Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/61/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, občana Slovenskej republiky, bytom D. XX, B., právne zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava 1, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. októbra 2019, č.k. -911, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku V., v rozsahu ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania k náhrade za liečebné náklady m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z priznanej mu sumy 6.428,46 eur titulom náhrady za liečebné náklady a to nasledovne:

- úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.232,49 eur od 04.09.2008 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 374,02 eur od 05.12.2008 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 958,49 eur od 26.01.2009 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 677,84 eur od 23.04.2009 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 64,80 eur od 25.05.2009 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 335,52 eur od 30.09.2009 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 82,76 eur od 12.02.2010 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.176,59 eur od 09.08.2010 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 386,41 eur od 19.06.2012 do zaplatenia, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej – vyhovujúcej časti výroku II. a v napadnutej – zamietajúcej časti výroku V. a to v rozsahu, ktorým rozhodol o nároku na zaplatenie úroku z omeškania k základnej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne za obdobie od 13.10.2017 do zaplatenia zo sumy 60.387,49 eur, ktorá bola žalobcovi priznaná titulom základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti presahujúcej vyššie priznaný úrok, žalobný návrh o nároku na zaplatenie úroku z omeškania k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov vzniknutých v tomto odvolacom konaní v rozsahu 100%.

IV. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov vzniknutých v dovolacom konaní v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom (vo veci v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie náhrady za bolesť v zostávajúcej časti 2.589,30 eur, v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.031,48 eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.287,- eur od 26.05.2008 do 08.08.2013 zastavil. Výrokom II. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 46.819,38 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 56.917,18 eur od 26.05.2008 do 28.05.2008, zo sumy 48.491,38 eur od 29.05.2008 do 02.06.2010 a zo sumy 46.819,38 eur od 03.06.2010 do zaplatenia a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalej výrokom III. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 24.561,79 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Zároveň výrokom IV. rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi titulom nároku na náhradu liečebných nákladov 6.428,46 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobný návrh výrokom V. zamietol. O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol výrokom VI. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktorých výpočtovým základom je hodnota nároku priznaného súdom a ktoré je žalovaná povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V konečnom dôsledku výrokom VII. štátu priznal právo na náhradu vynaložených trov konania vo výške 100 % proti žalobcovi a žalovanej s povinnosťou každého z nich tieto zaplatiť v rozsahu každý po 50 % z celkovej hodnoty trov konania štátu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov štátu s tým, že o výške trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom po priebežnom čiastočnom späťvzatí, pripustených zmenách žalobného návrhu a spojení s vecou vedenou pod sp. zn. domáhal zaplatenia náhrady škody na zdraví pozostávajúcej z bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“), jeho zvýšenia a náhrady liečebných nákladov, tiež úroku z omeškania ako príslušenstva k uplatňovaným liečebným nákladom a základného nároku na SSÚ žiadajúc k týmto nárokom zaviazať žalovanú, právny základ svojich nárokov odvodzujúc od príslušných ustanovení o náhrade za bolesť a za sťaženie SSU (ďalej len „“), tiež ustanovenia . Dôvodil, že dňa 07.06.2007 utrpel ako spolujazdec vážne zranenia pri dopravnej nehode vozidla, ktorého prevádzkovateľ mal v čase nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu so žalovanou. Pri tejto dopravnej nehode utrpel žalobca vážne zranenia a to rozdrvenie miechy, zlomeninu 5. krčného stavca s vykĺbením a šok ťažkého stupňa, následkom ktorých zranení vzniknuté poškodenia zdravia žalobcu, odôvodňujú ním uplatnené nároky na bolestné, SSU, zvýšenie SSU a náhradu liečebných nákladov. Medzi ním a žalovanou už pred podaním žaloby bola vzájomne akceptovaná ustálená spoluvina žalobcu v rozsahu 10 %, po zohľadnení ktorej žalovaná aj na uplatnené nároky čiastočne plnila. Keďže však mu odmietla plniť v celom rozsahu na ním uplatnené nároky, bol nútený podať proti nej žalobu. Žalovaná s dôvodnosťou podanej žaloby nesúhlasila, vo vzťahu k niektorým nárokom vzniesla tiež námietku premlčania.

3. Súd prvej inštancie, zaoberajúc sa predovšetkým možnými účinkami žalovanou vznesenej námietky premlčania vo svetle ust. , , , (ďalej len „“), túto vyhodnotil ako neúčinnú majúc za to, že žalobca svoj nárok aj ohľadom položky č. 301b uplatnil riadne a včas s poukazom na dobu ustálenia zdravotného stavu žalobcu a okamih získania objektívnych informácií, umožňujúcich mu náhradu za ňu uplatniť. Mal za to, že pri škode na zdraví je oveľa ťažšie získať reálnu predstavu o jej rozsahu a následkoch, naviac poškodený môže nárok uplatniť až vtedy, keď má k dispozícii lekársky posudok, v ktorom sú ohodnotené zmeny v jeho zdravotnom stave ( v spojení s ). Poukázal na to, že aj samotní znalci v posudzovanej veci mali rozdielne názory pokiaľ išlo o vnútornú skladbu hodnotenia jednotlivých položiek SSU, a tak objektívne nemôže ísť na ťarchu žalobcu, že až po vykonaní posledného znaleckého dokazovania bol objektívne schopný reálne zistiť komplexné informácie o ustálení svojho zdravotného stavu a objektívnom vyčíslení škody na zdraví. Po zhodnotení výsledkov dokazovania žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 46.819,38 eur, titulom

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 24.561,79 eur a náhradu za vynaložené liečebné náklady vo výške 6.428,46 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. Nárok žalobcu na úroky z omeškania posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení a a v spojení s a . Dôvodil, že ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o nákladoch na liečenie, čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu, teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch mal za to, že je potrebné z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia (t. j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2011, sp. zn. ). K priznanej náhrade za SSU vo výške 46.819,38 eur priznal tiež žalobcovi úroky z omeškania, o ktorých rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, pričom žalobca žalovanú požiadal o plnenie dňa 15.04.2008 a uplatnil si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 26.05.2008, kedy žalovaná čiastočne plnila a v časti odmietla plnenie. Podľa nariadenia vlády č. v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (v rozhodnom období bola vo výške 4,25%). V danom prípade žalobca správne podľa názoru súdu určil počiatok omeškania na deň, v ktorom mu bolo odmietnuté dobrovoľné plnenie a žalobcovi priznal úroky z omeškania z istiny priznanej titulom základnej náhrady SSU žalobcovi a súčasne úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 56.917,18 eur od 26.05.2008 do 28.05.2008, zo sumy 48.491,38 eur od 29.05.2008 do 02.06.2010 a zo sumy 46.819,38 eur od 03.06.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úroky z omeškania (tak z SSÚ ako aj liečebných nákladov) súd prvej inštancie žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. Zároveň nepriznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania z priznaného nároku bolestného dôvodiac, že do omeškania v tomto smere sa žalovaná nedostala. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil v súlade s s poukazom na výšku uloženej povinnosti žalovanej.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1, , , , , , , , , Obč. zákonníka, , , , , , , , , , , , , , , , , , , veta prvá, , o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU, Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z roku 2011 o výške náhrady za bolesť a SSU, , , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , veta prvá, Obč. zákonníka, nariadenia vlády č. 87/95 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , , v spojení s a žalobcovi priznal ako strane úspešnej v spore právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, pričom náhrada trov konania sa bude počítať len z prisúdenej sumy s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním rozhodol súd v súlade s tak, že štátu priznal nárok za zaplatenú odmenu a náhradu hotových výdavkov nepokrytých preddavkami zo strany strán sporu z dôvodu, že strany sporu si nesplnili svoju povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie s tým, že aj v tomto prípade o výške náhrady trov štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná, smerujúc svoje odvolanie voči výrokom II., III., IV., ktorými ju súd prvej inštancie zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za SSU, zvýšené SSU, liečebné náklady, tiež úrok z omeškania a tiež voči súvisiacemu výroku VI. o trovách konania medzi stranami sporu, navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu rozhodnutia v týchto odvolaním napadnutých častiach tak, že žaloba bude zamietnutá a náhrada trov konania bude stranám sporu priznaná podľa ich úspechu v spore. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. , , a (porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existencia inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - naplnenie ktorých

