Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/78/2017

Potvrdené rozhodnutím 8CoP/278/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Bc. F. U. P., rod. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej Z. č. XX/X v A. v súčasnosti na W. nábreží č. XX/XX v V. S. W. zastúpenej Advokátskou kancelárkou SLÚKA a partneri, s.r.o. so sídlom na Hviezdoslavovej ulici č. 478/41 v Spišskej Novej Vsi proti manželovi navrhovateľky D. A. U. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu na X R. du X. G., 91XXX X. vo D. zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Slovinským so sídlom na Štefánikovom námestí č. 13 v Spišskej Novej Vsi za účasti maloletého Thobias Djontu Gouni nar. 12.01.2015 zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.3.2019 č.k. 16P 78/2017-215 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ vo veci navrhovateľky M.. F. U. P., R.. X., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Z. XX/X, A., N..Č.. V. S. W., Š. S. XX/XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária SLÚKA a partneri, s.r.o., Hviezdoslavova 478/41, Spišská Nová Ves, IČO: 500 96 796 proti manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva D. A. U. P., S.. XX.XX.XXXX, M. X R. U. X. G., XXXXX X., D., za účasti mal. N. U. P., S.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo M.. F. U. P., R.. X.J., S.. XX.XX.XXXX L. D. A. U. P., S.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 02.07.2014, zapísané v knihe manželstiev X. V. - J. X. M., vo zväzku OM/94, ročník 2014, na strane 36, pod poradovým číslom 72, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode sa z v e r u j e mal. N. U. P., S.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva - otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

Styk manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva - otca s mal. N. U. P., S.. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Slovenská republika n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.03.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.03.2017 domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol, na čas po rozvode zveril mal. N. U. P., S.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a manžela navrhovateľky, ako otca dieťaťa, zaviazal povinnosťou počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého N. sumou 250,- EUR mesačne, vždy do desiateho dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX, v Ipsonas

- Cyperská Republika. Manželstvo je právoplatne zapísané v knihe manželstiev osobitného matričného úradu mesta M., zväzok OM/94, ročník 2014, strana 36, por.číslo 72. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodil syn N. U. P.. Manžel nie je slovensky štátny občan, v čase spísania návrhu sa zdržiaval v Nemecku. Zoznámili sa v lete v roku 2013 na Cypre počas letnej dovolenky. Manželstvo uzavreli cca po roku známosti. Ich manželstvo bolo zo začiatku harmonické až do príchodu ich syna, kde začali existenčné problémy súvisiace s bývaním a financiami. Za problém v ich manželstve navrhovateľka považuje aj jazykovú bariéru. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo, keď manžel navrhovateľky vycestoval zo Slovenska za prácou do inej krajiny, čas odlúčenia bol aj na pol roka, toto sa sústavne opakovalo počas 2 rokoch, čím došlo k odcudzeniu partnerov aj vo vzťahu otec a syn. Syn otca nepozná. Manžel navrhovateľke za celú dobu ich manželstva neprispel, ako na domácnosť, tak ani na výživu pre syna, pričom ona je na všetko sama. V čase spísania návrhu sa manžel už vyše pol roka nezdržiaval na území Slovenskej republiky. Podľa navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti, manžel nejaví záujem o maloletého syna, čím navrhovateľka považuje ich manželstvo za trvalo rozvrátené a neplniace spoločenský účel. So zreteľom na ich maloletého syna mala záujem udržať ich manželstvo za predpokladu, že si manžel nájde konečne prácu a začne sa starať o rodinu. Keďže manžel naďalej nepreukazoval počas dvoch rokov žiadnu snahu na zmenu, ich manželstvo považuje za nereálne už len z existenčných dôvodov. Jej city s dlhou dobou odlúčenia k nemu ochladli. Ako manželia sa už nestýkajú od apríla 2016. Oznámila manželovi , že chce ukončiť ich manželstvo rozvodom a on sa vyjadril, že s rozvodom súhlasí, neprejavil záujem vziať si syna k sebe a taktiež nenavrhoval akou formou by sa chcel s ním stretávať. Nakoľko je syn útleho veku a tak ak by sa manžel navrhovateľky ako jeho otec chcel sa s ním stretávať je prístupná mu to umožniť za jej prítomnosti. Vzťahy medzi nimi, z vyššie uvedených dôvodov zapríčinených manželom, sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení ich o manželského spolužitia r.2016 niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Preto sa chce s manželom rozviesť. Manželstvo účastníkov nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletého syna, ktorý je nútený vyrastať bez otca. Preto rozvod manželstva účastníkov nebude ani v rozpore so záujmami maloletého N., ktorého chce aj naďalej vychovávať, a to v pokojnom prostredí.

