Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Parners, s.r.o., IČO: 53 929 691, Hrnčiarska 29, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalšieho účastníka konania MICROWELL, s.r.o., so sídlom SNP 2018/42, 927 00 Šaľa, IČO: 31 414 249, právne zastúpený JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2020/036391-002 zo dňa 27.10.2020 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Okresný úrad Šaľa, odbor starostlivosti o životné prostredie Šaľa svojim rozhodnutím č. OU-SA- OSZP-2020/004228-024 zo dňa 28.07.2020 rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti, ktorej účelom je doplniť skladovú kapacitu existujúcej haly vytvoriť administratívne priestory pre sídlo firmy MICROWELL, spol. s r.o. so sídlom ul. SNP 2018/42, 921 01 Šaľa a rozšíriť parkovacie kapacity umiestnením mimo zastavaného územia mesta Šaľa na pozemkoch registra C č. 1213/15, 1213/16, 1213/24, 1213/30, druh pozemkov: zastavané plochy a nádvoria k.ú. I. sa nebude posudzovať na základe doteraz vykonaného zisťovacieho konania podľa Zároveň prvostupňový správny orgán rozhodol, že z doručených stanovísk k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti vyplynula konkrétna požiadavka vo vzťahu k oznámeniu, ktoré bude potrebné zohľadniť pri príprave ďalšieho stupňa dokumentácie stavby v procese konania, obnovení činnosti podľa osobitných predpisov

- realizovať výsadbu z rastlín drevín v počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové parkovacie státia v areáli spoločnosti MICROWELL, spol. s r.o..

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný úrad Šaľa, odbor starostlivosti o životné prostredie v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonania navrhovanej činnosti, významu očakávaných vplyvov

na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie, opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom zobral do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a skutočnosť, že navrhovaná činnosť nezasahuje do chránených území európskeho významu natura 2000.

3.

Pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na stanoviská rezortných orgánov povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov a dotknutej obce, akceptoval požiadavky a pripomienky a odporúčania Okresného úradu Šaľa, odbor starostlivosti o životné prostredie, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Šaľa, Ministerstva dopravy a výstavby SR a dotknutej verejnosti. Na základe tejto skutočnosti a na základe preskúmania zhodnotenia navrhovanej činnosti uvedenej v zámere s použitím kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe 10 zákona o posudzovaní a s prihliadnutím na stanoviská podľa o posudzovaní, Okresný úrad Šaľa, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa , pričom špecifikoval podmienku, ktorú musí navrhovateľ dodržať pri ďalšom procese konania.

4.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 31.07.2020 odvolanie.

5.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2020/036391-002 zo dňa 27.10.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-SA-OSZP-2020/004228-24 zo dňa 28.07.2020.

6.

Svoje rozhodnutie druhostupňový správny orgán odôvodnil tým, že námietky združenia domových samospráv ako zainteresovanej verejnosti sú nedôvodné, pričom k jednotlivým námietkam uviedol nasledovné: V súvislosti s námietkou neuvedenia podmienok, ktoré majú eliminovať negatívne vplyvy podľa , odvolací orgán, t.j. žalovaný uviedol, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán stanovil podmienku, ktorá eliminuje alebo zmierňuje vplyv na životné prostredie a ktoré je povinný navrhovateľ zohľadniť v ďalších povoľovacích konaniach. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní prihliadal na doručené stanoviská dotknutých orgánov a verejnosti. Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysporiadal s každou podmienkou odvolateľa. V súvislosti s námietkou nesprávnej aplikácie zákona o posudzovaní a že neboli žalobcovi umožnené zúčastniť sa na konzultácii, žalovaný uviedol, že v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie nie je potrebné vykonať konzultácie, ústne pojednávanie. V zmysle zákona o správnom konaní, ktorý sa vzťahuje na konanie podľa tohto zákona o posudzovaní sa ústne pojednávanie nariaďuje len ak to vyžaduje povaha veci. Nakoľko stanoviská dotknutých orgánov neboli protichodné, dokazovanie bolo dostatočné, prvostupňový správny orgán nenariadil ústne pojednávanie.

7.

