.168,82 eur), ktorá bola vyššia ako je kúpna cena uvedená v zmluve. Poprela, že by kúpna cena za nehnuteľnosti bola 1.250.000,- Sk (41.492,40 eur ). Tiež poprela, že by od žalobcu vzala akékoľvek finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností. Ak by aj tvrdenia žalobcu bolo pravdivé, a žalobca plnil za žalovanú to čo mala plniť sama, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie žalovanej a premlčacia doba je dvojročná, a uplynula teda 11.08.2003. Žalobca so žalovanou uzavrel manželstvo dňa 27.09.2003. Vzniesla preto námietku premlčania aj keď mala za to, že žalobca tento svoj uplatnený nárok žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Ohľadom žalovanej sumy 39.883,- €, ktorá má predstavovať finančné prostriedky žalobcu vynaložené na rekonštrukciu predmetných nehnuteľností uviedla, že stavebné povolenie č. C zo dňa 11.06.2002 bolo vydané na zmenu - prestavbu, prístavbu rodinného domu. O vydanie stavebného povolenia požiadala žalovaná. Stavba bola skolaudovaná na základe kolaudačného rozhodnutia č. SpOÚ XXX/XXXX/ZKV zo dňa 09.09.2003. Rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach prebehli v čase, keď so žalobcom neboli manželmi. Poprela, že by finančne na rekonštrukciu žalobca prispieval. Od roku 2002 bol vyhostený z H., bol bez práce do roku 2004 a žil z peňazí, ktoré zarábala žalovaná v H.. Žalobca si chodil pre peniaze na rekonštrukciu k rodičom žalovanej, pričom na rekonštrukcii sa títo aj sami finančne podieľali. Mala zato, že žalobca nepreukázal finančné prostriedky, ktorými mal zhodnotiť nehnuteľnosti žalovanej. Uviedla, že žalobcovi nikdy nedala žiaden prísľub, že by tento mal byť spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobca vedel, že ona jediná je vlastníčkou nehnuteľností, nakoľko túto nadobudla zo svojich peňazí. Tvrdenie žalobcu o nejakom prísľube žalovanej, o ktorom nemá vedomosť, považuje za účelové, rovnako ako stanovenie lehoty, kedy sa mal žalobca dozvedieť o ukončení tohto prísľubu. Takáto dohoda či prísľub medzi stranami konania nikdy neexistovala a tento prísľub zo strany žalovanej nebol nikdy daný. Mala zato, že prísľub prevodu, či nadobudnutia nehnuteľností musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný a zároveň nesmú byť pochybnosti o vôli vlastníka nehnuteľnosti. Z celého konania však vyplýva, že jedine žalovaná bola tá, ktorá disponovala potrebným finančným obnosom na kúpu nehnuteľnosti, na rekonštrukcii v rokoch 2002 a 2003 sa finančne podieľala žalovaná, ktorá vtedy pracovala a aj jej rodičia. O vedomosti žalobcu o skutočnosti, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa vysporiadal Okresný súd Trenčín v rozsudku sp. zn. 20C/261/2013 a Krajský súd v S. v rozsudku sp. zn. 6Co/912/2014. Mala zato, že žalobca nijak nepreukázal žalovaný nárok a aj keby k preukázaniu jeho tvrdení došlo, považovala jeho nárok za premlčaný. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal jeho údajné investície do nehnuteľnosti žalovanej. Z opatrnosti proti tomuto nároku taktiež vzniesla námietku premlčania.
3.V podaní zo dňa 26.09.2016 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). Mal zato, že v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné skúmať, ktoré investície do majetku žalovanej sú predmetom BSM a tieto v rámci konania o vyporiadanie BSM vyporiadať a až následne, čo nebude predmetom BSM a bolo investované do majetku žalovanej z prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, je možné priznať v tomto konaní.
4.V ďalšom konaní žalobca uvádzal, že žalovaná podala na súd návrh na vylúčenie z užívania nehnuteľnosti s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu na predmetné nehnuteľnosti. O uvedenom podaní sa žalobca dozvedel, až keď mu bolo doručené predbežné opatrenie zakazujúce mu vstup na predmetné nehnuteľnosti, t.j. dňa 12.07.2013. Uvedeným momentom zanikol najneskôr definitívne prísľub žalovanej daný žalobcovi o spoločnom vlastníctve nehnuteľnosti, o ich spoločnom bývaní v nich a ich užívaní, nakoľko takýmto konaním žalovaná vytvorila stav, z ktorého je zrejmé, že tento jej prísľub nebude ďalej uskutočňovaný a žalovanej týmto momentom vznikol majetku v prospech. Nemožno počítať začiatok plynutia premlčacej doby momentom investície, resp. odovzdania peňazí, ale je potrebné skúmať, z akého dôvodu boli tieto finančné prostriedky poskytnuté a kedy dôvod poskytnutia peňazí a na základe čoho odpadol. Až následným odpadnutím dôvodu poskytnutia financií a vykonaných prác začína plynúť pre žalobcu premlčacia doba. Domáhal sa od žalovanej zaplatenia polovice kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré žalovaná nadobudla z dôvodu, že polovicu kúpnej ceny platil on a polovicu platila žalovaná. Strany sporu zhodne uvádzajú, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola oveľa
vyššia, ako je uvedená v kúpnej zmluve. Ich tvrdenia o konečnej kúpnej cene sa líšia iba v malej časti. Poprel, že by žalovaná resp. jej rodičia obstarali viac ako polovicu kúpnej ceny. V rozvodovom konaní žalovaná priznala prijatie finančnej čiastky od žalobcu za účelom úhrady kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Spochybnil, že by žalovaná disponovala finančnými prostriedkami na kúpu nehnuteľnosti a jej následnú rekonštrukciu v čase kúpy a rekonštrukcie. Tvrdenie žalovanej, že na kúpu domu mali prispieť jej rodičia, považoval za účelové. Rovnako považoval za účelové a nepravdivé tvrdenie žalovanej, že počas denného štúdia si privyrábala v H. sumou 1.200,- eur mesačne, mal pochybnosti, že by to popri dennom štúdiu vôbec bolo možné. V konaní o rozvod žalovaná uviedla, že v roku 2001 kúpila dom, na ktorý žalobca prispel sumou 78.000,- Sk (2.589,13 eur). Podľa žalobcu záznam z reportáže a výpisy z webovej stránky preukazujú, že predmetná nehnuteľnosť mala byť podľa skutočnej vôle oboch v podielovom spoluvlastníctve, že obaja našli spoločne starší dom v E. s dodatočne veľkým pozemkom, ktorý sa rozhodli zakúpiť zo spoločne našetrených peňazí, aby tak mohli naplniť svoj spoločný sen, ktorým bola práca s koňmi. Poukázal tiež na to, že ani jedna zo strán nemá výpis z účtu, z ktorého by sa presne zistilo, kedy a koľko bolo uhradené na účet predávajúcich za kúpu domu, pretože obaja sporili v hotovosti a kúpna cena za nehnuteľnosti bola uhradená tiež v hotovosti. Mal za to, že zo stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že konanie rodiny O. a žalovanej proti žalobcovi bolo od počiatku cielene naplánované tak, aby bol vylúčený z vlastníctva majetku. Uviedol, že reálna kolaudácia prebehla dňa 03.10.2003, kedy spolu v G.. Q. O. obehli stavbu. Po kolaudácii 03.10.2003 odniesol kolaudačné rozhodnutie na obec E.. Na rekonštrukcii rodinného domu a jeho okolia sa od jeho kúpy do uzavretia manželstva podieľali Q. I., F. O., S. L., T. P., Q. Q., P. C., Q. W., U. W., P. W., F. I., U. I., F. I.. U. I., U. O., C. M., U. O., X. W.. Pôvodne stál rodinný dom 1.500.000,- Sk (49.790,88 eur), avšak sumu stiahli na 1.250.000 Sk (41.492,40 eur). Na rekonštrukciu strechy zohnali firmu Y. F., nadstavba ich stála 1.200.000,- Sk (39.832,70 eur). Strešné okná s montážou stáli 175.000,- Sk (5.808,94 eur), zateplenie domu stálo 370.000,- Sk (12.281,75 eur), ktoré zaplatili spolu so žalovanou. Septik, vykopanie a osadenie odpadových rúr stálo 40.000,- Sk (1.327,76 eur), ktoré zaplatil žalobca. Za projekt rekonštrukcie domu zaplatili so žalovanou 97.000,- Sk (3.219,81 eur) pánovi O.. Pánovi U. za sprostredkovanie kúpy domu zaplatili 25.000 Sk (829,85 eur). Za frézovanú studňu zaplatil 20.000,- Sk až 25.000,- Sk (663,88 eur až 829,85 eur). Rekonštrukcia a kúpa domu stála spolu cca. 3.000.000,- Sk (99.581,76 eur). O ich zámere kúpiť dom vedeli spolužiačky žalovanej, príbuzní a hostia na svadbe. Na ohliadke pred kúpou domu bol prítomný otec, žalobca, mama, žalovaná a pani T. s dcérou. Poukázal na to, žalovaná má neziskovú organizáciu, za prvé roky nepoberala ani plat a bola na materskej. Uviedol, že žalovanej úplne dôveroval a kúpu nehnuteľnosti prenechal na ňu. Mal zato, že žalovaná sa podľa jeho názoru mohla obohatiť aj úmyselne, keďže v rozpore s ich dohodou nechala napísať kupované nehnuteľnosti na seba a tento stav udržiavala, kým žalobca tieto nehnuteľnosti rekonštruoval vlastnými rukami a svojimi financiami. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť rekonštruoval z dôvodu, že ju bude do konca života užívať a vlastniť. To, že je vlastníkom nehnuteľnosti, sa domnieval odo dňa ich kúpy. Počas vzniku vážnejších sporov v apríli 2013, ktoré smerovali k zániku manželstva, sa žalobca stále domnieval, že vzájomný majetkový spor vysporiadajú vyplatením alebo tým, že sa aj žalobca stane spoluvlastníkom. Až na základe doručeného predbežného opatrenia v júli 2013 zistil, že žalovaná mieni žalobcu úplne vylúčiť z užívania nehnuteľností. Podľa žalobcu otec žalovanej na rekonštrukciu strechy neprispel, nakoľko nemal na to finančné prostriedky. F. F. robil iba hrubú stavbu, t.j. stropy, klenby, vrchnú deku, celý krov a strechu, prednú terasu, komíny. Analyzoval, že z príjmových dokladov vyplýva, že dňa 11.11.2002 mala žalovaná odovzdať pánovi O. sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) za prácu, dňa 20.11.2002 mala žalovaná odovzdať pánovi F. sumu 130.480,- Sk (4.331,14 eur) za materiál, dňa 18.03.2002 sumu 400.000,- Sk (13.277,57 eur) za materiál, dňa 17.?.202 sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) za materiál, dňa 10.10.2002 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) za materiál. Doklad o prijatí peňazí za materiál pánovi O. žalovaná nepredložila, rovnako nepredložila doklad o prijatí peňazí za prácu pánovi F.. Skutočná cena prác s materiálom pána F. a pána O. predstavovala odhadovanú hodnotu 1.800.000,- Sk (59.749,06 eur) s tým, že časť peňazí sa hradila bez dokladu. Žalovaná nepreukázala a ani netvrdí, že by takú vysokú sumu dokázala zarobiť sama, resp. jej rodičia. Tvrdil, že peniaze vložené a vybraté z účtu rodičov žalovanej boli spoločnými úsporami žalobcu a žalovanej. Úhrady ZSE, a.s, faktúru za domovú prípojku, skladovú potvrdenku, potvrdenie o vykonaní preskúšania komínov hradila žalovaná zo spoločných peňazí. Rekonštrukciu nehnuteľnosti uhrádzali so žalovanou zo spoločných prostriedkov, ktoré zarobili v zahraničí. Spochybnil, že by žalovaná disponovala finančnými prostriedkami na kúpu a na rekonštrukciu nehnuteľnosti v celom rozsahu. Rodičia žalovanej sa na stavbu chodili len pozerať, ale na jej rekonštrukcii sa nepodieľali, nemali podľa neho dostatok financií. On nikdy nevedel z projektu, že vlastníčkou je žalovaná, pretože vždy sa zaoberal iba jeho technickou časťou. Kúpnu zmluvu na rodinný dom nikdy tesne po jej uzavretí v jej detskej izbe nevidel. Aj v iných konaniach žalovaná potvrdila, že kúpa
a rekonštrukcia nehnuteľností bola ich spoločným snom. On za celý čas práce v zahraničí až do roku 2002 zarobil cca 1.620.000,- Sk. Trval na tom, že žalovanej dal na kúpu 78.000,- Sk, čo v inom konaní uznala, pričom nešlo o žiadnu pôžičku. Aj keby boli pravdivé tvrdenia žalovanej o tom, koľko zarábala v H. a koľko jej rodičia darovali, ani tak by jej nestačili tieto úspory na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľností a odkiaľ by ich inak bola bývala žalovaná zobrala ak nie od žalobcu. Napokon on mal tiež rozhodné slovo pri kúpe nehnuteľnosti. Ak by mala toľko peňazí, tak by si počas štúdia ani nebrala študentskú pôžičku. Podľa neho žalovaná vôbec nevie, aké práce sa vykonávali, lebo pracovala v H. a ak nejaké peniaze dávala, tak iba svojim rodičom, ktorí na rekonštrukciu ničím neprispeli. Tiež tvrdil, že pokiaľ si bola vedomá žalovaná, že žalobcovi nepatrí nič, nevie prečo dávala spracovať znalecký posudok za účelom majetkového vyporiadania. Žalobca uviedol, že mu nikdy nebolo doručené ani oznámenie obce E., ktoré predložila žalovaná, z 07.09.2005, keďže takéto písomnosti mala na starosti len žalobkyňa. Podľa neho prevažnú časť rekonštrukčných prác, ktoré uvádzal, žalovaná ani nerozporovala. Ak tvrdí, že peniaze na kúpu materiálu, či za práce na stavbe dala žalobcovi žalovaná, je na nej, aby toto preukázala. Ak popiera niektoré investície, má uviesť, kto ich realizoval, keď nie žalobca. Ak tvrdí, že peniaze na kúpu a rekonštrukciu nie sú peniaze žalobcu, mala by preukázať, koho iného teda boli. Žiada priznať nielen investície v podobe vynaložených peňazí, ale aj fyzickú prácu žalobcu, ktorou on nehnuteľnosť zhodnotil bez toho, aby mu za túto prácu bolo zaplatené.
5.Žalovaná v ďalšom konaní uviedla, že žalobca nepreukázal úhradu polovice kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti v roku 2001. Žalovaná bola jedinou, kto mal dostatok finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti. Časť peňazí na kúpu domu dostala žalovaná od svojich rodičov v decembri 2000 a to v sume 500.000,- Sk (16.596,96 eur). Rovnakú sumu darovali aj jej sestre a po smrti sestry vdovec p. U. sumu 500.000- eur vrátil rodičom žalovanej, aby ju použili v prospech žalovanej. Žalovaná žalobcovi nikdy prísľubu vlastníctva nedala. Ak sa mal žalobca stať podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nič mu v roku 2001 nebránilo, aby bol účastníkom kúpnej zmluvy. Podľa žalovanej nemožno premlčanie nároku žalobcu odvíjať od konštrukcie, že mu doručením predbežného opatrenia o zákaze vstupu na nehnuteľnosti bol týmto dňom jednoznačne odopretý prísľub žalovanej na vlastníctvo nehnuteľností. Mala zato, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani údajný obsah záväzku žalovanej voči nemu, teda prísľub žalovanej či vôbec, kedy a v akom rozsahu mala žalovaná mieniť previesť na neho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Poukázala na to, že z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 03.07.2013 vyplýva, že v tom čase už mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. V časti žaloby o zaplatenie 39.833,- eur mala zato, že je potrebné skúmať, ktoré investície vykonal žalobca zo svojho a zároveň, o akú hodnotu sa zvýšila v dôsledku týchto investícií hodnota nehnuteľnosti do uzavretia manželstva. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplýval rozsah žalobcom zaplatených opráv alebo rekonštrukčných prác na rodinnom dome žalovanej. V tomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu ktorý musí vykonanie investícií preukázať. Znalecké dokazovanie prichádza do úvahy až potom, keď najskôr preukáže samotné uskutočnenie tvrdených investícií, ak tieto nebudú premlčané. Trvala na tom, že investície do opravy nehnuteľností financovala žalovaná a jej rodičia. Žalobca bol od 06.11.2002 vyhostený z H., od tohto času bol nezamestnaný a nie je zrejmé z akých finančných prostriedkov žil. Zo zmluvy o dielo zo dňa 16.03.2002, ktorú uzavrela žalovaná s Y. F., ktorý vykonal rekonštrukčné práce na predmetnej nehnuteľnosti podľa vypracovanej projektovej dokumentácie, vyplýva, že zodpovedným zástupcom za objednávateľa bol otec žalovanej. Žalovaná uhradila 18.03.2002 pánovi F. sumu 400.000,- Sk (13.277,57 eur) ako zálohu za materiál, sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) ako zálohu za materiál, sumu 130.480,- Sk (4.331,14 eur) ako zálohu za strešné okná, dňa 11.11.2002 pánovi O. sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) zo zateplenie fasády. Pripojenie domovej prípojky uhrádzala dňa 22.07.2002 matka žalovanej v sume 1.814,70 Sk (60.24 eur). Žalobca žiadne svoje konkrétne investície do rodinného domu žalovanej netvrdil a ani nepreukázal, kedy mali byť vykonané, za akú cenu, kto ich uhradil a v akej výške, nepreukázal žiadne svoje vnosy do nehnuteľnosti. Žalovaná žalobcovi žiaden prísľubu vlastníctva nikdy nedala a nehnuteľnosti zakúpila výlučne ona z vlastných finančných prostriedkov a za finančnej pomoci svojich rodičov, ktoré aj z týchto prostriedkov zrekonštruovala. Nepopiera, že žalobca na nehnuteľnostiach pri rekonštrukcii fyzicky pracoval. Kúpu nehnuteľnosti zrealizovala sama za pomoci svojich rodičov, ako aj rekonštrukciu nehnuteľností. V zápise z napustení plynu a odvzdušnení plynovodu č. XXX/XX je ako investor označená žalovaná, hoci zápis je podpísaný zrejme žalobcom. Je z neho tiež zrejmé, že žalobca už v čase spísania tohto protokolu musel vedieť, že investorom rekonštrukcie rozvodu plynu je žalovaná ako investorka a vlastníčka nehnuteľností. Žalobca sa nikdy nedomáhal toho, že je vlastníkom nehnuteľností, nakoľko mu bolo jasné, že tieto boli zakúpené z financií žalovanej a jej rodičov. K zmene jeho správania došlo až potom, keď prišlo k rozvodovému konaniu. Podľa žalovanej vznesenú námietku
premlčania je potrebné uplatniť na jednoznačne preukázané investície žalobcu do jej nehnuteľnosti od uskutočnenia tejto preukázateľnej investície, a nie od 12.07.2013. Naďalej tvrdila, že kúpna cena domu nebola 1.250.000,- Sk (41.492,40 eur) a za vyplatenia realitného makléra vyplatila sumu 70.000,- Sk (2.323,57 eur). Žalobca pracoval v zahraničí v určitých časových úsekoch, po ktorých sa dlhší čas zdržiaval na Slovensku a peniaze zarobené v zahraničí zrejme aj spotrebúval. Z výpisov z účtu žalobcu nie je zrejmé, na aký účel boli tieto peniaze použité, či boli žalobcom spotrebované alebo boli použité, ako tvrdí žalobca, na nehnuteľnosti žalovanej. Nárok žalobcu na vrátenie polovice kúpnej ceny považovala za nedôvodný, nepreukázaný a premlčaný. Dom sa začal opravovať na jar v roku 2002 v čase, kedy žalobca i žalovaná pracovali v H.. Dňa 06.11.2002 bol žalobca vyhostený z H., zostal na X., bol nezamestnaný. Podľa žalovanej je nevyhnutné datovať vykonanie stavebných prác, ktoré mal žalobca zaplatiť, nakoľko od začiatku novembra 2002 bol žalobca bez práce a peniaze mal od žalovanej, ktorá pracovala v H. do septembra 2004. Taktiež nie je zrejmé, aké rekonštrukčné práce mal žalobca financovať, keď z dokladov o úhradách záloh žalovanou na prestavbu rodinného domu vyplýva, že pán F., ktorý so žalovanou uzavrel zmluvu o dielo, prevzal od žalovanej na zálohy na rekonštrukciu celkovo 1.030.480,- Sk (34.205,67 eur), pán O. na zateplenie fasády sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur). Žalobca nerozdelil investície, ktoré boli vykonané pred uzavretím manželstva a po uzavretí manželstva. Vo svojom podaní spomína výstavbu stajní, haly, tribúny, tieto prebehli až v manželstve. Ohľadom rekonštrukcie kúpeľne, výroby dverí, vnútorných dokončovacích prác žalobca nepreukázal, že by tieto hradil on. Žalobca nešpecifikoval, koľko vlastných finančných prostriedkov do ktorých investícií vniesol. Revízia plynu sa robila v júni 2003, tribúny boli postavené v roku 2005, zváranie dverí na šatne, toalety, bránu na halu boli vykonané v roku 2005. Projekt rekonštrukcie bol vypracovaný s firmou STAMAT pre žalovanú ako investorku. Potvrdila, že žalobca na dome brúsil staré okná, pomáhal kopať žumpu a s pánom I. natrel dom fasádnou farbou potom, ako firma tento zaizolovala. Naďalej však mala zato, že žalobca svoje konkrétne investície do rodinného domu žalovanej nepreukázal. Mala za to, že žalobca sám má problém spresniť, ktoré úkony a práce a kedy boli vykonané a poprela, že by tieto žalobca realizoval sám v takom rozsahu, v akom ich postupne počas konania popisoval. Poukazovala na to, že žalobcom opísaný rozsah prác sa ani nedá verifikovať, keďže sám ich žalobca udáva s pojmom „asi". Poprela, že by žalobca zo svojho uhradil projekt, kúpeľňu, dvere, strešné okná, septik, studňu, elektrinu, plyn, kotol, okná, betónový plot, parapety, sitká, stierky, lepidlá. Tieto hradila žalovaná z peňazí, ktoré priebežne zarábala, resp. predtým nasporila a tiež jej rodičia, ku ktorým žalobca chodil po peniaze. Ak žalobca disponoval projektom stavby, ako tvrdí, z neho musel tiež vedieť, kto je vlastníkom nehnuteľností. Rovnako sa to podľa nej musel dozvedieť aj z oznámenie obce E., že nemá námietky k uskutočneniu drobných stavieb - jama na hnoj z 07.09.2005, ktorý bol adresovaný žalobcovi, ku ktorému boli pripojené aj situačné nákresy aj výpis z listu vlastníctva, kde je ako vlastníčka pozemkov a rodinného domu uvedená žalovaná ešte pod dievčenským menom. Od roku 2005 najneskôr tak musel mať žalobca vedomosť o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností. Poprela, že by obdržala od matky žalobcu alebo od žalobcu akékoľvek finančné prostriedky. Tieto peniaze ani nikto zo svedkov nevidel, ani nevedia, kedy mali byť odovzdané a v akej konkrétnej sume. Navyše žalobca tvrdí, že jej mali byť na kúpu domu odovzdané v hotovosti eurá, ale v tom čase euro nebolo v bežnom obchodnom styku ešte zavedené ani v H., kde až v januári 2002 bola zavedená ako mena hotovostná.
