Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/13/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Ley Gubovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast. LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanému KERAMON Mobile, s.r.o., Konventná 7, 811 03 Bratislava, IČO: 48 283 916, práv. zast. Advokátska kancelária MCL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. -494 zo dňa 15.4.2021 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. -504 zo dňa 21.4.2021, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. -494 zo dňa 15.4.2021 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. -504 zo dňa 21.4.2021 zrušuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi jednotlivo určené hnuteľné veci špecifikované vo výroku uznesenia, a to v lehote do troch dní odo dňa doručenia/ vykonateľnosti neodkladného opatrenia a navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%. Dopĺňacím uznesením č.k. -504 zo dňa 21.4.2021 súd poučil žalovaného že môže podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej týkajúcu sa nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, pričom žalobcom v takomto spore bude obchodná spoločnosť KERAMON Mobile, s.r.o. so sídlom Konventná 7, 811 03 Bratislava, IČO: 48 283 916 a žalovaným bude obchodná spoločnosť Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným dňa 19.3.2020 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jednotlivo určené hnuteľné veci tak, ako sú špecifikované v návrhu. Žalobca svoje tvrdenia odvodzoval od toho, že ako držiteľ oprávnenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb vo verejnom záujme je povinný mať prijaté zodpovedné technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb. Za týmto účelom vybudoval predajnú sieť svojich zmluvných partnerov - obchodných zástupcov, ktorým udelil licenciu na používanie obchodnej značky ORANGE a ktorí zabezpečujú predaj produktov a služieb, ich servis. Žalovaný bol do decembra 2020 jedným z viacerých obchodných zástupcov žalobcu Toto právne postavenie nadobudol dňom 1.11.2020 kúpou časti podniku podľa Zmluvy o predaji podniku

zo dňa 28.10.2020 od pôvodného obchodného zástupcu žalobcu - spoločnosti KERAMON Trade, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 754 072 (ďalej aj „Pôvodný obchodný zástupca“). Spoločnosti boli majetkovo i personálne prepojené v osobe spoločníka a konateľa Q. E., K. XX, E.. Zmluvou o predaji žalovaný získal všetky aktíva a zmluvy vzťahujúce sa k časti podniku, ktorá slúži celkovo na prevádzkovanie 28 značkových predajní a obchodných kancelárii Orange, ako sú definované v bode 1.1.2 zmluvy, vrátane samotnej Zmluvy o obchodnom zastúpení (bod 13) a tiež držbu k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa na jednotlivých predajniach a obchodných kanceláriách. Žalovaný tak získal do svojej držby aj hnuteľné veci nachádzajúce sa v 2 prevádzkach žalobcu a to v obchodnej kancelárii Orange označenej ako „SME 6000“ a „SME 6002“ obe na adrese Námestie SNP 3, Zvolen. Ide o hnuteľné veci: mobilné telefóny, koncové telekomunikačné zariadenia, príslušenstvo a ďalší tovar v celkovej hodnote 73.209,53 EUR, ktorého vlastníkom je žalobca a sú predmetom tohto návrhu.

