Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-47-2021.pdf
PDF · 155.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: Finportal, a. s., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 45 469 156, zastúpeného JUDr. Viliamom Pogranom, advokátom, so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50725777, proti žalovanej: M.. A. O., G.. X.X.XXXX, E. K. A. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpenej: Advokátska kancelária LEGITY s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 063 040, o zaplatenie 12.588,34 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/262/2015-210 zo dňa 2.7.2020, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 12.588,34 eur a 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 12.588,34 eur od 5.4.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 1.8.2013 Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej žalovaná ako podriadený finančný agent - sprostredkovateľ sa zaviazala, že bude pre žalobcu - samostatného finančného agenta - vyvíjať v článku II Zmluvy dohodnutú činnosť. Za vykonávanie tejto činnosti mala žalovaná v súlade s článkom V. bod 1 Zmluvy nárok na provízie, pričom išlo o tzv. produktové provízie, ktorých výška závisela od pozície sprostredkovateľa, od dosiahnutej produkcie a od splnenia podmienok v súlade s Prílohou Zmluvy - Províznymi podmienkami. Nárok na takto vyplatenú províziu zanikol v prípade splnenia rozväzovacej podmienky - stornovania zmlúv, ktorých uzavretie žalovaná sprostredkovala pre žalobcu. Žalovaná a žalobca však podpísali aj Dodatok č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní dňa 1.8.2013, a to v súlade s čl. V bod 2 Zmluvy. Na základe predmetného Dodatku č. 1 bola žalovanej vyplácaná fixná bonusová provízia za podmienok dohodnutých v tomto Dodatku č. 1. Podmienkou vyplácania fixnej bonusovej provízie bolo plnenie v Dodatku č. 1 stanoveného produkčného limitu, teda akceptovanie tejto produkcie. Rozdiel medzi spomenutými províziami bol v tom, že zatiaľ čo v prípade produktových provízií vznikol nárok na jej vyplácanie za sprostredkovanie uzavretia zmlúv so žalobcom, pričom nárok na províziu zanikol, ak došlo k stornovaniu týchto uzavretých zmlúv. V prípade fixnej bonusovej provízie vznikol nárok na túto províziu dosiahnutím stanoveného produkčného limitu v zmysle Dodatku č. 1. V prípade dosiahnutia nižšieho produkčného limitu upraveného Dodatkom č. 1 vznikol nárok len na pomernú časť provízie, resp. sa nárok na províziu nevznikol, prípadne následne zanikol. V zmysle článku I bod 2 Dodatku
č. 1 sa zmluvné strany dohodli na priznaní a vyplácaní fixnej bonusovej provízie pre žalovanú ako sprostredkovateľa za podmienok ďalej upravených. V súlade s písm. a) článku 1 bod 2 Dodatku č. 1 bola dohodnutá výška fixnej bonusovej provízie na sumu 1.200,- eur mesačne za predpokladu dosiahnutia
- vyprodukovania produkcie v tu stanovenom objeme, pričom 90 % produkcie muselo byť najneskôr do 2 mesiacov akceptovanej. V prípade, ak by bolo akceptované nižšie percento produkcie (od 89 % do 80 %), mala žalovaná ako sprostredkovateľ nárok iba na pomernú časť fixnej bonusovej produkcie a v prípade, ak by bola akceptovaná produkcia pod 80%, tak nezískala nárok na fixnú produktovú províziu, prípadne by stratila nárok na fixnú bonusovú províziu. Zmluvné strany sa dohodli na tejto provízii iba za predpokladu, že bude splnený určitý výkonnostný limit. V Dodatku č. 1 je nepochybne napísané, že provízia je dohodnutá za predpokladu, že žalovaná ako sprostredkovateľ vyprodukuje produkciu v stanovenom objeme. Ak teda provízia bola vyplatená každý mesiac predtým, ako sa tento predpoklad overil, tak následné nesplnenie tohto predpokladu malo za následok to, že sa naplnila dohodnutá rozväzovacia podmienka a vopred vyplatená provízia sa stala plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. sa to každé mesačné prvotné plnenie posúdilo ako plnenie bez právneho dôvodu, teda len ako preddavok na dohodnutú províziu. V písm. f) článku 1 bod 2 Dodatku č. 1 sa upravuje obdobie, počas ktorého mala byť žalovanej ako sprostredkovateľovi vyplácaná fixná bonusová provízia, v súlade s ktorým aj žalobca postupoval. Toto ustanovenie len upravuje dobu výplaty provízie, avšak nerieši podmienky zániku nároku na províziu, ktoré sú upravené v článku I bod 2 Dodatku č. 1, v ktorom bola jednoznačne zakotvená podmienka alebo predpoklad na vznik nároku. Za obdobie od uzavretia Zmluvy a Dodatku č. 1 až do uzavretia Dohody o skončení zmluvného vzťahu zo dňa 15.12.2014 bola žalovanej vyplatená fixná bonusová provízia v celkovej sume 16.845,- eur, avšak skutočný nárok žalovanej na fixnú bonusovú províziu v zmysle podmienok stanovených v článku I bod 2 písm. a) a b) Dodatku č. 1 predstavoval sumu 4.256,03 eura. V danom prípade bol ako právny dôvod na vyplácanie fixnej bonusovej provízie splnenie stanoveného produkčného limitu v súlade s Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 1.8.2013, pričom tu právny dôvod na vyplácanie fixnej bonusovej provízie buď vôbec nevznikol a žalobca realizoval úhrady v prospech žalovanej bez právneho dôvodu ako zálohy na fixnú bonusovú províziu, alebo právny dôvod na vyplácanie fixnej bonusovej provízie odpadol, nakoľko bolo následne preverené, prípadne sa následne preukázalo, že žalovaná produkčné limity nesplnila, čo bol aj dôvod na ukončenie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami dňa 15.