Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-16C/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu G.. P. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX W. W. právne zastúpený Mgr. Peter Kupka, advokát, Advokátska kancelária Hlavná 23, 917 01 Trnava proti žalovanému FPD Media, a.s. so sídlom Palisády 29/A, 811 06 Bratislava právne zastúpený JUDr. Ján Havlát, advokát, Advokátska kancelária HAVLÁT & Partners, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.01.2020 domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uverejniť na vlastné náklady ospravedlnenie žalobcovi na internetovom portáli www.cas.sk <http://www.cas.sk> za neoprávnený zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti spôsobený uverejnením článku na internetovom portáli www.cas.sk <http://www.cas.sk> dňa 20.06.2019 s titulkom „Odporca imigrantov O. po návrate z Egypta: Vášnivé privítanie od asistentky“, v ktorom bolo uvedené: „Šéf fašistickej strany P. O. (XX) sa na letnú dovolenku vybral ešte v prvej polovici júna.“ Žiadal ospravedlnenie v znení: „FPD Media, a.s. so sídlom Palisády 29/A, Bratislava 811 06, IČO: 47 237 601, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 6882/B, sa ospravedlňuje G.. P.. P. O. za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu jeho osobnosti spôsobený výrokom, ktorým bol G.. P.. P. O. označený ako „Šéf fašistickej strany“ uverejnením v článku na internetovom portáli www.cas.sk <http:// www.cas.sk> (https://www.cas.sk/clanok/852702/odporca-imigrantov-O.-po-navrate-z-egypta-vasnive- privitanie-od-asistentky/ <https://www.cas.sk/clanok/852702/odporca-imigrantov-kotleba-po-navrate-z- egypta-vasnive-privitanie-od-asistentky/>) s titulkom: „Odporca imigrantov O. po návrate z Egypta: Vášnivé privítanie od asistentky“. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.04.2019 zamietol žalobu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko (teraz názov O. - Ľudová strana Naše Slovensko). Politická strana O. - Ľudová strana Naše Slovensko nie je fašistická strana, pretože v opačnom prípade by bola rozpustená pre rozpor s o politických stranách a politických hnutiach, podľa ktorého strana, európska strana a európska nadácia nesmú svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať , ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Žalobca teda ako predseda politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko nemôže byť predsedom fašistickej strany. Žalobca je verejne činná osobnosť, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, predseda politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko je bezúhonný občan dodržiavajúci právne predpisy SR. V predmetnom

článku bolo uvedené, že „Šéf fašistickej strany P. O. (XX) sa na letnú dovolenku vybral ešte v prvej polovici júna“ bol teda uverejnený výrok označujúci žalobcu ako šéfa fašistickej strany. Výrok bol v článku prezentovaný ako fakt a to bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov, resp. iných dôveryhodných poznatkov, ktoré by žalovaného vôbec oprávňovali k takému záveru. Výrok je nepravdivý. V článku bola hrubo skreslená pravda a prekročená aj miera akéhokoľvek hodnotiaceho úsudku, keď označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany nemá žiaden faktický podklad. Ak sa malo jednať o kritiku, tak tá bola v článku neprimeraná obsahom aj formou a postrádala vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany, ktoré žalovaný prezentuje ako fakt je nepravdivé. Článok nenapĺňa ani kritéria hodnotiaceho úsudku z toho pohľadu, že skutkový podklad nie je vôbec dostatočne vysvetlený. Napriek tomu, že žalobca je verejne činnou osobou, tak boli v článku nepravdivou a pravdu skresľujúcou informáciou o tom, že žalobca je šéfom politickej strany, prekročené prípustné medze realizácie slobody prejavu a práva na informácie. Článok neobstojí ani ako zjednodušenie a preháňanie, pretože i v tejto rovine je neprimeraný. I v prípade žalobcu ako verejne činnej osobe, rovnako ako pri každej inej osobe, by mala tlač zachovávať zásady etiky, morálky a základnej slušnosti. Nepravdivé informovanie v článku o žalobcovi ako šéfovi fašistickej strany hrubo presahuje právo na slobodu tlače a je v rozpore s obvyklým štandardom bulvárnej tlače. Akákoľvek osoba v postavení žalobcu by v súvislosti so zverejnením predmetného článku v danom mieste a čase pociťovala ujmu na cti, dôstojnosti aj vážnosti. Zo strany žalovaného zverejnením článku ide o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa . Článkom bola neoprávnene zasiahnutá mravná integrita osobnosti žalobcu, bola znížená žalobcova dôstojnosť, česť a vážnosť a vo vzťahu k spoluobčanom bolo ohrozené jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany, nie je v súlade s vnútorným presvedčením žalobcu ani s jeho politickým presvedčením, pôsobí hanlivo a je spôsobilé privodiť žalobcovi stratu popularity u verejnosti. Uverejnenie výrokov na jednom z najčítanejších internetových portálov na Slovensku so širokým vplyvom na verejnosť bola bez akýchkoľvek pochybností znížená dôstojnosť, česť a vážnosť žalobcu vo vzťahu k obyvateľom Slovenska. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby bol zásah objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť, čo v tomto prípade nepochybne cez nepravdivé označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany bolo splnené, pričom nie je rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, nakoľko postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. Označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany bolo jednoznačne objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na jeho cti, dôstojnosti a vážnosti. Zverejnenie článku bolo samo o sebe zásahom, ktorý bol spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva žalobcu chránené podľa a to práva žalobcu na ochranu jeho dôstojnosti, vážnosti, cti, postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Článok zasiahol práva žalobcu chránené ustanovením . Označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany bolo prezentované v kontexte celého článku ako fakt, pričom ide o jednoznačne nepravdivé tvrdenie, ide o negatívnu skutočnosť, ktorú žalobca nemusí preukazovať, keď dôkazné bremeno o opaku zaťažuje žalovaného. Nepravdivosť tvrdenia o žalobcovi, že je šéfom fašistickej strany, je overiteľné. Opačný výklad by viedol iba k možnostiam špekulatívneho označovania skrývajúceho sa za hodnotiaci úsudok, ale i v tom prípade by išlo o neprimeraný hodnotiaci úsudok, ktorý by bol zásahom do práv žalobcu na ochranu osobnosti. Označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany v kontexte celého článku je excesom a nebolo by v súlade s právom na slobodu prejavu, aj keby bolo hodnotiacim úsudkom, lebo by išlo o neprimeraný hodnotiaci úsudok, keď nemá žiadny relevantný faktický základ, od ktorého by sa odvíjal, chýba súvislosť medzi hodnotiacim úsudkom a tvrdenými skutkovými okolnosťami, ktoré by ho dostatočne podporovali, resp. odôvodňovali. Ide o znevažovanie žalobcu, medze novinárskej slobody preháňať a provokovať boli prekročené, vybočuje z medzí demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Vo veci sa nejedná ani o prípustnú kritiku, ktorá by bola vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta, nakoľko nevychádza z pravdivých skutočností ako premís pre hodnotiaci úsudok, t.j. nebola vecná. Označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany ako fakt, je nepravdivé, článok nespĺňa ani kritéria hodnotiaceho úsudku z toho pohľadu, že skutkový podklad nie je vôbec dostatočne vysvetlený. Je neprípustné, čo i len špekulatívne označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany. Žalobca požiadal žalovaného výzvou zo dňa 27.06.2019 podľa o primerané zadosťučinenie, žiadal, aby sa žalovaný na vlastné náklady ospravedlnil. Predžalobná výzva však bola neúspešná.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.05.2020 a žalobu ako neopodstatnenú žiadal zamietnuť. Žalovaný uviedol, že vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca namieta, že žalovaný údajne porušil jeho právo na ochranu osobnosti tým, že žalobca bol označený ako „šéf fašistickej