vzhliadala v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, tiež nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie), namietala predovšetkým nedôvodnosť osobitného hodnotenia poškodenia zdravia u žalobcu, a to v konkrétnostiach pokiaľ ide o súvzťažné hodnotenie niektorých položiek SSU v konečnom znaleckom posudku z roku 2017, ktoré v odvolaní aj konkretizovala. Tvrdila nesprávne posúdenie účinkov ňou vznesenej námietky premlčania, namietala tiež správnosť priznania nároku na úrok z omeškania k SSU. Nad rámec toho, že rozhodnutie v časti týkajúcej sa úrokov podľa jej názoru prakticky neobsahuje odôvodnenie pokiaľ ide o to, ako súd dospel k jednotlivým dátumom omeškania žalovanej, ani ako dospel k sumám, pri ktorých určil omeškanie žalovanej, tak sebe vlastným spôsobom rozhodol aj o omeškaní od roku 2008 resp. 2010 aj u náhrad, vychádzajúcich z položiek, ktoré boli prvýkrát hodnotené až v roku 2017. Pokiaľ znalecká organizácia ohodnotila poškodenie zdravia v roku 2017 s tým, že hodnotila aj položky, ktoré dovtedy žiaden posudok neobsahoval, nie je žalovanej známe, na základe akých dôvodov súd prvej inštancie aj v tomto smere úrok z omeškania, naviac aj za premlčané položky žalobcovi priznal. Ďalším dôvodom takto nesprávne priznaného príslušenstva, a to vecným, je skutočnosť, že žalovaná v lehotách ustanovených ( a ) informovala žalobcu o dôvodoch, pre ktoré jednotlivé položky neuznáva a prečo náhradu za ne žalobcovi neuhradí, preto sa nemohla vo vzťahu k nemu dostať ani do omeškania a pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol inak, nerešpektoval tak právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR zo dňa 22.11.2018 pod sp. zn. , ktorý ako názor najvyššej súdnej autority má v okolnostiach danej veci podstatný význam. V ďalšom namietala aj podľa jej názoru nedôvodné priznanie zvýšenia základného SSU na 45 %, tiež vo vzťahu k priznaniu náhrady za základ SSU a zvýšenie SSU matematické nesprávnosti, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie pri výpočte plnení žalovanej a následnom rozhodovaní, keď niektoré náhrady za SSU nezapočítal na zvýšenie. Za nesprávny považovala aj spôsob rozhodovania o náhrade za vynaložené liečebné náklady, ktoré nepovažovala za dôvodne priznané a v konečnom dôsledku namietala tiež nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol tiež žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, smerujúc svoje odvolanie voči zamietajúcej časti rozhodnutia (výrok V.) ako aj súvisiacemu výroku VII., ktorým súd prvej inštancie priznal štátu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je založené na nesprávnych skutkových záveroch) a posúdiac obsah odvolania tiež uvedený v ust. resp. d/ (porušenie práva na spravodlivý proces, prípadne existencia inej vady majúcej za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci v dôsledku tvrdeného v určitých častiach nedostatočne odôvodneného napadnutého rozhodnutia) namietal predovšetkým, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil základný počet bodov hodnotenia SSU ako aj hodnotu bodu z ktorého dôvodu k náhrade zostáva ešte 12.232,08 eur. V nadväznosti na to sa žalobca nestotožňoval ani so sumou priznaného zvýšenia náhrady za SSU majúc za to, že mu ešte patrí nárok na zvýšenie náhrady v sume 31.256,04 eur (aj po zohľadnení 10 % spoluviny a doteraz poukázaných plnení). V ďalšom namietal, že súd prvej inštancie mu nepriznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej mu náhrady liečebných nákladov, v ktorej časti rozhodnutie súdu nie je vôbec odôvodnené, keď súd len konštatuje, že v prípade rozhodnutia o nákladoch na liečenie, nastáva čas plnenia rozhodnutím súdu. V zmysle má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Je teda zrejmé, že tieto sa platia priamo poškodenému. Uvedenému právu poisteného zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Taktiež v zmysle ust. uvedeného zákona má poškodený právo uplatniť právo na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľovi. Aj tomuto zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Ide o základnú a najpodstatnejšiu právnu povinnosť poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva a keďže v zmysle sa škoda uhrádza v peniazoch, ide o peňažnú povinnosť poisťovateľa, pri ktorej má tento postavenie dlžníka a poškodený postavenie veriteľa. Uvedené plnenie náhrady škody musí byť zaplatené riadne a včas, ako to ukladá ust. . Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle do omeškania, a to bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle poškodenému oznámenie v zmysle , . Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti

poisťovateľa, i keď spolu súvisia. Oznámením o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia, nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí a túto náhradu plniť riadne a včas. Z uvedených dôvodov preto žalobca trvá na priznaní nároku na úrok z omeškania z priznanej mu náhrady liečebných nákladov, ktoré mu neboli súdom prvej inštancie priznané vôbec a to v rozsahu: úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.232,49 eur od 04.09.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 374,02 eur od 05.12.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 958,49 eur od 26.01.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 677,84 eur od 23.04.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 64,80 eur od 25.05.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 335,52 eur od 30.09.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 82,76 eur od 12.02.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.176,59 eur od 09.08.2010 do zaplatenia a v končenom dôsledku úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 386,41 eur od 19.06.2012 do zaplatenia. Zároveň považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou mu priznal nárok na úrok z omeškania z náhrady za SSU (základnej) a to vo výške 8,5% ročne zo sumy 56.917,18 eur od 26.05.2008 do 28.05.2008, zo sumy 48.491,38 eur od 29.05.2008 do 02.06.2010 a zo sumy 46.819,38 eur od 03.06.2010 do zaplatenia, avšak nad rámec toho s poukazom na nesprávne stanovený počet bodov a hodnotu bodu SSU požaduje ešte zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 31.556,73 eur od 13.10.2017 do zaplatenia. V konečnom dôsledku za nesprávny považuje žalobca aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým tento priznal štátu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 % dôvodiac, že si žalobca nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, ktorý záver neumožňuje zaviazať žalobcu, ako úspešnú stranu v konaní, na náhradu trov konania štátu. Postup súdu v tomto smere bol arbitrárny a nemá oporu v ustanoveniach .

8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu podanému žalobcom uviedla, že s týmto sa nestotožňuje, nepovažuje ho za dôvodné vo všetkých jeho častiach. Preukázala v konaní, že informovala žalobcu o dôvodoch neplnenia, a preto uplatnené úroky z omeškania nie sú dôvodné, čo podľa jej názoru potvrdzuje aj súdna prax najvyšších súdnych autorít. Nestotožňuje sa ani s nárokom žalobcu vyšší rozsah základnej náhrady za SSU, hodnotu bodu, či na priznanie 50 % zvýšenia náhrady SSU. Za dôvodné nepovažuje odvolanie ani v časti nároku na úrok z meškania z priznanej náhrady nákladov na liečenie. Pokiaľ súd nepriznal takéto úroky z omeškania, rozhodnutie považuje za správne, poukazujúc na rozhodnutie NS SR, č. k. , , tiež rozhodnutie NS SR zo dňa 27.05.2020. Navrhuje, aby odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné a žalovanej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu podanému žalovanou uviedol, že s týmto nesúhlasí vrátane námietky smerujúcej voči priznanému úroku z omeškania k časti istiny základného SSU, ktorý nárok podľa jeho názoru je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím na to, aké právne povinnosti má poisťovateľ voči poškodenému a kedy sa s plnením uložených povinností dostáva do omeškania, pričom je potrebné mať na zreteli, že každému právu jedného subjektu zväčša zodpovedá právna povinnosť iného subjektu. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovanej produkuje identickú argumentáciu, ktorú na podporu tohto nároku produkoval v priebehu konania, aj v samotnom odvolaní, ktorá ťažiskovo spočíva v tom, že ani ust. a nediskvalifikuje súd priznať nárok na úrok z omeškania vo svetle . Ustanovenia upravujú nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinnosti poisťovateľa v zmysle uvedeného zákona, nezaoberajú sa však žiadnym spôsobom dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu, a teda je nevyhnuté na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ust. , čo súd prvej inštancie aj správne urobil. Poukazuje na to, že identický právny názor zaujal aj NS ČR v rozsudku sp. zn. zo dňa 17.12.2009. Preto aj výklad ust. , prezentovaný v odvolaní žalovanou, považuje žalobca za chybný. Poukazuje na to, že jeho osvojením si by došlo k ústavno-právnym dôsledkom a absurdným záverom. Poisťovateľ by totiž uvedením akéhokoľvek dôvodu, aj absurdného či protiprávneho a jeho oznámením poškodenému, podľa mohol odmietať a zadržiavať plnenie, ktoré poškodenému riadne a právom patrí a vyhýbať sa tak plneniu svojej základnej povinnosti poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, a to bez akýchkoľvek právnych následkov, čo je podľa jeho názoru neakceptovateľné a takýto spôsob usporiadania občiansko-právnych vzťahov by bol zjavne v rozpore s princípom právnej istoty ako jedným