3. Žalobca doručil dňa 14.12.2020 žalovanému list, ktorým mu 1) zrušil/odňal oprávnenia obchodného zástupcu vykonávať obchodné zastúpenia v značkových predajniach a v SME kanceláriách, a ktorým 2) odstúpil od Zmluvy o obchodnom zastúpení. V liste žalobca vyzval žalovaného na vrátenie všetkých vecí, ktoré boli obchodnému zástupcovi poskytnuté v zmysle Zmluvy o obchodnom zastúpení. Išlo o jednostranné právo žalobcu v zmysle článku 4 bod 78 Zmluvy o obchodnom zastúpení, a to bez toho, aby bol žalovaný v porušení plnení svojich zmluvných povinností. V zmysle uvedeného zaniklo žalovanému právo vykonávať obchodné zastúpenie aj vo vzťahu k 2 prevádzkam, a to obchodnej kancelárii SME 6000 a k obchodnej kancelárii SME 6002. Právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy vzniklo žalobcovi v dôsledku naplnenia viacerých, a to až 9 dôvodov uvedených v článku 26 bod 3 písm. a) a d), bod 4 písm. g), h), i), k), m), p) a q). Zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom každé z nich predstavovalo samostatný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Každý jeden dôvod žalobca podrobne špecifikoval na stranách 4-6 listu zo dňa 10.12.2020. Žalobca vyzval žalovaného v lehote 2 pracovných dní na vydanie hnuteľných vecí naspäť do distribučného skladu žalobcu aj osobitnou písomnou výzvou doručenou žalovanému dňa 22.12.2020, pričom lehota na vydanie vecí uplynula dňa 28.12.2020 a počnúc dňom 29.12.2020 je žalovaný v omeškaní so splnením reivindikačnej povinnosti. Žalovaný do dnešného dňa hnuteľné veci nevydal, neoprávnene ich vyniesol z prevádzok dňa 10.2.2021 a neoprávnene ich zadržiava, o čom svedčí podpis žalovaného na inventúrnych zostavách ako preberajúceho. Žalovanému nesvedčí žiaden právny dôvod na zadržiavanie hnuteľných vecí, žalovanému nesvedčí voči žalobcovi žiadna finančná alebo nefinančná pohľadávka a je dokonca voči žalobcovi v omeškaní so zaplatením pohľadávok v celkovej výške 121.915,46 EUR. Naliehavosť na vydaní neodkladného opatrenia žalobca dôvodil neexistenciou akéhokoľvek právneho dôvodu na zadržiavanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu, pričom žalobca teraz nemôže riadne a včas použiť pri výkone svojho podnikania hnuteľné veci zadržiavané žalovaným, čím mu je znemožnený výkon vlastníckeho práva. To všetko v situácii, kedy žalobca zaplatil svojím dodávateľom a hodnota hnuteľných vecí predstavuje 73.209,53 EUR. Žalobca poukázal na to, že mobilné telefóny /hnuteľné veci/ z dôvodu rýchleho technického a technologického vývoja rýchlo strácajú na svojej hodnote. Zároveň zdôraznil, že žalovaný v čase podania návrhu dlhuje Sociálnej poisťovni na poistnom sumu 51.610,12 EUR, uvedené predstavuje hrozbu pre žalobcu, nakoľko existuje vykonateľný exekučný titul a riziko , že poverený exekútor zaradí pri vykonávaní exekúcie aj hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu , predá ich na definitívnu škodu žalobcu, kedy návrat do pôvodného stavu nie je možný.

4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , , , , , V odôvodnení súd uviedol, že na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že je daný nárok žalobcu ako vlastníka disponovať s hnuteľnými vecami bližšie špecifikovanými v petite neodkladného opatrenia a tieto mať vo svojej držbe v zmysle Obč. zák.. Žalobca má preto podľa Obč. zák. právo na ochranu proti žalovanému ako osobe, ktorá zasahuje do jeho vlastníckeho práva, tým, že tieto hnuteľné veci neoprávnene zadržiava bez právneho dôvodu, preto sa žalobca ako vlastník hnuteľných veci môže domáhať ich vydania. Žalovaný neoprávnene zadržiava žalobcovi hnuteľné veci v hodnote 73.209,53 EUR, čo zároveň predstavuje pre žalobcu bezprostredne hroziacu ujmu, keďže neoprávneným odmietaním vydania predmetných hnuteľných vecí žalovaným dochádza k poklesu ich hodnoty z dôvodu rýchleho technického a technologického vývoja tohto špecifického tovaru. Tento druh tovaru je bežne v priebehu krátkeho časového úseku nahradený modernejším a užívateľsky prístupnejším modelom. Rovnako tak neoprávneným zadržiavaním hnuteľných vecí žalovaný spôsobil, že tieto hnuteľné veci nemôže žalobca riadne a včas použiť pri výkone svojho podnikania, čím mu žalovaný bráni riadne poskytovať služby a znemožňuje mu výkon vlastníckeho práva. Žalobcu nemožno nútiť, aby si za účelom splnenia svojho záväzku voči zákazníkom znova zaobstaral tie isté zariadenia

