Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu C. W., nar. XX. augusta XXXX, trvale bytom prospekt V. U. XXG, byt XX, W., D., právne zastúpeného JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov so sídlom v Prešove, Jarková 31, 080 01 Prešov o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. apríla 2020 č.: PPZ-V.-L na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. apríla 2020 č. p.: L.-V.-L a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán príslušný podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku na rozhodovanie o odvolaní preskúmal odvolanie splnomocneného zástupcu účastníka konania proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov č. L.-V.-L zo dňa 14. februára 2020, ktorým správny orgán podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov zamietol žiadosť účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podaný účastníkom konania dňa 10.09.2019 podľa zákona o pobyte cudzincov na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava, potvrdil a odvolanie účastníka konania proti tomuto rozhodnutiu zamietol podľa , Správneho poriadku.

2. Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil poukazom na včasnosť podania odvolania žalobcom ako účastníkom konania. Odvolací orgán v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že účastník konania podal dňa 10.09.2019 na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 52 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov a následne bola žiadosť odstúpená na správny orgán na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán uviedol doslovné znenie ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte a zároveň požiadal odvolací orgán o metodické usmernenie, či pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky je možné považovať za oprávnený podľa § 34 ods. 18 zákona o pobyte cudzincov tak, aby mohla byť splnená podmienka oprávnenosti uvedená v § 52 ods. 1 písm. a/ zákona. Podľa

prvostupňového správneho orgánu prvá podmienka oprávnenosti bola splnená a zároveň konštatoval, že druhá podmienka nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky spočíva v tom, že plynie bez prerušenia. Druhá podmienka nepretržitosti pobytu splnená nie je podľa prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že rozhodnutím odvolacieho orgánu bol prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny právoplatne skončený, resp. jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účely podnikania bola zamietnutá. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom pod sp. zn. -68 zo dňa 20.02.2019 rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu RHCP Bratislava zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalej správny orgán uviedol, že počas konania zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov (ďalej len zákona), pričom zároveň citoval znenie ustanovenia § 54 ods. 2 písm.a/ zákona.

3. Prvostupňový správny orgán poukázal na to čo prebiehalo samotnému vydaniu rozhodnutia zo dňa 14. februára 2020, kedy v konaní bola doručená správnemu orgánu 23.12.2019 žiadosť splnomocnenej osoby účastníka konania, ktorou žiadal o vyhotovenie kópií kompletného spisového materiálu. Dňa 14.12.2020 bolo na správny orgán doručené vyjadrenie splnomocnenej osoby účastníka konania, v ktorom uviedol, že pokiaľ zo strany správneho orgánu došlo k pochybeniu pri vydávaní rozhodnutia nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu účastníka konania, nakoľko takýto výklad by bol ústavne nekomfortný, prenášal by na účastníka konania následky nesprávneho úradného rozhodnutia a úradného postupu, čo je v rozpore s SR. K vyjadreniu účastníka konania správny orgán uviedol, že smeruje práve k obnoveniu prechodného pobytu na účely podnikania, ktoré bolo rozhodnutím oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava 09.01.2017 zamietnuté a následne bolo predmetné rozhodnutie rozhodnutím Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 27.04.2017 potvrdené. Rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2017 následne rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. -68 zo dňa 20.02.2019 bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Ako vyplýva zo stanoviska Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 29.11.2019 druhá podmienka nepretržitosti pobytu splnená nie je a to z dôvodu, že rozhodnutím odvolacieho orgánu bol prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny právoplatne skončený, resp. jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účely podnikania bola zamietnutá. V tomto momente bol oprávnený pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR z hľadiska posudzovania nepretržitosti pobytu ako podmienky na udelenie dlhodobého pobytu prerušený až do momentu kedy Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20.02.2019 rozhodnutie odvolacieho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správny orgán na základe vyššie uvedeného má za to, že účastník konania nespĺňa podmienku na udelenie dlhodobého pobytu a to podmienku nepretržitého pobytu tak, ako je to uvedené v stanovisku úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava. Ďalej sa správny orgán zaoberal aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie garantovaného čl. 8 ods. 1 Dohovoru, ako aj súladu s čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Z uvedeného vyplýva, že neudelenie dlhodobého pobytu pre účastníka konania nemožno považovať za závažný zásah do jeho súkromného a rodinného života, keďže tento nemá na území SR žiadne rodinné ani iné väzby, o ktorých by správny orgán mal vedomosť. Rozhodnutie obsahuje správne poučenie v súlade s ustanovením Správneho poriadku.

