Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/133/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, , 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23558/2020/SV/62516 zo dňa 02.10.2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“), ako príslušný správny orgán podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, procesným rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/024316-002 zo dňa 14.07.2020 podľa a správneho poriadku v spojení s nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v územnom konaní vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „IBV ZIP, miestne komunikácie s napojením na Mallého ulicu“ na pozemkoch v k. ú. A. KN-C parc. č. 946/2, 956/93, 956/94, 956/59 a na pozemku v k. ú. A. KN-E parc. č. 3275 (ďalej len „stavba”) navrhovateľovi B. C. D., bytom C. XXXX/X, XXX XX A. (ďalej len „navrhovateľ).

Stavebný úrad mesta Skalica (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. SÚ-2019/1012-SÚ-2020/99 zo dňa 13.02.2020 (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“) v uvedenom územnom konaní podľa umiestnil stavbu tak, ako je to zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť cit. rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu stavebného úradu podal odvolanie žalobca, ktorý však nebol účastníkom predmetného územného konania vedeného v merite veci na stavebnom úrade. O jeho postavení účastníka konania v predmetnom územnom konaní rozhodoval v odvolacom konaní vedenom v merite veci Okresný úrad Trnava, ktorý svojím procesným rozhodnutím nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v predmetnom územnom konaní.

Proti rozhodnutiu okresného úradu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“, resp. „žalovaný“) žalobou napadnutým rozhodnutím č. 23558/2020/SV/62516 zo dňa 02.10.2020 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo rozhodnutie okresného úradu o nepriznaní postavenia účastníka územného konania žalobcovi. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (okresného úradu) v spojení s rozhodnutím žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2020. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobcovi postavenie účastníka preskúmavaného konania o umiestnení stavby nevyplýva z ustanovenia , , ani z osobitného predpisu podľa , ktorým je

Rozsah a dôvody žaloby

Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov podľa , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

S poukazom na ustanovenie až 4 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“, príp. „“, „zákon o EIA“) žalobca vyjadril názor, že postavenie účastníka nielen zisťovacieho konania, ale aj všetkých následných mu vzniklo (Združeniu domových samospráv, o.z.) podaním odôvodneného stanoviska okresnému úradu a ďalší priebeh zisťovacieho konania je v tomto smere irelevantný. Žalobca dal do pozornosti, že okresný úrad ďalej zistil, že k predmetnému návrhu predložil navrhovateľ stanovisko dotknutého orgánu Okresného úradu Skalica – odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SI-OSZP-2019/000712-002 vydané dňa 06.09.2019, z ktorého vyplýva, že navrhovaná činnosť vo veci umiestňovanej stavby nepodlieha posudzovaniu podľa , nakoľko nespĺňa kritéria uvedené v prílohe č. 8 citovaného zákona. Žalobca namietal, že úrad nesprávne uvádza, že predmetnému stavebnému konaniu nepredchádzalo zisťovacie konanie; na čo žalobca argumentoval, že zisťovacie konanie bolo začaté (E.), avšak nebolo skončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Preto žalobca prezentoval svoj právny záver, že konajúci úrad teda rozhodol v rozpore s správneho poriadku na základe neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalobca je účastníkom územného konania o umiestnenie stavby „IBV ZlP, miestne komunikácie s napojením na Mallého ulicu“, a preto napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné.

K motivácii podať správnu žalobu žalobca uviedol, že mu ide a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Vychádzal pri tom z článku 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únií možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Pri uplatňovaní tohto práva žalobca rešpektoval vôľu zákonodarcu, ktorý priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA ako aj následných ostatných povoľovacích konaní. Pre úplnosť považoval za potrebné dodať, že v danom prípade je zjavne jediným hlavným záujmom konajúceho úradu legitimovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné prostredie. V tejto súvislosti žalobca namietal, že konajúci správny orgán v danom prípade volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, a tým pádom konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.

Podľa názoru žalobcu pritom predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Okrem iného zároveň podporne poukazujeme aj na v praxi už uplatňovanú zásadu širšieho chápania

pojmu „účastník správneho konania“, vychádzajúc aj z výkladu § 14 správneho poriadku, ktorý za účastníkov správneho konania označuje:

toho, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať,

toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, toho, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak (§ 14 ods. 1 správneho poriadku) a aj toho, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (§ 14 ods. 2 správneho poriadku).

Pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania v tomto prípade preto nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu možnosť zásahu do práv a povinností, a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 správneho poriadku totiž nemožno opomenúť časticu „aj“, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 správneho poriadku.

Tento názor podporil žalobca poukazom na právny záver vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) v náleze z 13. januára 2011, č. k. -52: „základným kritériom pre posúdenie účastníctva je predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy“. Na podporu svojej argumentácie dal žalobca taktiež do pozornosti citácie a závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. . mája 2010, ako aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. zo dňa 27.01.2011.

Žalobca v predmetnej žalobe ďalej namietal, že bol ukrátený na svojich zákonných právach a súčasne cituje jednotlivé ustanovenia právnych predpisov, najmä SR čl. 7, 44, 45, 48, 51 a čl.152, ďalej ustanovenia Charty základných práv Európskej únie – čl. 37, 41 ods. 1, 2 a s poukazom na čl. 4 Aarhuského dohovoru a namietal procesný postup správneho orgánu, ktorý bol v rozpore s a správneho poriadku, následkom čoho mali byť porušené hmotné práva žalobcu.

Záverom žalobca ozrejmoval dôvody svojej procesnej ingerencie v obdobných administratívnych konaniach, vykresliac ako jadro svojej súčasnej činnosti právnu ochranu verejných záujmov kontrolou činnosti štátnych orgánov. V tejto súvislosti označil žalovaného ako aj prvostupňový správny orgán za kontrolované subjekty a seba (žalobcu) za subjekt kontrolujúci. Opätovne upozornil, že žalobca má v dôsledku právnu povinnosť upozorňovať príslušné štátne inštitúcie na poškodzovanie životného prostredia, avšak podľa SR tak môže robiť len v zmysle príslušných vykonávacích predpisov, tvrdiac, že celá činnosť žalobcu je súčasným naplnením jeho ústavných práv ale aj zákonných povinností.

Vo vzťahu k danej veci žalobca preto zastal názor, že aj zákona o životnom prostredí v spojení s dávajú ekologickým občianskym združeniam kompetencie kontroly zákonnosti verejných záujmov ochrany životného prostredia.

Žalobca s poukazom na citát právneho názoru ústavného súdu k potrebe neformalistického výkladu právnych noriem súdom, vyplývajúceho z jeho nálezu sp. zn. z 8. decembra 2010,

mal za to, že aplikačné úrady nesmú zákony aplikovať len na základe gramatického výkladu, ale vždy pristupovať k skúmaniu účelu a zmyslu právnych noriem.

V nadväznosti na uvedené žalobca argumentoval, že žalovaný bol preto povinný skontrolovať plnenie verejných záujmov a ak aj žalobca tvrdí, že boli porušené, nevie to však dokázať z dôvodu, že mu bolo odopreté postavenie účastníka konania a úlohou úradu bolo zrejme zahladiť porušovanie životného prostredia. Je pritom preukázané, že Slovenská republika zaostáva v plnení záväzkov ochrany ovzdušia, vôd, prírody a ostatných zložiek životného prostredia a je práve úlohou príslušných správnych orgánov, aby si dôsledne plnili svoju prácu na úseku ochrany životného prostredia tak ako majú.

S poukazom na zásady správneho konania žalobca namietal, že postup správneho orgánu v tejto veci je zároveň v priamom rozpore s Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania.

Z uvedených dôvodov žalobca namietal, že postupom správneho orgánu bolo žalobcovi upreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa ako aj právo na spravodlivý proces vychádzajúceho z .

Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

Žalovaný vyjadril nesúhlas so žalobnými dôvodmi a námietkami žalobcu.

K námietke napádajúcej, že zisťovacie konanie bolo začaté, avšak nebolo skončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania, a preto okresný úrad rozhodol v rozpore § 32 ods. 1 správneho poriadku a z tohto dôvodu majú byť žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie okresného úradu nezákonné, žalovaný s poukazom na obsah dôvodov napadnutého rozhodnutia dal do pozornosti, že žalobca uvádza iné konanie, ako o ktorom stavebný úrad vydal územné rozhodnutie v merite veci, t. j. nejedná sa o to isté konanie.

