Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_30S-63-2020.pdf
PDF · 219 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Žilina Invest, s.r.o., so sídlom Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina, IČO: 36 416 754, práv. zast.: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom T. č. XX, F., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, v rade 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. mláky č. XXXX/X, U., v rade 3/ V.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX U. XXX, v rade 4/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. U. č. XXX/XX, XXX XX K., v rade 5/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, v rade 6/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, v rade 7/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XX, v rade 8/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, ďalší účastníci v rade 1/ až 8/ právne zast.: Advokátska kancelária Mgr. Marek BENEDIK, s.r.o., so sídlom M. T.. 1, H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 11332/2020/SV/25980 zo dňa 19.03.2020, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR číslo: 11332/2020/SV/25980 zo dňa 19.03.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
II. Ďalším účastníkom v rade 1/ - 8/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 10.09.2019 vo vyvlastňovacom konaní vo veci žiadosti vlastníkov I. I., I. B., S. G., N. N., Z. U., Z. W., I. D., R. U., C. I. v zastúpení AK Mgr. Marek Benedik, s.r.o., o rozšírení vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov, parc. KNE 216, KNE 215, KNE 214, KNE 213 v katastrálnom území K. podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu verejnoprospešnej líniovej stavby „Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti s výstavbou závodu na montáž automobilov KIA v Žiline“ na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona rozširuje vyvlastnenie o parcely uvedené v nasledujúcich položkách č.1 - 4, na strane 1-2 tohto rozhodnutia v katastrálnom území K. trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech Žilina Invest, s.r.o., IČO:36 416 754, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina
Položka č.1:
Parcelu KNE 216 zapísanú na liste vlastníctva č.XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 4933m2
vlastníctvo:
pod B 4 B. I. r. G., bytom: Y. I. XXXX/XXXX XX U., SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/12 ......................................................................náhrada: 3 268,11 € Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2 pod B 5 G. S., bytom : U. XXX, XXX XX U., SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 2/6 .......................................................................náhrada:13 072,45 € Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2 Položka č.2: Parcelu KNE 215 zapísanú na liste vlastníctva č.XXXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 1268m2 vlastníctvo: pod B 4 N. N. r. D., bytom : Z. U. XXX/XX, XXX XX K., SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/7 ........................................................................náhrada: 1 440,09 € Jednotková cena podľa ZP č. 107-2019: 7,95 €/m2 Položka č.3: Parcelu KNE 214 zapísanú na liste vlastníctva č.XXXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 1840m2 vlastníctvo: pod B 1 U. R. r. D., bytom: Y. č.XX, XXX XX, SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/4 .............................................................................náhrada: 3 657 € Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2 pod B 2 W. Z. r. D., bytom : K. č.XXX, XXX XX, SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/8 .........................................................................náhrada:1 828,50 € Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2 pod B 3 D. I. r.D., bytom : K. č.XXX, XXX XX, SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/8 ........................................................................náhrada: 1 828,50 € Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2 Položka č.4: Parcelu KNE 213 zapísanú na liste vlastníctva č.XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 1576m2 vlastníctvo: pod B 1 I. C. r. G., bytom: K. č.XXX, XXX XX, SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/3 ....................................................................... náhrada: 4 176,40 € Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2 pod B 3 I. I. r. H., bytom : K. č.XXX, XXX XX, SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/3 ........................................................................náhrada: 4 176,40 € Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2 pod B 4 I. C. r. G., bytom: K. č.XXX, XXX XX, SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/6 ........................................................................náhrada: 2 088,20 € Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2 pod B 3 I. I. r. H., bytom : K. č.XXX, XXX XX, SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/6 ........................................................................náhrada: 2 088,20 € Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2
Za rozšírenie vyvlastnenia patrí vyššie uvedeným vlastníkom náhrada v súlade s ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona a to podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom (ZP) č.107-2019 zo dňa 12.07.2019 vyhotovený znalcom V.. I. S., bytom C. XXXX/XX, F., ktorý bol vypracovaný podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom
znení, ktorý stanovil jednotkovú hodnotu pozemku v sume: 7,95€/m2, v celkovej náhrade pre vlastníkov tak, ako je uvedené vyššie v položke č.1-4 tohto rozhodnutia. Náhradu za rozšírenie vyvlastnenia predmetných pozemkov v eurách uvedenú v predchádzajúcej časti výroku tohto rozhodnutia uhradí Žilina Invest, s.r.o., IČO 36 416 754, so sídlom Nám. Obetí komunizmu 1, Žilina (ďalej len navrhovateľ) do 30 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o rozšírení vyvlastnenia vlastníkom na účet, ktorého číslo si zabezpečí navrhovateľ vlastným zisťovaním/oslovením dotknutého vlastníka/ resp. poštovou poukážkou na adresu. Na úvod odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že žalovaný rozhodnutím č. 24857/2015/B624-SV/66839/Ka zo dňa 26.10.2015 v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Sžo/119/2015 z 09.06.2015 preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-ZA-OVBP2/B/2013/002862/00909/To-G4 z 12.11.2013 v odvolacom konaní a rozhodol tak, že v časti výroku o vyvlastnení tam uvedených pozemkov rozhodnutie potvrdil a v časti výroku o zamietnutí žiadostí ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ na rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa v súčinnosti s účastníkmi konania vykonať dokazovanie pri každej namietanej parcele samostatne, a to na skutočnosť, či aj vlastník môže využívať zostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom alebo len s neprimeranými ťažkosťami. V intenciách záväzného právneho názoru vykonal správny orgán prvého stupňa dňa 05.05.2016 miestnu ohliadku spojenú s ústnym pojednávaním v katastrálnom území K. na zostávajúcich pozemkoch: KNE 216, 215, 214, 213 za účelom získania fotodokumentácie a zistenia ich využiteľnosti a prístupnosti. V písomnosti o nariadení ohliadky spojenej s ústnym pojednávaním na deň 05.05.2016 boli účastníci konania upozornení, že námietky proti vyvlastneniu v zmysle § 113 ods. 3 stavebného zákona musia uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní. Správny orgán prvého stupňa pri miestnej ohliadke zabezpečil fotodokumentáciu a zistil, že pozemky sú poľnohospodársky obrábané spolu s ostatnými pozemkami súkromnou poľnohospodárskou spoločnosťou v rámci väčšieho poľnohospodárskeho bloku. Na pozemky nie sú urobené zjazdy z novovybudovanej komunikácie a prístup k pozemkom je možný po cudzích pozemkoch. Žalobca v priebehu miestnej ohliadky súhlasil s poskytnutím bezodplatného práva prechodu dotknutých vlastníkov cez parcely vo svojom vlastníctve. Dňa 12.05.2016 vyzval správny orgán žalobcu na predloženie dokladov, ktoré by boli spôsobilé preukázať zriadenie vecného bremena za účelom prechodu a prejazdu na zostávajúce parcely. Žalobca doručil 04.11.2016 požadované doklady a navrhol, aby správny orgán zriadil vecné bremeno cez novovytvorené KNC parcely č. 829/34, 829/100, 829/101, 969/13 a 969/14, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom V.. D. T. č. 81/2016 z 27.10.2016 spočívajúce v práve prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom vykonávania poľnohospodárskych prác v prospech vlastníkov zostávajúcich parciel. Dňa 14.11.2016 následne žalobca predložil zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorými sa snažil vyriešiť problematiku prístupu na jednotlivé KNE parcely, aby vlastníci pozemkov mali právnym spôsobom zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam, a to vecným bremenom zriadeným in rem. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/002494/AJA/VB zo dňa 24.11.2016 zamietol žiadosť vlastníkov zostávajúcich parciel o rozšírenie vyvlastnenia a zároveň nevyhovel požiadavke žalobcu o zriadenie vecného bremena. O odvolaní ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 07997/2017/SV/11984 zo dňa 13.02.2017, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s vysloveným záväzným právnym názorom, v zmysle ktorého je správny orgán prvého stupňa v novom konaní o uvedených žiadostiach (t. j. o rozšírení vyvlastnenia a o žiadosti žalobcu na zriadenie vecného bremena správnym orgánom) opakovane konať, skúmať splnenie podmienok podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona a vysporiadať sa so spornou skutočnosťou, ktorou je prístup ďalších účastníkov v rade 1/ až 8/ na zostávajúce časti pozemkov, a to aj s prihliadnutím na inštitút práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Listom z 08.06.2017 správny orgán prvého stupňa oznámil dotknutým účastníkom pokračovanie v konaní o novom prejednaní a rozhodnutí o žiadosti dotknutých vlastníkov o rozšírenie vyvlastnenia a žiadosti žalobcu o zriadenie vecného bremena a na deň 12.07.2017 nariadil ústne pojednávanie s poučením, že ak majú účastníci námietky voči vyvlastneniu, resp. zriadeniu vecného bremena za účelom zabezpečenia prístupu k zostávajúcim parcelám, musia ich uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr nebude prihliadané. Na predmetnom ústnom pojednávaní žalobca prezentoval názor, že požiadavka vznesená ďalšími účastníkmi v rade 1/ - 8/ na zabezpečenie prístupu k ich parcelám je splnená, a to s poukazom na geometrický plán č. 81/2016 a tiež návrhy zmlúv o zriadení vecného bremena. Ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ uviedli, že nežiadali zabezpečiť prístup, ale namietali, že došlo k zamedzeniu prístupu. Ak chcel žalobca zabrániť rozšíreniu vyvlastnenia, tak prístup