Žalovaný ďalej uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, zistil, že prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal každou pripomienkou odvolateľa jednotlivo a každú vyhodnotil. V procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní nie je potrebné vykonať konzultácie a ústne pojednávania. Odvolací orgán v súvislosti s námietkou nedostatočného vysporiadania sa s návrhmi dotknutej verejnosti uviedol, že s týmito sa dostatočne vysporiadal a riadne odôvodnil svoje stanoviská k týmto námietkam.

8.

Pokiaľ sa týka žiadosti žalobcu byť oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, ako aj v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku, teda pred samotným vydaním druhostupňového rozhodnutia žalovaný má za to, že požiadavka žalobcu je neopodstatnená z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní

zákonnosti procesných postupov prvostupňového orgánu a teda v rámci riadneho opravného prostriedku preskúmaval prvostupňové konanie a jeho výsledkom je druhostupňové rozhodnutie.

II. Žaloba a žalobné dôvody

9.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 29.12.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

10.

Žalobca v žalobe ďalej poukazuje na to, aké postavenie má žalobca v konaní ako dotknutá verejnosť a prečo z hľadiska procesného práva je účastníkom konania.

11.

Žalobca v žalobe namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii so (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii.

12.

Ďalej žalobca namietal, že dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku NS SR č. týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zdôvodnil svoje environmentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich má riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobca v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup.

13.

Samotná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu resp. eliminačnú podmienku, spôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Na túto skutočnosť upozornil žalobca v odvolaní a túto zákonnosť žalovaný nijakým spôsobom neodstránil.

14.

Žalobca ďalej poukazuje na to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach nepremietli priamo do výroku svojich rozhodnutí ani jedno z opatrení ktoré navrhol žalobca. Prvostupňový orgán vydal nezákonné rozhodnutie, bez zákonom vyžadovaných náležitostí vo výrokovej časti a žalovaný tento nedostatok neodstránil. Ako príklad žalobca medzi požiadavkami uviedol špeciálne aj požiadavku na určenie toho, aby projektant, ktorý spracuje projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval túto dokumentáciu tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie, príručku na podporu výberu projektovania a realizovanie retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe. Žalobca ďalej poukázal, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovanie konania a preto bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Bolo povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. Tým, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný takto nepostupovali, dopustili

sa porušenia ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď neuviedli v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov. Žalobca namieta, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, nedostatočne vysvetleným spôsobom použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Tým, že žalovaný resp. prvostupňový správny orgán premietol do odôvodnenia len to, že prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská dotknutých orgánov, týmto postupom bolo žalobcovi odopreté právo na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v ako aj v zmysle ustálenej judikatúry. V odôvodneniach oboch rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu, ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Žalobca ďalej namietal, že v konaní požiadal prvostupňový správny orgán v zmysle o kópiu listov zo spisu, ktoré mu však príslušný orgán nedoručil, ani nevyhotovil. Žalobca považuje túto skutočnosť za nezákonnú, pretože správny orgán mal na základe jeho požiadavky vyhotoviť fotokópie týchto dokladov a zaslať ich žalobcovi tak ako to požadoval. Táto skutočnosť je v rozpore s ust. správneho poriadku ako aj s Aarhuského dohovoru. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje, že postup prvostupňového správneho orgánu bol nezákonný, pretože žalobcovi bolo upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa správneho poriadku. Žalobca záverom poukázal, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne a dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia, zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika

15.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 31.05.2021, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie ako žalovaný orgán preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, odboru starostlivosti o životné prostredie OU-SA-OSZP-2020/004228-24 zo dňa 28.07.2020 a napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU- NR-OOP3-2020/036391-002 zo dňa 27.10.2020, v ktorom rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Administratívna budova a sklad“ navrhovateľa MICROWELL, spol. s.r.o., sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona o posudzovaní. V danom prípade je predmetom zmeny navrhovanej činnosti doplniť skladovú kapacitu existujúcej haly, vytvoriť administratívne priestory pre sídlo firmy a rozšíriť parkovacie kapacity, kde realizácia navrhovanej činnosti bude situovaná v existujúcom areáli navrhovateľa, umiestnená mimo zastavaného územia mesta Šaľa a zmena navrhovanej činnosti je v súlade s Územným plánom mesta Šaľa. V rámci zmeny navrhovanej činnosti dôjde k vybudovaniu nasledovných stavebných objektov: SO 01 Administratívna budova, SO 02 Skladová hala, SO 03 Spevnené plochy, SO 04 Objektový rozvod splaškovej kanalizácie, SO 05 Objektový rozvod dažďovej kanalizácie, SO 06 Objektový vodovod, SO 07 Elektrická prípojka NN a SO 08 Požiarna nádrž. Žalovaný má za to, že rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 28.07.2020 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 27.10.2020 spĺňajú všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní a § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní a zároveň sa stotožnil s postupom prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu pri vykonaní zisťovacieho konania k zámeru zmeny navrhovanej činnosti „Administratívna budova a sklad“. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia, kde sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou týkajúcou sa predmetného konania k zmene navrhovanej činnosti. Z predložených námietok zo strany žalobcu ani jedna nesmeruje voči samotnej navrhovanej činnosti „Administratívna budova a sklad“. Žalobca ani jedným žalobným dôvodom nepreukázal respektíve z podanej žaloby nevyplynulo, aké konkrétne subjektívne právo žalobcu malo byť vydaním napadnutého