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa počas trvania právneho vzťahu so žalobcom bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, nakoľko na jeho úkor bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, získala majetkový prospech v sume 12.588,34 eura. Žalovanej ako sprostredkovateľovi bola zo strany žalobcu vyplácaná v súlade s článkom I bod 2 písm. a) a e) Dodatku č. 1 k Zmluve fixná bonusová provízia v období od januára 2014 do februára 2015 v sumách, ktoré boli žalobcom doložené do súdneho spisu, a to v celkovej výške 16.845,- eur. Žalovaná za obdobie existencie vzťahu medzi účastníkmi konania nedosiahla ani v jednom kalendárnom mesiaci stanovený limit akceptovanej produkcie. V súlade s ustanovením čl. I bod 2 písm. a) a b) Dodatku č. 1 vznikol žalovanej za mesiac december 2013, júl 2014, október 2014 a december 2014 nárok na pomernú časť fixnej bonusovej provízie a za ostatné mesiace jej vôbec nevznikol na fixnú bonusovú províziu. Z uvedeného vyplýva, že skutočný nárok žalovanej na fixnú bonusovú províziu predstavuje sumu 4.256,03 eur. Žalovaná sa počas trvania právneho vzťahu so žalobcom bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, nakoľko na jeho úkor bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, získala majetkový prospech v sume 12.588,34 eur. Žalovanej ako sprostredkovateľovi bola zo strany žalobcu vyplácaná v súlade s článkom I bod 2 písm. a) a e) Dodatku č. 1 k Zmluve fixná bonusová provízia v období od januára 2014 do februára 2015 v celkovej výške 16.845,- eur. Žalovaná za obdobie existencie vzťahu medzi účastníkmi konania nedosiahla ani v jednom kalendárnom mesiaci stanovený limit akceptovanej produkcie. V súlade s ustanovením čl. I bod 2 písm. a) a b) Dodatku č. 1 vznikol žalovanej za mesiac december 2013, júl 2014, október 2014 a december 2014 nárok na pomernú časť fixnej bonusovej provízie v celkovej výške 4.256,03 eur a za ostatné mesiace jej nárok na fixnú bonusovú províziu vôbec nevznikol. Skutočný nárok žalovanej na fixnú bonusovú províziu predstavuje sumu 4.256,03 eur.
3. Žalovaná v rámci svojej obrany poukázala na to, že v jej divízii bola len jedna podriadená finančná agentka, a to N. P., a teda vzorec na vypočítanie fixnej bonusovej provízie by znamenal, že mala dosiahnuť len 10.000 bodov mesačne, namiesto 15.000 bodov. Žalovaná tiež opakovane tvrdila, že v rámci fixnej bonusovej provízie bola zahrnutá aj jej činnosť v zmysle Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013, teda že jej boli v rámci fixnej bonusovej provízie vyplácané aj produktové provízie. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovanej boli vyplácané dva druhy odmeny, a to produktová provízia v súlade s čl. V bod 1 Zmluvy zo dňa 1.8.2013 a
fixné bonusové provízie v súlade s Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 1.8.2013. Za vykonávanie činnosti sprostredkovateľa mala žalovaná v súlade s čl. V bod 1 zmluvy nárok na provízie, pričom išlo o tzv. produktové provízie, ktorých výška závisela od pozície sprostredkovateľa, od dosiahnutej produkcie a od splnenia podmienok v súlade s prílohou zmluvy - províznymi podmienkami. Žalovanej boli vyplatené produktové provízie v zmysle čl. V bod 1 Zmluvy v mesiacoch november 2013 až január 2015 v celkovej výške 6.924,15 eura (nad rámec fixnej bonusovej provízie). Za vykonávanie činnosti žalovanej v zmysle Dodatku č. 1 jej vznikol nárok na províziu, pričom išlo o tzv. fixné bonusové provízie, a to v prípade dosiahnutia stanoveného produkčného limitu. V prípade nedosiahnutia limitu vznikol nárok len na jej pomernú časť, alebo nevznikol nárok na tento druh provízie vôbec. Žalovaná vo svojom vyjadrení namietla, že pre výpočet fixnej bonusovej provízie sa mal brať do úvahy len jeden podriadený, nakoľko mala v divízii len pani N. P.. Toto tvrdenie žalovanej sa preukázalo ako nepravdivé, nakoľko mala v divízii aj p. Z. K., teda jej divízia mala dosiahnuť mesačne 3x5.000 bodov, teda celkom 15.000 bodov a nie 10.000 bodov ako tvrdí žalovaná. V zmysle predložených zmlúv s pani P. a p. K. ako agentkami patriacimi pod divíziu žalovanej - tieto mali v dodatkoch ku zmluvám dohodnuté fixné bonusové provízie nižšie ako žalovaná, a to p. P. mala nárok na fixnú bonusovú províziu vo výške 700,- eur a p. K. vo výške 400,- eur. Žalovaná bola v Dodatku oproti ním zvýhodnená z toho dôvodu, že bola riaditeľkou divízie, avšak nárok na fixnú bonusovú províziu vznikol výlučne v súvislosti s dohodnutou produkciou. Tvrdenia žalovanej, že fixnú odmenu dostávala nielen za produkciu, ale aj za školenia a administratívnu činnosť sú zavádzajúce a bezpredmetné, nakoľko pravidlá vzniku nároku na fixnú odmenu sú dostatočne jasne vyjadrené v Dodatku č. 1 a viažu sa zásadne na produkciu.