4. Voči uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14.02.2020 podal splnomocnený zástupca odvolanie, v ktorom argumentuje tým, že výrok a jeho odôvodnenie nie sú v súlade s SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že z predmetného rozhodnutia, ako aj veci sa sťahujúce na spisový materiál vyplýva, že správny orgán zamietol žiadosť o účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu v zmysle zákona z dôvodu, že nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu a to konkrétne podmienku v zmysle , že sa nezdržiaval na území SR nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti. V odvolaní zároveň splnomocnený zástupca poukázal, že takýto názor a záver správneho orgánu považuje za nesprávny v rozpore s demokratickým právnym poriadkom. Dôvodil ďalej poukazom na rozpor s SR ako aj SR a následne argumentoval tým, že správny orgán nemôže za nevykonávanie práva, ktoré sám protizákonne nepriznal účastníkovi konania tohto postihovať tým, že ďalším rozhodnutím mu nevykonanie pričíta ako nesplnenie povinnosti. Ďalej splnomocnený zástupca poukázal na to, že bez dotknutia uvedeného je potrebné na danú situáciu nahliadať aj v rámci logického výkladu právnej normy, nemožno opomenúť, že právne normy sú určené ľuďom a nie úradom, spravujú sa zásadou, že v pochybnostiach miernejšie a výsledkom

výkladu nemôže byť význam, ktorý znamená nesplniteľnú povinnosť, ktorá bola vyvolaná protiprávnym konaním správneho orgánu. Na základe uvedeného argumentoval tým, že konaním správneho orgánu sú porušené práva účastníka konania správneho orgánu. Konal v príkrom rozpore s , zákonmi,... Navrhol aby správny orgán po opätovnom preskúmaní vo veci vzťahujúceho sa spisového materiálu prehodnotil prvotný záver o zamietnutí žiadosti, zrušil týmto odvolaním napadnuté rozhodnutie a vo veci rozhodol opätovne.

5. Žalovaný ako odvolací orgán podrobne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj podané odvolanie, daný spisový materiál a dospel k záveru, že nezistil také vady, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie. V odôvodnení rozhodnutia ďalej žalovaný poukázal na podklady tvoriace preskúmavaný administratívny spis, z ktorých vyplýva, že správny orgán rozhodoval o žiadosti účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu na území SR podľa § 52 ods. 1 písm. a/ zákona. Správny orgán následne na základe postúpenia spisu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava vyhodnotil zmenu príslušnosti útvaru na konanie v predmetnej veci a v záujme preskúmania existencie dôvodov zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu uvedených v ustanovení § 54 ods. 2 zákona a v súlade s ustanovením § 125 ods. 6 zákona vyžiadal stanoviská bezpečnostných zložiek k ohrozeniu bezpečnosti štátu a verejného poriadku. Vyžiadal súčinnosť mobilnej jednotky PZ Prešov pri kontrole pobytu v záujme overenia pravdivosti účastníkom konania uvádzaných údajov v podanej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu a deklarovaných priložených dokladov z dôvodu existencie špecifickej okolnosti spôsobujúcej nejasnosť v oprávnení a nepretržitosti pobytu v súvislosti s doterajším udeleným prechodným pobytom účastníka konania a jeho ukončením. Vyžiadal si aj stanovisko nadriadeného orgánu k metodickému usmerneniu k splneniu tejto podmienky. Nejasnosť spočíva v tej skutočnosti, že prechodný pobyt účastníka konania na území SR na účely podnikania udelený dňa 28.03.2014 bol ukončený právoplatným rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ v Bratislave 09.01.2017, pričom koniec pobytu bol určený do 28.03.2016. O odvolaní účastníka konania rozhodoval odvolací orgán, ktorý 27.04.2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.05.2017. Následne rozsudkom Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. -68, 20.02.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Ako vyplýva ďalej z administratívneho spisu 03.12.2019 bolo správnemu orgánu doručené požadované stanovisko z Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia PZ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2019 k splneniu podmienky oprávnenosti pobytu účastníka konania na území SR v súvislosti so žiadosťou o udelenie dlhodobého pobytu. K podmienke nepretržitosti ako druhej podmienke na splnenie podmienok podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a/ zákona táto druhá podmienka nepretržitosti pobytu splnená nie je a to z dôvodu, že rozhodnutím odvolacieho orgánu bol prechodný pobyt účastníka konania právoplatne skončený, resp. jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účely podnikania bola zamietnutá. V tom momente bol oprávnený pobyt účastníka konania na území SR z hľadiska posudzovania nepretržitosti pobytu ako podmienky na udelenie dlhodobého pobytu prerušený až do momentu, kedy rozhodol Krajský súd v Bratislave. Vzhľadom na to, že účastník konania nežiadal o odkladný účinok a tento mu nebol súdom priznaný došlo k prerušeniu nepretržitosti pobytu ako podmienky na udelenie dlhodobého pobytu. V závere stanoviska Úrad hraničnej cudzineckej polície prezídia PZ skonštatoval, že z dôvodu, že účastník konania nespĺňa podmienku nepretržitého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm.a/ zákona o pobyte cudzincov, nie je možné mu udeliť dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky.