3. Súdu sa nepodarilo doručiť manželovi navrhovateľky súdne zásielky na adresu uvedenú v návrhu navrhovateľky a síce N.-D.-V. X., A. V. XXXXX, S., a ani na neskôr opravenú adresu N.-R.-V. X., A. (V.) XXXXX, S.. Podľa správy dožiadaného súdu v Nemecku, manžela navrhovateľky nebolo možné na uvedených adresách lokalizovať. (č.l. 90 súdneho spisu).

4. Dňa 04.07.2018 podľa úradného záznamu manžel navrhovateľky v civilnej kancelárii tunajšieho súdu oznámil svoju korešpondenčnú adresu pre doručovanie a to X. XXXX/X, V. S. W. u pána J.. Súdu sa však manželovi navrhovateľky nepodarilo doručiť súdne zásielky do vlastných rúk ani na tejto ním uvedenej adrese, kedy súdne zásielky boli preberané len splnomocneným zástupcom menovaného.

5. Dňa 25.09.2018 bolo súdu doručené písomné podanie zo strany manžela navrhovateľky, v ktorom ako svoju kontaktnú adresu uviedol adresu: X R. U. X.N. G., XXXXX X., D.. Súd preto po vykonaní prekladu príslušných súdnych písomností do francúzskeho jazyka (návrhu, uznesenia - výzvy na vyjadrenie sa k návrhu na rozvod, uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu, poučenie podľa Civilného mimosporového poriadku pre rozvodové konanie, potvrdenia o pridelení sudcu a predvolaní na pojednávanie na deň 25.2.2019 a na náhradný termín na deň 25.3.2019 a výzvy na predloženie dokladov) tieto doručoval manželovi navrhovateľky na túto uvedenú adresu, kde mu tieto boli aj doručené dňa 12.03.2019.

6. K návrhu sa manžel navrhovateľky vyjadril písomným podaním zo dňa 18.03.2019, doručeným súdu dňa 25.03.2019, v ktorom uviedol, že sa s navrhovateľkou (matkou dieťaťa) dohodli na výške výživného v sume 120,- EUR mesačne, že navrhuje, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky dieťaťa) a aby sa jeho styk so synom neupravoval. Tiež uviedol, že pokiaľ by to bolo možné, chcel by požiadať o nový dátum pojednávania, ktorý bude zohľadňovať štýl jeho zamestnania.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným spisom 16P/79/2017 a zistil tento skutkový stav:

8. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v meste Ipsonas v Cyperskej republike, a toto manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev X. W. V. - J. X. M., vo zväzku OM/94, ročník 2014, na strane 36, pod poradovým číslom 72.

9. Z tohto manželstva sa im narodilo jedno dieťa a to dňa XX.XX.XXXX maloletý syn N. U. P..

10. Navrhovateľka sa chce rozviesť, manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril vo veci samotného rozvodu.

11. Podľa písomného návrhu navrhovateľky, ako aj podľa jej účastníckej výpovede, s manželom sa spoznala na dovolenke na Cypre. Zhruba po jednom roku uzavreli manželstvo jednak z lásky a jednak preto, že bola tehotná. Do uzavretia manželstva sa stretávali tak, že navrhovateľka pravidelne chodievala na Cyprus. Po uzavretí manželstva sa im na Slovensku narodil syn. Asi tri mesiace nato, sa manžel presťahoval za navrhovateľkou na Slovensko. V tom čase bývali u jej rodičov. Manžel bol bez príjmu, takže ho financovala navrhovateľka. Hľadal si prácu v rôznych futbalových kluboch v Spišskej Novej Vsi a v okolí, avšak bezúspešne. Tieto okolnosti, ako aj finančné problémy v ich rodine prispeli k tomu, že medzi nimi začali vznikať nezhody. Manžel sa pokúšal nájsť si prácu aj v rámci Európy, konkrétne odišiel do Paríža i opätovné na Cyprus, vždy sa však vrátil späť do ich domácnosti. Naposledy tak odcestoval do Nemecka. Podľa vyjadrenia navrhovateľky od apríla 2016 nevedú spoločnú domácnosť, pričom manžel sa v ich domácnosti objavil ešte nakrátko v mesiaci september 2016, kedy sa zdržal týždeň, resp. dva týždne, následne vycestoval do Nemecka a od vtedy sa však už k ním nevrátil. Intímne spolužitie nevedú podľa vyjadrenia navrhovateľky už dlhšie. Navrhovateľka mala medzičasom aj nový partnerský vzťah, ktorý však už ukončila, ku dňu rozhodovania súdu teda nemá nového partnera.

12. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery účastníkov, navrhovateľka pôvodne prebývala spolu s maloletým synom N. u svojich rodičov v ich rodinným dome. Neskôr sa spolu so synom presťahovali k jej novému partnerovi, s ktorými bývali v prenajatom dvojizbovom byte, kde náklady na domácnosť predstavovali sume 320,- EUR mesačne, v čom bolo zahrnuté, ako nájomne, tak aj SIPO poplatok.

13. Toho času po rozchode s uvedeným partnerom navrhovateľka s maloletým synom N. a to od apríla 2018 býva v inom prenajatom dvojizbovom byte. Uvedenú domácnosť obývajú sami, výnimočne u nich prebýva otec matky, ktorý jej aj finančne vypomáha. Mesačné náklady na nájomné v tejto domácnosti predstavujú sumu 340,- Eur.

14. Navrhovateľka pôvodne bola poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v celkovej sume 226,- EUR mesačne a do 16.10.2017 aj príspevku na opatrovanie člena rodiny (babky) v sume 243,96 EUR mesačne.

15. Od 23.09.2017 bola zamestnaná na dobu určitú do 22.09.2018 u zamestnávateľa IRIAN SAM s.r.o., kde za obdobie mesiacov augustu 2017 až júl 2018 vrátane dosiahla celkový čistý príjem vo výške 5.217,19 EUR, čo v prepočte na mesiac v priemere predstavovalo sumu 508,99 EUR (t.j. 5.217,19 EUR : 10 1 mesiaca). Príjem do domácnosti navrhovateľky a jej syna v tom čase tvoril aj rodičovský príspevok vo výške 213,20 EUR a to do januára 2018 a tiež prídavok na syna 23,52 EUR mesačne. Zároveň za to obdobie, kedy navrhovateľka žila so svojim vtedajším novým partnerom príjem do ich spoločnej domácnosti tvoril aj príjem tohto jeho partnera, ktorý bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti Embraco a to vo výške 800,- EUR.

16. Za obdobie mesiacov január 2018 až september 2018 vrátane dosiahla navrhovateľka u jej vyššie uvedeného zamestnávateľa celkový čistý príjem vo výške 4.214,97 EUR, čo v prepočte na mesiac v priemere predstavovalo sumu 481,71 EUR (t.j. 4.214,97 EUR : 8 3 mesiaca). Zároveň jej zo strany uvedeného zamestnávateľa za mesiac august 2018 bola vyplatená aj náhrada príjmu za nemoc vo výške 96,41 EUR.

17. Navrhovateľka je od skončenia vyššie uvedeného pracovného pomeru v mesiaci september 2018 práceneschopná. Jej príjem tvorí nemocenský príspevok vo výške 356,- Eur. Príjem do domácnosti navrhovateľky a jej syna v súčasnej dobe predstavuje ešte aj prídavok na dieťa vo výške 24,34 Eur a výživné, ktoré na syna zasiela manžel navrhovateľky.

18. Manžel navrhovateľky je toho času vo Francúzsku, kde ako korešpondenčnú adresu má uvedenú adresu: X R. U. X. G., XXXXX X., na ktorú mu aj bola doručená súdna zásielka. Súdu sa nepodarilo zistiť jeho súčasné príjmové a majetkové pomery.

19. Podľa výpovede navrhovateľky, kým bol manžel na Slovensku nedosahoval žiadny príjem. Vo futbalových kluboch, kde sa mal pokúsiť hrávať ho zobrali len na skúšku a navrhovateľka nemala informácie o tom, že by mu bola uhradená akákoľvek odmena. Podľa výpovede navrhovateľky pred uzavretím manželstva manžel na Cypre pracoval v strážnej službe, kde strážil nejaký objekt, avšak nevedela uviesť, aký príjem dosahoval. Podľa jej vedomostí pokiaľ manžel vycestoval do Paríža tak prebýval u svojej sestry a pokúšal sa hrávať za nejaký futbalový klub. O inej jeho pracovnej činnosti nemá vedomosti. V prípade vycestovania na Cyprus sa tiež pokúšal zamestnať ako futbalista v nejakom miestnom klube.

20. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, či manžel vlastní nejaký hodnotnejší majetok v Európe, a okrem ich maloletého syna by už nemal mať žiadne iné deti.

21. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/79/2017 a to predovšetkým z výpovede navrhovateľky v uvedenom konaní, ako aj z dokladov ňou predložených o realizácii úhrad súm po 120,- EUR mesačne k rukám navrhovateľky zo strany manžela navrhovateľky prostredníctvom služby WESTERN UNION v dňoch 09.05.2018, 06.06.2018, 24.07.2018, 07.08.2018 , 07.09.2018, 11.10.2018, 20.11.2018, 18.12.2018., 21.01.2019, 18.02.2019 a 15.03.2019, vyplynulo, že manžel navrhovateľky na výživu syna tejto pravidelne poukazoval sumu 120,- EUR mesačne, kedy túto navrhovateľke uhradil za obdobie od 01.03.2017 do 31.08.2017 vrátane a od 01.01.2018 po mesiac marec 2019 vrátane, a len za obdobie od 01.09.2017 do 31.12.2017 na výživu syna prispel nižšou sumou a to sumou 70,- EUR za všetky štyri tieto uvedené mesiace roku 2017. Navyše nad rámec týchto úhrad prispel navrhovateľke na výživu syna aj v mesiaci september 2018, kedy jej prispel ešte sumou 200,- Eur, keďže mala zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom syna do materskej školy.

22. Maloletý N. v čase podania návrhu bol v celodennej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Od 04.09.2017 maloletý nastúpil do materskej školy, ktorú navštevuje aj v súčasnosti. Mesačný školský poplatok je vo výške 15,- Eur a poplatok za stravu 20,- Eur mesačne. Navrhovateľka tiež uhrádza poplatok za ZRPŠ v sume 15,- EUR na začiatku školského roka a tiež ročné poistné v sume 1,- EURO. V súvislosti s nástupom do materskej školy v septembri 2017 mala aj výdavky vo výške cca 50,- EUR. Dieťa je zdravé, prekonáva len bežné detské ochorenia.

23. Podľa Článku 1 odsek 1 písm. a./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“/, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva.

24. Podľa Článku 3 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,

a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.

25. Podľa Článku 6 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, manžela, ktorý:

a) má obvyklý pobyt na území členského štátu; alebo b) je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj „domicil“ na území jedného z týchto členských štátov,

možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.

26. Predmetom tohto konania je rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. N. na čas po rozvode. Navrhovateľka podala návrh na tunajší súd dňa 17.03.2017, z obsahu ktorého, ako aj z obsahu listinných dokladov a jej účastníckej výpovede nepochybne vyplýva, že je štátnym občanom Slovenskej republiky a, že dlhodobo žije na území Slovenska. Tieto skutočnosti tak potvrdzujú záver, že jej tzv. obvyklý pobyt sa v súčasnosti nachádza na Slovensku a že tento obvyklý pobyt dosiaľ na uvedenom území nestratila.

27. Súčasný pobyt manžela navrhovateľky je vo Francúzsku. V minulosti sa mal zdržiavať na Cypre, neskôr v Nemecku a istý čas aj na Slovensku, teda v členských štátoch Európskej únie.

28. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR majú právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať právomoc vo veciach rozvodu a vo veciach rodičovských práv a povinností a prednostne aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Vo veciach rozvodu sú kritériá právomoci konštruované na územnom princípe podľa čl. 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia a princípe štátneho občianstva podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia, ktoré sú v zásade rovnocenné a teda dané na výber. V prípade, ak s konaním o rozvod manželstva súvisí aj konanie týkajúce sa rodičovských práv a povinností, súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa čl. 3, má právomoc aj vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorá súvisí s rozvodom, ale iba v prípade, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Táto právomoc však zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode, ale v konaní o rozvod manželstva nenadobudol právoplatnosť rozsudok vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností, prípadne sa tieto konania skončili z iného dôvodu (čl. 12 ods. 1 Nariadenia). Vo veciach rodičovských práv a povinností je podľa čl. 8 Nariadenia daná všeobecná právomoc súdu toho členského štátu, na území ktorého má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. V prípade neoprávneného premiestnenia maloletého dieťaťa z členského štátu, kde malo obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním je zachovaná právomoc toho členského štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením (čl. 10 Nariadenia).

29. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v tomto prípade je daná právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky a jej manžela v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia, pretože navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky, teda členského štátu Európskej únie a navyše má na území Slovenska aj svoj obvyklý pobyt.

