Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-262-2015.pdf
PDF · 180 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/262/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Finportal, a.s., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 45 469 156, zastúpeného JUDr. Viliamom Pogranom, advokátom, Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: M., zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 12.588,34 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 12.588,34 eura a 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 12.588,34 eur od 5.4.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanej povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 14.5.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 19.5.2015, žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 12.588,34 eura a 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 12.588,34 eura od 5.4.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 5025/B. Žalobca je oprávnený na vykonávanie finančného sprostredkovanie v súlade so Zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako samostatný finančný agent, na základe povolenia NBS. Žalovaná bola v čase uzavretia Zmluvy, resp. v čase vykonávania činnosti podľa Zmluvy podnikateľom podľa § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, pričom ako sprostredkovateľ vykonávala pre žalobcu činnosti smerujúce k získavaniu záujemcov o uzatvorenie produktových zmlúv (predaj rôznych finančných produktov), pričom za túto činnosť poberala províziu. Svoju činnosť vykonávala žalovaná na základe Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013 (ďalej len „Zmluva“), pričom províziu poberala žalovaná na základe Províznych podmienok, ktoré boli Prílohou Zmluvy a s ktorých znením vyslovila súhlas v článku X. bod 3 Zmluvy. Dňa 1.8.2013 podpísali účastníci konania Dodatok č. 1 k Zmluve (ďalej len „Dodatok“), v zmysle ktorého sa dohodli na priznaní a vyplácaní fixnej bonusovej provízie pre sprostredkovateľa - žalovanú za podmienok dohodnutých v článku I. bod 2 písm. A až F Dodatku. Dňa 15.12.2013 podpísali účastníci konania Dohodu o skončení zmluvného vzťahu, založeného Zmluvou zo dňa 1.8.2013. Ukončenie zmluvy však nie je právne významné z hľadiska nárokov uplatnených žalobou, nakoľko záväzok žalovanej na vrátenie provízie, resp. iné záväzky vyplývajúce zo Zmluvy nie sú podmienené ukončením zmluvy. V zmysle článku V. bod 1 Zmluvy a čl. IV. Províznych podmienok mala žalovaná za vykonávanie obchodnej služby v prospech žalobcu nárok na províziu. V zmysle článku
I. bod 2 písm. A) Dodatku bol žalobca povinný vyplácať žalovanej fixnú bonusovú províziu mesačne za predpokladu vyprodukovania dohodnutej produkcie v objeme, ktorý bol v Dodatku stanovený. V danom prípade bola provízia vyplácaná s rozväzovacou podmienkou, a to s podmienkou dosiahnutia stanovených produkčných limitov. V súlade s dodatkom vyplatil žalobca žalovanej za sledované mesiace december 2013 až január 2015 províziu vo výške 16.845 eur. Nakoľko však žalovaná nedodržala stanovenú produkciu v zmysle predmetného Dodatku, vznikol jej nárok iba na pomernú časť fixnej bonusovej provízie, resp. jej vôbec nevznikol nárok na vyplatenie fixnej bonusovej provízie. Za obdobie sledovaných mesiacov december 2013 až január 2015 vznikol žalovanej nárok na vyplatenie fixnej bonusovej provízie celkom vo výške 4.256,66 eura. Z dôvodu žalobcom vopred vyplatenej fixnej bonusovej provízie v sume 16.845 eur ale žalovanou dosiahnutých objemov produkcie len v sume 4.256,66 eura, vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanej v sume 12.588,34 eura. Dňa 25.3.2015 vyzval žalobca žalovanú na vrátenie vopred vyplatenej fixnej bonusovej provízie v sume 12.588,34 eura na účet žalobcu v zmysle priloženého prehľadu už vyplatenej provízie žalovanej a prehľadu nároku na vznik provízie z dôvodu dosiahnutej produkcie. V zmysle článku V. bod 4 Zmluvy je žalovaná povinná uhradiť svoj záväzok voči žalobcovi v lehote do 10 dní odo dňa, kedy ju na to žalobca vyzval, teda do 4.4.2015. Žalovaná však do dnešného dňa svoj záväzok žalobcovi neuhradila. V zmysle článku V. bod 4 Zmluvy si zároveň žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania so splatením dlžnej sumy od 5.4.2015 do zaplatenia. Na základe vyššie uvedeného predstavuje pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu podania žaloby sumu 12.588,34 eura a príslušenstvom.
3. Okresný súd Prešov vydal dňa 21.9.2015 platobný rozkaz, č. k. 21Cb/262/2015-27, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 12.588,34 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu.
4. Voči vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením, v dôsledku čoho bol predmetný platobný rozkaz zo zákona zrušený. Právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení zo dňa 5.10.2015, okrem iného uviedol, že žalovaná neuznáva žalobou uplatnený nárok na zaplatenie, a to ani čo do dôvodu ani výšky. Nárok žalobcu na zaplatenie 12.588,34 eura titulom údajného vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanej nie je daný. Dňa 1.8.2013 uzavrel žalobca ako samostatný finančný agent a žalovaná ako podriadený finančný agent v divízii WinFin - Finančný servis (sprostredkovateľ) v pozícii riaditeľ Zmluvu o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu podriadený finančný agent č. ID 92610001. Predmetom tejto Zmluvy podľa čl. II bod 1 bol záväzok žalovanej ako sprostredkovateľa pre žalobcu ako agenta vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie produktovej zmluvy špecifikovanej v Prílohe tejto zmluvy mal príležitosť takú zmluvu s obchodným partnerom žalobcu uzavrieť. Podľa čl. V bod 1 citovanej Zmluvy žalovaná ako sprostredkovateľ má za vykonanie obchodnej služby nárok na províziu. Provízia sa určuje v závislosti od pozície sprostredkovateľa v rámci obchodnej siete agenta, od dosiahnutej produkcie sprostredkovateľa a produkcie dosiahnutie jeho štruktúrou v rámci obchodnej siete agenta a od splnenia podmienok pre vznik nároku na províziu v súlade s Prílohou tejto Zmluvy. Druhy provízie, jej výška, podmienky vzniku a zániku nároku, formu a spôsob úhrady, ako aj ďalšie podrobnosti, týkajúce sa provízii za uzatváranie produktových zmlúv, sú uvedené v Prílohe tejto zmluvy. Podľa čl. V bod 2 citovanej Zmluvy nárok na vyplatenú províziu podľa odseku 1 sprostredkovateľovi zaniká v prípade splnenia rozväzovacej podmienky (storno) uvedenej pre príslušnú províziu vyplácanú za produktovú zmluvu v súlade s Prílohou tejto Zmluvy. Podľa čl. VIII bod 6 citovanej Zmluvy zánikom tejto zmluvy sa zmluvné strany nezbavujú povinnosti riadne vysporiadať akékoľvek záväzky vyplývajúce pre ne z tejto zmluvy (vrátane nárokov sprostredkovateľa na provízie a nárokov agenta na stornované provízie v súlade s Prílohou tejto Zmluvy). Podľa Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní čl. I bod 2 písm. F) fixná bonusová provízia bude vyplácaná v období od 1.8.2013 do skončenia platnosti tohto Dodatku alebo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Podľa Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní čl. I bod 2 písm. E) akceptovaná produkcia sa musí udržať minimálne po dobu 24 mesiacov odo dňa vyplatenia fixnej bonusovej provízie za konkrétnu produkciu; v prípade storna zmlúv, ktoré tvorili produkciu, za ktorú bola vyplatená fixná bonusová provízia, bude toto storno odpočítané z objemu produkcie a pomerne k tomu bude upravený nárok na fixnú bonusovú províziu. V prípade zániku nároku na už vyplatenú fixnú bonusovú províziu z dôvodu storna a následného nesplnenia objemu produkcie je sprostredkovateľ povinný vyplatenú fixnú bonusovú províziu vrátiť agentovi. Agent je oprávnený si tieto nároky započítať oproti kladnej provízii sprostredkovateľa. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní (Provízne podmienky spoločnosti Finportal, a.s. pre obchodnú divíziu WinFin
