Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-154-2017.pdf
PDF · 131.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/154/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: O. L., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Z., trvale bytom Z., L., L. XX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom v Žiline, Mariánskej námestie 31, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom v Bratislave, Hrobákova 44, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2016/004334-004 zo dňa 27.4.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-HCP-BA2-2016/004334-004 zo dňa 27.4.2017 spolu s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave č. PPZ-HCP-BA6-1071-57/2016-PPC zo dňa 9.1.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca mal na území SR udelený prechodný pobyt na účel podnikania na obdobie od 28.3.2014 do 28.3.2016. Dňa 23.12.2015 požiadal o obnovenie prechodného pobytu na území SR na ten istý účel podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 404/2011 Z.z.), keďže je spoločníkom a konateľom spoločnosti K&B GROUP s.r.o., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 9. 2. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA6-1071-57/2016-PPC zo dňa 9.1.2017 zamietlo žiadosť žalobcu o obnovu prechodného pobytu na území SR na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia uviedlo, že obchodná spoločnosť K&B GROUP s.r.o. podniká v oblasti výroby plastov v primárnej forme, výroby chemických vlákien, výrobkov z gumy a výrobkov z plastov, v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, kúpy tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu, sprostredkovateľskej činnosti v oblasti služieb a v oblasti výroby, nákladnej cestnej dopravy vykonávanej vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5t vrátane prípojného vozidla, baliacej činnosti, manipulácii s tovarom, prenájmom nehnuteľností a hnuteľných vecí, vykonáva činnosť podnikateľského, organizačného a ekonomického poradcu, reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky. Prvostupňový orgán verejnej správy vykonal kontrolu podnikania spoločnosti K&B GROUP s.r.o. na adrese v Bratislave, Špitálska 53, a zistil, že žalobca tam má len korešpondenčnú adresu a zaoberá sa kúpou a predajom polymérových výrobkov a drevených výrobkov v rámci EÚ; spoločnosť má troch konateľov, nemá zamestnancov, nemá kancelárske priestory, prevádzky ani sklad a nemá ani žiadnu výrobu. Prepravu tovaru zabezpečuje prostredníctvom prepravných firiem. Orgán verejnej správy požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o zaujatie stanoviska, či podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy SR; obdobnú žiadosť adresoval aj Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy so zameraním na záujmy Bratislavy. Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Staré mesto uviedol, že podľa Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2016-2020 vydaného Ministerstvom životného prostredia SR možno sieť koncových recyklačných zariadení na zhodnocovanie odpadov plastov hodnotiť ako predimenzovanú a ďalšiu prevádzku nepovažuje za prínos pre Bratislavu ani pre celú SR. Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy tiež uviedol, že predpokladaná podnikateľská činnosť je síce v súlade s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja hlavného mesta na roky 2010-2020, ale nie je zrejmý významný prínos pre hospodársky rozvoj Bratislavy. Žalobca počas väčšej časti roku neuzatvoril žiadnu zmluvu, ani zmluvu o budúcej zmluve v oblasti podnikania, neinvestoval na území SR žiadne finančné prostriedky, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemá sklad ani prevádzky, dlhodobo nerealizuje žiadny projekt, a rovnako tak spoločnosť K & B GROUP s.r.o. Žalobca vykonával podnikateľskú činnosť očividne len za účelom dosiahnutia takého zisku, ktorý mu mal zabezpečiť bezproblémové obnovenie prechodného pobytu. Výkon podnikateľskej činnosti je len sporadický, nie je preňho pravidelnou činnosťou a nespĺňa charakteristiky § 2 Obchodného zákonníka. Žalobca nepodniká, a teda neprispieva k hospodárskemu rozvoju SR. Prítomnosť žalobcu na území SR na dosiahnutie jeho podnikateľských zámerov nie je nevyhnutná. Žalobca mal zabezpečené ubytovanie v hoteli DANUBIA GATE v Bratislave, Dunajská 26, v trvaní jedného roka od 22.12.2015 a naposledy v ňom bol ubytovaný od 22.12.2015 do 23.12.2015. Podľa