Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/98/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: JUDr. Igor Varga, správca konkurznej podstaty úpadcu DIO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Košice, Gemerská 3, IČO: 36 225 576, právne zast.: JUDr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103601168/2016 zo dňa 26.07.2016 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Žalobou zo dňa 07.10.2016 doručenou súdu dňa 11.10.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1030601168/2016 zo dňa 26.07.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Trnava č. 102520392/2016 zo dňa 09.02.2016 a nevyhovel odvolaniu žalobcu, ktoré podal proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2012 rozdiel dane v sume 637.095,72 eur na dani z pridanej hodnoty.

2.

Uznesením č. k. -48 zo dňa 21.11.2016 správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

3.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu vo vzťahu k dĺžke trvania daňového konania (len konštatácia, že nález Ústavného súdu SR je skutkovo a právne odlišný od prejednávanej veci). Má za to, že došlo i k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na to, že daňová kontrola bola prerušená od 11.06.2013 do 10.07.2015, pričom lehoty podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 (žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiaci po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac) sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať a slovné spojenie podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku (pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo) je potrebné vykladať v kontexte uvedeného nariadenia. Prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom

a nemôže slúžiť na umelé a neúčelné predlžovanie daňovej kontroly. Ak limity výkony daňovej kontroly (s poukazom aj na ) nie sú zo strany správcu dane dodržané, protokol o daňovej kontrole má charakter nezákonne získaného prostriedku a nemôže byť použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní. Má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, prečo rozsudok NS SR sp. zn. nie je možné aplikovať na tento predmet sporu. Poukázal na rozsudok ESD C-80/11 a C-142/11 Mahagébenkft a Peter Dávid, ktoré je možné aplikovať na tento spor. Žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, keď zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

4.

Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný preveroval oprávnenosť nároku na odpočítanie dane od dodávateľa MC GOLD, spol. s r.o., ktorý podľa odpovede Daňového úradu Bratislava zo dňa 07.08.2013 (č. 9104406/5/3736303/13) nespolupracuje, na adrese sídla zapísaného v Obchodnom registri reálne nesídli a písomnosti nepreberá, čo správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu. Pričom zamestnanci správcu dane Daňového úradu Bratislava sa opakovane dostavili na ulici Glejova 1, Pezinok za účelom miestneho zisťovania a fyzickej obhliadky sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o., avšak nie je zrejmé kedy vykonali obhliadku a nie je uvedené číslo zápisnice miestneho zisťovania. Poukázal na výpis z listu vlastníctva č. XXXX, keď na adrese Glejovka 1, Pezinok sa nachádza bytový dom a nie tri malé chatky vinohradníckeho typu (nachádzajú sa na adrese (Glejovka 2, Pezinok). Správca dane neskúmal kto dal súhlas na umiestnenie spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adrese Glejovka 1, Pezinok, neuviedol či táto spoločnosť má prevádzky, kde sa nachádzajú, či mala v kontrolovanom zdaňovacom období zamestnancov, nevypočul konateľa L. B., nezisťoval, kto podal daňové priznanie za túto spoločnosť. Správca spolupracoval s H. R., ktorý však podľa jeho domnienok prestal so správcom dane komunikovať. Správca dane zákonné nástroje podľa § 154 ods. 1 písm. j) a § 155 ods. 1 písm. e) a ods. 14 Daňového poriadku nepoužil. Hoci správca dane poukázal na odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie č. 9104406/5/1830687/2013 od Regionálnej veterinárnej a potravinárskej správy Senec č. -270, podľa ktorej MC GOLD, spol. s r.o. nebol nikdy zaregistrovaný na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Senec (január - december 2012), nepreveril či takáto registrácia bola v čase uskutočniteľného zdaniteľného plnenia obligatórnou náležitosťou, keďže MC GOLD, spol. s r.o. nevykonávala spracovanie jatočných ošípaných, ale len ich prepravu. Ďalej nie je zrejmé prečo správca dane ako dôkaz nepoužil výpisy z bankových účtov spoločnosti o realizácii platieb za predmetné faktúry. Správca dane preveroval dodávku tovaru do iného členského štátu, na základe ktorej si v daňovom priznaní uplatniť žalobca oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH na základe vystavených faktúr pre daňový subjekt HALMI BUILDING TRADE Kft a z odpovede zo dňa 13.06.2014 (žiadosť č. 9211401/5/2000306/2013Raj zo dňa 17.05.2013) je zrejmé, že dokumenty maďarského daňového subjektu obsahujú osem potvrdení o prijatí s názvom dodací list č. majúcich pečiatku žalobcu, čo správca dane nevyhodnotil v prospech žalobcu, ale striktne sa držal výpovede konateľa maďarského daňového subjektu (ktorý tvrdil, že nemá vedomosť o obchodných kontaktoch so žalobcom). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , .

5.