strany,“ teda ako predseda politickej strany Ľudová strana- Naše Slovensko. Žalobca namieta výrok: „Šéf fašistickej strany P. O. (XX) sa na letnú dovolenku vybral ešte v prvej polovici júna“. Argumentáciu žalobcu v žalobe a jeho námietky žalovaný považoval za neopodstatnené. Podľa žalovaného k porušeniu práva žalobcu na ochranu osobnosti nedošlo a ani dôjsť nemohlo, keď k žiadnemu neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti nedošlo. Žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca namieta adjektívum „fašistická“ v spojení s politickou stranou O. - Ľudová strana Naše Slovensko. Toto adjektívum sa viaže na tretiu osobu a nie na samotného žalobcu. Prípustnosť alebo neprípustnosť tohto adjektíva by teda mohla namietať iba politická strana a nie jej predseda podajúc žalobu o ochranu svojej osobnosti, teda uplatňujúc ochranu svojich práv a vo vlastnom mene. To, čo sa v namietanom slovnom spojení týka žalobcu, je skutkové tvrdenie o tom, že je predsedom politickej strany O.E. - Ľudová strana Naše Slovensko. To je fakt, ktorý žalobca nespochybňuje a ani nenapáda, a teda ide o skutočnosť, ktorá je pravdivá a nesporná. Žalobca namieta slovné spojenie, ktoré pozostáva zo skutkového tvrdenia, ktoré je pravdivé, ktoré žalobca nenapáda a z hodnotiaceho úsudku, ktorý sa dotýka tretej osoby a nie samotného žalobcu. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný vo veci, nie je vecne legitimovaný namietať, že politickú stranu O. - Ľudová strana Naše Slovensko žalovaný označil ako fašistickú, keď skutkové tvrdenie, že žalobca je predsedom politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko, je pravdivé. Žalovaný ďalej uviedol, že slovné spojenie „Šéf fašistickej strany P. O.“ je úplne legitímnym výkonom slobody prejavu garantovanej a čl. 10 Dohovoru. Adjektívum „fašistická“ v spojení s politickou stranou je prípustným hodnotiacim úsudkom a skutočnosť, že žalobca je jej predsedom je faktom, ktorý je pravdivý, a ktorý žalobca ani nespochybňuje. Žalovaný poukázal na bod 156 rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Súd použil pojem „demokracie schopnej sa brániť“. Široká sloboda prejavu vrámci politického diskurzu je ústredným prvkom takejto brániacej sa demokracie. Nakoniec širokú slobodu prejavu, hoc prejavujúcu sa nevkusom, obhrublým slovníkom a xenofóbnymi prvkami, priznal Najvyšší súd SR aj O.. Z uvedeného potom vyplývajú minimálne tri zásadné a vzájomne súvisiace skutočnosti (i) slobodné vyslovovanie názorov na charakter politickej strany je zásadnou a úplne kľúčovou výsadou brániacej sa demokracie. V demokracii sa musí slobodne upozorňovať na myšlienky a skutky, ktoré demokraciu ohrozujú; (ii) politická strana musí prejaviť širokú mieru tolerancie voči namietaným hodnotiacim úsudkom, úmernú slobode prejavu, akej sa teší ona sama a úmernú tomu, čo sama hlása a akým spôsobom; (iii) uvedené platí zvlášť v prípade politickej strany, ktorá sama používa slovník a prezentuje sa názormi, ktoré vyslovovanie namietaných hodnotiacich úsudkov priam provokuje. Slovné spojenie: „Šéf fašistickej strany P. O.“ nie je skutkovým tvrdením, ale hodnotiacim úsudkom. Označenie politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko alebo O.E. - Ľudová strana Naše Slovensko ako fašistickej politickej strany je hodnotový úsudok, nakoľko je subjektívnou interpretáciou relevantných skutočností. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva hodnotiaci úsudok a tvrdenie skutočnosti sa zásadným spôsobom líšia. Zatiaľ čo existencia skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich súdov nie je dokázateľná, pretože hodnotové súdy skutočnosť nepopisujú, ale naopak ju viac či menej voľne interpretujú. Zatiaľ čo tvrdenie určitých nepravdivých skutočností samo osebe dokonca i všeobecne možno zakázať, vyslovovanie názorových súdov, hoci aj kontroverzných, zásadne požíva ochranu. Požiadavka preukázať pravdivosť hodnotiacich úsudkov je sama osebe v rozpore so slobodou prejavu. Záver o tom, či je určitá politická strana fašistická alebo nie, je výsledkom subjektívneho vyhodnotenia viacerých skutočností, a to okrem iného programu politickej strany, jej činnosti a vyhlásení jej predstaviteľov. Neexistuje zákonná definícia tohto pojmu, a preto je zrejmé, že dve osoby môžu dospieť vo svojom hodnotení k rôznym výsledkom (záverom), čo však neznamená, že jeden zo záverov je nepravdivý, ale znamená to, že v štáte a v spoločnosti existuje názorová pluralita. Za hodnotiaci úsudok sa považujú obdobné výroky aký napáda žalobca, pričom novinári v diskusii o politických témach disponujú široko koncipovaným právom vyslovovať hodnotiace úsudky, právom preháňať a provokovať. Hodnotiaci úsudok disponuje prezumpciou ústavnej ochrany. Nielen Európsky súd pre ľudské práva, ale aj Ústavný súd SR alebo Ústavný súd ČR priznávajú novinárom širokú slobodu, čo sa týka formulovania hodnotiacich úsudkov, a to nielen z hľadiska ich obsahu, ale aj z hľadiska formy. Na hodnotiace úsudky sa vzťahuje prezumpcia ich ústavnej konformnosti. „Čím viac sa difamačný prejav dotýka veci verejného záujmu, tým viac platí prezumpcia práva tento prejav realizovať; v tomto zmysle najsilnejšou prezumpciou ochrany disponujú politické prejavy, teda prejavy týkajúce sa správy veci verejných“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Namietaný hodnotiaci úsudok má jednoznačne politický kontext, týka sa totiž politickej strany, dokonca takej, ktorá bola a je zastúpená v Národnej rade SR. Hodnotiaci úsudok má jednoznačne skutkový základ. Žalovaný príkladmo citoval odborný názor P.. U. T. z Historického ústavu SAV, podľa ktorého 1. Fašizmus je forma radikálneho