zo základných pilierov právneho štátu ( SR), nakoľko by absolútne popieral a negoval legitímne očakávania poškodeného ako účastníka občiansko-právneho vzťahu, že mu jeho škoda bude včas a riadne nahradená, čo by bolo tiež v zjavnom rozpore so zásadou rovnosti práva ( SR), pretože by vytvoril zásadnú nerovnováhu v právnom postavení medzi poisťovateľom, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poškodeným, a to jednoznačne v prospech poisťovateľa. Trvá na nároku na úrok z omeškania tak k náhrade za SSU ako aj liečebných nákladov.

10. Žalovaná vo svojej replike na vyjadrenie žalobcu k ňou podanému odvolaniu uviedla, že vyjadrenie žalobcu berie na vedomie, avšak sa s ním nestotožňuje a replikuje skutočnosti produkované v odvolaní.

11. Žalobca vo svojej replike na písomné vyjadrenie žalovanej k žalobcom podanému odvolaniu uvádza, že sa s jej argumentáciou nestotožňuje. Naďalej nesúhlasí s názorom žalovanej, pokiaľ ide o nároky na úroky z omeškania, ktorá pritom odkazuje na rozhodnutia NS SR, keďže tieto podľa jeho názoru vykazujú zjavné nedostatky. Právny názor vyslovený NS SR v uvedených rozhodnutiach zásadným spôsobom popiera tri základné funkcie úroku z omeškania, ktoré tento inštitút podľa právnej teórie obsahuje. Ide o funkcie preventívnu, represívnu a satisfakčnú, keďže pri jeho aplikácii sa poisťovateľ môže vyhnúť svojej povinnosti plniť bez toho, aby na to bola viazaná sankcia. Vyšší súd v spomínaných rozhodnutiach opomenul prihliadnuť na to, že v prípade ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP nejde o legislatívnu medzeru v tom zmysle, že právny poriadok upravuje len povinnosť platiť úrok z omeškania v prípade nesplnenia povinnosti poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP a neupravuje povinnosť platiť úrok z omeškania v prípade nesplnenia samotnej povinnosti poisťovateľa plniť náhradu škody poškodenému. Aj v tomto smere replikuje svoju odvolaciu argumentáciu o tom, že v takomto prípade je potrebné aplikovať ust. , ktoré súd prvej inštancie aj správne aplikoval. Rozhodnutie NS SR, na ktoré poukazuje vo vzťahu k tejto problematike práve žalovaná, bolo podrobené veľmi vecnej a racionálnej kritike odbornej verejnosti.

12. Žalovaná vo svojej duplike na repliku žalobcu replikuje skutočnosti, ktoré už boli ňou produkované, či už v samotnom odvolaní, alebo vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Žiadne ďalšie zásadné, či významné argumenty neprodukuje.

13. Žalobca vo svojej duplike na repliku žalovanej identicky ako žalovaná, replikuje skutočnosti, ktoré už boli ním produkované, či už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, v samotnom odvolaní, či vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania a to v rozsahu podaných odvolaní podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach - vo výroku IV., ktorým bola zaviazaná žalovaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu liečebných nákladov a v časti výroku V., ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej náhrady za liečebné náklady ako vecne správny potvrdiť podľa a v napadnutých častiach (vo výrokoch II., III., v zostávajúcej zamietajúcej časti výroku V., VI. a VII.) za použ. zmeniť, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady na jeho potvrdenie, ani zrušenie v tomto rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej – zastavujúcej časti (výrok I.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola. 15. V konkrétnosti o podaných odvolaniach rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 29. júna 2021 pod č.k. -1006 a to tak, že výrokom I. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vo výroku IV., ktorým bola zaviazaná žalovaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu liečebných nákladov a v časti výroku V., ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej náhrady za liečebné náklady potvrdil, výrokom II. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (vo výrokoch II., III., v zostávajúcej zamietajúcej časti výroku V., VI. a VII.) zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 60.387,49 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ďalej že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 34.882,95 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie a v odvolacích konaniach v rozsahu 100%, ktorých výpočtovým základom je hodnota nároku priznaného súdom a v konečnom dôsledku, že štát má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. Vychádzajúc z odôvodenia vyššie uvedeného skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci, nebolo vyhovené námietkam žalovanej týkajúcim sa priznania účinkov ňou vznesenej námietky premlčania, výšky priznanej náhrady za liečebné náklady, na strane druhej bolo čiastočne vyhovené námietkam žalobcu o nesprávne ustálenom rozsahu náhrady základnej za SSU, čiastočne vyhovené námietkam o zvýšení náhrady za SSU, úspech zaznamenal s námietkami voči trovám konania štátu a v konečnom dôsledku bolo vyhovené námietkam žalovanej o nemožnosti priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo základnej náhrady SSU a náhrady liečebných nákladov.

17. Predmetom vtedajšieho odvolacieho prieskumu teda bola aj správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na úrok z omeškania k základnej náhrade za SSU podľa , Obč. zákonníka v spojitosti s ust. napriek tomu, že žalovaná ako poskytovateľ náhrady a poisťovateľ si splnila svoju povinnosť v zmysle zákona o PZP ( ) oznámiť žalobcovi ako poškodenému dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť mu plné, ním nárokované poistné plnenie. Odvolací súd vychádzal pri svojom právnom posúdení vzniku nároku na úroky z omeškania zo znenia ustanovení , a a tiež zo záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. („...poisťovňa sa dostáva do omeškania až po právoplatnom rozsudku súdu o výške náhrady škody...“). Konštatoval, že žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, lebo: „Žalovaná si splnila všetky zákonom požadované jej povinnosti, t.j. v stanovenej lehote poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré mu odmietla poskytnúť plné poistné plnenie vo vzťahu ku všetkým jeho nárokom, tiež dôvody jeho krátenia pre neakceptovanie niektorých položiek, teda povinnosť plynúcu jej z zákona o PZP, nie je preto vychádzajúc z názoru opakovane prezentovaného vyšším súdom vo vzťahu k danej problematike, povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa zákona o PZP. Pri riešení tejto otázky odvolací súd vychádzal tiež z odôvodnenia rozhodnutia najvyššej súdnej autority a to NS SR pod sp.zn. z ktorého vyplýva, že dotknutú spornú otázku považuje najvyšší súd svojimi rozhodnutiami (pod zn. , sp. zn. a ďalšími) za vyriešenú a zodpovedanú, v zmysle nemožnosti nad limity dané zákonom PZP (t.j. pri splnení povinnosti poisťovateľa podľa / úrok z omeškania poškodenému priznať, vo svetle čoho nárok žalobcovi na úroky z omeškania nepriznal, keďže v okolnostiach posudzovanej veci nebolo sporné, že žalovaná si splnila všetky zákonom požadované povinnosti, t.j. v stanovenej lehote poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré mu odmietla poskytnúť plné poistné plnenie vo vzťahu ku všetkým jeho nárokom, tiež dôvody jeho krátenia pre neakceptovanie niektorých položiek, teda povinnosť plynúcu jej z zákona o PZP, nie je preto vychádzajúc z názoru opakovane prezentovaného vyšším súdom vo vzťahu k danej problematike, povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Zmenil vo vzťahu k týmto nárokom rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti ktorou priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z náhrady za SSU (v tomto rozsahu žalobu zamietol) a potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol nárok žalobcu na úrok z omeškania z náhrady za liečebné náklady.