4. Žalovaná v priebehu konania nespochybnila fakt, že nedosiahla potrebný počet bodov pre vyplatenie fixnej bonusovej provízie. Svoju obranu ku koncu dokazovania smerovala v podstate len k tomu, že predmetné body nebolo možné získať. V jednom zo svojich vyjadrení žalovaná sama uviedla, že mali byť vyprodukované body podľa vzorca, ktorý je uvedený v Dodatku č. 1, tento vzorec uvádza, že je to 5.000 bodov + počet podriadených finančných agentov v divízií v danom mesiaci krát 5.000 bodov. V tomto vyjadrení žalovaná nepravdivo uvádza, že malo byť vyprodukovaných iba 10.000 bodov, pretože podľa žalovanej bola v tejto divízií iba žalovaná a pani N. P.. Bolo však preukázané, ako už bolo vyššie uvedené, že na predmetnej pobočke pôsobila aj pani Bodnárová. Žalovaná sa vlastne snažila dokázať, že predmet plnenia, teda splnenie plánu v počte 15.000 alebo 13.500 bodov, bolo nemožné. To mali potvrdiť vypočutý svedkovia pani K. a pán E.. Túto skutočnosť však títo svedkovia nepreukázali. Tak ako na druhej strane vypočutí svedkovia pani P. a pán M. jednoznačne nepreukázali, že splnenie plánu bolo možné. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že nepochybne bol stanovený bodový limit, až dosiahnutím ktorého mal vzniknúť žalovanej nárok na fixnú bonusovú odmenu alebo jej časť. Dôkazné bremeno k preukázaniu nemožnosti splnenia dohodnutého limitu, plánu však nepochybne zaťažovalo žalovanú, ktorá túto nemožnosť tvrdila. Výpovede svedkov, ktorých výsluch navrhla, boli však len veľmi všeobecné, bez toho, aby na základe nich dospel súd k jednoznačnému záveru, že mala pravdu, keď tvrdila, že splnenie dohodnutého plánu bolo naozaj nemožné. Žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v tomto smere však žalovaná už v priebehu dokazovania nepredložila a ani neoznačila. Mohla napríklad výpismi hovorov alebo e-mailovou komunikáciou, prípadne inou korešpondenciou, alebo prípadne aj iným spôsobom, zdokladovať svoje pracovné nasadenie pri plnení svojich zmluvných povinností a podľa možnosti tak preukázať, že napriek tomu, že v rozhodnom období trvania zmluvného vzťahu vyvinula maximálne úsilie v snahe sprostredkovať čo najviac záujemcov o uzavretie zmlúv s klientmi žalobcu, ale napriek tomu nedokázala naplniť dohodnutý limit, keďže sa jej nepodarilo sprostredkovať dostatočný počet záujemcov o uzavretie zmlúv. Na základe takýchto, prípadne aj iných dôkazov, mohol súd prípadne dospieť aj k takému záveru, že dohodnutý plán bol nerealizovateľný, keďže ho nebolo možné naplniť ani pri vynaložení maximálneho úsilia zo strany žalovanej. Tvrdenia žalovanej o nemožnosti naplniť plán, bez ďalších relevantných dôkazov, ktorými by preukázala, že skutočne urobila v rozhodnom období všetko čo bolo v jej silách, aby dohodnutý plán naplnila, považoval súd za veľmi všeobecné tvrdenia, urobené účelovo, len s snahe vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, ktorej splnenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Na záver je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaná počas trvanie právneho vzťahu, založeného predmetnou Zmluvou, nespochybňovala dohodnutý limit v súvislosti s fixnou bonusovou províziou a ani sa preukázateľným spôsobom v rozhodnom období nepokúsila o zmenu zmluvných podmienok, prípadne o zrušenie predmetného zmluvného vzťahu.
5. Žalovaná sa počas trvania právneho vzťahu so žalobcom bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, nakoľko na jeho úkor bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, získala majetkový prospech v sume 12.588,34 eur. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel.
6. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku zaviazal ju súd v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s článku V. bod 4 Zmluvy aj na zaplatenie dohodnutého 0,05 % denného úroku z omeškania z dlžnej sumy 12.588,34 eur, odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. odo dňa 5.4.2015 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia), do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovanej, t.j. do zaplatenia.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
9. Odvolanie podala z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
10. Namietala, že dňa 1.8.2013 uzavrel žalobca ako samostatný finančný agent a žalovaná ako podriadený finančných agent v divízii H. - Finančný servis (sprostredkovateľ) v pozícii riaditeľ Zmluvu o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu podriadený finančný agent č. ID XXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy podľa čl. II bod 1 bol záväzok žalovanej ako sprostredkovateľa pre žalobcu ako agenta vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie produktovej zmluvy špecifikovanej v prílohe tejto zmluvy mal príležitosť takú zmluvu s obchodným partnerom žalobcu uzavrieť. Z ustanovení Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, Dodatku č. 1 a Prílohy č. 1 jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako sprostredkovateľ nie je povinná vrátiť fixnú bonusovú províziu žalobcovi ako agentovi, nakoľko žalobca nemá na vrátenie fixnej bonusovej provízie nárok. Z ustanovení Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, Dodatku č. 1 a Prílohy č. 1 je zrejmé, že žiadna rozväzovacia podmienka na vyplácanie fixnej bonusovej provízie nebola dohodnutá. Rozväzovacia podmienka bola dohodnutá pre provízie vyplácané za produktovú zmluvu, čo je zrejmé z čl. V. bod 2 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, v zmysle ktorého