orgánu verejnej správy sú tieto vyjadrenia dostatočnými podkladmi pre vydanie rozhodnutia; verejný záujem je oprávnený posudzovať príslušný orgán - obec, mesto, ministerstvo. Pod verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktoré je možné označiť za všeobecne alebo verejne prospešný. Verejný záujem nemožno vidieť v majetkovom prospechu, ktorý má SR z podnikania žalobcu, nakoľko obchodná spoločnosť, v ktorej je žalobca spoločníkom a konateľom, nemá žiadne prevádzky, žiadnych zamestnancov, ani sklady a žiadnu výrobu; žalobca na území SR nepreinvestoval žiadne finančné prostriedky. Podľa názoru orgánu verejnej správy možno pozorovať len súkromný záujem žalobcu na udelení prechodného pobytu, za účelom získania voľného vstupu do schengenského priestoru takýmto účelovým plnením podmienok na udelenie prechodného pobytu. Síce k žiadosti o obnovenie pobytu boli doložené všetky potrebné doklady, nie sú však jediným dôvodom na obnovenie pobytu na území SR a ani za tejto situácie nie je daná povinnosť orgánu verejnej správy, pri splnení zákonných podmienok, obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. Opatrenia regulujúce pobyt cudzincov na území SR musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na faktické podmienky v SR (zamestnanie, bývanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, a pod.). Z tohto dôvodu musí štát regulovať prijímanie cudzincov na svoje územie v takom počte, aby bola zabezpečená ich dôstojná životná úroveň a bezpečnosť. Cieľom prechodného pobytu podľa zákona č. 404/2011 Z.z. je podpora takej migrácie, ktorá je celospoločensky prospešná, čím je podporovaný aj verejný záujem. Udelenie alebo neudelenie / obnovenie alebo neobnovenie prechodného pobytu cudzinca je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná celistvosť SR. Cudzinec nemá právny nárok na prechodný pobyt na územím SR. Pri obnovovaní prechodného pobytu sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR a na verejné zdravie. Dôkazné bremeno zamerané na preukázanie verejného záujmu na prechodnom pobyte a jeho prínos pre hospodárstvo SR leží na žiadateľovi (žalobcovi). Súčasná situácia na hospodárskom trhu a trhu práce nedovoľuje prijímať nekontrolovaný počet cudzincov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. Žalobca v zdaňovacom období roka 2014 dosiahol zisk, ktorým splnil len zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie prechodného pobytu. Preto je možné badať výlučne súkromný záujem žalobcu na obnovení prechodného pobytu na území SR. Vo veci došlo k stretu verejného a súkromného záujmu, no z vykonaného dokazovania vyplýva potreba uprednostniť verejný záujem. Orgán verejnej správy sa zaoberal aj zásahom do rodinného a súkromného života, obydlia a korešpondencie podľa čl. 9 ods. 2 Ústavy SR a dospel k záveru, že k porušeniu tohto práva nepríde. Zamietnutie žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nemožno považovať za zásah do jeho súkromného a rodinného života, pretože žalobca nevedie na území SR rodinný ani súkromný život. Orgán verejnej správy sa zaoberal aj možným porušením práva podnikať podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavy SR a platných právnych predpisov. V tomto prípade došlo k stretu individuálneho záujmu žalobcu so záujmom verejným, a z vykonaného dokazovania vyplýva, že je dôvodné uprednostniť verejný záujem pred záujmom súkromným. 3. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2016/004334-004 zo dňa 27.4.2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-1071-57/2016-PPC zo dňa 9.1.2017. Dňa 28.2.2017 bolo žalovanému doručené stanovisko Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 17.2.2017, že bez doplnenia zmluvy o budúcej zmluve, nájomnej zmluvy, dodávateľsko-odberateľskej zmluvy, faktúr za roky 2015-2016, cenníkov, certifikátov, evidencie počtu zamestnancov spoločnosti, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť podnikateľskej činnosti, sa nevie vyjadriť k podnikateľskej činnosti príslušníka tretej krajiny a jej prínosu pre hospodárstvo SR. Splnomocnený zástupca sa nevyjadril k podkladom rozhodnutia v určenej 5-dňovej lehote napriek tomu, že mal možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu a že mu pred tým žalovaný zaslal podklady k rozhodnutiu; vyjadril sa až po uplynutí tejto lehoty. Žalobca nepreukázal konkrétne skutočnosti brániace mu v realizácii jeho podnikateľského zámeru, pre ktorý mu aj bol udelený prechodný pobyt na území SR na účel podnikania, ale všeobecne sa odvoláva predovšetkým na zmenu ekonomickej situácie vo svete a na politickú situáciu na Ukrajine. Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by orgánu verejnej správy vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody žalobcom neuplatnené a následne k nim vykonal dokazovanie. Faktúry, ktoré žalobca predložil dňa 3.3.2016 a 3.10.2016, sú nedostatočné, neobsahujú zákonné náležitosti (pečiatku a podpis vystavujúcej firmy), nie je zrejmé, či ide o kópiu faktúry alebo jej originál. Faktúry preukazujú len realizáciu dvoch obchodov v priebehu jedného mesiaca, z ktorých bol zisk X.XXX,XX € a XXX,XX €. Žalovaný čiastočne súhlasil so žalobcom, že nie je jeho povinnosťou mať prevádzku a zamestnancov, no vytváranie pracovných miest pre občanov SR alebo ďalšie osoby, vlastniť alebo prevádzkovať výrobné prevádzky a kancelárske priestory svedčí o širšom prínose podnikateľskej činnosti pre SR, jej hospodárstvo a verejný záujem. Námietku žalobcu, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto nebol oprávnený sa k jeho podnikateľskému zámeru vyjadriť, považoval za irelevantnú a poukázal na § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), v zmysle ktorého sú podkladom rozhodnutia najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. S poukazom na § 32 ods. 3 SP a § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sú orgány územnej samosprávy povinné na žiadosť správneho orgánu oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu postupoval aj podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., ktoré je potrebné subsidiárne použiť aj pri obnovení prechodného pobytu. V prípade žalobcu, ktorý podniká na území SR so spoločnosťami, ktoré sa ani nenachádzajú na území SR, nemožno ho označiť ako nositeľa všeobecného alebo verejného záujmu pre štát, jeho ekonomické štruktúry a celé obyvateľstvo. Rámcová determinovanosť takéhoto okruhu je daná skupinou ľudí majúcich záujem o služby účastníka konania. Žalobca sám uviedol, že podniká s inými ako slovenskými firmami (poľskými, ukrajinskými a talianskymi). Nezamestnáva žiadnych občanov SR, nevlastní ani neprevádzkuje na území SR žiadne kancelárie, prevádzky, sklady a adresu sídla má len korešpondenčnú. Pod verejným záujmom sa môže rozumieť aj taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech mnohým občanom. Nemožno ho však vidieť v majetkovom priznaní z podnikania žalobcu, pretože dosiahol zisk v zdaňovacom období za rok 2014 v sume XX.XXX,- € a za rok 2015 v sume XX.XXX,- €, ktorými splnil len zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie prechodného pobytu. Právo na podnikanie nie je súčasťou čl. 8 Dohovoru ani celého Dohovoru, preto rozhodnutím nemôže dôjsť k zásahu do práv žalobcu garantovaných týmto článkom. Na účel podnikania by mal byť obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR. Z dokazovania vyplynulo, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je vykonávaná sústavne, tak ako to vyžaduje § 2 Obchodného zákonníka. Automatickým udeľovaním akéhokoľvek pobytu cudzincom po predložení všetkých požadovaných dokumentov by štát stratil možnosť regulovať počty cudzincov na svojom území. Samotný proces povoľovania pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneužívania rôznych druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia. Ani zápisom žalobcu do obchodného registra mu nevzniká právny nárok na udelenie prechodného pobytu, pretože ide o dva samostatné inštitúty s osobitným právnym režimom. Žalovaný uzavrel, že žalobca v odvolaní neuviedol podstatné skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. II. Žaloba
4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2016/004334-004 zo dňa 27.4.2017, jeho zrušenia vrátane prvostupňového rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA6-1071-57/2016-PPC zo dňa 9.1.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí je uvedené rozdielne krstné meno: v prvostupňovom rozhodnutí bolo uvedené meno O. L. a v druhostupňovom rozhodnutí správne bolo uvedené O. L.. Hoci mal žalovaný s ohľadom na to, že odvolacie konanie a konanie pred orgánom verejnej správy prvého stupňa tvoria jeden celok, možnosť uvedené pochybenie opraviť, neurobil tak a bez ďalšieho vydal napadnuté druhostupňové rozhodnutie. Uvedená skutočnosť bez ďalšieho robí napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť.
5. Namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k všetkým podkladom rozhodnutia, čím boli porušené jeho procesné práva. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje náležitosti podľa § 47 ods. 3 SP, a to ako sa žalovaný vyrovnal s jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Nemohol navrhnúť doplnenie účtovnej závierky za roky 2014, 2015 a 2016 spolu s výkazom ziskov a strát, z ktorých plynie strata aktív v spoločnosti K & B GROUP s.r.o., v roku 2016 v sume XX.XXX,- € a v roku 2015 v sume XX.XXX,- €. Nielen daňové priznanie je ukazovateľom prosperity spoločnosti, čo orgány verejnej správy nezobrali do úvahy.
6. Dôvodom záverov o nesplnení podmienky verejného záujmu malo byť aj stanovisko Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy vo vzťahu k jeho obchodnej činnosti. Možno je pravdou, že ďalšia prevádzka nie je prínosom, ale spoločnosť žalobcu nie je ďalšou vznikajúcou prevádzkou, pretože ide o už existujúci spoločnosť. Vyjadrenie sa navyše vzťahuje na celé územie SR, no na takéto vyjadrenie spomínané inštitúcie nemajú oprávnenie a nedisponujú potrebnými informáciami. Takisto nie sú kompetentné vyjadriť sa k hospodárskemu prínosu obchodnej spoločnosti, pretože touto kompetenciou disponuje len Ministerstvo hospodárstva SR. V danom prípade sa Ministerstvo hospodárstva SR vyjadrilo, že sa k veci žalobcu nevie vyjadriť. Zákon žiadnym spôsobom neupravuje, akým spôsobom žalovaný môže takéto stanovisko hodnotiť a neumožňuje ho vyhodnotiť v neprospech žalobcu. Navyše, ak obchodná spoločnosť nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. (čo spoločnosť žalobcu splnila), policajný útvar si vyžiada stanovisko ministerstva hospodárstva, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti je prínosom pre hospodárske záujmy SR. Vzhľadom na to, že spoločnosť dosiahla dostatočný zisk po zdanení, nie je zrejmé, na základe čoho sa žalovaný domáhal vydania stanoviska ministerstva. Žalovaný tak rozhodol na podklade dvoch nerelevantných stanovísk nepríslušných inštitúcií a absencie stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, preto nemohol dospieť k záveru o nesúlade jeho podnikateľskej činnosti s verejným záujmom. Riadne preukázal dosiahnutie požadovaných ziskov obchodnej spoločnosti po zdanení. Zákon nevyžaduje náležitosti predkladaných faktúr. Orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal vlastné zisťovanie len v jeho neprospech a bez povšimnutia zostali verejne dostupné informácie o spoločnosti žalobcu.
7. Namietal aj nezákonný výklad pojmu verejný záujem. Žalovaný nemôže od spoločnosti žalobcu očakávať taký verejný záujem, ako je to v prípade spoločností, na podnikaní ktorých má záujem vláda SR. Spoločnosť žalobcu postupne rozvíja svoje podnikateľské aktivity a zhodnocuje svoj majetok, prispieva do štátneho rozpočtu a plní si všetky odvodové povinnosti. Jeho ďalší prechodný pobyt na území SR je teda vo verejnom záujme.