V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že žalobcom uvádzané konanie bolo zastavené rozhodnutím príslušného správneho orgánu, Okresného úradu Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SI-OSZP-2020/000067-029 zo dňa 27.02.2020. V prípade zastavenia konania sa v konaní podľa ďalej nepokračuje a ani sa nevydáva z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len „“) a ani rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa citovaného zákona. Žalovaný uviedol, že pri preskúmavaní rozhodnutí stavebného úradu, ako aj okresného úradu zistil, že predmetné napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky predpísané náležitosti podľa správneho poriadku a taktiež dodržanie zásady materiálnej pravdy ( správneho poriadku), ktorá vyžaduje, aby rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Vo vzťahu k námietke napádajúcej nepriznanie postavenia účastníka konania žalobcovi žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nesplnil podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania v konaní o umiestnenie stavby. V tejto súvislosti dôvodil, že podľa správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. V tomto prípade bol osobitným zákonom „lex specialis“ a . Citujúc ustanovenia a žalovaný argumentoval, že žalobca nie je právnickou alebo fyzickou osobou, ktorej by boli vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám územným rozhodnutím stavebného úradu v predmetnej veci priamo dotknuté podľa .

Žalobca nie je právnickou alebo fyzickou osobou, ktorej by boli vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám územným rozhodnutím stavebného úradu v predmetnej veci priamo dotknuté podľa .

Žalovaný mal za to, že žalobcovi nevyplýva postavenie účastníka konania ani podľa , pretože podľa až 27 , ktorý je v danom prípade osobitným predpisom, predložený návrh – stavba nepodlieha posudzovaniu podľa Táto skutočnosť je preukázaná stanoviskom dotknutého orgánu - Okresného úradu Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „“) č. OU-SI- OSZP-2019/000712-002 vydaného dňa 06.09.2019 z dôvodu, že navrhovaná činnosť nespĺňa kritéria podľa prílohy č. 8 citovaného zákona.

S poukazom na ustanovenia a žalovaný argumentoval, že žalobcovi nemôže vyplývať postavenie účastníka konania z osobitného predpisu podľa , a teda ani z titulu ustanovenia správneho poriadku.

Žalovaný dal do pozornosti, že sídlo žalobcu je v Bratislave, pričom umiestňovaná stavba sa nachádza v Skalici. Vlastnícky, resp. iný vzťah žalobcu k pozemkom a stavbám a susedným stavbám nebol správnymi orgánmi zistený.

K obave žalobcu vyjadrenej v žalobe z poškodzovania životného prostredia umiestňovanou stavbou žalovaný uviedol, že navrhovaná stavba je umiestňovaná v intraviláne mesta Skalica – v areáli bývalého závodu ZIPP Skalica a je v súlade s územným plánom mesta Skalica, podľa ktorého je predmetné územie určené na bývanie v rodinných a bytových domoch a občiansku vybavenosť, a teda nejedná sa o stavbu tzv. „na zelenej lúke“, resp. v chránenom území, ako sa môže javiť z argumentácie žalobcu s poukazovaním na nesúvisiace súdne rozhodnutia (nálezy Ústavného súdu SR a rozsudky Najvyššieho súdu SR) alebo legislatívu.

Žalovaný označil v žalobe uvedené námietky za právne irelevantné a mal za to, že žalobca prezentuje vlastný výklad súvisiacej legislatívy. V danom prípade sa jedná o územné konanie. V súvislosti s účelom a predmetom tohto typu administratívneho konania žalovaný dôvodil, že územné konanie je návrhové konanie, ktorým sa stavba nerealizuje, vytvára sa ním len možnosť (právny základ) pre prijatie ďalšieho rozhodnutia – stavebného povolenia, k vydaniu ktorého môže, ale v konečnom dôsledku ani nemusí v budúcnosti dôjsť. Na základe právoplatného územného rozhodnutia je stavba polohovo, výškovo a priestorovo umiestnená, avšak nie je možné ju ešte uskutočňovať. K realizácii stavby dochádza až na základe stavebného povolenia ako osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že k porušeniu práva rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť.

V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby, dajúc do pozornosti význam riešenej právnej otázky nie len z pohľadu vnútroštátneho ale aj európskeho práva, v dôsledku presahu Aarhuského dohovoru, ako aj z pohľadu medzinárodného práva verejného.

Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobcu nereagoval.

Relevantná právna úprava

Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Podľa SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Podľa SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

Podľa SR štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

Podľa SR podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

Podľa SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa článku 2 bod 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.

Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Podľa predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „“) musí byť každá

a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

Podľa príslušný orgán v konaní o podnete rozhodnutím určí, či posudzovaniu podlieha navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8 alebo nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v prílohe č. 8.