nacionalizmu snažiaca sa o ,očistu´ národa. Takto nám dnešný stav prezentujú aj O.: ,zvrátenosti v médiách´, ,degenerovaná spoločnosť´, ,paraziti´, ,kríza´ a podobne. 2. Fašizmus potrebuje nepriateľa, ktorého môže obviniť z problémov národa. Strach zároveň mobilizuje masy - u O. sú to ako vnútorní (Rómovia, Židia, Maďari, skorumpovaní politici), tak vonkajší (utečenci, islam) nepriatelia. 3. Fašisti tvrdia, že moderná kultúra je dekadentná a zvrátená a chcú ju nahradiť tou ,pravou´ národnou. Prejavy O. i ich program je plný ,dekadentného moderného umenia´ a ,nízkou úrovňou kultúry´. Preto O. zatvára divadlá. Tak, ako všetci fašisti, ktorí sa dostali k moci. 4. Ak je fašizmus úspešný, vedie ku genocíde a odstraňovaniu neželaných skupín obyvateľstva. To môže byť založené na kultúrnom (taliansky fašizmus) alebo rasovom (nacizmus) princípe. Príkladom očisty národa vo fašistickom duchu bol holokaust. O. neustále hovoria o nevyhnutnosti ,odstrániť parazitov´, či o ,optimalizácii obyvateľstva´. 5. Fašizmus stavia na kritike (sčasti i oprávnenej) súčasného stavu. Ponúka však nezrealizovateľné a utopické riešenia, ktoré nemajú nič spoločné s ľudskosťou a zdravým rozumom. (U. T., Historický ústav SAV, NOVÝ ČAS, 03.02.2017). Žalovaný zdôraznil, že fašizmus sa vyvíja, a že fašizmus dnes nie je to isté ako fašizmus v rokoch 1923 - 1945. Program fašistických politických strán je irelevantný aj z hľadiska ich skúmania, so svojimi členmi fašistické politické strany komunikujú prostredníctvom symbolov, napr. prostredníctvom čísla 1488, kde číslo 14 znamená 14 slov, ktoré znejú : "We must secure the existence of our people and a future for white children" („Musíme ochránit existenci našich lidí a budoucnost pro bílé děti"), čo je motto americkej neonacistickej teroristickej skupiny The Order/Silent Brotherhood, Číslica 88 je v neonacistickom prostredí využívaná ako šifra pre "Heil Hitler!", nakoľko písmeno H je ôsme v abecede. Číslo 1488 je všeobecne uznávané ako neofašistický symbol. Žalovaný tiež uviedol, že očista štátu, vlasti a národa je priamo programovým cieľom politickej strany a je implicitnou súčasťou prakticky každej vety jej programu a príkladmo poukázal na predvolebný program strany a tiež uviedol, že fašizmus potrebuje nepriateľa, ktorého môže obviniť z problémov národa. Nepriateľom O. sú (i) rómovia, o ktorých hovoria ako o cigáňoch, parazitoch v osadách, asociáloch v osadách, osadníkoch, ktorí sa len priživujú na sociálnom systéme, páchajú trestnú činnosť a terorizujú biele obyvateľstvo, („Ľudová strana naše Slovensko chce zo Slovenskej republiky vybudovať štát ... pre všetkých slušných občanov tak, aby nás neterorizovali a neokrádali cigánski extrémisti ani skorumpovaní politici“); (ii) skorumpovaní politici [„Ľudová strana Naše Slovensko predstavuje alternatívu a jedinú skutočnú opozíciu voči ... súčasným parlamentným stranám, ktoré všetky viac či menej rozkradli, zradili a zapredali našu vlasť aj národ“ alebo „Ľudová strana naše Slovensko chce zo Slovenskej republiky vybudovať štát ... pre všetkých slušných občanov tak, aby nás neterorizovali a neokrádali ... skorumpovaní politici“ alebo „Donútime politikov niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia tak, aby vysoká politika viac nebola najorganizovanejšou zločineckou profesiou“; (iii) EURÓPSKA ÚNIA, NATO, USA a IZRAEL [„aby nám nevládla Európska únia, medzinárodní finančníci a nadnárodné koncerny, ale naši vlastní ľudia podľa našich národných záujmov“ a „aby sme sa nemuseli podieľať na agresorskej zločineckej politike NATO, USA a Izraela“ alebo „Presadíme vystúpenie Slovenska zo zločineckého paktu NATO ...“; (iv) západný liberalizmus, resp. liberalizmus („aby sa v ňom uplatňovali tradičné kresťanské hodnoty a nie západný liberalizmus presadzujúci ateizmus, materializmus, konzum, nebezpečné sekty a sexuálne úchylky“ alebo „Ľudová strana Naše Slovensko, spolu s našimi partnerskými stranami, je jedinou politickou silou, ktorá dokáže zastaviť nebezpečných liberálov“).; (v) homosexuáli [„aby sa v ňom uplatňovali tradičné kresťanské hodnoty a nie ... sexuálne úchylky“ alebo „Odmietame registrované partnerstvá, adopciu detí homosexuálmi aj propagáciu sexuálnych úchyliek“; (vi) utečenci a národnostné menšiny („aby bol Slovák na Slovensku pánom a nie otrokom v službách cudzincov, prisťahovalcov a národnostných menšín“ alebo „Zabránime invázii imigrantov, násilníkov a znásilňovačov !“); (vii) mimovládne organizácie [„Klepneme po prstoch zahraničným mimovládkam ! Budeme kontrolovať ich financovanie a preveríme ich činnosť“. Žalovaný ďalej uviedol, že je tu množstvo ďalších skutočností, ktoré odôvodňujú, že hodnotiaci úsudok o tom, že politická strana je fašistická je legitímny a úplne logický. O. - Ľudová strana Naše Slovensko je bežne označovaná ako fašistická a neonacistická. Politickú stranu možno hodnotiť ako fašistickú aj vzhľadom na personálny substrát strany, a ako príklad žalovaný uviedol, že členom strany je aj P. O., brat žalobcu, bývalý poslanec Národnej rady SR, ktorý od 01.08.2006 do 21.02.2017 podnikal v maloobchodnej predajni s odevmi s názvom KKK - Anglická móda, v predajni, ktorá bola obľúbená u prívržencov krajnej pravice a ponúkala produkty s neonacistickými symbolmi značky Thor Steinar, Eighty-eight, A.C.A.B. Členom strany je aj P. O., brat žalobcu, súčasný poslanec Národnej rady SR, ktorý sa podieľal na prevádzke spomínanej maloobchodnej predajne s odevmi s názvom KKK - Anglická móda, za čo mu bola v roku 2011 udelená peňažná pokuta 500 eur za prečin rozširovania extrémistických materiálov podľa . Členom strany je aj E. Ď.J., súčasný poslanec Národnej rady SR a bývalý člen rasistickej hudobnej skupiny Biely odpor.