7. Ako ďalej vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, správny orgán po zistení dôvodu na zamietnutie predmetnej žiadosti účastníka konania mu dal v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia možnosť na uplatnenie práva vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie zaslaním písomnej výzvy zo dňa 05.12.2019. Táto bola doručená adresátovi 17.12.2019. Na predmetnú výzvu splnomocnený zástupca listom zo dňa 19.12.2019 požiadal správny orgán o zaslanie kópie kompletného spisového materiálu a zároveň požiadal o predĺženie lehoty. Dňa 14.02.2020 bolo správnemu orgánu doručené písomné vyjadrenie splnomocneného zástupcu zo dňa 11.02.2020, v ktorom splnomocnený zástupca uviedol, že názor a záver správneho orgánu považuje za nesprávny a v rozpore s demokratickým právnym poriadkom odvolávajúc sa na základné princípy. Správny orgán pristúpil k vydaniu rozhodnutia dňa 14.02.2020 v odôvodnení, ktorého sa s predmetným vyjadrením vysporiadal.

8. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia, ako aj konania zadokumentovaného v preskúmavanom administratívnom spise vychádzal z preskúmania materiálu cudzineckej polície, ktorý tvoria administratívne spisy predchádzajúcich konaní o udelenom prechodnom pobyte účastníka konania. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie, ktorým správny orgán žiadosť účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu na území SR podľa§ 54 ods. 2 písm.a/ zákona zamietol, bolo vydané v súlade s osobitným predpisom. Zákonom o správnom konaní. Zároveň poukázal na skutkové okolnosti, ktoré boli nepochybne zistené, ich právny význam a právne posúdenie veci. Zároveň žalovaný citoval príslušné ustanovenie § 52 ods. 1 písm. a/ ako aj § 54 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov a argumentoval ďalej v odôvodnení rozhodnutia, že na jednej strane v ustanovení § 52 a 53 zákona o pobyte cudzincov stanovuje podmienky pre udelenie dlhodobého pobytu na území SR, v ktorých preukázané bremeno je na strane štátneho príslušníka tretej krajiny a na druhej strane v ustanovení § 54 zákona upravuje rozhodovanie policajného útvaru o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu so stanovením postupom a zároveň striktne určuje aj dôvody na zamietnutie takejto žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, ktorých existenciu je správny orgán povinný preskúmať, pričom dôkazné bremeno na ich zistení je na strane policajného útvaru za využitia oprávnení a dodržiavania povinností vyplývajúcich mu zo zákona o pobyte cudzincov a správneho poriadku alebo závisiacu od stanovísk iných štátnych orgánov, ktoré majú pre správny orgán záväzný charakter. Z uvedeného tak vyplýva, že na udelenie dlhodobého pobytu nepostačuje len splnenie zákonom predpísaných náležitostí zo strany účastníka konania, ale rozhodujúce je vylúčenie existencie spomínaných dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu čo práve v prípade účastníka konania bola jednoznačne preukázaná prekážka na udelenie dlhodobého pobytu a to nesplnenie podmienky nepretržitého zdržiavania sa na území Slovenskej republiky po dobu piatich rokov, čo konštatoval vo svojom stanovisku nadriadený orgán Úrad hraničnej a cudzineckej polície prezídia PZ MV SR, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého kompetencie spadá pôsobnosť zákona o pobyte cudzincov a ktoré sa podieľa na jeho legislatívnom procese a je tak kompetentným orgánom na vydávanie stanovísk a usmernení k jeho aplikácii v praxi a tieto sú podriadené policajné útvary a tieto sú pre podriadené policajné útvary záväzné. 