- Finančný servis) čl. VII Storno produktových provízií bod 1 ak následkom alebo v súvislosti s tým,
že dôjde k porušeniu alebo skončeniu platnosti produktových zmlúv alebo zmlúv, ktorých uzavretie sprostredkoval sprostredkovateľ alebo jeho obchodná divízia a spoločnosti FinPortal a.s. vznikne z dôvodu porušenia alebo skončenia platnosti sprostredkovaných zmlúv povinnosť vrátiť províziu alebo jej časť obchodnému partnerovi, sprostredkovateľovi zaniká nárok na províziu podľa čl. IV. Z uvedených ustanovení Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, Dodatku č. 1 a Prílohy č. 1 jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako sprostredkovateľ nie je povinná vrátiť fixnú bonusovú províziu žalobcovi ako agentovi, nakoľko žalobca nemá na vrátenie fixnej bonusovej provízie nárok. Žalobca vo svojej žalobe na str. 2 účelovo a mylne uvádza, že v danom prípade bola fixná bonusová provízia vyplácaná s rozväzovacou podmienkou, a to s podmienkou dosiahnutia stanovených produkčných limitov. Z vyššie uvedených ustanovení Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, Dodatku č. 1 a Prílohy č. 1 je však zrejmé, že žiadna rozväzovacia podmienka na vyplácanie fixnej bonusovej provízie nebola dohodnutá. Rozväzovacia podmienka bola dohodnutá pre provízie vyplácané za produktovú zmluvu, čo je zrejmé z čl. V bod 2 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, v zmysle ktorého nárok na vyplatenú províziu podľa odseku 1 sprostredkovateľovi zaniká v prípade splnenia rozväzovacej podmienky (storno) uvedenej pre príslušnú províziu vyplácanú za produktovú zmluvu v súlade s prílohou tejto zmluvy. Ide o tzv. „storno“ zmlúv, ktoré je v danej oblasti podnikania bežné a znamená to, že pokiaľ v určitej lehote po uzavretí poistnej alebo inej zmluvy medzi konečným klientom a poisťovňou alebo bankou dôjde k zrušeniu takejto poistnej alebo inej zmluvy, tak poisťovňa alebo banka vyzve finančného agenta na vrátenie provízie alebo jej časti. Uvedeným postupom sa má zabrániť tomu, aby finančný agent neuzavrel účelovo poistnú zmluvu, za čo by mu bola zaplatená provízia a následne by tieto zmluvy konečný klienti v krátkej dobe zrušili a takúto zmluvu by uzavreli s inou poisťovňou alebo bankou. Žalovaná by teda bola povinná vrátiť vyplatenú fixnú bonusovú províziu len z jedného zmluvne dohodnutého dôvodu, a to z dôvodu storna sprostredkovaných zmlúv. Žiaden iný dôvod vrátenia fixnej bonusovej provízie dohodnutý nebol. Vyplýva to z Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní čl. I bod 2 písm. E), v ktorom ako jedinom je zmienka o vrátení fixnej bonusovej provízie, pričom toto ustanovenie počíta len s jedným prípadom zániku nároku na už vyplatenú fixnú bonusovú províziu, a to s prípadom, keď dôjde k stornu sprostredkovaných zmlúv a následnému nesplneniu objemu produkcie, čo vyplýva zo samotného znenia čl. I bod 2 písm. E). V prípade zániku nároku na už vyplatenú fixnú bonusovú províziu z dôvodu storna a následného nesplnenia objemu produkcie sprostredkovateľ je povinný vyplatenú fixnú bonusovú províziu vrátiť agentovi. Agent je oprávnený si tieto nároky započítať oproti kladnej provízii sprostredkovateľa. Žalovaná poukazuje na to, že v celej Zmluve o finančnom sprostredkovaní, Dodatku č. 1 a Prílohe č. 1 je zmienka len o nároku žalobcu ako agenta na vrátenie provízie od žalovanej v prípade storna sprostredkovateľských zmlúv. Žalovaná však poukazuje na to, že nedošlo k stornovaniu sprostredkovateľských zmlúv, a preto nie je povinná vrátiť vyplatenú fixnú bonusovú províziu. Žalovaná poukazuje na to, že fixná bonusová provízia jej bola vyplácaná zo strany žalobcu ako agenta a ona tieto platby prijímala dobromyseľne a v dobrej viere, že má na tieto nárok a že jej patria. Žalovanej bola fixná bonusová provízia vyplácaná podľa listu žalobcu zo dňa 25.3.2015 od decembra 2013 do januára 2015. Dohoda o skončení zmluvného vzťahu bola podpísaná dňa 15.12.2014 a zmluvný vzťah sa skončil dňa 15.12.2014. Žalovanej teda 12 mesiacov bola vyplácaná fixná bonusová provízia, pričom podľa tabuľky v liste žalobcu zo dňa 25.3.2015 ani raz nedosiahla 15.000 bodov. Žalobca v žalobe podanej dňa 19.5.2015 tvrdí, že žalovanej vôbec nevznikol nárok na vyplatenie fixnej bonusovej provízie, resp. vznikol jej nárok len na pomernú časť tejto provízie a vytvára teóriu, že fixná bonusová provízia bola žalovanej vyplácaná vopred s rozväzovacou podmienkou, ktorou má byť dosiahnutie stanovených produkčných limitov. Ako už bolo vyššie uvedené, jedinou rozväzovacou podmienkou je tzv. „storno“ sprostredkovaných zmlúv. Dosiahnutie stanovených produkčných limitov nie je rozväzovacou podmienkou vyplatenia fixnej bonusovej provízie. Rovnako neprijateľná je argumentácia žalobcu o tom, že žalovanej vôbec nevznikol nárok na vyplatenie fixnej bonusovej provízie, nakoľko žalobca jej túto províziu vyplýval dobrovoľne 12 mesiacov aj napriek tomu že vedel, že žalovaná dohodnutý objem produkcie nedosahuje nad 15.000 bodov, neprestal vyplácať žalovanej túto províziu už po prvom mesiaci a nežiadal od nej vrátenie provízie počas trvania zmluvného vzťahu. Naviac žalovaná poukazuje na to, že podľa Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní čl. I bod F) fixná provízia bude vyplácaná v období od 1.8.2013 do ukončenia platnosti tohto Dodatku alebo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, z čoho vyplýva, že žalobca sám počítal s tým, že žalovanej bude fixnú bonusovú províziu vyplácať počas celej doby trvania zmluvy bez ohľadu na dosiahnuté produkčné limity.
5. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrením zo dňa 15.12.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 23.12.2015, okrem iného uviedol, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 1.8.2013 Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej žalovaná ako podriadený finančný agent -