Okresný súd Bratislava II dvakrát právoplatne rozhodol, že denník Nový Čas ho legitímne označil za neonacistu. P. P. je všeobecne považovaný za neonacistu a bol zaradený na kandidátku politickej strany a stal sa poslancom dokonca napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený za rasistický trestný čin. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca ako predseda politickej strany používa na facebooku pozdrav „Na stráž“ a to v spojení s názvom a logom politickej strany a tiež poukázal na kontinuitu medzi politickou stranou a najvyšším súdom už rozpustenou politickou stranou SLOVENSKÁ POSPOLITOSŤ - NÁRODNÁ STRANA, a to minimálne personálna v osobe predsedu politickej strany. K osobe žalobcu ako osobe verejného záujmu žalovaný uviedol, že žalobca ako predseda parlamentnej politickej strany a poslanec Národnej rady SR je verejne známou osobou a je osobou verejného záujmu, a preto ako osoba verejného záujmu musí zniesť vyššiu mieru kritiky ako súkromná osoba. Právna doktrína i súdna prax rozlišujú tzv. osoby verejného záujmu a súkromné osoby a obdobne uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza k zníženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa významne znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv. Z verejných činiteľov predovšetkým vo vzťahu k politikom platí, že hranice povolenej kritiky sú u nich širšie ako u súkromných osôb. Hodnotiaci úsudok sa týka politickej strany, ktorá je osobou verejného záujmu par excellence. Vzhľadom na to, že politická strana je právnická osoba, v podstate právna fikcia, vzhľadom na absenciu intímnej sféry je miera zúženia ochrany ešte väčšia ako v prípade politikov ako fyzických osôb. Medze kritiky politickej strany sú ešte širšie ako v prípade politikov a to platí to aj vo vzťahu k žalobcovi, i keď adjektívum „fašistická strana“ sa ho priamo osobne nedotýka. Žalovaný tiež uviedol, že novinári majú právo preháňať, provokovať a zjednodušovať. Novinárska sloboda zahŕňa možnosť uchýliť sa aj k určitému stupňu zjednodušenia, preháňania a dokonca provokácie (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 21.01.2014). Namietaný výrok je práve realizáciou uvedeného práva, čoho logickým dôsledkom sú potom výroky, ktoré znepokojujú, urážajú a šokujú. Ochrana urážajúcich, šokujúcich alebo znepokojujúcich myšlienok tvorí súčasť požiadaviek pluralizmu, tolerancie a liberálneho myslenia, bez ktorých neexistuje žiadna demokratická spoločnosť (rozsudok vo veci Lehideux a Isorni proti Francúzsku z roku 1998). Motiváciou autora článku nebolo znevažovať alebo škandalizovať žalobcu a ani nedošlo k vybočeniu z uznávaných pravidiel slušnosti. V namietanom článku neboli použité žiadne vulgarizmy alebo podobne expresívne výrazy. Denník Nový Čas, resp. internetová stránka www.cas.sk nie je žiadny odborný politologický alebo iný odborný časopis, oba tituly sú určené na informovanie širokého okruhu čitateľov. Účelom namietaného výroku nebolo sprostredkovať verejnosti politologicky presné, korektné a vyčerpávajúco odôvodnené hodnotenie politickej strany alebo jej predsedu. Účelom bolo naopak celkom iste zjednodušujúcim a možno aj prehnaným výrazom poukázať na paradox spočívajúci v prezentácii zjavného nepriateľstva voči moslimom, ich náboženstvu a kultúre na jednej strane a na druhej strane absenciu akýchkoľvek predsudkov pri využívaní luxusu, ktorý moslimská krajina ponúka. Hodnotiaci úsudok prezentovaný v namietanom článku nepostráda skutkový základ, má racionálne odôvodnenie a pohybuje sa v medziach novinárskej slobody preháňať a provokovať, pričom nejde o žiadny exces a nič nenasvedčuje tomu, že by práva žalobcu mohli byť legitímnym výkonom slobody prejavu akýmkoľvek spôsobom porušené. Hodnotiaci úsudok, slovné spojenie „fašistická strana“ je legitímny a prípustný. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý poukázal žalobca na podporu svojej argumentácie žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu v tejto súvislosti je irelevantná a kontraproduktívna. Najvyšší súd SR nerozhodoval o tom, či je politická strana O. - Ľudová strana Naše Slovensko fašistická alebo nie, predmetom konania bolo niečo iné. Z rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že aj keby súd dospel k záveru, že ide o politickú stranu, ktorá má fašistické prvky, to samé o sebe by neznamenalo, že by pristúpil k jej rozpusteniu. Najvyšší súd SR podrobil žalobu o rozpustenie politickej strany testu či (1) existujú dostatočné dôkazy o tom, že riziko ohrozenia demokracie, ak bolo preukázané, existuje, je dostatočne bezprostredné ?; (2) je možné konanie a prejavy predstaviteľov, ktoré sú namietané v žalobe pričítať ako priťažujúcu okolnosť žalovanej strane ?; (3) tvoria konanie a prejavy pričítateľné politickej strane skutkový základ, ktorý podáva jasný obraz o spoločenskom modeli, o ktorý táto strana usiluje, a či je tento v rozpore s ponímaním „demokratickej spoločnosti“? Najvyšší súd SR negatívne odpovedal už na prvú otázku, keď v bode 136 rozsudku uviedol: „Žalovaná politická strana je síce stranou parlamentnou so 14 zvolenými poslancami (aktuálne 13 poslancami), avšak na prijatie akéhokoľvek zákona či len zmeny zákona nedisponuje potrebným počtom hlasov“. Najvyšší súd SR však jednoznačne, čo sa týka politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko identifikoval fašistické prvky, keď v bode 150 uviedol, že: „K uvedenému Najvyšší súd konštatuje, že žalobca argumentácia Generálneho prokurátora SR k časti 2 a 3 programu žalovanej je dôvodná. Z obsahu uvedeného textu je možné evidentne vnímať, že je proti rómsky zameraný, napr. keď je uvedené: ,cigánski extrémisti dostanú všetko zadarmo´ alebo na inom mieste sa uvádza ,spraviť poriadok s parazitmi v osadách´. Žalovaná len do svojho politického programu preberá etnofóbické

stereotypy, ktoré sa vyskytujú vo všeobecnom vnímaní spoločnosti“. K dožadovaniu sa žalobcu na zachovávanie zásad etiky alebo morálky a slušnosti žalovaný uviedol, že žalobca nešpecifikuje aké konkrétne etické, mravné alebo aké pravidlo slušnosti bolo porušené, keď namietaný výraz „predseda fašistickej strany“ neobsahuje žiadny vulgárny a ani podobný expresívny výraz. Žalobca je politik, predseda politickej strany, poslanec Národnej rady SR, ktorý navyše svojim správaním sám provokuje. Podľa žalovaného je veľmi ťažké uveriť tvrdeniu žalobcu, že namietaným výrokom bola údajne neoprávnene zasiahnutá mravná integrita osobnosti žalobcu a bola znížená žalobcova dôstojnosť, česť a vážnosť vo vzťahu k spoluobčanom, že bolo ohrozené jeho postavenie v spoločnosti, a že je spôsobilý privodiť žalobcovi stratu popularity, keď žalobca nie tak dávno sa predvádzal v uniforme pripomínajúcej uniformu Hlinkovej gardy, nosil fúziky pripomínajúce fúziky samotného Führera a používa pozdrav „Na stráž“. Je tiež neuveriteľné, že namietaný výrok spôsobil žalobcovi akúkoľvek ujmu, či dokonca stratu popularity, keď žalobca je stále predsedom politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko, vo voľbách v roku 2020 opätovne získal mandát poslanca Národnej rady SR a získal 170.006 preferenčných hlasov a v prezidentských voľbách získal 10,39 % hlasov. Žalobca o nejakej ujme neposkytol žiadny dôkaz a jeho tvrdenie, že je bezúhonný občan je irelevantné, nakoľko nikto netvrdí, že by žalobca spáchal nejaký trestný čin.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.08.2022 uviedol, že žalovaný sa účelovo neprimerane zjednodušujúcim a formálnym výkladom nerešpektujúcim kontext snaží spochybniť, že v predmetnom článku bol vo výroku žalobca nerozlučne spätý s údajne fašistickou politickou stranou. Fašizmus je odsúdeniahodný, neprijateľný a negatívne vnímaný v spoločnosti. Spájanie kohokoľvek ako fyzickej osoby a aj politika so subjektom aj politickou stranou zavádzajúco označeným ako fašistickým, ktorý subjekt však nespĺňa atribúty fašizmu, má jednoznačne difamačný účinok na takú fyzickú osobu. Výrok v článku sa jednoznačne týkal žalobcu, pretože žalobca bol v negatívnom zmysle spájaný s fašizmom. Žalobca odmieta akékoľvek spájanie jeho osoby s fašizmom. Žalobca nesúhlasil s nelogickým tvrdením žalovaného, že žalobca nemôže namietať aj adjektívum „fašistická“ v spojení s politickou stranou O. - Ľudová strana Naše Slovensko, keď opak je pravdou. Pokiaľ bola v článku osoba žalobcu bez relevantného skutkového základu spájaná s údajne „fašistickou stranou“ a to napriek existencii záväzného rozsudku najvyššieho súdu, ktorý takýto záver o fašistickej strane vo výroku neobsahoval, tak je legitímnym právom žalobcu domáhať sa súdnej ochrany pred článkom zavádzajúcim vo vzťahu nielen k uvedenej politickej strane, ale aj priamo k osobe žalobcu. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že záver o tom či určitá politická strana je alebo nie je fašistická je výsledkom subjektívneho vyhodnotenia, tak by nemal ignorovať fakt, že strana fašistická by svojimi stanovami, svojim programom a činnosťou musela porušovať , ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, pričom takýto záver z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k politickej strane O. - Ľudová strana Naše Slovensko nevyplýva, žiaden takýto záver nebol preukázaný. Konštatácia o politickej strane O. - Ľudová strana Naše Slovensko ako fašistickej je teda zavádzajúca. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.04.2019 zamietol žalobu Generálneho prokurátora SR na rozpustenie politickej strany O. - Ľudová strana naše Slovensko, a teda politická strana O. - Ľudová strana Naše Slovensko nie je fašistická strana, pretože v opačnom prípade by bola rozpustená pre rozpor s Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci. Žalobca teda ako predseda politickej strany O. - Ľudová strana naše Slovensko nemôže byť šéfom fašistickej strany. Žalobca tiež uviedol, že internetová stránka www.naseslovensko.net <http://www.naseslovensko.net>, na ktorú odkazuje žalovaný nie je oficiálnou stránkou politickej strany O. - Ľudová strana naše Slovensko. K tvrdeniu, že bližšie nešpecifikovaní „O.“ hovoria o Rómoch ako o „cigáňoch“ poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19.03.2013, v ktorom je uvedené, že súčasná podoba kodifikovaného štátneho jazyka umožňuje označovať príslušníkov tejto etnickej skupiny dvoma výrazmi „Róm“ a „Cigáň“. Žalobca poprel tiež tvrdenie žalovaného, že politická strana O. - Ľudová strana Naše Slovensko považovala za nepriateľov Rómov, Európsku úniu, NATO, USA, Izrael, západný liberalizmus, homosexuálov, utečencov, národnostné menšiny, mimovládne organizácie, Židov a poprel tvrdenie, že by politická strana O. - Ľudová strana Naše Slovensko spĺňa žalovaným uvádzané definičné kritéria fašizmu. Poprel tiež tvrdenie, že medzi politickou stranou O. - Ľudová strana Naše Slovensko a Slovenskou pospolitosťou - Národná strana je jasná kontinuita. K pozdravu so slovným použitím „Na stráž“ bez zdvihnutia pravej ruky do výšky pleca, spojených prstov vo výške pravého oka uviedol, že ho nemožno považovať za rituálny pozdrav príslušníkov Hlinkovej gardy (uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. -17 zo dňa 16.06.2009).