nárok na vyplatenú províziu podľa odseku 1 sprostredkovateľovi zaniká v prípade splnenia rozväzovacej podmienky (storno) uvedenej pre príslušnú províziu vyplácanú za produktovú zmluvu v súlade s prílohou tejto zmluvy. Ide o tzv. storno zmlúv, ktoré je v danej oblasti podnikania bežné a znamená to, že pokiaľ v určitej lehote po uzavretí poistnej alebo inej zmluvy medzi konečným klientom a poisťovňou alebo bankou dôjde k zrušeniu takejto poistnej alebo inej zmluvy, tak poisťovňa alebo banka vyzve finančného agenta na vrátenie provízie alebo jej časti. Uvedeným postupom sa má zabrániť tomu, aby finančný agent neuzavrel účelovo množstvo zmlúv, za čo by mu bola zaplatená provízia a následne by tieto zmluvy koneční klienti v krátkej dobe zrušili a takúto zmluvu by uzavreli ihneď s inou poisťovňou alebo bankou. Žalovaná by teda bola povinná vrátiť vyplatenú fixnú bonusovú províziu len z jedného zmluvne dohodnutého dôvodu, a to z dôvodu storna sprostredkovaných zmlúv. Žiaden iný dôvodu vrátenia fixnej bonusovej provízie dohodnutý nebol. Vyplýva to z Dodatku č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní čl. I bod 2 písm. e), v ktorom ako jedinom je zmienka o vrátení fixnej bonusovej provízie, pričom toto ustanovenia počíta len s jedným prípadom zániku nároku na už vyplatenú fixnú bonusovú províziu, a to s prípadom, keď dôjde k stornu sprostredkovaných zmlúv a následnému nesplneniu objemu produkcie, čo vyplýva zo znenia čl. I bod 2 písm. e). V celej zmluve o finančnom sprostredkovaní, dodatku č. 1 a prílohe č. 1 je zmienka len o nároku žalobcu ako agenta na vrátenie provízii od žalovanej v prípade storna sprostredkovaných zmlúv. Žalovaná však poukazuje na to, že nedošlo k stornu sprostredkovaných zmlúv, a preto nie je povinná vrátiť vyplatenú fixnú bonusovú províziu. Ďalej podľa Dodatku č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní čl. I bod 2 písm. f) fixná bonusová provízia bude vyplácaná v období od 1.8.2013 do ukončenia platnosti tohto Dodatku alebo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, z čoho vyplýva, že žalobca sám počítal s tým, že žalovanej bude fixnú bonusovú províziu vyplácať počas celej doby trvania zmluvy bez ohľadu na dosiahnuté produkčné limity a teda žiadna rozväzovacia podmienka nebola dohodnutá.
11. Žalovaná ďalej poukázala na to, že fixná bonusová provízia jej bola vyplácaná zo strany žalobcu ako agenta a ona tieto platby prijímala dobromyseľne a v dobrej viere, že má na tieto nárok a že jej patria. Žalovanej bola fixná bonusová provízia vyplácaná podľa listu žalobcu zo dňa 25.3.2015 od
decembra 2013 do januára 2015. Dohoda o skončení zmluvného vzťahu bola podpísaná dňa 15.12.2014 a zmluvný vzťah sa skončil dňa 15.12.2014. Žalovanej teda 12 mesiacov bola vyplácaná fixná bonusová provízia, pričom podľa tabuľky v liste žalobcu zo dňa 25.3.2015 ani raz nedosiahla 15.000 bodov. Preto je neprijateľná argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že žalovanej vôbec nevznikol nárok na vyplatenie fixnej bonusovej provízie, nakoľko žalobca jej túto províziu vyplácal dobrovoľne 12 mesiacov aj napriek tomu, že vedel, že žalovaná dohodnutý objem produkcie nedosahuje nad 15.000 bodov, neprestal vyplácať žalovanej túto províziu už po prvom mesiaci, kedy tento limit nedosiahla a nežiadal od nej vrátenie provízie počas celého trvania zmluvného vzťahu, až keď žalovaná ukončila tento právny vzťah. Žalovaná vyjadrila nesúhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná mala mesačne vyprodukovať 15.000 bodov, t.j. 5.000 bodov + (počet Podriadených Finančných Agentov v divízii v mesiaci x 5.000 bodov). V žalovanej divízii v mesiaci bola len 1 (jedna) podriadená finančná agentka, a to N. P., teda vzorec uvedený v dodatku č. 1 k zmluve v čl. I bod 2 písm. A) v znení 5.000 bodov + (počet Podriadených Finančných Agentov v divízii v mesiaci x 5.000 bodov) je potrebné vypočítavať nasledovne: 5.000 bodov (A. O. - žalovaná) + (1 Podriadený finančný agent, t.j. N. P. x 5.000 bodov) = 10.000 bodov mesačne. Žiaden iný podriadený finančný agent v divízii žalovanej v čase žalovaného obdobia 12 mesiacov nebol v divízii žalovanej v danom mesiaci. Žalovaná mala teda vyprodukovať produkciu v počte 10.000 bodov mesačne. Súd prvej inštancie mal nesprávne za to, že do divízie žalovanej ako podriadený finančný agent patrila aj Z. K.. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že v zmysle predložených zmlúv s p. P. a p. K. ako agentkami patriacimi pod divíziu žalovanej mala p. P. fixnú bonusovú províziu vo výške 700,- eur a p. K. vo výške 400,- eur.
12. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vo veci vykonané dokazovanie, nakoľko uviedol, že vypočutí svedkovia pani P. a pán M. jednoznačne nepreukázali, že splnenie plánu bolo možné. Svedkyňa p. P. predsa jasne a jednoznačne uviedla, že splnenie plánu nebolo možné. Rovnako jednoznačne z jej výpovede vyplynulo, že za 14 mesiacov dosiahla limit len 5x, pričom aj jej bola vyplácaná fixná bonusová provízia v sume 700,- eur mesačne a žalobca takto vyplatenú fixnú bonusovú províziu za 9 mesiacov (14 mesiacov, z toho len 5x splnila limit) nežiadal od p. P. späť titulom bezdôvodného obohatenia. Toto svedčí o tom, že nárok na fixnú bonusovú províziu mala žalovaná vždy, bez rozväzovacej podmienky. Ak je plnenie nemožné, je v tejto časti právny úkon neplatný. Vzhľadom na to, že počet bodov 15.000, resp. 13.500 nebol splniteľný, nebol možný, nestratila žalovaná nárok na fixnú bonusovú províziu.
13. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, že ak je produkcia pod 80 % a žalovaná stráca nárok na fixnú bonusovú províziu, stráca tento nárok do budúcna a nie spätne, teda nie je povinná vrátiť bezdôvodné obohatenie, nakoľko v texte bodu 2 Dodatku č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní, ktorý aj tak neplatný pre nemožnosť plnenia, nie je uvedené, že sprostredkovateľ je povinný vrátiť vyplatenú fixnú províziu agentovi, ako je to uvedené v čl. I bod 2 písm. e) Dodatku č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní v texte: „V prípade zániku nároku na už vyplatenú fixnú bonusovú províziu z dôvodu storna a následného nesplnenia objemu produkcie je sprostredkovateľ povinný vyplatenú fixnú bonusovú províziu vrátiť agentovi. Agent je oprávnený si tieto nároky započítať oproti kladnej provízii sprostredkovateľa“, ktorý je však z vyššie uvedených dôvodov nesplnenia kumulatívnych podmienok (storno zmlúv a nesplnenie objemu produkcie) v tomto prípade nepoužiteľný a nemožno ho aplikovať na tento prípad.
14. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nemožnosti plnenia, čo mohla urobiť napr. výpismi hovorov, sms správami, emailami, prípadne inou korešpondenciou, čím by preukázala, že vyvinula maximálne úsilie v snahe sprostredkovať čo najviac záujemcov o uzavretie zmlúv s klientmi žalobcu. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že nepredložila žiadne dôkazy o nemožnosti plnenia je nepravdivé, nakoľko žalovaná toto svoje tvrdenie preukazovala výsluchmi svedkov p. K. a p. E., pričom tvrdenia o nesplniteľnosti limitov vyplynuli okrem týchto svedeckých výpovedí aj z výpovede svedkyne p. P.C.. Žalovaná teda uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. Žalovaná nemohlo objektívne predložiť emaily, nakoľko po skončení právneho vzťahu a spolupráce so žalobcom, jej bol prístup do emailovej schránky zamedzený.
15. Žalovaná napadla aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. Ide o neprimeraný úrok z omeškania v rozpore s obchodným stykom a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná je ako fyzická osoba nepodnikateľ, nie na IČO, ale na rodné číslo, teda úrok z omeškania je potrebné vyhodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi. Úrok z omeškania dohodnutý v čl. V bod 4 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní nemožno kvalifikovať ako úrok z omeškania dohodnutý platne. Denný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne
predstavuje za rok 18,25 % úrok z omeškania ročne, čo je úrok z omeškania nezákonný, neplatný a v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podaním zo dňa 8.3.2021 žalovaná doplnila odvolanie o dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
17. Uviedla, že rozväzovacia podmienka je taká podmienka, kedy jej splnením už medzičasom existujúce právne účinky právneho úkonu (práva a povinnosti) zaniknú. Do splnenia alebo zmarenia takejto rozväzovacej podmienky existuje neistota, či právny úkon, ktorý je platný, záväzný a účinný, nestratí už právne účinky, ktoré nastali. Splnením rozväzovacej podmienky už existujúce právne účinky právneho úkonu zaniknú, právny úkon stráca ex nunc právne účinky a odpadá právny dôvod na plnenie. Pri uzatváraní zmluvy boli medzi účastníkmi známe také okolnosti, že už v čase uzatvárania zmluvy aspoň jeden zmluvný partner vedel resp. predpokladal, že v prípade nesplnenia dojednaných zmluvných záväzkov druhou zmluvnou stranou, nebude mať záujem na ďalšom vyplácaní prípadne aj fixne bonusovej provízie v zmysle zmluvy. Pre takýto prípad si zmluvné strany riadne dojednali rozväzovaciu podmienku, a to výlučne pre prípady storna, tak ako je tomu etymologicky vyjadrené v zmluve pri uplatnení riadneho jazykového výkladu dotknutého ustanovenia zmluvy v súlade s Dodatkom či 1 či samotnou Prílohou č. 1. Aplikabilitu povinného vrátenia fixnej bonusovej provízie vyvolaného naplnením rozväzovacej podmienky od strany žalovanej v takom prípade by bolo žiadúce považovať za prípustné a logické výlučne z dôvodu storna podľa čl. I bod 2 písm. e) Dodatku č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní, čo odporuje samotnej podstate vyplácania fixnej bonusovej provízie v zmysle žalobcovho uplatňovaného právneho nároku, nakoľko zakontrahované zmluvné obchody uzatvorené v prospech agenta - žalobcu by právne účinky stratili z predmetného kvalifikovaného dôvodu storna, a teda iba pre tento prípad bolo dôvodné mať podmienené vrátenie vyplácanej dohodnutej provízie v zmysle platne a účinnej dohodnutej rozväzovacej podmienky, čo žalobca v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.
