Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/168/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu M. E., J.. X.X.XXXX, G. K., I. XX, zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom Košice, Pollova 32, proti žalovaným 1/ Ľ. G., J.. XX.X.XXXX, G. H., V. XX M. X/ S.. H. G.Q., J.. XX.X.XXXX, G. H., Y. XX, obaja zast. Líška & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Košice, Brezová 10, za účasti intervenientky na strane žalovaných X. P., J.. X.X.XXXX, G. I., H. XX, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -183 z 24.6.2021 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie alebo len „súd“) zamietol žalobu a vyslovil, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi X. P., J.. X.X.XXXX, G. H. XX, I. ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie H., okres Košice IV, obec Košice - Krásna ako parcely registra C, parc.č. 5067/1, druh pozemku: záhrada, vo výmere 73 m2, parc. č. 5067/4, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 123 m2, parc. č. 5067/5, druh pozemku: záhrada, vo výmere 47 m2 a stavby na parcele č. 5067/4, druh stavby 21 - rozostavaný rodinný dom v spoluvlastníckom podiele 1/1, je voči žalobcovi neúčinná a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že podal voči intervenientke v procesnom postavení žalovanej žalobu na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. , ktorou sa domáhal zaplatenia pohľadávky v sume 14.900 € s 5 % úrokom z omeškania od 1.9.2018 do zaplatenia. Obsahom žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd intervenientke, ktorá v tom čase bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie H., okres Košice IV, obec Košice - Krásna, a to parcely registra C, evidované na kat. mape ako parcel.č. 5067/1, 5067/4, 5067/5, 5068/1, 5068/3, 5069/1, 5069/3, druh pozemku - záhrada, zakázal do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Intervenientka na strane žalovaných po podaní žaloby prejavila vôľu vyporiadať záväzky voči nemu s podmienkou, aby vzal svoj návrh na neodkladné opatrenie späť. Žalobca preto vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne späť v časti týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie H., okres Košice IV, obec Košice - Krásna, ako parcely registra C evidované na pozemku parc.č. 5067/1, 5067/4,5067/5, 5068/1, 5068/3, 5069/1, 5069/3. Zo strany intervenientky na strane žalovaných však nedošlo po čiastočnom späťvzatí návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia k vysporiadaniu záväzkov voči nemu a následne sa z katastrálneho portálu dozvedel, že žalovaná, v tomto konaní intervenientka na strane žalovaných, previedla všetky nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XXX, kat. územie H., okres Košice IV, obec Košice - Krásna, na iných vlastníkov a konkrétne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, previedla na žalovaných. Žalobca má za to, že boli splnené podmienky v zmysle ust. , keďže intervenientka previedla uvedené nehnuteľnosti na žalovaných v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, žalobcu.

4. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že títo sa o pohľadávke žalobcu voči intervenientke na strane žalovaných sa dozvedeli až doručením žaloby v tomto konaní. Celkovo sa stretli s intervenientkou dvakrát, pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej 4.12.2019 a následne pri podpise kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaní reagovali na ponuku realitnej kancelárie a rovnako so zástupcom realitnej kancelárie absolvovali aj ohliadky nehnuteľností. Ako vyplýva zo zmluvy o budúcej zmluve v čl. 3, kúpna cena bola dohodnutá medzi stranami sporu 166.000 €, pričom žalovaní sa zaviazali uhradiť zálohu 1.000 € do 3 dní od uzavretia budúcej zmluvy a zároveň sumu 21.000 € z vlastných zdrojov v lehote 5 dní od podpisu zmluvy a vo výške 144.000 € z úverových zdrojov do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Zo strany žalovaných teda došlo k reálnej kúpe nehnuteľností a vyplateniu trhovej ceny 166.000 €, teda nedošlo žiadnym spôsobom k zmenšeniu majetku intervenienta a nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Zároveň žalovaní poukázali na otázku, že žalobca si nezabezpečil splnenie záväzku zo strany intervenienta, keď zobral späť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa sporných nehnuteľností, keď žalobca musel minimálne počítať s tým, že intervenient môže predmetné nehnuteľnosti speňažiť.