mal zabezpečiť v roku 2005, kedy bol návrh na vyvlastnenie podaný. Faktom je, že prístup k pozemkom vlastníkov nie je zabezpečený ani ku dňu vykonania ústneho pojednávania. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ zotrvali na rozšírení vyvlastnenia, nemienia po viac ako 10 rokoch vyvlastňovacieho konania akceptovať návrh na zriadenie vecného bremena. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2017/01059/AJA z 17.08.2017 s poukazom na vykonané dokazovanie zamietol žiadosť ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ o rozšírenie vyvlastnenia o zostávajúce časti parciel a na tam uvedených parcelách zriadil vecné bremeno práva prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami pre účel zabezpečenia prístupu k zostávajúcim parcelám KNE 216, 215, 214, 213 v prospech vlastníkov zostávajúcich parciel. O odvolaní ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ voči označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 07997/2017/SV/89345 z 20.12.2017, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán prvého stupňa v intenciách záväzného právneho názoru žalovaného postupoval v konaní tak, že dňa 09.03.2018 konanie o požiadavke ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ o rozšírenie vyvlastnenia rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/006406/AJA z 09.03.2018 prerušil do doby právoplatného ukončenia konania o návrhu na zriadenie vecného bremena vedeného pod č. 2018/006406/AJA/VB. Rovnakého dňa návrh na zriadenie vecného bremena na parcelách KNC č. 829/100, 829/101, 829/34, 969/13, 969/14 v súlade s geometrickým plánom č. 81/2016 z 27.10.2016 geodeta V.. D. T. pre zabezpečenie prístupu k zostávajúcim parcelám KNE 216, 215, 214, 213 v katastrálnom území K. prerušil a vyzval žalobcu na doplnenie určených dokladov. Správny orgán prvého stupňa následne konštatoval, že dňa 23.04.2018 žalobca doplnil potrebné podklady pre konanie o zriadení vecného bremena. Ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ sa ústneho pojednávania nariadeného na deň 12.06.2018 nezúčastnili, v písomnom vyjadrení odmietli návrh na zriadenie vecného bremena. Konanie prebieha niekoľko rokov a účastníci konania od jeho počiatku namietali, že im bude zamedzený prístup k ich pozemkom. Namietali, že stavebný úrad nemá právomoc rozhodnúť o zriadení vecného bremena. Zriadenie vecného bremena nemožno oprieť o ust. § 108 ods. 2 stavebného zákona. Zriadenie vecného bremena k pozemkom vo vlastníctve žalobcu nemá žiadnu vecnú súvislosť s výstavbou pozemných komunikácií. Pozemná komunikácia, pre ktorú boli pozemky vyvlastnené, je už postavená a užívaná. Pozemok pod pozemnou komunikáciou je vysporiadaný. Zriadenie vecného bremena nie je ani potrebné a ani nevyhnutné pre výstavbu pozemnej komunikácie. Nie je teda splnená podmienka nevyhnutnosti a ani verejného záujmu. Konanie o vyvlastnení je sporovým konaním, predpokladá existenciu dvoch strán stojacich proti sebe. Navrhovateľa, ktorý predkladá návrh na vyvlastnenie práve preto, pretože nedisponuje právom k nehnuteľnosti alebo stavbe na jednej strane a vlastníka pozemku alebo stavby, ktorý sa ich nechce vzdať na strane druhej. Je v rozpore so zmyslom a účelom zákona, aby navrhovateľ navrhoval zriadenie vecného bremena k svojmu pozemku v prospech tretej osoby. To potvrdzuje aj dikcia § 112 ods. 2, 3 stavebného zákona. Záverom zdôrazňuje, že ak účastník konania nemá zabezpečený vstup na pozemky po právnej stránke, tak ho nemá zabezpečený vôbec. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/00736-VB/AJA (prechádzajúce č. OU-ZA-OVBP2-2018/006406-VB/AJA) zo dňa 18.01.2019 návrh na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami na parcelách KNC 829/34, 829/100, 829/101, 969/13 a 969/14 v katastrálnom území K. zamietol. Uvedené rozhodnutie nebolo zo strany účastníkov konania napadnuté odvolaním a dňa 27.02.2019 nadobudlo právoplatnosť. Následne správny orgán prvého stupňa konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že pominula predbežná otázka (rozhodnutie vo veci o návrhu na zriadenie vecného bremena), od ktorej záviselo rozhodnutie vo veci žiadosti vlastníkov zostávajúcich pozemkov o rozšírenie vyvlastnenia, správny orgán prvého stupňa oznámil účastníkom pokračovanie v konaní. Nakoľko spisový materiál neobsahoval aktuálne doklady (znalecký posudok), na základe ktorých môže v konaní správny orgán pokračovať, vyzval žalobcu o predloženie potrebných podkladov. Žalobca predložil aktuálny znalecký posudok č. 107-2019 vypracovaný znalcom z odboru: Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností - Pozemné stavby V.. I. S. zo dňa 12.07.2019. Námietky zo strany ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ voči predloženému znaleckému posudku podané neboli. Správny orgán prvého stupňa následne po opise priebehu celého administratívneho konania v dôvodoch rozhodnutia rozviedol podstatné skutkové okolnosti i právne posúdenie veci nasledovne. Vzhľadom k skutočnosti, že vlastníci zostávajúcich pozemkov požiadali o rozšírenie vyvlastnenia, bol správny orgán povinný vo vyvlastňovacom konaní skúmať, či sú splnené zákonom stanovené podmienky pre rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce parcely v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona. Správny orgán pri možnosti, resp. nemožnosti vlastníka nehnuteľnosti užívať zostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom posudzoval využívanie zodpovedajúcich pozemkov pred realizáciou stavby a v súčasnosti.
Podľa právneho stavu vedeného v KN sa jedná o druh pozemku - orná pôda umiestnené mimo zastavaného územia. Pozemky pred realizáciou stavby boli využívané na poľnohospodárske účely a aj v súčasnosti z vykonanej miestnej ohliadky a fotodokumentácie z nej je zrejmé, že pozemky sú na tieto účely neustále využívané, t. j. pozemky majú také isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby. Pozemky sú využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu spoločnosťou AGRA-VÁH, s.r.o. na základe nájomných vzťahov uzatvorených s takmer všetkými vlastníkmi pozemkov. Správny orgán aj na základe miestneho zisťovania mal preukázané, že vyvlastnením časti pozemkov o minimálnych záberoch a realizáciou stavby nedošlo k znemožneniu výkonu vlastníckeho práva k zvyšným častiam pozemkov. K prístupu na pozemky správny orgán uviedol, že pred realizáciou stavby realizovali vlastníci prístup na svoje pozemky z verejnej cesty Gbeľany - Mojš. Správny orgán sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/, že cesta Žilina - Terchová im zamedzila prístup na ich pozemky, pretože teleso cesty prekrylo prístupové miesta. Podľa skutkového stavu, ktorý preukazuje ortofotomapa nachádzajúca sa v spise, k prekrytiu prístupových miest vybudovaním telesa komunikácie nedošlo. V časti pozemkov, v ktorej vlastníci vstupovali na svoj pozemok z cesty Gbeľany - Mojš, došlo len k právnemu odňatiu pozemkov v prospech navrhovateľa vyvlastnenia o minimálnych záberoch, ktoré preukazuje geometrický plán č. 76/2004 zo dňa 20.08.2004 vyhotovený geodetom V.. D. T.. Podľa údajov uvedených vo výkaze výmer ku GP č. 76/2004 (nachádzajúci sa v spisovom materiáli vo veci) na strane 6-7 vyplýva, že zostávajúce časti pozemkov po vyvlastnení tvoria pri pozemku KNE 213 cca 98% z pôvodnej výmery, pri pozemku KNE 214 cca 92% z pôvodnej výmery, pri pozemku KNE 215 cca 86% z pôvodnej výmery, a pri pozemku KNE 216 takmer 75 % z pôvodnej výmery. V súčasnosti sú pozemky využívané vyššie uvedenou súkromnou poľnohospodárskou spoločnosťou, ktorá ich využíva bez akýchkoľvek ťažkostí s prístupom. Z miestnej ohliadky bolo zrejmé, že pozemky sú v úrovni cesty /t.j. bez výrazného výškového rozdielu/ Gbeľany- Mojš, z ktorej je možné sa bezproblémovo na pozemky dostať peši aj poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom ich obrábania. Skutočnosť, že pozemky vedľa prístupovej cesty Gbeľany -Mojš sú vo vlastníctve navrhovateľa vyvlastnenia nijakým spôsobom netvorí prekážku užívania a vstupu na zostávajúce pozemky spoločnosti AGRA-VÁH, s.r.o. a netvorilo by prekážku ani vlastníkom resp. podielovým spoluvlastníkom pokiaľ by sa sami rozhodli zostávajúcu časť pozemku vo svojom vlastníctve na poľnohospodárske účely užívať. Vyvlastnenie časti pozemkov netvorí žiadnu prekážku pre užívanie a vstup na zostávajúce pozemky, nakoľko pozemky sú preukázateľne od času pred vybudovaním komunikácie až doteraz nerušene a nepretržite využívané na rovnaké účely (poľnohospodárske účely). Navrhovateľ umožňuje nerušene vlastníkom resp. nájomcovi na pozemky reálne vstupovať a vlastníkom zostávajúcich parciel umožnil aj zriadiť vecné bremeno, ktorým by sa zriadilo právo prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom vykonávania poľnohospodárskych prác na zostávajúcich pozemkoch, a to podpísaním zmluvy o zriadení vecného bremena bez akéhokoľvek vynakladania finančných prostriedkov z ich strany t.j. bezodplatne zriadiť vecné bremeno. Do dnešného dňa nedošlo k podpísaniu týchto zmlúv, nakoľko v konaní bolo preukázané, že vlastníci nemajú záujem na tom aby prístup na pozemky mohli mať aj právne zabezpečený a tieto nerušene obrábať, ale trvajú na rozšírení vyvlastnenia aj na zostávajúce parcely, čo je zrejmé z vyjadrenia v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 12.07.2017, ktoré vzniesol v jeho priebehu ich splnomocnený zástupca I.. I. H. a tiež z jeho písomného vyjadrenia doručeného OÚ Žilina dňa 11.06.2018 (citované na strane 8 - 9 tohto rozhodnutia). Správny orgán dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že aj vzhľadom k vyššie uvedenému, a to, že predmetné pozemky sa od nepamäti (aj pred realizáciou stavby) užívajú nerušene a nepretržite rovnakým spôsobom a reálne prístup na pozemky je nerušene vlastníkmi resp. nájomcami realizovaný, zostávajúce výmery pozemkov sú dostatočne veľké a neobmedzene poľnohospodársky využívané, bolo potrebné rozšíriť vyvlastnenie podľa § 110 ods.3 stavebného zákona, tak ako to požadovali vlastníci zostávajúcich pozemkov, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa žiadnym spôsobom (dohodou ani vyvlastnením) nepodarilo po právnej stránke zriadiť vecné bremeno pre zabezpečenie prístupu a práva prechodu dotknutých vlastníkov k zostávajúcim častiam pozemkov. Uvedené predstavuje neprimeranú ťažkosť resp. prekážku pre neobmedzené užívanie zostávajúcich častí pozemkov. Podmienka podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona spočívajúca v nemožnosti využívania zostávajúceho pozemku resp. jeho užívania spojená s neprimeranými ťažkosťami je splnená, preto rozhodol správny orgán o rozšírení vyvlastnenia aj o tieto pozemky, v rozsahu tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a požiadavke dotknutých vlastníkov o rozšírenie vyvlastnenia tak vyhovel. Poskytovanie náhrad za vyvlastnenie je priamo upravené v ustanovení § 111 stavebného zákona, ktorý stanovuje povinnosť poskytnúť náhradu v primeranej výške. Jej primeranosť posudzuje stavebný úrad vo vyvlastňovacom konaní podľa znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom. Keďže náhrada za vyvlastňované pozemky sa odvíja od trhovej ceny zistenej znaleckým
posudkom, t.j. výlučne osoba ustanovená za znalca v príslušnom odbore je oprávnená podať výsledok zisťovania trhovej ceny ako podklad pre rozhodovanie správneho orgánu a tým aj o výške náhrady. Správny orgán si nemôže urobiť o tejto veci úsudok sám, ale posúdi primeranosť náhrady vychádzajúc z takéhoto podkladu. Správny orgán preto vyzval navrhovateľa o predloženie aktuálneho znaleckého posudku, s obsahom ktorého boli oboznámení účastníci a nevzniesli voči nemu žiadne námietky. S poukázaním na vyššie uvedené, zákonom požadovanú primeranú náhradu za pozemky ako cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite určil správny orgán podľa znaleckého posudku citovaného vo výroku, ktorým došlo dokonca k zvýšeniu jednotkovej hodnoty pozemkov zo sumy 7,16 €/m2 na sumu 7,95 €/m2, čo je v prospech vlastníkov zostávajúcich parciel.
