Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: E. D., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. F.. XX, I. X, E. J., J. U. J., C., Q., O., XXXXXXXXX, Š. Z. O. O. S., zastúpený Mgr. Vierou Orichovou, advokátkou so sídlom Kláštorská 131, 949 01 Nitra, adresa pracoviska: Hollého 10, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP- BA2-2020/064097-003 zo dňa 21.12.2020, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č.: PPZ-HCP-BA2-2020/064097-003 zo dňa 21.12.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca mal obnovený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou od 20.09.2018 do 07.10.2019. Dňa 12.07.2019 žalobca podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), nakoľko na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť ako konateľ spoločnosti D. B.. J..S..Z.., J. J. S. X, XXX XX T., O.: XX XXX XXX. Žalobca k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu priložil Potvrdenie Daňového úradu Bratislava č. 101717341/2019 zo dňa 12.07.2019, ktorým spoločnosť D. B.. J..S..Z.. preukázala zisk po zdanení obchodnej spoločnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie za rok 2018 vo výške XX.XXX,XX €, čím splnil podmienku stanovenú ustanovením zákona o prechodnom pobyte cudzincov. Dňa 27.07.2019 bola vykonaná kontrola podnikania žalobcu na adrese Rastislavova 2 v Bratislave, ktorou bolo zistené, že v obytnom dome na predmetnej adrese absentuje označenie Spoločnosti D. B.. J..S..Z.., či už na poštovej schránke, ako aj na vonkajších priestoroch obytného domu. Dňa 04.10.2019, sa na správny orgán dostavil žalobca, kde bol skontrolovaný jeho cestovný doklad, pričom kontrolou bolo zistené, že žalobca sa v Schengenskom priestore v roku 2018 zdržiaval od 19.05.2018 do 05.07.2018 a od 21.11.2018 do 01.12.2018, a v roku 2019 sa v Schengenskom priestore zdržiaval od 08.05.2019 do dňa kontroly cestovného dokladu, t.j. do 04.10.2019. Dňa 05.10.2019 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia účastníka konania podľa ustanovenia

týkajúca sa podania vyjadrenia k obnoveniu jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

2. Dňa 28.07.2020 bolo na správny orgán doručené stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“), v ktorom oznámilo, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Ministerstvo zároveň uviedlo kódy odôvodnenia stanoviska, a to: D: nesplnené minimálne kritériá pri celkovom hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti, G: nesplnené kritérium priamej zamestnanosti.

3. Správny orgán zistil, že žalobca sa na území Slovenskej republiky v posudzovanom období od 01.05.2018 do 31.12.2018 zdržiaval od 19.05.2018 do 05.07.2018 a od 21.11.2018 do 01.12.2018, čo je spolu 63 dní z 244 dní udeleného prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky.

4. Správny orgán v zmysle ustanovenia umožnil účastníkovi konania, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie.

5. Následne, po zvážení všetkých listinných dôkazov a zistených skutočností, prvostupňový správny orgán Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) vydal rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP-BA6-79-027/2020-PPC zo dňa 24.09.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2017 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“). V rozhodnutí uviedol aj porušenie ustanovenia § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Konštatoval, že splnenie zákonnej podmienky týkajúcej sa preukázania zisku po zdanení obchodnej spoločnosti, v mene ktorej koná žalobca, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ako to ukladá ustanovenie § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, je jednou, nie však jedinou podmienkou potrebnou k obnoveniu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Mal za to, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu je prihliadať na verejný záujem a správny orgán má za to, že postupoval v súlade so zákonom, keď sa s otázkou prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky obrátil na ministerstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa v rámci udeleného prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nachádzal v období od 01.05.2018 do 31.12.2018 dokopy 63 dní z 244 dní udeleného prechodného pobytu, takéto zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky možno podľa prvostupňového správneho orgánu považovať za sporadické, a teda aj výkon jeho podnikateľskej činnosti je sporadický, čo nepredstavuje pravidelnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a nie je ho možné posúdiť ako podnikanie a zároveň takýmto krátkym zdržiavaním sa na území Slovenskej republiky účastník konania neplní účel pobytu a rovnako porušuje aj povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého účastník konania vykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky, prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že nie je vo verejnom záujme obnoviť taký prechodný pobyt, z ktorého má prospech len žalobca. Prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca nepreukázal v konaní o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania také skutočnosti, aby bolo možné konštatovať, že výkon jeho podnikateľskej činnosti je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a tým pádom aj vo verejnom záujme.