rozhodnutia žalovaného porušené vzhľadom k tomu, že uvádzal opakovane citácie ustanovení zákonov a rozsudkov vždy v teoretickej rovine a nie konkrétnym poukázaním na rozhodovací proces pričom žalobca v žalobe nešpecifikoval žiadne svoje právo respektíve subjektívny oprávnený záujem, ktoré by bolo zo strany správnych orgánov ich konaním alebo vydanými rozhodnutiami dotknutý. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Žalobca nie prvýkrát podáva správne žaloby v obdobných konaniach na celom území Nitrianskeho kraja pričom nemá zistené všetky skutočnosti tvoriace obsah žalobných bodov žaloby, ktoré sú i podľa názoru žalovaného rozhodujúce pre správne a zákonné posúdenie danej veci. V rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. Zn. zo dňa 23.02.2017 v súvislosti s námietkami žalobcu, žalovaný orgán uvádza „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich podmienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (viď rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. Zn 5Szž z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011)“.

16.

K žalobe sa písomne vyjadril aj ďalší účastník konania spoločnosť MICROWELL, s.r.o. prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to dňa 02.06.2021, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými pripomienkami žalobcu. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preskúmateľné, keďže v ňom žalovaný správne a jasne uviedol všetky dôležité skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Poukázal, že z obsahu predošlých vyjadrení žalobcu v rámci správneho konania vyplýva, že žalobca neprezentoval relevantné požiadavky v súvislosti s prebiehajúcim správnym konaním, jeho postup sa javí skôr ako snaha predlžovať správne konanie požadovaním podmienok nesúvisiace s predmetom konania a nijako snaha o ochranu záujmov spoločnosti v oblasti životného prostredia.

17.

K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril prostredníctvom nového právneho zástupcu dňa 04.03.2020 replikou, v ktorej uviedol, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Ďalej žalobca v replike namieta, že len samotný účastník má možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie právne významné a či obsahuje také tvrdenia a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo sa k nemu vyjadriť. Relevantnosť informácii v danom prípade nemá posudzovať žalovaný, ale mala by relevantnosť tvrdení a informácii ponechaná na verejnosť a na jej úsudku. Zároveň poukazuje na povinnosť elektronickej komunikácie správneho orgánu s účastníkmi konania ako aj vedenia elektronických spisov a prístupu účastníka k týmto spisov v elektronickej podobe. Za nevhodný spôsob vybavenia veci považuje žalobca aj nezvolanie konzultácie podľa § 63 zákona, vo vyššie uvedených bodoch, tak ako bolo uvedené v žalobe. Konzultácie sú dôležitým prvkom pri procese posúdenia vplyvov a upravujú ich aj smernice EIA a SEA. Ďalej žalobca namieta, že žalovaný nerešpektoval základné zásady práva „lex specialis derogat lege generalis“ tým, že osobitné ustanovenia osobitného zákona EIA subsumuje pod inštitúty správneho poriadku, pričom správny poriadok má využívať iba subsidiárne. Paradoxne tým porušuje časť zásady procesnej hospodárnosti použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia žalovaný nepoužíva najvhodnejšie prostriedky a nevybavuje vec správne, čo má v konečnom dôsledku za následok nadmerné zaťažovanie účastníkov, potrebu nápravy odvolaniami a v konečnom dôsledku, vzhľadom na neochotu žalovaného, zjednať nápravu v rozkladovom konaní, tým spôsobuje aj nápad vecí na správnych súdoch. Žalobca ďalej v replike poukázal na dôvodovú správu k novele , podľa ktorej podľa Komisie sú hlavným nedostatkom platného v znení neskorších predpisov dôsledky nedostatočného prepojenia procesu posudzovania vplyvov navrhovaných činností