2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa číslo: OU-ZA- OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 10.09.2019 rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 11332/2020/ SV/25980 zo dňa 19.03.2020 tak, že s poukazom na ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia po citácii ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 110 ods. 3, § 111 ods. 1, 2, § 113 ods. 3 stavebného zákona vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam uviedol nasledovné. K odvolacej námietke, že výstavbou cestnej komunikácie sa nijakým spôsobom pre žiadateľov nezmenil prístup k tzv. zbytkovým parcelám KNE 216, 215, 214 a 213 v katastrálnom území K., žalovaný uviedol, že stavebný zákon v ustanovení § 110 ods. 3 nešpecifikuje, o znemožnenie akého využívania má v tom ktorom konkrétnom prípade ísť, nerozlišuje či ide o obvyklé alebo neobvyklé využívanie, skutočné alebo potenciálne a pod., a preto je potrebné vychádzať z toho, že sa môže jednať o znemožnenie akéhokoľvek využívania zostávajúcej časti pozemkov. Pod pojmom „využívať pozemok“ v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona mal zákonodarca na mysli celý obsah vlastníckeho práva (§ 123 Občianskeho zákonníka), pričom nevyhnutnou podmienkou pre realizáciu práva užívať predmet svojho vlastníctva, v danom prípade zostávajúcej časti pozemku, je existencia prístupu k pozemku. Žalovaný dáva do pozornosti, že konaniu o predmetnej žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia ukončeného na správnom orgáne prvého stupňa vydaním rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 10.09.2019, predchádzali konania správneho orgánu prvého stupňa o predmetnej žiadosti, v rámci ktorých za účelom zistenia úplného a skutočného stavu veci uskutočnil správny orgán prvého stupňa viaceré dokazovania vo väzbe na tvrdenia žiadateľov o znemožnení výkonu ich vlastníckeho práva, a to z dôvodu nemožnosti užívať zostávajúce pozemky, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, vrátane neexistencie prístupu k týmto pozemkom. Nakoľko skutkový a právny stav veci sa ku dňu rozhodovania žalovaného o odvolaní proti rozhodnutiu č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 10.09.2019 nezmenil, žalovaný má za to, že na správnom orgáne prvého stupňa zistené skutočnosti, o ktorých má vedomosť z úradnej činnosti, je povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a preto ich zohľadnil pri svojom rozhodovaní. Žalovaný má za to, že správny orgán prvého stupňa sa dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so zisteniami/ skutkovým stavom, ktoré zistil v rámci dokazovania toho, či žiadatelia o rozšírenie vyvlastnenia zostávajúce časti pozemkov parc. KNE č. 216, KNE č. 215, KNE č. 214 a KNE č. 213, katastrálne územie K. nemôžu využívať, prípadne ich môžu užívať len s neprimeranými ťažkosťami a s prístupom k nim. Správny orgán prvého stupňa sa zaoberal opodstatnenosťou tvrdenia žiadateľov o nemožnosti užívať zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli vyvlastnením, rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením. V rámci dokazovania správny orgán prvého stupňa listom č. OÚ-ZA-OVBP2-2016/002494/AJA zo dňa 29.09.2016 - Žiadosť o stanovisko k využívaniu pozemkov v k. ú. K., požiadal spoločnosť AGRA - VÁH, s. r. o., Martinčekova 1043, 013 03 Varín, s poukazom na výsledok miestnej ohliadky konanej dňa 05.05.2016 na pozemkoch parc. č. KNE 216, 215, 214 a 213 v k. ú. K. uskutočnenej za účelom zistenia ich využiteľnosti a prístupnosti, o osvedčenie skutočnosti, či uvedené pozemky sú poľnohospodársky využívané. Spoločnosť AGRA - VÁH, s. r. o., Varín v liste č. 1283/2016 zo dňa 05.10.2016 - Stanovisko k užívaniu pozemkov v k. ú. K., uviedla, že pozemky parc. č. KN E 216, 215, 214 a 213 sú využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, t. j. pestovanie obilnín a krmovín, na tieto pozemky sú uzavreté nájomné zmluvy - EKN 213 - G 036 - I. I., G 038 - I. C. a SPF, EKN 214 - G 031 - W. Z., G 051
- D. N., G 056 - U. R. a G 058 D. I., EKN 215 - G 057 - D. I., EKN216 - G 084 - B. I., G 086
- G. S., G 113 - G. M. a V 390 - G. U.. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu správneho orgánu prvého stupňa uvedenom v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, že v konaní bolo na základe výsledkov dokazovania preukázané, že žiadatelia môžu zostávajúce pozemky, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby. Správny orgán prvého
stupňa z miestnej ohliadky zo dňa 05.05.2016 zistil, že žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky - novovytvorené pozemky vo vlastníctve odvolateľa. Táto skutočnosť je zrejmá jednak z miestnej ohliadky zo dňa 05.05.2016 a taktiež zo samotného vyjadrenia odvolateľa, ktorý sa snažil riešiť situáciu vzniknutú vyvlastnením - prístup žiadateľov k zostávajúcim častiam pozemkov parc. č. KNE 216, KNE 215, KNE 214, KNE 213 v katastrálnom území K., o čom svedčia jeho návrhy na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena adresované žiadateľom a následne ním na správny orgán prvého stupňa podaný návrh na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami na pozemkoch parc. č. KN-C 829/100, 829/101, 829/34, 969/13, 969/14 v katastrálnom území K., potrebného podľa odvolateľa pre zabezpečenie prístupu k pozemkom parc. č. KNE 216, 215, 214, 213 v katastrálnom území K. v súlade s geometrickým plánom č. 81/2016 zo dňa 27.10.2016 vyhotoveným geodetom V.. D. T.. Vo vyjadrení zo dňa 18.06.2018 odvolateľ k návrhu na zriadenie uvedeného vecného bremena uviedol, že navrhol žiadateľom aj právne zabezpečiť prechod cez novovytvorené nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a že v prípade, že žiadatelia nemajú zabezpečený vstup na pozemky po právnej stránke, potom ho nemajú zabezpečený výlučne v dôsledku svojho vlastného nekonania - neakceptovania zmluvy na zriadenie vecného bremena. Odvolateľ teda uvedeným návrhom na zriadenie vecného bremena na pozemkoch parc. č. KN-C 829/100, 829/101, 829/34, 969/13, 969/14 v katastrálnom území K. v jeho vlastníctve, deklaroval vôľu riešiť vyvlastnením vzniknutú situáciu a právne zabezpečiť prechod pre žiadateľov cez novovytvorené pozemky v jeho vlastníctve. Správny orgán prvého stupňa mal na základe vyššie uvedených zistení za preukázané, že žiadatelia ako prístup na zostávajúce pozemky parc. č. KNE 216, 215, 214 a 213 v katastrálnom území K., ktoré vznikli v dôsledku vyvlastnenia v prospech odvolateľa, používajú pozemky KN-C parc. č. 829/34, 829/100, 829/101, 969/13 a 969/14 vo vlastníctve odvolateľa. Výsledok vykonaného dokazovania správneho orgánu prvého stupňa preukázal, že vyvlastnením vznikla situácia, že zostávajúce pozemky parc. č. KNE 216, 215, 214 a 213 v katastrálnom území K., ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby môžu žiadatelia síce využívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením (poľnohospodárska činnosť) avšak prístup na ne majú len cez pozemky vo vlastníctve odvolateľa, pričom je irelevantné, že tento uvedenú skutočnosť toleruje a podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení, by ju toleroval aj v budúcnosti. Žalovaný má za to, že situáciu žiadateľov vzniknutú vyvlastnením je potrebné riešiť jednoznačne a tak, aby nevyvolávala akékoľvek pochybnosti. Žalovaný má teda z dokazovania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa za preukázané, že vyvlastnením vznikla situácia, keď žiadatelia môžu zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby, avšak žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve odvolateľa. Táto skutočnosť je zrejmá z miestnych ohliadok a taktiež zo samotných vyjadrení a procesných úkonov odvolateľa, ktorý v predchádzajúcich konaniach, túto skutočnosť sám uviedol a zároveň navrhoval vzniknutú situáciu riešiť a právne zabezpečiť prechod cez parcely v jeho vlastníctve, a to uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena; svoju vôľu deklaroval návrhom Zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle § 151 n) a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žiadateľmi ako oprávnenými z vecného bremena a ním ako povinným z vecného bremena. V tejto súvislosti vo vzťahu k prístupu na zostávajúce časti pozemkov taktiež neobstojí argumentácia odvolateľa, že na zostávajúce časti parciel majú žiadatelia spolu s ostatnými spoluvlastníkmi zabezpečený prístup cez tie parcely, cez ktoré odjakživa na uvedené parcely prechádzali a že nie je rozhodujúce, či išlo o cudzie parcely. Taktiež nie je dôvodná argumentácia, že žiadatelia a jeho právni predchodcovia získali vecné bremeno prechodu cez uvedené cudzie parcely vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný považuje uvedenú námietku odvolateľa za nedôvodnú. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca namieta náhradu za rozšírenie vyvlastnenia podľa znaleckého posudku zo dňa 12.07.2019 vypracovaného V.. I. S., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, ev. č. 914594 a na podporu svojho tvrdenia predložil do konania znalecký posudok č. 18/2019 zo dňa 09.10.2019 vypracovaný V.. S. Y., znalkyňou v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ev. č. 911489. K uvedenej námietke žalovaný udáva, že finančnú náhradu za rozšírenie vyvlastnenia, správny orgán prvého stupňa určil podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 107-2019 zo dňa 12.07.2019 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov V.. I. S., bytom C. XXXX/ XX, F., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, ev. č. 914594, predloženého do konania odvolateľom na základe výzvy správneho orgánu prvého stupňa č. OU-ZA-
OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 01.03.2019, s ktorým správny orgán prvého stupňa v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámil účastníkov konania listom č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/ AJA zo dňa 01.08.2019. Žalovaný uvádza, že to bol práve odvolateľ, ktorý na základe výzvy správneho orgánu prvého stupňa č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 01.03.2019 predložil na správny orgán prvého stupňa znalecký posudok č. 107-2019 zo dňa 12.07.2019, pričom z predmetnej výzvy je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odvolateľ bol oboznámený s tým, že ide o znalecký posudok, ktorý bude v konaní podkladom pre určenie náhrady za rozšírenie vyvlastnenia o zostávajúce časti pozemkov parc. č. KNE 216, KNE 215, KNE 214, KNE 213 v katastrálnom území K., ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu stavby „Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti s výstavbou závodu na montáž automobilov KIA v Žiline“. Z predloženého spisového materiálu správneho orgánu prvého stupňa nie je preukázané, že by odvolateľ počas konania namietal výšku náhrady alebo že by sa domáhal predloženia iného znaleckého posudku zo strany účastníkov konania alebo správneho orgánu. Až v momente, keď správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/ AJA zo dňa 10.09.2019 rozhodol o rozšírení vyvlastnenia a určil výšku náhrady za rozšírenie vyvlastnenia na základe odvolateľom predloženého znaleckého posudku č. 107-2019 zo dňa 12.07.2019 vypracovaného V.. I. S., C. XXXX/XX, F., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, ev. č. 914594, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške 7,95 €/m2, odvolateľ v Doplnení odvolania zo dňa 23.10.2019 predložil Znalecký posudok č. 18/2019 zo dňa 09.10.2019 vypracovaný V.. S. Y., znalkyňou v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ev. č. 911489, v ktorom znalkyňa určila všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške 1,76 €/m2. Vyvlastňovacie konanie je administratívne - správne konanie, ktoré je čo do vykonávania procesných úkonov značne náročným konaním (dôvodom je zásah do absolútneho práva - vlastníckeho práva) a pri dodržiavaní zásady časovej primeranosti a hospodárnosti správneho konania zo strany vyvlastňovacích orgánov, vyžaduje maximálnu procesnú disciplínu účastníkov a ich súčinnosť. Účelom ústneho pojednávania vo vyvlastňovacom konaní, je dať priestor účastníkom konania na vyjadrenie sa k návrhu, prerokovanie návrhu a uplatnenie námietok najmä hmotnoprávnej povahy. Po skončení ústneho pojednávania nemožno prihliadnuť na ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Pre vylúčenie pochybností, vyjadriť sa v zmysle vyššie uvedeného neznamená uvádzať nové námietky (s poukazom na koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 113 ods. 3 stavebného zákona, ktorá sa vo vyvlastňovacom konaní uplatňuje). Odvolacie konanie je totiž tiež obmedzené koncentračnou zásadou, okrem situácie, že by išlo o dôsledok znemožnenia riadneho vznesenia námietok postupom stavebného úradu. Táto situácia však v preskúmavanom prípade nenastala. Ustanovenie § 113 ods. 3 stavebného zákona jednoznačne hovorí, že lehota na uplatnenie námietok zo strany účastníkov vyvlastňovacieho konania je časovo ohraničená ústnym pojednávaním. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že na námietky účastníkov vyvlastňovacieho konania, ktoré boli uplatnené po ústnom pojednávaní, správne orgány (prvostupňový ako aj odvolací) nemôžu už pri svojom rozhodovaní o vyvlastnení prihliadať.
3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Predovšetkým namieta závery správneho orgánu o nemožnosti ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ využívať zostávajúcu časť pozemkov, resp. možnosti užívať ich len s neprimeranými ťažkosťami. S poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 09.06.2015 sp. zn. 3Sžo 119/2015 udáva, že pokiaľ je prístup k zostávajúcim častiam pozemkov po vyvlastnení zabezpečený rovnako ako pred vyvlastnením, nie je nijaký dôvod a po vyvlastnení sa nijako nezmenil. Pokiaľ by aj v minulosti bol prístup len cez cudzie pozemky, tak nemôže byť vadou, resp. zhoršením postavenia účastníka, že aj po vyvlastnení bude prístup cez cudzie pozemky. Podľa vyjadrenia spoločnosti AGRA - VÁH s.r.o. sú predmetné pozemky využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, a teda nie je žiaden problém s prístupom. Pozemky boli aj v minulosti poľnohospodársky využívané poľnohospodárskym družstvom a aj v súčasnosti sú takto využívané, a teda sa ich využitie absolútne nijakým spôsobom nezmenilo. Z uvedeného vyplýva, že nebolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok pre postup v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona - nemožno využívať zostávajúcu časť pozemku vlastníkom, resp. možnosť užívať zostávajúcu časť len s neprimeranými ťažkosťami, a to na základe porovnania faktického stavu pred vyvlastnením a po vyvlastnení, ktorý je významne zmenený výstavbou komunikácie. Ďalej žalobca udáva, že ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ majú k EKN parcelám č. 216, 215, 214, 213 zabezpečený prístup cez Železničnú ulicu, ktorá je verejnou komunikáciou určenou na všeobecné užívanie. Ďalej majú účastníci konania zabezpečený prístup k predmetným EKN parcelám priamo z vybudovanej cesty. Ďalší prístup na uvedené parcely majú zabezpečený cez KNE parcely č. 785/2 - TTP o výmere 854 m2 a KNE č. 785/3 - TTP o výmere 1 683 m2 zapísanej na LV č. XXXX, ide
o spoločné nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve ďalších účastníkov, kde pod radovým číslom 55 je podielovou spoluvlastníčkou v predmetných nehnuteľnostiach I. B. pod Rč 141 C. I., pod Rč 190 N. N., pod Rč 297 R. U., pod Rč 298 I. D., pod Rč 299 Z. W., pod Rč 385 S. G. a pod Rč 406 I. I.. Prístup na uvedené nehnuteľnosti je zo Školskej ulice v Gbeľanoch, z ktorej je vybudované premostenie cez potok priamo nadväzujúci na uvedené nehnuteľnosti, ktoré priamo susedia s EKN parcelami č. 216, 215, 214, 213. Záver správneho orgánu, že ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ nemôžu EKN parcely 216, 215, 214, 213 využívať, lebo k nim nemajú zabezpečený prístup, sa teda nezakladá na pravde. Pokiaľ ide o prístup k EKN parcelám č. 216, 215, 214, 213, na tieto majú ďalší účastníci aj priamy a bezprostredný prístup z cesty, na ceste nie sú žiadne prekážky, ktoré by im bránili v prechode na ich parcely, a teda zjazd z hlavnej cesty na uvedené EKN parcely je možný a navrhovatelia ho majú zabezpečený. Predmetná hlavná cesta je verejnou komunikáciou, určenou na všeobecné užívanie, takže prechod cez túto cestu je fakticky aj právne možný. Ďalej žalobca dôvodí, že ďalší účastníci tiež získali k uvedeným nehnuteľnostiam vecné bremeno prechodu vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zákona, nakoľko k vydržaniu vlastníckeho práva došlo automaticky, pokiaľ sa uvedený prechod kľudne, nerušene a dobromyseľne užíva po dobu dlhšiu ako 10 rokov, pričom táto skutočnosť je jednoznačne preukázaná samotným faktom, že minimálne od ukončenia výstavby cesty, čo predstavuje dobu dlhšiu ako 10 rokov, tento prechod využíva v mene vlastníkov - ďalších účastníkov ich nájomca spoločnosť AGRA - VÁH s.r.o.. S týmito odvolacími námietkami sa žalovaný nezaoberal. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ďalší účastníci konania majú zabezpečený aj ďalší prístup k uvedeným nehnuteľnostiam, ku ktorým im vzniklo právo vecného bremena vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správny orgán prvého stupňa na ohliadke na mieste samom konštatoval bezproblémový prístup na pozemky EKN parc. č. 216, 215, 214, 213, ďalej konštatoval, že sú využívané poľnohospodárskou spoločnosťou AGRA - VÁH s.r.o. a už aj samotná táto skutočnosť potvrdzuje, že uvedené nehnuteľnosti je možné bez problémov využívať. Napokon žalobca namieta stanovenú náhradu podľa znaleckého posudku V.. I. S.. Namieta, že ide o znalca, ktorý má oprávnenie oceňovať pozemné stavby. Nemá teda právo oceňovať poľnohospodársku pôdu. Z uvedeného dôvodu žalobca predložil znalecký posudok č. 18/2019 znalkyne V.. S. Y. v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ktorá je zapísaná ako znalkyňa v zozname znalcov, tlmočníkov, prekladateľov. Žalobca ďalej v žalobe porovnáva náhradu priznanú vo vzťahu k jednotlivým položkám podľa posudku znalca V.. S. a V.. Y. s tým, že celková cena podľa znaleckého posudku V.. S. je 37 623,85 €, zatiaľ čo podľa znaleckého posudku V.. Y. je 8 355,03 €.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť opakujúc podstatu skutkových a právnych záverov obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí (obdobne tak ako sú rozvedené v bode 2 tohto rozsudku). Na dôvažok podotýka, že žalovaný mal z dokazovania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa preukázané, že vyvlastnením vznikla situácia, keď žiadatelia môžu zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby, užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby, avšak žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu. Táto skutočnosť je zrejmá z miestnych ohliadok, a taktiež zo samotných vyjadrení a procesných úkonov žalobcu, ktorý v predchádzajúcich konaniach túto skutočnosť sám uviedol a zároveň navrhoval vzniknutú situáciu riešiť a právne zabezpečiť prechod cez parcely v jeho vlastníctve, a to uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena; svoju vôľu deklaroval návrhom Zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle § 151 n a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žiadateľmi ako oprávnenými z vecného bremena a ním ako povinným z vecného bremena. Žalovaný má za nelogické, že napriek krokom žalobcu (návrh na uzavretie zmluvy o vecnom bremene, návrh na zriadenie vecného bremena podaných správnemu orgánu prvého stupňa a následné doplnenie aktuálneho znaleckého posudku na ocenenie pozemkov, ktoré sú predmetom žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia) žalobca v žalobe tvrdí a dôvodí, že žiadatelia majú na zostávajúce pozemky KNE 216, 215, 214 a 213 v kat. úz. K. iný prístup ako cez pozemky v jeho vlastníctve a že nie je dôvodné rozšírenie vyvlastnenia. Uvedené svedčí len o tom, že žalobca sa účelovo snaží simulovať iný skutkový stav, ktorý v predchádzajúcich rokoch nerozporoval, práve naopak, snažil sa ho dohodou alebo právne riešiť namiesto toho, aby ako navrhovateľ vyvlastnenia pre realizáciu stavby prijal zodpovednosť za situáciu vzniknutú vyvlastnením. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že vyvlastnením vznikla situácia, keď žiadatelia môžu zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu stavby, užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby, avšak žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez
cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu. Záverom žalovaný dodáva, že z predloženého spisového materiálu správneho orgánu prvého stupňa nemal žalovaný preukázané, že by žalobca počas konania namietal výšku náhrady, alebo že by sa domáhal predloženia iného znaleckého posudku zo strany účastníkov konania alebo správneho orgánu. Až v momente, keď správny orgán prvého stupňa rozhodol o rozšírení vyvlastnenia a určil výšku náhrady za rozšírenie vyvlastnenia na základe žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 107-2019 z 12.07.2019 vypracovaného V.. I. S., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške 7,95 €/m2, žalobca v „Doplnení odvolania“ z 23.10.2019 predložil znalecký posudok č. 18/2019 z 09.10.2019 vypracovaný V.. S. Y., znalkyňou v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, v ktorom znalkyňa určila všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške 1,76 €/m2. Žalobca teda sám predložil dva znalecké posudky. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní namieta náhradu za rozšírenie vyvlastnenia uvedenú v ním predloženom znaleckom posudku a dôvodí nižšou náhradou na základe opätovne ním do odvolacieho konania predloženého znaleckého posudku. Žalovaný je toho názoru, s poukazom na ust. § 113 ods. 3 stavebného zákona, že po skončení ústneho pojednávania nariadeného vo veci návrhu žiadateľov na rozšírenie vyvlastnenia už nebolo možné prihliadnuť na ďalšie námietky, resp. návrhy na doplnenie dokazovania, a to na znalecký posudok č. 18/2019 z 09.10.2019 vypracovaný V.. S. Y..
5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.09.2020 namieta záver žalovaného, že žiadatelia nemajú vlastný prístup k zvyšným nehnuteľnostiam. Naopak, prístup fakticky aj právne zabezpečený majú, a to dokonca po svojich vlastných parcelách. Na uvedenú skutočnosť poukazoval žalobca aj v odvolacom konaní a aj v žalobe, pričom žalovaný sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal, dokonca ju vo svojom rozhodnutí ani nespomenul. Predmetné rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalobca poukazuje na snímku z katastrálnej mapy, ktorej kópia tvorí prílohu repliky, s poukazom na ktorú žalobca konštatuje, že je jednoznačne preukázané, že žiadateľom sa neobmedzilo žiadne právo k pozemku a môžu využívať zostávajúcu časť pozemku tak ako pred vyvlastnením a navyše majú zabezpečený prístup k zostávajúcim častiam pozemkov zo susediacej KNE pacely č. 785/3 - TTP o výmere 1 683 m2 zapísanej na LV č. XXXX XXX, kde sú všetci žiadatelia spoluvlastníkmi. Samotná skutočnosť, že žiadatelia majú zabezpečený prístup na zostávajúce časti pozemkov cez svoje vlastné nehnuteľnosti, musela byť správnemu orgánu známa behom celého správneho konania, pretože táto skutočnosť vyplýva, z verejne prístupných katastrálnych webových stránok, ktoré si v rámci dokazovania mal správny orgán obstarať a vykonať uvedený dôkaz. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalobca poukazuje na výpis z LV č. XXXX k. ú. K. KNE parcela č. 785/3 a snímku z katastrálnej mapy. Zo snímky z mapy je jednoznačne preukázané, že KNC parcely 829/50 a 829/51 sú vytvorené z KNE parcely 2013 a sú v podielovom spoluvlastníctve žiadateľov C. I., I. I.. KNC parcely č. 829/48 a 829/49 sú vytvorené z KNE parcely č. 214, ktoré sú v spoluvlastníctve žiadateľov R. U., Z. W., I. D.. KNC parcela č. 829/47 je vytvorená z KNE parcely č. 215 a je v podielovom spoluvlastníctve N. N.. Všetky tieto parcely spoločne s KNE parcelou č. 216 zapísanej na LV č. XXX k. ú. sú bezprostredne susediace s pozemnou komunikáciou - cestou druhej triedy II/583A, ako aj na miestnu komunikáciu Železničná ulica, ktoré sú už určené na všeobecné užívanie, a teda je určená aj na užívanie pre žiadateľov. Ako dôkaz o uvedenom tvrdení žalobca k replike priložil snímku zo spornej lokality s vyznačením verejne dostupnej miestnej komunikácie a komunikácie druhej triedy. Žalobca ďalej dôvodí, že vzhľadom na skutočnosť, že nebol právny dôvod vyvlastňovať pre žiadateľov zostávajúce časti vyvlastnených pozemkov, a preto ich žiadosť mala byť v celom rozsahu zamietnutá, nie je napokon podstatná výška náhrady za vyvlastnené zostávajúce časti pozemkov, pretože k samotnému vyvlastneniu zostávajúcich častí pozemkov nemalo vôbec dôjsť. Napriek tomu z opatrnosti poukazuje na skutočnosť, že bolo povinnosťou správneho orgánu znalecký posudok V.. I. S., znalca z odboru pozemné stavby, odmietnuť a vyzvať žalobcu na predloženie znaleckého posudku znalca z odboru odhadu hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Správny orgán mal signalizovať na Ministerstvo spravodlivosti SR, že znalec z odboru oceňovania pozemných stavieb v rozpore so svojim oprávnením oceňoval poľnohospodársku pôdu s tým, že ministerstvo spravodlivosti by malo vyvodiť voči takémuto znalcovi dôsledky. Ak by žiadatelia dostali náhradu za zostávajúce časti pozemkov vo výške náhrady za stavebný pozemok, pričom v skutočnosti ide o poľnohospodársku pôdu, vzniklo by im bezdôvodné obohatenie a mohlo by ísť o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Pokiaľ sa žalovaný bráni poukazom na ust. § 113 ods. 3 stavebného zákona s tým, že po skončení ústneho pojednávania už nebolo možné prihliadnuť na nový znalecký posudok, žalobca poukazuje na skutočnosť, že ústne konanie sa uskutočnilo 12.06.2018 a až 15.07.2019 bol predložený znalecký posudok V.. S., teda po skončení ústneho pojednávania. Znalecký posudok V.. Y. bol predložený dňa 09.10.2019, teda necelé
tri mesiace po predložení nesprávneho znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva, ktorý nemal oprávnenie na oceňovanie poľnohospodárskej pôdy. Oba posudky tak boli predložené po skončení ústneho pojednávania.
6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.
7. Ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.08.2021 navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že neobstojí námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Zo žaloby vlastne ani nie je zrejmé, akú konkrétnu skutkovú okolnosť údajne správny orgán nesprávne zistil, ktorý dôkaz nesprávne vyhodnotil, aký nelogický postup úvahy údajne použil. V konaní bola vykonaná miestna ohliadka. Z miestnej ohliadky vyplynuli závery, ktoré žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Žalobca netvrdí žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi spochybňovali. Žalobca sa v podstate obmedzuje na jediné, a to na to, že pozemky sú poľnohospodársky obrábané podľa vyjadrenia spoločnosti AGRA - VÁH, s.r.o. „teda nie je žiadny problém s prístupom“. Tvrdenie žalobcu, že údajne pozemky sú v súčasti poľnohospodársky obrábané, je úplne irelevantné. Nie je totiž dôkazom o tom, že účastníci konania (vlastníci) majú prístup na svoje pozemky. S touto námietkou žalobcu sa správne orgány nakoniec vysporiadali, a to opakovane. K.. XXX, XXX XX K.. Rozhodujúce je, že ak by samotní vlastníci chceli pozemky užívať, ako im garantuje čl. 20 Ústavy SR a § 123 ObčZ, toto by nemohli, pretože nemajú na pozemky prístup. A to v dôsledku realizácie stavby. A to žalobca ani v konaní pred správnymi orgánmi nevyvrátil. Zdôrazňujeme, že žalobca nenavrhol a ani neoznačil vykonať žiadne dôkazy. Nie v ostatnom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutia o vyvlastnení boli v minulosti opakovane zrušované Krajským súdom v BRATISLAVE. Žalovaný sa vždy bránil vyššie uvedeným tvrdením. Ani raz ho však správny súd neakceptoval. Neakceptoval ho ani Krajský súd v Žiline v už uvádzanej veci sp. zn. 30 S 80/2016, kde sa s týmto argumentom v bodoch 20, 21 a 22 rozsudku v úplnosti vyporiadal. Toto tvrdenie žalovaného je úplne irelevantné, pretože rozhodujúca a relevantná je práve tá skutočnosť, že v dôsledku vyvlastnenia bol žalobcom znemožnený prístup na ich pozemky. Toto nakoniec vyplýva aj so žalobcom citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 119/2015. V zmysle tohto rozhodnutia znemožnenie prístupu na pozemky účastníkov konania je dôvodom na rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 StavZ. Podporne možno poukázať aj na § 2 ods. 4, 5 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim v znení neskorších predpisov. Z ich dikcie vyplýva, že obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, je dôvodom pre rozšírenia vyvlastnenia na zostávajúcu časť pozemku. V časti II žaloby žalobca poukazuje na to, ako údajne majú účastníci konania údajne zabezpečený prístup svojim pozemkom. Tieto tvrdenia žalobcu sú jednak nepravdivé a jednak irelevantné. V prvom rade, podľa § 119 S.s.p. správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Správny súd je teda, až na výnimky, ktoré je potrebné interpretovať a aplikovať reštriktívne, zásadne viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy. Správnemu súdu teda neprináleží prehodnocovať skutkový stav zistený orgánmi verejnej moci, keď navyše žalobca ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. V druhom rade, v konaní pred správnym orgánom sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 8/2014 námietky proti vyvlastneniu musia uplatniť účastníci konania najneskôr pri ústnom pojednávaní. Nakoľko v konaní platí princíp rovnosti, koncentračná zásada sa vzťahuje na všetkých účastníkov konania. V danom prípade teda mal žalobca uplatniť skutočnosti tvrdené v časti II najneskôr na ústnom pojednávaní spojenom s miestnou ohliadkou. Práve za účelom preskúmania prístupu účastníkov konania na ich pozemky v kontexte návrhu na rozšírenie vyvlastnenia bola miesta ohliadka nariadená. Žalobca netvrdí, že tieto skutočnosti najneskôr na ústnom pojednávaní uplatnil. Žalobcom uvádzané skutočnosti (námietky) sú teda bezpredmetné. V treťom rade, tvrdenie žalobcu, že účastníci konania majú údajne zabezpečený bezprostredný prístup k pozemkom z cesty (neuvádza konkrétne z ktorej), nie je pravdivé. Z miestnej ohliadky vyplynulo a jej výsledky žalobca nespochybnil, že účastníci konania majú prístup k pozemkom len cez nehnuteľnosti tretích osôb. To bola nakoniec aj rozhodujúca skutočnosť, na základe ktorej správne orgány rozhodli o rozšírení vyvlastnenia. Nie je preto možné ani opodstatnene namietať, že zistený skutkový stav nie je dostatočný pre rozhodnutie vo veci. Nemožnosť prístupu na pozemok považoval Najvyšší súd SR za takú skutočnosť, ktorá napĺňa predpoklady pre rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 StavZ ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 119/2015 zo dňa 09.06.2015 ). Pokiaľ žalobca uvádza, že „účastníci konania tiež získali k uvedeným nehnuteľnostiam vecné bremeno prechodu vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 OZ“, aj táto námietka je irelevantná. Základným predpokladom vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu je teda oprávnenosť držby, ktorá sa odvodzuje od právneho titulu (skutočného alebo domnelého), z ktorého môže držiteľ legitímne odvodzovať dobrú vieru, že mu právo patrí. Žalobca netvrdí a ani nepreukazuje existenciu takéhoto titulu. Preto je jeho námietka údajného vydržania absolútne bezpredmetná. Žalobca namieta proti použitiu znaleckého posudku V.. I. S.. Nie je sporné, že to bol práve žalobca, ktorý obstaral a predložil tento dôkaz. Možno teda aj usudzovať na to, že ak ho predložil, že s jeho obsahom súhlasil. Podľa § 5 ods. 12 S.s.p. správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva. Žalobca teda zakladá námietku nezákonnosti na tom, že správny orgán sa stotožnil s dôkazom, ktorý sám obstaral a predložil. Z uvedeného dôvodu ním podaný návrh je zjavným zneužitím práva, ak teda v zmysle tvrdení žalobcu ide o to, že namieta pochybenie, ktoré sám spôsobil. Okrem toho je námietka žalobcu aj neopodstatnená. Znalec V.. I. S. je zapísaný nielen pre odbor Pozemné stavby, ale aj pre odbor Odhad hodnoty nehnuteľností : „Odvetvie je zamerané na stanovenie východiskovej, technickej a všeobecnej hodnoty nehnuteľností, stanovenie všeobecnej hodnoty práv a záväzkov viaznucich na nehnuteľnostiach, stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného, stanovenie výšky škody“. Znalec bol oprávnený stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov (nehnuteľností). Znalec vychádzal zo skutočnosti, že ide o ornú pôdu. Preto je námietka žalobcu neopodstatnená. Žalobca neuplatnil žiadne vecné námietky proti správnosti znaleckého posudku V.. I. S.. Žalobca v konečnom dôsledku namieta proti aplikácii koncentračnej zásady. Vychádzajúc z časti III žaloby, poukazuje na právo účastníka konania v ktoromkoľvek štádiu konania navrhovať dôkazy podľa § 32 ods. 1 SprP. Vo vyvlastňovacom konaní sa aplikuje koncentračná zásada. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní; na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada ( § 113 ods. 3 StavZ ). To znamená, že rozhodujúci je skutkový a právny stav ku dňu vykonania ústneho pojednávania. Skutočnosti, ktoré nastali potom, sú pre konanie a rozhodnutie úplne irelevantné. Žalobca opomenul, že na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje SprP len subsidiárne, a to podľa § 140 StavZ, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z uvedeného, s poukazom na § 113 ods. 3 StavZ, jasne vyplýva, že právo účastníka konania v ktoromkoľvek štádiu vyvlastňovacieho konania navrhovať dôkazy podľa § 32 ods. 1 SprP, sa vo vyvlastňovacom konaní neuplatňuje. Právo navrhovať dôkazy sa uplatňuje iba obmedzene, a to do uplynutia lehoty na predkladanie námietok. Je tomu práve z dôvodu, ktorý uvádza samotný žalobca, a to donútiť účastníkov konania, aby všetky procesné prostriedky vyčerpali v určitom procesnom štádiu a tým zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť konania. Účelom koncentračnej zásady je zabrániť práve tomu, o čo sa snaží žalobca, a to uplatňovaním nových skutočností spochybňovať rozhodnutia správneho orgánu z hľadiska zistenia skutkového stavu. Žalobca teda nemôže opodstatnene namietať, že správny orgán neprihliadal na jeho námietky a dôkazy, ktoré predložil po uplynutí lehoty na uplatnenie námietok, a to vrátane znaleckého posudku V.. S. Y..
8. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalších účastníkov 1/ - 8/ zo dňa 10.09.2021 opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov, ktoré obsiahol v podanej žalobe (v podrobnostiach, tak ako sú rozvedené v bode 3. tohto rozsudku). Pokiaľ účastníci konania popierajú, že majú zabezpečený prístup k svojim pozemkom a navyše tvrdia, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a irelevantné, k tomu uviedol, že žalobca predložil v tomto konaní dôkazy o tej skutočnosti, že účastníci konania majú zabezpečený prístup na svoje parcely a to predložením snímky z mapy, LV č. XXXX k. ú. K., LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXX snímku zo spornej lokality s vyznačením verejne dostupnej miestnej komunikácie a komunikácie druhej triedy. V samotnej žalobe v bode II. sa žalobca odvoláva na uvedené dôkazy, ktorú sú verejne prístupné na internetovej stránke www.zgbis.sk <http://www.zgbis.sk>. Účastníci konania vo svojom vyjadrení neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvrátili preukázané tvrdenia o tom, že majú zabezpečený prístup po svojich parceliach k tzv. zbytkovým parcelám a teda ich popretie uvedenej skutočnosti je neúčinné. Okresný úrad na ohliadke na mieste samom konštatoval bezproblémový prístup na pozemky KN-E parc. č. 216, 215, 214, 213, ďalej konštatoval, že sú využívané poľnohospodársky spoločnosťou AGRA - Váh s.r.o. Varín a už aj samotná táto skutočnosť potvrdzuje, že uvedené nehnuteľnosti je možné bez problémov využívať. Poukázal na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z hore uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že nie je naplnené ust. § 110 ods. 3 stavebného zákona, pretože sa vyvlastnením neobmedzilo žiadateľom iné právo k pozemku, a taktiež sa nepreukázalo, že by žiadatelia nemohli využívať zostávajúcu časť pozemku,
alebo by mali len obmedzené právo k pozemku, a taktiež nebolo preukázané, že by žiadatelia mohli užívať zostávajúce časti pozemkov len s neprimeranými ťažkosťami. Práve naopak, je jednoznačne preukázané, že žiadateľom sa neobmedzilo žiadne právo k pozemku, ďalej je jednoznačne preukázané, že žiadatelia môžu využívať zostávajúcu časť pozemku tak, ako pred vyvlastnením a navyše majú zabezpečený prístup k zostávajúcim častiam pozemkov zo susediacej KN-E parcely č. 785/3-TTP o výmere 1683 m2 zapísanej na LV č. XXXX XXX, kde sú všetci žiadatelia spoluvlastníkmi. Prístup na uvedené KN-E parcely č. 216, 215, 214, 213, na ktoré stavebný úrad rozšíril vyvlastnenie o zostávajúce časti, majú žiadatelia zabezpečený cez svoju KN-E parcelu, kde samotní žiadatelia sú podielovými spoluvlastníkmi, a to: KN-E parcelu č. 785/3-TTP o výmere 1683 m2 zapísanú na LV č. XXXX ide o spoločné nehnuteľností, kde pod poradovým číslom 55 je podielovou spoluvlastníčkou v predmetných nehnuteľnostiach žiadateľka I. B., rod. G., pod Rč 141 je spoluvlastníčkou žiadateľka N. N., rod. D., pod Rč 297 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka R. U., pod Rč 298 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka I. D., pod Rč 299 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka Z. W. a pod Rč 385 je podielovým spoluvlastníkom žiadateľ S. G. a pod Rč 406 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka I. I., rod. H.. Uvedené nehnuteľnosti priamo susedia s KN-E parcelami č. 216, 215, 214, 213, ku ktorým žiadatelia nepravdivo tvrdia, že nemajú zabezpečený prístup a žiadajú v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona ich zostávajúcu časť vyvlastniť. Nie je teda pravdou tvrdenie žalovaného, že žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky - novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu. Žiadatelia majú teda zabezpečený prístup na zostávajúce časti pozemkov cez svoje pozemky, a to KN-E parcelu č. 785/3-TTP o výmere 1683 m2 zapísanú na LV č. XXXX k. ú. K., v ktorej sú spoluvlastníkmi, a to konkrétne pod radovým číslom 55 žiadateľka I. B., rod. G., pod Rč 141 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka C. I., pod Rč 190 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka N. N., rod. D., pod Rč 297 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka R. U., pod Rč 298 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka I. D., pod Rč 299 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka Z. W. a pod Rč 385 je podielovým spoluvlastníkom žiadateľ S. G. a pod Rč 406 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka I. I., rod. H. a nie je teda pravdou tvrdenie žalovaného, že na zostávajúce časti pozemkov majú žiadatelia prístup len cez cudzie pozemky. Dôkazy a ich doplnenie môže účastník konania navrhovať vždy, a to ako na zistenie podkladov pre prvostupňové rozhodnutie, tak aj pri preskúmaní rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žiadatelia majú zabezpečený prístup na zostávajúce časti pozemkov cez svoje vlastné nehnuteľnosti musela byť správnemu orgánu známa behom celého správneho konania, pretože táto skutočnosť vyplýva z verejne prístupných katastrálnych webových stránok, ktoré si v rámci dokazovania mal správny orgán obstarať a vykonať uvedený dôkaz. Opätovne žalobca zdôraznil, že správny orgán, napriek tejto všeobecne známej skutočnosti, že žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov cez svoje vlastní pozemky a nie tak, ako tvrdí nesprávne správny orgán, že len cez cudzie pozemky, sa správny orgán s touto objektívnou skutočnosťou vôbec nevysporiadal a dokonca sa s touto skutočnosťou ani účelovo nezaoberal. Zo snímky z mapy je jednoznačne preukázané, že KN-C parcely 829/50 a 529/51 sú vytvorené z KN-E parcely 213 a sú v podielovom spoluvlastníctve žiadateľov C. I. a I. I.. KN-C parcely č. 829/48 a 829/49 sú vytvorené z KN-E parcely č. 214, ktoré sú v spoluvlastníctve žiadateľov R. U., Z. W. a I. D.. KN-C parcela č. 829/47 je vytvorená z KN-E parcely č. 215 a je v podielovom spoluvlastníctve N. N.. Všetky tieto parcely spoločne s KN-E parcelou 216 zapísanej na LV č. XXX k. ú. K. sú bezprostredne susediace s pozemnou komunikáciou - cestou druhej triedy II/583A, ako aj na miestnu komunikáciu Železničná ulica, ktoré sú určené na všeobecné užívanie, a teda je určená aj na užívanie pre žiadateľov. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebol právny dôvod vyvlastňovať pre žiadateľov zostávajúce časti vyvlastnených pozemkov, a preto ich žiadosť mala byť v celom rozsahu zamietnutá. Z tohto dôvodu nie je podstatná výška náhrady za vyvlastnené zostávajúce časti pozemkov, pretože k vyvlastneniu zostávajúcich častí pozemkov nemalo v zmysle zákona vôbec dôjsť.
9. Ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ v duplike k replike žalobcu zo dňa 12.10.2021 uvádzajú, že tvrdenie žalobcu, že účastníci konania majú zabezpečený prístup k pozemkom, ktoré boli vyvlastnené, nie je pravdivé. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán nezistil konkrétne skutkové okolnosti podstatné pre rozhodnutie, rovnako neobstojí. Vo veci bola vykonaná miesta ohliadka, ktorej závery žalobca relevantným spôsobom nespochybnil, až teraz dodatočne v žalobe. Tvrdenie žalobcu, že účastníci konania majú zabezpečený prístup cez Železničnú ulicu, je dôvod uplatnený oneskorene, po lehote na podanie žaloby. Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd (§ 62 ods. 1 S.s.p.). Okrem toho túto námietku mal žalobca uplatniť na miestnej obhliadke. Tvrdenie žalobcu, že účastníci konania majú zabezpečený prístup k pozemkom priamo z vybudovanej cesty, je rovnako nepravdivé, v rozpore s výsledkami miestnej ohliadky. Prístupu bránia zvodidlá a násyp. Rovnako namietali, že tento dôvod bol uplatnený oneskorene.
Tvrdenie žalobcu, že účastníci konania majú zabezpečený prístup cez pozemky parcelné číslo 785/2- TTP a 785/-TTP ( KNE ), je nepravdivé. Uviedli, že tieto pozemky tvoria svah potoka, takže sa tadiaľ chodiť (jazdiť) nedá. V roku 1956 však aj časť týchto pozemkov bola zabraná pre výstavbu futbalového ihriska Dňa 10. augusta 1967 sa uskutočnil slávnostný výkop pod stavbu základnej školy a futbalové ihrisko sa posunulo asi o 80m do nehnuteľnosti, čím prakticky prestala existovať akákoľvek „cesta“ - svah potoka. Na mapke č. 1. označená vlnovkou pôvodná cesta a „cesta“ - svah potoka. Postavením ihriska na parcelu číslo : 785/2 nie je žiaden prístup. Výsledky obhliadky zo dňa 12.12.2012 potvrdzujú, že postavením ihriska nie je prístup na parcelu 785/2. Mapka č. 2 potvrdzuje že parcela 785 je prerušená parcelou 822/1 a je tak úplne znemožnený prechod z par. 785/2 na par. 785/3. Rovnako namietali, že tento dôvod bol uplatnený oneskorene. Tvrdenie žalobcu, že prístup k pozemkom je zo Školskej ulice, je rovnako nepravdivé. Rovnako namietali, že tento dôvod bol uplatnený oneskorene. Pozemky parcelné čísla 785/2 a 785/3 sú prerušené parcelou 822/1. Na str. 4 sa žalobca venuje inštitútu vydržania. Stále však opomína, že samotné pokojné užívanie na získanie práva vydržaním nestačí, ale musia byť splnené aj ďalšie zákonné podmienky vydržania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008). Žalobca dokonca ani netvrdí splnenie (všetkých) podmienok pre získanie práva vydržaním a už vôbec ich nepreukázal, čo mal nakoniec urobiť najneskôr na miestnej obhliadke. Nie je pravdivé tvrdenie, že existencia prístupu účastníkov konania je zrejmá z mapových podkladov. V danom prípade sú rozhodujúce výsledky miestnej ohliadky. Mapové poklady vždy presne nazachytávajú situáciu na tvári miesta. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nevyvrátil predpoklady pre aplikáciu § 110 ods. 3 StavZ. Žalobca konkrétne nepreukázal prístup účastníkov konania na tzv. zbytkové parcely. Čo sa týka zisťovania podkladov pre rozhodnutie, správny orgán nariadil a vykonal miestu obhliadku. A to je rozhodujúce. Nie je teda možné vytýkať správnemu orgánu, že nezisťoval skutočnosti relevantné pre rozhodnutie. Z jej výsledkov nevyplynulo, že účastníci konania majú po právnej i faktickej prístup na svoje nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcu, že : „Dôkazy a ich doplnenie môže účastník konania navrhovať vždy, a to ako na zistenie podkladov pre prvostupňové rozhodnutie, tak aj pri preskúmaní rozhodnutia“ nie je pravdivé. Žalobca opätovne cituje ustanovenia SprP týkajúce sa zisťovania skutkového stavu. Žalobca však opätovne opomenul, že na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje SprP len subsidiárne, a to podľa § 140 StavZ, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. „V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžp 1/2011). Koncentračná zásada je vyjadrením zásady vigilantibus iura a jej účelom je racionalizácia stavebného konania. Účelom je koncentrovať zisťovanie skutkového stavu do určitého časového okamihu, aby sa konanie nepredlžovalo opakovaným vznášaním návrhov, pripomienok, námietok. Koncentrácia konania sa týka predovšetkým námietok a pripomienok týkajúcich sa skutkového stavu, teda aj vrátane návrhov na dokazovanie a pod. Uplatnenie koncentračnej zásady nie je v rozpore s právom na inú právnu ochranu alebo s ďalšími procesnými právami účastníkov konania. Na str. 9 žalobca opakuje námietky proti znaleckému posudku, ktorý sám nechal vypracovať a ktorý sám predložil. Tieto námietky žalobca zakladá na tom, že znalec V.. I. S. je zapísaný nielen pre odbor Pozemné stavby. Žalobca opomína, že znalec je zapísaný aj pre odbor Odhad hodnoty nehnuteľností. Námietka žalobcu je preto neopodstatnená. Znalec V.. I. S. je zapísaný nielen pre odbor Pozemné stavby, ale aj pre odbor Odhad hodnoty nehnuteľností : „Odvetvie je zamerané na stanovenie východiskovej, technickej a všeobecnej hodnoty nehnuteľností, stanovenie všeobecnej hodnoty práv a záväzkov viaznucich na nehnuteľnostiach, stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného, stanovenie výšky škody“. Znalec bol oprávnený stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov (nehnuteľností), a to vrátane pozemku, ktorý má charakter ornej pôdy. Ide stále o nehnuteľnosť. Z ničoho nevyplýva, že jeho kompetencia sa obmedzuje len na určité nehnuteľnosti. Práve naopak. Znalec vychádzal zo skutočnosti, že ide o ornú pôdu. Preto je námietka žalobcu neopodstatnená. Žalobca neuplatnil žiadne vecné námietky proti správnosti znaleckého posudku V.. I. S..