18. Ďalej doplnila, že vo všeobecnosti nemožnosť plnenia má za následok zánik existujúceho záväzku alebo jeho časti a bez uspokojenia veriteľa (sine satisfactione creditoris). Z tohto hľadiska je v kontexte žalobcom tvrdeného potrebného dosahovania počtu bodov pre možnosť výplaty fixnej bonusovej provízie zrejmá nemožnosť plnenia, ktorá nastala po vzniku záväzku, a ktorej právne následky sú s riadnymi obligačnými účinkami dotknutého záväzku nezlučiteľné ani v súčasnosti. Dodatočnú nemožnosť plnenia je potrebné posudzovať vo veci samej objektívne, s čím sa súd relevantným spôsobom nevysporiadal. Z hľadiska právnych účinkov sa dodatočná nemožnosť plnenia dostáva do bezprostredného konfliktu so zásadou pacta sunt servanda. Keďže ide o účinok špeciálny, vo vzťahu k zásade všeobecnej, vo veci samej má zánik možného dlhu prednosť pred principiálnou požiadavkou na jeho zachovanie z dôvodu riadneho plnenia záväzkov v zmysle zmluvy v kontexte Dodatku č. 1 s Prílohou č. 1. Nemožnosť plnenia sa posudzuje predovšetkým v čase splatnosti záväzku, avšak právnu relevanciu má kedykoľvek počas jeho trvania. Ak sa plnenie stane nemožným pred splatnosťou dlhu, dochádza ex lege k jeho zániku a samotná splatnosť už nenastane. Zarážajúco sa javí skutočnosť, že v zmysle platne a účinne zmluvnými stranami dohodnutej zmluvy sa na jej viacerých miestach právnymi mechanizmami, resp. formuláciami právne pravdepodobne istil žalobca v kontexte akéhokoľvek možného vzniku jeho finančného nároku v čase trvania zmluvy viacerými aj inými právnymi možnosťami - ustanoveniami zmluvy. Nemenej bezvýznamnou skutočnosťou je fakt, že samotná zmluva, či Dodatok č. 1 či Príloha č. 1 v akomkoľvek rozsahu nepojednávajú o akýchkoľvek preddavkoch na akúkoľvek činnosť žalovanej v pozícii: riaditeľ či dokonca bez právneho významu netreba ponechať ani pomenovania prevodného príkazu dňa 9.5.2014 pod názvom: ,Y.“ či dňa 6.2.2014 pod názvom: „Z.“, z čoho je zrejmé, aké platby pri rešpektovaní skutočného stavu či samotnej nemožnosti plnenia žalobca realizoval či chcel skutočne realizovať v príslušných výškach. Samotná nemožnosť plnenia je spôsobilá na zánik záväzku zo zákona, a teda na zmenu náhľadu na právne posúdenie vo veci samej. Tento záver je obhájiteľný aj vzhľadom na spomínanú a teoreticky klauzulu rebus sic stantibus, ktorá vychádza z obdobných princípov, pričom kladie na dlžníka - žalovanú menej náročné požiadavky. Vzhľadom na výnimočný charakter prezentovanej konklúzie je potrebné právne posúdiť všetky súvisiace skutkové okolnosti vo veci samej a to najmä striktne individuálne, za súčasnej dôslednej aplikácie princípu spravodlivosti a proporcionality, pri zohľadnení eventuálneho zneužitia práva žalobcu, jeho šikanózneho výkonu alebo rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ resp. § 39 ods. 2 OZ.
19. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
20. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná sa snaží vytvoriť dojem, že neexistuje dohoda strán o rozväzovacej podmienke pre vyplatenie fixnej bonusovej provízie. Je však neprípustné, aby sa pri tomto závere opierala iba o jazykové vyjadrenie textu zmluvy. Skutočnosť, že formulácia v zmluve v prípade storna produktovej provízie hovorí výslovne o rozväzovacej podmienke a formulácia v dodatku ohľadom fixnej bonusovej provízie nepoužíva pojem rozväzovacia podmienka nie je rozhodujúca. Žalobca svoj nárok opiera o Dodatok č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní, pričom v článku I. bod 2 sa jednoznačne uvádza, že fixná bonusová provízia je priznaná a vyplácaná podmienečne. Vôľa strán smerovala k podmienečne dohodnutom práve na výplatu tejto provízie. Celý dodatok v podstate pojednáva o podmienkach na výplatu tejto provízie. Strany sa dohodli na rozväzovacej podmienke. V zmysle § 36 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Keďže fixná bonusová provízia bola dohodnutá ako mesačná platba a podmienky pre jej výplatu (resp. stratu nároku na ňu) sa aj podľa dodatku vyhodnocujú v neskoršom čase, je logické, že ide o rozväzovaciu podmienku. Tvrdenie žalovanej o tom, že súd nevedel posúdiť rozväzovaciu podmienku, a že súd nemôže dôvody bezdôvodného obohatenia kumulovať, je nesprávne. Ak súd posúdi, že boli naplnené podmienky generálnej klauzuly (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka), je nedôležité, či sa tak stalo z ktoréhokoľvek, z viacerých alebo z iných dôvodov podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ich výpočet je iba demonštratívny, a súd musí najmä posúdiť, či nastali okolnosti podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
21. V ďalšej časti odvolania žalovaná argumentuje tým, ako mal byť určený produkčný limit a koľko podriadených finančných agentov bolo v divízii a aké mali stanovené produkčné limity. Je nadbytočná polemika a dokazovanie o tom, ktorý člen divízie mal splniť aký produkčný limit. Táto skutočnosť nie je rozhodujúca, pretože vzorec, ktorý je uvedený v Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní hovorí jasne: 5.000 bodov + (počet podriadených finančných agentov v divízii v danom mesiaci * 5.000 bodov). Ak by vo vzorci bolo uvedené, že sa berie do úvahy počet bodov v zmluvách jednotlivých podriadených finančných agentov, tak by skúmanie zmlúv ostatných členov divízie malo význam. Vzorec dohodnutý medzi stranami sporu hovorí v absolútnych hodnotách - berie sa do úvahy počet podriadených finančných agentov * 5.000 bodov. V divízii boli okrem žalovanej aj dvaja podriadení finanční agenti.
22. K otázke nemožnosti plnenia produkčného limitu súd správne vyhodnotil dôkazy a správne dospel k záveru, že žalovaná nijako nepreukázala nemožnosť plnenia. Rozhodujúce je to, že žalovaná nepredložila žiadny písomný dôkaz, ktorý by preukazoval nesplniteľnosť limitov. Žalovaná ani raz oficiálne nepožiadala o zmenu zmluvy a nepreukázala, že by sa kedykoľvek o zmenu limitov usilovala.