s následnými povoľovacími procedúrami, pretože sa tak vytvára priestor pre nerešpektovanie výsledkov procesu posudzovania vplyvov, ktoré tak nemôžu garantovať ani plné zabezpečenie práv dotknutej verejnosti už účastnej v konaní, resp. majúcej záujem o výsledok rozhodovania v záležitostiach životného prostredia. Žalobca ďalej uviedol, že ako účastník identifikoval, že štátna správa v oblasti životného prostredia zlyhala nielen v jednotlivých osobitných prípadoch, ale zlyháva systémovo nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Účelom podaných stanovísk teda nie je len prispieť k lepšej úrovni životného prostredia, ale aj prostredníctvom poukazovania na tieto zlyhávania preukázať, že sa jedná o systematické zlyhávanie, a teda že nezákonnosť jednotlivých prípadov je dôsledkom zlého fungovania štátnej správy.

18.

Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril dňa 31.08.2020, keď stručne uviedol, že preskúmava rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, pričom sa vyjadril k všetkým žalobným bodom. V plnom rozsahu poukazuje aj na odôvodnenie svojho rozhodnutia, kde sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou týkajúcou sa zisťovacieho konania k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti „administratívna budova a sklad“ navrhovateľa MICROWEL spol. s r.o. Z uvedeného dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa .

IV. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 21 správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

Podľa § 23 správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

(4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

Podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

(3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

Podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom

20.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré mu predchádzalo, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a za splnenia procesných podmienok nariadil vo veci pojednávanie na deň 17.02.2022, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

21.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 02.02.2022 uviedol, že netrvá na prejednaní a oznamuje súdu, že na predmetné pojednávanie sa nedostaví a to z dôvodu, že v mesiaci a jún 2021 prebehlo na Krajskom súde v Trnave viacero pojednávaní v obdobných veciach, ktorých výsledkom bolo zamietnutie žaloby, ktorý sa žalobca utvrdil, že je potrebné, aby sa domáhal spravodlivosti v rámci kasačného konania.

22.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí, pretože v tomto rozhodnutí sa zaoberajú všetkými námietkami, ktoré vzniesol žalobca a tak isto poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 31.05.2021.

23.

Ďalší účastník konania na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, ako rozhodol správny orgán a uviedol, že v predmetnej veci sa vyjadrili písomne dňa 02.06.2021 a 15.11.2021 a s týmito vyjadreniami sa stotožňuje.

24.

Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že spoločnosť MICROWELL, spol. s.r.o. zastúpená spoločnosťou PeTEXO, s.r.o. so sídlom Šaľa predložila dňa 01.06.2020 Okresnému úradu Šaľa, odbor starostlivosti o životné prostredie podľa oznámenie o zmene navrhovanej činnosti administratívna budova a sklad vypracované podľa prílohy č. 8A Predmetom zmeny navrhovanej činnosti je vybudovanie administratívnej budovy a skladovej haly existujúcemu objektu montážno výrobnej haly a dobudovanie potrebných inžinierskych sietí a rozšírením spevnených a parkovacích plôch. Zmena navrhovanej činnosti sa má realizovať mimo zastavaného územia mesta Šaľa na Diakovskej ceste pozemky registra „C“ č. 1213/15, 1213/16, 1213/24, 1213/30, druh pozemkov: zastavané plochy a nádvoria v k. ú. I..

25.

Navrhovaná činnosť, ktorej sa predmetná zmena týka ja zaradená do zoznamu navrhovaných činností podliehajúcich posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 kapitola II. infraštruktúra položka č. 16 projektu rozvoja obcí vrátane (a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov) ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy pre zisťovacie konanie (časť B) - v zastavanom území od 10.000 m2 podlahovej plochy mimozastavaného územia od 1.000 m2 podlahovej plochy. Zastavaná plocha skladovej haly administratívnej bude predstavuje 1.161 m2.

26.