Podľa príslušný orgán začne konanie o podnete z vlastného podnetu alebo na základe odôvodneného písomného podnetu. Odôvodnený písomný podnet je oprávnený podať ktokoľvek.

Podľa , ak sa konanie o podnete začne na základe odôvodneného písomného podnetu, konanie o podnete sa začína dňom jeho doručenia príslušnému orgánu.

Podľa príslušný orgán bezodkladne informuje povoľujúci orgán o začatí a výsledku konania o podnete.

Podľa , ak ide o rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na

a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, b) miesto realizácie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov,

c) význam očakávaných vplyvov, d) odôvodnenie podnetu, e) doručené stanoviská povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu, dotknutého orgánu a dotknutej obce.

Podľa príslušný orgán konanie zastaví, ak do vydania rozhodnutia navrhovateľ vezme späť návrh na začatie zisťovacieho konania alebo návrh na začatie procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Na späť vzatie návrhu sa nevyžaduje súhlas ostatných účastníkov konania.

Podľa dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

Podľa verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním

a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

Podľa verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa . Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

Podľa na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem

a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

Podľa účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa stavebný úrad rozhodne na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa , ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa , ak vo vzťahu k predmetu územného konania o umiestnení stavby, územného konania o využití územia, stavebného konania alebo kolaudačného konania bolo ku dňu jeho začatia už začaté a právoplatne neukončené konanie podľa osobitného predpisu, stavebný úrad do dňa jeho právoplatného ukončenia svoje konanie preruší.

Podľa , ak sa stavebný úrad odôvodnene domnieva, že vo vzťahu k predmetu územného konania o umiestnení stavby, územného konania o využití územia, stavebného konania alebo kolaudačného konania malo byť uskutočnené konanie podľa osobitného predpisu, ktoré sa však do dňa začatia územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania nezačalo, zašle návrh na začatie uvedeného konania postupom podľa odseku 2 príslušnému orgánu. Príslušný orgán k tomuto návrhu vypracuje záväzné stanovisko, ak zistí jeho nesúlad s osobitným predpisom, v ktorom uvedie túto skutočnosť.

Podľa proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených podstatných žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného ( ), v súlade s ustanovením prejednal vec na verejnom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí podaním zo dňa 03.02.2022 oznámili, že netrvajú na pojednávaní vo veci, ako aj v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného, súhlasiaceho s prejednaním veci v jeho neprítomnosti ( ), a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že vo veci bola žaloba zasielaná na vyjadrenie aj navrhovateľovi o umiestnenie stavby pánovi B. C. D. a mestu Skalica, akoby boli v postavení ďalších účastníkov tohto súdneho konania, avšak z obsahu administratívneho spisu ako aj s prihliadnutím na ustanovenie a súd zistil, že tieto osoby v prejednávanej veci nemajú postavenie ďalšieho účastníka konania ani osoby zúčastnenej na konaní, pretože týmto rozhodnutím o merite veci, ktorým je súdny prieskum zákonnosti administratívneho procesného rozhodnutia vo veci postavenia žalobcu ako účastníka územného konania, nemôžu byť uvedené osoby priamo dotknuté na ich právach a právom chránených záujmoch. Z uvedeného dôvodu správny súd navrhovateľa o umiestnenie stavby

a mesto Skalica v postavení dotknutej obce neuvádzal v záhlaví rozsudku, pričom toto rozhodnutie im bude doručené len pre informatívne účely bez vplyvu na plynutie procesných lehôt na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku a bez možnosti na podanie mimoriadneho opravného prostriedku.

Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú administratívne rozhodnutia príslušných orgánov verejnej správy (žalovaného a Okresného úradu Trnava v postavení správneho orgánu prvého stupňa), ktorými nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka konania v územnom konaní vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „IBV ZIP, miestne komunikácie s napojením na Mallého ulicu“ na pozemkoch v k. ú. A. KN-C parc. č. 946/2, 956/93, 956/94, 956/59 a na pozemku v k. ú. A. KN-E parc. č. 3275.