Na záver žalobca konštatoval, že správca dane preveroval oprávnenosť nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. A2012181 vo výške 2.268,98 eur vystavenej dodávateľom EUROCOOP spotrebné družstvo za dodávku bravčových polovíc, pričom z odpovede Daňového úradu Bratislava zo dňa 12.09.2013 (č.9104406/5/4181818/2013/Fil) je zrejmé, že spomínané družstvo predmetnú faktúru vystavilo pre žalobcu, eviduje ju vo svojom účtovníctve, daň z pridanej hodnoty priznalo a odviedlo do štátneho rozpočtu, predmetný tovar nadobudlo od spoločnosti DAGGLO- MÄSOPRODUKT s.r.o. V rámci preverovania DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o. bolo Daňovým úradom Bratislava zaslané predvolanie na výsluch svedka bývalého konateľa tejto spoločnosti E. P., o výsluchu ktorého spísal dňa 04.09.2013 zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104406/5/4036739/2013/Fil., keď nie je zrejmé prečo nespísal zápisnicu o výsluchu svedka. Ak EUROCOOP spotrebné družstvo a žalobca nebol oboznámený o výsluchu svedka a nemohol mu klásť otázky, nemôžu byť zistené skutočnosti počas výsluchu použité ako dôkaz v daňovej kontrole. Správca dane teda porušil § 25 ods. 4 Daňového poriadku.

6.

Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.11.2016 vyplýva, že žalobu navrhuje zamietnuť. K namietaného výkladu daňový poriadok v kontexte nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 poukázal na čl. 11 a čl. 12 (tohto nariadenia) ako na skutočnosť, že nezískanie informácií podľa čl. 10 nariadenia nebolo spôsobené nečinnosťou správcu dane, čoho dôkazom sú urgencie zo dňa 07.10.2013, 21.03.2014 a 02.10.2014 zaslané žiadanému orgánu. Kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 9211401/5/2550751/2013/Raj zo dňa 06.06.2013 z dôvodu podania šiestich žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (č. 9211401/5/2000209/2013/Raj zo dňa 17.5.2013, č.9211401/5/1897467/2013/Raj zo dňa 14.05.2013, č. 9211401/5/2000260/2013/Raj zo dňa 17.05.2013, č. 9211401/5/2000306/2013/Raj zo dňa 21.05.2013, č. 9211401/5/2000316/2013/Raj zo dňa 14.05.2013, č. 9211401/5/2000291/2013/Raj zo dňa 17.05.2013) od 11.06.2013 do doručenia poslednej odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (poslednú odpoveď na predmetné žiadosti správca dane obdržal dňa 10.07.2015). V danom prípade lehota na vykonanie daňovej kontroly bola podľa Daňového poriadku dodržaná (daňová kontrola začala dňa 19.11.2012, prerušená bola od 11.06.2013 do 10.07.2015 a ukončená dňa 27.11.2015) a prerušenie kontroly bolo v súlade v súlade s a Daňového poriadku. Protokol z predmetnej daňovej kontroly nebol získaný v rozpore so zákonom, a preto mohol byť použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní. Nález ÚS SR -57 zo dňa 29.6.2010 sa na prejednávanú vec nevzťahuje, keďže sa týka skutkovo i právne odlišného prípadu, v ktorom lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola dodržaná.

7.

Odvolaciu námietku, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry NS SR, konkrétne nevzal do úvahy rozsudok NS SR sp. zn. , považuje za nedôvodnú, keďže preskúmal odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 102520392/2016 zo dňa 09.02.2016 v rozsahu odvolacích námietok, v ktorých sa žalobca na citovaný rozsudok neodvolával. Citovaný rozsudok je skutkovo a právne odlišný, týka sa nepriznania práva na odpočítanie DPH, pričom v prejednávanej veci žalobca deklaroval oslobodenie predmetných dodávok od DPH z dôvodu ich dodania do iného členského štátu EÚ spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft. Žalobca nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od DPH a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporných dodávok bola spoločnosť HALMI BUILDING TRADE Kft (uvedená ako odberateľ v sporných faktúrach). Vzhľadom na zistenia správca dane spochybňujúce fyzickú prepravu sporného tovaru do Maďarska deklarovanému nadobúdateľovi (HALMI BUILDING TRADE Kft), žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, a preto aj odvolávanie sa na rozsudky ESD č. C-439/04 a C-354/03 považuje za neopodstatnené.

8.

Aj odvolaciu námietku, že ohľadom spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. bolo zistenie skutkového stavu žalovaným nepostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov považuje za neopodstatnenú. Reálne dodanie zdaniteľných obchodov spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o., deklarovaných spornými dodávateľskými faktúrami a vznik daňovej povinnosti spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. sa nepreukázalo vykonaným zisťovaním správcu dane a žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti dodanie predmetných zdaniteľných obchodov spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o., odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr v sume 421.706.71 eur správca dane žalobcovi nepriznal. Námietku ohľadne sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adrese Glejovka 1, Pezinok (od 05.09.2013 zmena sídla na Kollárova 7, Pezinok) považuje žalovaný za nedôvodnú, keďže zásielky miestne príslušného správcu dane zasielané na adresu Glejovka 1, Pezinok sa vracali s poznámkou doručovateľa adresát neznámy, zásielky z adresy Kollárova 7, Pezinok sa vracali s poznámkou doručovateľa neprevzaté v odbernej lehote a miestne zisťovania vykonané na adrese Kollárova 7, Pezinok (vykonané v súvislosti s iným konaním) potvrdili, že ani na adrese Kollárova 7, Pezinok sa reálne nikto z tejto spoločnosti nenachádza. Na uvedenom nemení nič ani prípadné pochybenie správcu dane ohľadne adresy Glejovka 1 a Glejovka 2 (úradný záznam č. 9104406/5/1775595/13 zo dňa 07.05.2013, podľa ktorého na adrese Glejovka 1 mali byť tri malé chatky vinohradníckeho typu) nemá vplyv na zákonnom rozhodnutia správcu dane. Ani námietky žalobcu ako zistenie osoby, ktorá dala súhlas na umiestnenie sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adresu Glejovka 1, Pezinok, zisťovanie osoby, ktorá podávala za túto spoločnosť daňové priznanie v kontrolovanom období, zisťovanie počtu zamestnancov (podľa údajov u príslušného správcu dane nemala v zdaňovacích obdobiach január až december 2012 žiadnych zamestnancov), vyžiadanie si výpisov z bankových účtov od príslušnej banky, či informácie ohľadom prevádzok tejto