10. Na ďalšie vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.11.2021 správny súd neprihliadol, nakoľko uvedené vyjadrenie bolo doručené správnemu súdu po uplatnení sudcovskej koncentrácie prípisom súdu zo dňa 06.09.2021.
11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 15.02.2022 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
12. Podľa § 110 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom k 09.04.2020 deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len „stavebný zákon“) vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.
Podľa § 114 ods. 2 stavebného zákona rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom 1c) určuje najmä a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. 1c) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
13. V správnym súdom prejednávanej veci podstatou sporu bola otázka, či boli splnené zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 110 ods. 3 veta tretia stavebného zákona pre vyvlastnenie zostávajúcej časti pozemkov ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/, t. j. či ďalší účastníci nemôžu využívať zostávajúcu časť pozemkov, prípadne či zostávajúcu časť pozemkov môžu využívať len s neprimeranými ťažkosťami.
14. Žalovaný dospel k záveru, že ďalší účastníci môžu využívať zostávajú časť pozemkov (ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu verejnoprospešnej stavby) rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením (pozemky sú využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu), avšak ďalší účastníci majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu.
15. Žalobca v podanom odvolaní proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného namieta vyššie uvedené závery žalovaného (okrem iného) dôvodiac, že ďalší účastníci majú prístup na KNE parcely č. 216, 215, 214, 213 zabezpečený cez KNE parcely č. 785/2 - TTP o výmere 854 m2 a KNE parcelu č. 785/3 - TTP o výmere 1 683 m2 zapísanej na LV č. XXXX. Ide o spoločné nehnuteľnosti, kde pod radovým číslom 55 je podielovou spoluvlastníčkou v predmetných nehnuteľnostiach I. B., rod. G., pod Rč 141 je podielovou spoluvlastníčkou C. I., pod Rč 190 je podielovou spoluvlastníčkou N. N., rod. D., pod Rč 297 je podielovou spoluvlastníčkou R. U., pod Rč 298 je podielovou spoluvlastníčkou I. D., pod Rč 299 je podielovou spoluvlastníčkou Z. W. a pod Rč 385 je podielovým spoluvlastníkom S. G. a pod Rč 406 je podielovou spoluvlastníčkou I. I., rod. H.. Prístup na uvedené nehnuteľnosti je zo Školskej ulice v Gbeľanoch, z ktorej je vybudované premostenie cez potok priamo nadväzujúci na uvedené nehnuteľnosti, ktoré priamo susedia s KNE parcelami č. 216, 215, 214, 213, ku ktorým ďalší účastníci tvrdia, že nemajú zabezpečený prístup. Ďalej žalobca v odvolaní rovnako uvádzal, že ďalší účastníci získali k nehnuteľnostiam, ktoré využívali na prístup k zvyškovým pozemkom, vecné bremeno prechodu vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že k vydržaniu došlo zo zákona automaticky, pokiaľ sa uvedený prechod kľudne, nerušene a dobromyseľne užíva po
dobu dlhšiu ako 10 rokov, pričom táto skutočnosť je jednoznačne preukázaná samotným faktom, že minimálne od ukončenia výstavby cesty, čo predstavuje dobu dlhšiu ako 10 rokov, sa tento prechod využíva a využíva ho v mene vlastníkov - ďalších účastníkov ich nájomca spoločnosť AGRA - VÁH, s.r.o.. Táto skutočnosť je preukázaná na internetovej stránke <https://gsaa.mpsr.sk/>, kde v súvislosti s poskytovaním štátnych dotácií na poľnohospodársku činnosť je preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, sú poľnohospodársky obrábané po dobu viac ako 10 rokov a pokiaľ by aj AGRA - VÁH, s.r.o. prechádzal cez cudzie nehnuteľnosti, čo žalobca spochybňuje, aj k týmto nehnuteľnostiam vzniklo vlastníkom nehnuteľností - ďalším účastníkom zo zákona vecné bremeno prechodu vydržaním.
16. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorú žalobca videl v absencii tej jeho časti, kde by sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
17. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zameniť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
18. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
19. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v nadväznosti na citované ust. § 114 ods. 2 stavebného zákona, ktoré je potrebné vo veci subsidiárne aplikovať. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
20. Žalobca (okrem iného) v odvolaní uplatnil odvolaciu námietku, v zmysle ktorej ďalší účastníci majú prístup k zostávajúcej časti nevyvlastnených pozemkov cez vlastné parcely EKN č. 785/2 - TTP o výmere 854 m2 a EKN parc. č. 785/3 - TTP o výmere 1 683 m2 zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. K., ako aj námietku, že ďalší účastníci majú prístup k zostávajúcim častiam nehnuteľností, nakoľko nadobudli vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremeno prechodu k zostávajúcej časti nehnuteľností.
21. V prejednávanej veci žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa vecne nevysporiadal s uvedenými námietkami, t. j. žalobca nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku o existencii prístupu ďalších účastníkov na zostávajúce pozemky cez EKN parc. č. 785/2, 785/3 zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. K., pričom k námietke existencie práva prechodu plynúceho z vecného bremena titulom vydržania sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie nedôvodnosti takej námietky.
22. Správny súd podotýka, že označené odvolacie námietky žalobcu boli relevantné (t. j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan
v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR, je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy, v opačnom prípade správny orgán poruší právo účastníka konania na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie rozhodnutia. Práve vysporiadanie sa so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami účastníka konania môže zabrániť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov, resp. žalôb.
23. Žalobca mal dostať vzhľadom na vyššie uvedené právnoteoretické postuláty konkrétnu odpoveď na svoju námietku v otázke existencie prístupu ďalších účastníkov k zostávajúcim častiam nehnuteľností, keď práve od zodpovedania označenej otázky závisí záver správneho orgánu o naplnení hypotézy citovaného ust. § 110 ods. 3 veta tretia stavebného zákona pre vyvlastnenie zostávajúcej časti nehnuteľností. Žalovaný mal dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť označené odvolacie námietky žalobcu a posúdiť opodstatnenosť takýchto námietok vo svetle aplikovaných nielen hmotnoprávnych ale aj procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, porušil citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste pre úplnosť podotknúť, že nie je povinný avšak ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a dopĺňať nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti odvolacích námietok žalobcu.
24. Vzhľadom na absenciu preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musel správny súd s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia.
25. Úlohou žalovaného v novom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu a v rozhodnutí sa vysporiadať so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami v súlade s citovaným ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Len vo všeobecnosti správny súd dodáva, že samotné neuplatnenie námietky v koncentračnej lehote neumožňuje rezignovať správnemu orgánu na právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou je, aby účastník dostal odpoveď na svoju relevantnú a konkrétnu námietku, hoc by to bola odpoveď, že táto námietka je nedôvodná z hľadiska správnym orgánom aplikovaných procesno-právnych, resp. hmotno-právnych predpisov. Na splnení si tejto povinnosti správnym orgánom je nevyhnutné dôsledne trvať, nakoľko sa tak eliminuje aj podávanie nedôvodných opravných prostriedkov, resp. žalôb. Je potrebné doplniť, že uplatnenie koncentračnej zásady stavebný úrad nezbavuje povinnosti postupovať v konaní v zmysle zásady zákonnosti vyjadrenej v ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp 27/2011 zo dňa 28.06.2012). Naostatok považuje správny súd k obrane ďalších účastníkov v poradí 1/ až 8/, v zmysle ktorej koncentračná zásada sa vzťahuje aj na predkladanie dôkazných návrhov, za potrebné poznamenať, že týmto ďalšími účastníkmi prezentovaným výkladom by sa rozšírila zákonom ustanovená povinnosť tvrdenia o výslovne zákonne neustanovenú dôkaznú povinnosť (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 397/2019-10).
26. Pre úplnosť správny súd dodáva, že na nariadenom pojednávaní dňa 15.02.2022 zamietol návrhy žalobcu (vznesené žalobcom v replike zo dňa 29.09.2020) na doplnenie dokazovania Snímkou z mapy, LV č. XXXX, kat. úz. K., snímkou zo spornej lokality s vyznačením verejne dostupnej miestnej komunikácie a komunikácie druhej triedy, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXX a LV č. XXX z nasledovných dôvodov. Pre správny súd je podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým skutkovým stavom je správny súd viazaný. V prejednávanej veci naviac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t. j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP.
27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Správny súd náhradu trov konania nepriznal ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 8/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo ich povinnosťou ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej bez ich vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu trov konania priznať.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.