6. Vo veci bolo rozhodnuté prvýkrát rozsudkom č.k. 16C/293/2015-330 zo dňa 10.02.2017 tak, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu z dôvodu premlčania žalovaného nároku. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/224/2017-358 zo dňa 25.04.2018 bol rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že je potrebné nanovo posúdiť premlčanie z dôvodu, že nebol reflektovaný § 114 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého počas manželstva vo vzťahu medzi manželmi premlčacia doba spočíva. Súd tak (po zmene zákonného sudcu) vec znova prejednal.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, vykonaním ohliadky na mieste samom, výsluchom navrhnutých svedkov a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo sobášneho listu vyplýva, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 27.09.2003 v S. manželstvo. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/473/2012-331 zo dňa 05.11.2014, právoplatným dňa 17.12.2014, bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené.
9.Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 20C/183/2013-28 zo dňa 08.07.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/591/2013-139 zo dňa 11.09.2013, zamietol návrh žalovanej, aby
sa žalobca zdržal vstupu na pozemky a užívania pozemkov parc.č. KN-C XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. KN-C XXX o výmere XXX m2 - záhrady, parc.č. KN-C XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady, parc.č. KN-C XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady, parc.č. KN-C XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy a parc.č. KN-C XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX pre obec E., k.ú. E.. Súd žalobcovi uložil, aby sa zdržal vstupu do domu súp. č. X postaveného na pozemku parc.č. KN-C XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX pre obec E., k.ú. E., a to do právoplatného skončenia konania o vylúčenie užívacieho práva žalobcu k uvedenej nehnuteľnosti. Žalobcovi bolo doručené predbežné opatrenie dňa 12.07.2013.
10.Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 20C/261/2013-217 zo dňa 25.08.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/912/2014-279 zo dňa 15.12.2015, právoplatným dňa 22.01.2016, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X domu súp. č. 6, postaveného na pozemku parc. KN-C XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemkov parc. č. KN-C XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN-C XXX o výmere XXX m2 - záhrady, parc. č. KN-C XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady, parc. č. KN-C XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady, parc. č. KN-C XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy a parc. č. KN-C XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. E.. Z rozsudku okrem iného vyplynulo, že žalobca sa v tomto spore vyjadril tak, že žalovaná mu tri roky predtým, ako vypovedal v rozvodom konaní na pojednávaní dňa 03.07.2013 spomínala, že dom je písaný iba na ňu. Tiež v tomto spore žalovaná potvrdila, že jej chýbalo k úhrade všetkých záväzkov ohľadom kúpy nehnuteľností ešte asi 70.000,- Sk ako odmena pre p. U., tak túto sumu jej poskytol žalobca. Nepamätala si presnú čiastku, ale uviedla, že mohlo to byť 78.000,- Sk ako uviedla v konaní o rozvod manželstva. Nerozprávali sa, že by mu túto sumu mala vrátiť. V tomto spore vypovedal svedok P. O., ktorý potvrdil, že na kúpu nehnuteľnosti prispel aj on s manželkou sumou 500.000,- Sk, ktorú darovali žalovanej na Q. XXXX. Uviedol, že na rekonštrukciu strechy prispel tiež on, žalobca ani nik iný na rekonštrukciu neprispeli.
11. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 34P/473/2012 na pojednávaní dňa 03.07.2013 žalovaná uviedla, že na kúpu nehnuteľností prispel žalobca sumou 78.000,- Sk a pomohol s rekonštrukčnými prácami. Na tomto pojednávaní žalobca uviedol, že asi pred 3 rokmi zistil, že dom je písaný len na žalovanú.
12. Z výpisu LV č. XXX pre k.ú. E. vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to parciel registra C parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom súp.č. X postavenej na parc.č. XXX, na základe kúpnej zmluvy zapísané do katastra nehnuteľností pod číslom vkladu V XXXX/XX.
13. Z webovej stránky www.hipoterapia.szm.com <http://www.hipoterapia.szm.com> vyplýva, že hipoterapeuticko-jazdecké centrum v E. založili a prevádzkovali žalobca so žalovanou, s jeho budovaním začali v roku XXXX - XXXX, keď našli starší dom s dostatočne veľkým pozemkom a pustili sa do napĺňania ich sna. Z prepisu časti reportáže odvysielanej v S. televízii vplynulo, že žalovaná sa vyjadrila tak, že „keď sme už došli do toho štádia, že sme mali našetrené nejaké peniaze aj s pomocou rodičov sme kúpili domček, ktorý stojí za nami. Svojpomocne sme ho začali prerábať a manžel vlastne vybudoval toto všetko sám, dá sa povedať."
14.Kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcimi B. F., G.. G. T., U. T., O. A. a kupujúcou žalovanou predávajúci predali žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. E., a to rodinný dom súp.č. X postavený na pozemku parc.č. XXX, pozemky parc.č. XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc.č. XXX - záhrada o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parc.č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 za kúpnu cenu 392.330,- Sk (13.022,97 €). Kúpnu cenu podľa zmluvy zaplatí kupujúca predávajúcim pri podpísaní zmluvy v hotovosti.
15. Zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej sprostredkovateľom S. realitná kancelária, S. U. a záujemcom
- žalovanou zo dňa 30.06.2001 vyplýva, že sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca uzavrel kúpnopredajnú zmluvu s treťou osobou za províziu 70.000,- Sk (2.323,57 eur), ktorá bude vyplatená sprostredkovateľovi najneskôr v deň podpisu kúpnej zmluvy. V zmluve
je uvedená poznámka, že dňa 08.10.2001 bola vyplatená suma 70.000,- Sk (2.323,57 eur), ktorú sprostredkovateľ prevzal. Pri poznámke je podpísaný sprostredkovateľ a žalovaná.
16. Zo stavebného povolenia vydaného Okresným úradom v S., odbor životného prostredia č. C zo dňa 11.06.2002 vyplýva, že stavebníkovi - žalovanej, ktorá podala dňa 27.05.2002 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Zmena - prestavba, prístavba rodinného domu" stavebný úrad stavbu povolil. Podľa popisu stavby sa jednalo o prestavbu, prístavbu rodinného domu, prestavbu strechy, prístavbu terasy, prípojky a rozvody elektrickej energie, plynu, kanalizácie, vody stávajúce z prízemia rodinného domu. Po prestavbe, prístavbe bude dom jednopodlažný s podkrovím. Prízemie tvorí zádverie, chodba, schodisko, kuchyňa, 4 izby, komora, sauna, kúpeľňa, dielňa, terasa.
17. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného obcou E. č. SpOÚ 803/2003/ZVK zo dňa 09.09.2003 vyplýva, že žalovaná ako stavebník podala dňa 18.08.2003 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Zmena - prestavba, prístavba rodinného domu" v obci E.. Stavebný úrad povolil užívanie stavby „Zmena - prestavba, prístavba rodinného domu" postavenej na pozemku parc.č. XXX k.ú. E. pre investora - žalovanú. Stavba obsahovala úplnú rekonštrukciu pôvodného rodinného domu: prestavbu strechy, prístavbu terasy, prestavbu prízemia. Ohľadom prípojok bola vyhotovená nová prípojka elektroinštalácie, rekonštrukcia plynových rozvodov NTL, vodovod zabezpečovala pôvodná prípojka, kanalizácia bola pôvodná do žumpy, prízemie tvorilo zádverie, chodba, schodisko, kuchyňa, X izby, komora, sauna, kúpeľňa, dielňa, terasa a podkrovie tvorili priestory nevyužité pre obytné účely.
18. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľom - žalovanou a Y. F. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na rekonštrukcii rodinného domu v E. č. X v dodacej lehote 31.10.2002 podľa projektovej dokumentácie. Zodpovedným zástupcom žalovanej bol P. O.. Dohodnutá cena bola 970.830,- Sk (32.225,65 eur), záruka 36 mesiacov, zhotoviteľ požadoval zálohu 400.000,- Sk (13.277,57 eur).
19. Z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalovaná dňa 11.11.2002 uhradila U. O. za zateplenie fasády 150.000,- Sk (4.979,09 eur), dňa 20.11.2002 Y. F. zálohu na strešné okná v sume 130.480,- Sk (4.331,14 eur), dňa 18.11.2002 Y. F. zálohu na materiál v sume 400.000,- Sk (13.277,57 eur), v roku 2002 Y. F. sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) ako zálohu na materiál, dňa 10.10.2002 Y. F. zálohu na materiál v sume 200.000,- Sk (6.638,78 eur). Zo súpisu dodávky a montáže elektroinštalácie G.. T. O. vyplýva, že žalovanej vyúčtoval materiál a montáž v celkovej sume 33.268,- Sk (1.104,30 eur).
20. Z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 17.07.2002, splatnej 01.08.2002, vyplýva, že táto spoločnosť P. O. fakturovala pripojenie domovej prípojky v E. 6 v sume 1.814,70 Sk (60,24 eur). Uvedená faktúra bola P. O. uhradená 22.07.2002.
21. Z potvrdenia o preskúšaní komínov zo dňa 10.04.2003 vyplýva, že U. X. ako osoba s odbornou spôsobilosťou osvedčila splnenie technických podmienok a požiadaviek požiarnej bezpečnosti pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov v objekte žalovanej. Zo správy o odbornej prehliadke a skúške elektrickej prípojky zo dňa 24.05.2002 vyplýva, že v objekte užívateľa - žalovanej, E. 6, zhotovenie káblovej prípojky vyhovuje platným predpisom a normám STN a je schopná bezpečnej prevádzky. Zo správy o vykonaní odbornej skúšky plynového zariadenia zo dňa 16.06.2003 vyplynulo, že tieto zariadenia sú schopné trvalej bezpečnej prevádzky. Na oboch potvrdeniach je ako užívateľ uvedená žalovaná. Zo zápisu z napustení plynu a odvzdušnení plynovodu č. XXX/XX vyplýva, že v objekte žalovanej, E. č. 6, sa vykonala rekonštrukcia A. rozvodu plynu od MaRZ po uzávery pred plynovým spotrebičmi na kúrenie, varenie a ohrev TÚV, odber plynu bol prerušený viac ako pol roka. Prehliadkou, kontrolným meraním a sobotnou predpísanou skúškou plynového zariadenia bolo zistené, že jeho vybudovanie zodpovedá požiadavkám noriem, pri skúške neboli zistené zjavné nedostatky ani závady, ktoré by bránili spusteniu plynovodov OPZ. Skúška bola vykonaná dňa 16.06.2003. Na tejto listine, ako aj na zápise o tlakovej skúške je ako odberateľ /investor uvedená žalovaná.
22. V oznámení Obce E. č. 2005/724 zo dňa 07.09.2005, ktorej adresátom bol žalobca, sa uvádza, že obec nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - letná kuchyňa a jama na hnoj. Súčasťou uvedeného bol aj nákres stavieb, výpis z katastrálnej mapy a list vlastníctva č. XXX pre k.ú. E., na ktorom boli predmetné nehnuteľnosti evidované vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
23. Na priložených projektoch stavby - prestavba a prístavba rodinného domu spracovaných spol. TEVYS projektový ateliér, resp. STAMAT S. je ako investor evidovaná žalovaná.
24. Z predložených živnostenských listov vyplynulo, že rodičia žalovanej realizovali podnikateľskú činnosť formou vykonávania živností. Z výpisu z účtu otca žalovanej P. O. vedeného vo VUB, a.s. vyplynulo, že dňa 20.11.2000 bolo z účtu vybratých 900.000,- Sk a dňa 05.12.2000 bolo vybratých 700.000,- Sk.
25. Z potvrdenia p. Petry Pabst a Michaela Reinberga zo dňa 01.08.2013 vyplynulo, že žalovaná pracovala v ich domácnosti vo Viedni od apríla 1999 do augusta 2004. Za jej činnosť prijala odmenu v sume celkom 16.500,- ATS a po zmene na menu EURO sumu 1.200,- eur.
26. Z výpisu z účtu žalobcu vyplynulo, že zostatok na jeho účte k 31.12.1998 bol v sume 18,- CHF, k 31.12.1999 v sume 58.000,- Sk, k 31.03.2000 v sume 59.915,98 Sk, k 28.03.2002 v sume 5.128,45 Sk a na druhom účte v sume 638,90 Sk, k 31.03.2003 bol v sume 16,94 Sk a na druhom účte v sume 5.376,19 Sk a na treťom účte v sume 519,71 Sk. K 29.06.2001 bol zostatok na účte žalobcu v sume 111.789,07 Sk. Dňa 03.09.2001 žalobca menil peniaze z meny ATS (rakúsky šiling) v sume 20.000,- ATS na SK po prepočte v sume 61.510,- Sk a v sume 3.090 ATS na SK v prepočte 7.725,- Sk. Podľa vyjadrenia žalovanej v spore sp.zn. 30P/214/2013 počas manželstva žalobca zarábal cca 2.000,- eur mesačne.
27. Za účelom preukázania dispozície žalobcu s finančnými prostriedkami predložil žalobca notársku zápisnicu N 539/2002 zo dňa 24.09.2002, N186/1993 zo dňa 03.08.1993, v zmysle ktorých p. Y.B. a H. P. vydržali tam uvedené spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v k.ú. M.. Ďalej kúpnu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice N XXX/03 zo dňa 14.08.2003, podľa ktorej matka žalobcu p. T. X. predala 1 na tam uvedenom byte za kúpnu cenu za 175.000,- Sk.
28. Z pasu žalobcu vyplynulo, že tento mal udelený zákaz pobytu v H. od 06.11.2002, to sporné nebolo. Podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne, žalobca bol zamestnaný ako zamestnanec s pravidelným príjmom v období od 01.10.1992 do 30.11.1992, od 01.01.1993 do 10.10.1995, od 16.10.1995 do 29.01.1996 a od 25.04.2000 do 30.11.2000. Následne ako SZČO bol evidovaný od 01.07.2005 do 21.10.2013. Ďalšie neskoršie obdobia evidencie žalobcu pre spor nie sú relevantné.
29. Zo znaleckého posudku č. 125/2013 vypracovaného G.. G. G. dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že predmetom ohodnotenia boli predmetné nehnuteľnosti vrátane vedľajších stavieb (postavených až po uzavretí manželstva - pozn. súdu) a ich ocenenie bolo stanovené na sumu 154.000,- eur.
30. Z oznámenia obecného úradu E. zo dňa 13.10.2003 vyplýva, že obec E.alovanej oznámila, že nemá námietky k vybudovaniu dreveného oplotenia na parc.č. XXXX/, XXX/X, XXX v k.ú. E.. Z oznámenia obecného úradu E. zo dňa 09.12.2003 vyplýva, že obec E.alobcovi a žalovanej oznámila, že nemá námietky k vybudovaniu stajne pre kone na parc.č. XXX/X v k.ú. E.. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného obcou E.. SpSÚ XXXX/XXXXX-XXX/Pk zo dňa 23.03.2011 vyplýva, že obec ako príslušný stavebný úrad povolila užívanie stavby „prístrešok pre hipoterapiu E.„ postavenej na pozemku parc.č. XXX/X - zastavaná plocha v k.ú. E. pre stavebníka Jazdecko-rehabilitačné centrum Lesan n.o., E. X, XXX XX TrB. Z oznámenia obce E. zo dňa 30.11.2011 pre Jazdecko-rehabilitačné centrum Lesan, n.o. vyplýva, že nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby - k uzatvoreniu prístrešku pre hipoterapiu na parc.č. XXX k.ú. E., navýšeniu súčasného dreveného ohradenia zo súčasných X m na X. m z vnútornej strany jazdiarne, oplechovaniu presvetlenie bočných stien jazdiarne od výšky X m do výšky X. m. Z oznámenia obce E. pre Jazdecko-rehabilitačné centrum Lesan n.o. zo dňa 28.06.2013 vyplýva, že obec ako stavebný úrad nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby: drevená chatka typu Pohoda 2, 6 boxov na ustajnenie koní, oplotenie areálu. Obec E. dňa 31.12.2013 vydala pod č. OcÚ XXX/ XXXX-XXXPk dodatočné povolenie stavby stavebníkovi - žalovanej, Jazdecko-rehabilitačné centrum Lesan n.o. pre stavbu „HIPOTERAPIA - E." - jednoduché poľnohospodárske stavby, šatne a sociálne zariadenia umiestneného na pozemku C-KN parc.č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX v k.ú. E. pre investora žalovanú, jazdecko-rehabilitačné centrum Lesan n.o.. Všetky uvedené stavby boli realizované až za trvania manželstva, čo nebolo sporné.