23. Tvrdenia o nezákonnosti úroku z omeškania sú neopodstatnené.
24. K vyjadreniu žalobcu žalovaná uviedla, že snaha o interpretáciu akýchsi dojmov žalovanej nie je na mieste. Naopak sám žalobca za účelom riadneho výkladu rozväzovacej podmienky pre vyplatenie fixnej bonusovej provízie v zmysle uzatvoreného zmluvného vzťahu neprináša žiadne kvalifikované vysvetlenie či hodnoverné vysvetlenie subordinované jednoznačným výkladom presných celistvých zmluvných ustanovením dohodnutého zmluvného vzťahu vo svojej celistvosti, komplexnosti a synalagmatickosti v rámci Zmluvy o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu podriadený finančný agent č. ID XXXXXXXX zo dňa 1.8.2013, Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013 či samotnej Prílohy č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní. Sám žalobca sa odkazuje na výlučne vytrhnuté citácie z kontextu, ktoré bez akéhokoľvek logicky pochopené súvzťažného celku naviazaného na samotné ďalšie vetné sklady či slová vykladá a snaží sa dospieť k ním vnímaného konformného výkladu, ktorý podľa jeho názoru zodpovedá aj samotným ustanoveniam § 35 ods. 2 resp. § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výkladom fixnej bonusovej provízie resp. samotných podmienok pre jej výplatu nemožno dať normatívnym slovám a vetám iný obsah než tieto v skutočnosti majú alebo nahradiť ich obsah iným obsahom, ktorý je prezentovaný či žalobcom alebo poskytuje jednoduchší náhľad pri koncipovaní rozhodnutia vo veci samej. Rovnako zarážajúco sa javí fakt vo vyjadrení žalobcu, že raz žalobca predkladá samotný doslovný výklad vo forme citácii jednotlivých slovných zvratov používaných v uzatvorenom zmluvnou vzťahu a na druhej strane pri potrebe navnímania výkladu kumulatívnych podmienok resp. ich koncipovania sa stroho odkazuje na fabulácie žalovanej a akési vytváranie neobhájiteľného výkladu Dodatku č. 1 bez kognitívnej reflexie počtu podriadených finančných
agentov v divízií v rozsahu súdneho konania preukázaného či potreby naplnenia aj ďalších jednotlivých kumulatívnych podmienok v zmysle Dodatku č. 1 ako rozhodujúcich pre ich aplikabilitu na sporný stav, ktorý je meritom predmetnej právnej veci. Za nepodstatné a nemajúce vplyv na posúdenie právneho či skutkového stavu žalovaná vníma citáciu resp. skopírovanie komentára k ustanoveniu § 451 OZ, nakoľko v rámci vyjadrenia žalobcu poskytnutý komentovaný výklad generálnej klauzuly stráca význam, nakoľko žalobca ani v samotnej žalobe zo dňa 14.5.2015 či predžalobnej výzve na vrátenie vopred vyplatenej fixnej bonusovej provízie zo dňa 25.3.2015 žiadnym relevantným spôsobom nereflektoval tak ako je tomu už vo vyjadrení žalobcu uplatňovaný právny dôvod v kontexte kvalifikovaného prepojenia subsumovaného na samotné náležité podmienky uplatniteľnosti generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia v zmysle jednotlivých rozhodných ustanovení OZ.
25. Opakovaná argumentácia žalobcu o nedodaní písomných dôkazov neobstojí. Splnenie predmetných produkčných limitov (objemu) a následná akceptácia v dohodnutom rozsahu bola právne nemožná v kontexte samotných ťažiskových výpovedí svedkov vo veci samej (p. K. a p. E.). Nespôsobilosť akceptácie tejto skutočnosti zo strany žalobcu nemení nič na skutočnosti, že objektívna možnosť reálneho splnenia nebola preukázaná ani samotným žalobcom v konaní, a preto je žiadúce dospieť k záveru, že v tomto prípade nemožnosť plnenia má za následok zánik existujúceho záväzku alebo jeho časti a bez uspokojenia veriteľa (sine satisfactione creditoris). Z hľadiska právnych účinkov sa dodatočná nemožnosť plnenia dostáva do bezprostredného konfliktu so zásadou pacta sunt servanda, pričom je v súlade s dobrými mravmi a náležitou odbornou starostlivosť dospieť k názoru, že zánik možného dlhu má prednosť pred principiálnou požiadavkou na jeho zachovanie z dôvodu riadneho plnenia záväzkov v zmysle Zmluvy v kontexte Dodatku č. 1 s Prílohou č. 1.
26. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
27. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:
28. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
29. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
30. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.
31. K námietke nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súdu prvej inštancie) musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.
32. K námietke inej vady ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
33. Ani jeden z týchto odvolacích dôvodov nebol podľa názoru odvolacieho súdu naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
34. Žalovaná v odvolaní tvrdí, že rozväzovacia podmienka pre vyplatenie fixnej bonusovej provízie nebola dohodnutá. Skutočnosť, že formulácia v zmluve v prípade storna produktovej provízie hovorí výslovne o rozväzovacej podmienke a formulácia v dodatku ohľadom fixnej bonusovej provízie nepoužíva pojem rozväzovacia podmienka, nie je rozhodujúca, pretože žalobca svoj nárok opiera o Dodatok č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní, pričom v článku I. bod 2 sa jednoznačne uvádza, že fixná bonusová provízia je priznaná a vyplácaná podmienečne. Výslovne sa uvádza „za nasledovných podmienok“. V bode A tohto ustanovenia sa uvádza, že fixná bonusová provízia je dohodnutá „za predpokladu“. Vôľa strán teda jednoznačne smerovala k podmienečne dohodnutom práve na výplatu tejto provízie. Celý dodatok v podstate pojednáva o podmienkach na výplatu tejto provízie. Pri výklade textu dodatku v súlade s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa strany dohodli na rozväzovacej podmienke. V zmysle § 36 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka, podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Keďže fixná bonusová provízia bola
dohodnutá ako mesačná platba a podmienky pre jej výplatu (resp. stratu nároku na ňu) sa aj podľa dodatku vyhodnocovali v neskoršom čase, je logické, že ide o rozväzovaciu podmienku.