6. Žalovaný, po preskúmaní celého konania sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu a svojím rozhodnutím Č.: PPZ-HCP-BA2-2020/064097-003 zo dňa 21.12.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP-BA6-79-027/2020-PPC zo dňa 24.09.2020 potvrdil a odvolanie zamietol.

II.

Žaloba

7. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 05.03.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v ňom oporu. Vzhľadom na uvedené nedostatky žalobca považuje obe preskúmavané rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

8. Žalobca uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán zamietli žiadosť žalobcu z dôvodu, že obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme. Hlavným podkladom, o ktorý opiera žalovaný svoje rozhodnutie, je stanovisko ministerstva, v ktorom uvádza, že podnikateľská činnosť nepredstavuje prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Uviedol, že dôvodom zamietnutia žiadosti nebolo porušenie povinnosti podľa , hoci správny orgán na porušenie povinnosti poukázal. Zároveň však žalovaný uviedol, že porušenie povinnosti a dĺžka pobytu účastníka konania je dôvodom, prečo obnova pobytu nie je vo verejnom záujme.

9. Poukázal na to, že v kontexte pobytu žalobcu na Slovensku od roku 2015, je posudzovanie verejného záujmu v roku 2019 po štyroch rokoch úspešného podnikania neopodstatnené a celý postup správneho orgánu nesie znaky arbitrárnosti a ľubovôle. Žalobca má za to, že nakoľko dosiahol skoro dvojnásobok minimálne požadovaného zisku zákonom, v takomto prípade nie je dôvod na spochybňovanie hospodárskeho prínosu podnikania pre Slovenskú republiku a nie je dôvod na to, aby správny orgán dožiadal Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o stanovisko k hospodárskemu prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu.

10. Namieta, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí (aj prvostupňový správny orgán) uviedol, že na obnovení pobytu žalobcu nie je verejný záujem, pretože jeho podnikateľská činnosť nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Tento záver založil najmä na negatívnom stanovisku ministerstva k podnikateľskej činnosti žalobcu a na ďalších zisteniach prvostupňového správneho orgánu - pretože spoločnosť D. B.. J..S..Z.. nevytvorila žiadne nové pracovné miesta, nepriniesla nové know-how ani nové technológie, nevlastní prevádzky ani kancelárske alebo skladové priestory. Žalobca má za to, že správne orgány nesprávne vyhodnotili podklady rozhodnutia a dospeli k nesprávnemu záveru o tom, že pobyt žalobcu nie je verejnom záujme.

11. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal so stretom verejného záujmu (právo na reguláciu počtu cudzincov v Slovenskej republiky) a súkromného záujmu žalobcu (práva na podnikanie a slobodnú voľbu povolania, ktoré je podmienené udeleným pobytom v Slovenskej republike).

12. Na povinnosť správneho orgánu proporcionálne zvážiť verejný verzus súkromný záujem poukazuje podľa žalobcu aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. : „Pokiaľ teda správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu, tak aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím obnovenia povolenia k jeho pobytu na území SR na účel podnikania, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu (cudzinca) podnikať na území SR.“