31. Žalobca pri výsluchu uvádzal, že neustále bol v tom, že je spoluvlastníkom. So žalovanou všetko plánovali spolu, aj ten dom a aj starostlivosť o kone a celý ich spoločný život. Slepo jej dôveroval. Predtým
veľa pracoval v zahraničí a nehnuteľnosti chceli nadobudnúť spolu. Keď prišiel z H., mal dosť úspor, jeho mama v tom čase predala dom po babke, jeho nevlastný otec mal veľké role. Žalobca pri výsluchu dňa 27.08.2019 opísal, aké práce sa robili. Uviedol, že u žalovanej odovzdával peniaze, dokiaľ kúpili dom. Koľko potreboval, toľko si nechal. Po kúpe jej už nedával všetky peniaze, pretože si časť odkladal pre potrebné rekonštrukcie. Pomohla mu aj matka, ktorá predala byt. Po vyhostení neostal bez peňazí, lebo chodieval na brigády k pánovi M., kopal žumpu pánovi P.. Nevie presne, koľko zarobil ani koľko minul na kúpu materiálu. Projekt stál 97.000,-SK, provízia pri kúpe 25.000,- SK, kúpeľňa stála 75.000,- SK, dvere 75.000,-SK, strešné okná 175.000,- SK, septik aj s robotou 75.000,- SK studňa 25.000,- SK, elektrina 2500,- SK, kotol 25.000,- SK, štyri malé okná každé po 1500,- SK, staršie kastlové okná 10.000,- SK, betónový plot 35.000,- SK Všetko platil žalobca. Sumu 25.000,- SK na studňu dal rodičom žalovanej a z toho sa studňa platila, nevyplácal ju osobne. Prvý krát kúpnu zmluvu videl v roku 2013 s U. O. u B. F. a začal po tom pátrať až vtedy, keď dostal zákaz vstupu do nehnuteľnosti. Že je majiteľ, ho utvrdzovalo aj to, že väčšinou rozhodoval on, čo sa týka plánov aj prerábky. Pred sobášom pracoval na čierno a dostával na ruku 1.000,- -1.500,- Sk na deň.
32. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že so žalobcom spolu plánovali život. Tvrdila, že žalobca videl kúpnu zmluvu v čase, keď sa dom kupoval. Žiaden prísľub o prepise vlastníckeho práva mu nedala. Ohľadom sumy 78.000,- Sk uviedla, že tieto peniaze dal žalobca pánovi U. za poskytnuté realitné služby. Túto sumu žalobcovi vracala tak, že ho od roku 2002 živila. Dávala mu všetky zarobené peniaze. Žalobca videl kúpnu zmluvu v roku 2001, túto akceptoval a nenamietal, že nie je na nej uvedený. Ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva sa žalobca nevyjadril, ona mu nadobudnutie vlastníckeho práva neponúkla. Nerozporovala skutočnosť, že žalobca na predmetnej nehnuteľnosti fyzicky pomáhal. Studňu zabezpečila aj platila jej mama. V roku 2003 posielala žalobcovi mesačne 1.400,- eur z práce v zahraničí, rekonštrukcia sa financovala z jej peňazí , ktoré mu posielala a žalobca pýtal peniaze aj od jej otca. Aj peniaze na krbovú vložku dal jej otec v sume 20.000,- SK. Septik bol dovezený zadarmo od pána Hudeca a osadenie platila ona a jej otec. Vaňa sa tiež kupovala v roku 2003 z peňazí, ktoré v zahraničí zarobila. Uviedla, že pred kúpou nehnuteľnosti nikdy so žalobcom spolu nežili a ani spoločne nehospodárili. Od 4. ročníka na vysokej škole začala robiť v H. vo Q., opatrovala deti a upratovala v rodine. Upratovala tenisové kurty a vypomáhala v žehliarni, na vtedajšie slovenské pomery mala nadštandardný príjem. Pracovala aj cez víkendy. Žalobca vtedy tiež pracoval v Rakúsku asi od roku 1999. Keď usúdila, že si zarobila dosť peňazí, tak s pomocou rodičov, ktorí jej aj sestre darovali rovnaký obnos peňazí, zakúpila nehnuteľnosť. Platila všetky podlžnosti, ktoré spravili bývalí majitelia, uhradila dlh na ich plyne a elektrike. Odovzdanie peňazí titulom kúpnej ceny sa udialo u jej rodičov. Kúpu sprostredkoval realitný maklér, suma sa odovzdala u rodičov doma. Ona dostala na kúpu domu od rodičov sumu 500.000,- Sk, rodičia pomáhali pri kúpe, po kúpe aj počas manželstva. Pomáhali aj pri kúpe parkiet, tehál, škridle, pri oprave po požiari aj pri kúpe domu. Žalobca uvedenú kúpnu zmluvu videl a to v jej detskej izbe. Bol v tom čase zamestnaný, mal skúsenosti a musel vedieť, že sa v takýchto prípadoch podpisuje zmluva, že ten, kto ju podpíše, je majiteľ. Ona zmluvu podpisovala osobne, žalobca tam nebol, ale vedel, ako prebehlo financovanie. Keď povedala, že 70.000,- SK mala od žalobcu, tak tieto si od neho požičala a má zato, že toto všetko je už zaplatené. Kúpna cena za dom bola zložená z peňazí od rodičov a z peňazí, ktoré ona zarobila, žalobca neprispel nič. Matka žalobcu jej tiež nikdy nedala žiadne peniaze. Čo sa týka výberu firmy na rekonštrukciu, vybavovania, prác, projektov, tak toto všetko vybavila žalovaná, projekty tiež platila ona. Čo sa týka fungovania od vyhostenia žalobcu na jeseň v roku 2002 do sobáša, žalobcovi buď poštou posielala alebo osobne doniesla do rúk peniaze okolo 1200,- eur, 1300,- eur, 1500,- eur, podľa toho, ako sa podarilo zarobiť. Žalobca v tom čase nikde nepracoval, existoval iba z týchto peňazí. V H. pracovala až do času krátko pred pôrodom, čo bolo už po svadbe a dovtedy mal žalobca všetky peniaze od nej. Ak si našiel brigádu, bolo to iba krátkodobé, kde nemohol zarobiť toľko peňazí, ako uvádzal. Čo sa týka samotnej rekonštrukcie, s touto pomohol aj jej otec, investoval niekoľko sto tisíc korún. Pri prácach býval pán Pavlačka aj so svojou skupinou pracovníkov, žalobca aj jeho kamaráti z detstva a iní, ktorí vypomáhali. Nevie, čo tam robili a ako vypomáhali, ale dostávali za to nejaké peniaze, tieto im vyplácal žalobca, ale keďže on vtedy nepracoval, bolo to platené z peňazí, ktoré mu ona posielala. Nemali pevne dohodnuté pravidlá komu, koľko a za čo sa bude platiť. V Rakúsku pracovala od 4. ročníka vysokoškolského štúdia, bolo to asi v roku 1997-1998, študovala denne a do Viedne dochádzala podľa toho, ako mala školu. Najskôr bola platená od hodiny a neskôr si dohodli platenie paušálne mesačne, nevie presne, koľko pracovala týždenne, mesačne. Mesačný paušál bol vždy viac než 1000,- eur. Osobné výdaje nadštandardné nemala, mala len bežné výdavky. V tom čase splácala aj študentskú pôžičku. Čo sa týka peňazí použitých na kúpu, nevie presne, koľko z tejto sumy tvorili jej úspory, tiež si už nepamätala, koľko peňazí jej ešte ostalo po vyplatení kúpnej ceny
na rekonštrukciu. Rodičia vždy priebežne pomáhali, dali toľko, koľko bolo treba väčšinou v hotovosti, ale nemá k tomu žiadnu evidenciu. Rodičia v tom čase žiadne iné veľké výdavky nemali. Ona mala uložené peniaze v banke aj doma. Od roku 2002, keď už žalobca nepracoval, to už v H. platili eurá a bol vtedy výhodný kurz, vtedy si už peniaze neodkladala, ale ich odovzdávala žalobcovi a nič si nesporila bokom. Keď jej rodičia darovali peniaze 500.000,- SK, už v tom čase mala v úmysle dom kúpiť a za týmto účelom jej rodičia peniaze dali. Tieto darované peniaze si nechala u rodičov doma. Žalobca vedel o tom, že takýto dar dostala a že sú to peniaze, z ktorých mieni kúpiť dom. Žiadne peniaze za sestru nesplácala, len je j poskytla svoj účet v PSS, a úver splácala v celom rozsahu jej sestra, ktorá mala dobrý príjem. Sumu 70.000,- SK na kúpu domu jej požičal žalobca, ona to vnímala tak, že to boli požičané a nie darované peniaze. Nemali na to žiadnu zmluvu, nedohodli si ani úrok a ona mu to splatila tým spôsobom, že mu dávala peniaze, keď on už nebol zamestnaný. Na práce, ktoré sa robili v roku 2002-2003, žalobcovi posielala peniaze a on to vyplácal. Posielala takto peniaze od augusta 2002 do augusta 2004 a za obdobie od 8/2002 - 12/2002 to bolo cca 5x v sume asi 1.300,- eur - 1.400,- eur a od 1/2003 - 12/2003 12 x približne v rovnakej sume. Posielala to žalobcovi poštou, peniaze v obálke, ale väčšinou mu ich odovzdávala osobne.
33. Súd v spore vypočul svedkov: P. O., T. X., H. P. st., H. P. ml., U. P., B. F., O. A., U. T., U. P., U. O., U. O., T. P., C. M., P. U., F. O., P.B. a Q. Q., podstatnú časť výpovedí ktorých súd uviedol v ďalšej analytickej časti, kde tieto výpovede aj súd vyhodnotil. Nakoľko v spore boli oboznamované zápisnice z pojednávaní v spore sp.zn. 20C/261/2013 súd hodnotil aj tam zachytené výpovede H. N. (v čase tohto sporu už zosnulý), P. O. a tiež svedkov P. O., T. X., H. P. st., H. P. ml., ktoré pre účely posúdenia vierohodnosti ich výpovedí porovnával s výpoveďami tých istých svedkov, ktoré boli poskytnuté v prejednávanej veci.
34. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 vety prvej Občianskeho zákonníka, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 114 Občianskeho zákonníka, Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
K návrhu žalobcu na prerušenie konania
35. Súd najskôr musel rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie konania. Bolo už síce o ňom rozhodované v poradí prvým rozsudkom, ktorý bol ale zrušený v celom rozsahu, a teda aj vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Súd preto o tomto návrhu musel rozhodnúť znovu.
36. Prerušenie civilného sporového konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu. Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa § 164 CSP je vedené v podstatnej miere v súlade zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej.
37. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 26.09.2016 zamietol z dôvodu, že predmetom konania o vyporiadenie BSM vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 24Pc/10/2016 budú okrem iného investície žalobcu a žalovanej pochádzajúce z BSM vynaložené na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve toho- ktorého manžela (na oddelený majetok druhého manžela). Rozhodnutie o tomto nároku ale nemá žiaden význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrady časti kúpnej ceny nehnuteľností žalobcom, ku ktorej malo dôjsť pred uzavretím manželstva, ani v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zhodnotení nehnuteľností žalovanej zo strany žalovaného, ku ktorému malo dôjsť podľa špecifikácie žalobcu učinenej v tomto spore jeho finančnými prostriedkami a jeho výkonmi. Ide o úplne odlišné kategórie (v tomto spore sa skúma bezdôvodného obohatenie spočívajúce vo vložení financií a výkonov jedného účastníka do majetku druhého) , navzájom sa nepodmieňujúce a o nároku, ktorý je predmetom tohto konania, je bez problémov možné rozhodnúť bez vyčkania na to, ako bude rozhodnuté v konaní o vyporiadanie BSM, kde sú predmetom investície z BSM do majetku druhého manžela. Posudzujú sa teda úplne iné časové obdobia, iné investície do nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, a rozhodnutia o nich sú navzájom od seba nezávislé. V konaní o vyporiadanie BSM sa tak nerieši žiadna otázka, ktorá by bola rozhodujúca pre posúdenie nároku v tejto veci. Návrh tak súd vyhodnotil ako nedôvodný a vo veci konal bez navrhovaného prerušenia konania.
Posúdenie premlčania
A/ Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom vyplatenia kúpnej ceny a provízie v sume 21.161,- eur
38. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2015 domáhal zaplatenia sumy 21.161,- eur titulom poskytnutia týchto finančných prostriedkov žalovanej na kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že žalovanej zveril pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 16.08.2001 sumu 21.161,- eur, ktorá mala predstavovať polovicu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti a domnieval sa, že žalovaná zabezpečila kúpu predmetných nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Napriek tomu, že kúpnu zmluvu nepodpísal, že žalovanej neudelil plnomocenstvo na uzavretie kúpnej zmluvy za žalobcu, sa domnieval až do 12.07.2013, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Plynutie premlčacej doby odvodzoval od prísľubu žalovanej o ich spoločnom vlastníctve. Žalovaná namietla premlčanie tohto nároku, poprela existenciu akéhokoľvek prísľubu vlastníctva a tvrdila, že od počiatku vedomosť o tom, že nehnuteľnosti sú kupované do jej výlučného vlastníctva, žalobca mal, pretože aj čítal kúpnu zmluvu. Tiež poprela, že by jej akúkoľvek finančnú sumu na kúpu nehnuteľností dal (s výnimkou provízie - o tomto nároku neskôr), keď tieto boli zakúpené z jej výlučných finančných prostriedkov, ktoré si nasporila a z daru daného jej rodičmi v sume hotovosti 500.000,- Sk. Najskôr sa súd vysporiadal s námietkou premlčania vo vzťahu k tomuto nároku.
39. Žiadna zo strán konania nenamietala údaj uvedený v kúpnej zmluve týkajúci sa času vyplatenia kúpnej ceny žalovanou, t.j. pri podpise zmluvy (august 2001). Ak matka žalovanej spomínala máj 2001, uvedené tvrdenie nekorešponduje ani s údajmi na kúpnej zmluve (jej datovaním), napokon, že by ku kúpe malo dôjsť v máji 2001 netvrdila ani samotná žalovaná a toto nevyplynulo ani zo svedeckých výpovedí. Žalobca v tomto konaní opakovane písomne i ústne vyhlásil, že sa dozvedel o tom, že nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností až doručením predbežného opatrenia, ktorým bol vykázaný z užívania domu, hoci toto jeho vyhlásenie je v rozpore s jeho vyjadrením v podaní zo dňa 23.01.2017, v ktorom uviedol, že už v apríli 2013 v priebehu manželských sporov sa domnieval, že vzájomný majetkový spor vysporiadajú a to buď, že aj žalobca bude spoluvlastníkom sporných nehnuteľností alebo dôjde k vyplateniu jednej strany druhou stranou. V konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 34P/473/2012 uvádzal, že sa iba do roku 2010 domnieval, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností (kedy mu mala žalovaná povedať, že nehnuteľnosti sú len jej). Plynutie premlčacej doby na vrátenie časti kúpnej ceny, ktorú žalovanej zveril, odvodzoval od odpadnutia ním tvrdeného prísľubu, ktorý mal dostať od žalovanej, že predmetné nehnuteľnosti nadobudne do podielového spoluvlastníctva. V tomto smere súd vyhodnotil skutkové tvrdenie žalobcu s jeho právnou argumentáciou týkajúcou sa začiatku plynutia premlčacej doby za vzájomne si odporujúce. Pokiaľ sa žalovaný od uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. od 16.08.2001 domnieval, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohol sa do ním tvrdeného dňa 12.07.2013 (resp. do roku 2010, resp. do apríla 2013) domnievať, že mu žalovaná dala prísľub, že v budúcnosti nadobudne spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, prípadne iné právo k nehnuteľnostiam žalovanej. Prísľub žalovanej o budúcom nadobudnutí vlastníckeho práva žalobca odvodzoval z vyjadrení žalovanej, keď prezentovala vôľu so žalobcom žiť a venovať sa hipoterapii a starostlivosti o kone. Uzavretím manželstva s poukazom na § 18 zákona o rodine vzniklo žalobcovi odvodené užívacie právo k nehnuteľnostiam žalovanej, ktoré sa stali domovom žalobcu a žalovanej ako manželov. Žiadne zákonné ustanovenie nezakladá spoločným bývaním manželov prísľub nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ani právo doživotného bývania a užívania takýchto nehnuteľností. Predpokladom vzniku prísľubu budúceho nadobudnutia vlastníckeho práva je, že sa jedná o právny úkon zmluvných strán, ktorým sa zmluvné strany dohodnú, za akých podmienok a akým spôsobom nadobudne jedna zmluvná strana od druhej zmluvnej strany vlastnícke právo k určitej veci. Pre uvedený prísľub zákon neustanovuje písomnú formu, je možné dohodnúť sa na ňom ústne, avšak takýto úkon musí mať náležitosti právneho úkonu. V tomto smere žalobca neuniesol nielen bremeno tvrdenia, ale ani dôkazné bremeno o takomto prísľube. Žalobca neuviedol, že by sa so žalovanou vôbec dohodol, že v budúcnosti za jasne a konkrétne stanovených podmienok nadobudne určitým právnym úkonom (napr. kúpnou zmluvou, darovaním) predmetné nehnuteľnosti, pričom tvrdil, že sa domnieval, že uzavretím kúpnej zmluvy nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam. Súd preto tvrdenie žalobcu o tom, že mu bol daný od žalovanej prísľub nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý doručením predbežného opatrenia zanikol, považoval za nepreukázané a rozporné s tvrdením žalobcu o tom, že si do doručenia predbežného opatrenia myslel, že je podielovým spoluvlastníkom. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalovanej nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale žalovaný nárok bolo nutné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Súd konštatuje, že v zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že s konštrukciou tvrdeného prísľubu, sa súd už v prvom rozsudku v celom rozsahu správne vysporiadal (zhodne ako
v tomto rozsudku). Preto tiež odvolací súd konštatoval, že v tejto časti ide o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v získaní majetkového prospechu bez právneho dôvodu. Súd je napokon týmto jeho právnym názorom aj viazaný a v ďalšom priebehu sporu nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé tento záver zmeniť. Svedkovia tiež nepotvrdili existenciu žiadneho prísľubu žalovanej s konkrétnymi podmienkami budúceho prevodu vlastníckeho práva na žalobcu (tieto napokon netvrdil a nekonkretizoval ani žalobca sám, neuviedol kedy, za akých podmienok tento prísľub mal byť udelený), pretože títo nemali bližšie vedomosti o dohodách medzi stranami sporu týkajúcich sa nehnuteľností. Ak sa aj vyjadrovali o tom, že nehnuteľnosť mali strany kupovať spoločne, toto tvrdenie svedkovia zhodne odvodzovali výlučne len od tej ich vedomosti, že strany sporu boli v čase kúpy pár, dlhodobo spolu chodili, venovali sa rovnakej záľube v koňoch a plánovali túto aktivitu realizovať spolu práve v zakúpených nehnuteľnostiach, tj. odvodzovali to len od toho, ako sa ich správanie navonok javilo, nie však od konkrétnej, jasnej a určitej dohody medzi stranami sporu či o jasne a výslovne tvrdenom prísľube s konkrétnymi podmienkami.
40. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby uvedenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na moment, kedy sa žalobca dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia doba začala plynúť v prípade bezdôvodného obohatenia titulom kúpnej ceny dňom 17.08.2001, pretože k samotnému vyplateniu kúpnej ceny za nehnuteľnosti aj z tvrdených prostriedkov žalobcu, došlo najneskôr 16.08.2001 (podpis posledného prevodcu na kúpnej zmluve). Nebolo rozporované, že k výplate došlo v deň podpisu zmluvy, tak, ako je to uvedené v kúpnej zmluve, ktorá bola ako celok podpísaná 16.08.2001. Uvedené napokon vyplynulo aj z tvrdení svedkov - predávajúcich z tejto kúpnej zmluvy, že sa pri podpise zmluvy v byte rodičov žalovanej vyplatila aj celá kúpna cena v hotovosti. Týmto dňom by do úvahy prichádzalo bezdôvodné obohatenie žalovanej, pretože týmto dňom aj za prostriedky žalobcu (ak by ich odovzdanie bolo preukázané) získala nehnuteľnosti, a teda sa bezdôvodne obohatila tým, že prostriedky žalobcu boli použité bez právneho dôvodu na kúpu nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve. Táto plynula teda od 17.08.2001 a to do 26.09.2003 (deň pred uzavretím manželstva). Dňom 27.09.2003 - dňom uzavretia manželstva strán sporu v zmysle § 114 OZ prestala premlčacia doba plynúť (prerušilo sa jej plynutie), pretože ide o právo medzi manželmi. Táto neplynula preto až do rozvodu manželstva, ktoré bolo rozvedené dňom 17.12.2014 a od tohto dňa jej plynutie pokračovalo. Sčíta sa teda to, čo z premlčacej doby uplynulo do uzavretia manželstva a po jeho zániku. Objektívna premlčacia doba tak plynula od 17.08.2001 do 26.09.2003 a potom od 17.12.2014, pričom žaloba bola podaná dňa 10.07.2015. Z trojročnej objektívnej premlčacej doby potom do podania žaloby uplynulo len cca 2 roky a 8 mesiacov. Táto preto bola zachovaná.
41. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, pre začiatok jej plynutia je podstatná skutočná, nie prezumovaná vedomosť žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia. Túto vedomosť žalobca datoval ku dňu 12.07.2013 (doručenie predbežného opatrenia), avšak z tohto dátumu súd vzhľadom na okolnosti, ktoré boli v spore zistené, vychádzať nemohol. Tento dátum totiž bol v rozpore s inými jeho tvrdeniami, ktoré nasvedčujú, že jeho vedomosť bola skoršia. Jeho vyjadrenie v konaní sp.zn. 34P/473/2012 zo dňa 03.07.2013 bolo totiž také, že o tom, že nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, zistil 3 roky spätne pred týmto jeho výsluchom, teda niekedy v roku 2010. Napokon, z tohto dátumu, ako ustálenej vedomosti o tom, že on tiež nie je vlastníkom nehnuteľností, vychádzal súd aj v spore vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/261/2013. Napokon, aj žalobca v podaní z 23.01.2017 uvádzal, že v apríli 2013 v čase hádok predpokladal, že vzniknutý majetkový spor urovnajú, buď tak, že aj žalobca bude spoluvlastníkom sporných nehnuteľností alebo dôjde k vyplateniu jednej strany druhou stranou. To znamená, že už vtedy vedel, že nie je aj on spoluvlastníkom, keďže očakával, že riešením sporu bude to, že sa aj on ním stane (ak by nevedel, že ním nie je, nemalo by logiku tvrdenie, že v tom čase aspoň čakal, že sa ním stane). Teda aj toto je tvrdenie nasvedčuje tomu, že v júli 2013 už dlhšiu dobu žalobca vedel, že spoluvlastníkom nehnuteľností nie je a teda vedel, že ak tieto boli kúpené aj za jeho finančné prostriedky tak, ako tvrdí, tak došlo k bezdôvodného obohateniu žalovanej. V spore však vyšiel najavo (z oboznámenej zápise sp.zn. 34P/473/2012 a rozsudku sp.zn. 20C/261/2013) nepochybný ako najskorší možný okamih vzniku skutočnej vedomosti žalobcu o bezdôvodnom obohatení, čas v priebehu roku 2010, tj okamih, ktorý nastal za trvania manželstva. V takomto prípade premlčacia doba neplynula
od tohto okamihu až do rozvodu manželstva, a teda začala 2 ročná subjektívna premlčania doba prvýkrát plynúť až od 17.12.2014. Ak bola žaloba podaná 10.07.2015, potom bola podaná aj v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe.
42. Čo sa týka provízie realitnej kancelárie, na úhrade ktorej sa mal tiež mal žalobca finančne podieľať, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z tohto titulu tiež nie je premlčaný. Pre plynutie premlčacích dôb pritom platí všetko to, čo bolo uvedené vyššie ohľadom posúdenia plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej doby. K jej výplate totiž podľa záznamu na zmluve o sprostredkovaní v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľností, o ktorých žalobca predpokladal, že sú tiež v jeho vlastníctve, došlo až 08.10.2001, teda ešte neskôr, než k výplate kúpnej ceny za nehnuteľnosti (august 2001). Ak neuplynula subjektívna a objektívna premlčacia doba vo vzťahu ku skôr vyplatenej kúpnej cene, premlčacia doba bude zachovaná o to viac, aj vo vzťahu k tomuto nároku, keď k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo neskôr. Z objektívnej premlčacej doby do podania žaloby uplynulo len obdobie od 08.10.2001 do 26.09.2003 a od 17.12.2014 do 10.07.2015 (čo je menej než 3 roky). A subjektívna premlčacia doba začala tiež prvý raz plynúť až od 17.12.2014 (od rozvodu manželstva), pretože tiež sa vychádza z vedomosti žalobcu o tom, že vynaložil finančné prostriedky v súvislosti s kúpou nehnuteľností, ktoré nie sú jeho, ktorú získal až v roku 2010 a počas manželstva premlčacia doba neplynula. Ani vo vzťahu k tomuto nároku premlčanie nemožno konštatovať.
43. Keďže súd premlčanie nároku na zaplatenie sumy 21.161,- eur nekonštatoval, nárok posúdil aj vo veci samej.
B/ Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zhodnotenia nehnuteľností v sume 39.833,- eur
44. Ďalej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 39.833,- € titulom vložených investícií do domu žalovanej
- a to jednak tým, že mal zo svojich prostriedkov zakúpiť konkrétne komponenty, ktoré sa zabudovaním stali súčasťou nehnuteľnosti žalovanej, čím ju zhodnotil, ďalej, že mal zo svojich prostriedkov platiť práce iných a tiež tým, že mal nehnuteľnosť zhodnotiť aj vlastnou fyzickou prácou, za ktorú nedostal žiaden finančný ekvivalent (odmenu za prácu). Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti bezdôvodné obohatenie v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila, a to k okamihu, kedy k zhodnoteniu došlo a nie k okamihu, kedy investujúca osoba nehnuteľnosť vyprace (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo 355/2001 zo dňa 29.01.2003). Aj ohľadom tohto žalovaného nároku súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by mu bol daný od žalovanej prísľub nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý doručením predbežného opatrenia zanikol, a toto tvrdenie žalobcu považoval súd za zásadne rozporné s tvrdením žalobcu o tom, že si do doručenia predbežného opatrenia myslel, že je podielovým spoluvlastníkom. Ohľadom nepreukázania existencie prísľubu platí všetko to, čo súd uviedol už predošlej časti o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrady časti kúpnej ceny. Tiež sa jedná o poskytnutie plnenia bez právneho dôvodu.
45. Predmetom tohto konania boli investície žalobcu vložené do nehnuteľností žalovanej z jeho výlučných prostriedkov, resp. ním samým bezplatne vykonané práce (tieto žalobca konkretizoval v podaní zo dňa 01.12.2016, potom na pojednávaní 27.08.2019 aj počas ohliadky na mieste samom). Tieto v podaní zo dňa 01.12.2016 datoval do obdobia od kúpy nehnuteľností do uzavretia manželstva. V tomto období teda prichádza do úvahy vznik bezdôvodného obohatenia titulom týchto investícií. Najskorší možný vznik bezdôvodného obohatenia tak pripadá na okamih kúpy (16.08.2001), nebolo ani jednou stranou tvrdené, že by sa s rekonštrukciou začalo ešte pred kúpou nehnuteľností. Najneskorší možný vznik bezdôvodného obohatenia pripadá na deň 26.09.2016 (deň pred uzavretím manželstva). Ak by sme aj počítali začiatok plynutia premlčacej doby od toho najskoršieho možného dňa, kedy k investíciám, a teda aj k vzniku bezdôvodného obohatenia mohlo prísť (teda od 16.08.2001), potom počítajúc 3 ročnú objektívnu premlčaciu dobu, táto by bola zachovaná. Táto plynula teda od 17.08.2001 a to do 26.09.2003 (deň pred uzavretím manželstva). Dňom 27.09.2003 - dňom uzavretia manželstva strán sporu v zmysle § 114 OZ prestala premlčacia doba plynúť (prerušilo sa jej plynutie), pretože ide o právo medzi manželmi. Táto neplynula preto až do rozvodu manželstva, ktoré bolo rozvedené dňom 17.12.2014 a od tohto dňa jej plynutie pokračovalo. Sčíta sa teda to, čo z premlčacej doby uplynulo do uzavretia manželstva a po jeho zániku. Objektívna premlčacia doba aj v tejto časti tak plynula od 17.08.2001 do 26.09.2003 a potom od 17.12.2014, pričom žaloba bola podaná dňa 10.07.2015. Z trojročnej objektívnej premlčacej doby potom do podania žaloby uplynulo len cca 2 roky a 8 mesiacov. Táto preto bola zachovaná.
46. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, pre jej plynutie platí všetko to, čo bolo uvedené už v predošlej časti. Súd z rovnakých dôvodov, aké už odôvodnil vyššie, počítal začiatok jej plynutia od roku 2010, tj. od okamihu, ktorý nastal za trvania manželstva. V takomto prípade premlčacia doba neplynula od tohto okamihu až do rozvodu manželstva, a teda začala 2 ročná subjektívna premlčania doba prvýkrát plynúť až od 17.12.2014. Ak bola žaloba podaná 10.07.2015, potom žaloba aj čo do tejto časti bola podaná v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe.
47. Keďže súd premlčanie nároku na zaplatenie sumy 39. 833,- eur nekonštatoval, nárok posúdil aj vo veci samej.
48. Vo vzťahu k premlčaniu súd uvádza, že bolo nadbytočné sa zaoberať tým, či by sa čo i len teoreticky mohlo u žalovanej jednať o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo by znamenalo predĺženie objektívnej premlčacej doby na 10 rokov, pretože samotná štandardná 3 ročná premlčacia doba bola postačujúca pre konštatovanie, že nárok premlčaný nie je. O to viac by musela byť zachovaná aj prípadná 10 ročná premlčacia doba. Skúmať splnenie podmienok pre túto predĺženú premlčaciu dobu bolo nadbytočné.
K obrane žalovanej v časti o premlčanie nároku
49. Ak sa žalovaná bránila, že žalobca o tom, že vlastníkom nehnuteľností nie je, vedel o samého počiatku, teda už v okamihu ich kúpy v auguste 2001, resp. bezprostredne po kúpe, lebo videl kúpnu zmluvu u nej v detskej izbe, a teda že žalobca nadobudol vedomosť o tom, že malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, oveľa skôr, než tvrdí, bolo jej povinnosťou ho hodnoverne preukázať. V opačnom prípade z tohto tvrdenia nemožno vychádzať. Podstatné je pritom to, kedy sa naozaj žalobca dozvedel, že v danej veci dôvod na plnenie tu vôbec nebol, a nie to, kedy sa to mohol dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti, ak by konal obozretne. Tvrdenie žalovanej o potenciálnej vedomosti žalobcu o tom, že nie je vlastníkom, podporovala len výpoveď svedkyne P. O., matky žalovanej. Tá uviedla, že bola svedkom, ako žalovaná žalobcovi u nich doma po kúpe povedala, že už kúpila nehnuteľnosť a ukázala mu aj kúpnu zmluvu, ktorú si v detskej izbe žalobca aj čítal. Z uvedeného jej vyjadrenia nemožno vyvodiť bez ďalšieho automaticky aj to, že ak žalovaná prezentovala žalobcovi, že už došlo ku kúpe nehnuteľností, ak že ich kúpila len ona do výlučného vlastníctva. Je jasné, že o kúpe ako takej žalobca vedomosť mal (inak by sa nezahajovala rekonštrukcia nehnuteľností), ale problém je, kedy nadobudol vedomosť o tom, aký režim nehnuteľnosti majú (kto je ich vlastníkom, v akom podiele a pod), pretože práve táto zložka vedomosti je rozhodná pre posúdenie toho, kedy zistil vedomosť, že dôvod na plnenie nie je daný. S. nie je zrejmé napríklad z vyjadrenia svedkyne ani to, v akom rozsahu mu kúpna zmluva bola žalovanou sprístupnená, lebo od toho by sa odvíjalo aj to, aké informácie z nej v tom čase mohol žalobca nadobudnúť, čo sa mohol dozvedieť. Súd pri hodnotení stupňa preukázania tejto skutočnosti vychádzal aj z toho, že nik iný, ako len svedkyňa O. túto verziu, a teda že žalobca hneď vedel, že nie je vlastník, nepotvrdzoval. Práve naopak, ani z výpovede otca žalovanej (vyplývajúcej zo zápisnice zo spisu 20C/261/2013) táto okolnosť nevyplynula a tiež všetci ostatní svedkovia zhodne uvádzali, že žalovaná aj žalobca prezentovali navonok vo vzťahu ku všetkým, že nehnuteľnosť kúpili spoločne. Ani jeden zo zvyšných svedkov neuviedol takú skutočnosť, z ktorej by sa dal vyvodiť nepochybný záver, že žalobca určite mal vedomosť o výlučnom vlastníctve žalovanej od počiatku. Žiadna udalosť, okolnosť, od ktorej by sa skoršia jeho nepochybná vedomosť dala odvodiť, nevyšla v konaní najavo. Súd pri hodnotení výpovede svedkyne O. prihliadol na fakt, že ide o matku žalovanej, ktorá sa okrem iného vyjadrila vo výpovedi tak, že nepripustí, že žalobca niečím do nehnuteľností, prispel a toto jej vyjadrenie v kontexte zvyšných jej vyjadrení, z ktorých bolo možné badať negatívne nastavenie voči žalobcovi, treba hodnotiť s vyššou mierou opatrnosti. Toto tvrdenie totiž mohlo byť prezentované s rôznou motiváciou, predovšetkým však s cieľom učiniť zadosť svojmu vyjadreniu o tom, že nepripustí, že žalobca do domu čímkoľvek prispel, inými slovami nepripustí, aby mal byť čímkoľvek kompenzovaný. Vierohodnosť tejto svedkyne bola značne oslabená, nielen blízkym príbuzenským vzťahom a zainteresovanosťou žalobkyne do sporov medzi stranami sporu a tiež tým, že ona tiež sa mala podieľať na zabezpečovaní kúpnej zmluvy a spolu s manželom tiež boli činní pri kúpe nehnuteľností ( chodili na ohliadky, zmluva sa uzatvárala, výplata sa realizovala v ich byte, za ich prítomnosti atď.). Nemožno preto vylúčiť jej osobný záujem na výsledku sporu, a preto, o to viac bolo potrebné skúmať, či jej vyjadrenia sú verifikované ešte aj inými dôkazmi. Uvedené jej tvrdenie o tom, že z kúpnej zmluvy v detskej izbe mal žalobca získať vedomosť o výlučnom vlastníctve žalovanej už v čase kúpy, však potvrdené žiadnym iným dôkazom nebolo. Tiež pozornosti súdu neuniklo, že svedkyňa svoje tvrdenie o tom, že žalobca u nich mal v detskej
izbe čítať zmluvu prvýkrát produkovala až v tomto spore, pričom v spore sp.zn. 20C/261/2013 toto vôbec neuviedla, hoci vypovedala rovnako k okolnostiam kúpy a participácii žalobcu na nej. Tam dokonca uviedla, že do svadby sa so žalobcom ani nestretávala a spoznala ho až po svadbe, čo je v jasnom rozpore s tým, že v prejednávanej veci tvrdila, že u nich pred svadbou žalobca bol a kúpnu zmluvu videl a čítal. Výpoveď svedkyne O. tak v tejto časti vzhľadom aj na protichodnosť jej vyjadrení nie je vierohodná. Napokon v neprospech žalovanej a jej tézy o tom, že žalobca vedel, že nehnuteľnosti nie sú jeho ani sčasti, vyznieva aj fakt, že celkom zrejme žalovaná opakovane prezentovala v rodine aj vo verejnosti kúpu ako kúpu spoločnú. Nebol produkovaný taký dôkaz, kde by sa čo i len náznakom zmieňovala inak. Aj z prepisu televíznej reportáže vyplynulo, že širokej verejnosti žalovaná prezentovala, že si domček, kúpili, keď si našetrili peniaze aj s pomocou rodičov, pričom aj z kontextu nahrávky je zrejmé, že do množného čísla žalovaná poníma práve žalobcu ako jej vtedajšieho manžela. Ak žalovaná uvedené tlmočila všetkým, vrátane rodiny a širokej verejnosti, ako spoločnú kúpu, možno mať pochybnosti o tom, či skutočne tlmočila žalobcovi opak (skôr než v roku 2010, kedy žalobca priznal, že túto vedomosť už mal). Napokon, aj svedok O. tlmočil vyjadrenia otca žalovanej, že on sám uvádzal, že dom chcú kúpiť mladí (strany sporu) a že ho mladí nakoniec aj spoločne kúpili. Potom je otázne, prečo, ak v rodine žalovanej, ako sa prezentuje, mali všetci vedieť, že to kupuje len žalovaná, jej otec túto skutočnosť prezentoval inak. Toto všetko vo svojom súhrne spochybňuje tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosti kupuje len sama už v okamihu uzavretia zmluvy. Z týchto dôvodov súd žalobcovu vedomosť od uvedeného časového okamihu odvíjať nemohol. Žalovaná sa okrem toho bránila aj tým, že žalobca mohol (alternatívne), vedomosť o jej výlučnom vlastníctve zistiť z projektov, kde je uvádzané jej meno. Súd ale po oboznámení sa s nimi (sú pripojené), konštatuje, že v nich nie je žalovaná uvádzaná ako vlastníčka. Je uvádzaná ako investor, čo samo osebe o forme vlastníctva nehnuteľností nič nehovorí. Len z tohto označenia vedomosť žalobcu súd tiež neodvíjal, lebo označenie žalovanej ako investorky nejaví sa byť v tomto prípade smerodajným a významným. Žalovaná totiž, ako uviedol svedok O., bola „styčným bodom" , osobou, ktorá komunikovala s architektom pri zabezpečovaní projektu, tiež žalobca potvrdil, že „papierovačky" mala na starosti vždy žalovaná, čo ani nebolo sporné. Preto označenie žalovanej na projekte ako investora, inými slovami ako zodpovednú osobu, ktorá má uvedenú komunikáciu súvisiacu so stavbou na starosti, nezakladá skutočnú vedomosť žalobcu o forme vlastníctva. To isté platí vo vzťahu k všetkým listinám (napr. skúšky plynových zariadení), kde je žalovaná označená ako odberateľ či investor. Tiež žalovaná tvrdila, že vedomosť o jej výlučnom vlastníctve žalobca mal získať z oznámenia Obce E. č. XXXX/XXX zo dňa 07.09.2005, ktorej adresátom bol podľa obsahu žalobca, ku ktorému bol pripojený vtedy aktuálny vlastníctva s označením žalovanej ako výlučnej vlastníčky nehnuteľností. Žalobca poprel, že by mu táto písomnosť bola niekedy doručená, a keďže žalovaná nepripojila doklad o doručení žalobcovi, nie je preukázané, že by sa písomnosť aj s listom vlastníctva bola dostala do dispozície žalobcu. Napokon, ak aj by bolo ustálené, že žalobca nadobudol vedomosť o výlučnom vlastníctve žalovanej práve z tejto listiny, teda najskôr dňa 07.09.2005, potom túto vedomosť by získal až počas manželstva. Avšak, počas manželstva, ako už bolo uvedené, premlčacia doba neplynie, a teda táto by začala plynúť až dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva - 17.12.2014. Do podania žaloby (10.07.2015) by tak táto 2 ročná subjektívna premlčania doba bola tak či onak zachovaná.