III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že na obnovenie prechodného pobytu nemá žiadateľ právny nárok. Žalobca musí preukázať, že sa na území SR aj reálne nachádza na základe povoleného pobytu. Na niektoré druhy podnikania sa môže podnikateľ nachádzať na území SR aj na základe krátkodobého pobytu a navyše, s Ukrajinou má SR podpísanú bezvízovú dohodu. Po právnej stránke považuje posúdenie veci za správne. Rovnako tak aj zistenie skutkového stavu veci a vykonané dokazovanie.
9. Žalobca v podaní zo dňa 26.10.2016 uviedol, že doloženie ním žiadaných dokladov nemá veľký zmysel, keďže spoločnosť K & B GROUP s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť a dosahuje zisk, kedy vystavuje faktúry odberateľom, tí ich uhrádzajú a na území SR platí dane. Išlo pritom o listiny, ktoré požadovalo Ministerstvo hospodárstva SR na vyjadrenie vo veci.
10. Chyba v písaní krstného mena žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí nemá vplyv na vydané rozhodnutie, pričom žalovaný svoje rozhodnutie vydal už so správnym krstným menom žalobcu.
11. Prvostupňový správny orgán zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu výzvu na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 SP a poskytol mu priestor na vyjadrenie vo veci, no v určenej päťdňovej lehote tak neurobil (až po jej uplynutí). Je bežnou praxou v rámci správneho konania v prechodných pobytoch na účel podnikania obracať sa s dožiadaniami na Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a Miestny úrad mestskej časti Bratislava Staré Mesto.
12. Nemožno mu vytýkať, ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len žalobca, no neurobil tak.
IV. Replika žalobcu
13. Žalobca v replike zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Vyjadrenie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, že nie je zrejmý významný prínos pre hospodársky rozvoj Bratislavy, nemožno interpretovať tak, že nejde o verejný záujem SR.
14. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/1/2009 zo dňa 21.4.2009.
15. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
V. Pojednávanie
16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 20.2.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. 17. Žalobca sa dostavil na pojednávanie so svojím právnym zástupcom a v prítomnosti O. D., tlmočníčky z ruského jazyka do slovenského jazyka a naopak, ktorú si sám zabezpečil. Pojednávanie vrátane vyhláseného rozsudku tak bolo žalobcovi tlmočené do jazyka, ktorému rozumie. VI. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba (písm. a/), alebo koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu (písm. b/). 20. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky. 21. Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. 22. Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
23. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt najviac na obdobie, ktoré spolu s predchádzajúcim udeleným prechodným pobytom a pobytom podľa § 23 ods. 6 písm. g) súhrnne nepresiahne 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a ukončenie sezónnej práce si vyžaduje ďalší pobyt (písm. a/), na deväť mesiacov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26, ktorý po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti chce zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo začať podnikať (písm. b/), najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej tri roky (písm. c/), najviac na päť rokov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23, 24 alebo § 27, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej päť rokov (písm. d/), alebo najviac na päť rokov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 29 alebo § 30 (písm. e/). 24. Podľa § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7. 25. Podľa § 34 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5. Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e). 26. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. 27. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 47 ods. 1, ods. 2 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2). 29. Podľa § 59 ods. 1, ods. 2 SP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (ods. 1). Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (ods. 2). 30. Podľa § 60a SP ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. VII. Posúdenie veci správnym súdom 31. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účely podnikania. Medzi účastníkmi bolo sporné vyžiadanie stanovísk od Ministerstva hospodárstva SR, Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy a Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto ohľadom vplyvu podnikateľskej činnosti žalobcu na hospodárstvo SR, ako aj splnenie požiadavky existencie verejného záujmu na obnovení prechodného pobytu žalobcu na území SR na účel podnikania. Sporným bola aj zmätočnosť napadnutého rozhodnutia pre nesprávne označenie žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí. 32. Správny súd sa primárne vyjadruje k zmätočnosti rozhodnutia ako formálnemu pochybeniu z hľadiska označenia žalobcu krstným menom - v prvostupňovom rozhodnutí bolo nesprávne uvedené O., namiesto O.. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí túto chybu odstránil a už správne uviedol krstné meno žalobcu Oleh spolu s ostatnými identifikačnými znakmi, ktorými sú priezvisko žalobcu, dátum narodenia a štátna príslušnosť. Administratívne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie tvoria jeden celok; z tohto dôvodu môžu účastníci konania až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy a na druhej strane odvolací správny orgán je oprávnený aj z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy alebo zopakovať už vykonané dôkazy a odstraňovať chyby prvostupňového orgánu podľa § 59 SP. Z uvedeného dôvodu, ak žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí uviedol správne meno, priezvisko, dátum narodenia a štátnu príslušnosť žalobcu postupoval v súlade s § 59 SP a chybu v písaní obsiahnutú v prvostupňovom rozhodnutí týmto spôsobom odstránil. Navyše, okrem nesprávne uvedeného krstného mena boli ostatné identifikačné údaje žalobcu identické, preto chyba v písaní uvedená v prvostupňovom rozhodnutí nespôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť druhostupňového rozhodnutia. 33. Správny súd sa následne zaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa hmotnoprávneho posúdenia veci z hľadiska posúdenia verejného záujmu na obnovení prechodného pobytu žalobcu na území SR na účel podnikania a zachovania jeho procesných práv v administratívnom konaní. 34. Zákon č. 404/2011 Z.z. (v ustanovení § 33 ods. 1 písm. a/, ods. 6 písm. g/) nedefinuje pojem verejný záujem. Ide o pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. 35. V citovanom ustanovení zákon z hľadiska verejného záujmu osobitne upriamil pozornosť len na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR (prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR) a na ochranu verejného zdravia. Predmetnej veci sa týka splnenie požiadavky hospodárskeho záujmu SR. Orgán verejnej správy prvého stupňa si za tým účelom vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy a Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Správny poriadok ako všeobecný právny predpis síce umožňuje použiť ako dôkaz všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktoré môžu objasniť stav veci, no je nevyhnutné vychádzať aj z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 404/2011 Z.z. upravujúci čiastočne dôkazné prostriedky. 36. Ustanovenie § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z kladie podmienku preukázania zisku po zdanení obchodnej spoločnosti, v mene ktorých cudzinec konal, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške 60-násobku životného minima. Tieto údaje však v odôvodnení rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy absentujú. Nie je zrejmé, za aké obdobie žalovaný skúmal príjmy žalobcu, aká bola suma životného minima za toto obdobie, či príjem žalobcu dosahoval alebo presahoval zákonom požadovaný príjem. Nestačí len strohé konštatovanie žalovaného, že žalobca dosiahol príjmy, ktoré mu umožňujú požiadať o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, takéto tvrdenie nie je bez relevantných dôvodov overiteľné. Vyhodnotenie príjmovej situácie žalobcu za predchádzajúce obdobie má následne aj vplyv na vyžiadanie alebo nevyžiadanie stanoviska od Ministerstva hospodárstva SR podľa § 34 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z.z., pretože zákon vyžaduje podanie stanoviska Ministerstvom hospodárstva SR k prínosu pre hospodárske záujmy SR len v prípade, ak obchodná spoločnosť, v mene ktorej koná žiadateľ, nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa § 34 ods. 7, teda 60-násobok životného minima. Žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy nevysvetlili, prečo si vyžiadali od Ministerstva hospodárstva SR stanovisko napriek tomu, že tvrdia (bez bližšieho odôvodnenia), že obchodná spoločnosť žalobcu dosiahla príjmy v takej výške, aby žalobca mohol požiadať o obnovenie prechodného pobytu, no na druhej strane takéto stanovisko zákon vyžaduje, len ak je jeho príjem nižší ako zákonný limit. Inými slovami, ak obchodná spoločnosť dosiahla príjem podľa § 34 ods. 7, nebol daný zákonný dôvod na vyžiadanie stanoviska