13. Ďalej poukázal žalobca na nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia v súvislosti s údajným porušením povinnosti žalobcu podľa ods. l písm. u) . V napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu (ktoré je v napadnutom rozhodnutí skoro celé citované) správny orgán opakovane upozorňuje na porušenie povinnosti žalobcu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného pobytu v kalendárnom roku. V napadnutom rozhodnutí správny orgán však výslovne uviedol, že porušenie povinnosti ods. l písm. u) nebolo dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu o obnovu pobytu a porušenie tejto povinnosti dáva správny orgán do súvislosti s tým, že pobyt nie je vo verejnom záujme. Žalobca namieta, že takéto odôvodnenie je mätúce a nezrozumiteľné. Pokiaľ mal správny orgán za preukázané, že žalobca porušil povinnosť zdržiavať sa v Slovenskej republike po dobu stanovenú zákonom, mohol konať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a pobyt žalobcu zrušiť (zrušenie pobytu podľa ods. l písm. d) ). Žalovaný tak však nekonal. Opakovaným zdôrazňovaním porušenia povinnosti podľa ods. l písm. u) žalovaný vytvára dojem, že skutočným dôvodom neobnovenia pobytu je práve porušenie tejto povinnosti, a verejný záujem, resp. nezáujem

na podnikaní žalobcu v Slovenskej republike je iba zásterkou skutočného dôvodu neobnovenia pobytu. Odôvodnenie považuje žalobca z tohto pohľadu za zmätočné.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 09.06.2021, doručeným súdu dňa 11.06.2021 s tým, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so Správnym poriadkom a , správne orgány náležite použili hmotnoprávny predpis, správne vyhodnotili získané podklady a dôkazy. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí a žalobu žiada zamietnuť.

15. Žalovaný k výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu uvádza, že tak, ako už prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky uviedol, že preskúmal dôkazovú situáciu a uvádza, že v konaní predmetnej žiadosti boli priložené všetky doklady podľa a v súlade s , avšak doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Zo žiadneho ustanovenia . nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby pri splnení zákonných podmienok, obnovil prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu.

16. Prínos podnikateľskej činnosti žalobcu je úzko spojený s verejným záujmom Slovenskej republiky, aby sa na jej území zdržiavali takí cudzinci, ktorých podnikateľská činnosť je prínosná pre hospodárstvo Slovenskej republiky, a tým aj pre občanov Slovenskej republiky. V prípade žalobcu nemožno podľa názoru žalovaného označiť žalobcu ako nositeľa všeobecného či verejného záujmu pre štát, jeho ekonomické štruktúry a celé obyvateľstvo. Rámcová determinovanosť takéhoto okruhu je daná skupinou ľudí majúcich záujem o služby žalobcu.

17. Žalovaný zdôrazňuje, že na účel podnikania by mal byt' obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Napriek tomu, že zo strany žalobcu bola splnená podmienka dosiahnutia zisku za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, t.j. za rok 2018, mal správny orgán pochybnosti o prínose jeho podnikania pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Správny orgán rozhodol, že požiada ministerstvo o vydanie stanoviska, či podnikateľská činnosť realizovaná žalobcom je prínosná pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

18. Ministerstvo žiadalo doplniť o podnikateľský plán vykonávanej podnikateľskej činnosti, ako aj o ďalšie doklady, ktorými mal žalobca podporiť svoju podnikateľskú činnosť. Zo strany žalobcu boli doložené rôzne dokumenty podporujúce podnikateľskú činnosť žalobcu, ako aj podnikateľský zámer, ktorý bol v cudzom jazyku, avšak neskôr bol doložený aj jeho preklad, ktoré boli správnym orgánom zaslané na ministerstvo, ktoré dňa 28.07.2020 listom oznámilo, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

19. Žalovaný ďalej uvádza, že podľa ustanovenia prvej vety, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa a . Podľa ustanovenia policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmi na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.

20. Prvostupňový správny orgán sa s otázkou posúdenia prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky obrátil na ministerstvo podľa s poukazom na , kedy si stanovisko ministerstva vyžiadal ako podklad

pred vydaním rozhodnutia, keď dňa 23.12.2019 zaslal na ministerstvo dožiadanie. Dňa 28.07.2020 bolo doručené stanovisko ministerstva, v ktorom bolo uvedené, že podnikateľská činnosť žalobcu nepredstavuje prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