18. V dôsledku dovolacej intervencie žalobcu dotýkajúcej sa časti vyššie identifikovaného rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci a to zamietnutia jeho nárokov na úroky z omeškania zo základnej náhrady za SSU a priznanej náhrady za liečebné náklady, Najvyšší súd SR ako súd dovolací, uznesením zo dňa 28. februára 2023 pod č.k. -1092, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. júna 2021, sp. zn. v časti I. výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 9. októbra 2019, č. k. -911, v V. výroku, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej náhrady za liečebné náklady v sume 6.428,46 eur a v časti II. výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 9. októbra 2019, č. k. -911, ktorým v časti týkajúcej sa príslušenstva žalobcovi priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 60.387,93 eur žalobný návrh zamietol zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie (teda v častiach týkajúcich sa rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na úroky z omeškania). V zostávajúcich častiach rozhodnutie odvolacieho súdu vrátane náhrady trov konania zostalo nedotknuté. Zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu bolo založené na tom, že ústavný súd svojimi rozhodnutiami pod sp. zn. zo 14.10.2021 a sp. zn. zo 14.10.2021 zrušil rozhodnutia najvyššieho súdu, na záveroch ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie v dotknutej otázke (o čom však odvolací súd v čase svojho

rozhodnutia nemohol vedieť) a spornú otázku posúdil odlišne a to tak, že ak poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo, čo sa následne prejavilo aj v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu (príkladmo v rozhodnutiach sp. zn. z 27.4.2022, sp. zn. z 25.4.2022, sp. zn. z 20.7.2022 a zo 14.12.2022), ktoré však na časovej osi boli vydané až po rozhodnutí odvolacieho súdu.

19. Po vrátení veci dovolacím súdom v rozsahu nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo základnej náhrady za SSU a náhrady za liečebné náklady (čím sa vec v tomto rozsahu dostala opätovne do štádia odvolacieho konania), odvolací súd s poukazom na to, že v podaniach žalobcu produkovaných po uplynutí lehoty na podanie odvolania (v rámci následného priebehu odvolacieho a dovolacieho konania) vykazovali určité odlišnosti v porovnaní s odvolacím návrhom (tak ako bol konštruovaný v lehote na podanie odvolania - inak uvádzaný niekde počiatok omeškania, či výška úroku z omeškania, tiež niektoré sumy z ktorých žiada úrok priznať) bez vysvetlenia, ktoré by tieto odlišnosti sprevádzalo, pričom tieto podania neboli opoznateľne formulované ako zmena žaloby (naviac zmenu žaloby možno iniciovať najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej alebo do vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ak sa takéto rozhodnutie nevyhlasuje, čomu korešponduje aj znenie , ktoré neumožňuje meniť žalobu v priebehu odvolacieho konania, nakoľko zmena žaloby v priebehu odvolacieho konania by poprela samotný zmysel odvolacieho konania), odvolací súd vyzval žalobcu prostredníctvom jeho PZ, aby zosumarizoval a zosúladil svoje nároky s odvolacím návrhom uplatneným v rámci plynutia lehoty na podanie odvolania (keďže len v jeho rozsahu bolo napadnuté rozhodnutie o týchto nárokoch dotknuté suspenzívnym účinkom odvolania). Žalobca v reakcii na to niektoré pravdepodobne opisné nesprávnosti odstránil, niektoré naďalej pretrvávali, avšak opoznateľne neformuloval zmenu žaloby (pravdepodobne vzhľadom na limity v tomto smere dané ust. ), preto odvolací súd o týchto ako o zmene žaloby ani nerozhodoval. Žalobca však zosumarizoval v tomto podaní aj skutočnosti (produkované už pred súdom prvej inštancie) od ktorých odvodzoval počiatok jednotlivých omeškaní, či výšku súm, z ktorých úroky (predovšetkým týkajúce sa náhrady za liečebné náklady ktoré boli diferencované) uplatňoval.

20. Žalovaná v reakcii na obsah vyššie uvedeného podania žalobcu, ktoré jej bolo doručené na vyjadrenie, napriek právnemu názoru dovolacieho súdu formálne zotrvávala na svojom stanovisku o nemožnosti požadované úroky žalobcovi priznať, v konkrétnosti však pokiaľ ide o skutočnosti produkované žalobcom, od ktorých odvodzuje počiatok jednotlivých omeškaní, výšku uplatňovaných úrokových sadzieb, či dielčie sumy z ktorých úrok požaduje v prípade náhrady liečebných nákladov nespochybňovala (len poukazovala na určité odlišnosti na ktoré reagoval tiež odvolací súd zmienenou výzvou), v prípade nárokovaného úroku z náhrady za SSU mala za to, že vznik omeškania tu je možné odvodzovať až od doručenia finálneho znaleckého posudku z roku 2017, na ktorom bolo založené predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol priznaný žalobcovi t.č. už právoplatne nárok na náhradu za základné SSU, s pripočítaním lehoty troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti, prípadne aj 15 dňovej lehoty na plnenie, poukazujúc pritom na to, že odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí zásadnú otázku vzniku základného nároku a časového momentu jeho možného uplatnenia žalobcom, významnú pre určenie tiež počiatku omeškania zodpovedal spôsobom, ktorý umožňuje priznanie úroku z omeškania z SSU až po doručení znaleckého posudku z roku 2017, pričom žalobca tento nesprávne uplatňuje na časovej osi už od roku 2008, ktorý mu takto nemožno priznať. Zároveň poukazovala na nemožnosť zmeny žaloby v odvolacom konaní. V konečnom dôsledku tiež uvádzala, že na nároky, s ktorými súvisí požiadavka aj na úroky po rozhodnutí odvolacieho súdu plnila, dôkaz o tom však nepredložila a samotný žalobca to nepotvrdil.

21. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“), ktorým bol zrušený (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov.

22. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

23. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

24. V posudzovanej veci konanie bolo začaté ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu , vo veci bolo rozhodnuté a odvolanie bolo podané už za účinnosti terajšieho procesného kódexu .

25. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolania podali v zákonnej lehote strany sporu, v neprospech ktorých boli odvolaniami napadnuté časti rozhodnutia vydané podľa (ďalej len „“), že boli podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

26. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach - vo výroku V. a to v rozsahu ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania k náhrade za liečebné náklady, ďalej vo vyhovujúcej časti výroku II. a v napadnutej – zamietajúcej časti výroku V. a to v rozsahu, ktorým rozhodol o nároku na zaplatenie úroku z omeškania k základnej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia za použ. zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko v tomto rozsahu neboli splnené zákonné predpoklady na jeho potvrdenie, ani zrušenie. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario). 27. Vychádzajúc z obsahu spisu, žalobca sa žalobným návrhom domáhal zo strany žalovanej zaplatenia náhrady škody na jeho zdraví pozostávajúcej z bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia a náhrady liečebných nákladov, spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, ako aj náhrady trov konania, právny základ ktorých nárokov odvodzoval od príslušných ustanovení o náhrade za bolesť a za sťaženie SSU, tiež ustanovenia a dôvodiac, že dňa 07.06.2007 utrpel ako spolujazdec vážne zranenia pri dopravnej nehode vozidla, ktorého prevádzkovateľ mal v čase nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu so žalovanou, ktorá mu na jeho nároky plnila len čiastočne.

28. Predmetom sporu po vykonaných priebežných zmenách žalobného návrhu, tiež dispozitívnych úkonoch čiastočných späťvzatí žaloby majúcich pôvod v priebežnom plnení žalovanou na jednotlivé nároky a po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Trenčín zo dňa 29. júna 2021 pod č.k. -1006 v častiach, ktorým bola priznaná žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia suma 60.387,49 eur, titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia suma 34.882,95 eur, titulom náhrady za liečebné náklady suma 6.428,46 eur a tiež voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie a v odvolacích konaniach v rozsahu 100%, predmetom odvolacieho prieskumu zostal len nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej náhrady za SSU (priznanej v sume 60.387,93 eur) a úroku z omeškania z náhrady za liečebné náklady (priznanej v sume 6.428,46 eur) ako dôsledok toho, že z dôvodov uvedených v bode 18/ odôvodnenia tohto rozhodnutia, predchádzajúce zamietajúce rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu o týchto nárokoch dovolací súd zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

29. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadli vo vzťahu k vyššie uvedeným nárokom (na zaplatenie úrokov z omeškania) odvolaním v tých – ktorých v neprospech nich vyznievajúcich častiach obe strany sporu, argumentujúc voči ich vecnej nesprávnosti skutočnosťami, ktoré v princípe ťažiskovo tvrdili a namietali už pred súdom prvej inštancie (samozrejme okrem námietok o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia).