s rizikom, že doposiaľ nakúpené veci neskôr vydané nepredá. Zároveň podľa súdu existuje objektívna obava v súvislosti s dlhom žalovaného v sociálnej poisťovni, ktorý môže vyústiť do vydania exekučného titulu a zaradenia hnuteľných vecí žalobcu do exekúcie, čím môže byť ohrozený prípadný budúci výkon rozhodnutia. Konajúci súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého je na vydaní týchto hnuteľných vecí daný aj verejný záujem, keďže žalobca má počas núdzového stavu zabezpečovať poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu. Na danom mieste súd pripomenul znenie , a , v zmysle ktorého zákon zreteľne stanovuje o zabezpečenie akých služieb vo verejnom záujme ide (podnik je povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území, etc.), avšak predaj a disponovanie so zariadeniami žalobcu koncovým užívateľom medzi tieto služby nepatrí. O takýto prípad by sa mohlo jednať len vtedy, ak by žalobca preukázal, že je potrebné zabezpečiť tento druh tovaru pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území, čo sa však nestalo.

5. S poukazom na uvedené žalobca osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku a ohrozenie svojho práva. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. , , , , a a uviedol, že platnosť odstúpenia je medzi stranami sporu v tejto veci sporná, pričom žalovaný považuje odstúpenie za neplatné. Žalovaný nenamieta, že došlo k zániku zmluvy, resp. spolupráce založenej zmluvou, avšak nie na základe odstúpenia žalobcu, ale na základe výslovného prejavu vôle oboch strán sporu vo veci zmluvu ukončiť. Žalovaný vykonáva zádržné právo k hnuteľným veciam prevzatým od žalobcu vrátane hnuteľných vecí, za účelom zabezpečenia pohľadávky, resp. pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, pričom výkon zádržného práva k hnuteľným veciam žalovaný oznámil žalobcovi jeho listom zo dňa 29.12.2020. Úmyselné opomenutie (vynechanie) (a) jednotlivých skutočností týkajúcich sa hnuteľných vecí, ktoré nastali pred podaním návrhu na súd a sú žalobcovi dobre známe, a (b) s nimi súvisiacej vzájomnej komunikácie so žalovaným preukazuje účelovosť návrhu a šikanózneho výkonu práva zo strany žalobcu .Podľa žalovaného zo zákonných ustanovení je zrejmé, že jediným hmotnoprávnym prostriedkom ochrany, ktorým sa skutočný vlastník veci, resp. aj jej oprávnený držiteľ, môže domáhať vydania veci od tretej osoby je žaloba, pričom z komentárov k Obč. zák. vyplýva, že tento právny názor je prijatý a dlhodobo akceptovaný aj odbornou právnou praxou, pričom súd musí v rámci súdneho sporu o vydanie veci posúdiť skutočnosť, či právo žalovaného k predmetnej veci prevažuje nad vlastníckym právom (resp. oprávnenou držbou) žalobcu k nej. V prípadnom súdnom spore o vydanie určitej veci je resp. by mala byť žalovanému poskytnutá ochrana vo forme možnosti žalovaného podať námietku proti vlastníckej žalobe spočívajúcu v namietaní oprávneného zásahu žalovaného do vlastníckeho práva /resp. oprávnenej držby/ žalobcu k takejto veci, okrem iného aj namietaním výkonu zádržného práva k nej. K absencii preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca v návrhu tvrdí, že je údajným vlastníkom hnuteľných vecí a svoje predmetné tvrdenia preukazuje dôkazmi o vlastníctve k hnuteľným veciam. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na dodacie listy a preberacie protokoly, ktoré preukazujú/osvedčujú prevzatie tovaru žalovaným od dopravcu a nie sú nadobúdacím titulom žalobcu k hnuteľným veciam, a teda nie sú a nemôžu byť listinami, resp. dôkazmi preukazujúcimi/osvedčujúcimi vlastníctvo žalobcu. Žalovaný nepopiera, že prevzal hnuteľné veci od žalobcu, avšak žalobca ani počas trvania zmluvy nemal dôvod a neskúmal skutočnosť, či je žalobca vlastníkom hnuteľných vecí alebo nie.

7. žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobca návrhom neosvedčil skutočnosti, na ktoré platné právo viaže nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľným veciam, a preto neboli splnené procesné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia; súd na základe vykonaných dôkazov o vlastníctve žalobcu k hnuteľným veciam dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vlastníctvo žalobcu k hnuteľným veciam nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k osvedčovaniu vlastníckeho práva žalobcu a s tým súvisiacej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore vo veci, uznesenie nie je dostatočne odôvodnené a už vôbec nie jej presvedčivé, je svojvoľné, a preto je arbitrárne. Taktiež súd vo veci na možnosť procesnej obrany žalovaného vôbec neprihliadal a neodkladné opatrenie, ktoré je trvalého charakteru nariadil bez nariadenia pojednávania a akéhokoľvek stanoviska žalovaného, čím odňal žalovanému možnosť podania námietky voči vlastníckej „žalobe“ žalobcu . Nariadením

neodkladného opatrenia došlo k porušeniu princípu proporcionality, o to viac, že sa jedná o trvalé neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu, t.j. v tomto prípade žalobu o vydanie veci a k porušeniu ochrany žalovaného v súdnom spore vo veci úplným vylúčením jeho procesnej obrany prostredníctvom námietok proti vlastníckej „žalobe“. S ohľadom na vedomosť žalobcu o možnosti domáhania sa vydania hnuteľných vecí výlučne prostredníctvom žaloby o vydanie veci podľa § 126 Obč. zák. má žalovaný za to, že podaním návrhu sa žalobca úmyselne a účelovo snaží, resp. snažil obísť existujúci hmotnoprávny prostriedok ochrany vlastníckeho práva, resp. oprávnenej držby s cieľom oslabiť procesnú obranu žalovaného v súdnom spore v tejto veci spoliehajúc sa, resp. počítajúc s možnosťou nariadenia neodkladného opatrenia súdom bez pojednávania podľa , k čomu aj došlo. Žalovaný poukázal i na to, že súd bol v uznesení povinný poučiť strany sporu v tejto veci podľa , avšak takéto poučenie v uznesení absentuje. Žalovaný sa plne stotožňuje so záverom súdu, podľa ktorého predaj telekomunikačných zariadení koncovým užívateľom nepatrí medzi poskytovanie verejných služieb podľa zákona o EK.

8. V odvolaní žalovaný poukázal na novelu exekučného poriadku, v ktorej bolo odo dňa 1.4.2017 vypustené ustanovenie § 61 (Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené), pričom hnuteľné veci nemôžu byť zexekvované v prípadnej exekúcii na majetok žalovaného, pretože v exekúcii je možné vždy exekvovať a speňažiť iba majetok povinného s tým, že nemožnosť navrátenia do predošlého stavu bola z exekučného poriadku vypustená. Taktiež žalobca mal a má vedomosť o skutočnosti, že žalovaný svoj predmetný dlh voči Sociálnej poisťovni postupne splácal, čo iba opätovne potvrdzuje účelovosť návrhu a šikanózneho výkonu práva zo strany žalobcu, pričom k dnešnému dňu Sociálna poisťovňa neeviduje voči žalovanému žiadny dlh, čo potvrdzuje verejne prístupná evidencia zoznamu dlžníkov zverejnená webovom sídle Sociálnej poisťovne. Za účelom zabezpečenia pohľadávky, ako aj ďalších pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, mnohonásobne prevyšujúcich pohľadávky žalobcu voči žalovanému žalovaný podľa § 151s ods. 1 Obč. zák. zadržal hnuteľné veci prevzaté žalovaným od žalobcu, vrátane hnuteľných vecí, s tým, že výkon zádržného práva žalovaný oznámil žalobcovi jeho listom zo dňa 29.12.2020. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol , aby odvolací súd návrh žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného v rozsahu 100%.