sprostredkovateľ sa zaviazala, že bude pre žalobcu - samostatného finančného agenta - vyvíjať v článku II zmluvy dohodnutú činnosť. Za vykonávanie tejto činnosti mala žalovaná v súlade s článkom V. bod 1 Zmluvy nárok na provízie, pričom išlo o tzv. produktové provízie, ktorých výška závisela od pozície sprostredkovateľa, od dosiahnutej produkcie a od splnenia podmienok v súlade s prílohou zmluvy - Províznymi podmienkami. Nárok na takto vyplatenú províziu zanikol v prípade splnenia rozväzovacej podmienky - stornovania zmlúv, ktorých uzavretie žalovaná sprostredkovala pre žalobcu. Žalovaná a žalobca však podpísali aj Dodatok č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013, a to v súlade s čl. V bod 2 Zmluvy. Na základe predmetného Dodatku č. 1 bola žalovanej vyplácaná fixná bonusová provízia za podmienok dohodnutých v tomto Dodatku č. 1. Podmienkou vyplácania fixnej bonusovej provízie bolo plnenie v Dodatku č. 1 stanoveného produkčného limitu, teda akceptovanie tejto produkcie. Rozdiel medzi spomenutými províziami bol v krátkosti v tom, že zatiaľ čo v prípade produktových provízií vznikol nárok na jej vyplácanie za sprostredkovanie uzavretia zmlúv so žalobcom, pričom nárok na províziu sa strácal, ak došlo k stornovaniu týchto uzavretých zmlúv, tak v prípade fixnej bonusovej provízie vznikol nárok na túto províziu dosiahnutím stanoveného produkčného limitu v zmysle Dodatku č. 1. V prípade dosiahnutia nižšieho produkčného limitu upraveného Dodatkom č. 1 vzniká nárok len na pomernú časť provízie, resp. sa nárok na províziu úplne stráca. V zmysle článku I bod 2 Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli na priznaní a vyplácaní fixnej bonusovej provízie pre žalovanú ako sprostredkovateľa za podmienok ďalej upravených. V súlade s písm. A) článku 1 bod 2 Dodatku č. 1 bola dohodnutá výška fixnej bonusovej provízie na sumu 1.200 eur mesačne za predpokladu dosiahnutia - vyprodukovania produkcie v tu stanovenom objeme, pričom 90% produkcie muselo byť najneskôr do 2 mesiacov akceptovanej. V prípade, ak by bolo akceptované nižšie percento produkcie (od 89% do 80%), mala žalovaná ako sprostredkovateľ nárok iba na pomernú časť fixnej bonusovej produkcie a v prípade, ak by bola akceptovaná produkcia pod 80%, stráca nárok na fixnú bonusovú produkciu. Zjednodušene povedané zmluvné strany sa dohodli na tejto provízii iba za predpokladu, že bude splnený určitý výkonnostný limit. Právny zástupca žalovanej namieta, že v Zmluve nebola dohodnutá žiadna rozväzovacia podmienka. V Dodatku č. 1 je však jasne napísané, že provízia je dohodnutá za predpokladu, že žalovaná ako sprostredkovateľ vyprodukuje produkciu v stanovenom objeme. Ak teda provízia bola vyplatená každý mesiac predtým, ako sa tento predpoklad overil, možno hovoriť o tom, že následné nesplnenie tohto predpokladu je príčinou rozviazania nároku na túto províziu. Ak aj nebudeme používať pojem rozväzovacia podmienka, v každom prípade je v Zmluve dohodnutý právny dôvod na vznik provízie. Ak tento právny dôvod nebol naplnený, výplata provízie bola neoprávnená. Išlo teda o výplatu bez právneho dôvodu, ktorá odôvodňuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca žalovanej poukazuje na článok 1 bod 2 písm. E) Dodatku č. 1, kde je však upravený prípad, ktorý nie je na daný spor aplikovateľný. Ide o prípad, ak by žalovaná ako sprostredkovateľ dosiahla stanovený limit produkcie, avšak následne by v priebehu 24 mesiacov od vyplatenia fixnej bonusovej produkcie došlo k stornovaniu uzavretých zmlúv a tým by sa znížil objem produkcie pod stanovený limit. V tomto prípade sa predmetné ustanovenie písm. E) nemôže uplatniť, nakoľko žalovaná nedosiahla stanovený limit produkcie. V poslednom odseku vyjadrenia právny zástupca žalovanej konštatuje, že žalobca sám počítal s tým, že žalovanej bude vyplácať províziu počas celej doby trvania zmluvy bez ohľadu na dosiahnuté produkčné limity. Dodatok „bez ohľadu na dosiahnuté produkčné limity“ je však už iba ničím nepodložené konštatovanie právneho zástupcu žalovanej. V písm. F) článku 1 bod 2 Dodatku č. 1 sa upravuje obdobie, počas ktorého mala byť žalovanej ako sprostredkovateľovi vyplácaná fixná bonusová provízia, v súlade s ktorým aj žalobca postupoval. Toto ustanovenie len upravuje dobu výplaty provízie a nerieši podmienky straty nároku na províziu, ktoré sú upravené v článku I bod 2 Dodatku č. 1, v ktorom bola jednoznačne zakotvená podmienka alebo predpoklad na vznik nároku. Za obdobie od uzavretia Zmluvy a Dodatku č. 1 až do uzavretia Dohody o skončení zmluvného vzťahu zo dňa 15.12.2014 bola žalovanej vyplatená fixná bonusová provízia v celkovej sume 16.845 eur, avšak skutočný nárok žalovanej na fixnú bonusovú províziu v zmysle podmienok stanovených v článku I bod 2 písm. A) a B) Dodatku č. 1 predstavoval sumu 4.256,03 eura. V danom prípade bolo právnym dôvodom na vyplácanie fixnej bonusovej provízie plnenie stanoveného produkčného limitu v súlade s Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 1.8.2013, pričom právny dôvod na vyplácanie fixnej bonusovej provízie odpadol, nakoľko žalovaná produkčné limity neplnila, čo bol aj dôvod na ukončenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania dňa 15.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa počas trvania právneho vzťahu so žalobcom obohatila na úkor žalobcu, nakoľko na jeho úkor získala majetkový prospech v sume 12.588,34 eura z právneho dôvodu, ktorý odpadol
- neplnenie produkčného limitu. Žalovanej ako sprostredkovateľovi bola zo strany žalobcu vyplácaná v súlade s článkom I bod 2 písm. A) a E) Dodatku č. 1 k Zmluve fixná bonusová provízia v období od januára 2014 do februára 2015 v sumách, ktoré boli žalobcom doložené do súdneho spisu, a to
v celkovej výške 16.845 eur. Predpoklad vzniku nároku na vyplatenie fixnej bonusovej provízie bolo dosiahnutie stanoveného limitu akceptovanej produkcie deklarovanej v tomto ustanovení. Žalovaná za obdobie existencie vzťahu medzi účastníkmi konania nedosiahla ani v jednom kalendárnom mesiaci stanovený limit akceptovanej produkcie. V súlade s ustanovením čl. I bod 2 písm. A) a B) Dodatku č. 1 vznikol žalovanej za mesiac december 2013, júl 2014, október 2014 a december 2014 nárok na pomernú časť fixnej bonusovej provízie a za ostatné mesiace jej vôbec nevznikol na fixnú bonusovú províziu. Z uvedeného vyplýva, že skutočný nárok žalovanej na fixnú bonusovú províziu predstavuje sumu 4.256,03 eura. V zmysle vyššie uvedeného má žalobca za to, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko žalovaná získala od žalobcu majetkový prospech vo výške 12.588,34 eura, na ktorý však z dôvodu nesplnenia zmluvných podmienok stratila nárok.
6. Právny zástupca žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.5.2016, okrem iného uviedol, že žalovaná nesúhlasí s vyjadrením žalobcu zo dňa 23.12.2015, pričom poukazuje na to, že žalobca vychádza z toho, že žalovaná mala mesačne vyprodukovať 15.000 bodov t.j. 5.000 bodov + (počet podriadených finančných agentov v divízii v mesiaci x 5.000 bodov). Žalovaná trvá na písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.10.2015 a naďalej poukazuje na to, že žalobca nemá nárok na vrátenie vyplatenej provízie, ako aj na to, že nedošlo k splneniu rozväzovacej podmienky (storno) uvedenej pre príslušnú províziu vyplácanú za produktovú zmluvu. Naviac však žalovaná, v nadväznosti na podanie žalobcu zo dňa 23.12.2015, poukazuje na to, že v jej divízii v mesiaci bola len jedna podriadená finančná agenta, a to Eva Ridarčíková, teda vzorec uvedený v Dodatku č. 1 k Zmluve v čl. I bod 2 písm. A) v znení 5.000 bodov + počet podriadených finančných agentov v divízii v mesiaci x 5.000 bodov) je potrebné vypočítavať nasledovne: 5.000 bodov (Stanislava Príhodová = žalovaná ) + (1 podriadený finančný agent t.j. Eva Ridarčíková x 5.000 bodov) = 10.000 bodov mesačne. Žiaden iný podriadený finančný agent v divízii žalovanej v čase žalovaného obdobia 12 mesiacov nebol v divízii žalovanej v danom mesiaci. Žalovaná mala teda vyprodukovať produkciu v počte 10.000 bodov mesačne. Žalovaná taktiež poukázala na to, že vo fixnej bonusovej provízii bola v sume 1.200 eur zahrnutá aj jej činnosť v zmysle Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013 uvedená v článku II zmluvy, kde žalovaná vykonávala činnosť pre žalobcu každých 12 h denne v čase od 9.00 do 18.00 hod. na pobočke v Prešove a aj po pracovnej dobe mimo pobočky kancelárie, ako aj počas sviatkov.
7. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.5.2016, okrem iného uviedol, že žalovaná poukázala na to, že v jej divízii bola len jedna podriadená finančná agentka, a to Eva Ridarčíková, a teda vzorec na vypočítanie fixnej bonusovej provízie by znamenal, že mala dosiahnuť len 10.000 bodov mesačne namiesto 15.000 bodov. Žalovaná tiež tvrdí, že v rámci fixnej bonusovej provízie bola zahrnutá aj jej činnosť v zmysle Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013, teda že jej boli v rámci fixnej bonusovej provízie vyplácané aj produktové provízie. Žalovanej boli vyplácané dva druhy odmeny, a to produktová provízia v súlade s čl. V bod 1 Zmluvy zo dňa 1.8.2013 a fixné bonusové provízie v súlade s Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 1.8.2013. Za vykonávanie činnosti sprostredkovateľa mala žalovaná v súlade s čl. V bod 1 Zmluvy nárok na provízie, pričom išlo o tzv. produktové provízie, ktorej výška závisela od pozície sprostredkovateľa, od dosiahnutej produkcie a od splnenia podmienok v súlade s Prílohou Zmluvy - Províznymi podmienkami. Žalovanej boli vyplatené produktové provízie v zmysle čl. V bod 1 Zmluvy v mesiacoch november 2013 až január 2015 v celkovej výške 6.924,15 eura. Teda tvrdenie žalovanej, že v rámci fixnej bonusovej provízii bola zahrnutá aj odmena za činnosť podľa čl. 5 bod 1 Zmluvy, je nepravdivé, nakoľko nad rámec fixnej bonusovej provízie jej boli vyplatené aj produktové provízie v sume 6.924,15 eura. Predmetom žaloby v rámci tohto súdneho konania však nie je nárok žalobcu voči žalovanej, vyplývajúci z vyplatenia produktových provízií žalovanej. Za vykonávanie činnosti žalovanej v zmysle Dodatku č. 1 jej vznikol nárok na províziu, pričom išlo o tzv. fixné bonusové provízie, a to v prípade dosiahnutia stanoveného produkčného limitu. V prípade nedosiahnutia limitu vznikol nárok len na jej pomernú časť, alebo nevznikol nárok na tento druh provízie vôbec. Žalobca sa právnym zdôvodnením vzniku nároku na tento druh provízie, ako aj spôsob jeho výpočtu zaoberal vo vyjadrení zo dňa 15.12.2015, kde konkretizoval aj ustanovenie Dodatku č. 1. Žalovaná vo svojom vyjadrení namietla, že pre výpočet fixnej bonusovej provízie sa mal brať do úvahy len jeden podriadený, nakoľko mala v divízii len pani N.ú. Toto tvrdenie žalovanej nie je pravdivé, nakoľko mala v divízii aj p. Z., teda jej divízia mala dosiahnuť mesačne 3x 5000 bodov, teda celkom 15.0000 bodov a nie 10.000 bodov ako tvrdí žalovaná. Skutočnosť, kto bol členom divízie žalovanej je zrejmá aj z predložených dôkazov - 20x detail výplaty, kde je v kolónke získateľ uvádzaná p. Ridarčíková aj p. Bodnárová ako členky divízie žalovanej, ktoré sprostredkovavali zmluvy pre žalobcu, v dôsledku čoho dostala žalovaná tiež svoj podiel odmeny. Počas účinnosti Zmluvy a Dodatku č. 1 bola žalovanej vyplatená fixná bonusová
provízia v celkovej sume 16.845 eur, avšak skutočný nárok žalovanej na fixnú bonusovú províziu v zmysle podmienok stanovených v článku I bod 2 písm. A) a B) Dodatku č. 1 predstavoval len sumu 4.256,03 eura. Žalobca si uplatnil v rámci tohto prebiehajúceho súdneho konania voči žalovanej nárok na vrátenie majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol - neplnenie produkčného limitu, a teda titulom na podanie žaloby zo dňa 14.5.2015 bolo bezdôvodné obohatenie sa žalovanej na úkor žalobcu vo výške žalovanej sumy.
8. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.9.2017, okrem iného uviedol, že v máji 2013 bola žalovaná opätovne kontaktovaná p. O. za účelom zriadenia a rozbehnutia nového projektu klientskeho centra novej spoločnosti WinFin - Finančný servis s.r.o. Žalovaná sa v júli 2013 stala konateľkou spoločnosti WinFin - Finančný servis s.r.o. Z funkcie konateľky spoločnosti WinFin - Finančný servis s.r.o. nevyplývala žalovanej žiadna odmena. Spoločnosť WinFin - Finančný servis s.r.o. spolupracovala ako podriadený finančný agent so spoločnosťou FinPortal a.s., ktorá bola samostatným finančným agentom. Dňa 1.8.2013 podpísala žalovaná Zmluvu o finančnom sprostredkovaní so žalobcom - spoločnosťou Finportal a.s. Žalovaná bola v zmysle zmluvy podriadeným finančným agentom
- sprostredkovateľom, pričom riadila obchodnú sieť v rámci spoločnosti Finportal a.s. - teda žalobcu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že zmluva bola antidátovaná a podpísaná pod finančným nátlakom, ide o zavádzajúce tvrdenie žalovanej, na ktoré nemá žiadny dôkaz. Žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy vysokoškolsky vzdelaná a musela si byť vedomá obsahu jednotlivých ustanovení zmluvy a následkov z nich vyplývajúcich. Žalovaná bola následne zapísaná v registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom Národnou bankou Slovenska pre žalobcu. Jej činnosť pre žalobcu bola v súlade s § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve podnikaním, ktoré prináša aj určité podnikateľské riziko, s ktorým musí každý podnikateľ počítať. Žalovaná bola následne zapísaná v registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom Národnou bankou Slovenska pre žalobcu. Jej činnosť pre žalobcu bola v súlade s § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve podnikaním, ktoré prináša aj určité podnikateľské riziko, s ktorým musí každý podnikateľ počítať. Žalovaná ako podnikateľka si preto musela byť vedomá, že musí niesť aj riziko, ktoré prináša trh s finančnými produktmi. Úlohou žalovanej ako riaditeľky obchodnej divízie bolo zabezpečiť ľudí - obchodníkov, vyškoliť ich a plniť stanovené plány produkčných limitov zakotvené v článku I bod 2 Dodatku č. 1. V obchodnej divízii žalovanej boli p. P., ktorá mala vyprodukovať produkciu v objeme 5000 bodov, p. Bodnárová s produkciou 3500 bodov a žalovaná ktorá mala plán produkcie 5000 bodov. Spolu na celú obchodnú divíziu mali vyprodukovať 13500 bodov, aby získala žalovaná fixnú bonusovú odmenu 1.200 eur mesačne. V čl. I bod 2 Dodatku č. 1 je uvedené, že zmluvy, ktoré sprostredkovala žalovaná musia byť do dvoch mesiacov akceptované bankami alebo inými finančnými ústavmi. Za každú uzavretú zmluvu teda žalovaná získala brutto body a po ich schválení finančnými inštitúciami sa zmenili na netto body, ktorých malo byť vyprodukovaných za mesiac v rámci jej divízie 13.500. Každá zmluva, ktorá bola uzavretá obchodnou divíziou žalovanej bola nahratá v systéme RHEA, z ktorého žalobca vychádzal pri uplatnení si nároku. Nakoľko žalovaná mala možnosť nahliadať do systému a odkontrolovať si každú uzavretú zmluvu, resp. stornovanú zmluvu, musela si byť vedomá výšky svojho nároku na fixnú bonusovú províziu. V zmysle predložených zmlúv s pani Ridarčíkovou a p. Bodnárovou ako agentkami patriacimi pod divíziu žalovanej - tieto mali v dodatkoch ku zmluvám dohodnuté fixné bonusové provízie nižšie ako žalovaná, a to p. Ridarčíková mala nárok na fixnú bonusovú províziu vo výške 700 eur a p. Bodnárová vo výške 400 eur. Žalovaná bola v Dodatku zvýhodnená z toho dôvodu, že bola riaditeľkou divízie, avšak nárok na fixnú bonusovú províziu vznikol výlučne v súvislosti s dohodnutou produkciou. Tvrdenia žalovanej, že fixnú odmenu dostávala nielen za produkciu, ale aj za školenia a administratívnu činnosť sú zavádzajúce a bezpredmetné, nakoľko pravidlá vzniku nároku na fixnú odmenu sú dostatočne jasne vyjadrené v Dodatku č. 1 a viažu sa zásadne na produkciu. V zmysle čl. 1 bod 2 písm. B) Dodatku č.1 si zmluvné strany dohodli prechodné obdobie v trvaní 3 mesiacov od začiatku spolupráce, teda tzv. nábehový plán, kedy nebolo nutné dosiahnuť stanovené plány produkčného limitu. Žalovaná permanentne nedodržiavala stanovené plány produkčného limitu, napriek tomu jej však bola z ľudského hľadiska a v záujme udržania spolupráce vyplácaná fixná bonusová provízia, aj keď limity nesplnila. Fixná bonusová odmena jej bola vyplácaná najprv v plnej výške 1.200 eur a potom vo výške zníženej 900 eur, avšak je nutné uviesť, že v súlade s predloženým dôkazom žalovaná nespĺňala limity ani na túto zníženú odmenu. Na vyjadrenie žalovanej ohľadne nejakej ústnej dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, žalobca uviedol, že žiadne ústne dohody neboli so žalovanou uzavreté. Uzavretie ústnej dohody by tiež odporovalo § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: „Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.“ Žalovaná za obdobie existencie vzťahu medzi účastníkmi konania nedosiahla ani v jednom
kalendárnom mesiaci stanovený limit akceptovanej produkcie. V súlade s ustanovením článku I bod 2 písm. A) a B) Dodatku č. 1 vznikol žalovanej za mesiac december 2013, júl 2014, október 2014 a december 2014 nárok na pomernú časť fixnej bonusovej provízie a za ostatné mesiace jej vôbec nevznikol nárok na fixnú bonusovú províziu. Z uvedeného vyplýva, že skutočný nárok žalovanej na fixnú bonusovú províziu predstavuje sumu 4.256,04 eura. V zmysle vyššie uvedeného má žalobca za to, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko žalovaná získala od žalobcu majetkový prospech v hodnote 12.588,34 eura, na ktorý jej však z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok nevznikol nárok. Žalobca opätovne poukázal na obsah Dodatku č. 1 k Zmluve zo dňa 1.8.2013, v ktorom sú jednoznačne upravené podmienky vzniku nároku na fixné bonusové provízie. Žalovanej boli sumy vyplatené len ako preddavky na budúce provízie (províznym oddelením žalobcu niekedy označené aj ako fix resp. WINFIN finančný servis) s predpokladom, že v budúcnosti sa dosiahnu stanovené limity. Vyplácanie preddavkov uskutočňoval žalobca v záujme zachovania spolupráce medzi ním a žalovanou. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že dňa 31.1.2015 vznikla spoločnosť STAPED s.r.o., v ktorej žalovaná figuruje ako spoločníčka a konateľka spoločnosti. Spoločnosť STAPED s.r.o. má ako predmet činnosti: Podriadený finančný agent v sektore poistenia a zaistenia, kapitálového trhu atď...Z uvedeného vyplýva, že žalovaná si založila spoločnosť bezprostredne po tom, ako ukončila spoluprácu so žalobcom. Preto v čase, keď ukončovala spoluprácu so žalobcom, pravdepodobne musela vedieť, že so svojou spoločnosťou plánuje vykonávať konkurenčnú činnosť. V prípade, ak by žalobca vedel, že žalovaná neplánuje vykonávať činnosť pre žalobcu, ale má záujem o založenie si vlastnej spoločnosti s rovnakým alebo obdobným predmetom činnosti, postoj žalobcu by bol voči žalovanej z hľadiska vyplácania fixnej bonusovej provízie bez dosiahnutia stanovených produkčných limitov odlišný.