Konajúce správne orgány v prípade žalobcu konštatovali nesplnenie zákonom predpokladaných podmienok podľa a správneho poriadku v spojení s a na priznanie mu postavenia účastníka konania v predmetnom územnom konaní vo veci návrhu na umiestnenie stavby. Vychádzali zo skutočnosti, že skôr začaté , vedené podľa (zákona o posudzovaní vplyvov) vo veci predmetnej navrhovanej činnosti, v ktorom žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti uplatnil svoje stanovisko, bolo zastavené príslušným správnym orgánom na základe späťvzatia oznámenia o navrhovanej činnosti navrhovateľom, a teda toto sa skončilo bez vydania meritórneho rozhodnutia vo vzťahu k potrebe posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona o EIA. Zároveň správne orgány brali do úvahy, že predložený návrh – stavba nepodlieha posudzovaniu podľa , pričom túto skutočnosť považovali za preukázanú na základe stanoviska dotknutého orgánu - Okresného úradu Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SI-OSZP-2019/000712-002 vydaného dňa 06.09.2019, v zmysle ktorého navrhovaná činnosť nespĺňa kritériá podľa prílohy č. 8 zákona o EIA.

V rozpore s názorom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka v územnom konaní o umiestnení stavby od práv zainteresovanej verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí, od práva na účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktoré vyplývajú z Aarhuskeho dohovoru, z , ako aj z ustanovenia správneho poriadku. Mal za to, že správne orgány oboch stupňov rozhodli v rozpore so zásadami správneho konania podľa a správneho poriadku a v rozpore s ustanovením správneho poriadku, pretože rozhodli na základe neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu, keď nesprávne vychádzali zo skutočnosti, že predmetnému územnému konaniu nepredchádzalo . Žalobca argumentoval, že postavenie účastníka nielen zisťovacieho konania, ale aj všetkých následných mu vzniklo podaním odôvodneného stanoviska okresnému úradu a ďalší priebeh zisťovacieho konania (teda aj jeho zastavenie z dôvodu späťvzatia návrhu) je v tomto smere irelevantný.

V rovine všeobecných dôvodov odkazujúcich na medzinárodné, ústavné a zákonné rámce úpravy práv zainteresovanej verejnosti a žalobcu vo vzťahu k jeho snahe intervenovať, jeho účasťou v predmetnom územnom konaní o umiestnení stavby niet pochýb o tom, že zainteresovaná verejnosť v oblasti ochrany životného prostredia má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich vplyv na životné prostredie. Tieto procesné práva však môžu byť realizované v súlade s vnútroštátnou legislatívou, ktorá pomerne precízne určuje podmienky účasti zainteresovanej verejnosti v oblasti životného prostredia v administratívnych konaniach. Je tomu aj v prípade územných konaní a stavebných konaní vedených podľa , v ktorých podmienky účasti zainteresovanej verejnosti vyplývajú jednak zo zákona o EIA ( citovaného zákona), ktorý sa aplikuje väčšinou v administratívnych konaniach časovo predchádzajúcich povoľovacím konaniam, napr. podľa , a jednak aj z osobitných zákonov upravujúcich osobitné povoľovacie konania pre tú ktorú navrhovanú činnosť alebo zmenu činnosti.

V prípade rozhodovania o umiestnení stavieb v územnom konaní pre účely tohto konania výslovne ako lex specialis k všeobecnej úprave účastníctva v správnom konaní podľa a

správneho poriadku explicitne priznáva postavenie účastníka územného konania aj tomu, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, s odkazom pod čiarou na ustanovenia až , teda aj zainteresovanej verejnosti, ktorej vzniklo postavenie účastníka konania podľa zákona o EIA, napr. podaním odôvodneného stanoviska k zámeru podľa v spojení s zákona o EIA.

V prejednávanom prípade žalobca odvodzuje svoju účasť v územnom konaní v predmetnej veci práve od jeho postupu podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA v spojení s § 24 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, t. j. od prejavenia jeho záujmu na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení (aj v územnom konaní o umiestnení stavby) podaním odôvodneného stanoviska k predmetnému zámeru v rámci zisťovacieho konania.

V danom prípade však nastala procesná situácia, ktorá zabránila tomu, aby v predmetnom zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bolo meritórne rozhodnuté vo veci potencionálneho vplyvu navrhovanej stavby na životné prostredie príslušným správnym orgánom. Navrhovateľ zámeru navrhovanej činnosti vzal späť návrh na začatie zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť. Na základe tohto dispozičného procesného úkonu navrhovateľa činnosti nezostávalo príslušnému správnemu orgánu iné, ako podľa zákona o EIA predmetné zastaviť pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. V takto skončenom administratívnom konaní sa nenaplnil jeho zákonom sledovaný účel (aj v časti procesných práv dotknutej verejnosti), t. j. nebolo výsledkom konania právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci samej, či sa navrhovaná činnosť, resp. jej vplyv na životné prostredie bude alebo nebude posudzovať podľa zákona o EIA, a taktiež neboli a nemohli byť záväzne stanovené podmienky podľa osobitných predpisov, ktoré by sa mali dodržať v nasledujúcich povoľovacích konaniach pre navrhovanú činnosť podľa osobitných predpisov.

Ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o EIA výslovne nevyžaduje na zastavenie konania súhlas ostatných účastníkov konania a ani neuvádza, že v takto skončenom konaní zostali ich procesné práva účastníkov povoľovacích konaní podľa osobitných predpisov, získané postupom podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 zákona o EIA, zachované.

Za daných procesných okolností sa nenaplní zákonom predpokladaný cieľ účasti dotknutej verejnosti na nadväzujúcich povoľovacích konaniach podľa osobitných predpisov, t. j. procesného účastníctva získaného prejavením záujmu o navrhovanú činnosť využitím niektorého z procesných úkonov predpokladaných ustanovením § 24 ods. 3 zákona o EIA, a teda ani tomuto špeciálnemu subjektu uplatňujúcemu práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, na jeho ochranu a na účastníctvo v administratívnych konaniach s dopadom na životné prostredie, nemohlo zostať zachované účastníctvo v územnom konaní o umiestnení stavby v zmysle ustanovenia in fine v nadväznosti na jeho účasť v zisťovacom konaní, ktorého výsledkom nebolo meritórne rozhodnutie vo veci samej.

Zákonom sledovaný následný „dohľad“ dotknutej verejnosti nad dodržaním záväzných podmienok stanovených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní pre účely realizácie navrhovaného zámeru v územnom konaní o umiestnení stavby nemôže byť objektívne naplnený. Postavenie dotknutej verejnosti ako účastníka územného konania podľa je viazané na existenciu právoplatného rozhodnutia zo zisťovacieho konania vo veci samej, príp. na k povoľovanej činnosti alebo k jej zmene, ktoré boli vydané v osobitných konaniach podľa zákona o EIA, predchádzajúcich územnému konaniu o umiestnení stavby.

Dokonca v ustanovení pripúšťa, aby odvolanie proti rozhodnutiu o umiestnení stavby, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu (podľa zákona o EIA), podal aj ten (teda aj zainteresovaná verejnosť), kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom

namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Teda v prípade, ak by žalobca nebol účastníkom zisťovacieho konania podľa zákona o EIA a toto by skončilo vydaním rozhodnutia vo veci samej alebo záverečným stanoviskom, ktoré má taktiež formu rozhodnutia (§ 37 ods. 1 zákona o EIA), mohol by ešte žalobca do konania o umiestnení stavby vstúpiť prostredníctvom podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o umiestnení stavby (podaním odvolania by sa stal účastníkom územného konania; § 140c ods. 10 stavebného konania), avšak namietajúc len nesúlad územného rozhodnutia s obsahom rozhodnutia vydaného podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v ktorom žalobcovi nevzniklo postavenie účastníka konania uplatnením úkonov podľa § 24 ods. 2, 3 alebo 4 zákona o EIA.

Výsledok zisťovacieho konania, záväzne vyjadrený vo výroku rozhodnutia aj s podmienkami eliminujúcimi alebo zmierňujúcimi vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie (§ 29 ods. 13 in fine zákona o EIA), ako aj výsledok posudzovania vplyvov obsiahnutý v záverečnom stanovisku (§ 37 ods. 1 zákona o EIA), sú pre ďalšie povoľovacie konania podľa osobitných predpisov pre účely realizácie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny záväzné.

Tento kontext korešponduje aj s úpravou osobitných podmienok územného konania (a iných konaní podľa ) podľa , podľa ktorého stavebný úrad vo veci nerozhodne bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o predmet konania, ktorý podlieha rozhodovaniu podľa osobitného predpisu (ods. 12 citovaného ustanovenia), pričom napr. územné rozhodnutie o umiestnení stavby musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a zo záverečného stanoviska, ak boli podľa zákona o EIA vydané (ods. 13 citovaného ustanovenia). Rovnako tak zo zákona má príslušný stavebný úrad povinnosť zastaviť územné konanie vo veci návrhu na umiestnenie stavby v prípade, ak územie alebo stavba, ktorej sa toto konanie týka, boli predmetom konania podľa osobitného predpisu a v záverečnom stanovisku bol vyslovený nesúhlas s uskutočňovaním stavby alebo využívania územia ( ), prípadne stavebný úrad územné konanie preruší, ak sa dôvodne domnieva, že vo vzťahu k predmetnému územiu konania malo byť uskutočnené najskôr podľa zákona o EIA ( ), prípadne v dôsledku zmeny navrhovanej činnosti, stavby je navrhovateľ povinný oznámiť stavebnému úradu skutočnosť, že v súvislosti s uvedenou zmenou podal návrh na konanie podľa zákona o EIA a stavebný úrad taktiež do ukončenia konania podľa zákona o EIA územné konanie preruší ( ).