9. Proti dopĺňaciemu uzneseniu č.k. -504 zo dňa 21. 4. 2021 sa včas odvolal žalovaný, podľa ktorého súd odôvodňuje vydanie dopĺňacieho uznesenia tým, že uznesením o nariadení neodkladného opatrenia údajne nerozhodol o celom predmete konania vo veci čo, ako vyplýva z vyššie uvedeného, však nie je pravdou. Dopĺňacím uznesením sa súd snaží v rozpore s procesným predpisom odstrániť jeho procesnú chybu v súdnom konaní vo veci spočívajúcu v jeho opomenutí uviesť poučenie v rámci výrokovej časti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia , ako jeho obligatórnu formálnu zákonnú náležitosť, ktorú však nie je možné odstrániť dopĺňacím uznesením, pretože o celom predmete konania v tejto veci súd rozhodol už v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia (aj keď v rozpore so zákonom v zmysle skutočností uvedených žalovaným v jeho odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca , ktorý uviedol, že spochybňovanie vlastníctva k veciam zo strany žalovaného je účelové a zavádzajúce. Vedomosť o tom, že žalobca zveruje žalovanému svoje veci za účelom ich predaja zákazníkom v mene žalobcu a na jeho účet, jednoznačne vyplýva ako z článku 1 bod 2 - predmet zmluvy, tak aj z článku 7 bod 1 Zmluvy a tiež z udelenia plnomocenstva na vykonávanie týchto obchodov podľa článku 3 Zmluvy o obchodnom zastúpení. Naviac, podľa názoru žalobcu žalovaný sám potvrdil právne a procesné postavenie žalobcu v tomto konaní tým, že predložil súdu dôkaz č. O-3 - oznámenie o zadržaní hnuteľných vecí. V tomto oznámení sám žalovaný označuje žalobcu ako subjekt, voči ktorému má právnu povinnosť veci vydať, pričom podľa §1 51s ods. 1 Obč. zák. takouto osobou je vlastník vecí (prípadne ich iný oprávnený držiteľ). Žalovaný týmto dôkazom tiež osvedčuje, že došlo skutočne k zadržaniu vecí, čím v spojitosti s ďalšími dôkazmi žalobcu potvrdzuje legitimitu žalobcu a jeho domáhania sa priznania ochrany týmto neodkladným opatrením. Žalovaný neposkytol súdu žiadne argumenty, že veci zadržiava oprávnene, samotné zadržiavanie nielen nepoprel, ale výslovne potvrdil. Preto má žalobca za to, že osvedčil, že neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu k veciam trvá, pričom vlastnícke právo žalobcu možno považovať za riadne preukázané. Žalovaný podľa žalobcu neuviedol žiadne argumenty, prečo by nebolo neodkladné opatrenie vyváženým zásahom do práv účastníkov sporu. K odvolaniu voči dopĺňaciemu uzneseniu žalobca uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne tvrdenia, ktorými by žalovaný preukazoval naplnenie

niektorého z odvolacích dôvodov. V nadväznosti na uvedené žalobca navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalovaný zároveň navrhol odvolaciemu súdu podaním zo dňa 15.7.2021 spojenie veci, a to odvolacieho konania s odvolacími konaniami vedených na krajskom súde pod sp. zn. , , a taktiež s konaniami vedenými na súde prvej inštancie pod sp. zn. a , keďže všetky súdne konania sú vedené výlučne medzi žalobcom a žalovaným, skutkovo súvisia z dôvodu, že nároky žalobcu sú v nich založené na totožnom skutkovom a právnom základe.

12. Žalovaný podaním zo dňa 9.8.2021 doplnil svoje vyjadrenia s tým, že poukázal na uznesenie krajského súdu sp. zn. zo dňa 29.7.2021, kedy súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z dôvodu, že v súdnom konaní v tejto veci sa jedná o skutkovo a právne identickú (rovnakú) vec so súdnym konaním vedeným na OS BA I pod sp zn. a na KS BA pod sp. zn. , pričom v oboch týchto súdnych konaniach strany uviedli rovnaké tvrdenia a predložili totožné listiny za účelom osvedčenia ich tvrdení, podľa zásady rozhodovať v obdobných veciach rovnako by mal odvolací súd v tejto veci rozhodnúť v zmysle uznesenia KS BA zo dňa 29.7.2021, č. k. -824, tak, že návrh žalobcu v tejto veci zamietne.