Ministerstva hospodárstva SR podľa § 34 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z.z. a záver správnych orgánov oboch stupňov je z tohto pohľadu zmätočný. V tejto situácii nemožno žalobcovi vyčítať, že žalovanému, resp. orgánu verejnej správny prvého stupňa zaslal vyjadrenie, v ktorom považoval predkladanie faktúr a ďalších listín pre Ministerstvo hospodárstva SR za bezpredmetné vzhľadom na dosiahnutý príjem, pretože z hľadiska legitímneho očakávania v zmysle citovaných ustanovení § 34 ods. 7 a ods. 10 zákona č. 404/2011 Z.z. mohol predpokladať, že stanovisko Ministerstva hospodárstva SR sa nevyžaduje. Žalovaný svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 37. V tejto súvislosti je potrebné v ďalšom konaní zvážiť, či stanovisko Magistrátu hlavného mesta a Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto k podnikateľskej činnosti cudzinca je dostatočným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania a či spĺňa atribúty požadovaného kritéria hodnotenia verejného záujmu, vyhodnotenie ktorého zákonodarca zveril do pôsobnosti správneho orgánu, ktorý o udelení povolenia k pobytu cudzinca rozhoduje. Žalovaný je povinný riadne odôvodniť, prečo nepovažuje činnosť žalobcu za sústavnú, za účelom dosahovania zisku, a teda nie za podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka. 38. Podľa názoru správneho súdu žalovaný a aj prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne odôvodnili stret súkromného a verejného záujmu na obnovení prechodného pobytu žalobcu na území SR na účel podnikania. Síce všeobecne uviedol, čo považuje za verejný záujem a že ho uprednostnil pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu (čo v odôvodnení rozhodnutia viackrát zopakoval), no vzhľadom na nesprávne zistený stav veci nemožno záver o uprednostnení verejného záujmu považovať za akceptovateľný. 39. Preto sa žalovaný v ďalšom konaní musí vysporiadať vzhľadom na uplatnenú námietku žalobcu s otázkou, či došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobcu na slobodnú voľbu povolania a právo podnikať na území SR, ktoré je však podmienené povolením k pobytu na území SR, ktorého sa žalobca domáha, a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho oprávnenie regulovať vstup (pobyt) cudzincov na území SR z dôvodu ochrany verejného záujmu a vysvetliť ho prostredníctvom testu proporcionality. Pokiaľ teda správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu, tak aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím obnovenia povolenia k jeho pobytu na území SR na účel podnikania, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu (cudzinca) podnikať na území SR. 40. Správne konanie sa riadi zásadou materiálnej pravdy, ktorá sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. Preto aj odvolací orgán podľa § 46 SP zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy neodôvodnili svoje rozhodnutie ohľadom zisku žalobcu, resp. obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom a konateľom, dôvod, pre ktorý žiadal v danej procesnej situácii o stanovisko Ministerstvo hospodárstva SR, Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy a Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto, a prečo neakceptoval vyjadrenie žalobcu len z toho dôvodu, že ho podal po uplynutí určenej 5-dňovej lehoty na vyjadrenie. Lehota na vyjadrenie nie je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predĺžiť, ale je lehotou určenou správnym orgánom, ktorý je oprávnený ju na žiadosť dotknutého subjektu a dôvodov ním prezentovaných predĺžiť. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s tým, ako vyhodnotil dôvody uvádzané žalobcom, len uviedol, že žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu a vyjadrenie podal po uplynutí určenej lehoty. To však neznamená, že ho nemá akceptovať, a tento svoj záver nemá odôvodniť zákonným spôsobom. Žalovaný týmto spôsobom nepreukázal, že žalobcovi neodňal procesné právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 SP. 41. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/, písm. e/ SSP. Rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, preto správny súd zrušil aj toto rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 SSP. 42. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní žalovaný dodrží riadne procesný postup smerujúci k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutie odôvodní vrátane stretu verejného a súkromného záujmu, tak aby spĺňalo požiadavky určené v § 32, § 33, § 46 a § 47 SP a § 34 ods. 7, ods. 10 zákona č. 404/2011 Z.z. 43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ ad/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).