35. Dodatok uvádza v písmene a) rozhodujúcu podmienku pre existenciu nároku na fixnú bonusovú províziu - išlo o dosiahnutie produkcie v objeme 5.000 bodov + počet podriadených finančných agentov v divízii * 5.000 bodov, pričom produkcia musela byť do 2 mesiacov akceptovaná na minimálne 90 %, resp. na minimálne 80 % pre nárok na pomernú časť tejto provízie. Ostatné body dodatku pojednávajú o ďalších zmluvných dojednaniach strán, ktoré sa týkajú tejto fixnej bonusovej provízie. Z obsahu týchto bodov jasne vyplýva, že iba bližšie vysvetľujú právne vzťahy zmluvných strán, avšak v žiadnom prípade sa nekumulujú s podmienkou uvedenou v písmene a).
36. Tvrdenie žalovanej o tom, že súd nevedel posúdiť rozväzovaciu podmienku a že súd nemôže dôvody bezdôvodného obohatenia kumulovať, je nesprávne. Vzťah skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je vzťahom generálnej klauzuly a jednotlivých zákonodarcom prezumovaných prípadov bezdôvodného obohacovania sa (z povahy veci ide o demonštratívny výpočet). Ustanovenie § 451 ods. 1 normujúce povinnosti reparovať škodlivý následok vo forme bezdôvodnej majetkovej nerovnováhy predstavuje generálnu klauzulu. Ak teda určité konanie osôb nebude možné subsumovať pod konkrétnu zákonodarcom normovanú skutkovú podstatu bezdôvodného obohacovania sa, postačí, ak takéto konanie vykazuje znaky, ktoré sú kogentnou právnou normou ustanovenia § 451 ods. 1 zakázané. Zákonodarca tak pri inštitúte bezdôvodného obohatenia zvolil koncepciu generálnej klauzuly s pozitívnou exemplifikatívnou enumeráciou. Nič na tom nemení ani fakt, že zákonodarca v § 451 ods.2 nezvolil inštruktívnu slovnú formuláciu charakteristickú pre exemplifikatívne výpočty (slovo „najmä“). Systém generálnej klauzuly v podstate žiadny výpočet skutkových podstát nepotrebuje. Z uvedeného vyplýva, že nie je dôležité pod akou skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia subsumujeme konkrétne právne vzťahy, rozhodujúce je naplnenie generálnej klauzuly (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda ak sa niekto bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Plnením bez právneho dôvodu sú i plnenia, ktorých dôvod dodatočne odpadol, takýmto prípadom je napríklad viazanosť zmluvy na rozväzovacej podmienke, ktorá sa splnila. Vo všeobecnosti teda treba považovať prípady bezdôvodného obohatenia pri naplnení rozväzovacej podmienky za prípady, kedy právny dôvod odpadol. Ak súd posúdi, že boli naplnené podmienky generálnej klauzuly (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka), nie je dôležité, či sa tak stalo z ktoréhokoľvek, z viacerých alebo z iných dôvodov podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ich výpočet je iba demonštratívny a súd musí najmä posúdiť, či nastali okolnosti podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
37. K argumentácii žalovanej ako mal byť určený produkčný limit a koľko podriadených finančných agentov bolo v divízii a aké mali stanovené produkčné limity, je potrebné uviesť, že toto nie je rozhodujúce, pretože vzorec, ktorý je uvedený v Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní hovorí jasne: 5.000 bodov + (počet podriadených finančných agentov v divízii v danom mesiaci * 5.000 bodov). Ak by vo vzorci bolo uvedené, že sa berie do úvahy počet bodov v zmluvách jednotlivých podriadených finančných agentov, tak by skúmanie zmlúv ostatných členov divízie malo význam. Vzorec dohodnutý medzi stranami sporu a nezmenený žiadnou písomnou dohodou strán sporu však hovorí v absolútnych hodnotách - berie sa do úvahy počet podriadených finančných agentov * 5.000 bodov. Navyše bolo preukázané, že v divízii boli okrem žalovanej ešte dvaja podriadení finanční agenti.
38. K otázke nemožnosti plnenia produkčného limitu súd správne vyhodnotil dôkazy a správne dospel k záveru, že žalovaná nijako nepreukázala nemožnosť plnenia. Žalovaná nepredložila žiadny písomný dôkaz, ktorý by preukazoval nesplniteľnosť limitov.
39. Žalovaná namietala aj výšku úroku z omeškania a argumentovala tým, že je fyzickou osobou nepodnikateľom. Medzi stranami bol uzavretý obchodnoprávny vzťah, pretože činnosť podriadeného finančného agenta je podnikaním podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní. Právny vzťah medzi stranami sporu je teda obchodnoprávnym vzťahom, a teda aj zmluvne dohodnutá výška úrokov z omeškania je v súlade s obchodnoprávnymi zvyklosťami a neodporuje ani zásadám poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že žalovaná je v spore označená rodným číslom, nie je dôležitá pre posúdenie povahy právneho vzťahu medzi stranami sporu. Ide o právny vzťah zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní, pričom finančné sprostredkovanie je podnikaním podľa osobitného predpisu. Tvrdenia o nezákonnosti úroku z omeškania sú preto neopodstatnené.
40. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
41. Odvolací súd osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.
42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).