13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca , podľa ktorého uznesením Krajský súd rozhodol v odvolacom konaní totožných účastníkov v obdobnej, nie totožnej veci. Podľa uznesenia Krajského súdu nejde o vec, v ktorej podľa názoru súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je možné nariadiť neodkladné opatrenie podľa K vzniku zádržného práva žalobca uviedol, že podľa zmluvy žalovaný prevzal mobilné telefóny do tzv. predzásoby, a to za účelom ich predaja zákazníkom žalobcu. Teda, veci neboli zverené žalovanému aby ich žalovaný držal pre seba, ale za účelom ich scudzenia zákazníkmi žalobcu ako tretími osobami. Takýto účel zverenia si vyhradil žalobca hneď v niekoľkých článkoch Zmluvy o obchodnom zastúpení (článok 3 ods. 1, článok 7 ods. 1 a ods. 3) s tým, že v článku 13 ods. 15 Zmluvy je pre vylúčenie akýchkoľvek povinností zopakované, že nie je možné uplatnenie zádržného práva žalovaným , keďže „povaha vecí, ktoré mu boli zverené vylučuje, aby tvorili predmet zadržania“. K uzneseniu krajského súdu č.k. -824 žalobca uviedol, že súd pochybil v tom, že vyhodnotil, že dokazovanie ohľadom sporného zádržného práva žalovaného je potrebné vykonať v meritórnom konaní, pričom mal preukázané nesporné vlastníckeho právo žalobcu k veciam a zároveň je sporná pohľadávka žalovaného na odstupné, ktorá je predmetom dokazovania v inom súdnom konaní, z verejne dostupných zdrojov a informácii je zrejmé, že aktíva žalobcu vysoko

- až niekoľko sto násobne - prevyšujú hodnotu spornej zabezpečovanej pohľadávky, neodkladným opatrením sa nezaloží nezvratný stav, keďže žalovaný nemá ohrozený výkon rozhodnutia v prípade úspechu v konaní o zaplatenie spornej pohľadávky, hodnota zadržaných vecí klesá každým mesiacom (vzhľadom na príchod nových modelov mobilných telefónov a zavádzanie nových telekomunikačných technológií), čím bola osvedčená hrozba bezprostredne hroziacej ujmy. Naopak, hodnota žalovaného „pohľadávky“ rastie každým dňom o úrok z omeškania a povaha veci pripúšťa, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené s rovnakým obsahom ako prípadný výrok vo veci samej podľa , argumenty žalovaného k dočasnosti úpravy pomerov vychádzali z predchádzajúcej právnej úpravy predbežných opatrení podľa

14. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že v konaniach o nariadenie neodkladného opatrenia vedených medzi žalobcom a žalovaným sú ku dňu vyhotovenia tohto vyjadrenia žalovaného už právoplatne zamietnuté spolu tri žalobcove návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia (totožných s výrokom vo veciach samých). Podľa žalovaného pre zamietnutie žalobcovho návrhu v tejto veci je dostatočné to, že v prejednávanej veci nie je možné podľa nariadiť neodkladné opatrenie totožné s výrokom vo veci samej, čo potvrdzujú predchádzajúce právoplatné uznesenia odvolacieho súdu predložené žalovaným.

15. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa a 380 ods. 1 (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniam je dôvodné .

16. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

22. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

23. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 24. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

25. Podľa , obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

27. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

28. Od účinnosti nového civilného sporového kódexu je priamo v expressis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prijatým záverom sa musí súd vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom naplnenie uvedeného kritéria podlieha v prípade podaného odvolania následnému odvolaciemu prieskumu krajským súdom. V odvolacom konaní môže byť prvoinštančné uznesenie zmenené alebo zrušené aj bez ohľadu na splnenie zákonných podmienok podľa iba z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, či povaha veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia s totožným obsahom vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu v zmysle . Vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa Tým však nie je okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska vyčerpaný. Argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie všetkých relevantných okolností prípadu. Z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov,

štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1124 s.)

29. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý´ je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava ( ) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

30. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súd, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovania nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.

31. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

32. Z obsahu predmetného návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je jednoznačne zrejmý účel a cieľ sledovaný žalobcom ktorým je dosiahnutie vydania v petite návrhu identifikovaných hnuteľných vecí žalovaným žalobcovi a rovnako je zrejmé, že v prípade navrhovaného neodkladného opatrenia nejde o neodkladné opatrenie dočasného charakteru, ale nesporne vykazuje znaky neodkladného opatrenia s trvalým charakterom a jeho obsah je totožný s výrokom vo veci samej, ktorý by v danom prípade zodpovedal výroku rozhodnutia súdu vo veci samej na základe žaloby o vydanie hnuteľných vecí, tzv. vindikačná, resp. reivindikačná žaloba, v prípade ktorej ide jednoznačne o žalobu na plnenie v zmysle Odvolací súd poznamenáva, že zásadná právna otázka, ktorú je potrebné v prejednávanej veci riešiť, je stret vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa návrhom domáha a zádržného práva uplatneného žalovaným na hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v značkových predajniach navrhovateľa a SME kanceláriách.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha; z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu , ktoré

prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností (R 65/1972). Zároveň odvolací súd podporne poukazuje aj na právny názor prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 1.7.1999 pod sp. zn. , podľa ktorého vlastník sa žalobou podľa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho práva zasahuje na základe svojho práva, ktoré môže byť vecným právom (vecné bremeno, záložné právo a zádržné právo), obligačným právom (napr. právo nájomné) alebo môže vyplývať zo zákona (napr. susedské práva). V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. námietkach proti vlastníckym žalobám.

34. V danom prípade by vyhovením návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k navodeniu rovnakého faktického a právneho stavu, aký by nastal uložením povinnosti žalovanému vydať predmetné hnuteľné veci na základe meritórneho rozhodnutia vo veci samej na základe vindikačnej žaloby, avšak v prípade rozhodnutia o neodkladnom opatrení bez toho, aby bolo súdom dôsledne po skutkovej i právnej stránke posúdené naplnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok úspešnosti vindikačnej žaloby. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného .Odvolací súd konštatuje nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého povaha danej veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia s obsahom totožným s výrokom vo veci samej, pričom nesprávnosť uvedeného záveru súdu prvej inštancie vyplýva aj z obsahu samotného odôvodnenia napadnutého uznesenia, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prejudikoval skutkové a právne závery o otázkach podstatného významu pre rozhodnutie o prípadnej vindikačnej žalobe (existencia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným hnuteľným veciam, neoprávnené zadržiavanie bez právneho dôvodu, a preto sa vlastník hnuteľných vecí môže domáhať ich vydania, a to len na základe skutočností osvedčovaných žalobcom bez vykonania riadneho dokazovania. Odvolací súd zastáva jednoznačný záver, že povaha danej prejednávanej veci nepripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samu, nakoľko nariadením žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia s výrokom totožným s výrokom vo veci samej (v danom prípade na základe vindikačnej žaloby) by došlo k neprimeranému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného, a to najmä vzhľadom na jeho následky jednoznačne nahrádzajúce konanie vo veci samej, v ktorom majú byť medzi stranami sporné skutočnosti riešené riadnym zistením skutkového a právneho stavu a vykonaním riadneho dokazovania v súlade s princípom kontradiktórnosti konania pred súdom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , , , a .

35. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že k došlo k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení, spornými sú však okolnosti, resp. právny dôvod predmetného ukončenia, nakoľko žalobca sa domnieva, že k ukončeniu zmluvy došlo odstúpením a žalovaný má za to, že k ukončeniu zmluvy došlo dohodou. Rovnako je medzi sporovými stranami spornou aj otázka vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa domáha, oprávnenosť uplatnenia zádržného práva zo strany žalovaného na hnuteľné veci, ktoré žalobcovi oznámil listom zo dňa 29.12.2020 podľa ustanovenia , a spornou je aj existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na odstupné vo výške 870.780, 29 EUR (podľa žalovaného splatná dňom 28.12.2020). Nakoľko sa jedná o zásadné právne otázky, ktoré je potrebné riešiť v konaní vo veci samej, v rámci ktorého bude vykonané dokazovanie, pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení takýto postup možný a ani účelný nie je.