9. Správny orgán tak pre svoje rozhodnutia a náležité zistenie skutkového stavu použil dôkaz dostatočne konkrétneho obsahu, ktorý bol získaný jemu predložený zákonným spôsobom orgánom so zákonom zverenou právomocou tejto oblasti. V závere rozhodnutia žalovaný argumentoval tým, že správny orgán postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov upravujúcimi podmienky a rozhodovací proces v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu na území SR za dodržania predpísaného procesného postupu rozhodovania a zaobstarávania si podkladov pre svoje rozhodnutie, v súlade s príslušnými ustanoveniami druhého oddielu správneho poriadku. Týmto rozhodnutím však nie je dotknuté predchádzajúce neukončené konanie o žiadosti účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, ktorú účastník konania podal na Oddelení cudzineckej polície policajného zboru Bratislava 23.12.2015, ktoré predstavuje samostatné konanie, v ktorom správny orgán má povinnosť postupovať v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -68 zo dňa 20.02.2019. Vzhľadom na výsledok preskúmavania napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. Žalobca v žalobe dôvodil tým, že poukázal na celé konanie, ktoré nasledovalo po podaní jeho žiadosti zo dňa 10. septembra 2019 o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle § 52 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Citoval príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov konkrétne § 2 ods. 1 písm. k/, § 34 ods. 18, § 52 ods. 1 písm. a/, § 52 ods. 4 písm. b/ ako aj obsah čl. 4 bod 1 II kapitoly smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 ako aj čl. 4 bod 3 uvedenej smernice.

Žalobca ďalej argumentoval v žalobe tým, že mu bolo udelené prvé povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania 28. marca 2014 a následne požiadal o obnovenie prechodného pobytu pričom jeho žiadosť bola rozhodnutím z 9. januára 2017 príslušným Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava zamietnutá. O odvolaní rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, ktorý dňa 27. apríla 2017 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Následne podal žalobca žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom z 20. februára 2019 pod sp. zn. zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Ku dňu opustenia územia SR sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky nepretržite 3 roky a 1 mesiac.

11. V dôsledku uvedeného súdneho rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 18 zákona má žalobca za to, že bol stále v konaní o obnovenie prechodného pobytu a jeho pobyt bol na území Slovenskej republiky aj v priebehu súdneho konania oprávnený, čo akceptuje aj žalovaný správny orgán. Žalovaný však sa dovoláva absencie nepretržitého pobytu žalobcu 5 rokov pred podaním samotnej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu spôsobenej vlastným nezákonným rozhodnutím. Žalobca má za to, že nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v nesprávnom použití právneho predpisu vplyvom nesprávnej aplikácie alebo nesprávnej interpretácie. Žalobca sa nemohol zdržiavať na území Slovenskej republiky výlučne z dôvodu nezákonného rozhodnutia neskôr zrušeného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, pričom nezákonnosť rozhodnutia nemožno pričítať na ujmu samotnému žalobcovi. Úvaha žalovaného, že žalobca mal možnosť žiadať o priznanie odkladného účinku s ohľadom na otázky, ktoré sú pre posúdenie veci zásadné, je podľa žalobcu bezvýznamná. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva na základe čoho žalovaný posudzoval podmienky nepretržitosti pobytu u žalobcu na území Slovenskej republiky. Žalobca bol v dôsledku nezákonného rozhodnutia povinný opustiť územie SR v máji 2017 a na územie Slovenskej republiky preukázateľne vstúpil vo februári 2019. Bez existencie rozhodnutia o povolení na pobyt na území SR tak žalobca bol počas 19 mesiacov.