Okresný úrad Šaľa, odbor starostlivosti o životné prostredie v súlade so a správnym poriadkom začal dňom doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti správne konanie vo veci zisťovania konania a zmeny navrhovanej činnosti, o čom podľa upovedomil rezortný orgán povoľujúce orgány, dotknuté orgány a dotknutú obec.

27.

Okresný úrad Šaľa, orgán starostlivosti o životné prostredie zverejňuje oznámenie o zmene navrhovanej činnosti v informačnom systéme procesov EIA/SEA na webovom sídle okresného úradu a zároveň podľa informoval bezodkladne verejnosť.

28.

V súlade s svoje stanoviská k predmetnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti doručili. Okresný úrad Šaľa, odbor starostlivosti o životné prostredie pripomienkou,

že pri realizácii stavby nesmie dôjsť v zmysle § 41 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny k poškodeniu alebo zničeniu drevín rastúcich mimo lesy v okolí stavebného pozemku, dreviny nachádzajúce sa v manipulačnom priestore stavby budú chránené pred poškodením alebo zničením. Ďalšie stanovisko bez pripojeného doručili štátna správa ochrany prírody a krajiny, štátna správa o ochrane ovzdušia, štátna vodná správa, štátna správa v odpadovom hospodárstve. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranné zboru v Nitre, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré uviedlo pripomienky a požiadavky, že navrhovanou stavbou je potrebné odsúhlasiť so správcom a vlastníkom ovplyvnených komunikácií, rešpektovať ochranné pásma prislúchajúcich ciest, všetky dopravné parametre je potrebné navrhnúť v súlade s príslušnými normami STN a technickými predpismi, upozornili, že pri návrhu jednotlivých stavieb v blízkosti pozemnej komunikácie je nevyhnutne posúdiť nepriaznivé vplyvy z dopravy a dodržiavať pásmo hygienickej ochrany pred hlukom a negatívnymi účinkami dopravy. V prípade potreby je nevyhnutne navrhnúť opatrenie na maximálnu možnú elimináciu negatívnych účinkov dopravy a zaviazať investorov na vykonanie týchto opatrení.

29.

Ďalšie stanoviská zaslali Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitra, Úrad nitrianskeho samosprávneho kraja, Okresný úrad Šaľa, odbor krízového riadenia, ktoré k posudzovaniu nepriložili žiadne pripomienky. Mesto Šaľa nedoručil v zákonnej lehote svoje stanovisko, pričom sa podľa považuje táto skutočnosť za súhlasné stanovisko.

30.

Vo veci sa vyjadrila aj dotknutá verejnosť a to Združenie domových samospráv, t.j. žalobca, ktorý prejavil záujem na navrhovanej činnosti prostredníctvom e-mailovej adresy, vzniesol pripomienky, ktoré sú v podstate totožné s pripomienkami, ktoré sú obsahom žalobného návrhu.

31.

Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania o prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5a) príloha 10 zákona) na doručené stanoviská doručenie doplňujúce informácie prvostupňový orgán vyhodnotil, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou činnosťou sa nepredkladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za predpokladu dodržania všeobecných záväzných právnych predpisov.

32.

Krajský súd k tejto skutočnosti poznamenáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti pri výstavbe novej obytnej zóny v k. ú. I., teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite.

33.

V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, krajský súd poznamenáva, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo totožné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Ide o viacero žalôb aj na tunajšom súde ( napr. vo veci sp. zn. , a pod.), v ktorých poukazuje viac menej na rovnaké argumenty, že navrhovaná investičná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v lokalite kde má byť zrealizovaná.

34.

Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi orgánmi, majú za následok to, že táto činnosť môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale že sa jedná čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem.

35.

Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.

36.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a § 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keď žalobcovi neboli sprístupnené verejné doklady o ktoré žiadal a ku ktorým sa chcel vyjadriť predtým ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, dospel súd k záveru, že ide o neodôvodnenú námietku.

37.

Krajský súd poznamenáva, že z obsahu spisového materiálu takéto porušenie zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného nezistil, keďže je zrejmé, že investičný zámer bol zverejnený na webovej stránke Okresného úradu Šaľa, odboru starostlivosti o životné prostredie a navyše pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 06.07.2020 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom aj vyjadriť do 5 dní od doručenia upovedomenia, pričom do týchto dokladov môžu nahliadnuť priamo na Okresnom úrade Šaľa, odbor starostlivosti o životné prostredie.