21. K námietkam splnomocneného zástupcu žalobcu uvedených v I. časti odvolania žalovaný uvádza, že porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení nebolo dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu. Žalovaný na predmetnú povinnosť v napadnutom rozhodnutí poukázal, avšak žalobca danú povinnosť v roku 2018 porušil. ukladá povinnosť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného pobytu v kalendárnom roku. Z ustanovenia nevyplýva, že stačí podmienku splniť len za jeden kalendárny rok. Žalobca síce splnil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie za rok 2019, ale za rok 2018 podmienku nesplnil. Prvostupňový správny orgán v prípade žalobcu posudzoval vykonávanú podnikateľskú činnosť, ako aj zdržiavanie sa žalobcu na území Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu podnikateľskej činnosti počas zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádzalo dňu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, t. j. rok 2018.

22. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením, že stanovisko ministerstva je iba podkladom podporným a subsidiárnym nakoľko ministerstvo je kompetentným v plnej miere zhodnotiť podnikateľskú činnosť žalobcu. Podľa ustanovenia zákona číslo o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky má oprávnenie a dostatočné prostriedky posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo Slovenskej republiky, a preto žalovaný a prvostupňový správny orgán nemajú dôvod spochybňovať stanovisko ministerstva. Postup, kedy správny orgán vyžiada stanovisko ministerstva aj pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu má zmysel, nakoľko v prípade prvotnej žiadosti žalobcu, kely uviedol, že jeho spoločnosť sa zaoberá upratovacími službami, ministerstvo uviedlo, že podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, avšak v prípade obnovenia prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, kedy sa spoločnosť žalobcu zaoberala prieskumom trhu v oblasti chemikálií, už ministerstvo po posúdení podnikateľskej činnosti žalobcu uviedlo, že nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Z takéhoto podnikania, aké vykonáva žalobca, nemá verejnosť žiadny úžitok. Takéto podnikanie prináša úžitok len samotnému žalobcovi. Žalobca nepreukázal v konaní o obnovenie prechodného na účel podnikania na území Slovenskej republiky také skutočnosti, aby bolo možné konštatovať, že výkon jeho podnikateľskej činnosti je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a tým pádom aj vo verejnom záujme. Z uvedeného možno vyvodiť záver. že podnikateľská činnosť vo forme, ako ju vykonáva žalobca, nie je prínosom pre hospodárske záujmy, a teda obnovenie prechodného pobvtu žalobcu nie je vo verejnom záujme. Pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky v takejto podobe nie je vo verejnom záujme. Stanovisko ministerstva podporuje názor žalovaného, že nie je vo verejnom záujme obnoviť prechodný pobyt žalobcovi, nakoľko jeho podnikateľská činnosť nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

IV.

Relevantné právne predpisy

23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

27. Podľa o pobyte cudzincov, účinný ku dňu podania žiadosti, tento zákon upravuje podmienky pobytu.

28. Podľa o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

29. Podľa o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa , štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.

30. Podľa o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.

31. Podľa o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

32. Podľa o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa .

33. Podľa o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa a . Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa , nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar

si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e).

34. Podľa vety prvej pred bodkočiarkou o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa .

35. Podľa o pobyte cudzincov, prechodný pobyt sa po skončení jeho platnosti až do rozhodnutia o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu považuje za oprávnený na území Slovenskej republiky.

36. Podľa pred bodkočiarkou o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.

37. Podľa vety prvej o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

38. Podľa o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

39. Podľa o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

40. Podľa o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

41. Podľa o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

42. Podľa o správnom konaní, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

V.

Posúdenie veci správnym súdom

43. Krajsky´ súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a zákona cˇ. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných bodov ( ) a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 17.02.2022, keďže žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania a žalovaný súhlasil s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

44. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydane´ v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydane´ v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

45. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesne´ pochybenia správneho orgánu namietane´ v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

46. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

47. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdne´ následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

48. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalisticky´ prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ).

49. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2020/064097-003 zo dňa 21.12.2020, ktorým žalovaný v zmysle Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o zamietnutí žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa z dôvodu .