spoločnosti nepovažuje žalovaný za dôvodné vo vzťahu k preukázaniu reálneho dodania sporného tovaru, deklarovaného spornými faktúrami žalobcovi. Námietka o nevypočutí vtedajšieho konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. L. B. je zavádzajúca, keď tento bol vypočutý miestne príslušným správcom dane ako svedok v súvislosti s iným konaním a v odvolacom konaní žalovaný uložil správcovi dane doplniť daňové konanie opätovným vypočutím L. B., ktoré bolo vykonané aj za prítomnosti Mgr. I. E. poverenej splnomocneným zástupcom žalobcu advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103251222/2016 zo dňa 01.06.2016). Avšak ani jeho opätovné vypočutie neodstránilo pochybnosti správcu dane ohľadne dodania tovaru spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o., keďže L. B. nemal žiadne vedomosti ohľadne dodávateľa, nákupu, prepravy, skladovania predmetného tovaru, jeho dodania žalobcovi, ani ohľadne osôb, ktoré sa mali na týchto transakciách zúčastniť. Neobstojí ani námietka žalobcu, že spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období mala uskutočňovať len prepravu, keďže všetky sporné faktúry (v sume 418.881,74 eur) deklarovali predaj ošípaných, okrem spornej faktúry č. 10120476 (v sume 2.825,- eur), ktorá bola za prepravu. Žalovaný poukázal na v znení neskorších predpisov (štátna veterinárna a potravinová správa vydáva a zrušuje rozhodnutie o povolení prepravcov zvierat), keď register prepravcov zvierat je zverejnený na stránke štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR V., sekcia živé zvieratá, register prepravcov zvierat, kde je uvedené registračné číslo, názov spoločnosti, platnosť registrácie (od - do), typ registrácie a stav (platná, pozastavená), spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. sa však v zozname registrovaných prepravcov nenachádza. V kontrolovanom zdaňovacom období MC GOLD, spol. s r.o. podľa údajov z obchodného registra nemala v predmete činnosti žiadnu činnosť, ktorá by súvisela s chovom, prípadne nákupom a predajom hospodárskych zvierat, dňa 15.07.2013 sa jediným konateľom a majiteľom spoločnosti stal E. J. (Bulharská republika) a podľa výpisu zo živnostenského registra od 15.04.2015 spoločnosť pozastavila svoju činnosť vo všetkých predmetom podnikania.

9.

K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane nevyhodnotil v prospech žalobcu 8 ks dokumentov s názvom „dodací list“ majúcich pečiatku žalobcu, získaných maďarskou finančnou správou žalovaný uviedol, že vzhľadom na zistenia maďarskej finančnej správy o tom, že spoločnosť HALMI BUILDING TRADE Kft nikdy nenadobudla sporný tovar od žalobcu a jej jedinou úlohou znížiť daňovú povinnosť skutočných odberateľov, že nikdy nepriznala a nezaplatia DPH po intrakomunitárnom nadobudnutí, existencia ôsmich dokladov s názvom „dodací list“ nie je dôkazom o dodaní sporného tovaru deklarovaného spornými odberateľskými faktúrami (v počte 44 ks) deklarovanému odberateľovi, spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft. Z predmetných dokladov nie je zrejmé, či bola preprava vykonaná, či prepravu zabezpečoval dodávateľ, odberateľ alebo iná spoločnosť, pričom správcom dane požadované doklady, dôkazy, vysvetlenia žalobca nepredložil. V danom prípade podľa žalovaného žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, vzhľadom na zistenia správcu dane spochybňujúce fyzickú prepravu sporného tovaru do Maďarska deklarovanému nadobúdateľovi spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft. Odvolávanie sa žalobcu na rozsudky NS SR sp. zn. , považuje žalovaný za neopodstatnené, keďže tieto riešia právo na odpočítanie DPH a nie splnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru od DPH a ohľadom hodnotenia dôkazov sa nemožno v prejednávanej veci stotožnil s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. , keďže žalobca v stanovenej lehote počas kontroly, vo vyrubovacom ani v odvolacom konaní nepredložil správcovi dane (výzva na predloženie dôkazov č.9211401/5/1868267/2013/Raj zo dňa 13.05.2013) požadované dôkazy a vyjadrenia ohľadom skladovania, prepravy, nákupu, úhrady a ako i identifikácie osôb, ktoré sa mali zúčastniť na predmetných obchodoch.