12. Zároveň žalobca v žalobe poukázal na príslušné ustanovenie § 2 ods. 1 písm. k/ zákona, ako aj na ustanovenie § 52 ods. 4. Argumentoval tým, že v prípade prerušenia nepretržitého pobytu z dôvodu nezákonného a neskôr zrušeného rozhodnutia správneho orgánu zákon o pobyte cudzincov nerieši a preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej definície nepretržitého pobytu. V prípade žalobcu sa tak do jeho nepretržitého pobytu nezapočítava iba obdobie, počas ktorého sa mimo územia Slovenskej republiky zdržiaval viac ako 180 dní, t.j. nad 180 dní do dňa ďalšieho vstupu na územie Slovenskej republiky. V prípade žalobcu je plynutie 180 dní potrebné skúmať v období 19 mesiacov, počas ktorých pre nezákonné rozhodnutie správneho orgánu nemohol žalobca sa zdržiavať na území SR na základe udeleného prechodného pobytu, či fikcie prechodného pobytu v období posudzovania žiadosti o jeho obnovenie v zmysle § 34 ods. 18 zákona. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne aplikoval a interpretoval ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, ak bolo predmetom jeho záujmu výlučne obdobie od zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu po okamih vydania rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný pritom v žiadnom mieste rozhodnutia neuviedol aké obdobie pobytu žalobcu vlastne považuje za preukázaný nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky. Žalobca za nezákonné rozhodnutie považuje rozhodnutie, ktoré bolo následne zrušené súdom, ktoré malo za následok nemožnosť získať dlhodobý pobyt a súčasne by poškodených štátnych príslušníkov tretích krajín mimo zhoršenia ich postavenia v dôsledku takéhoto rozhodnutia ešte aj diskriminovalo v porovnaní s tými, vo vzťahu ku ktorým správne orgány nezákonné rozhodnutia nevydali.

13. V závere žaloby poukázal na to, že v nadväznosti na nesprávne právne posúdenie veci žalovaný ani prvostupňový správny orgán neskúmali skutkový stav vo vzťahu k otázke pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky v období 19 mesiacov, počas ktorých žalobca dočasne nedisponoval oprávnením pobytu na území SR. Ani jeden zo správnych orgánov sa nezaoberal tým, kedy a ako žalobca počas tohto obdobia vstupoval na územie Slovenskej republiky v rámci bezvízového styku medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou. Dôkazom o nedostatočnom zistení skutkového stavu je aj to, že k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo priložené poučenie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o povinnosti vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu., ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie prechodného pobytu podaná z dôvodu zmeny účelu pobytu alebo druh pobytu, zamietla žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, zrušil prechodný pobyt, zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, zrušil trvalý pobyt, zamietla žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, zrušil dlhodobý pobyt, zamietla žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, zamietla žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu alebo zrušil tolerovaný pobyt do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území SR z iného dôvodu ako aj o možnosti požiadať o dobrovoľný návrat.

14. Žalobca vzhľadom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave je osobou s povolením na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladu napadnutého rozhodnutia pred vydaním podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedeným postupom boli vážne porušené procesné práva žalobcu ako účastníka správneho konania. Zároveň citoval príslušné ustanovenie § 46 a 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorých správne orgány nepostupovali. Na základe uvedených skutočností argumentoval žalobca tým v žalobe, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nedostačujúce na riadne posúdenie veci a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, navrhol aby Krajský súd v Prešove rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 20.10.2020 vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na skutkové a právne okolnosti uvedené v rozhodnutí a navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu

16. K vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu zo dňa 20.11.2020, ktorá zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe a navrhla súdu rozhodnutie žalovaného zrušiť tak ako to uviedla v žalobe a priznať trovy konania žalobcovi.

V.

Závery správneho súdu

17. Správny súd postupoval v predmetnej veci v zmysle príslušných ustanovení právneho predpisu () účinného od 01.07.2016 (ďalej len S.s.p.). 18. Podľa S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Pri preskúmaní zákonností rozhodnutia správny súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. S dôrazom na vyššie citované ustanovenie § 6 ods. 1 S.s.p. preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonnom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonnom predpísané náležitosti.

21. Podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona o pobyte cudzincov na účely tohto zákona sa rozumie nepretržitým pobytom čas pobytu na základe udeleného pobytu, ktorý začína plynúť dňom vstupu; do nepretržitého pobytu sa nezapočítava čas výkonu trestu odňatia slobody a nepretržitý čas zdržiavania sa cudzinca v zahraničí viac ako 180 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 34 ods. 18 zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt sa po skončení jeho platnosti až do rozhodnutia o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu považuje za oprávnený na území Slovenskej republiky.

23. Podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona), policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa , štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. a) sa započítava doba najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desiatich mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajnému útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky.

25. Podľa § 54 ods. 2 písm. a/ zákona, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu.

26. Podľa § 120 ods. 1 zákona, ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, a v § 33 ods. 9, v § 48 ods. 3, v § 113 písm. c/, v § 115 ods. 1 a 10 a v § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.

27. Z ustanovenia § 46 správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Ako vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 1 až 2 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

29. Z ustanovenia § 47 ods. 3 vyplýva, že rozhodnutie musí v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami podkladom rozhodnutia.

30. Podľa článku 4 bod 1 II. kapitoly SMERNICE RADY 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (ďalej len ,,smernica´´) členské štáty priznajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú oprávnene a nepretržite na ich území päť rokov bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti.

31. Podľa článku 4 bod 3 smernice obdobia neprítomnosti na území príslušného členského štátu nesmú prerušiť obdobie, ktoré je uvedené v ods. 1 a musia sa brať do úvahy pri výpočte, ak sú kratšie ako šesť po sebe idúcich mesiacov a nepresiahnu spolu 10 mesiacov počas obdobia uvedeného v ods. 1. V určitých prípadoch alebo za výnimočných okolností prechodného charakteru a v súlade s vnútroštátnym právom, členské štáty môžu akceptovať, že dlhšie obdobie neprítomnosti, ako je obdobie uvedené v prvom pododseku nepreruší obdobie uvedené v ods. 1. V takýchto prípadoch členské štáty nevezmú do úvahy rozhodujúce obdobie neprítomnosti do započítania obdobia uvedeného v ods. 1. Odlišné od druhého pododseku môžu členské štáty vziať do úvahy pri výpočte celkového obdobia uvedeného v ods. 1, obdobia neprítomnosti, ktoré sa vzťahujú na vyslanie z pracovných dôvodov, vrátane poskytovania cezhraničných služieb.

32. V predmetnej veci správny súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania. Medzi účastníkmi ako vyplývalo z obsahu administratívneho spisu bolo sporné obdobie, ktoré malo byť zachované ako druhá podmienka pre udelenie dlhodobého pobytu a to nepretržitý päťročný pobyt na území Slovenskej republiky bezprostredne pred podaním žiadosti.

33. Správny súd bezpochyby vychádzal z predchádzajúceho konania, ktoré bolo vedené na základe žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania v zmysle ustanovenia (ďalej zákona). Uvedené konanie, ktoré predchádzalo podanej žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu bolo ako už súd konštatoval v rozhodnutí žalovaného vedené príslušným správnym orgánom Oddelením hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ktorý ako prvostupňový správny orgán rozhodol o udelení prechodného pobytu na účel podnikania na obdobie od 28.03.2014 do 28.03.2016. Na základe rozhodnutia o obnovenie prechodného pobytu na základe žiadosti žalobcu z 23.11.2015 Oddelenie cudzineckej polície PZ v Bratislave rozhodnutím z 09.01.2017 zamietlo žiadosť žalobcu o obnovu prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania podľa zákona, ktoré rozhodnutie potvrdil žalovaný ako odvolací orgán a to Úrad hraničnej a cudzineckej polície. Riaditeľstvo hraničnej cudzineckej polície Bratislava rozhodnutím zo dňa 27.04.2017, ktoré napadol žalobca žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave. Tento rozsudkom pod sp. zn. -68 dňa 20. februára 2019 zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V závere uvedeného rozsudku vyslovil správny súd názor, že podľa neho správne orgány nedostatočne odôvodnili stret súkromného a verejného záujmu na obnovení prechodu pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Podľa súdu všeobecne správny orgán uviedol čo považuje za verejný záujem, že ho uprednostnil pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu no vzhľadom na nesprávne zistený stav veci nemožno záver o uprednostnení verejného záujmu považovať za akceptovateľný. Na základe tejto námietky žalobcu správny súd rozhodnutie správnych orgánov zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie s poukazom na to, že dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutí a rovnakými vadami trpelo nie len rozhodnutie žalovaného, ale aj prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom k tomu, že právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave bol správny orgán viazaný, bolo povinnosťou aby sa správne orgány ďalej venovali a teda zaoberali skúmaním podmienok na udelenie prechodného pobytu žalobcu na základe jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu zo dňa 23.12.2015.