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.08.2020 uviedol, že trvá na tom, aby súd žalobu zamietol, vyjadrenie žalobcu považoval za neopodstatnené. K tvrdeniu žalobcu, že s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorým súd zamietol žalobu Generálneho prokurátora SR na rozpustenie politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko žalobca nemôže byť predsedom fašistickej strany žalovaný uviedol, že ide o neopodstatnené tvrdenie, odkaz na tento rozsudok žalobca používa zavádzajúco a demagogicky. Najvyšší súd nerozhodoval o tom, či je politická strana O. - Ľudová strana Naše Slovensko fašistická alebo nie. Predmetom konania bolo niečo iné. Z uvedeného rozsudku dokonca vyplýva, že i keby súd dospel k záveru, že ide o politickú stranu, ktorá má fašistické prvky (k čomu i dospel) tak by to samo o sebe ešte neznamenalo, že by pristúpil k jej rozpusteniu. Žalobca hrubo zjednodušil argumentáciu, že pokiaľ by politická strana O.

- Ľudová strana Naše Slovensko bola fašistická tak ju najvyšší súd zruší pre rozpor s Toto tvrdenie je nesprávne. Najvyšší súd v rozsudku uviedol, že nestačí, že politická strana koná v rozpore s , ale strana musí predstavovať súčasne aj bezprostredné nebezpečenstvo pre demokraciu. K tvrdeniu žalobcu, že výrokom „predseda fašistickej strany“ je žalobca priamo dotknutý, pretože spojenie fyzickej osoby s fašistickou stranou je difamujúce, žalovaný uviedol, že žalobca je predsedom politickej strany O. dobrovoľne a rád, strana dokonca nesie v názve jeho priezvisko. Žalovaný vyjadril počudovanie nad tým, že sa žalobca ohradzuje proti adjektívu fašistický, keď žalobca sám robil a robí všetko preto, aby vyzeral ako fašista. Z fotografií voľne dostupných na internete žalobca pózuje v uniforme pripomínajúcej uniformu Hlinkovej gardy s fúzikmi, ktoré pripomínajú fúziky Adolfa Hitlera. Podľa žalovaného je zvrátené, že žalobca chce vyzerať ako fašista, ale na druhej strane sa voči tomu adjektívu ohradzuje. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že internetová stránka www.naseslovensko.net <http://www.naseslovensko.net> nie je oficiálnou stránkou politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko uviedol, že ide o irelevantné tvrdenie. Žalobca sa od obsahu materiálov, ktoré žalovaný čerpal z uvedenej www stránky nedištancoval a ich autenticitu nepoprel. Na stránke www.naseslovensko.net <http://www.naseslovensko.net> sú (boli) uverejňované materiály ako program politickej strany, predvolebný program politickej strany, výzvy, vyhlásenia, mobilizačné heslá a názory predstaviteľov strany a noviny politickej strany. K popretiu skutkového tvrdenia, že O. spĺňajú definíciu fašizmu zo strany žalobcu žalovaný uviedol, že nejde o skutkové tvrdenie, ale o súčasť hodnotiaceho úsudku o tom, že politická strana O. - Ľudová strana Naše Slovensko je fašistická. Popretie skutkového tvrdenia žalobcom je irelevantné. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa snaží vzbudiť dojem, že O. sú bežne označovaní ako fašistická strana žalovaný uviedol, že nejde o dojem žalovaného, ale o fakt, ktorý nepopiera ani žalobca. O. Y. O. sú označovaní za fašistov a to nie len v texte na stránke www.wikipedia.org <http://www.wikipedia.org>., okrem iných vyslovil takýto názor P.. U. T., F.. z Historického ústavu SAV a O. označujú ako neofašistov, resp. neonacistov aj ďalšie zdroje, ako napr. www.politico.eu <http://www.politico.eu>, www.dennikn.sk <http://www.dennikn.sk>, www.cbsnews.com <http://www.cbsnews.com>, www.rt.com <http://www.rt.com>, www.theguardian.com <http://www.theguardian.com>. Za fašistickú stranu sú bežne označovaní nielen O., ale aj samotný žalobca, ktorý je označovaný za neofašistu, resp. neonacistu

- <https://sk.wikipedia.org/wiki/Marian> Kotleba; BBC, The ECONOMIST, Hospodárske noviny. Podľa žalovaného potom nie je zrejmé ako sa môže domáhať ochrany proti hodnotiacemu úsudku, že je predsedom fašistickej strany niekto, kto je bežne a všeobecne označovaný za neofašistu, resp. neonacistu, pričom takto je označovaný nie bezdôvodne, ale na základe faktov.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi

- predžalobná výzva žalobcu zo dňa 27.06.2019, výpis z registra politických strán a politických hnutí O. - Ľudová strana Naše Slovensko, článok uverejnený dňa 20.06.2019 na internetovom portáli www.cas.sk <http://www.cas.sk> s názvom Odporca imigrantov O. po návrate z Egypta: Vášnivé privítanie od asistentky s podnázvom Vysmiaty s čiernovláskou po boku. Šéf fašistickej strany P. O. (XX) sa na letnú dovolenku vybral ešte v prvej polovici júna., kópia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. apríla 2019, výtlačok zo stránky <https://sk.wikipedia.org/wiki/Kotlebovci_- _Ľudová_strana_Naše_Slovensko>,výtlačok <http://www.naseslovensko.net>, žalovaným predložené internetové články, fotografie.

6. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov za preukázané, že 6.1. Žalobca je predsedom politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko ako to vyplýva z Výpisu z Registra politických strán a politických hnutí Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

6.2. Na internetovom portáli www.cas.sk <http://www.cas.sk> (<https://www.cas.sk/clanok/852702/ odporca-imigrantov-kotleba-po-navrate-z-egypta-vasnive-privitanie-od-asistentky/> bol dňa 20.06.2019 uverejnený článok s názvom Odporca imigrantov O. po návrate z Egypta: Vášnivé privítanie od asistentky s podnázvom Vysmiaty s čiernovláskou po boku. Šéf fašistickej strany P. O. (XX) sa na letnú dovolenku vybral ešte v prvej polovici júna. 6.3. Žalobca listom zo dňa 27.06.2019 označeným ako Predžalobná výzva žiadal žalovaného, aby sa na vlastné náklady ospravedlnil žalobcovi uverejnením ospravedlnenia po dobu troch dní na internetovom portáli www.cas.sk <http://www.cas.sk> s titulkom „Ospravedlnenie“ v znení: „FPD Media, a.s. so sídlom Palisády 29/A, Bratislava 811 06, IČO: 47 237 601, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 6882/B, sa ospravedlňuje G.. P.. P. O. za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu jeho osobnosti spôsobený uverejnením článku na internetovom portáli www.čas.sk <http://www.čas.sk> (<https://www.cas.sk/clanok/852702/odporca-imigrantov-kotleba-po- navrate-z-egypta-vasnive-privitanie-od-asistentky/>) s titulkom: „Odporca imigrantov O. po návrate z Egypta: Vášnivé privítanie od asistentky,“ v ktorom bolo uvedené: „Šéf fašistickej strany P. O. (XX) sa na letnú dovolenku vybral ešte v prvej polovici júna“. Žalobca v predžalobnej výzve uviedol, že je verejne činná osobnosť (poslanec NR SR, predseda politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko) a bezúhonný občan dodržiavajúci právne predpisy SR. V Článku bol uvedený výrok označujúci žalobcu ako šéfa fašistickej strany, čo bolo prezentované ako fakt, a to bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov, resp. iných dôveryhodných poznatkov, ktoré by vôbec oprávňovali k takému záveru. Výrok je nepravdivý. V článku bola hrubo skreslená pravda a prekročená aj miera akéhokoľvek hodnotiaceho úsudku, keď označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany nemá žiaden faktický podklad. 6.4. Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Generálny prokurátor Slovenskej republiky proti žalovanej politickej strane O. - Ľudová strana naše Slovensko konajúc o žalobe Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie politickej strany podľa a nasl. rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 29. apríla 2019 tak, že žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2019. Najvyšší súd v odôvodnení predmetného rozsudku okrem iného uviedol, že v kontexte rozpúšťania politických strán pri rozhodovaní súdu, či rozpustenie danej politickej strany zodpovedá „naliehavej spoločenskej potrebe“ skúmal Najvyšší súd SR najmä nasledujúce skutočnosti (vykonal test proporcionality): ? Existujú dostatočné dôkazy (plausible evidence) o tom, že riziko ohrozenia demokracie - za predpokladu, že bolo preukázané, že toto riziko existuje - je dostatočne bezprostredné? ? Je možné konanie a prejavy predstaviteľov, ktoré sú namietané v žalobe, vrámci posudzovania veci, pričítať ako priťažujúcu okolnosť žalovanej politickej strane? ? Tvoria konanie a prejavy pričítateľné politickej strane skutkový základ, ktorý podáva jasný obraz o spoločenskom modeli, o ktorý táto strana usiluje, a či je tento v rozpore s ponímaním „demokratickej spoločnosti“ ? (bod 136 rozsudku). Najvyšší súd SR po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na uvedené otázky vyhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ako celok je možné odpovedať v rozsahu predložených dôkazov negatívne (bod 134 rozsudku). Z vykonaného dokazovania podľa názoru najvyššieho súdu je možné dospieť k záveru, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že riziko ohrozenia demokracie žalovanou politickou stranou je dostatočne bezprostredné. Žalovaná politická strana je síce stranou parlamentnou so 14 zvolenými poslancami (aktuálne s 13 poslancami), avšak na prijatie akéhokoľvek zákona, či len zmeny zákona nedisponuje potrebným počtom hlasov. Aby bolo možné pristúpiť k rozpustenie politickej strany nestačí podľa názoru najvyššieho súdu len populistické prehlasovavanie protiústavných cieľov, ale žalovaná politická strana musí skutočne bojovať proti slobodnému demokratickému poriadku alebo existencii štátu na strane jednej a žalobca v žalobe opísanými konkrétnymi skutkami musí takéto konanie opísať a podložiť dôkazmi. Za tohto skutkového stavu veci najvyšší súd sa nateraz nestotožnil s tvrdením žalobcu o bezprostrednej existencii rizika ohrozenia existujúceho demokratického zriadenia, keďže nebolo dostatočne konkrétne preukázané (bod 136 rozsudku). Pri ďalšom žalobnom bode a to vo vzťahu k trestnej činnosti predstaviteľov žalovanej politickej strany a k prebiehajúcim trestným konaniam najvyšší súd riešil právnu otázku existencie, tzv. prvku pričitateľnosti konania predstaviteľov žalovanej politickej strany. Najvyšší súd v tejto veci rozhoduje ako súd správny, nie trestný súd. Do právomoci správneho súdu nepatrí rozhodovanie v trestných veciach, teda správny súd nerozhoduje, či sa fyzická alebo právnická osoba dopustila spáchania trestného činu, t. j. o vine a nerozhoduje ani o treste. Správny súd nemá právomoc rozhodnúť o tejto otázke ani prejudiciálne (bod 139 rozsudku.). Na základe uvedených ustanovení zákona a zisteného skutkového stavu veci