10.

Správca dane ďalej zistil, že žalobca si odpočítal DPH (zdaňovacie obdobie august 2012) aj na základe dodávateľskej faktúry od dodávateľa EUROCOOP spotrebné družstvo č. A2012181 s dátumom dodania 29.08.2012 (predmetom zdaniteľného obchodu boli bravčové polky s hlavou v sume 2.268,68 eur), ktorého predseda predstavenstva T. P. a podpredseda O. R. príslušnému správcovi dane (ústne pojednávanie dňa 30.01.2013) uviedli, že predmetný tovar nadobudli od spoločnosti DAGGLO- MÄSOPRODUKT s.r.o., ktorej konateľ (v kontrolovanom období) E. P. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104406/5/4036739/2013/Fil zo dňa 04.09.2013) vypočutý ako svedok uviedol, že konateľom sa stal podvodom, nepodpisoval žiadne doklady ani tým nikoho nepoveril, obchodné transakcie s dodávkou mäsa pre EUROCOOP spotrebné družstvo v zdaňovacom období august 2012 nezabezpečoval. O

výsluchu E. P. boli osoby oprávnené konať za EUROCOOP spotrebné družstvo upovedomené, avšak vypočutia sa osobne nezúčastnili, preto je táto odvolacia námietka zavádzajúca. Aby k odpočítaniu DPH mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, ale v prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru a z toho titulu k vzniku daňovej povinnosti. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne § 71 ods. 6 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie DPH nevzniká. V konaní nebolo preukázané, že tovar deklarovaný spornou faktúrou bol EUROCOOP spotrebné družstvo reálne dodaný spoločnosťou DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o., a tým reálne dodaný žalobcovi, keď správca dane za účelom získania objektívnej pravdy bol povinný šetriť celý mu známy obchodný reťazec.

11.

Žalobca nebol ukrátený na svojich právach a neoznačil skutočnosť, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, preto je táto odvolacia námietka nedôvodná.

12.

Z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.04.2017 vyplýva, že zotrváva na žalobe zo dňa 26.07.2016 a aj na skutočnostiach v nej uvedených.

13.

Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 102520392/2016 zo dňa 09.02.2016 krajský súd zistil, že správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 637.095,72 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august v sume 436.729,30 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 200.366,42 eur.

14.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie zo dňa 26.02.2016, v ktorom uviedol v podstate rovnaké skutočnosti, ako v podanej žalobe (naviac namietal, že správca dane sa nevysporiadal s námietkami a pripomienkami daňového subjektu zo dňa 02.11.2015 v zmysle vyjadrenia ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a tiež s vyjadrením k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 11.12.2015) a rozhodnutie správcu dane navrhol zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15.

Žalovaný (napadnutým) rozhodnutím č. 103601168/2016 zo dňa 26.07.2016 nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pričom uzavrel, že podmienky pre oslobodenie dodávok tovaru do iného členského štátu, deklarovaných spornými odberateľskými faktúrami neboli splnené, keď nebolo možné zistiť, či bol sporný tovar skutočne prepravený do iného členského štátu, ani to kto mal prepravu vykonať, keďže na príslušných dodacích boli uvedené iba EČ vozidla a priezvisko osoby, nebolo však zrejmé, či ide o vodiča, aký má vzťah k daňového subjektu, či prepravu zabezpečoval dodávateľ, odberateľ alebo iná spoločnosť a správcom dane požadované doklady, dôkazy, vysvetlenia daňový subjekt nepredložil, a ním predložené odberateľské faktúry a príslušné dodacie listy nepreukazujú ním prezentované skutočnosti. Výsledky šetrenia maďarskej daňovej správy nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania sporného tovaru spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft, keďže táto nadobudnutie sporného tovaru nepriznala ani nezaplatila, predmetom činnosti tejto spoločnosti bola výstavba bytových a nebytových budov. Keďže ani po doručení výzvy správcom dane žalobcovi, tento požadované doklady, dôkazy nepredložil, žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil so závermi správcu dane, že na základe vykonaného dokazovania neboli daňovým subjektom splnené podmienky pre oslobodenie predmetného dodania sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, správca dane postupoval v súlade s ust. § 13 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 1 zákona o DPH, keď pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru. Existencia 8 ks dokumentov s názvom „dodací list“ majúcich pečiatku žalobcu vzhľadom na zistenia maďarskej finančnej správy o tom, že spoločnosť HALMI BUILDING TRADE Kft nikdy nenadobudla sporný tovar od daňového subjektu, že jej jedinou úlohou bolo znížiť daňovú povinnosť skutočných odberateľov, že nikdy nepriznala a nezaplatila DPH po intrakomunitárnom nadobudnutí, nie je dôkazom o dodaní sporného tovaru deklarovaného spornými faktúrami (v počte 44 ks) a preto tieto doklady (v počte 8 ks) nemožno považovať za doklady, ktoré by jednoznačne preukazovali prepravu konkrétneho tovaru konkrétnemu odberateľovi do iného členského