30. Podľa Článku 1 odsek 1 písm. b./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

31. Podľa Článku 1 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä:

a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom;

b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov;

c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;

d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa;

e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

32. Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

33. Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

34. Podľa Článku 12 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:

a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a

b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

35. Podľa Článku 12 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, ako náhle:

a) rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným;

b) v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným;

c) konania uvedené v písm. a) a b) sa skončili z iného dôvodu.

36. Podľa Článku 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003,. súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak:

a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

37. Podľa Článku 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

38. Pokiaľ ide o právomoc tunajšieho súdu rozhodovať vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorá súvisí s rozvodom vo vzťahu k mal. N., t.j. dieťaťu účastníkov tohto konania , súd dospel k názoru, že aj táto právomoc je daná. V čase podania návrhu na rozvod až do dňa rozhodovania súdu o tomto návrhu mal maloletý a naďalej aj má tzv. obvyklý pobyt na území Slovenska.

39. Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009 miestu tzv. obvyklého pobytu dieťaťa zodpovedá také miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu (Európske únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

40. V prípade maloletého N. v čase podania návrhu na rozvod, ako aj v súčasnosti sú splnené predpoklady k tomu, aby bolo možné konštatovať, že dieťa ma tzv. obvyklý pobyt na území Slovenska. Maloletý sa na Slovensku narodil a nepretržite tu od svojho narodenia aj prebýva a toho času aj navštevuje materskú školu na území Slovenska, ovláda slovenský jazyk. Všetky tieto skutočnosti osvedčujú jeho začlenenie do sociálneho a rodinného prostredia na území Slovenskej republiky. Za takejto situácie teda je možné konštatovať, že je daná právomoc tunajšieho súdu rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach vo vzťahu k tomuto dieťaťu.

41. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

42. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

43. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

44. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

45. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

46. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

47. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

48. Podľa § 93 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

49. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

50. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a, že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.

51. Navrhovateľka za príčiny rozvratu ich manželstva považuje existenčné problémy súvisiace s bývaním a financiami, jazykovú bariéru a predovšetkým dlhodobú odlúčenosť účastníkov konania, ktorá tu je prakticky od apríla 2016. Manžel sa k samotnému rozvodu nevyjadril.

52. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu , ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

53. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.

54. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré by prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú v spoločnej domácnosti natrvalo od apríla 2016, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť a odišiel do zahraničia za prácou, odkiaľ sa však už späť do spoločnej domácnosti netrvalo nevrátil. Maloletý syn N. prebýva s navrhovateľkou v jej domácnosti nepretržite od svojho narodenia a teda aj potom čo od apríla 2016 túto s navrhovateľkou spoločne nezdieľa jej manžel, takže je zrejmé, že sa manžel navrhovateľky nepodieľa na jeho spoločnej výchove. Takýto stav fungovania domácnosti sa rozhodne nedá považovať za stav spoločného vedenia domácnosti.

55. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Obaja manželia tak, ako už bolo vyššie uvedené, od apríla 2016 nežijú spolu. Navrhovateľka medzičasom mala už aj nový vzťah, ktorý však ukončila. Naďalej výslovne deklaruje, že sa chce dať rozviesť a teda aj týmto bolo preukázané, že aj túto funkciu ich manželstvo v súčasnej dobe neplní.

56. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní.

57. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia , kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z dôkazov, ktoré boli vykonané, je preukázané, že celkové náklady domácnosti, ktorú toho času obýva navrhovateľka spolu s dieťaťom znáša výlučne ona sama, pričom jej manžel sa na ich úhradách nepodieľa s výnimkou príspevkov na výživu ich spoločného syna.

58. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.

59. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že manželské spolužitie už muselo byť zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu, v rámci ktorej sa skúma, či rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, hoci predtým v nej spolu žili. Ak manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť, potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre manžela alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.

60. V tomto konaní bolo preukázané, že sa navrhovateľka výslovne sa vyjadrila, že nechce ďalej zotrvať v tomto manželskom zväzku. Medzi manželmi panuje dlhodobá odlúčenosť prakticky od apríla 2016. Za takejto situácie teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná.

61. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

62. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

63. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

64. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

65. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

66. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

67. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

68. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

69. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

70. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

71. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

72. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

73. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

74. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

75. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 196/2018 Z.z. počnúc od 1.7.2018 suma alebo úhrn súm 93,61 EUR mesačne.

76. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2018 predstavuje čiastku 28,08 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

77. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

78. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

79. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

80. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.

81. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

82. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

83. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

84. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

85. Pokiaľ šlo o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vychádzal z vykonaného dokazovania, podľa ktorého maloletý syn N. v súčasnej dobe sa nachádza u navrhovateľky- matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a v mieste jej terajšieho bydliska absolvuje aj predškolskú dochádzku. Súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že navrhovateľka sa o maloletého riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloletého N. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

86. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloletého syna , t.j. v tomto prípade otca, teda manžela navrhovateľky, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

87. Nepodarilo sa zistiť, aké sú súčasné príjmové a majetkové pomery otca dieťa. Je však preukázané, že tento na syna navrhovateľke, ako matke, prakticky od januára 2018 pravidelne zasiela sumu 120,- EUR mesačne. Nebolo zistené, že by otec okrem mal. N. mal mať ešte inú vyživovaciu povinnosť. Výdavky na jeho domácnosť súdu nie sú známe.

88. Pokiaľ ide o nákladové položky na dieťa, k tomu je potrebné uviesť, že mesačné vyčíslenie takýchto nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie , stravovanie, ošatenie , hygienické potreby, a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením dochádzky do materskej školy, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, a nie v neposlednom rade aj výdavky súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.

89. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov, či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej stráne súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.

90. Z prezentovaných nákladov na maloletého N. vyplynulo, že tieto pokiaľ ide len o náklady na materskú školu, ktorú toho času navštevuje, predstavujú sumu cca 40,- EUR mesačne (školský poplatok 15,- Eur/ mesačne + poplatok za stravu - 20,- Eur/mesačne + poplatok za ZRPŠ - 15,- EUR ročne : 12 mesiacov + ročné poistné v sume - 1,- EURO : 12 mesiacov), bez rôznych nepravidelných výdavkov, ktoré zvyknú byť na začiatku každého školského roka (napr. zakúpenie hygienických potrieb, oblečenia, prezúvok, školských potrieb napr. na maľovanie a pod.) Medzi ďalšie nevyhnutné výdavky, na ktoré je u maloletého dieťaťa potrebné prihliadať sú výdavky na domácnosť, ktorú obýva, ktoré treba prerátať na jednotlivých členov uvedenej domácnosti, čo v prípade maloletého N.V. predstavuje sumu 170,- EUR (t.j. 340,- EUR mesačne, ako výdavok na bývanie : 2 členovia domácnosti), ako aj náklady na stravu maloletého mimo materskej školy, už spomenuté nepravidelné výdavky do materskej školy (napr. v septembri 2017 boli vo výške 50,- EUR) a ďalej sú to náklady na oblečenie, obuv.

91. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, jeho vek, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany manžela navrhovateľky - otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že manžel navrhovateľky, ako otec, toho času na syna pravidelne zasiela sumu 120,- EUR mesačne a tiež skutočnosť, že tento toho času nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného zo strany manžela navrhovateľky - otca na maloletého N. na sumu 120,- Eur mesačne, ktorú vzhľadom na vyššie uvádzané výdavky na maloletého a jeho súčasný vek, ako aj na príjmy matky, považuje za primeranú.

92. Pokiaľ ide o úpravu styku manžela navrhovateľky, t.j. otca s maloletým synom, súd tento neupravil, vzhľadom na písomné prehlásenie manžela navrhovateľky, t.j. otca dieťaťa a vyhlásenie navrhovateľky

- matky maloletého, ktoré bolo zaznamenané do súdnej zápisnice dňa 25.03.2019, kedy obaja zhodne navrhli tento styk neupravovať.

93. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

94. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

95. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

96. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

97. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania , nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

98. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení, ako svedok.

99. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

100. Podľa § 155 ods. 2 CSP, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

101. Trovy štátu v tomto konaní predstavovali náklady štátu na úhradu odmeny prekladateľa za preklady súdnych listín zo slovenského jazyka do materinského jazyka manžela navrhovateľky, resp. do jazyka, ktorému manžela navrhovateľky rozumie, ako aj nevyhnutné výdavky ustanoveného tlmočníka , ktorý sa dostavil na pojednávania, ktoré sa napokon neuskutočnili, pre neprítomnosť manžela navrhovateľky, aby sa takto zabezpečili pre neho rovnaké možnosti uplatnenia jeho práv. nakoľko ide o trovy konania, ktoré znáša podľa § 155 ods. 2 samotný štát, súd vyslovil, že Slovenská republika, ako štát, nemá nárok na náhradu týchto trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.