36. Odvolací súd ďalej uvádza, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že odmietaním vydania predmetných hnuteľných vecí žalovaným dochádza k poklesu ich hodnoty z dôvodu rýchleho technického a technologického vývoja tohto špecifického tovaru. Súd prvej inštancie tento svoj záver žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil a neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností a listín predložených žalobcom k uvedenému záveru dospel. Odvolací súd za okolnosti zodpovedajúce dikcii ustanovenia nepovažuje všeobecnú formuláciu o potrebe ochrany vlastníckeho práva žalobcu bez uvedenia konkrétnych skutočností osvedčujúcich existenciu potreby bezodkladného poskytnutia ochrany prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Rovnako je nutné konštatovať, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil ani pravdivosť svojho tvrdenia o strate hodnoty predmetných hnuteľných vecí, ktorú ani žiadnym spôsobom nekvantifikoval, t.j. ide len o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu.

37. Súd prvej inštancie však správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predaj týchto hnuteľných vecí nepredstavuje zabezpečenie služieb vo verejnom záujme v čase núdzového stavu.

38. S poukazom na povahu prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že táto neumožňuje, aby žalobca nariadením neodkladného opatrenia dosiahol úpravu pomerov medzi stranami sporu, identickým s výrokom vo veci samej, nakoľko by sa jednalo o neprimeraný zásah súdu - najmä s ohľadom na jeho následky, jednoznačne nahrádzajúce konanie vo veci samej. Spornosť veci je potrebné riešiť riadnym zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania. Ak by súd prvej inštancie uložil žalovanej strane sporu povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci, vydania ktorých sa nariadením neodkladného opatrenia domáha, jednalo by sa o závažný zásah v rozpore nielen s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto smere je podľa názoru odvolacieho súdu garantované právo každého účastníka, aby sa vec prejednala v konaní, v ktorom bude môcť predniesť všetky argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu a až následne sa podrobiť rozhodnutím uloženej povinnosti.

39. Odvolací súd mal v danom prípade za preukázané, že bezodkladnosť a naliehavosť ako elementárna požiadavka na nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobcom absentuje a zo strany žalobcu nijakým spôsobom nedošlo k osvedčeniu dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , preto napadnuté uznesenie, ktorým bolo neodkladné opatrenie súdom prvej inštancie nariadené, podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

40. Keďže odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo potrebné postupom podľa zrušiť aj napadnuté dopĺňacie uznesenie, ktorým súd prvej inštancie poučil žalovaného o možnosti podania žaloby proti žalobcovi, a to z dôvodu, že v prípade rozhodnutia obsiahnutého v napadnutom uznesení nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli.

41. K návrhu žalovaného na spojenie vecí zo dňa 15.7.2021, vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. , a s konaním v tejto veci a k návrhu žalovaného na spojenie konania v tejto veci so súdnymi konaniami vedenými na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , , odvolací súd uvádza, že tento postup nie je v súlade s S poukazom na , v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. S poukazom na uvedené jednoznačne vyplýva, že o spojení veci rozhoduje súd, pred ktorým sa konania začali a skutkovo spolu súvisia, ktorým je v prejednávanej veci Okresný súd Bratislava I a nie Krajský súd v Bratislave, ktorý ako odvolací rozhoduje o odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podľa štvrtej časti (opravné prostriedky). Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie o spojení veci je upravené v druhej časti označenej ako Konanie v prvej inštancii, Prvá hlava, Postup súdu po začatí konania. Preto Krajský súd ako odvolací, nie je oprávnený rozhodovať o návrhu žalovaného na spojenie vecí. Z uvedeného dôvodu na návrh žalovaného preto neprihliadal. Je potrebné tiež zdôrazniť, že konania vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , a sú právoplatne skončené.

42. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol žalovaný v danom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešný. O výške týchto trov rozhodne v súlade s súd prvej inštancie samostatným uznesením.

43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).