štátu. Odvolávanie sa daňového subjektu na rozsudky ESD C-439/04 a C-354/03 považuje žalovaný za neopodstatnené, keďže daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Ani dodanie sporného tovaru deklarovaného spornými faktúrami spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. sa nepreukázalo, keď reálne dodanie sporného tovaru u deklarovaného dodávateľa sa nepodarilo preveriť, keďže spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. so správcom dane nespolupracuje. Táto skutočnosť nebola pripočítaná na ťarchu daňového subjektu, bolo však na ňom, aby preukázal reálne dodanie sporného tovaru tejto spoločnosti, avšak daňový subjekt ani na výzvu správcu dane požadované doklady, dôkazy, vysvetlenia nepredložil. Daňový subjekt nepreukázal, že sporné zdaniteľné obchody boli dodané spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o. na základe sporných faktúr, a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť z dôvodu dodania sporného tovaru. Námietku ohľadne reálneho sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adrese Glejovka 1, Pezinok (od 05.09.2013 zmena sídla na Kollárova 7, Pezinok) považuje žalovaný za nedôvodnú, keďže zásielky miestne príslušného správcu dane zasielané na adresu Glejovka 1, Pezinok sa vracali s poznámkou doručovateľa adresát neznámy, zásielky z adresy Kollárova 7, Pezinok sa vracali s poznámkou doručovateľa neprevzaté v odbernej lehote a miestne zisťovania vykonané na adrese Kollárova 7, Pezinok (vykonané v súvislosti s iným konaním) potvrdili, že ani na adrese Kollárova 7, Pezinok sa reálne nikto z tejto spoločnosti nenachádza. Na uvedenom nemení nič ani prípadné pochybenie správcu dane ohľadne adresy Glejovka 1 a Glejovka 2 (úradný záznam č. 9104406/5/1775595/13 zo dňa 07.05.2013, podľa ktorého na adrese Glejovka 1 mali byť tri malé chatky vinohradníckeho typu), čo nemá vplyv na zákonnom rozhodnutia správcu dane. Ani námietky žalobcu ako zisťovanie osoby, ktorá dala súhlas na umiestnenie sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adresu Glejovka 1, Pezinok, zisťovanie osoby, ktorá podávala za túto spoločnosť daňové priznanie v kontrolovanom období, zisťovanie počtu zamestnancov (podľa údajov u príslušného správcu dane nemala v zdaňovacích obdobiach január až december 2012 žiadnych zamestnancov) nepovažuje za dôvodné. Námietka o nevypočutí vtedajšieho konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. L. B. je nedôvodná, keď tento bol vypočutý miestne príslušným správcom dane ako svedok v súvislosti s iným konaním a v odvolacom konaní žalovaný uložil správcovi dane doplniť daňové konanie opätovným vypočutím L. B., ktoré bolo vykonané aj za prítomnosti Mgr. I. E. ako osoby poverenej splnomocneným zástupcom žalobcu advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103251222/2016 zo dňa 01.06.2016. Avšak ani jeho opätovné vypočutie neodstránilo pochybnosti správcu dane ohľadne dodania tovaru spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o., keďže L. B. nemal žiadne vedomosti ohľadne dodávateľa, nákupu, prepravy, skladovania predmetného tovaru, jeho dodania žalobcovi, ani ohľadne osôb, ktoré sa mali na týchto transakciách zúčastniť. Neobstojí ani námietka žalobcu, že spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období mala uskutočňovať len prepravu, keďže všetky sporné faktúry (v sume 418.881,74 eur) deklarovali predaj ošípaných, okrem spornej faktúry č. 10120476 (v sume 2.825,- eur), ktorá bola za prepravu. S poukazom na v znení neskorších predpisov (štátna veterinárna a potravinová správa vydáva a zrušuje rozhodnutie o povolení prepravcov zvierat), keď register prepravcov zvierat je zverejnený na stránke štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR V. <., sekcia živé zvieratá, register prepravcov zvierat, kde je uvedené registračné číslo, názov spoločnosti, platnosť registrácie (od

- do), typ registrácie a stav (platná, pozastavená), spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. sa však v zozname registrovaných prepravcov nenachádza. V kontrolovanom zdaňovacom období MC GOLD, spol. s r.o. podľa údajov z obchodného registra nemala v predmete činnosti žiadnu činnosť, ktorá by súvisela s chovom, prípadne nákupom a predajom hospodárskych zvierat, dňa 15.7.2013 sa jediným konateľom a majiteľom spoločnosti stal E. J. (Bulharská republika) a podľa výpisu zo živnostenského registra od 15.04.2015 spoločnosť pozastavila svoju činnosť vo všetkých predmetom podnikania. K namietaného výkladu daňový poriadok v kontexte nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 žalovaný uviedol s poukazom na čl. 11 a čl. 12 tohto nariadenia ako na skutočnosť, že nezískanie informácií podľa čl. 10 nariadenia nebolo spôsobené nečinnosťou správcu dane, čoho dôkazom sú urgencie zo dňa 07.10.2013, 21.03.2014 a 02.10.2014 zaslané žiadanému orgánu. Kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 9211401/5/2550751/2013/Raj zo dňa 06.06.2013 z dôvodu podania šiestich žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií do obdržania poslednej konečnej odpovede dňa 10.07.2015. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňa 19.11.2012, prerušená bola od 11.06.2013 do 10.07.2015 a ukončená dňa 27.11.2015 z čoho je zrejmé, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná a prerušenie kontroly bolo v súlade v súlade s a daňového poriadku. V súvislosti so spornou faktúrou EUROCOOP spotrebné družstvo, síce táto spoločnosť daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2012 podala a predmetnú faktúru eviduje vo svojom účtovníctve, DPH priznala a odviedla, však v konaní nebolo preukázané, že tovar ňou deklarovaný bol EUROCOOP spotrebné družstvo reálne dodaný spoločnosťou DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o., ako