potom možno podľa správneho súdu vyvodiť záver, že žalobná argumentácia vo vzťahu k trestnému stíhaniu predsedu žalovanej politickej strany a dvoch parlamentných poslancov nie je právne relevantná a vo vzťahu k meritu veci uvedené tvrdenia žalobcu nebolo možné v tomto štádiu konania považovať za právne preukázanú argumentáciu pri rozhodovaní o rozpustení politickej strany, pretože až do právoplatného skončenia trestných vecí platí prezumcia neviny. Z uvedeného vyplýva záver, že i na druhú otázku testu proporcionality musel najvyšší súd vo vzťahu k žalobe, odpovedať negatívne (bod 140 rozsudku). Žalobná argumentácia Generálneho prokurátora SR k časti 2 a 3 programu žalovanej je dôvodná. Z obsahu textu je možné evidentne vnímať, že je protirómsky zameraný. Uvedené časti programu (v rozsudku) je možné podľa názoru súdu vnímať jednoznačne ako politickú propagandu žalovanej ťažiacu z dlhodobo neriešeného problému postavenia našich rómskych spoluobčanov v slovenskej spoločnosti, ako aj z aktuálnej spoločenskej situácie. Žalovaná len do svojho politického programu preberá etnofóbické stereotypy, ktoré sa vyskytujú vo všeobecnom vnímaní spoločnosti. Aby bolo možné pristúpiť z uvedeného dôvodu k tak závažnej sankcii ako je rozpustenie politickej strany nestačí stupeň intenzity prehlásení vyjadrení v programových cieľoch žalovanej v bode 2 a 3 programu (bod 150 rozsudku). K žalobným dôvodom o sympatizovaní žalovanej politickej strany a jej príklone k režimu totalitného vojnového Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945 Najvyšší súd SR konštatuje, že práve prebiehajúce trestné konanie voči predsedovi žalovanej politickej strany a aj proti poslancom strany právoplatne vyriešia právnu otázku, či konanie menovaných je trestnou činnosťou, ktorá propaguje nedovolené hnutia a ideológie nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Až na podklade právoplatných rozhodnutí vydaných v trestných konaniach by bolo možné v tomto druhu správneho konania posúdiť dôvodnosť žalobcovej argumentácie (bod 158 rozsudku).

7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že článok sa vymykal z rámca podobných článkov v bulvárnych médiách a bol uverejnený v čase, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 29.04.2019 zamietol žalobu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie politickej strany O. - Ľudová strana naše Slovensko, strany ktorej som predsedom a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že naša strana porušuje ustanovenia SR, ústavných zákonov a Európskych predpisov. Po vyhlásení rozsudku najvyšším súdom mnohé médiá zmenili rétoriku čo sa týka označenia strany a mojej osoby, zjemnilo sa to. Uviedol, že on fašistom nikdy nebol a strana fašistickou nebola. Strana neporušuje princípy demokratickej spoločnosti. Článok, ktorý je predmetom tohto konania vyšiel dva mesiace po rozhodnutí najvyššieho súdu a vyvolal búrlivé diskusie. Matku žalobcu to ťažko zasiahlo, nakoľko sa jej susedia pýtali, aká je to fašistická strana a ako to teda je. I iní ľudia sa pýtali, keďže to bolo po vynesení rozsudku, ako môžu žalobcu označovať za šéfa politickej strany, keď súd rozhodol, že strana fašistická nie je. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný klame, keď chce vytvoriť podklad, že hodnotiaci úsudok je na skutkovom základe uvádzajúc súvislosti strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko so stranou Pospolitosť, keď uvedené vylúčil vo svojom rozsudku aj najvyšší súd. Ide o hodnotiace tvrdenie, ktoré nemá žiaden skutkový základ. Žalobca uviedol, že rešpektuje médiá, uvedomuje si, že bulvárne média musia aj preháňať, ale zároveň to musí mať hranice. V článku sa vyjadrili k jeho osobe, keď ho označili za fašistu a to v súvislosti s jeho cestou do Egypta, kde išiel za svojim synom a nie na politický meeting. Po oboznámení sa s predmetným článkom bol rozčúlený, nahnevaný a sklamaný, že napriek tomu, že najvyšší súd vyhlásil rozsudok, ktorý bol publikovaný, tak bulvárne médiá môžu ich takto označiť a takto o ňom písať. Uviedol, že vo svojom mene ani raz nepodal žalobu na médiá, ale tento článok bol v súvislosti s tým, že prepierali jeho život, jeho ženu a syna a pritom ho označili za fašistu.

8. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa a po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal, že ním vytýkané slovné spojenie uverejnené v predmetnom článku „šéf fašistickej strany P. O. (XX)“ sa dotýka žalobcu a bolo spôsobilé zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti žalobcu. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu tak ako to tvrdí žalobca v prejednávanom spore nedošlo.

9. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Podľa privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

Podľa podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

10. Žalobca sa domáhal voči žalovanému ako prevádzkovateľovi internetového portálu www.cas.sk <http://www.cas.sk> ochrany osobnosti podľa a nasl. v dôsledku zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti za výrok „Šéf fašistickej strany ..“ uvedený v článku uverejnenom dňa 20.06.2019 o 05.55 hod. na internetovom portáli www.cas.sk <http://www.cas.sk> (<https://www.cas.sk/clanok/852702/odporca-imigrantov-kotleba-po- navrate-z-egypta-vasnive-privitanie-od-asistentky/>) s titulkom: „Odporca migrantov O. po návrate z Egypta: Vášnivé privítanie od asistentky“ a domáhal sa ospravedlnenia tvrdiac, že ide o neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu jeho osobnosti. Podľa žalobcu výrok označujúci žalobcu ako šéfa fašistickej strany bol prezentovaný ako fakt bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov, či iných dôveryhodných poznatkov, ktoré by žalovaného k takémuto záveru oprávňovali. Uvedeným výrokom bola skreslená pravda a prekročená miera akéhokoľvek hodnotiaceho úsudku, keď označenie žalobcu ako šéfa fašistickej strany nemá žiaden faktický podklad.

11. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Za zásah do tohto práva je považované každé konanie, ale aj opomenutie, ktoré je objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby. Zásah do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce k určitej zmene oproti súčasnému stavu. Zásah musí znamenať zmenu súčasného stavu k horšiemu. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je každé konanie či opomenutie, ktoré zasahuje do práv fyzickej osoby chránených zákonom a je v rozpore s povinnosťou zásahu stanovenými právnym poriadkom. Účelom poskytnutia primeraného zadosťučinenia je poskytnúť fyzickej osobe za neoprávnený zásah do jej osobných práv primerané zadosťučinenie. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na primerané zadosťučinenie v citovanom ustanovení je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a skutočnosť,

že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením a nasl. . Obe podmienky musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany. Predmetom práva na česť a dôstojnosť je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza). 11.1. Sloboda prejavu ako základná hodnota demokratického právneho štátu, pre ktorý je nevyhnutné šírenie informácii a názorov, tak pochvalných ako aj kritických, z dôvodu informovania verejnosti všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej diskusie o veciach celospoločenského záujmu potrebnej pre utváranie názorov jednotlivcov a pre dosiahnutie konsenzu o činnostiach s celospoločenským záujmom. Sloboda prejavu je ústavne obsahovo obmedzená právami iných, napr. pri aplikácii a nasledujúce a to uplatňovaním ochrany osobnosti a povinnosťou súdu je vtedy interpretovať zákonné ustanovenia z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Pri takomto strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti je potrebné prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho prípadu, aby nebola daná bezdôvodná prednosť jednému z práv pred druhým. Preto je nutné skúmať intenzitu porušenia práva na ochranu osobnosti v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie. Je nutné, aby konkrétny zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného práva, aby existovala príčinná súvislosť medzi nimi a musí ísť o zásah neoprávnený. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.mája 2010). 11.2. V súvislosti so skúmaním primeranosti určitého výroku je potrebné v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórii sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania. Pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že uverejnenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, ak tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných (subjektívnych ) kritérií. Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná, a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, tzn., či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ). 11.3. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného charakteru, ako aj zverejnením neprípustných hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. Ak sú v kritike charakteristiky určitých javov a osôb použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, resp. ak je obsah kritiky neprimeraný posudzovanému konaniu kritizovaného, a ak z nej vyplýva úmysel znevážiť či uraziť kritizovanú osobu (tzv. intenzívny exces) ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby (rozsudok najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 31.01.2008)