K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia o zaplatenie 21.161,- eur
50. Žalovaná uzavrela ako kupujúca kúpnu zmluvu s predávajúcimi v dňoch 06.08.2001, 11.08.2001, 14.08.2001, 15.08.2001 a 16.08.2001 s tým, že kúpnu cenu žalovaná zaplatila predávajúcim pri podpísaní v hotovosti v byte jej rodičov bez prítomnosti žalobcu, čo zhodne potvrdili svedkovia F., A. a T.. Medzi stranami konania nebolo sporné, že skutočná kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola vyššia, ako je cena uvedená v zmluve. Žalobca tvrdil, že kúpna cena bola 1.250.000,- Sk a cena za služby realitnej kancelária bola 25.000,- Sk a žalovaná tvrdila, že kúpna cena bola 1.180.000,- Sk a cena za služby realitnej kancelária bola 70.000,- Sk, resp. uvádzala tiež províziu v sume 78.000- Sk. Svedkyňa O. uviedla, že kúpna cena bola dohodnutá na sumu 1.200.000,- Sk, čo potvrdili aj svedkovia P. st. a X.. Len v tejto časti teda bola výška kúpnej ceny potvrdená aj vykonaným dokazovaním. Žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil tak, že sa na kúpe nehnuteľností bez právneho dôvodu podieľal asi polovičnou sumou (aj v žalobe uviedol „asi"). Výšku bezdôvodného obohatenia preto vyčíslil ako 1 z (1.250.000 Sk + 25.000 Sk), čo je v prepočte na menu euro 21.161,- eur.
51. Žalovaná potvrdila, hoc ale v inom konaní, a síce v konaní o rozvod manželstva sp.zn. 34P/473/2012, že žalobca jej za účelom vyplatenia záväzkov súvisiacich s kúpou jej nehnuteľností, poskytol 78.000,- Sk
(2.589,13 eur). Týmto svojím vyjadrením zachytením v zápisnici, ktorá bola v tomto spore oboznámená, potvrdila, že prijala za týmto účelom od žalobcu uvedenú sumu, ktorú použila na vyplatenie jej záväzku vyplývajúceho z kúpy nehnuteľností. Súd považoval za účelové, že neskôr bez bližšieho vysvetlenia zmenila túto sumu na 70.000,- Sk. Práve naopak, oveľa dôveryhodnejším sa súdu javí jej vyjadrenie v konaní o rozvod manželstva, a to práve preto, že v uvedenom konaní nemala žiaden dôvod uvádzať nepravdivé tvrdenia ohľadom tejto skutočnosti, pretože v konaní o rozvod nebolo toto tvrdenie spojené prakticky so žiadnymi negatívnymi dôsledkami v jej sfére. Naopak, v tomto spore nie je možné vylúčiť určitú korekciu jej vyjadrení, práve za účelom privodenia si priaznivejšieho výsledku sporu. Napokon, aj v tomto spore niekedy uvádzala, že od žalobcu obdržala sumu 70.000,- Sk, niekedy zas, že 78.000,- Sk. Súd preto vychádzal z tvrdení, že žalobca jej za účelom nadobudnutia nehnuteľností poskytol sumu 78.000,- Sk, vo vzťahu ku ktorým žalobkyňa potvrdila, že z nich vyplatila s tým súvisiace peňažné záväzky. V tomto spore ale tvrdila, že túto sumu prevzala ako pôžičku, ktorú žalobcovi už postupne vrátila tým, že mu posielala peniaze. Toto tvrdenie ale nebolo preukázané. Na to, aby súd mohol uvažovať o tom, že tieto prostriedky boli pôžičkou, kde žalobca by bol veriteľ a žalovaná dlžník, potom ten, kto tvrdí, že sa jedná o pôžičku (žalovaná), je povinný preukázať dojednanie o základných náležitostiach takejto zmluvy. A síce, že tieto prostriedky boli v danej sume odovzdané a prevzaté (čo splnené bolo) a súčasne by žalovaná musela preukázať, že strany si dohodli povinnosť tieto peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť (prípadne podružne aj v konkrétnej forme - splátkami či naraz, alebo aj do určitej doby). Žalovaná však tieto základné pojmové znaky zmluvy o pôžičke nepreukázala. Nebolo preukázané, že vôľou strán bolo, aby odovzdaním a prevzatím sumy 78.000,- Sk vznikla zmluva o pôžičke. Napokon, otázne je, či akt prevzatia peňazí takto ako pôžičku vnímala aj žalovaná od samého počiatku, keďže o prevzatí tejto sumy vypovedala žalovaná aj v konaní sp.zn. 34/473/2012 aj v konaní sp.zn. 20C/ 261/2013, ale nikde pôžičku nespomínala. Dokonca v konaní sp.zn. 20C/261/2013 uviedla, že sa so žalobcom nikdy nerozprávala o tom, že by mu tieto peniaze mala vrátiť, čím vlastne neguje svoje neskoršie tvrdenia o existencii pôžičky, ktorej základnom charakteristikou je práve povinnosť dlžníka (žalovanej) peniaze vrátiť. Tvrdenia o existencii zmluvy o pôžičke tak boli nielenže protirečivé, ale ani neboli preukázané. Ak mienila žalovaná argumentovať tak, že ak sa so žalobcom nikdy nedohodla na povinnosti peniaze vrátiť, tak sa malo jednať zo strany žalobcu o finančný dar, ani táto skutočnosť preukázaná nebola. Žalovaná nijakým spôsobom ani nekonkretizovala, ako, kedy, za akých okolností jej mal byť dar poskytnutý. Z dokazovania ani nevyplynulo, že by bol býval žalobca vo vzťahu k tejto sume výslovne prejavil svoju vôľu darovať žalovanej peniaze, čím sa stali jej výlučným vlastníctvom. Nie je zrejmé, z čoho by žalovaná čo i len teoreticky na existenciu peňažného daru v danej výške mohla usudzovať. Žalovaná nepreukázala žiaden právny dôvod poskytnutia takejto finančnej hotovosti (teda primárne existenciu už spomínanej zmluvy o pôžičke, či darovacej zmluvy, keďže iné právne dôvody poskytnutia peňazí ani neuvádzala). Súd preto za takejto situácie uzavrel, že žalovaná prevzala od žalobcu a na zabezpečenie nehnuteľností aj použila sumu 78.000,- Sk (2.589,13 eur), a to bez právneho dôvodu. Bez jeho existencie sa tak žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, a to vo výške takto poskytnutých finančných prostriedkov. V tejto časti súd preto žalobu vyhodnotil ako dôvodnú a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy, pretože nebolo preukázané, že by túto sumu doposiaľ žalobcovi čo i len čiastočne uhradila.
52. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z tejto sumy vo výške 9,5% ročne od 13.07.2013 do zaplatenia. Nakoľko v prípade povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie doba splatnosti nevyplýva ani z rozhodnutia, ani z predpisu a tiež táto nebola dohodnutá stranami sporu, treba pri jej určení vychádzať z § 563 OZ, a teda žalovaná bola povinná plniť dlh v deň nasledujúci po tom, čo bola o plnenie požiadaná. V konaní žalobca nepreukázal, že by žalovanú vyzýval na vrátenie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby (netvrdil ani nepredložil žiadnu výzvu, netvrdil, kedy a akou formou ju vyzval). V takomto prípade sa za výzvu na plnenie považuje až žaloba. Žaloba bola žalovanej podľa doručenky doručená dňa 26.08.2015, nasledujúci deň (27.08.2015) teda bola povinná dlh splniť. Ak tak neučinila, od 28.08.2015 je v omeškaní. Záväzok žalovanej peniaze vrátiť teda vznikol až po 01.02.2013, preto sa výška úrokov z omeškania určí podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013 a výška úrokov z omeškania tak predstavuje súčet základnej úrokovej sadzby ECB účinnej k 28.08.2015 (0,05%) + 5%. Výška úrokov z omeškania je tak 5,05% ročne, tieto teda neboli žalobcom uplatnené v správnej výške, pričom takto kogentne stanovenú hranicu úrokov z omeškania nemožno prekročiť. Súd preto priznal žalobcovi sumu 2.589,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 28.08.2015 do zaplatenia
53. Okrem vyššie uvedenej sumy 78.000,- Sk, žalobca tvrdil, že došlo k odovzdaniu aj ďalších finančných prostriedkov spolu až vo výške 21.161,- eur, pričom jeho matka odovzdala žalovanej 200.000,-Sk,
žalobca odovzdal žalovanej asi sumu 60.000,- Sk pred svedkom R. N. (toto sa tvrdilo v žalobe, avšak v podaní zo dňa 27.09.2016 už žalobca tvrdil, že pred svedkom N. ním malo byť žalovanej odovzdaných 2 x 66.000,- Sk - o tom neskôr), ďalej že žalobca odovzdal žalovanej 2 x 2.200,- eur a pred svedkom U. P. malo byť odovzdaných žalovanej 150.000,- Sk. Financovanie kúpy nad rozsah 78.000,- Sk žalovaná rozporovala, keď tvrdila, že nehnuteľnosti boli zakúpené za jej vlastné finančné prostriedky nasporené z práce v zahraničí (keď za týmto účelom deklarovala svoje zamestnania, brigády a príjem od rodiny H.) a z daru jej rodičov v sume 500.000,- Sk, poprela ako nepravdivé tvrdenia o odovzdávaní týchto konkrétnych súm a namietala, že ani nie je uvedené, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí (čo napokon je pravdivé, pretože žalobca vôbec konkrétnosti jednotlivých tvrdených odovzdaní peňazí neopisoval ani ich časovo nerámcoval). Nie je preto pravdivým tvrdenie žalobcu, že by žalovaná účinne nepoprela jeho tvrdenie o konkrétnych financovaniach kúpy nehnuteľností z jeho strany. Žalovaná opakovane uvedené tvrdenie popierala a uvádzala k tomu svoje tvrdenia (že bolo financované jej vlastnými prostriedkami a prostriedkami získanými darom od rodičov). Tu dáva súd do pozornosti, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného a dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý, teda žalobca (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16.12.2008 sp.zn. 6Obdo/16/2008). Preto je povinnosťou žalobcu preukazovať, že sa na jeho úkor žalovaná obohatila a nie naopak, teda žalovaná nemusí preukazovať, že sa na úkor žalobcu neobohatila. Tým, že žalovaná tvrdenia žalobcu o bezdôvodnom obohatení na jeho úkor účinne poprela, stali sa spornými, a preto pre úspech žalobcu v spore sa vyžaduje riadne preukázanie bezdôvodného obohatenia a jeho výšky, pritom však dôkazné bremeno zaťažuje stále žalobcu.
54. Čo sa týka sumy 200.000,- eur v obálke, malo ísť o jediné odovzdanie hotovosti, ktoré realizovala matka žalobcu priamo do rúk žalovanej (ostatné mal realizovať žalobca osobne). Vo vzťahu k tejto „odovzdávke" však svedkovia produkovali protichodné tvrdenia, keď ich súd porovnal s tým, ako o tejto skutočnosti vypovedali totožní svedkovia v spore sp.zn. 20C/261/2013. W. žalobcu H. P. ml. v spore sp.zn. 20C/261/2013 uviedol, že jeho matka odovzdala žalovanej peniaze v obálke asi v roku 1998, ale nevedel, koľko to bolo. V prejednávanej veci uviedol, že matka v obálke žalovanej tieto peniaze odovzdala koncom roku 2000, pričom tiež nevie, koľko to bolo a len sa domnieva, že to boli žalobcove peniaze. Odhliadnuc od toho, že nesedia časové súvislosti odovzdania samotného, ktoré prezentoval, svedok nepotvrdil, v akej sume peniaze boli žalovanej odovzdané a ani nevedel, čie peniaze to napokon boli. Jeho výpoveď odovzdanie práve tejto žalovanej sumy teda vôbec nepotvrdila. H. P. st. opísal v oboch konaniach, že bol tiež pri odovzdávaní týchto peňazí, odovzdávala ich žalovanej jeho družka, pričom v spore sp.zn. 20C/261/2013 sa vyjadril tak, že vedomosť o tom, že išlo o 200.000,- Sk má len od družky, teda len sprostredkovanú, pred ním sa teda peniaze neprepočítavali, čo uviedol aj v prejednávanej veci. Jeho datovanie okamihu odovzdania ale vôbec nekorešponduje s tým, ako ho opísal jeho syn (koniec roka 2000, resp. rok 1998), keď tento svedok uviedol, že to bolo pred kúpou v roku 2001 v júli. Tento svedok, čo je ale dôležitejšie, nemal priamu vedomosť o výške odovzdaných peňazí, ktoré napokon ani nevidel, ani nepočítal, a teda sa jedná len o akési nepriame svedectvo, ktoré síce potvrdzuje odovzdanie peňazí, ale samo osebe vôbec nepreukazuje sumu, v akej boli peniaze žalovanej skutočne odovzdané. Výšku skutočne odovzdanej sumy ale podľa názoru súdu nepreukazuje ani výpoveď svedkyne X., matky žalobcu. Táto síce tvrdila, že odovzdala ona osobne u nej v kuchyni žalovanej pred kúpou nehnuteľností v čase, kedy už chodili na ohliadky (čo ale, ako vyplynulo z ostatného dokazovania určite nebolo v roku 1998, ako datoval toto odovzdanie brat žalobcu). Čo je ale dôležitejšie, pri viacerých výsluchoch o tej istej okolnosti aj ona uvádza úplne iné tvrdenia. V spore sp.zn. 20C/261/2013 uviedla, že sumu 200.000,- Sk, predtým, než ju žalovanej odovzdala, vybrala, ale nevie už presne kedy, z účtu žalobcu v ČSOB. V prejednávanej veci ale naopak uviedla, že z účtu žalobcu v ČSOB vybrala asi len 100-110.000,- Sk a zvyšok doložila z peňazí, ktoré mal žalobca doma uložené v hotovosti. Súd má za to, že ide o významné rozpory vo výpovediach, a to nielen viacerých svedkov, ktorí vypovedajú o tej istej okolnosti, ale aj vo výpovediach tých istých svedkov, ktorí o tom istom vypovedajú v rôznych konaniach. Ak svedkyňa poukazovala na to, že mala pred odovzdaním realizovať výbery z účtu žalobcu (uvádza výbery v rôznych sumách), ani z predložených výpisov z účtu v ČSOB žiadne výbery v sume 200.000,- Sk, alebo 100 či 110.000 Sk vôbec nevyplývajú (výbery nie sú ani evidované), a teda tvrdenia svedkyne vôbec nekorešpondujú s ostatnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca za účelom preukázania dôvodnosti svojho nároku. Ak by skutočne tieto peniaze mali byť odovzdané spôsobom, ako opisuje svedkyňa, teda s predošlými výbermi z účtu, potom by muselo sa čo i len čiastočne táto odovzdávka odzrkadliť aj v niektorom z výpisov z účtu žalobcu v podobe výberov, ktoré predložil, čo sa ale nestalo. Vierohodnosť týchto svedkov popierala aj sama žalovaná, keď poukazovala na ich rozporné vyjadrenia a ich príbuzenský vzťah k žalobcovi. I keď samotný príbuzenský
vzťah svedkov a žalobcu sám ešte nemôže založiť záver o neobjektívnosti výpovedí svedkov, tento môže ale nevierohodnosť zakladať, ak sa ukáže vzájomný nesúlad výpovedí, rozpory výpovedí navzájom, či rozpor s inými dôkazmi, ich vnútorná rozpornosť alebo nelogickosť, teda ak ich výpovede spochybňujú aj iné objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy (napr. Nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29). Súd je toho názoru, že práve taký stav v tomto konaní nastal, kedy vzhľadom na už opísanú rozpornosť možno hodnotiť výpovede týchto svedkov za neobjektívne. Neuniklo pozornosti súdu ani to, že najmä rodičia žalobcu vedeli, o čom je predmet tohto sporu, o čo a z akého dôvodu sa žalobca so žalovanou súdi, keď H. P. st. výslovne uviedol, že vie, že sa súdia o majetok, keď ho žalovaná ocigánila. Títo boli svedkami vo viacerých sporoch medzi totožnými stranami sporu, a preto, rovnako ako u matky žalovanej, javí sa byť nie vylúčeným, že ich výpovede sú podfarbené aj motiváciou privodiť žalobcovi úspech, najmä za stavu, že úspech v inom skoršom spore, kde sa domáhal žalobca vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam, žalobca nedosiahol, čo subjektívne môže rodina žalobcu (aj preto, čo bolo preukázané, a síce, že aj žalobcova rodina aktívne fyzicky pracovala na rekonštrukcii nehnuteľnosti) pociťovať ako krivdu. Súd vychádzajúc zo všetkého, čo bolo vyššie uvedené, dospel k záveru, že tvrdenie o tom, že žalovanej prostredníctvom svojej matky odovzdal sumu 200.000,- Sk, v konaní nebolo hodnoverne preukázané.
55. Žalobca ďalej tvrdil, že za prítomnosti svedka P. bolo žalovanej odovzdaných ďalších 150.000,- Sk. Neopísal priebeh tohto stretnutia, kde, kedy a akým spôsobom odovzdanie peňazí prebehlo, toto žalobca bližšie vrámci povinnosti tvrdenia nekonkretizoval. Len svedok P., kamarát žalobcu, uviedol podrobnosti, ktoré si pamätal, a síce, že niekedy, nevie presne kedy, ale bolo to niekedy v roku 2000 vo vchode bytového domu, kedy žalobca odovzdal žalovanej za účelom kúpy nehnuteľností za jeho prítomnosti obálku s peniazmi, ktoré nikto neprepočítaval. Žalobca ale vtedy povedal, že v nej bolo 150.000,- Sk, svedok peniaze nevidel, nepočítal, predpokladá ale, že peniaze v obálke boli, ale čudoval sa, že tak veľkú sumu, ako žalobca povedal, že v obálke bola, dáva žalovanej „len tak". Súd konštatuje, že svedok vlastnými zmyslami síce vnímal odovzdanie obálky, čo osvedčuje, avšak už nevnímal jej obsah, pretože ho nevidel. Jeho výpoveď preto nepreukazuje konkrétnu sumu, ktorá mala byť v neurčitý čas roku 2000 v obálke odovzdaná žalovanej. V konaní sa tak nepodarilo preukázať, či žalobca žalovanej skutočne odovzdal peniaze v takej sume, akú v spore tvrdí, resp. akú skôr prezentoval svedkovi. Podstatné bolo, že svedok mal o výške sumy, ktorá mala byť predmetom odovzdania, len sprostredkovanú vedomosť od žalobcu, nie však svoju vlastnú. Iný dôkaz, ktorý by preukazoval odovzdanie hotovosti v tvrdenej výške žalovanej, produkovaný nebol. Tiež nebolo zistené, že by obálka obsahovala hotovosť, ktorá bola neskôr použitá na tvrdenú kúpu nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie opísané nedostatky súd preto konštatuje, že sa žalobcovi nepodarilo nepochybne preukázať, že by žalovaná od neho prijala za účelom úhrady kúpnej ceny nehnuteľností sumu 150.000,- Sk, a že sa teda o túto sumu na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila.