50. Rozhodovanie o žiadosti obnovenia prechodného pobytu cudzinca na účel podnikania, je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky a cudzinec nemá na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania právny nárok. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, prínos cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Príslušný správny orgán je povinný riadne vec preskúmať a žiadosť o obnovenie prechodného pobytu je oprávnený zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch, pričom svoje rozhodnutie, v súlade so zákonom, má povinnosť náležite odôvodniť.

51. Základným rámcom právneho posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania je , ktorý v upravuje prechodný pobyt na účel podnikania, v vety prvej upravuje postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, keď podľa prihliada na verejný záujem, na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, a to všetko za splnenia povinnosti ustanovenej v pred bodkočiarkou, podľa ktorej štátny príslušník

tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. Všetky uvedené kritériá musí správny orgán preskúmať a pokiaľ zistí, že obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nie je vo verejnom záujme, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 34 ods. 12 vety prvej pred bodkočiarkou zamietne.

52. Predovšetkým sa treba zamerať na účel obnovenia prechodného pobytu a to podnikanie, ktoré sa pre potreby vždy posudzuje vo vzťahu k verejnému záujmu z dôvodu, že právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca a v prípade obchodnej spoločnosti ako spôsob dosiahnutia zisku. Zároveň sa však podnikaním zabezpečuje verejný záujem ako prvok trhového hospodárstva. Podnikanie by malo prinášať prospech podnikateľovi ako aj prospech spoločnosti štátu, t.j. verejný záujem. V kontexte verejného záujmu správny orgán musí vychádzať z účelu , ku ktorému dôvodová správa uvádza: „Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov... Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tretích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve. Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúci voľný pohyb osôb.“

53. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí citoval dôvodovú správu k ako novely , ktorou bolo prijaté ust. .

54. Správny súd poukazuje na to, že nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom zároveň musí vychádzať z účelu .

55. Námietku žalobcu ohľadom nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s údajným porušením povinnosti žalobcu podľa , správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru správneho súdu ust. jednoznačne definuje povinnosť zdržiavania sa cudzinca na území Slovenskej republiky, t.j. viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca mal obnovený prechodný pobyt od 20.09.2018 do 07.10.2019 a v období od 01.05.2018 do 31.12.2018 sa zdržiaval na Slovensku 63 dní z 244 udeleného prechodného pobytu v roku 2018. A keďže žalobca požiadal o obnovenie prechodného pobytu žiadosťou zo dňa 12.07.2019, t.j. v čase trvania obnoveného prechodného pobytu, nebol legitímny dôvod počítať podmienku ust. od 01.05.2018 tak, ako uskutočnil žalovaný. Takýto postup žalovaného nemá oporu v zákone. Prvostupňový orgán, s ktorého názorom sa stotožnil žalovaný, prihliadal na to, že žalobca sa v posudzovanom období v roku 2018 zdržiaval na území Slovenskej republiky v období od 19.05.2018 do 05.07.2018 a od 21.11.2018 do 01.12.2018, čo je dokopy 63 dní z 244 dní udeleného pobytu.

56. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný sa mal vysporiadať so všetkými relevantnými skutočnosťami zistenými v rámci administratívneho konania, pokiaľ majú dosah na konečné rozhodnutie. Z uvedenej námietky je zrejmé a vyplýva to i z administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutia žalovaného, že žalovanému bola známa skutočnosť, že žalobca mal udelený prechodný pobyt od 20.09.2018 do 07.10.2019, t.j. aj pre obdobie roku 2019, avšak s podmienku v zmysle § 111 ods. 1 písm. u) sa za obdobie od 01.01.2019 do 07.10.2019 nevysporiadal vôbec. Uvedenú námietku žalobca dôvodne namietal v odvolaní aj pre porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, keď žalovaný sa mal zaoberať dĺžkou jeho pobytu na území Slovenskej republiky aj v

roku 2019. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že k námietkam splnomocneného zástupcu žalobcu uvedených v I. časti odvolania ohľadom porušenia povinnosti uvedenej v ustanovení , nebolo dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu. Z ustanovenia podľa žalovaného nevyplýva, že stačí podmienku splniť len za jeden kalendárny rok. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca splnil danú povinnosť za rok 2019, ale za rok 2018 podmienku nesplnil. Správny súd však uvádza, že dni, ktoré sa za rok 2019 zdržiaval na území Slovenskej republiky, žalovaný vôbec nepremietol do počtu dní, počas ktorých sa zdržiaval na území Slovenskej republiky v čase, keď žiadal o obnovenie trvania prechodného pobytu.