30. V konkrétnosti žalobca ako odvolateľ namietal správnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k týmto nárokom (v rozsahu jeho zamietajúcej časti a v limitoch formulovaných jeho odvolacím návrhom) uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie) namietal tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia v časti vzťahujúcej sa k nepriznaniu mu úroku z omeškania z náhrady za liečebné náklady, ktorú námietku (aj keď ju takto v odvolaní priamo neformuloval) možno subsumovať pod odvolacie dôvody uvedené v ust. , resp. d/ (porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia). Za správne považuje rozhodnutie v časti, ktorou mu súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania z náhrady za SSU, i keď žiada ešte jeho navýšenie, čo súvisí s ním pôvodne namietanou nesprávne ustálenou výškou náhrady za SSU.

31. Žalovaná ako odvolateľka ťažiskovo uplatňuje vo vzťahu k týmto nárokom identické odvolacie dôvody ako žalobca, i keď ich naplnenie vzhliada v diferentných skutočnostiach. V konkrétnosti uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v časti ktorou priznal žalobcovi úrok z omeškania z náhrady za SSU), namieta tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti vzťahujúcej sa k priznanému úroku z omeškania, uplatňujúc tak aj dôvody na odvolanie uvedené v ust. , resp. d/ (porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia). Na strane druhej za správne považuje zamietnutie nároku na úrok z omeškania z priznanej náhrady liečebných nákladov.

32. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, nezistil žiadne procesné vady, zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia v jeho napadnutých častiach podľa a odvolatelia existenciu takejto vady ani netvrdili.

33. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal námietkami oboch odvolateľov o nedostatočnom odôvodnení (nepreskúmateľnosti) napadnutého rozhodnutia v nimi identifikovaných častiach vo svetle odvolacích dôvodov k naplneniu ktorých v prípade dôvodnosti takýchto námietok by prípadne mohlo dôjsť (odvolacie dôvody uvedené v ust. , prípadne d/ – porušenie práva na spravodlivý proces, prípadne existencia inej vady). 34. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) vyžaduje (ako to vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje tak najvyšší, ako aj ústavný súd), aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. ). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s , resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (, , ). Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

35. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je teda síce nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti

účastníkovi konať pred súdom (porušenie práva na spravodlivý proces), následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo aj Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016 vychádzajúc z ktorého len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedený v ust. , inak ide o tzv. inú vadu konania ( ), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

36. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia k dotknutým zostávajúcim nárokom sa vzťahujúceho, odvolací súd síce súhlasí s odvolateľmi, že určité nimi produkované argumenty neboli v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia zodpovedané, čím jeho presvedčivosť je značne spochybnená a parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami danými ust. neboli argumentačne vo vzťahu k prijatému rozhodnutiu dostatočne vyčerpané, pokiaľ by však aj bolo možné dospieť k záveru o porušení práva na spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu priznaných aj nepriznaných úrokov z omeškania (z SSU a liečebných nákladov), čo by štandardne indikovalo k zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, v okolnostiach danej veci takýto postup znemožňuje ust. , vychádzajúc zo znenia ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a/ rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b/ odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, o ktorý prípad ide tiež v posudzovanej veci, ktorého výslovné znenie nepripúšťa vo veci inú možnosť, ako povinnosť odvolacieho súdu, aby sám vo veci bez ohľadu na zistené nedostatky rozhodnutia, pri naplnení predpokladov daných uvedeným ustanovením aj rozhodol (porovnaj Nález Ústavného súdu SR -54 zo dňa 15.08.2018). Neúplnosť, či nedostatočná presvedčivosť odôvodnenia k dotknutým nárokom sa vzťahujúca, teda nie je spôsobilou v danej veci privodiť zrušujúce rozhodnutie, ktorý zistený nedostatok v tomto smere (bez ohľadu na jeho závažnosť) bude musieť vlastnou činnosťou skonvalidovať v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolací súd. 37. Ďalšou časťou odvolacích námietok tak žalobca (voči zamietajúcej časti), ako ak žalovaná (voči vyhovujúcej časti), smerovali voči správnosti skutkových a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie o nárokoch na úroky z omeškania z SSU a náhrady liečebných nákladov súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. a ).

38. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

39. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

40. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností vo svetle odvolacích námietok odvolateľov so zreteľom na právny názor obsiahnutý v zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu v tejto veci, vyhodnotil tieto odvolací

súd ako čiastočne opodstatnené, indikujúce k zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa a to z nasledovných dôvodov:

41. Predmetom konania pred odvolacím súdom je ťažiskovo a primárne spor o interpretáciu ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

42. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

43. Odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí v tejto veci, opierajúc sa o v čase jeho rozhodovania štandardnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zvolil v zhode s argumentáciou prezentovanou žalovanou výklad, ktorý viedol k zamietnutiu nároku žalobcu na úroky z omeškania s plnením náhrady škody na jej zdraví (konkrétne náhradu za SSU a liečebné náklady), keď bol toho názoru, že priznanie úroku z omeškania prichádza do úvahy len v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti poisťovateľa. Žalobca od počiatku ponúka inú interpretáciu dotknutého ustanovenia s poukazom na všeobecnú úpravu , ktorú navrhuje aplikovať ako subsidiárnu vo vzťahu k omeškaniu s plnením peňažného záväzku, ktorý výklad by bol v jeho prospech a prostredníctvom ktorého by podľa jeho názoru bol dosiahnutý účel právnej úpravy inštitútu úrokov z omeškania ako taký.

44. V konkrétnosti danej veci aj v tomto štádiu pretrvávajúci spor v tejto otázke s konečnou platnosťou vyriešil najvyšší súd v rámci konania o dovolaní podanom žalobcom, keď svojim uznesením zo dňa 28. februára 2023 pod č.k. -1092 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. júna 2021, sp. zn. v časti I. výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 9. októbra 2019, č. k. -911, v V. výroku, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej náhrady za liečebné náklady v sume 6.428,46 eur a v časti II. výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 9. októbra 2019, č. k. -911, ktorým v časti týkajúcej sa príslušenstva žalobcovi priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 60.387,93 eur žalobný návrh zamietol, zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie (teda v častiach týkajúcich sa rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na úroky z omeškania tak z náhrady za SSU ako aj liečebných nákladov), založiac svoje rozhodnutie na tom, že ústavný súd svojimi rozhodnutiami pod sp. zn. zo 14.10.2021 a sp. zn. zo 14.10.2021 zrušil rozhodnutia najvyššieho súdu, na záveroch ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie v dotknutej otázke (o čom však odvolací súd v čase svojho rozhodnutia nemohol vedieť) a spornú otázku posúdil odlišne a to tak, že ak poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo, čo sa následne prejavilo aj v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu (príkladmo v rozhodnutiach sp. zn. z 27.4.2022, sp. zn. z 25.4.2022, sp. zn. z 20.7.2022 a zo 14.12.2022, ktoré však na časovej osi boli vydané až po rozhodnutí odvolacieho súdu).

45. Keďže odvolací súd je vyššie uvedeným právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tejto konkrétnej veci viazaný ( ), je argumentácia žalovanej, založená na odlišnej interpretácii ust. o PZP nespôsobilou k rozhodnutiu v tomto smere vydanom na prospech žalovanej (zamietnutie nároku na úroky tak z SSU ako liečebných nákladov), keďže nemá oporu v aktuálnej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít.

46. Spomínaná rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (NS SR a ÚS SR) v tejto otázke je založená na tom, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie s plnením peňažného záväzku a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by takto mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie prešetrenia poistnej udalosti a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona má svoje opodstatnenie

v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; ) vzniknutej z ublíženia na zdraví.

47. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľovi. Tomuto právu zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Uvedená právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému, ktorá vyplýva najmä z ustanovení a zákona, je základnou a najpodstatnejšou právnou povinnosťou poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva. Plnenie náhrady škody musí byť zaplatené riadne a včas, ako to ukladá ustanovenie , ktorý sa subsidiárne aplikuje na základe zákona. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody, ktorá mu reálne patrí riadne a včas, dostáva sa v zmysle do omeškania. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí riadne a včas. Ustanovenie zákona upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia a oznamovacej) povinností poisťovateľa v zmysle zákona. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť náhradu škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade s zákona subsidiárne aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne, dostáva sa s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo 7. septembra 2022).

48. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

49. Podľa ustanovenia prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

50. Podľa ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

51. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31. 12. 2008 zákonná výška úroku z omeškania predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby NBS, v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a v znení účinnom od 1.1.2015 je podľa uvádzaného nariadenia výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. V konkrétnosti posudzovanej veci tak v ďalšom bolo potrebné preskúmať splnenie povinnosti žalovanej plniť riadne a včas na nároky poškodeného (žalobcu) v časti náhrady za SSU a liečebných nákladov, ako predpokladu pre záver o vzniku omeškania a zaoberať sa tiež v prípade pozitívneho záveru počiatkom a rozsahom omeškania.

53. Žalobca požaduje úrok z omeškania z priznanej mu náhrady za liečebné náklady, ktorý nárok, upravený § 449 ods. 1 Obč. zákonníka nepochybne patrí k pohľadávkam vzniknutým mu z ublíženia na zdraví.

54. Žalobcom uplatnené a preukázateľne vynaložené liečebné náklady s určením ich hodnoty po odpočítaní 10% spoluviny boli uplatnené v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vychádzajúc z obsahu spisu za: Tendo liberty - posilovací stroj (1.082,52 eur), AB Doer posilovač brucha (65,12 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 11/07 (59,75 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 12/07 (164,31 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 1/08 (194,18 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 2/08 (149,37 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 3/08 (104,56 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 5/08 (70,20 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 6/08 (149,37 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 7/08 (56,02 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 8/08 (48,55 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 9/08 (227,79 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 10/08 (59,75 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 11/08 (85,89 eur), MARWELL 4, 5/09 (129,60 eur), MARWELL - rekondičné cvičenia 3/09 (64,80 eur), Rehabilitácia IMF - A. E. C. (261,86 eur), Rehabilitácia EMG - A. E. C. (304,99 eur), Ambulatórium IMF terapia Brno (489,13 eur), Ambulatórium IMF terapia Brno (84,55 eur), B. A. F. - poradenstvo (150,80 eur), CLEANOSET - antibakteriálne sedátko (763,51 eur), G. B. H. (95,60 eur), G. B. H. (58,85 eur), G. B. H. (119,50 eur), Physio Roll (43,07 eur), Terapia Gaia (107,55 eur), Teplice, 454,10 eur, QUCKIE SMOVIE doplatok (321,15 eur), Blatníky plastové (167,81 eur), SLK Piešťany - vstupné na bazén 13 x 6,64 eur (77,69 eur), Centrum paraplégie ubytovanie Praha (201,26 eur), Centrum paraplégie ubytovanie Praha (163,35 eur), zapožičanie vozíka do vody (135,01 eur), lieky Nasonex + Nezera (8,57 eur), lieky + vyšetrenia (72,87 eur), lieky (18,87 eur), SLK vstup do bazéna 7 x 19,92 eur (125,50 eur), SLK vstup do bazéna 17 x 10,50 eur (160,20 eur), SLK vstup do bazéna (3,15 eur), SLK vstup do bazéna 5 x 13,28 eur (59,76 eur), SLK vstup do bazéna 2 x 7,- eur (12,60 eur), SLK vstup do bazéna 2 x 14,- eur (25,20 eur), sex vyšetrenie Úrazová nemocnica Brno (41,37 eur) a urol. vyšetrenie Úrazová nemocnica Brno (3,68 eur).

55. Súd prvej inštancie mu rozsudkom zo dňa 9. októbra 2019, č.k. -911 tieto priznal v celkovej výške 6.428,46 eur, nepriznajúc mu tak náhradu za CLEANOSET - antibakteriálne sedátko, blatníky plastové, lieky Nasonex + Nezera, lieky + vyšetrenia a lieky, z dôvodu, že v prípade žalobcu nebolo ich možné príčinne spájať s nevyhnutnosťou stavu po škodovej udalosti a nebolo tiež preukázané ani ich konkrétne vynaloženie zo strany žalobcu, ktoré jeho rozhodnutie v tejto časti bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 29. júna 2021, sp. zn. , ktorý nárok (nedotknutý ani dovolacím konaním) mu je takto priznaný právoplatne.

56. Medzi stranami nie je sporným, že liečebné náklady tak, ako na časovej osi žalobcovi vznikali, uplatňoval tento či už priamo u žalovanej, alebo prostredníctvom súdu v priebehu prvoinštančného konania v tejto veci.

57. Z tvrdení žalobcu, proti ktorým ani v najmenšom v konkrétnostiach žalovaná z hľadiska ich správnosti nenamietala, a zároveň vychádzajúc tiež z obsahu spisu, žalobca takto náhradu liečebných nákladov uplatňoval nasledovne:

- podaním zo dňa 04.06.2008: - posilňovací stroj Tendo Liberty v sume 36.235,00 Sk, t. j. 1.202,80 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 1.082,52 eur; posilňovač brucha AB Doer v sume 2.180,00 Sk, t. j. 72,36 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 65,12 eur; rekondičné cvičenia B. I. H. - B. v novembri 2007 v sume 2.000,- Sk, t. j. 66,39 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 59,75 eur; rekondičné cvičenia B. I. H. - B. v decembri 2007 v sume 5 500,- Sk, t. j. 182,57 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 164,31 eur; rekondičné cvičenia B. I. H. - B. v januári 2008 v sume 6.500,- Sk, t. j. 215,76 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 194,18 eur; rekondičné cvičenia B. I. H. - B. vo februári 2008 v sume 5.000,- Sk, t. j. 165,97 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 149,37 eur; rekondičné cvičenia B. I. H. - B. v marci 2008 sume 3.500,- Sk, t. j. 116,18 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 104,56 eur;

- rehabilitácia IMF terapiou, AMBULATORIUM, Brno v sume 6.800,- Kč, t. j. 290,95 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 261,86 eur; poradenstvo B. A. F. v sume 4.000,- Kč, t. j. 167,56 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 150,80 eur; teda týmto podaním náhradu nákladov spolu v sume 2 232,49 eur, ktorá mu bola aj právoplatne priznaná, z ktorej sumy si žalobca uplatnil úrok z omeškania od 04.09.2008 (po uplynutí troj mesačnej lehoty v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZoPZP" keď si následne žalovaná povinnosť plniť nesplnila) a to vo výške 8,5% ročne (čo zodpovedá výške úroku z omeškania

k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia )

- podaním zo dňa 19.08.2008: sedatko Cleanoset v sume 25.557,- Sk, t. j. 848,34 eur po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 763,51 eur; - akupunktúra B. D. H. v sume 3.200,- Sk, t. j. 106,22 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 95,60 eur; akupunktúra B. D. H. v sume 1.970,- Sk, t. j. 65,39 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 58,85 eur; rekondičné cvičenia B. I. H. — B. v máji 2008 v sume 2.350,- Sk, t, j. 78,00 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 70,20 eur; - rekondičné cvičenia B. I. H. - B. v júni 2008 v sume 5.000,- Sk, t. j. 165,97 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 149,37 eur; spolu v sume 1.137,53 eur; z ktorej sumy si žalobca uplatnil úrok z omeškania od 05. 12. 2008, kedy mu žalovaná čiastočne plnila jeho nároky a zvyšné nároky mu neuhradila; súdom mu bola priznaná suma 374,02 eur, keď tento za dôvodné neuznal náklady na sedatko Fleanoset), z ktorej si žalobca uplatňuje 5,5 % úrok z omeškania ročne od 05. 12. 2008 (kedy z postupu žalovanej ktorá na tieto náklady plnila len čiastočne bolo zrejmé, že v tomto rozsahu žalovaná nebude plniť); Úrok požaduje vo výške 6,5% ročne z priznanej sumy (čo zodpovedá výške úroku z omeškania k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia )

- podaním zo dňa 13.11.2008: rehabilitácia EMG, AMBULATORIUM, Brno v sume 8.300,- Kč, t. j. 338,88 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 304,99 eur; rekondičné cvičenia B., I. H. - B. v júli 2008 v sume 1.875,- Sk, t. j. 62,24 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 56,02 eur; rekondičné cvičenia B. I. H.