56. Čo sa týka ďalšieho odovzdania peňazí, žalobca v žalobe uvádzal, že za prítomnosti H. N. odovzdal žalovanej sumu asi 60.000,- Sk. Priebeh tohto skutku v tomto spore neopísal žiadnymi konkrétnosťami, neuviedol, kedy, kde a za akých okolností k tomu malo dôjsť. Následne bez odôvodnenia zmeny skutkových tvrdení (podanie z 27.09.2016), začal žalobca uvádzať, že za prítomnosti H. N. bolo žalovanej odovzdaných už 2 x 66.000,- Sk, pričom rovnako tak podrobne neopísal, kedy, kde a ako malo dôjsť k ich odovzdaniu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sám v priebehu konania menil svoje tvrdenia bez zjavnej príčiny. Javí sa, že žalobca sám nemá vedomosť, koľko za prítomnosti H. N. mal žalovanej vlastne odovzdať peňazí, keď najskôr uvádzal, že to malo byť jedenkrát ASI 60.000,- Sk a potom, že dvakrát po 66.000,- eur. Uvádzal teda najskôr neurčitú sumu (asi 60.000,- Sk) a potom úplne iné duplicitné sumy. X. H. N., v čase tohto sporu bol zosnulý, a preto súd oboznámil jeho výpoveď v spore sp.zn. 20C/261/2013, kde uviedol, že bol prítomný pri tom, keď žalobca odovzdal žalovanej asi v septembri 2000 hotovosť okolo 60.000,- Sk, avšak on nepočítal tieto peniaze, pretože len žalobca mu povedal, v akej sume dal žalovanej peniaze. Jeho výpoveď teda odovzdanie žiadnych 132.000 eur ( v dvoch platbách po 66.000- Sk) ani nepotvrdila, a teda nebolo preukázané, ani výpoveďou tohto svedka, ani iným dôkazom produkovaným v tomto konaní, že by žalobca odovzdal žalovanej 2 x 66.000- Sk. Aj svedok uvádzal, že pri odovzdávaní peňazí síce bol, ale len od žalobcu vie, že jej odovzdal okolo 60.000,- Sk. Treba uviesť, že svedok priamu a bezprostrednú vedomosť o výške odovzdaných peňazí nemal, lebo len od žalobcu počul, že jej dal okolo 60.000,- Sk. Teda len tlmočil, čo mu povedal žalobca ohľadom výšky sumy (on sám peniaze nepočítal, nevidel, že tam bola konkrétna suma, len počul), čo sa môže považovať len za nepriame svedectvo, ktoré by si pre nepochybné preukázanie tejto skutočnosti vyžadovalo osvedčenie ešte aj iným dôkazom. Tiež treba dodať, že svedok ani nepotvrdil, koľko presne
bolo žalovanej odovzdané, lebo uvádzal, že počul, že tam bolo okolo 60.000,- Sk. Žalobca tiež ani konkrétne netvrdil, že tam bolo exaktne 60.000,- Sk, lebo len uvádzal, že tam bolo asi 60.000,- Sk. Nedá sa teda ustáliť, koľko malo byť žalovanej reálne odovzdaných peňazí. Žalovaná pritom popierala akékoľvek takéto odovzdanie. Žalobcovi sa nepodarilo preto preukázať, že odovzdal žalovanej peniaze v sume práve uplatnených 60.000,- Sk (1.991,64 eur) a nie menej. V tejto časti bolo preto nutné žalobu vyhodnotiť ako nedôvodnú.
57. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovanej odovzdal v hotovosti 2.200,- eur, opäť bez toho, aby on sám konkrétne opísal priebeh tohto skutku. Svedok H. P. ml. vôbec nevedel uviesť podrobnosti odovzdávania peňazí - bol len svedkom odovzdania, nevie presne kedy, vôbec nevie, koľko bolo odovzdaných a nevie dokonca ani naisto, len si myslí, že to boli žalobcove peniaze. Navyše, ak opisoval odovzdávanie peňazí, s najväčšou pravdepodobnosťou ani nehovoril o odovzdaní tvrdených 2.200,- eur zo strany žalobcu, pretože uviedol, že tieto peniaze v neurčitej výške odovzdávala žalovanej matka žalobcu a nie žalobca (jediné odovzdanie sumy matkou bolo pritom 200.000,- Sk, ktoré už súd odôvodnil). Jeho výpoveď teda vôbec odovzdanie tejto tvrdenej sumy nepreukázala. H. P. st. uviedol, že žalovaná prišla k nim po peniaze pred kúpu nehnuteľností a žalobca jej odovzdal X.XXX,- eur a vie to preto, že mu to syn (žalobca) povedal. On sám opäť nemal žiadnu osobnú vedomosť o tom, koľko malo byť v sumári odovzdané, pretože výšku celkovej sumy mu tlmočil len žalobca. Jeho výpoveď preto nepreukázala výšku odovzdaných peňazí. Navyše, svedok uviedol, že sa tak malo stať vtedy, kedy už v H. platili eurá, lebo si vtedy pre neho neznáme eurobankovky obzeral. V tejto súvislosti súd uvádza, že všeobecnej známou skutočnosťou, ktorá sa nedokazuje je, že v H. bola mena euro zavedená, a to výlučne len pre účtovné účely ako neviditeľná mena od 01.01.1999, ale pre hotovostné platby až od 01.01.2002, hotovostné euro sa distribuovalo bankám a maloobchodníkom až od septembra 2001 (zdroj: <https://www.ecb.europa.eu/euro/intro/html/index.sk.html,https://www.ecb.europa.eu/euro/ changeover/2002/html/index.sk.html> ). Vychádzajúc z tejto skutočnosti preto javí sa ako úplne nepravdepodobné, ba až vylúčené, aby sumu, ktorú žalobca zarobil v H. (naviac, ak sa tvrdí, že nosil zarobené z H. hotovostné eurá, ktoré si doma ukladal, resp. ukladal si ich spolu so žalovanou u nej doma vo válende, či medzi „sovkami"), v mene euro mohol žalovanej aj v hotovosti odovzdať na kúpu nehnuteľnosti niekedy pred augustom 2001, kedy ku kúpe došlo. Nie je preto reálne možné, aby na kúpu nehnuteľností realizovanú v auguste 2001 tak, ako žalobca tvrdí, boli použité jeho hotovostné eurá, ktoré pre hotovostný styk začali byť v H. reálne v obehu až od 01.01.2002. Kúpna cena nehnuteľností, z titulu ktorej si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak nemohla byť uhradená z hotovosti patriacej žalobcovi v sume 2.200,- eur. V tomto kontexte preto aj výpoveď svedkyne - matky žalovanej je hodnotená ako nevierohodná, pretože nemôže byť pravdivé z rovnakého dôvodu jej tvrdenie, že na kúpu nehnuteľnosti odovzdal žalovanej žalobca sumu 2.200,- eur v hotovosti, a teda bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej nemohlo vzniknúť v tomto rozsahu tak, že bola táto suma použitá na kúpu jej nehnuteľností, ako to žalobca tvrdí. V tejto časti súd z vyššie uvedených dôvodov žalobe vyhovieť nemohol.
58. Čo sa týka druhej tvrdenej sumy 2.200,- eur, ktorou mal žalobca žalovanej tiež prispieť na kúpu nehnuteľností, súd uvádza, že jej odovzdanie žalovanej nebolo hodnoverne preukázané. Vo vzťahu k tejto sume platí všetko to, čo bolo uvedené v predošlom odseku ohľadom zavedenia meny euro pre hotovostný styk v H. až po kúpe nehnuteľností. Navyše súd dodáva aj to, že svedok H. P. ml. vôbec nevedel uviesť podrobnosti odovzdávania peňazí - bol len svedkom odovzdania, nevie presne kedy, vôbec nevie, koľko bolo odovzdaných a nevie dokonca ani naisto, len si myslí, že to boli žalobcove peniaze. Ani H. P. st. odovzdanie druhých 2.200,- eur nepotvrdil, keď síce povedal, že aj druhýkrát žalobca žalovanej nejaké peniaze odovzdával, ale vôbec nevie koľko, len si myslí, že to bolo 2.200,- eur, lebo on sa žalobcu vôbec nepýtal, koľko žalovanej presne dáva. Jeho výpoveď preto konkrétnu sumu nepotvrdila. T. X. síce ako svedkyňa v spore sp.zn. 20C/261/2013 uvádzala, že žalobca 2 x odovzdal žalovanej po 2.200,- eur, čo vie presne, lebo to žalobca pred ňou spočítal. Naproti tomu, v rozpore s uvedeným, svedkyňa v tejto veci spomínala len jedno odovzdávanie sumy 2.200,- eur, kedy si žalovaná mala prísť po peniaze, ale druhé odovzdávanie peňazí v tejto sume nespomenula vôbec. Síce uvádzala, že odovzdávali sa peniaze viackrát, ale nevie, kedy ani koľko malo byť odovzdané, lebo sa do mladých už ani nestarala. Uvedené je ale v úplnom rozpore s tým, že v inom konaní skôr uvádzala, že presne vie, že tieto sumy boli odovzdané 2 x, lebo videla, ako si tieto sumy žalobca prepočítal pred ňou. Je tak zrejmé, že jej výpovede sú nekonzistentné, nekorešpondujúce, keď v jednom konaní uvádza, že vie presne, že aj druhýkrát bolo odovzdaných 2.200,- eur a v druhom uvádza, že nevie vôbec, lebo sa nepýtala, nestarala. Tieto jej rozporné vyjadrenia sú preto absolútne nedôveryhodné. Na preukázanie odovzdania
spomenutých ďalších 2.200,- eur žalobca neprodukoval okrem vyššie uvedených svedkov žiadne iné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie dosvedčovali. Z vyššie uvedenej analýzy výpovedí týchto svedkov, keď títo buď o takomto odovzdaní peňazí ani nevedeli, alebo vôbec nevedeli, koľko bolo odovzdané, alebo si vo svojich vyjadreniach príkro odporovali, súd vôbec nemohol ustáliť, že by do okamihu kúpy bolo odovzdaných aj nejakých ďalších 2.200,- eur a že by to bola práve táto suma a nie iná, prípadne aj nižšia. Hlavne však nebolo reálne, aby do kúpy nehnuteľnosti žalobca žalovanej odovzdal eurá, ktorá v tom čase v hotovosti k dispozícii ešte ani neboli. Tiež sa žiada dodať (tak, ak aj pri ostatných tvrdených odovzdaniach peňazí), že žalobca ani neuvádzal, kedy, za akých okolností mal túto sumu žalovanej odovzdať, kde sa tak malo stať, priebeh tohto deja nijako neopísal, len tvrdil, že peniaze odovzdal. Ani on sám tak bližšie nekonkretizoval priebeh odovzdania peňazí tak, aby sa aspoň javilo ako pravdepodobné, že k nemu došlo, pričom aspoň tieto doplňujúce tvrdenia bolo možné od neho dôvodne očakávať. V tejto časti súd z vyššie uvedených dôvodov žalobe vyhovieť nemohol.
59. Ak matka žalovaného vo výpovedi spomínala ešte, že odovzdala žalobcovi sumu 20.000,- Sk, ktorú utŕžila z predaja bytu zdedeného po matke (ktorého predaj bol preukázaný), vo vzťahu k tejto skutočnosti súd uvádza, že ani sám žalobca netvrdil výslovne tú skutočnosť, že by na kúpu nehnuteľností bola žalovanou použitá i táto suma. Do žalovanej sumy 21.161,- eur túto sumu skutkovo on sám ani nepoňal. V tejto súvislosti ale súd uvádza, že to, že matka potvrdila, že mala žalobcovi darovať sumu 20.000,- eur ešte samo osebe nepreukazuje, že by túto sumu následne žalobca odovzdal žalovanej za účelom jej použitia ako kúpnej ceny nehnuteľností. Ak by aj súd vzal za preukázané, že matka dala 20.000,- eur žalobcovi, toto nie je dostatočný dôkaz preukázania toho, že žalobca následne túto sumu skutočne aj odovzdal žalovanej za tvrdeným účelom. Prechod týchto prostriedkov z dispozície žalobcu do dispozície žalovanej tak preukázaný nebol, a preto na túto sumu súd ako na plnenie v prospech žalovanej bez právneho dôvodu prihliadnuť nemohol. Napokon, ako vyplynulo z kúpnej zmluvy na predmetný byt matky žalobcu, k jeho predaju došlo až v auguste 2003, a teda prostriedky utŕžené predajom ani nemohli byť použité na kúpu nehnuteľností žalovanej v auguste 2001.
60. Ak žalobca za účelom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia v tejto časti predkladal potvrdenia o dvoch výmenách peňazí ATS na SK z 03.09.2001, súd uvádza, že uvedené samo osebe výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej z titulu úhrady kúpnej ceny nepreukazuje. Z uvedeného dôkazu nevyplýva odovzdanie tejto sumy žalovanej a použitie tejto sumy na účely kúpy je prakticky vylúčené práve preto, že k uzavretiu kúpnej zmluvy a výplate kúpnej ceny došlo dňa 16.08.2001, a teda k uvedeným transakciám došlo už až po úhrade kúpnej ceny predávajúcim. Žalobca tiež predkladal výpisy z osobných účtov, aby preukázal, že bol v tom čase majetný. O tom, že žalobca určité finančné prostriedky na účte mal, a teda že nebol úplne nemajetný aj v čase okolo kúpy nehnuteľností, svedčia v spore oboznámené výpisy z jeho osobných účtov (aj keď nie vo výške žalovanej sumy). Tieto však nie sú spôsobilé preukázať, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohatenie na jeho úkor a v akej výške, nakoľko sám žalobca uvádzal, že všetky odovzdávania sa mali podľa jeho tvrdení realizovať výlučne v hotovosti, všetky platby tak boli realizované mimo účet, a teda uvedené pohyby sa na účtoch nijako neprejavili. Ani z poznámok o debetných transakciách uvedených na predložených výpisoch z účtov v rozhodnom období nevyplýva účel, pre ktorý sa peniaze z účtov vyberali a nedá sa z nich ani nepriamo vyvodiť, že by tieto výbery mohli byť použité na odovzdanie peňazí žalovanej pre účely kúpy nehnuteľností. Tieto ani sumami nekorešpondujú s tvrdenými sumami, ktoré mali byť žalovanej v hotovosti odovzdávané. Ani to, že žalovaná sa v konaní o rozvod vyjadrila tak, že žalovaný zarábal asi 2.000,- eur mesačne počas manželstva, nepreukazuje výšku bezdôvodného obohatenia, nakoľko v tomto spore je relevantné práve obdobie do uzavretia manželstva, ktorého sa toto jej vyjadrenie z iného konania netýka. Čo sa týka obrany žalobcu, že žalovaná toľko peňazí na kúpu nehnuteľností (resp. totožný argument bol produkovaný aj vo vzťahu k financovaniu rekonštrukcie) sama nemohla zarobiť, a preto má byť jasné, že aj on sa na ich kúpe (či rekonštrukcii) podieľal tvrdenou sumou, súd uvádza, že ani tento argument nie je spôsobilý privodiť žalobcovi úspech. Žalovaná v čase kúpy nehnuteľností bola zamestnaná v H. (o čom predložila tiež potvrdenie rodiny H.), nemajetnú nebola, rovnako ako z dokazovania vyplynulo, že v zahraničí pracoval a zarábal aj žalovaný. Tiež bolo preukázané, že žalovanej boli od rodičov poskytnutý na konci roku 2000 dar v sume 500.000,- Sk, čo preukazuje nielen svedok O. (spor sp.zn. 20C/261/2013), svedkyňa O., a uvedené tvrdenie je podporené tiež výpisom z účtu otca žalovanej, z ktorého vyplynuli výbery 900.000 Sk (20.11.2000) a 700.000,- Sk (05.12.2020), a teda tieto tvrdenia svedkov (hoc aj rodičov žalovanej) nejavia sa byť vyfabulované. Odhliadnuc ale od toho, aj nebyť uvedeného, súd uvádza, že úspech žalobcu v spore môže privodiť len preukázanie vnosu jeho finančných prostriedkov do kúpy nehnuteľností, pretože dôkazné bremeno
zaťažuje toho, kto tvrdí, že konkrétnu sumu žalovanej poskytol bez právneho dôvodu. Žalovaná v tomto spore primárne nepreukazuje, že jej žalobca neprispel, ale naopak, žalobca preukazuje, že jej prispel v konkrétnom rozsahu. Preto tvrdenie o tom, že žalovanej jej vlastné peniaze na kúpu stačiť nemohli, nie je dôkazom o tom, že sa na kúpe nepochybne finančne podieľal aj žalobca v konkrétnom rozsahu. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že uvedené sa žalovanému nepodarilo preukázať, keď odovzdanie čiastok, titulom ktorých malo vzniknúť uplatnené bezdôvodné obohatenie, po ich vyhodnotení každej zvlášť, nebolo preukázané. Tiež sa žiada záverom dodať, že žalobca aj v žalobe aj vo svojich podaniach uvádzal, že on sa na kúpnej cene podieľal asi polovicou, z čoho možno vyvodiť, že ani on sám nemal úplnú predstavu o tom, v akom pomere (v akej presnej čiastke) sa mal podľa svojich tvrdení na kúpnej cene podieľať („asi polovica"). Tiež súd uvádza, že ani žalobcom tvrdená výška kúpnej ceny nehnuteľností (1.250.000,- Sk) nezodpovedala v konaní preukázanej kúpnej cene, keď svedkovia, ako bolo už uvedené, potvrdili len kúpnu cenu vo výške 1.200.000,- Sk.
61. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti nad rámec priznanej sumy 2.589,13 eur s úrokom z omeškania uplatnenej titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť úhradou časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalovanej, zo strany žalobcu bez právneho dôvodu, zamietol.
K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia o zaplatenie 39.833,- eur
62. Ďalej si žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie na tom skutkovom základe, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej rekonštruoval, a teda zhodnotil, a to jednak tým, že z vlastných prostriedkov zakupoval stavebný materiál, ktorý bol zabudovaný do nehnuteľnosti, ďalej uvádzal, že z vlastných prostriedkov platil stavebné práce na nehnuteľnosti a na nehnuteľnosti vykonával aj sám fyzické práce. Časovo pre účely tohto konania uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje bezdôvodné obohatenie titulom zhodnotenia, ku ktorému došlo do stavu nehnuteľnosti v čase uzavretia manželstva ( podanie zo dňa 27.09.2016 a 01.12.2016), a preto len tieto sú predmetom konania.
63. V prípadoch hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť, je pohľadávka z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, pretože podľa § 458 ods. 1 vety prvej OZ musí byť vydané všetko, čo bolo bezdôvodne získané. V prípade bezdôvodného obohatenia vo forme investícií do veci obohateného, je teda majetkovým prospechom zvýšenie hodnoty majetku obohateného, teda zhodnotenie veci. Aj v tomto prípade zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu, s tým, že tento je povinný preukázať, akými konkrétnymi investíciami (do stavebných materiálov, stavebných prác) z jeho vlastného majetku došlo k zhodnoteniu nehnuteľností a v akom rozsahu, ako aj to akými konkrétnymi jeho osobnými výkonmi došlo k zhodnoteniu nehnuteľností a v akom rozsahu.
64. Žalovaná poprela, že by na rekonštrukciu finančne prispel žalobca, pretože tvrdila, že ten bol od 2002 vyhostený z H. bez práce až do jesene 2004 bol nezamestnaný a žil z peňazí, ktoré žalovaná zarábala v H.. Tiež tvrdila, že na rekonštrukciu nehnuteľnosti ona dávala žalobcovi peniaze z H., pretože tam pracovala až do jesene 2004, a teda že sa rekonštrukcia financovala z jej prostriedkov a tiež uvádzala, že aj jej rodičia sa na rekonštrukcii finančne podieľali. Namietala tiež, že rekonštrukcia bola realizovaná dodávateľsky (F., O., B.- O. T.), ktoré práce financovala žalovaná, pričom predložila príjmové pokladničné doklady vystavené na jej meno v celkovej sume 1.030.480 Sk ako zálohy za materiál a 150.000,- Sk za zateplenie fasády a vzhľadom na rozsah diela podľa zmluvy o dielo popierala rozsah prác realizovaný žalobcom. Žalovaná nepopierala, že okrem týchto iných subjektov aj žalobca fyzicky pracoval na rekonštrukcii nehnuteľnosti a výslovne uviedla, že brúsil staré okná, pomáhal kopať žumpu a natieral fasádu domu farbou s p. I.. Uvedené tvrdenia žalobcu boli žalovanou účinne popreté, sú tak sporné, a preto je na žalobcovi, aby tvrdené zhodnotenie nehnuteľností vlastnými peňažnými prostriedkami a výkonmi preukázal. V žalobe nijakým spôsobom žalobca nekonkretizoval, čím konkrétne k zhodnoteniu malo dôjsť, len všeobecne uvádzal, že jeho investíciami. Tieto špecifikoval v podaní zo dňa 01.12.2016, potom pri svojom výsluchu s doplnením na ohliadke. Takto označenými investíciami sa preto súd zaoberal.