38.

Pokiaľ žalobca namieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované doklady zo spisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady.

39.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v konaní nebola zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia tým, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov tým, že podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa citovaného zákona je podľa názoru krajského súdu neopodstatnená. Podľa , ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie kritériá ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa .

40.

Podľa výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

41.

Podľa názoru krajského súdu, prvostupňový správny orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných ustanovení, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť, ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je navrhovateľ povinný rešpektovať. Jedná sa o podmienku:

- realizácia výsadby vzrastlých drevín v počte 1 ks dreviny na 4 povrchové parkovacie státia v areáli spoločnosť MICROWELL, s.r.o.

42.

V danom prípade teda zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení, pretože správny orgán navrhovateľovi jednoznačne určil podmienky, ktoré je povinný rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov a tieto podmienky sú jasne definované, pričom žalobca ako zainteresovaná verejnosť môže svojimi pripomienkami do týchto konaní vstupovať ako ďalší účastník konania.

43.

Krajský súd dáva znova do pozornosti aj to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania a doručených stanovísk prvostupňový správny orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa , pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti vyjadrili buď v tom zmysle, že určili, ktoré z podmienok musí navrhovateľ v ďalšom konaní dodržiavať resp. boli bez pripomienok, v jednom prípade nedošlo k vyjadreniu zo strany správneho orgánu, čo je považované za súhlasné stanovisko.

44.

Ako už bolo vyššie uvedené, tak zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu.

45.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že tento nemohol riadne hájiť svoje záujmy a nebolo mu umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak krajský súd rovnako ako žalovaný považuje túto námietku za neopodstatnenú, keďže žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 64 citovaného zákona, kedy za takéto konzultácie je treba považovať aj samotné ústne prejednanie veci podľa § 21 zákona o správnom konaní. Takýto postup, kedy je potrebné v danej veci nariadiť ústne pojednávanie je na posúdení správneho orgánu a to v prípade, že si to vyžaduje povaha veci a že si to vyžaduje objasnenie určitých náležitostí, ktoré sú predmetom posudzovacej činnosti. V danom prípade správny orgán nepovažoval za potrebné takéto ústne pojednávanie uskutočniť, pretože vyhodnotil podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania za dostatočné a že na základe týchto podkladov bolo možné vydať rozhodnutie v merite veci. Krajský súd rovnako ako aj žalovaný je toho názoru, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť mohol písomne zaslať stanoviská podľa a tieto stanoviská by boli konzultované resp. k týmto stanoviskám by bolo zaslané vyjadrenie dotknutého orgánu resp. prvostupňového správneho orgánu. Z ustanovenia nevyplýva, že jedinou formou konzultácie je osobný kontakt, a teda tieto môžu byť vykonané aj písomnou formou.

46.

Pokiaľ ide o námietku, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval všetky environmentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich treba riešiť, v tomto smere krajský súd poukazuje, že druhostupňový správny orgán t. j. žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami ktoré boli predmetom odvolania a nie je pravdou tvrdenie, že žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal len opisom jednotlivých námietok bez toho, že by tieto námietky vyhodnotil. Táto skutočnosť je zrejmá z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, kedy pri každej námietke je aj stanovisko odvolacieho orgánu a tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v dostatočnej miere nevysporiadal s odvolacími námietkami a že odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia je stručné je neopodstatnené a zavádzajúce.

47.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že je potrebné opätovne zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že administratívny spis mal prvostupňový správny orgán k dispozícii v elektronickej podobe a že teda mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, tak krajský súd poznamenáva, že je na úvahu správneho orgánu či takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu.

48.

Krajský súd považuje aj za nedôvodnú námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu ktorou sa správne orgány riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom zistil, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.

49.

Pokiaľ sa žalobca v súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvoláva na Aarhuský dohovor, tak krajský súd poznamenáva, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude správny orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod. V danom prípade však táto skutočnosť zo strany správnych orgánov nebola zistená krajským súdom a preto považuje krajský súd konanie a postup správnych orgánov za súladný s Aarhuským dohovorom.

50.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

51.

O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

52.

Ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal trovy konania z dôvodu, že ďalší účastník resp. jeho právny zástupca tieto trovy nežiadal priznať.

53.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.