- B. v auguste 2008 v sume 1.625,- Sk, t. j. 53,94 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 48,55 eur; rekondičné cvičenia B. I. H. - B. v septembri 2008 v sume 7.625,- Sk, t. j. 253,10 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 227,79 eur; doplatok za stavači vozík Quckie v sume 9.750,- Sk, t. j. 356,83 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 321,15 eur (tento náklad bol pôvodne uplatnený podaním zo dňa 4.6.2008, ale až podaním zo dňa 13.11.2008 k tomuto nákladu doložil žalobca odporúčanie lekára); spolu v sume 958,50 eur, z ktorej sumy si žalobca uplatnil úrok z omeškania od 26. 01. 2009, kedy mu žalovaná odmietla nároky uhradiť; súdom priznaná suma 958,50 eur, z ktorej uplatňuje 10 % úrok z omeškania ročne (čo zodpovedá výške úroku z omeškania k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia )

- podaním zo dňa 17.03.2009: vyšetrenie za účelom IMG terapií v AMBULATORIUM, Brno v sume 543,48 eur, po odpočítaní spoluviny 10% sumu 489,13 eur, rekondičné cvičenia B. I. H. - B. v októbri 2008 v sume 2 000,- Sk, t. j. 66,39 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 59,75 eur; - rehabilitačná pomôcka Physio Roll v sume 1.442,- Sk, t. j. 47,86 EUR, pod odpočítaní spoluviny 10 % sumu 43,07 eur; rekondičné cvičenia B. I. H. - B. v novembri 2008 v sume 1.875,- Sk t. j. 95,43 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 85,89 eur; - spolu v sume 677,84 eur; ktorá mu bola aj súdom priznaná, z ktorej sumy si žalobca uplatnil úrok od 23. 04. 2009, kedy mu žalovaná nároky odmietla uhradiť; uplatňuje 9,25 % úrok z omeškania ročne (čo zodpovedá výške úroku z omeškania k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia )

- podaním zo dňa 20.05.2009: rekondičné cvičenia B. I. H. - B. v marci 2009 v sume 72,- eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 64,80 eur; - spolu v sume 64,80 eur; ktorá mu bola súdom aj priznaná, z tejto sumy si žalobca uplatnil úrok z omeškania od 25. 05. 2009, kedy mu žalovaná nároky odmietla uhradiť a to vo výške 9 % úrok z omeškania ročne (čo zodpovedá výške úroku z omeškania k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia )

- podaním zo dňa 18.09.2009: lieky NASONEX a CEZERA v sume 9,52 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 8,57 eur; blatníky na vozík v sume 186,46 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 167,81 eur, ubytovanie v Centre paraplégie v Prahe v sume 6.000,- Kč, t. j. 223,62 eur, po odpočítaní spoluviny sumu 201,26 eur; vstupy do bazéna v SLK Piešťany a.s. v celkovej sume 86,32 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 77,69 eur, rekondičné cvičenia B. I. H. - B. v apríli 2009 v sume 144,- eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 129,60 eur; spolu v sume 584,93 eur, z ktorej sumy si však žalobca v konaní uplatnil len časť v sume 511,90 eur, súdom mu bola priznaná len suma 335.52 eur (súd za dôvodné nepovažoval náklady na lieky NASONEX a CEZERA, ako ani náklady na blatníky) z ktorej si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od 30. 09. 2009, kedy mu žalovaná odmietla nároky uhradiť, uplatňuje 9 % úrok z omeškania ročne (čo zodpovedá výške úroku z omeškania k prvému dňu omeškania podľa

nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia )

- zmenou návrhu zo dňa 21.10.2011 uplatnil náhradu liečebných nákladov v sume 1.332,22 eur, ktoré zahŕňali neuhradené liečebné náklady, ktorých náhradu uplatnil žalobca u žalovaného podaním zo dňa 15. 01. 2010: rehabilitácia IMF terapiou, AMBULATORIUM, Brno v sume 93,94 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 84,55 eur, - zapožičanie špeciálneho vozíka MLOK na vjazd do vody v sume 150,01 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 135,01 eur; - spolu v sume 219,56 eur, z ktorej sumy si však žalobca v konaní uplatnil len časť v sume 82,76 eur, ktorá mu aj bola súdom priznaná a z nej si žalobcu uplatňuje 9 % úrok z omeškania ročne od 12. 02. 2010, kedy mu žalovaná listom oznámila, že uvedené náklady neuhradí (čo zodpovedá výške úroku z omeškania k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia )

- podaním zo dňa 22.04.2010: lieky a vyšetrenie v urologickej ambulancii v Trenčíne v celkovej sume 80,97 eur, po odpočítaní spoluviny 10 % sumu 72,87 eur; ubytovanie v SLK Piešťany v sume 645,80 eur, po odpočítaní 10 % spoluviny sumu 581,22 eur; vstupy do bazéna v SLK Piešťany 15x v sume 99,60 eur, po odpočítaní 10 % spoluviny sumu 89,64 eur; doplatok za mechanický vozík Hélium v sume 1.189,75 eur, po odpočítaní 10 % spoluviny sumu 1.070,78 eur, spolu v sume 1.249,46 eur; z ktorej sumy si žalobca uplatnil 9 % úrok z omeškania ročne od 09. 08. 2010, kedy mu žalovaná listom oznámila, že uvedené náklady neuhradí; súdom priznaná suma 1.176,59 eur (súd za dôvodné neuznal lieky a vyšetrenie v urologickej ambulancii v Trenčíne), ktorý uplatňovaný úrok zodpovedá výške úroku z omeškania k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

- zmenou návrhu zo dňa 26.04.2012 uplatnil náhradu liečebných nákladov v sume 613,68 eur, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 613,68 eur od 19.6.2012 do zaplatenia, uvedené liečebné náklady zahŕňali neuhradené liečebné náklady, ktorých náhradu uplatnil žalobca u žalovaného podaním zo dňa 19.03. 2012: lieky celkovo v sume 20,97 eur, po odpočítaní 10 % spoluviny sumu 18,87 eur; - pobyt v Centre Paraplégie, Praha, v sume 4.500,- Kč, t. j. 181,50 eur, po odpočítaní 10 % spoluviny - sumu 163,35 eur; vstupy do bazéna v SLK Piešťany v sume 429,34 eur, po odpočítaní 10 % spoluviny 386,41 eur; sexuologické vyšetrenie Úrazová nemocnica Brno v sume 1.146,00 Kč, t. j. 45,97 eur, po odpočítaní 10 % spoluviny sumu 41,37 eur; urologické vyšetrenie Úrazová nemocnica Brno v sume 105,- Kč, t. j. 4,09 eur, po odpočítaní 10 % spoluviny suma 3,68 eur; spolu v sume 613,68 eur; súdom priznaná suma 594,81 eur (súd za dôvodné nepovažoval náklady na lieky), uplatňuje 9 % úrok z omeškania od 19. 06. 2012, teda od uplynutia 3 - mesačnej lehoty v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP (odvolací súd poznamenáva, že vo vzťahu k tomuto nároku žalobca odvolacím návrhom v rámci lehoty na podanie odvolania uplatňuje úrok len zo sumy 386,41 eur v ktorom rozsahu nastal suspenzívny účinok odvolania), ktorý uplatňovaný úrok zodpovedá výške úroku z omeškania k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

58. Súd prvej inštancie žalobcovi nárok na úrok z omeškania z priznanej náhrady nákladov na liečenie, teda k sume najviac 6.428,46 eur (v zmysle jeho diferencovania v dôsledku rozdielnych počiatkov omeškania vo vzťahu k jednotlivým dielčim nákladom) nepriznal.

59. Mantinely definujúce rozsah odvolacieho prieskumu o tomto nároku sú identické so žalobcom konštruovaným odvolacím návrhom, keďže len v jeho rozsahu nastali suspenzívne účinky vo vzťahu k zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o tomto nároku (samozrejme pokiaľ nepresahujú konečný, súdom prvej inštancie pripustený žalobný návrh týkajúci s tohto nároku, čo v tomto prípade dodržané bolo). Akékoľvek odlišnosti v porovnaní s ním, ktoré sa objavovali v podaniach žalobcu po uplynutí lehoty na odvolanie, či už účelovo, alebo ako zrejmé nesprávnosti, sú bez právneho významu a na tieto nebolo možné z uvedeného dôvodu ani prihliadať, čím sú zodpovedané námietky žalovanej v tomto smere.