65. Žalobca v prvom rade ako investície označoval nákup komponentov, stavebného materiálu zabudovaného do nehnuteľnosti z jeho výlučných finančných prostriedkov. V podaní z 01.12.2016 v
spojení s výpoveďou na pojednávaní dňa 27.08.2019 ich označoval nasledovne: masážna vaňa za 55.000,- Sk, vybavenie kúpeľne za cca 75.000,- Sk (masážna vaňa , dlažby, + záchod + umývadlo), dvere za cca 75.000,- Sk, materiál - sieťky, sitá, lepidlá, plávajúce podlahy, polystyrén, kovové rohové lišty, stropné kazety, drevotrieskové dosky, fasádne a syntetické farby, riedidlá, drevené garniže, purpeny, bojler na vodu, strešné okná Velux za 175.000,-Sk, zateplenie domu s polystyrénom sieťkami a rohovníkmi, lepidlami, farba talianskej značky, septik za 75.000,- Sk, odpadové rúry, studňa asi 25.000, Sk , škridla, parapetné dosky, sitá, stierky, svetlá, ventilátor so svetlom, kotol na plyn za 25.000,-Sk, elektroinštalačný materiál za 2.500,- Sk, krbová vložka za 22.000 až 25.000,- Sk, projekt 97.000,.Sk, betónový plot za 35.000,- S, 4 okná po 1.500,- Sk, staršie kastlové okná za 10.000,- Sk.
66. To, že uvedené komponenty boli do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej použité, nebolo sporné. Sporné bolo, z akých finančných prostriedkov boli tieto zakúpené. Za účelom preukázania toho, že uvedené stavebné materiály boli financované žalobcom, žalobca navrhoval vypočuť viacerých svedkov, pričom všetkých svedkov, ktorých žalobca navrhol, súd vypočul. X. P., P. st., ml., X., F., A. a T. nepotvrdili, že by akékoľvek stavebné materiály žalobca hradil z vlastných prostriedkov (vyjadrovali sa len k okolnostiam financovania kúpy nehnuteľností). Rovnako tak ani svedkovia P., O., O., U., M., O., C., Q., ktorí sa vo svojich výpovediach nijakým spôsobom nevyjadrili, resp. nevedeli vyjadriť, ako boli financované materiály, resp. komponenty do stavby zabudované pri rekonštrukcii, ani neuvádzali, aké stavebné materiály boli využívané. Z ich výpovedí vyplynulo, že rekonštrukcia prebiehala kombináciou dodávateľsky aj svojpomocne, avšak žalobcom tvrdený spôsob financovania kúpy materiálu potrebného k prestavbe, teda z jeho výlučných finančných prostriedkov, svedkovia nepotvrdili. Svedok T. P. síce uviedol, že sa v stavebninách, kde pracoval, žalobca kupoval na rekonštrukciu stavebný materiál
- lepidlá, sieťky, polystyrén, farby, plávajúca podlaha, lišty a podložky, omietky, kovové rohové lišty, stropné polystyrénové kazety, drevotrieskové dosky, riedidlá na syntetiku, drevené garniže, pur peny a cement a potvrdil, že sa platilo v hotovosti a že fyzicky nákup realizoval žalobca. Avšak to, že nákup fyzicky realizoval žalobca, ešte nepreukazuje, že materiál bol zakúpený z jeho výlučných prostriedkov. Napokon v čase rekonštrukcie žalovaná pracovala v H., a teda fyzicky ona sama ani pravidelne nákupy robiť nemohla. Sám žalobca uvádza, že rekonštrukciu pred svadbou hradili strany sporu v hotovosti spoločne z toho, čo sa zarobilo, a teda ich prostriedky sa zmiešavali (napr. podanie z 23.01.2017 na čl. 227). Naproti tomu potom vyznieva protirečivo, keď žalobca poprel, že by mu na rekonštrukciu aj žalovaná posielala peniaze, keď predtým priznal, že prestavba bola hradená aj z jej prostriedkov (poprel poskytovanie peňazí žalovanou v čase rekonštrukcie napr. v podaní z 11.11.2019). A tak bez toho, aby žalobca mal k dispozícii konkrétny dôkaz o tom, čo uhrádzal on z vlastných zdrojov, nie je možné konštatovať, čo sa platilo z ktorých prostriedkov, keďže aj žalovaná na rekonštrukciu svoje peniaze fyzicky poskytovala, čo žalobca aj vyššie uvedeným podaním sám pripustil. Žalobca teda nepopieral tvrdenia žalovanej, že na rekonštrukciu boli použité jej prostriedky (sám uvádzal, že to platili obaja), o to viac by preto bolo nutné, aby dôsledne preukázal, čo konkrétne z toho, čo bolo do nehnuteľnosti zabudované, bolo kúpené za jeho finančné prostriedky, pretože len táto časť a žiadna iná by teoreticky prichádzala do úvahy ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Ak žalobca tvrdil, že tieto materiály boli zakupované z jeho výlučných prostriedkov, k týmto tvrdeniam neprodukoval ani žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplynuli jeho platby za účelom zadováženia týchto stavebných materiálov na stavbu žalovanej. Nemal žiadne súpisy, pokladničné doklady, a pod. Sám uvádzal, že tieto platby sa realizovali v hotovosti, aj „bez papiera", a teda tieto nešli ani cez žiaden účet, resp. bez pokladničných dokladov, čím si teraz dôkaznú situáciu zhoršil. Nepredložil aspoň ani žiaden dobový sumár z času rekonštrukcie (napr. vedenie nejakého zošita), kde by sa uvádzalo, čo žalobca platil, ktorý dôkaz by vierohodne mohol zachytiť konkrétne investície žalobcu v priebehu rekonštrukcie. Vynaloženie jeho finančných prostriedkov na nákup tvrdeného stavebného materiálu tak nebolo ničím preukázané. Žalovaná pritom preukazovala nákupy materiálu príjmovými pokladničnými dokladmi vystavenými na jej meno v sume 1.030.480,- Sk, čím dôvodne spochybnila vynaloženie výlučných prostriedkov žalobcu na kúpu tvrdeného stavebného materiálu použitého pri rekonštrukcii, a to tvrdiac, že tvrdené materiály boli zakúpené ňou podľa pokladničných dokladov vystavených na jej meno dodávateľsky u zhotoviteľa F.. T., na jednom z nich je výslovne uvedené, že žalovaná platila zálohu za strešné okná, o ktorých žalobca tvrdí, že ich zakupoval on zo svojich prostriedkov, ktorá skutočnosť ostala tak zo strany žalobcu úplne nepreukázaná. Naproti tomu, žalobca žiadne dôkazy o úhradách materiálov a komponentov zabudovávaných do stavby nepredložil. Okrem toho aj svedecké výpovede rodičov žalovanej potvrdili, že aj oni sa podieľali na financovaní, keď potvrdili min. sumu 300.000,- eur, ktorou prispeli na rekonštrukciu realizovanú p. F.. Vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného, nebol preukázaný ani základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného z tohto titulu. Okrem
toho, niektoré položky neboli vôbec žalobcom ani definované čo do množstva, ktoré malo byť zakúpené ním za jeho výlučné finančné prostriedky. Žalobca len uvádzal všeobecne, že on kupoval dlažby, sieťky, sitá, lepidlá, polystyrén, rohové lišty, stropné kazety, dosky, farby, riedidlá, purpeny, stierky, cement, to všetko bez konkretizácie množstiev. Bez toho nemožno ani ustáliť, o čo konkrétne (zabudovaním akých množstiev týchto položiek) sa mala nehnuteľnosť zhodnotiť. Uvedené je ale pre stanovenie rozsahu žalobcových investícií (ktoré následne mali zhodnotiť dom) tiež nutné o to viac, pokiaľ tiež stavebný materiál na túto stavbu žalovaná zabezpečovala zároveň aj zo svojich prostriedkov dodávateľsky (podľa príjmových pokladničných dokladov preukazujúcich jej plnenie), a teda keď na stavbu bol preukázateľne použitý aj obdobný materiál zakúpený žalovanou, ktorá časť by bezdôvodným obohatením žalovanej byť nemohla. Keď prestavba bola realizovaná aj za použitia obdobného stavebného materiálu žalovanej, nie je tak na základe všeobecných tvrdení žalobcu ani možné ustáliť, o akej časti z celkovo použitého stavebného materiálu označeného len takto všeobecne by sa vôbec dalo uvažovať ako o potenciálnom bezdôvodnom obohatení. Nakoľko nebol preukázaný ani základ nároku v tejto časti, a síce zakúpenie tvrdeného materiálu, resp. komponentov zabudovaných do domu žalovanej z prostriedkov žalobcu, ako ani rozsah, množstvá niektorých z uvádzaných stavebných materiálov, ktoré takto mali byť z prostriedkov žalobcu kúpené, súd žalobu v tejto časti zamietol. Znalecké dokazovanie za účelom určenia zhodnotenia nehnuteľností tým, že boli do nej zabudované uvedené komponenty, materiály, bolo tak nadbytočné, pretože znalecké dokazovanie má stanoviť len výšku nároku (zhodnotenia), ale bez preukázania základu je výšku nehospodárne zisťovať. Navyše, vo vzťahu k vyššie uvedeným len všeobecne tvrdeným materiálom (dlažby, sieťky, sitá, lepidlá, polystyrén, rohové lišty, stropné kazety, dosky, farby, riedidlá, purpeny, stierky, cement) by sa ani znalecky nedala určiť výška zhodnotenia. Nie je totiž zrejmé, aké množstvá z celkového zabudovaného materiálu zakúpil žalobca, a teda aké množstvá z celku zisteného na mieste by sa mali poňať za základ pre určenie výšky zhodnotenia. Je to preto, že v stavbe sú použité aj tie rovnaké materiály, ktoré zakupovala žalovaná dodávateľsky (podľa predložených pokladničných dokladov), ktoré by sa do zhodnotenia pre účely tohto sporu premietnuť nemohli. Tieto časti ale od seba bez kvantifikovania množstva tvoriaceho žalobcovu investíciu nejde oddeliť.
67. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila aj tým, že na nehnuteľnosti vykonávali stavebné práce osoby, ktoré zo svojich peňažných prostriedkov on platil. Boli to žalobcom menovaní kamaráti, ktorí mu chodili pomáhať. Žalovaná pri výsluchu potvrdila, že kamaráti žalobcu na stavbu chodili pomáhať. Bezdôvodné obohatenie spočívajúce v ich výkonoch na stavbe žalovanej by bezdôvodným obohatením na úkor žalobcu neboli, lebo nejde o výkony žalobcu. Bezdôvodné obohatenie by tu spočívalo na tom základe, že žalobca vynaložil finančné prostriedky na stavebné práce pomocníkov, ktorými prácami sa nehnuteľnosť zhodnotila bez toho, aby tieto prostriedky vynaložila žalovaná. Žalovaná tvrdila jednak to, že všetky rekonštrukčné práce boli vykonávané inými subjektmi a to dodávateľsky (F., O., O.), ktorých platila ona, resp. aj jej rodičia (ktorí aj potvrdzovali svedeckými výpoveďami čiastočnú finančnú participáciu na rekonštrukcii), a teda spochybňovala aj rozsah prác realizovaných kamarátmi, aj ich plácu z prostriedkov žalobcu a tvrdila, že žalobcom menované práce boli realizované zhotoviteľom F. na základe predloženej zmluvy o dielo. Predložila zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola rekonštrukcia celého domu podľa projektu a ktorej dodávateľom bol p. F. za dojednanú cenu diela. Účinne teda poprela tvrdenia žalobcu, a tak tvrdenia žalobcu o financovaní konkrétnych prác tretích osôb z jeho výlučných prostriedkov boli sporné. Nie je preto pravdivé tvrdenia žalobcu produkované v podaní z 11.11.2019, kde žalobca uviedol, že má za nesporné, že kamarátov platil žalobca, z čoho teda vyvodzoval danosť základu nároku. Žalovaná síce pripustila, že ich žalobca fyzicky vyplácal, keďže ona sa zdržiavala v H., ale čo je pre úspech v spore podstatnejšie, žalobca musí preukázať, že ich fyzicky vyplácal zo svojich prostriedkov, čo popreté žalovanou výslovne bolo. Žalobca sám pripustil, že aj žalovaná platila rekonštrukciu, čo vylučuje záver o tom, že by na všetky úhrady prác boli použité len jeho prostriedky. Zhodné nesporné tvrdenie sa teda týka len toho, že výplatu fyzicky realizoval žalobca, ale nie, že tak činil z vlastných prostriedkov. Napokon to, že kamaráti žalobcu chodili na výpomoc a že boli platení, potvrdili aj svedkovia O., M., O. a Q., kedy svedok M. povedal, že z počutia vie, že boli ostatní chlapi z dediny vyplácaní asi po 10-15 eur denne podľa toho, čo a koľko sa robilo. Žalobca uvádzal v podaní zo dňa 01.12.2016 čo sa práce kamarátov týka, že viac ako rok a pol mu pomáhali budovať dom W., W. U. a P., I. F., U. a F., ktorých vyplácal 10 - 15 eur denne, záležalo od záťaže, alebo im za to chodil vypomáhať on. Pri výsluchu, v súvislosti s výplatou kamarátov za práce uviedol, že Q. a C. tiež platil, ale nevie koľko a tiež uviedol, že kamaráti mu pomáhali ale aj niekedy aj len tak z kamarátstva a väčšinou im platil 10-15 eur denne. Uviedol, že O. zaplatil 3.700,- Sk za kúpeľňu, Q. nevie ako platil, I. platil tak asi 10,- - 15 eur denne, W. asi 500,- Sk. Na záver uviedol, že platil chlapom väčšinou v Sk po prepočte asi 10-15 eur na hodinu.
68. V súvislosti s týmto nárokom súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v prvom rade to, že výplata pomocníkom bola realizovaná z jeho výlučných prostriedkov, keď opäť uvádzal, že sa vyplácali do ruky, bez papierov a potvrdení, a teda ani nie je schopný preukázať tvrdené výplaty. Samotné fyzické platenie žalobcom ešte automaticky nepreukazuje, že výplata bola realizovaná v celom rozsahu z jeho prostriedkov, najmä ak žalobca opakovane uvádzal, že financovanie rekonštrukcie bolo spoločné z toho, čo obe strany zarobili. Vyššie menovaní svedkovia tiež nepotvrdili, že by výplata bola z prostriedkov žalobcu. Už len pre toto nie je základ nároku daný. Okrem toho, nie je zrejmé ani to, koľkokrát, komu a aké sumy boli vyplatené a za aké konkrétne práce, ktorými mala byť zhodnotená nehnuteľnosť, táto pláca bola poskytnutá. Nie je zrejmé, ani aká bola konkrétna dojednaná sadzba, keď žalobca uvádzal, že to záležalo od toho, čo sa robilo, a tak nie je zrejmé za čo a koľko sa vyplácalo. Napokon, sám si odporoval, pretože raz povedal, že pláca bola 10-15 eur týždenne pre jedného, potom pri výsluchu povedal, že to bolo 10-15 eur denne, ustálenie výplat tak ani možné nebolo. Napokon sám uvádzal, že to bolo asi 10-15 eur, teda išlo o rozpätie, ktoré navyše bolo vyčíslené len odhadom a tiež uvádzal, že ich platil „väčšinou", teda nie vždy. Absolútne nie je ustálený ani rozsah prác, ktoré sa takto mali žalobcom vyplácať, pretože napokon žalobca pripustil, že nie za všetko chlapov platil. Uviedol, že mu chodili pomáhať aj len z kamarátstva, a teda je jasné, že nie za všetky práce pomocníkov platil (nie je jasné, za čo áno a za čo nie). Neuviedol ani nepreukázal, aký konkrétny rozsah prác bol nimi vykonaný za odplatu a aký rozsah zadarmo len z kamarátstva alebo preto, že on niekedy išiel kamarátom pomôcť (pretože žalobca uvádzal, že niekedy chlapov platil, niekedy prišli z kamarátstva a niekedy za to, že im išiel pomôcť on), čo je nutné identifikovať, ak je konštrukcia uplatneného bezdôvodného obohatenia stavaná tak, že toto malo vzniknúť zhodnotením nehnuteľností žalovanej tými prácami na tejto stavbe, ktoré vyplácal žalobca. Len samotné tvrdenia žalobcu boli neurčité a na základe žalobcom produkovaných tvrdení a dôkazov ani nemožno vymedziť, za aký konkrétny rozsah pomocných prác, v akom objeme, kedy, komu, koľkokrát a koľko bolo uhradené a aké, v konkrétnom rozsahu vykonané a následne aj vyplatené práce sa mali premietnuť pozitívne v majetkovej sfére žalovanej a súčasne negatívne vo sfére žalobcu (tým, že ich platil), nie je zrejmé, ktoré práce vyplácal a ktoré nie. Svedkovia, ktorí na stavbe pracovali a potvrdili, že boli vyplatení, si už navyše ani presne nepamätali rozsah svojich prác (O., Q., C.). Samotnú výšku tvrdeného bezdôvodného obohatenia tak bolo nadbytočné zisťovať navrhovaným znaleckým dokazovaním, pretože absentujú vyššie uvedené predpoklady pre konštatovanie, že základ tohto nároku je daný. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol.
69. Ďalej žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie na tom skutkovom základe, že žalobca vlastnými fyzickými výkonmi, prácami na stavbe, ktoré robil bezodplatne, zhodnotil nehnuteľnosti žalovanej. V prípade, ak bezdôvodné obohatenie má spočívať vo výkonoch, poskytuje sa bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, pretože nie je možné vrátiť plnenie prijaté v podobe výkonov. Žalovaná nepopierala, že pri rekonštrukcii žalobca fyzicky pracoval a pomáhal, pričom výslovne uviedla, že žalobca brúsil okná, pomáhal kopať žumpu (septik) a s pánom I. natieral fasádu. Práce, výkony, na ktorých staval žalobca bezdôvodné obohatenie postupne špecifikoval, pričom súd vykonal sumarizáciu tvrdených prác podľa podania zo dňa 01.12.2016, výsluchu žalobcu z 27.08.2019 a doplnenia žalobcu na ohliadke 14.11.2019.
70. Čo sa týka výkonov pri rekonštrukcii, z tvrdení samotného žalobcu vyplynulo, že klčoval zarastený pozemok žalobca spolu s rodičmi a bratmi, demoloval starý plechový plot a montoval nový betónový plot žalobca, s rodičmi, bratmi a I., ďalej žalobca s bratom likvidoval hnojovú jamu, demontoval starý prístrešok žalobca s pánom T., demontoval kôlňu na drevo s I., W. a I., s otcom žalobca demontoval pletivový plot a montoval nový pletivový plot zozadu pozemku, ďalej žalobca s rodičmi a I. demontovali zajačie chlieviky, žalobca s rodičmi a kamarátmi I. a W. upravovali pozemok (kosenie, úprava terénu, zasypanie pozemku). E. rezal žalobca s p. W., stromy sadil žalobca s otcom. Ďalej žalobca uvádzal, že on, W., I. a asi aj brat kopali septik, žalobca a I. osádzali odpadové rúry do septiku (vysekanie, zapustenie, ťahanie rúr), s bratom a rodičmi žalobca zasypávali zlikvidovanú hnojovú jamu. Ďalej žalobca uvádzal, že s I. demontovali staré plynové rúry a v pôvodnej kuchyni osekali kachličky a spolu s I. a I. vyspravovali steny, W., I. a žalobca škrabali a penetrovali steny v kuchyni. Ďalej medzi výkony radil oškrabávanie omietok, vyspravenie stien v kuchyni, brúsenie, dezinfekcia plesní a odstraňovanie, ktoré robil žalobca s rodičmi, I. a W. a penetrovanie všetkých stien a plafónov, ktoré robil žalobca a I.. Ďalej to bolo sieťkovanie stien a stropov, osádzanie rohovníkov, stierkovanie, špaletovanie, čo robil žalobca s bratmi, rodičmi a I.. Ďalšou fyzickou prácou bolo brúsenie starých okien, natieranie, brúsenie parapiet a tiež rovnaká oprava vchodových dverí a dvoch vnútorných zárubní, čo robil žalobca a I., občas im pomáhali aj bratia žalobcu.