to tvrdili zástupcovia EUROCOOP spotrebné družstvo a tým aj reálne dodaný daňovému subjektu. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne § 71 ods. 6 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie DPH nevzniká. Správca dane za účelom získania objektívnej pravdy bol povinný šetriť celý mu známy obchodný reťazec a prvou známou spoločnosťou bola DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o., ktorej vtedajší konateľ E. P. nemal žiadne vedomosti o spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo, nevystavoval a nepodpisoval žiadne doklady, teda reálne dodanie sporného tovaru od spoločnosti DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o. na materiálnej báze sa nepreukázalo a keďže daňový subjekt preukazoval dodanie toho istého sporného tovaru od EUROCOOP spotrebné družstvo len na základe listinných dokladov, je zrejmé, že ani reálne dodanie sporného tovaru od spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo nebolo vierohodne preukázané na materiálnej báze. Správca dane preto postupoval správne ak právo na odpočítanie DPH zo spornej faktúry EUROCOOP spotrebné družstvo nepriznal. Správca dane postupoval správne, keď oznámenie č. 21515224/2015 zo dňa 22.12.2015 doručil daňového subjektu a žalovaný považuje námietku daňového subjektu o tom, že nebol správcom dane o konaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov vyrozumený za nedôvodnú.

16.

Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom dňa 16.11.2017 napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103601168/2016 zo dňa 26.07.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

17.

Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky dňa 14.12.2017 podal kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu prvostupňového súdu.

18.

Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.10.2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. zo dňa 16.11.2017 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

19.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zdôvodnil tým, že z obsahu jednotlivých podaní žalobcu (vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane) no predovšetkým zo správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu sťažovateľa vyplýva, že žalobca v nej poukazoval na to, že správca dane spolupracoval so splnomocneným zástupcom spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. H. R. a nevypočul konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. L. B., ktorý v čase realizácie kontrolovaného zdaniteľného plnenia konal za spoločnosť. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v podanej správnej žalobe výslovne vytýkal správcovi dane pochybenie spočívajúce v tom, že nepristúpil k výsluchu konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. L. B.. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103251222/2016 zo dňa 01.06.2016) mal pritom kasačný súd za preukázané, že správca dane vypočul L. B. v procesnom postavení svedka, pričom z jeho výpovede pre správcu dane nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by boli preukázané okolnosti (týkajúce sa dodávateľa, nákupu, skladovania, či preprav) dodania tovaru/zdaniteľného plnenia pre žalobcu spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o. Na predmetnom ústnom pojednávaní sa zúčastnil za žalobcu jeho zástupca (Mgr. I. E.), ktorý svedkovi kládol otázky týkajúce sa identifikácie dodávateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o., realizácie objednávok, uzatvárania zmlúv, ale i rozsahu v akom bol H. R. ako splnomocnený zástupca oprávnený konať za spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. žalobcom, resp. jeho zástupcom v daňovom konaní však nebola prednesená žiadna konkrétna požiadavka smerujúca k vypočutiu H. R. ako svedka, resp. snaha o konfrontáciu žalobcu (prípadne i L. B.

- konateľa MC GOLD, spol. s r.o.) s tvrdeniami H. R.. Je potrebné poznamenať i to, že žalobca v podanej žalobe (bod IV. žaloby) síce namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, avšak spájal ho s inými zisteniami správcu dane. Z uvedeného tak vyplýva, že krajský súd dospel k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu správcom dane, ktorý ho napokon viedol i k zrušeniu napadnutého rozhodnutia sťažovateľa postupom podľa , bez toho, aby túto skutočnosť (nevypočutie H. R. v procesnom postavení svedka) žalobca vo svojej žalobe namietal, resp. sa domáhal vykonania tohto dôkazu v daňovom konaní. Takýmto postupom sa krajský súd uchýlil k neprípustnému vyhľadávaniu a posudzovaniu možných vád, ktorými malo byť zaťažené konanie a rozhodovanie daňových orgánov, čím preskúmal napadnuté rozhodnutie sťažovateľa nad rámec vymedzený žalobnými bodmi.

20.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pokiaľ krajský súd pristúpil k preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia aj v otázke náležitého zistenia skutkového stavu (v súvislosti s tým, že správca dane nevypočul ako svedka H. R.) napriek tomu, že žalobca námietku v tomto smere neformuloval a zároveň bez toho, aby sa vôbec zaoberal obsahom pojmu žalobný bod, spôsob, akým má byť tento v správnej žalobe vymedzený, zásadou viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby, výnimkami z tejto zásady je rozsudok krajského v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

21.