9. Právny zástupca žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.12.2017, okrem iného uviedol, že žalovaná namieta nestrannosť a nezaujatosť vypočutej svedkyne Evy Ridarčíkovej, nakoľko táto je životná družka (partnerka) O., ktorý bol vypočutý ako svedok a je zástupcom žalobcu a štatutárnom pobočky žalobcu. Je zrejmé, že táto svedkyňa bola vopred pripravená ako vypovedať teda, že plnenie počtu bodov 5000 bolo možné, ale po otázkach právneho zástupcu žalovanej, ktorý poukázal na to, že za viac ako 7 mesiacov nedosiahla tento počet a že za 14 mesiacov ho dosiahla len 5x, sama uviedla, že to možné nebolo. Naviac vyplácaná jej bola fixná bonusová provízia aj v prípade, že počet 5000 bodov nesplnila. Svedok O. nie je relevantný pre toto konanie, nakoľko ako sám uviedol, nebol kompetentný sa vyjadrovať k fungovaniu pobočky v Prešove, na rozdiel od p. E., ktorý ako vedúci pobočky v Banskej Bystrici sa stretával na poradách vedenia aj s vedúcou pobočky Prešov, teda žalovanou. Svedkovia nepreukázali obranu žalobcu, že plnenie v počte 15000 bodov na pobočku Prešov u žalovanej bolo možné a dosiahnuteľné.
10. Na pojednávaní konanom dňa 10.3.2020 právny zástupca žalobcu, okrem iného uviedol, že žalovaná nespochybnila fakt, že nedosiahla potrebný počet bodov pre vyplatenie fixnej bonusovej provízie. Svoju obranu smerovala v podstate len k tomu, že tieto body nebolo možné získať. V odpore žalovaná spochybňovala najskôr existenciu rozväzovacej podmienky, ktorá bola rozhodujúca pre vyplatenie fixnej bonusovej provízie s tým, že tieto tvrdenia ničím nepodložila a žalobca vo vyjadrení k odporu akékoľvek tvrdenia žalovanej uvedené v odpore vyvrátil, nakoľko v zmysle Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní je zrejmé, že fixná bonusová provízia je dohodnutá iba za predpokladu, že žalovaná ako sprostredkovateľ vyprodukuje produkciu v stanovenom objeme. Žalobca má za to, že toto jeho tvrdenie zo strany žalovanej bolo nepopreté, pretože v doterajšom priebehu konania sa žalovaná k tejto problematike nevyjadruje. Naopak potvrdzuje, že dohodnuté produkčné limity nespĺňala. V ďalšom vyjadrení žalovaná sama uvádza, že mali byť vyprodukované body podľa vzorca, ktorý je uvedený v Dodatku č. 1, tento vzorec uvádza, že je to 5000 bodov + počet podriadených finančných agentov v divízií v danom mesiaci krát 5000 bodov. V tomto vyjadrení žalovaná nepravdivo uvádza, že malo byť vyprodukovaných iba 10000 bodov, pretože podľa žalovanej bola v tejto divízií iba žalovaná a pani N.. Žalovaná nepravdivo uvádza, že žiadny iný podriadený finančný agent v danom období v divízií nepracoval, pričom toto tvrdenie žalovaná v neskoršom priebehu konania sama poprela tým, že predvolala ako svedkyňu pani K. ktorá v danom období v divízií pracovala, takže zase ide o tvrdenia, ktoré nepodložila žiadnym dôkazom. Žalobca preukázal písomnými dôkazmi, že žalovanej bola z titulu produktových provízií vyplatená suma 6.924,15 eura, pričom žalobca si touto žalobou nenárokuje vrátenie týchto produktových provízií, ale si nárokuje iba vrátenie neoprávnene vyplatenej časti fixnej bonusovej provízie. Na pojednávaní dňa 20.9.2016 vypovedala žalovaná, do spisu doložila Dodatok č. 2 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní pre pani K. svoje vlastné výpočty provízie a tiež Osobný dotazník
záujemcu o spoluprácu, ktorý mal dokazovať, že žalobca ju oslovil na spoluprácu ohľadom predaja zlata. Tieto tvrdenia boli vyvrátené na pojednávaní dňa 28.3.2017, a to výsluchom svedka T. K výpovedi žalovanej sa vyjadril aj žalobca svojim vyjadrením z 11.9.2017. Do spisu založili ďalšie dôkazy, Zmluvy o finančnom sprostredkovaní s pani K. tiež bol založený sumár produkcie všetkých osôb, ktoré pracovali v divízií a tiež e-mailová dokumentácia, ktorá preukazuje, že žalovaná klamala o tom, že bola oslovená na ďalšiu spoluprácu pre predaj zlata, pretože naopak, ona oslovila s touto požiadavkou žalobcu. Na pojednávaní dňa 9.11.2017 boli vypočutí svedkovia pani K., žalovaná svoju obranu zameriavala na skutočnosť, že dohodnutý produkčný limit nebolo možné splniť. Čo sa týka výpovede pani K. samotná hodnovernosť tejto svedkyne je otázna, nakoľko pani K. po odchode od žalobcu pracovala so žalovanou. Pani K. potvrdila, že každý člen divízie musel plniť produkčné limity, a to že nie vždycky plnila. Tvrdenia, že boli nesplniteľné, alebo že žiadala o ich zníženie, nie sú preukázané. Samotná svedkyňa potvrdila, že o tom neexistuje žiaden písomný dôkaz. Svedkyňa tvrdila, že žiadna zmluva ju neviazala k tomu, aby vlastných klientov, ktorých sprostredkovala písala na žalobcu, tiež tvrdila, že žalobca jej dal k dispozícii databázu klientov. Takisto potvrdila, že vzťah so žalobcom nebol pracovnoprávneho charakteru, ale obchodno-právneho. Čo sa týka svedka pána E. jeho výpoveď nemá s prejednávaným sporom nič spoločné. Viedol pobočku v Banskej Bystrici, resp. vo Vranove nad Topľou, pričom ide o lokality, ktoré sú nepomerne menšie ako Prešov. Čo sa týka výpovede svedkov pani P.u, tí potvrdili, že splnenie produkčných limitov bolo možné. Žalovaná smerovala svoju obranu k otázke splniteľnosti produkčných limitov, resp. otázke toho, či okrem samotného finančného sprostredkovania vykonávala aj iné činnosti súvisiace s chodom pobočky. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalovaná celý spor stavia do polohy, ako keby bol uzavretý pracovnoprávny vzťah, v tomto prípade ale išlo o výsostne obchodno-právny vzťah, pretože činnosť poriadeného finančného agenta je podnikaním podľa Zákona o finančnom sprostredkovaní. Je preto potrebné výhradne sa riadiť uzavretou zmluvou a tým, či bola zmluva splnená. Vychádzajme teda z písomných dôkazov, teda zo zmluvy, ak v Zmluve a Dodatku č. 1 je jednoznačne uvedená podmienka pre získanie fixnej bonusovej provízie v podobe presného vzorca pre výpočet bodov, tak je potrebné iba skúmať, či táto podmienka bola alebo nebola splnená. Ak v priebehu zmluvného vzťahu boli zo strany žalovanej akékoľvek výhrady, mala možnosť buď zmluvu ukončiť alebo požiadať o jej zmenu, čo sa nestalo. Žiadne ústne dohody o zmene zmluvy neexistovali a ani nemohli existovať, pretože podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá zmluva môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Rovnako je irelevantná polemika a dokazovanie o tom, ktorý člen divízie mal plniť aký produkčný limit. Táto skutočnosť nie je rozhodujúca, pretože vzorec, ktorý bol uvedený v Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní hovorí jasne, je to bolo 5000 bodov + počet podriadených agentov divízie v danom mesiaci x 5000 bodov. Čiže ak by bolo vo vzorci uvedené, že sa berie do úvahy počet bodov v zmluvách jednotlivých podriadených finančných agentov, tak by skúmanie zmlúv ostatných členov divízie malo význam, ale v tomto prípade nie. Vzorec dohodnutý medzi stranami sporu a nezmenený žiadnou písomnou dohodou strán hovorí o absolútnych hodnotách, čiže berie sa do úvahy počet podriadených finančných agentov x 5000 bodov.