34. Správny súd však v predmetnej veci, sa musel zaoberať otázkou, či podmienka nepretržitého pobytu po dobu piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu bola zo strany žalobcu takou podmienkou, ktorú mohol v čase keď podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky aj splniť.

35. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu samotnej žiadosti a napokon aj z obsahu vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe mal správny súd za to, že nedostatočne skúmal správny orgán tak prvého stupňa ako aj žalovaný ako odvolací orgán podmienku päťročného nepretržitého pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky.

V samotnom rozhodnutí sa ani prvostupňový správny orgán, avšak ani žalovaný v dostatočnej miere nezaoberali rozsahom splnenia uvedenej podmienky. Nezaoberali sa v akom čase a kedy bol na území Slovenskej republiky žalobca, či dodržal alebo mal možnosť dodržať tú lehotu piatich rokov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky pred samotným podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Vzhľadom k tomu, že existovalo rozhodnutie, ktorým bol povinný opustiť územie Slovenskej republiky na základe rozhodnutia hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave rozhodnutím zo dňa 27.04.2017 podmienku päťročného nepretržitého pobytu žalobca nemohol vonkoncom splniť.

36. Správny súd sa v danom konaní preto zaoberal výlučne otázkou, či splnenie dvoch podmienok, ktorými argumentuje správny orgán prvého stupňa, ako žalovaný vôbec žalobca mohol reálne naplniť. V rozhodnutí síce uvádza, že žalobca splnil prvú podmienku avšak túto žiadnym spôsobom neklasifikoval, presne ju neurčil, takže správny súd ani nemohol posúdiť, či s dôrazom na podmienky uvedené v žalobca splnil prvú podmienku pre udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej

republiky a konkrétne akú z uvedených tvrdení tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného správny súd nemal preukázané ani nesplnenie druhej podmienky a to päťročného nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky pred podaním žiadostivzhľadom na tie skutočnosti, ktoré v konaní o obnovenie prechodného pobytu boli zo strany správnych orgánov deklarované a ktoré rozhodnutia správnych orgánov boli napokon rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 20. februára 2019 rozsudkom -68 zrušené.

37. Argumentácia správnych orgánov v tomto konaní, ktorého predmetom rozhodovania je udelenie dlhodobého pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky na základe jeho žiadosti bolo podľa správneho súdu nesprávne právne posúdené s dôrazom na príslušné ustanovenie konkrétne a na základe nesprávneho právneho posúdenia došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci nadobudlo podobu nepreskúmateľnosti.

38. Žalovaný má v zmysle § 191 ods. 6 S.s.p. postupovať v zmysle vysloveného právneho názoru súdu a vo veci opätovne rozhodnúť.

39. Správny súd zdôrazňuje, že v danej veci nemohol správny orgán založiť zákonnosť rozhodnutia o udelení dlhodobého pobytu žalobcu na nezákonnosti konania, ktoré vo veci predchádzalo. Nesprávnym postupom správnych orgánov v predchádzajúcom konaní o obnovení prechodného pobytu došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré do budúcnosti zakladalo posúdenie základnej podmienky pre udelenie dlhodobého pobytu, ktorá nemohla byť reálne žalobcom splnená v zmysle . Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť.

40. S dôrazom na tieto skutočnosti preto správny súd predmetné rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d/ e/ a c/ zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

41. S poukazom na to, že žalobca mal v konaní úspech priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. O trovách konania bude rozhodnuté správnym súdom samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

42. Vo veci senát krajského súdu rozhodol v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podanie kasačnej sťažnosti v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia účastníkom konania.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).