Ďalším dôvodom, o ktorý krajský súd oprel svoj záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľa bola skutočnosť, že správca dane porušil § 25 ods. 4 daňového poriadku tým, že daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo a žalobca neboli oboznámení o výsluchu svedka E. P. a teda zistené skutočnosti počas výsluchu nemôžu byť použité ako dôkaz v daňovej kontrole. Krajský súd tak ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu v súvislosti s preverovaním oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry vystavenej daňovým subjektom EUROCOOP spotrebné družstvo. Konkrétne správny súd poukázal na odpoveď Daňového úradu Bratislava na dožiadanie zo dňa 12.09.2013, ktorého súčasťou je aj zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 04.09.2013, ktorá obsahuje výsluch E. P. (bývalého konateľa spoločnosti DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o.), z ktorej vyplýva, že daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo, u ktorého bola vykonávaná daňová kontrola, bol o vypočutí svedka upovedomený podaním zo dňa 12.08.2013, avšak vypočutia sa nezúčastnilo.

22.

Podľa krajského súdu však zo spisového materiálu už nevyplýva, že by bol žalobca upovedomený o výsluchu svedka E. P., tým nemohol žalobca využiť svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, klásť otázky svedkovi na ústnom pojednávaní. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s uvedenou argumentáciou krajského súdu z viacerých dôvodov. V prvom rade je potrebné uviesť, že E. P. (bývalý konateľ spoločnosti DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o., ktorá bola deklarovaným dodávateľom tovaru daňovému subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo, t.j. dodávateľ žalobcu) bol dňa 04.09.2013 vypočutý príslušným správcom dane - daňovým úradom Bratislava ako svedok v rámci iného konania, resp. daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti u daňového subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo za zdaňovacie obdobie júl, august a september 2012. Je teda zrejmé, že aj keď išlo o informáciu poskytnutú v súvislosti s dožiadaním správcu dane (vykonávajúcim daňovú kontrolu u žalobcu) k realizácii výsluchu E. P. nedošlo na základe tohto dožiadania, keďže išlo o výsluch svedka, ku ktorému pristúpil príslušný správca dane - Daňový úrad Bratislava v súvislosti s inou daňovou kontrolou. Za uvedeného stavu preto príslušnému správcovi dane nevyplývala povinnosť v zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku, t.j. predvolať na výsluch tohto svedka aj žalobcu a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu jeho procesných práv vyplývajúcich mu z ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Takáto zákonom stanovená povinnosť vyplývala príslušnému správcovi dane vo vzťahu k daňovému subjektu, u ktorého daňová kontrola bola príslušným správcom dane vykonávaná (EUROCOOP spotrebné družstvo). Uvedený výsluch svedka, resp. zápisnicu o jeho výsluchu bolo pritom nutné považovať/hodnotiť alebo listinný dôkaz, ktorým správca dane preveroval reálnosť dodania tovaru medzi spoločnosťou žalobcu EUROCOOP spotrebné družstvo a DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o..

23.

V súvislosti s otázkou použiteľnosti dôkazov v daňovom konaní kasačný súd len pre úplnosť uviedol, že listiny, obsahom ktorých je výpoveď z iných konaní môžu byť po splnení určitých podmienok taktiež podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. V prvom rade musí ísť o dôkazy získané nezávisle na príslušnom daňovom konaní, t.j. nemú byť účelovo získané preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu byť prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky. Ďalej je potrebné, aby boli dôkazy získané v súlade so zákonom. Taktiež je nutné, aby boli daňovému subjektu tieto dôkazy sprístupnené, aby sa mohol oboznámiť s ich obsahom a prípade navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z týchto listín upresnili, korigovali, či vyvrátili. V prípade, že výpoveď svedka zaznamenaná v listinách je v rozpore s ďalšími dôkazmi vykonanými v daňovom konaní, je potrebné tieto rozpory odstrániť, pričom najvhodnejším spôsobom bude jeho výsluch, pri ktorom mu budú kladené otázky za účelom odstránenia nejasností. Svedka je však potrebné vypočuť vždy, ak to požaduje daňový subjekt, okrem prípadu, ak ide o

požiadavku vedenú snahou mariť či účelovo predlžovať daňové konanie. V súvislosti s výkladom ust. 25 ods. 4 daňového poriadku kasačný súd uviedol, že k porušeniu práva daňového subjektu spočívajúceho v tom, že daňový subjekt vo vzťahu k výpovediam získaným v inom daňovom konaní nemohol uplatniť svoje procesné práva by mohlo dôjsť v prípade, ak by sa daňové orgány vykonaniu tohto dôkazu v daňovom konaní vyhýbali, resp. daňový subjekt by s týmto dôkazom nemal možnosť oboznámiť sa.

24.