11. Na pojednávaní konanom dňa 10.3.2020 právny zástupca žalovanej, okrem iného uviedol, že podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Zároveň poukázal na § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka zanikne. Občiansky zákonník teda obsahuje v § 575 všeobecné ustanovenia o nemožnosti plnenia a v nadväznosti na § 37 ods. 2 upravuje či už právny úkon alebo časť právneho úkonu, ktorá sa týka predmetu plnenia nemožného ako absolútne neplatného právneho úkonu. V § 352 a násl. Obchodného zákonníka sú už len dodatočné ustanovenia o nemožnosti plnenia, teda v tomto prípade aj keď ide o podnikateľský vzťah, je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa po celý čas súdneho konania snažila dokázať, že predmet plnenia, teda splnenie plánu v počte 15000 alebo 13500 bodov, bolo nemožné. Na pojednávaní dňa 9.11.2017 bola vypočutá svedkyňa pani K., ktorá v rámci svojho výsluchu uviedla, že ako asistentka klientskeho centra mala splniť 3500 bodov a výslovne uviedla, že bolo nereálne, aby niekedy splnila hranicu 3500 bodov za mesiac. 3500 bodov mali urobiť na dodaných klientov od Finportalu, pričom navyše z vlastných klientov mali dostať ešte 50 % produkcie, pričom boli mesiace, že tento plán nebol splnený a boli mesiace, kedy tento plán vôbec nebol splniteľný, pričom fixnú odmenu dostávala aj vtedy, ak plán nebol splnený, teda rovnako ako žalovaná. Táto svedkyňa pani Bodnárová aj vypovedala, že na poradách argumentovala, že sa nedá dosiahnuť počet bodov 3.500 a napriek tomu ju vyplácali fixnou províziou 700 eur mesačne, aj keď nedosiahla tento potrebný limit. Zároveň svedkyňa K. vypovedala, že aj keď nedosiahla limit 3500 bodov, stále jej vyplácali províziu vo výške 700 eur a nežiadali nikdy, ani v súčasnosti nežiadajú od nej vrátenie provízie, ani žalobou ani osobitnou písomnou výzvou aj napriek tomu, že jej vzťah k Finportalu
skončil. Rovnako poukázal na výsluch svedka pána Tabaka, ktorý na pojednávaní dňa 9.11.2017 uviedol, že on mal v zmluve ako vedúci pobočky v Banskej Bystrici na rovnakej pozícii ako žalovaná, splniť počet bodov 3500, avšak ani on nikdy nedosiahol na svojej pobočke takýto počet bodov, napriek tomu mu bola vyplácaná fixná provízia vo výške 800 eur. Aj napriek tomu, že síce bol vedúci pobočky v Banskej Bystrici, vypovedal, že išlo o pomerne rovnakú pobočku alebo podobnú pobočku ako o pobočku v Prešove a sám sa vyjadril, že žalovaná nemohla dosiahnuť počet bodov 5000 sama za seba, resp. 13500. Na základe týchto výsluchov právny zástupca žalovanej poukázal na to, že predmet plnenia bol v tejto časti nemožný, a teda ustanovenie Zmluvy o tom, že by bola povinná následne žalovaná vrátiť takéto fixné bonusové provízie, alebo fixnú bonusovú odmenu vo výške 1.200 eur mesačne, je neplatné. Pokiaľ ide o výsluch svedkyne pani P., táto tiež uvádzala, že nebol počet bodov 5000 z jej strany, alebo v celkovej sume 13500 bodov splnený. Uvádzala pod ťarchou otázok právneho zástupcu žalobcu, že tieto boli niekedy splnené, avšak právny zástupca žalovanej poukázal na subjektívnu zaujatosť tejto svedkyne vzhľadom na to, že síce pôsobila ako podriadený finančný agent v divízii Finportalu, avšak je to podľa informácií od žalovanej, priateľka, družka, svedka pána Kováča, ktorý bol vedúci pobočky, takže je logické, že bude vypovedať v prospech jeho, resp. v prospech žalobcu.
12. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov T. ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Výpisu z obchodného registra ohľadne žalobcu, Výpisu z registra finančných agentov a finančných poradcov, Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013, Províznych podmienok spoločnosti Finportal a. s. pre obchodnú divíziu, Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013, Dohody o skončení zmluvného vzťahu zo dňa 15.12.2014, výpisu z účtu žalobcu, Vyúčtovania nárokov fixnej bonusovej provízie a výzvy na úhradu zo dňa 25.3.2015, Výpisu zo živnostenského registra ohľadne žalovanej , platobného rozkazu, vyjadrenia žalovanej zo dňa 5.10.2015, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 15.12.2015, vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej zo dňa 5.5.2016, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.5.2016, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.5.2016, Detailu výplaty zo dňa 6.11.2013, Dodatku č. 2 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní, osobného dotazníka záujemcu o spoluprácu, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.9.2017, Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013, Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013, Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, uzavretej medzi žalobcom a pani Viktóriou Bodnárovou zo dňa 23.9.2013, Dodatku č. 1 Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi žalobcom a pani Z. zo dňa 23.9.2013, prehľadu uzavretých zmlúv, písomného podania právneho zástupcu žalovanej zo dňa 6.4.2020 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
13. Žalobca so žalovanou uzavreli dňa 1.8.2013 Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej žalovaná ako podriadený finančný agent - sprostredkovateľ sa zaviazala, že bude pre žalobcu
- samostatného finančného agenta - vyvíjať v článku II Zmluvy dohodnutú činnosť. Za vykonávanie tejto činnosti mala žalovaná v súlade s článkom V. bod 1 Zmluvy nárok na provízie, pričom išlo o tzv. produktové provízie, ktorých výška závisela od pozície sprostredkovateľa, od dosiahnutej produkcie a od splnenia podmienok v súlade s Prílohou Zmluvy - Províznymi podmienkami. Nárok na takto vyplatenú províziu zanikol v prípade splnenia rozväzovacej podmienky - stornovania zmlúv, ktorých uzavretie žalovaná sprostredkovala pre žalobcu. Žalovaná a žalobca však podpísali aj Dodatok č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní dňa 1.8.2013, a to v súlade s čl. V bod 2 Zmluvy. Na základe predmetného Dodatku č. 1 bola žalovanej vyplácaná fixná bonusová provízia za podmienok dohodnutých v tomto Dodatku č. 1. Podmienkou vyplácania fixnej bonusovej provízie bolo plnenie v Dodatku č. 1 stanoveného produkčného limitu, teda akceptovanie tejto produkcie. Rozdiel medzi spomenutými províziami bol v tom, že zatiaľ čo v prípade produktových provízií vznikol nárok na jej vyplácanie za sprostredkovanie uzavretia zmlúv so žalobcom, pričom nárok na províziu zanikol, ak došlo k stornovaniu týchto uzavretých zmlúv. V prípade fixnej bonusovej provízie vznikol nárok na túto províziu dosiahnutím stanoveného produkčného limitu v zmysle Dodatku č. 1. V prípade dosiahnutia nižšieho produkčného limitu upraveného Dodatkom č. 1 vznikol nárok len na pomernú časť provízie, resp. sa nárok na províziu nevznikol, prípadne následne zanikol. V zmysle článku I bod 2 Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli na priznaní a vyplácaní fixnej bonusovej provízie pre žalovanú ako sprostredkovateľa za podmienok ďalej upravených. V súlade s písm. A) článku 1 bod 2 Dodatku č. 1 bola dohodnutá výška fixnej bonusovej provízie na sumu 1.200 eur mesačne za predpokladu dosiahnutia