57. V preskúmavanej veci ide o posúdenie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, ktorú podľa , policajný orgán zamietne z dôvodov podľa v ktorom je taxatívny výpočet dôvodov pre zamietnutie žiadosti, medzi ktorými je aj písm. g) keď udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa prihliada na verejný záujem. Keďže verejný záujem spočíva aj na dodržiavaní povinností uložených zákonom a žalovaný sám pri odôvodnení (v danom prípade je to povinnosť príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku v zmysle ), v prípade žalobcu, ak nesplní povinnosť uloženú zákonom v , bude možné konštatovať, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme, čo žalovaný v kontexte posudzovaného obdobia vzhľadom na rok 2019 dostatočne neodôvodnil.

58. Prijatý záver v napadnutom rozhodnutí je zjavne arbitrárny, nakoľko podľa správneho súdu žalovaný nesprávne posúdil ust. , keď počítal pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky len za obdobie od 01.05.2018 do 31.12.2018 a nie tak, ako to vyplýva z ust. , t.j. za celý kalendárny rok 2018, pričom vôbec nebral do úvahy pobyt žalobcu v roku 2019.

59. nedefinuje pojem verejný záujem, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. V zmysle platnej právnej úpravy na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nie je právny nárok a je tak na úvahe správneho orgánu ako rozhodne. Otázka posúdenia, či pobyt účastníka konania bude vo verejnom záujme je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Samotný proces obnovenia prechodného pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneužívania rôznych druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia. Správny orgán preto pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je potrebné, aby správne orgány regulovali neefektívny pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Preto opatrenia regulujúce a podmieňujúce prechodný pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky pod.

60. Zároveň zákonodarca dáva možnosť v zmysle , zrušiť povolenie na prechodný pobyt, ak príslušník tretej krajiny závažným spôsobom porušil povinnosť ustanovenú zákonom ( ), čo však podľa názoru súdu, s poukazom na usporiadanie a význam jednotlivých zákonných ustanovení , pripadá do úvahy v prípade, ak sa správny orgán dozvie (vlastnou činnosťou alebo oznámením iného subjektu), že štátny príslušník tretej krajiny povolenie na prechodný pobyt porušuje, pominul dôvod prechodného pobytu a pod.

61. Nedostatočné odôvodnenie stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré žalovaný vzal za jeden zo základov rozhodnutia, je vadou konania, pre ktorú správny súd zruší

napadnute´ rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy pochybil pri zisťovaní skutkového stavu vo veci, resp. tento nemá oporu v administratívnom spise. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania a musí vychádzať zo skutkového stavu zisteného dokazovania a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Opak je dôvodom zrušenia rozhodnutia/opatrenia pre nedostatky v skutkových zisteniach, ktoré sa môžu prejavovať nie len v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale prípadne i v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávneho právneho posúdenia veci.

62. Správny súd poukazuje na nepreskúmateľnosť stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, čo sa následne premietlo do nepresku´matelˇnosti samotného rozhodnutia žalovaného. Stanovisko ministerstva hospodárstva doručené žalovanému dňa 28.07.2020, len konštatuje, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pričom odôvodnenie stanoviska ministerstvo uvádza len v kódovanej podobe: D,G. (D znamená: nesplnene ´ minimálne kritériá pri celkovom hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti a G znamená: nesplnené kritérium priamej zamestnanosti), z takéhoto kódovaného odôvodnenia stanoviska nie je možné zistiť relevantne´ skutočnosti, ktoré vzalo ministerstvo hospodárstva a aj žalovaný za základ svojho záveru. Keďže stanovisko neobsahuje žiadne zrozumiteľné odôvodnenie a preskúmateľnú správnu úvahu, stanovisko ministerstva je arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže neobsahuje vecne´ odôvodnenie nepreukázania významu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Za nepreskúmateľné potom je treba považovať v uvedenom rozsahu aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý bez ďalšieho len prevzal toto stanovisko.