V nadväznosti na uvedené kasačný súd poukázal na to, že obstaranie zápisnice o výsluchu svedka E. P. zo dňa 04.09.2013 správcom dane nebolo možné hodnotiť ako účelové, keďže išlo o jeden z dôkazných prostriedkov, ktorými bola preverovaná reálnosť dodávok tovaru medzi spoločnosťou žalobcu, EUROCOOP spotrebné družstvo a DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o.. Žalobca mal taktiež možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetnej svedeckej výpovede, pričom k uvedenej výpovedi sa v priebehu daňového konania nevyjadril, resp. neprodukoval žiadnu argumentáciu a nenavrhol ani vypočutie tohto svedka v daňovom konaní za účasti žalobcu. Je teda evidentné, že ani samotný žalobca neprejavil záujem na bezprostrednej konfrontácií svojich tvrdení s tvrdeniami vypočutého svedka, keď nevyužil možnosť podania návrhu na jeho výsluch. Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány v priebeh daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva, resp. nedošlo k porušenie § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, ktoré by odôvodňovalo záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia sťažovateľa a zakladalo dôvod na jeho zrušenie (tak, ako to konštatoval vo svojom rozsudku krajský súd).

25.

Krajský súd v Trnave po vrátení veci kasačným súdom nariadil vo veci pojednávanie na deň 17.02.2022, pričom s poukazom na ust. , kedy je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

26.

Kasačný súd vytýkal v konaní krajskému súdu, že porušil pri svojom rozhodovaní koncentračnú zásadu, zmyslom ktorej je povinnosť účastníka uplatniť určité procesné úkony v tom období, ktoré pre ne bolo určené zákonom.

27.

Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých mu byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby. Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak, a teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j., aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenia nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

28.

Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecnému záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie.

29.

Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť typovou charakteristikou obvyklých nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný od iných konkrétnych dejov, či okolnosti jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho pre vytýčenie medzí, v ktorom sa súd môže v súlade a dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť

zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane tomuto prednesu urobiť vyjadrenie.

30.

Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strane nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu sa má vyjadriť, tým sa prirodzene znižuje aj možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení, či záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia, či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má jednať o nezákonnosť.

31.

V danom prípade kasačný súd vytkol krajskému súdu, že pokiaľ krajský súd dospel k záveru o nedostatočnom zistený skutkového stavu, má vychádzať z námietok, ktoré podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného, pričom podľa názoru kasačného súdu prvostupňový správny súd išiel nadrámec žaloby, keď žalobcom, resp. jeho zástupcom nebola v daňovom konaní prednesená žiadna konkrétna požiadavka smerujúca k vypočutiu H. R. ako svedka, resp. snaha o konfrontáciu žalobcu, prípadne i L. B. konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. s tvrdeniami H. R..

32.

Krajský súd po vrátení veci kasačným súdom a po opätovnom preskúmaní námietok žalobcu dospel k záveru, že vo svojom prvom rozhodnutí, kedy zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného prvostupňový súd vytýkal žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu, že nevypočul svedka R., napriek tomu, že táto námietka v žalobe nebola formulovaná a tým presiahol rozsah prieskumu, ktorým sa mal prvostupňový správny súd zaoberať v rámci prvého konania. V súvislosti s námietkou žalobcu, podľa ktorého malo dôjsť v správnom konaní k porušeniu ust. § 25 ods. 4 daňového poriadku, kedy daňový subjekt sa nemohol oboznámiť s výpoveďami, ktoré získal daňový orgán v inom daňovom konaní a nemohol tak uplatniť svoje práva. Správny súd poznamenáva, že žalobca mal právo oboznámiť sa s obsahom predmetnej výpovede tým, že mohol nahliadnuť do spisu.

33.

Krajský súd poukazuje, že pokiaľ žalobca namieta, že správne orgány, teda správca dane si obstaral zápisnicu o výsluchu svedka P. zo dňa 04.09.2013 a že sa jednalo o jeden z dôležitých dôkazných prostriedkov, ktorými bola preverovaná reálnosť dodávok tovaru medzi spoločnosťou žalobcu EUROCOOP spol. s.r.o. a spoločnosťou DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o. tak krajský súd rovnako aj najvyšší súd poukazuje na to, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetnej svedeckej výpovede, mohol k tejto výpovedi zaujať svoje stanovisko, mohol k tejto výpovede navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by túto výpoveď potvrdzovali, resp. vyvracali, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že samotný žalobca neprejavil žiadny záujem na konfrontácii svojich tvrdení s tvrdeniami tohto svedka a nevyužil ani možnosť podania návrhu na jeho výsluch. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi neboli upreté žiadne práva, ktoré by nemohol vykonať v rámci procesných úkonov v rámci daňovej kontroly a tým nedošlo k porušeniu ust. § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, ktoré by odôvodňovalo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

34.

Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah prieskumu zákonnosti rozhodnutia správnym orgánom, ktorým je podľa viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej sudca nejde nad návrhy strán, ktorú musí správny súd aplikovať vo všetkých veciach, ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

35.

Vyššie uvedenej problematike Ústavný súd SR v uznesení -9 zo dňa 12.08.2008 konštatoval, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti teraz podľa Správneho poriadku je ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita

partium, ktorá vyplýva z ust. (teraz ) a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby žalobcom napadnuté rozhodnutie.

36.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd je v danom prípade viazaný právnym názorom kasačného súdu, krajský súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

37.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.