- vyprodukovania produkcie v tu stanovenom objeme, pričom 90% produkcie muselo byť najneskôr do 2 mesiacov akceptovanej. V prípade, ak by bolo akceptované nižšie percento produkcie (od 89% do 80%), mala žalovaná ako sprostredkovateľ nárok iba na pomernú časť fixnej bonusovej produkcie
a v prípade, ak by bola akceptovaná produkcia pod 80%, tak nezískala nárok na fixnú produktovú províziu, prípadne by stratila nárok na fixnú bonusovú proviziu. Zmluvné strany sa dohodli na tejto provízii iba za predpokladu, že bude splnený určitý výkonnostný limit. V Dodatku č. 1 je nepochybne napísané, že provízia je dohodnutá za predpokladu, že žalovaná ako sprostredkovateľ vyprodukuje produkciu v stanovenom objeme. Ak teda provízia bola vyplatená každý mesiac predtým, ako sa tento predpoklad overil, tak následné nesplnenie tohto predpokladu malo za následok to, že sa naplnila dohodnutá rozväzovacia podmienka a vopred vyplatená provízia sa stala plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. sa to každé mesačné prvotné plnenie posúdilo ako plnenie bez právneho dôvodu, teda len ako preddavok na dohodnutú províziu. V písm. F) článku 1 bod 2 Dodatku č. 1 sa upravuje obdobie, počas ktorého mala byť žalovanej ako sprostredkovateľovi vyplácaná fixná bonusová provízia, v súlade s ktorým aj žalobca postupoval. Toto ustanovenie len upravuje dobu výplaty provízie, avšak nerieši podmienky zániku nároku na províziu, ktoré sú upravené v článku I bod 2 Dodatku č. 1, v ktorom bola jednoznačne zakotvená podmienka alebo predpoklad na vznik nároku. Za obdobie od uzavretia Zmluvy a Dodatku č. 1 až do uzavretia Dohody o skončení zmluvného vzťahu zo dňa 15.12.2014 bola žalovanej vyplatená fixná bonusová provízia v celkovej sume 16.845 eur, avšak skutočný nárok žalovanej na fixnú bonusovú províziu v zmysle podmienok stanovených v článku I bod 2 písm. A) a B) Dodatku č. 1 predstavoval sumu 4.256,03 eura. V danom prípade bol ako právny dôvod na vyplácanie fixnej bonusovej provízie splnenie stanoveného produkčného limitu v súlade s Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 1.8.2013, pričom tu právny dôvod na vyplácanie fixnej bonusovej provízie buď vôbec nevznikol a žalobca realizoval úhrady v prospech žalovanej bez právneho dôvodu ako zálohy na fixnú bonusovú províziu, alebo právny dôvod na vyplácanie fixnej bonusovej provízie odpadol, nakoľko bolo následne preverené, prípadne sa následne preukázalo, že žalovaná produkčné limity nesplnila, čo bol aj dôvod na ukončenie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami dňa 15.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa počas trvania právneho vzťahu so žalobcom bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, nakoľko na jeho úkor bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, získala majetkový prospech v sume 12.588,34 eura. Žalovanej ako sprostredkovateľovi bola zo strany žalobcu vyplácaná v súlade s článkom I bod 2 písm. A) a E) Dodatku č. 1 k Zmluve fixná bonusová provízia v období od januára 2014 do februára 2015 v sumách, ktoré boli žalobcom doložené do súdneho spisu, a to v celkovej výške 16.845 eur. Žalovaná za obdobie existencie vzťahu medzi účastníkmi konania nedosiahla ani v jednom kalendárnom mesiaci stanovený limit akceptovanej produkcie. V súlade s ustanovením čl. I bod 2 písm. A) a B) Dodatku č. 1 vznikol žalovanej za mesiac december 2013, júl 2014, október 2014 a december 2014 nárok na pomernú časť fixnej bonusovej provízie a za ostatné mesiace jej vôbec nevznikol na fixnú bonusovú províziu. Z uvedeného vyplýva, že skutočný nárok žalovanej na fixnú bonusovú províziu predstavuje sumu 4.256,03 eura. Bezdôvodného obohatenia vo výške 12.588,34 eura tak predstavuje rozdiel medzi sumou 16.845 eura a sumou 4.256,03 eura.
14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
16. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
17. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
18. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
19. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
20. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
21. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
23. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
24. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
25. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
26. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. 27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
30. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná sa počas trvania právneho vzťahu so žalobcom bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, nakoľko na jeho úkor bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, získala majetkový prospech v sume 12.588,34 eura. Žalovanej ako sprostredkovateľovi bola zo strany žalobcu vyplácaná v súlade s článkom I bod 2 písm. A) a E) Dodatku č. 1 k Zmluve fixná bonusová provízia v období od januára 2014 do februára 2015 v sumách, ktoré boli žalobcom doložené do súdneho spisu, a to v celkovej výške 16.845 eur. Žalovaná za obdobie existencie vzťahu medzi účastníkmi konania nedosiahla ani v jednom kalendárnom mesiaci stanovený limit akceptovanej produkcie. V súlade s ustanovením čl. I bod 2 písm. A) a B) Dodatku č. 1 vznikol
žalovanej za mesiac december 2013, júl 2014, október 2014 a december 2014 nárok na pomernú časť fixnej bonusovej provízie v celkovej výške 4.256,03 eura a za ostatné mesiace jej vôbec nevznikol na fixnú bonusovú províziu. Z uvedeného vyplýva, že skutočný nárok žalovanej na fixnú bonusovú províziu predstavuje sumu 4.256,03 eura. Bezdôvodného obohatenia vo výške 12.588,34 eura tak predstavuje rozdiel medzi sumou 16.845 eura a sumou 4.256,03 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 12.588,34 eura vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.
32. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku zaviazal ju súd v súlade s ust.§ 369 Obchodného zákonníka v spojení s článku V. bod 4 Zmluvy, aj na zaplatenie dohodnutého 0,05 % denného úroku z omeškania z dlžnej sumy 12.588,34 eura, odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. odo dňa 5.4.2015 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia), a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovanej, t.j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
33. Obranu žalovanej uplatňovanú v priebehu konania v snahe spochybniť uplatnený nárok žalobcu, považuje súd za nedôvodnú, účelovú. Žalovaná a žalobca, okrem základnej Zmluvy podpísali aj Dodatok č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013, a to v súlade s čl. V bod 2 Zmluvy. Ako už bolo vyššie uvedené, na základe predmetného Dodatku č. 1 bola žalovanej vyplácaná fixná bonusová provízia za podmienok dohodnutých v tomto Dodatku č. 1. Podmienkou vyplácania fixnej bonusovej provízie bolo plnenie v Dodatku č. 1 stanoveného produkčného limitu, teda akceptovanie tejto produkcie. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že v prípade fixnej bonusovej provízie vznikol nárok na túto províziu dosiahnutím stanoveného produkčného limitu v zmysle Dodatku č. 1. V prípade dosiahnutia nižšieho produkčného limitu upraveného Dodatkom č. 1, vznikol nárok len na pomernú časť provízie, resp. sa nárok na províziu nevznikol, resp. zanikol. V zmysle článku I bod 2 Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli na priznaní a vyplácaní fixnej bonusovej provízie pre žalovanú ako sprostredkovateľa za podmienok ďalej upravených. V súlade s písm. A) článku 1 bod 2 Dodatku č. 1 bola dohodnutá výška fixnej bonusovej provízie na sumu 1.200 eur mesačne za predpokladu dosiahnutia - vyprodukovania produkcie v tu stanovenom objeme, pričom 90% produkcie muselo byť najneskôr do 2 mesiacov akceptovanej. V prípade, ak by bolo akceptované nižšie percento produkcie (od 89% do 80%), mala žalovaná ako sprostredkovateľ nárok iba na pomernú časť fixnej bonusovej produkcie a v prípade, ak by bola akceptovaná produkcia pod 80%, stratila by nárok na fixnú bonusovú produkciu, resp. by jej tento nárok nikdy nevznikol. V Dodatku č. 1 je jasne napísané, že provízia je dohodnutá za predpokladu, že žalovaná ako sprostredkovateľ vyprodukuje produkciu v stanovenom objeme. Ak teda provízia bola vyplatená každý mesiac predtým, ako sa spomínaný predpoklad overil, tak následné nesplnenie tohto predpokladu malo za následok to, že sa naplnila dohodnutá rozväzovacia podmienka a vopred vyplatená provízia sa stala plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. sa to každé mesačné prvotné plnenie posúdilo ako plnenie bez právneho dôvodu, teda len ako preddavok na dohodnutú províziu. V danom prípade bol teda ako právny dôvod na vyplácanie fixnej bonusovej provízie splnenie stanoveného produkčného limitu v súlade s Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 1.8.2013, pričom právny dôvod na vyplácanie fixnej bonusovej provízie buď vôbec nevznikol a žalobca realizoval úhrady v prospech žalovanej bez právneho dôvodu ako zálohy na fixnú bonusovú províziu, alebo odpadol, nakoľko bolo následne preverené, prípadne sa následne preukázalo, že žalovaná produkčné limity neplnila. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalovaná sa počas trvania právneho vzťahu so žalobcom bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, nakoľko na jeho úkor bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, získala majetkový prospech v sume 12.588,34 eura. Žalovaná v rámci svojej obrany poukázala na to, že v jej divízii bola len jedna podriadená finančná agentka, a to N., a teda vzorec na vypočítanie fixnej bonusovej provízie by znamenal, že mala dosiahnuť len 10.000 bodov mesačne, namiesto 15.000 bodov. Žalovaná tiež opakovane tvrdila, že v rámci fixnej bonusovej provízie bola zahrnutá aj jej činnosť v zmysle Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 1.8.2013, teda že jej boli v rámci fixnej bonusovej provízie vyplácané aj produktové provízie. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovanej boli vyplácané dva druhy odmeny, a to produktová provízia v súlade s čl. V bod 1 Zmluvy zo dňa 1.8.2013 a fixné bonusové provízie v súlade s Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 1.8.2013. Za vykonávanie činnosti sprostredkovateľa mala žalovaná v súlade s čl. V bod 1 zmluvy nárok na provízie, pričom išlo o tzv. produktové provízie, ktorých výška závisela od pozície sprostredkovateľa, od dosiahnutej produkcie a od splnenia podmienok v súlade s prílohou zmluvy - províznymi podmienkami. Žalovanej boli vyplatené produktové provízie v zmysle čl. V bod 1 Zmluvy v mesiacoch november 2013 až január 2015 v celkovej výške 6.924,15 eura ( nad rámec fixnej bonusovej
provízie). Za vykonávanie činnosti žalovanej v zmysle Dodatku č. 1 jej vznikol nárok na províziu, pričom išlo o tzv. fixné bonusové provízie, a to v prípade dosiahnutia stanoveného produkčného limitu. V prípade nedosiahnutia limitu vznikol nárok len na jej pomernú časť, alebo nevznikol nárok na tento druh provízie vôbec. Žalovaná vo svojom vyjadrení namietla, že pre výpočet fixnej bonusovej provízie sa mal brať do úvahy len jeden podriadený, nakoľko mala v divízii len pani N.. Toto tvrdenie žalovanej sa preukázalo ako nepravdivé, nakoľko mala v divízii aj p. Z. teda jej divízia mala dosiahnuť mesačne 3x 5000 bodov, teda celkom 15.0000 bodov a nie 10.000 bodov ako tvrdí žalovaná. V zmysle predložených zmlúv s pani P. ako agentkami patriacimi pod divíziu žalovanej - tieto mali v dodatkoch ku zmluvám dohodnuté fixné bonusové provízie nižšie ako žalovaná, a to p. Ridarčíková mala nárok na fixnú bonusovú províziu vo výške 700 eur a p. K.á vo výške 400 eur. Žalovaná bola v Dodatku oproti ním zvýhodnená z toho dôvodu, že bola riaditeľkou divízie, avšak nárok na fixnú bonusovú províziu vznikol výlučne v súvislosti s dohodnutou produkciou. Tvrdenia žalovanej, že fixnú odmenu dostávala nielen za produkciu, ale aj za školenia a administratívnu činnosť sú zavádzajúce a bezpredmetné, nakoľko pravidlá vzniku nároku na fixnú odmenu sú dostatočne jasne vyjadrené v Dodatku č. 1 a viažu sa zásadne na produkciu.
34. Žalovaná v priebehu konania nespochybnila fakt, že nedosiahla potrebný počet bodov pre vyplatenie fixnej bonusovej provízie. Svoju obranu ku koncu dokazovania smerovala v podstate len k tomu, že predmetné body nebolo možné získať. V jednom zo svojich vyjadrení žalovaná sama uviedla, že mali byť vyprodukované body podľa vzorca, ktorý je uvedený v Dodatku č. 1, tento vzorec uvádza, že je to 5000 bodov + počet podriadených finančných agentov v divízií v danom mesiaci krát 5000 bodov. V tomto vyjadrení žalovaná nepravdivo uvádza, že malo byť vyprodukovaných iba 10000 bodov, pretože podľa žalovanej bola v tejto divízií iba žalovaná a pani N.. Bolo však preukázané, ako už bolo vyššie uvedené, že na predmetnej pobočke pôsobila aj pani K.. Žalovaná sa vlastne snažila dokázať, že predmet plnenia, teda splnenie plánu v počte 15000 alebo 13500 bodov, bolo nemožné. To mali potvrdiť vypočutý svedkovia pani K.a. Túto skutočnosť však títo svedkovia nepreukázali. Tak ako na druhej strane vypočutí svedkovia pani P. jednoznačne nepreukázali, že splnenie plánu bolo možné. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že nepochybne bol stanovený bodový limit, až dosiahnutím ktorého mal vzniknúť žalovanej nárok na fixnú bonusovú odmenu alebo jej časť. Dôkazné bremeno k preukázaniu nemožnosti splnenia dohodnutého limitu, plánu však nepochybne zaťažovalo žalovanú, ktorá túto nemožnosť tvrdila. Výpovede svedkov, ktorých výsluch navrhla, boli však len veľmi všeobecné, bez toho, aby na základe nich dospel súd k jednoznačnému záveru, že mala pravdu, keď tvrdila, že splnenie dohodnutého plánu bolo naozaj nemožné. Žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v tomto smere však žalovaná už v priebehu dokazovania nepredložila a ani neoznačila. Mohla napríklad výpismi hovorov alebo e-mailovou komunikáciou, prípadne inou korešpondenciou, alebo prípadne aj iným spôsobom, zdokladovať svoje pracovné nasadenie pri plnení svojich zmluvných povinností a podľa možnosti tak preukázať, že napriek tomu, že v rozhodnom období trvania zmluvného vzťahu vyvinula maximálne úsilie v snahe sprostredkovať čo najviac záujemcov o uzavretie zmlúv s klientmi žalobcu, ale napriek tomu nedokázala naplniť dohodnutý limit, keďže sa jej nepodarilo sprostredkovať dostatočný počet záujemcov o uzavretie zmlúv. Na základe takýchto, prípadne aj iných dôkazov, mohol súd prípadne dospieť aj k takému záveru, že dohodnutý plán bol nerealizovateľný, keďže ho nebolo možné naplniť ani pri vynaložení maximálneho úsilia zo strany žalovanej. Tvrdenia žalovanej o nemožnosti naplniť plán, bez ďalších relevantných dôkazov, ktorými by preukázala, že skutočne urobila v rozhodnom období všetko čo bolo v jej silách, aby dohodnutý plán naplnila, považoval súd za veľmi všeobecné tvrdenia, urobené účelovo, len s snahe vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, ktorej splnenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Na záver je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaná počas trvanie právneho vzťahu, založeného predmetnou Zmluvou, nespochybňovala dohodnutý limit v súvislosti s fixnou bonusovou províziou a ani sa preukázateľným spôsobom v rozhodnom období nepokúsila o zmenu zmluvných podmienok, prípadne o zrušenie predmetného zmluvného vzťahu.
35. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b/ Civilného sporového poriadku). V takom prípade, ako aj proti výroku o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Prešov, ku Krajskému súdu v Prešove.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel (§ 277 ods. 1 a ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).