Uvádzal tiež, že sa demontovala stará vaňa a toalety, osekala dlažba a kachličky, zarovnala zem, čo robil on s pomocou Q. a C., naťahovala sa v kúpeľni hrubá omietka, kožovanie, čo robil žalobca, I. a W.. S prácami v kúpeľni mu pomáhali tiež Q. a C. (sekanie, rúry na vodu, odpad), svedok O. potvrdil, že on osádzal sadrokartóny (žalobca uvádzal, že sa osádzal zelený sadrokartón). Žalobca spomínal, že sa kožovala jedna nová stena, kde sa potom osadilo okno, svedok P. ml., uvádzal, že aj on sa podieľal na robení stien vo všetkých spodných izbách, spolu robili vždy každú miestnosť a po dorobení išli na ďalšiu. Spolu s otcom montoval kuchynskú linku a s bratom a I. vypratali uhlie z kotolne, obili v kotolni omietku, spravili steny (penetrovanie, kožovanie). I. betónoval žalobca s bratmi, I. a I., fasádu natieral s I., vnútro domu maľoval asi 5 x žalobca s rodičmi a bratom a robili sa prípojky na vodu a plyn (výkopové práce, šramovanie), s čím mu pomáhal I.. Uvedené spolupráce viacerých osôb pri týchto výkonoch potvrdil aj svedok P. ml., ktorý potvrdil, že pomáhal s terénnymi prácami a výsadbou stromčekov, tiež uviedol, že spolu so žalobcom vnútri robili stierky vo všetkých spodných izbách (povala je neobývaná, ako bolo zistené pri ohliadke, izby sú len na spodnom podlaží - pozn. súdu), pomáhal žalobcovi zapucovávať elektrické káble (teda i táto činnosť bola vykonávaná nielen žalobcom), pomáhal pri maľovke na spodnom poschodí a pomáhal búrať hnojovú jamu, upravovať steny v kotolni, vynášať uhlie a kotol. Potvrdil, že okná brúsili žalobca s I. a kamaráti robili pletivový plot. Svedok P. st. potvrdil, že pomáhal žalobcovi skladať linku, kosiť pozemok. P. žalobcu potvrdila, že aj ona sama šmirgľovala okná s manželom a žalobcom, pomáhala kosiť. Tiež bolo potvrdené výsluchom svedkov Q. a C., že títo robili (v nie úplne jasnom rozsahu, keďže si ho nepamätali) kúrenie, odpady a vodu v kúpeľni a kuchyni (sekali, rozvody, odpady), žalobca pri tom pomáhal, ale nevedeli, s čím konkrétne. Tiež potvrdil svedok O., že on robil sadrokartóny, stierky, obklady, potery v kúpeľni a chodbe a žalobca pomáhal, teda aj týmito svedkami bolo potvrdené, že vyššie uvedené práce, ku ktorým sa títo vyjadrovali, boli robené súčasne viacerými osobami. Žalobca ďalej uvádzal, že jeho výkonom má byť brúsenie podlahy v kuchyni, avšak z výpovede svedka O. vyplynulo, že aj on bol pomôcť pri prácach v kuchyni (konkrétne, že sa robila drevená dlažba a brúsili sa podlahy), a teda aj na týchto prácach participovali okrem žalobcu aj iné osoby. Žalobca ešte spomínal práce na bráne (brúsenie, náter, mozaika) a vŕtanie zvodov z rýny a trativodov, pričom súčasne vo vzťahu ku všetkým prácam v podaní zo dňa 01.12.2016, kde tieto práce špecifikoval, uviedol, že mu rok a pol pomáhali pri rekonštrukcii W., W., I.. F. sa robili aj svojpomocne s tým, že na jednotlivých výkonoch sa podieľalo viac ľudí. Vzhľadom na opísané výkony, tieto boli realizované fyzickou prácou viacerých osôb súčasne. Ak si žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie spočívajúce v jeho osobných výkonoch, potom tieto práce, ktoré súd opísal vyššie v zmysle žalobcových tvrdení, nie sú len žalobcovými osobnými výkonmi, ale súčtom výkonov viacerých osôb. Z nich sa ale presne nedá vyselektovať, aké bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť len a výlučne prácou žalobcu (a nikoho iného), pretože len na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia pripadajúceho na osobu žalobcu, má žalobca nárok. Žalobcovi nemôže byť vydané bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo tým, že žalovaná prijala výkony aj niekoho iného. Z vyššie opísaného ale nie je možné vyvodiť presný rozsah prác, ktoré sám žalobca svojou prácou na nehnuteľnostiach odviedol, čo je základ preto, aby sa dala určiť výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca iba v týchto jeho osobných výkonoch, ktorá by mu potenciálne patrila. Vždy musí byť jasné, v čom konkrétnom spočíval výkon toho, kto si bezdôvodné obohatenie titulom tohto vlastného výkonu uplatňuje, v akom rozsahu tento výkon bol realizovaný, aby sa nestalo, že bude žalobcovi vydané aj bezdôvodné obohatenie za spolu/výkon niekoho iného. Ak by ale súd tak, ako žalobca žiadal, nechal znalcom oceniť výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vyššie uvedených výkonoch a ak by aj bola stanovená suma, nebude z nej možné vyselektovať to bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo len osobnými výkonmi žalobcu a nikoho iného. Suma zisteného bezdôvodného obohatenia by tak mala základ vo výkonoch viacerých subjektov (žalobcu a vyššie uvedených osôb), vzhľadom na to, že na týchto prácach participovali viaceré subjekty súčasne a takto stanovenú sumu by nemohol súd priznať i tak žalobcovi, lebo by žalovaná bola zaviazaná vydať mu aj to, čo na jeho výkony už nedopadá (ale čo dopadá na výkony tretích osôb). Bez ďalšieho ale tú časť, ktorá by pripadala len na fyzickú prácu zistiť ani nemožno, pretože nie je presne jasné, akú konkrétnu činnosť, alebo akú konkrétnu časť činnosti pri uvedených rekonštrukčných prácach odviedol sám žalobca. Rozsah svojich osobných výkonov musí vždy preukázať ten, kto žiada, aby za tieto výkony dostal náhradu, to platí o to viac, ak sa práce na stavbe viedli dlhý čas, ak práce realizovali súčasne viaceré subjekty. Nebolo nikde zadokumentované, aké konkrétne práce (resp. ich časť) robil žalobca, tieto on sám opisoval všeobecne len ako spoločnú prácu jeho, jeho rodiny a kamarátov a ani svedkovia nevymedzili, čo konkrétne sám žalobca robil. Práce a ich priebeh neboli nikde dokumentované. Úlohou znalca nie je pritom zisťovať, ktorú konkrétnu prácu (alebo jej časť) v akom vymedzenom rozsahu vykonal práve žalobca, pretože tento rozsah musí byť nepochybne jasne daný ešte predtým, než sa k znaleckému dokazovanou pristúpi (znalec už len oceňuje to, čo bolo skôr nepochybne preukázané) a bremeno
preukázania tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu. Nakoľko ale žalobca túto otázku nepreukázal, keďže nie je jasné, čo konkrétne, aký jeho konkrétny výkon je tým základom, ktorý by mal byť poňatý do určovania výšky bezdôvodného obohatenia, súd znalecké dokazovanie nevykonal. Základ totiž žalobca konkrétne nepreukázal. Žalobu v tejto časti súd preto zamietol.
71. To isté, čo je uvedené vyššie o tom, že všetky činnosti boli vykonávané fyzickou prácou viacerých osôb, z ktorých nemožno určiť konkrétnu časť prác pripadajúcu na žalobcu, súd vzťahuje aj na činnosti ako - brúsenie okien, kopanie žumpy (septiku) a natieranie fasády (ktoré žalovaná uviedla, že tieto práce robil žalobca), pretože všetky tieto činnosti boli tiež vykonávané spolu s inými osobami bez možnosti vymedziť konkrétnu mieru spoluúčasti žalobcov na týchto činnostiach, a teda rozsah jeho výkonu, ktorý by mal byť základom tvrdeného bezdôvodného obohatenia. Všetky tieto práce sú totiž tiež uvedené v ods. 70 ako spoluvýkony.
72. Nad rámec už vyššie uvedeného ešte súd pred úplnosť uvádza, že v podaní na č.l. 243 (adresovaného do sporu o vyporiadanie BSM), žalobca uvádza, že steny v celom byte stierkoval, natrel ich 3 - 4 x, kožoval kotolňu, kde mu pomáhala rodina a kamaráti, pričom uvádza, že tieto práce boli financované zo spoločných prostriedkov, ktoré zarobili počas manželstva, už až po uzavretí manželstva. Naproti tomu, v tomto spore uvádza, že tie isté práce (maľovanie tu už uvádza, že sa maľovali steny až 5x, stierkovanie, kožovanie kotolne) boli vykonané ním ale do uzavretia sobáša. V prejednávanej veci výslovne uvádzal, že len práce vykonané do uzavretia manželstva sú predmetom tohto sporu a že len tieto si chce uplatniť vrámci sumy 39.833,- eur v tomto spore ( napr. podanie z 27.09.2016 a 01.12.2016). Je teda sporný aj čas ich skutočnej realizácie, kedy si celkom zrejme ani žalobca časovo neustálil, kedy boli ktoré z týchto prác skutočne realizované. Rovnako tak žalobca uviedol, že sa vymieňali okná za nové. Avšak svedkyňa Kunová potvrdila, že okná sa menili až po svadbe, čo napokon priznal aj žalobca v podaní z 22.01.2020, a teda ak žalobca výslovne vymedzil, že si v tomto spore uplatňuje investície vykonané len do svadby, potom uvedená výmena okien nie je tá investícia, ktorá by spadala do časového rámca vymedzeného žalobcom samotným v tejto žalobe (sám uviedol, že žiada len to, čo sa vykonalo do 27.09.2003 do stavu nehnuteľnosti, aký tu bol v čase uzavretia manželstva - viď č.l. 178).
73. Čo sa týka ďalších výkonov, ktoré zaradil žalobca pôvodne do kategórie investícií do domu žalovanej vlastnou prácou, z tvrdení žalobcu v konaní vyplynulo, že sa osádzali okná do kotolne, ktoré ale osádzal jeho otec, lebo vedel rezať sklo (čo aj tento svedok potvrdil, že on zasklieval okná). Najskôr tiež žalobca uvádzal, že muroval vonkajšie stĺpy tvoriace klenbu, ale na ohliadke potom povedal, že on to len vymyslel, no práce realizoval pán F.. Tiež žalobcov otec dokončoval elektrinu (vypínače, objímky, osadenie vonkajších svetiel), pričom aj svedok - otec žalobcu potvrdil, že on pomáhal naťahovať elektrinu a bol to on, kto osádzal svetlá, zásuvky a vypínače. V týchto častiach tak nejde o fyzické výkony žalobcu ale o výkony iných osôb, a preto plnenie v prospech žalovanej tu nespočíva vo výkonoch žalobcu, a teda žalobca nie je ten, na koho úkor mohlo bezdôvodné obohatenie v týchto konkrétnych výkonoch vzniknúť. V tejto časti žaloba tak dôvodná nebola. V niektorých ďalších častiach, a to konkrétne - náter niektorých strešných trámov, žalobca uvádzal, že uvedené robil, ale nevedel presne, ktoré trámy natieral práve on a nie niekto iný, nevedel uviesť rozsah výkonov, ktoré by mali byť základom pre uplatnené bezdôvodné obohatenie, teda nevedel opísať rozsah svojho výkonu. Ak uvádzal, že rezal tuju pred domom, následne pri výsluchu uviedol, že nevie či to robil on, alebo iní robotníci, ktorým na to prispel, a preto ani žalobca nešpecifikoval jednoznačne, či daný výkon robil alebo nerobil, a teda keď ani jeho skutkové tvrdenia nie sú v tomto smere jednoznačné, nie je možné poňať takto nejednoznačne označený výkon za základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia. To isté súd konštatuje, pri upchávaní dier z komínov (jeden sa muroval, na dva sa dávali plechové chráničky), kde žalobca sám povedal, že toto robil väčšinou on, teda nielen on, ale aj niekto iný, pričom nie je zrejmé, aký rozsah robil žalobca. Ani tu rozsah výkonu, ktorý mal do stavby vložiť, nie je jasný, ak sa na uvedených prácach podľa jeho vlastných tvrdení, podieľal okrem žalobcu aj niekto iný a nevedno kto a čo robil. Základ nároku tu vo vzťahu k žalobcovi preto daný nebol, určovať výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v týchto výkonoch bolo preto nadbytočné.
74. Čo sa týka uplatnenia výkonov spočívajúcich v prácach na krbe a komíne, žalovaná tieto výslovne poprela, keď tvrdila, že tieto práce nerobil žalobca, ale vrámci zmluvy o dielo p. F.. Žalobca teda nepreukázal, že by tvrdené práce na komíne (výslovne sa spomínalo upchávanie komínov, vytvorenie otvorov na komíny). Aj matka žalobcu uviedla, že krb robil iný dodávateľ, keď uviedla, že na krb si zavolal žalobcu nejakého pána suseda. Žalobca teda nepreukázal, že by on osobne robil práce na komíne s krbom. Aj žalobca v podaní zo dňa 23.01.2017 potvrdil, že komíny robil. p. F..
75. Žalobca uvádzal pri výsluchu, že vyspravoval špáru na spodnom podlaží - že ju šramoval, odkopal potrebnú časť pre nový základ, špároval drážky a betónoval roxory. Na ohliadke naproti tomu uviedol, že toto opravoval s F., keď žalobca (v rozpore so svojím skorším vyjadrením) uviedol, že len šramoval spodok podlahy pri tejto špáre a zvyšok robil F.. Žalobca na rôznych miestach vrámci povinnosti tvrdenia uvádza rôzne verzie toho, v čom spočívali jeho výkony, ktorých rozsah sa tak ani nedá ustáliť a nie je zrejmé, akým konkrétnym výkonom (v akom rozsahu vykonanom) malo teda dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Tvrdený výkon bol nejednoznačne vymedzený, a preto na jeho základe ani nemožno stanoviť presný rozsah potenciálneho bezdôvodného obohatenia.
76. Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu v tejto časti zamietol.
Ostatné
77. Súd záverom ešte dodáva, že v podaní zo dňa 01.12.2016, ktorým žalobca špecifikoval konkrétne investície do nehnuteľnosti, ktorým mala byť táto zhodnotená a ktoré žiadal zohľadniť, uvádzal, okrem všetkých tých investícií a výkonov, ktoré už súd vyššie podrobne posudzoval, aj budovanie maštale, tribúny, boxov, haly, zváranie dverí na šatne, toalety, brány na halu. Vo vzťahu k nim žalovaná v podaní zo dňa 30.12.2016 namietala, že tieto boli budované už až za trvania manželstva, a preto do tohto konania nepatria. Uvedené napokon aj pri výsluchu dňa 27.08.2019 potvrdil žalobca, keď uviedol, uvedené investície spadajú až do obdobia manželstva, teda toto bolo realizované už až za trvania manželstva. Vo vzťahu k týmto úpravám žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by boli vykonané z jeho výlučných finančných prostriedkov, a preto súd ich ako dôvodné nemohol v tomto spore ani zohľadniť. Napokon sám aj žalobca uvádzal, že v tomto konaní si mieni uplatňovať len investície vykonané do uzavretia manželstva do stavu nehnuteľnosti ku dňu uzavretia manželstva, ako už bolo vyššie uvedené v odseku 72 a zvyšné investície realizované za manželstva by si uplatňoval potom v konaní o vyporiadanie BSM. Tieto tak ani podľa jeho vyjadrenia celkom zrejme nie sú tie, ktoré mal v pláne zahrnúť do uplatnenej sumy 39. 833,- eur. Napokon týmto potom ani sám či už pri výsluchu alebo ohliadke, ani v ďalšom priebehu sporu nevenoval vôbec žiadnu pozornosť, neprodukoval vo vzťahu k nim žiadne dôkazy (aj svedkov, ktorí mali potvrdiť tieto práce, nakoniec nežiadal vypočuť s odôvodnením, že tí sa podieľali na prácach už až po uzavretí manželstva), celkom zrejme uvedomujúc si, že tieto budú predmetom konania o vyporiadanie BSM ako investície z BSM na oddelený majetok žalovanej.
78. Ak žalobca uvádza, že na uzavretie haly bol použitý finančný dar rodiny P., žalovaná namietala, že išlo o finančný dar na halu venovaný neziskovej organizácii Lesan. Žalobca nepreukázal, že by tieto prostriedky boli jeho výlučnými finančnými prostriedkami, z použitia ktorých sa žalovaná mala na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Z tvrdení aj samotným žalobcom produkovaných vyplynulo, že išlo o použitie finančných prostriedkov patriacich tretím osobám, pričom nepreukázal ani neprodukoval žiaden dôkaz za účelom preukázania toho, že by tieto prostriedky z akéhokoľvek právneho dôvodu sa dostali do jeho právnej dispozície (že by boli jeho výlučným vlastníctvom). To je základ pre to, aby vôbec bolo možné konštatovať, že sa žalovaná obohatila na žalobcov úkor ich preinvestovaním v majetkovej sfére žalovanej.
79. Žalobca odvíjal dôvodnosť svojho nároku aj od argumentácie, že jeho nárok je daný, pretože žalovaná dala ešte počas manželstva spracovať znalecký posudok v roku 2013 pre účely jeho výplaty, a preto je zrejmé, že má byť žalovanou v tomto spore vyplatený. Pre konštatovanie dôvodnosti nároku ale nepostačuje to, že vrámci rozvodového konania bol spracúvaný znalecký posudok, navyše pre účely budúceho vyporiadania BSM, ktoré sa tohto sporu ani nedotýka. Tento posudok nehovorí nič o tom, čo je podstatou tohto sporu, a síce povinnosť žalobcu preukázať, že na konkrétnych častiach rekonštrukcie participoval svojimi finančnými prostriedkami, resp. svojimi konkrétnymi výkonmi. Ešte pre úplnosť uvádza, že k dôvodom, pre ktoré súd nevykonal znalecké dokazovanie, sa súd už vyššie vyjadril, pričom spoločné majú to, že nebol preukázaný základ nároku, a teda bolo nadbytočné znalecky preukazovať jeho výšku. Ak žalobca poukazoval na to, že súd zrejme názor o nenariadení znaleckého dokazovania zakladá na tom, že sa nedá naformulovať znalecká otázka, toto nie je pravdivé a takto sa súd ani nevyjadril. Znalecká otázka by sa dala naformulovať, avšak na to, aby vôbec bolo účelné je formulovať, musia byť preukázané predpoklady bezdôvodného obohatenia, ktoré tvoria základ pre určenie jeho výšky, čo splnené v spore nebolo.
80. Ešte záverom súd uvádza, že ak sa tvrdilo, že na rekonštrukciu boli použité aj peniaze vrátené od vdovca po sestre žalovanej, ktoré žalovaná dostala ako dar od rodičov, vyhodnocovať toto tvrdenie nebolo osobitne nutné, a to preto, že z výsluchu svedka U. vyplynulo, že tieto boli vrátené rodičom žalovanej v roku XXXX alebo XXXX, a teda až po čase rozhodnom pre tento spor, teda až po uzavretí manželstva, pričom žalobca definoval investície, ktoré si uplatňoval do okamihu uzavretia manželstva. Či a v akom rozsahu tak boli použité tieto financie do domu žalovaných, nebolo v tomto spore významné.
81. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 60.994,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z tejto sumy od 13.07.2013 do zaplatenia, ktorý do dňa do vyhlásenia rozsudku po vyčíslení predstavuje sumu 49.847,97 eur. 100%ným úspechom žalobcu by tak bolo priznanie sumy 110.841,97 eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 2.589,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 28.08.2015 do zaplatenia, ktorý do dňa vyhlásenia rozsudku po vyčíslení predstavuje sumu 846,83 eur. Žalobca tak bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 3.435,96 eur, čo predstavuje z celku jeho úspech v rozsahu 3,10 %. Žalovaná bola úspešná vo zvyšku, teda v 96,9%, teda bola úspešnejšia. Čistý úspech žalovanej (úspech -neúspech) predstavuje 93,8%. Preto súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,8 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.