12. Súd vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že žalobcom napadnutý výrok v predmetnom článku „Šéf fašistickej strany P. O.“ bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, teda že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že žalobcom napádaný hodnotiaci úsudok sa netýkal žalobcu, netýkal sa jeho osoby, ale týkal sa politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko, keď práve slovom „fašistická strana“ bola označená politická strana a nie osoba žalobcu. 12.1. Tak ako uviedol aj žalovaný, z obsahu žaloby a následných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalobca namietal v článku prídavné meno „fašistickej“ v spojení s politickou stranou. Prídavné meno sa netýka samotného žalobcu, ale iného subjektu a to politickej strany, a teda práve takto označená politická strana by prípustnosť, resp. neprípustnosť takého označenia mohla namietať. Prídavné meno „fašistická“ je hodnotiacim úsudkom, ktorý vyjadruje subjektívny názor autora článku k politickej strane a len v prípade, ak by nemal faktický podklad a racionálne odôvodnenie bol by neprípustným. Zo žalobcom napadnutého znenia hodnotiaceho úsudku je zrejmé, že uvedené tak ako odôvodňuje svoj nárok žalobca sa netýka žalobcu, ale iného subjektu. Žalobca je síce predsedom uvedenej politickej strany, ale to nezakladá

oprávnenie žalobcu ako fyzickej osoby domáhať sa ochrany voči žalovanému v súvislosti s uvedeným výrokom a to ani v prípade, ak by sa tento ako tvrdí žalobca nezakladal na pravde. V prípade, ak by išlo v prejednávanej veci o neprípustný hodnotiaci úsudok, resp. došlo by k uverejneniu nepravdy, resp. k uverejneniu neúplných alebo pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení, ktoré by boli spôsobilé dotknúť sa názvu alebo dobrej povesti politickej strany ako právnickej osoby, mala by práve táto právnická osoba, politická strana právo domáhať sa ochrany. Žalobca ako fyzická osoba sa domáhal práva ochrany osobnosti na základe uverejnenia výroku „Šéf fašistickej strany P. O. (XX) sa na letnú dovolenku vybral ešte v prvej polovici júna,“ ktorý pozostáva zo skutkového tvrdenia o tom, že žalobca je predsedom politickej strany, pričom uvedené žalobca ani nenapadol a z hodnotiaceho úsudku, ktorý sa však dotýka iného subjektu, nie samotného žalobcu. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcom namietaný hodnotiaci úsudok sa žalobcu netýkal, a teda v súvislosti s jeho uverejnením nie je možné priznať žalobcovi právo na ochranu osobnosti. Súd tiež udáva, že použité adjektívum „fašistickej“ nebolo vo vzťahu k žalobcovi prezentované žalovanými tak, aby zasiahlo do osobnej integrity žalobcu a porušilo tak jeho právo na česť a dôstojnosť. Podľa názoru súdu z napádaného hodnotiaceho úsudku - podnadpisu článku nemožno vyvodiť úmysel znevážiť a uraziť žalobcu a v kontexte s dlhodobou politickou prezentáciou žalobcu ani by objektívne nebol spôsobilý zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti. Súd v zhode so žalovaným uvádza, že namietaný výrok je realizáciou práva slobody prejavu žalovaného. Podľa tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca nesporoval, motiváciou autora článku nebolo znevážiť či škandalizovať žalobcu. Z celého článku ani nevyplynulo, že by došlo k excesu a boli v ňom použité expresívne výrazy, či vulgarizmy, a že by bol žalobca znevážený tak, že by bolo ohrozené jeho postavenie v spoločnosti, zasiahnutá integrita a znížená jeho dôstojnosť, česť a vážnosť. Žalobca je politik, je predseda politickej strany a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, a teda musí v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zniesť vyššiu mieru záujmu o svoju osobu. 12.2. Súd naviac uvádza, že sa tiež stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobcom napádaný hodnotiaci úsudok vyjadrujúci subjektívny názor autora článku vychádza z relevantných informácií a podľa názoru súdu má dostatočný skutkový základ. Hodnotiaci úsudok je subjektívnou interpretáciou relevantných skutočností a zásadne požíva ochranu, keď požiadavka preukázať pravdivosť hodnotiacich úsudkov je sama osebe v rozpore so slobodou prejavu. Je teda zrejmé, že hodnotenie, či určitá politická strana je podľa autora fašistická alebo nie, je výsledkom subjektívneho vyhodnotenia skutočností, okrem iného napr. programu politickej strany, jej činnosti, vyhlásení jej predstaviteľov a podobne. Žalovaný jednoznačne uviedol z akého skutkového základu autor článku v súvislosti s namietaným hodnotiacim úsudkom vychádzal, uviedol, že pri použití adjektíva „fašistická“ vychádzal z odborného názoru P.. U. T. z Historického ústavu SAV, z predvolebnej programu a programu politickej strany O. - Ľudová strana Naše Slovensko, z výziev a vyhlásení a názorov predstaviteľov politickej strany a novín politickej strany a ďalších skutočností, ktoré odôvodňujú, že hodnotiaci úsudok o tom, že politická strana je fašistická je legitímny a logický. 12.3. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že konštatácia o politickej strane O. - Ľudová strana Naše Slovensko ako fašistickej je zavádzajúca a nerešpektuje výrok právoplatného rozsudku, ktorý je podľa záväzný pre účastníkov konania, osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.04.2019 zamietol žalobu Generálneho prokurátora SR na rozpustenie politickej strany O. - Ľudová strana naše Slovensko, a teda politická strana O. - Ľudová strana Naše Slovensko nie je fašistická strana, pretože v opačnom prípade by bola rozpustená pre rozpor s súd uvádza, že s uvedeným sa nestotožnil. Argumentácia žalobcu v tomto smere nie je relevantná, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku nerozhodoval o tom, či politická strana O. - Ľudová strana Naše Slovensko je fašistická alebo nie. Predmetom konania bola žaloba Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti žalovanej politickej strane O. - Ľudová strana Naše Slovensko na rozpustenie politickej strany podľa a nasl. (bod 6.4. tohto rozsudku). 12.4. Súd z uvedených dôvodov považoval nárok žalobcu na ochranu osobnosti za neopodstatnený a nedôvodný, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

13. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na ochranu osobnosti nie je dôvodná, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na

ochranu osobnosti, nepreukázal, že došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu, a teda že by zo strany žalovaného bolo zasiahnuté do jeho práva na ochranu osobnosti.

14. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov G.. B. O., P.. H. X., F. O., O.na D. a vyžiadaním uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. -17 zo dňa 16.06.2009 14.1. Súd žalobcom navrhnuté dokazovanie nevykonal z dôvodu, že žalobcom navrhnuté dokazovanie považoval za nadbytočné, neúčelne a nehospodárne, nakoľko navrhované dokazovanie nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku. Žalobca navrhol dokazovanie na preukázanie neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti vzniknutého výrokom v článku, postavenie a uplatnenie žalobcu v spoločnosti, postojov a názorov žalobcu, dopadov výroku v článku na jeho česť, dôstojnosť a vážnosť, vplyv výroku z článku na okolie žalobcu, jeho pracovný, rodinný a súkromný život. Žalobcom navrhnuté dokazovanie za stavu, keď žalobca neuniesol v konaní ani bremeno tvrdenia ohľadne preukázania neoprávneného zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti bolo podľa názoru súdu nadbytočné.

15. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa úspechu žalovaného v konaní. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keď súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a preto súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 16.1. O výške náhrady trov konania žalovaného súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.