5. Súd po vykonaní dokazovania mal za nesporné, že medzi intervenientkou a žalovanými bola dňa 10.2.2020 uzavretá kúpnopredajná zmluva, ktorou intervenientka ako predávajúca previedla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, na žalovaných 1/ a 2/ ako kupujúcich za dohodnutú kúpnu cenu 166.000 €, z ktorej sumy 1.000 € zaplatili pred podpisom zmluvy, 21.000 € do 5 dní od podpisu zmluvy (všetko z vlastných prostriedkov) a zvyšnú časť 144.000 € z úverových zdrojov poskytnutých bankou do 15 pracovných dní od podpisu zmluvy na účty uvedené v kúpnej zmluve. Podľa uzavretej zmluvy zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny v prospech bankových účtov, sa považuje okamihom pripísania peňažných prostriedkov za zaplatenie predávajúcemu, bez ohľadu na to, kto je majiteľom bankových účtov. V zmluve o budúcej zmluve zo 4.12.2019 predávajúca prehlásila, že s nehnuteľnosťami, ktorých je vlastníčkou, je oprávnená voľne nakladať a toto jej právo nie je ničím obmedzené a zároveň počas účinnosti tejto zmluvy na nehnuteľnosti nebudú viaznuť žiadne ťarchy, dlhy, záložné práva, vecné bremená, práva ďalších osôb ani iné právne vady, ktoré by obmedzovali budúceho vlastníka vo výkone jeho vlastníckych oprávnení, okrem tiarch uvedených v tejto zmluve. Súd ďalej zistil, že návrh na výmaz informatívnej poznámky o vedení súdneho konania na Okresnom súde Košice-okolie medzi žalobcom a intervenientkou na kataster nehnuteľností bol daný už v júli 2019. Žalovaní kupovali nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie a prvýkrát ju ohľadne kúpy sporných nehnuteľností kontaktovali v septembri 2019. Nemali vedomosti o tom, čo sa odohrávalo pred týmto dátumom medzi žalobcom a intervenientom. Nehnuteľnosť kupovali aj prostredníctvom úveru, preto nepreverovali skutočnosť, či na nej viazlo nejaké vecné bremeno, lebo uvedené skutočnosti preveruje aj samotná banka, ktorá by bez preverenia nehnuteľnosti neposkytla žalovaným úver.

6. Súd aplikoval na posudzovanú vec až 5 ( ďalej len „OZ“) a konštatoval, že tieto slúžia na zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým k zmareniu uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku dlžníka. Veriteľ sa v ich zmysle môže domáhať na súde určenia, že dlžníkove právne úkony vedúce k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Poukázal na to, že vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúcie), t.j. ide o pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia. Dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná, a že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojiteľa, znáša veriteľ. Zároveň veriteľ musí preukázať, že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť veriteľa v posledných troch rokov, pričom zároveň kumulatívne musí preukázať, že tento úmysel dlžníka musel byť druhej strane známy. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu svojej vymáhateľnej pohľadávky voči intervenientke, od ktorej žalovaní nadobudli nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, ktorej odporovateľnosti sa žalobca v konaní domáha, a v tomto smere žalobca ani nenavrhol žiadne dokazovanie. Takisto nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie

skutočnosti, že predmetný úmysel intervenientky ako dlžníčky žalobcu, musel byť v čase uzatvorenia právneho úkonu druhej strane, teda žalovaným 1/ a 2/, známy. Nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní súd vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa , a žalovaným 1/ a 2/ ako v konaní plne úspešným priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca uvádzajúc odvolacie dôvody podľa , , , , , a a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zopakoval skutočnosti uvedené v samotnej žalobe (o podaní žaloby na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. , neskôr na zaplatenie pohľadávky vo výške 14.900 € s prísl. od žalovanej X. P., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o jeho čiastočnom späťvzatí, o dohode medzi ním a X. P., že pokiaľ žalobca podá návrh na výmaz informatívnej poznámky k sporným nehnuteľnostiam tak mu X. P. uhradí 19.000 €, o výmaze predmetnej informatívnej poznámky Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, o prevode uvedených nehnuteľností na žalovaných). Zdôraznil, že hoci intervenientka X. P. predala dané nehnuteľnosti za 166.000 € jemu podľa dohody nevyplatila predmetných 19.000 €. Hoci žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že sa s X. P. de facto nikdy nestretli a prevod nehnuteľnosti sa realizoval cez realitnú kancelárii, nikdy neuviedli o akú kanceláriu išlo. Pre uvedené žalobca trval na vypočutí X. P. ako aj na predložení listinných dôkazov - zmluvy o sprostredkovaní medzi žalovanými 1/ a 2/ a realitnou kanceláriou a zmluvy o sprostredkovaní medzi realitnou kanceláriou a intervenientom na strane žalovaných a vytýkal súdu, že sa s jeho návrhom nestotožnil, pričom bez jej výpovede, mal za to, že súd nemohol zistiť, či žalovaní 1/ a 2/ mali vedomosť o vyššie popísanom prebiehajúcom spore alebo nie. Tvrdil, že súd nevykonaním navrhovaných dôkazov porušil princípy sporového konania., nesprávne právne posúdil vec a rozhodol predčasne.

9. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že žalobca opakuje tvrdenia prezentované už v konaní pred prvoinštančným súdom, ktoré tento náležite posúdil a v kontexte vykonaného dokazovania aj vyhodnotil. Žalobca nepreukázal údajnú mimosúdnu dohodu, ktorú mal mať uzavretú s intervenientkou na strane žalovaných. Zopakovali, že nemali vedomosť o spore medzi žalobcom a intervenietkou. Stotožňovali sa s názorom súdu, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu svojej vymáhateľnej pohľadávky voči intervientke, pričom žalobca v tomto smere ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Súhlasili aj so záverom súdu, že žalobcom v konaní navrhované dôkazy smerovali len k preukázaniu úmyslu intervenientky ukrátiť žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky avšak zo strany žalobcu neboli navrhnuté žiadne dôkazy na preukázanie skutočnosti, že predmetný úmysel musel byť v čase uzatvorenia právneho úkonu žalovaným 1/ a 2/ známy. Pre uvedené navrhli odvolaciemu súdu potvrdiť napádaný rozsudok a žiadali aj priznať náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou ( až ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( až ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.2.2022 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

12. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa , , , , , a t.j. neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené a jeho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa (odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky) spočíva v absencii podmienok, za ktorých súd môže konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Vadou predpokladanou v cit. ust. trpí konanie najmä v prípade, ak súd prejednal a rozhodol vec tak, že porušil zásadu ne ultra petitum (okrem prípadov podľa ), ak prejednaný a rozhodnutý spor nepatrí do právomoci súdu, ak neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej výlučnej miestnej alebo kauzálnej príslušnosti súdu, v prípadoch chýbajúcej procesnej subjektivity strany sporu pri jeho začatí, v prípadoch nezastúpenia pred súdom procesne nespôsobilej osoby, v prípadoch litispendencie a res iudicata.

14. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , .

15. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.).

16. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. , , sú len formálne uplatnené a nie sú dané , pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ani iné vady ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ nebol naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých žalobcom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Je nutné konštatovať, že aj keď by súd prvej inštancie nevykonal nejaký žalobcom navrhovaný dôkaz, odvolací súd má za to, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné (teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné).

19. Na tento odvolací dôvod nadväzuje odvolací dôvod podľa , podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Tento odvolací dôvod nie je vnímaný ako reálna

vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Stav predpokladaný hypotézou tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu súdu, ktorý postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový stav neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. , z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Z uvedených dôvodov nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa .

20. Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. ods 1, 2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. ,193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

21. V posudzovanej veci nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. , keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. ods 1, 2 , t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

23. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. .

24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalobcu (, , ) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a dopĺňa nasledovné:

25. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

26. Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

27. Zmyslom odporovacej žaloby (z hľadiska žalujúceho veriteľa) je docieliť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že voči nemu je dlžníkom urobený právny úkon neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým by bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavovalo by podklad k tomu, aby sa veriteľ mohol na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie proti dlžníkovi, ale voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobré možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom konaní), a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, príp. vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a keď odporovateľným právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku.

28. Pasívna legitimácia v takomto konaní je upravená v tak, že žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

29. Na podanie odporovacej žaloby je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka proti dlžníkovi je vymáhateľná, keď dlžníkove právne úkony ukracujú jeho uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má proti dlžníkovi pohľadávku .

30. Podľa už ustálenej súdnej praxe (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 17.12.2013) pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vymáhateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Odporovacia žaloba je totiž právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím veci alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. K tejto aktuálnej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa prikláňa aj občiansko-právna doktrína a reflektuje ju aj rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie Pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1.7.2015).

31. Právny úkon dlžníka, ktorým ukracuje možnosť veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku, je odporovateľný nielen vtedy, ak veriteľova pohľadávka bola vymáhateľnou už v dobe, kedy bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr, než sa veriteľova pohľadávka stala vymáhateľnou. Nie je pritom rozhodné, či ide o pohľadávku splatnú alebo nie, alebo či ide o pohľadávku budúcu. Pre uplatnenie odporovateľnosti je právne významné, že veriteľ je skutočne veriteľom a že dlžník urobil ukracujúci úkon. Odporovacia žaloba však môže byť úspešná iba vtedy, ak je pohľadávka veriteľa vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.2.2012 sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24.7.2001 sp.zn. a zo dňa 23.5.2001 sp.zn. ). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony objektívne ukracujú jeho uspokojenie znáša veriteľ.

32. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že proti intervenientke na strane žalovaných X. P. má pohľadávku 14.900 € s prísl., zaplatenie ktorej si uplatnil žalobou na Okresnom súde Košice-okolie dňa 22.7.2019, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. a po prevedení do príslušného súdneho registra „C“ pod sp. zn. , ktorej kópiu pripojil ako prílohu. Počas konania vo veci o odporovateľnosť právneho úkonu však nepredložil rozhodnutie vo veci sp. zn. preukazujúce skutočnosť, že ním uplatnená pohľadávka je vymáhateľná. Naopak, na pojednávaní dňa 24.6.2021 žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zdôraznili, že konanie sp. zn. bolo zastavené

pre nezaplatenie súdneho poplatku. Odvolací súd v súdnych registroch preveril túto skutočnosť a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zo dňa 22. októbra 2020 sp. zn. -114 bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 16.3.2021. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o odporovateľnosť právneho úkonu, žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho pohľadávka proti intervenientke je vymáhateľná, teda že disponuje právoplatným rozhodnutím, ktorou mu táto pohľadávka voči nej bola priznaná.

33. Za neexistencie tejto základnej podmienky (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vyžadovanej ust. , t.j. vymáhateľného rozhodnutia, ktoré bol povinný preukázať žalobca, bolo nadbytočné skúmať ďalšie náležitosti vyžadované ust. , t.j. či žalovaní vedeli alebo nevedeli o dlhu intervenientky voči žalobcovi a o prípadnom jej úmysle ukrátiť ho.

34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto úspešným žalovaným boli priznané trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).