63. Pre uvedene´ vady napadnuté rozhodnutie žalovaného je treba považovať v tomto rozsahu za nepreskúmateľné. Je v rozpore s postavením policajného útvaru a za nezákonný treba pokladať postup spočívajúci v bezvýhradnom akceptovaní obsahu písomnosti, ktorá slúži ako podklad rozhodnutia. Písomnosť obsahujúcu informácie je správny orgán, ktorým je v danom prípade policajný útvar, povinný podrobiť hodnoteniu podľa svojej úvahy, a to jednotlivo (tak ako ostatne´ dôkazy) a všetky v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku.

64. V danej veci nie je sporne´, že žalovaný vychádzal zo stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré neobsahuje žiadnu správnu úvahu, a v tomto ani konkrétne dôvody, pre ktoré k takémuto záveru dospeli. Takýmto postupom správneho orgánu nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu, a preto nebola v prospech žalobcu zabezpečená „rovnosť zbrani´” a žalobca sa nemal možnosť kvalifikovane brániť. Správny súd musí uviesť, že vzhľadom na znenie ust. , postup konajúceho orgánu verejnej správy spočívajúci vo vyžiadaní si stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky prichádza do úvahy iba v prípade, ak obchodná spoločnosť (žiadateľ) nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení v zmysle , čo však nebol daný prípad, nakoľko žalobca dosiahol za rozhodné obdobie zisk XX.XXX,XX Eur, čo predstavuje zákonom stanovené minimum (šesťdesiatnásobok životného minima). Preto podľa správneho súdu nebol zákonný dôvod na vyžiadanie si stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky od prvostupňového správneho orgánu.

65. Správna úvaha v tomto smere je potrebná o to viac, že ministerstvo už skôr skúmalo prínos podnikateľskej činnosti žalobcu v procese posudzovania jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu v Slovenskej republike na účely podnikania v roku 2015, pričom v tom čase bola jeho podnikateľská činnosť vyhodnotená kladne. Bez uvedenia konkrétneho a preskúmateľného dôvodu bolo teda stanovisko zmenene´ a vzhľadom na absenciu správnej úvahy žalobca sa nemal možnosť sa k nemu vyjadriť.

66. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi použitými zákonnými ustanoveniami a opisom skutkových zistení. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť tak presvedčivá, aby premisy zvolené

v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ).

67. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje náležitá správna úvaha žalovaného ohľadom vyhodnotenia stretu záujmu súkromného (žalobcu na predĺžení pobytu na území Slovenskej republiky - podnikanie) a záujmu verejného. Žalovaný jednostranne, bez ďalšieho len uprednostnil verejný záujem, a zároveň nedôsledne odôvodnil v čom tento verejný záujem spočíva.

68. Správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a za nepreskúmateľné v časti, prečo podnikanie žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ako aj v súvislosti s údajným porušením povinnosti žalobcu podľa a v rozhodnutí v tomto smere chýbala správna úvaha konajúceho správneho orgánu. Zároveň správny súd konštatuje, že žalovaným opísaný zistený skutkový stav nemá oporu v dôkazoch obsiahnutých v administratívnom spise, keďže nie je riadne určená dĺžka pobytu žalobcu v kalendárnom roku 2018, 2019 a tiež nie sú v administratívnom spise žiadne dôkazy, z ktorých by vyplýval prijatý záver o nenaplnení verejného záujmu pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky. Ak žalovaný bral ako základný dôkaz v konaní stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, mal povinnosť absenciu prínosu žalobcu dôsledne odôvodniť, čo však neurobil.

69. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou podľa , , ktorá ho robí nepreskúmateľným, preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa a bude povinný vo veci na základe indícií súdu opätovne konať a rozhodnúť.

70. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).