V tomto ohľade sa zodpovedanie dosiaľ právoplatným rozhodnutím nevyriešenej právnej otázky o potrebe posudzovania vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie stáva pre konajúci stavebný úrad predbežnou otázkou, bez vyriešenia ktorej nemôže rozhodnúť vo veci územného konania a ani nie je oprávnený urobiť si o tejto otázke predbežný úsudok podľa správneho poriadku, pretože to vylučuje podrobná úprava jeho postupu podľa už vyššie uvádzaných ustanovení až 7 .

V prejednávanom prípade stavebný úrad konajúci v územnom konaní o umiestnení predmetnej stavby nepostupoval podľa a návrh na začatie konania podľa zákona o EIA nepodal.

Pokiaľ žalobca s takýmto postupom nesúhlasil, prípadne mal záujem o navrhovanú činnosť ako aj o jeho účasť v povoľovacích konaniach k predmetnej činnosti (napr. k umiestneniu stavby v danom území), za súčasnej neexistencie meritórneho rozhodnutia z konania podľa zákona o EIA vo vzťahu k otázke posudzovania vplyvu predmetnej stavby na životné prostredie, mohol využiť postup podľa § 19 ods. 2 zákona o EIA a podať na príslušný orgán návrh na vydanie rozhodnutia, ktorým sa určí, či podlieha posudzovaniu navrhovaná činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8 alebo nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v tejto prílohe k zákonu o EIA. V prípade negatívneho výsledku vo vzťahu k očakávaniu žalobcu, vždy je možnosť napadnúť právoplatné rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy žalobou za účelom prieskumu ich zákonnosti alebo zákonnosti postupu predchádzajúceho ich vydaniu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobcovi v predmetnom územnom konaní o umiestnení stavby nesvedčí postavenie účastníka konania podľa v spojení s správneho poriadku, ktoré podľa názoru žalobcu malo byť založené prejavením jeho záujmu o navrhovanú činnosť úkonom podľa zákona o EIA, pretože výsledkom právoplatne skončeného zisťovacieho konania jeho zastavením z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie zisťovacieho konania, nebolo právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci samej, t. j. rozhodnutie vo vzťahu k otázke potreby posudzovania vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie.

Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka predmetného územného konania zo všeobecného pravidla vyjadreného v ustanovení § 14 ods. 2 správneho poriadku, správny súd uvádza, že priraďovacia spojka „aj“ v právnej vete „Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.“ sa vzťahuje na zdôraznenie ďalšej možnosti určenia podmienok vzniku postavenia účastníka konania, ako sú kritériá uvedené v ustanovení § 14 ods. 1 správneho poriadku. Neindikuje však bezbrehé rozšírenie okruhu účastníkov administratívnych konaní, ale výslovne stanovuje ich rozšírenie pre ten ktorý typ administratívneho konania podľa podmienok upravených v osobitných zákonoch. V prejednávanom prípade boli konajúce správne orgány pri posudzovaní účastníctva žalobcu v územnom konaní o umiestnení stavby povinné vyhodnotiť splnenie osobitných podmienok, vyplývajúcich z ustanovenia v nadväznosti na podmienky účastníctva v povoľovacom konaní odvodeného od účasti žalobcu získanej v konaní podľa osobitného zákona, v danom prípade podľa zákona o EIA. V tomto ohľade sú správne orgány viazané zásadou legality ( SR) a pri vyhodnotení zákonných podmienok potrebných pre priznanie postavenia účastníka konania boli viazané osobitnou právnou úpravou podľa a zákona o EIA, pri interpretácii ktorých nebol formalistický prístup namieste, ale bolo potrebné prihliadať aj na účel sledovaný zákonom vo vzťahu k zabezpečeniu účasti zainteresovanej verejnosti na predmetných konaniach.

Súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( ).

O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( )

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).