60. V konkrétnosti žalobca v lehote na podanie odvolania formuloval svoj odvolací návrh o tomto nároku tak, že požadoval úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.232,49 eur od 04.09.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 374,02 eur od 05.12.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 958,49 eur od 26.01.2009 do zaplatenia, úrok z

omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 677,84 eur od 23.04.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 64,80 eur od 25.05.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 335,52 eur od 30.09.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 82,76 eur od 12.02.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.176,59 eur od 09.08.2010 do zaplatenia a v končenom dôsledku úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 386,41 eur od 19.06.2012 do zaplatenia.

61. Keďže žalovaná správnosť takto žalobcom uplatňovaných diferencovaných úrokov z omeškania, stanovenie jednotlivých počiatkov omeškania, ani výšku dielčich súm, ktoré sú subsumované do konečného sumáru žalobcovi priznanej náhrady za zaplatené liečebné náklady (priznané vo výške najviac 6.428,46 eur) ani správnosť výšky požadovaného úroku z omeškania nespochybňovala, v konkrétnosti voči nim nevyprodukovala žiadnu vecnú námietku, pričom odvolací súd nezistil, že takto stanovený rozsah a podmienky omeškania, pri nespornom zistení, že žalovaná tieto nároky na jednotlivé náhrady za vynaložené náklady na liečenie riadne a včas neplnila, v niektorých prípadoch po uplynutí troch mesiacov od ich uplatnenia (v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP), v ďalších priamo oznámila, že na ne plniť nebude po ich uplatnení, v prípade tých, ktoré mu boli aj súdom priznané, došlo k vzniku omeškania zo strany žalovanej s plnením na tieto, ktorý záver má pôvod v právnom názore vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu, pričom fakt, že tento dopadá aj na nárok na úroky z omeškania z náhrady na liečebné náklady má svoje odzrkadlenie v tom, že aj v rozsahu rozhodnutia o tomto nároku, bolo zamietajúce rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené. Výška uplatneného úroku je v súlade so zákonnou úpravou naň dopadajúcou v rozhodných jednotlivých obdobiach k prvému dňu omeškania (, v spojitosti s nariadenia vlády č. , v znení účinnom v jednotlivých obdobiach vzniku omeškania, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ), počiatok omeškania je stanovený v niektorých prípadoch so zreteľom na trojmesačnú lehotu na šetrenie bez ďalšej pridanej lehoty na plnenie, vo vzťahu k tým, kde žalovaná neplnila, a v zostávajúcich nárokoch odvodzovaný od momentov, kedy žalovaná odmietla plniť z čoho vyplýva, že šetrenie vo vzťahu k nim bolo ukončené. Dielčie sumy z ktorých žalobca úroky uplatňuje sú správne a zodpovedajú jednotlivým súborom liečebných nákladov tak, ako boli na časovej osi žalobcom uplatňované a súdom vo výsledku priznané, žalovaná nakoniec, ako bolo uvedené vyššie voči nim ani žiadne konkrétne námietky neprodukovala, z ktorého dôvodu v tejto časti uplatnený nárok žalobcu v plnom rozsahu tak, ako bol formulovaný odvolacím návrhom v lehote na podanie odvolania je opodstatnený a odvolacie námietky žalobcu sú tak v tomto smere dôvodné, odvolací súd preto k jeho zaplateniu žalovanú zaviazal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, zároveň zmeniac za použ. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku V., v rozsahu, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania k náhrade za liečebné náklady, ktorý bol dotknutý zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu. V konečnom dôsledku odvolací súd vo vzťahu k tomuto nároku poznamenáva, že v prípade nároku na úrok z omeškania v poslednej časti bol tento odvolacím návrhom v lehote na podanie odvolania formulovaný len zo sumy 386,41 eur, v limitoch len ktorej mohol o ňom odvolací súd rozhodnúť (i keď tu prichádzal do úvahy úrok zo sumy o niečo vyššej). To že v priebehu odvolacieho a dovolacieho konania už žalobca túto sumu v podaniach modifikoval na limity suspenzívneho účinku odvolania dopad nemá. 62. Zostávajúcim nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z priznanej mu základnej náhrady za SSU (priznaná vo výške 60.387,93 eur) a to zmeňujúcou časťou rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. júna 2021, sp. zn. , ktorá zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu dotknutá nebola.

63. Žalobca nad rámec rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou mu tento priznal nárok na úrok z omeškania z náhrady za SSU (základnej) a to vo výške 8,5% ročne zo sumy 56.917,18 eur od 26.05.2008 do 28.05.2008, zo sumy 48.491,38 eur od 29.05.2008 do 02.06.2010 a zo sumy 46.819,38 eur od 03.06.2010 do zaplatenia, ktoré považuje za správne a trvá na jeho potvrdení, poukazom na nesprávne stanovený počet bodov a hodnotu bodu SSU formuluje odvolacím návrhom v lehote na podanie odvolania ešte nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 31.556,73 eur od 13.10.2017 do zaplatenia (v ktorej časti mu súd prvej inštancie nevyhovel). Žalovaná spochybňuje vyhovujúce rozhodnutie o tomto nároku identicky ako v prípade nároku na úrok z náhrady za liečebné náklady zastávajúc názor, že tento mu vôbec nepatrí a v prípade ak mu bude priznaný za udržateľné považuje stanovenie omeškania s priznanou náhradou až v nadväznosti na doručenie znaleckého posudku v roku 2017, odkazuje v tomto smere na riešenie otázky významnej pre stanovenie počiatku omeškania v skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu.

64. Aj vo vzťahu k tomuto nároku je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tejto konkrétnej veci ( ), preto aj v tomto prípade argumentácia žalovanej, založená na odlišnej interpretácii ust. o PZP je nespôsobilou k takému rozhodnutiu, ktorým by v celom rozsahu bol zamietnutý nárok na úrok z SSU).

65. Vo vzťahu k tomuto nároku je však sporným aj stanovenie počiatku omeškania. Žalobca sa dožaduje priznania úroku z omeškania prvopočiatkom už od roku 2008, a to napriek tomu, že on sám v rámci odvolania na podporu ním požadovaného prehodnotenia výpočtu SSU a tiež v obrannej argumentácii proti účinkom žalovanou vznesenej námietky premlčania tvrdí, že v roku 2008 nebol ešte zdravotný stav žalobcu pre potreby ohodnotenia SSU ustálený (odvolávajúc sa na závery znaleckého posudku z roku 2017), a že žalobca objektívne získal vedomosť o rozsahu poškodenia svojho zdravia z hľadiska SSU až po doručení posudku v roku 2017.

66. Pravdou je, ako tvrdí žalovaná, že odvolací súd sa vo svojom skoršom rozhodnutí v tejto veci (rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. júna 2021, sp. zn. ) so zreteľom na vyššie produkovanú odvolaciu argumentáciu žalobcu a so zreteľom na žalovanou vznesenú námietku premlčania zaoberal zodpovedaním otázky (významnej tiež pre posúdenie vzniku počiatku omeškania so zaplatením náhrady za SSU), kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu ohľadom SSU a kedy získal komplexné informácie o ustálenosti zdravotného stavu, ako aj informácie pre objektívne vyčíslenie rozsahu škody na zdraví, a to tiež z hľadiska jej vnútornej skladby.

67. Vyššie uvedené odvolacie námietky vychádzajúc z odôvodnenia identifikovaného rozhodnutia zodpovedal odvolací súd na prospech žalobcu, akceptujúc argumentáciu na ktorej tieto námietky zakladal. Vychádzajúc zo záverečného komplexného znaleckého posudku z roku 2017, ktorý sa ťažiskovou časťou zaoberal práve bodovým hodnotením SSU a vo vzťahu k nemu aj ustálením zdravotného stavu žalovaného pre potreby hodnotenia tohto nároku tento konštatoval, že v roku 2008 ešte neboli splnené predpoklady pre uskutočnenie bodového hodnotenia SSU pre neustálenosť zdravotného stavu žalobcu. Odvolací súd konštatoval vychádzajúc z platnej právnej úpravy, že moment ustálenia zdravotného stavu je otázkou odbornou, zodpovedanie ktorej zveruje zákon do rúk lekára. To, či vôbec a ak áno, aké zmeny v zdravotnom stave konkrétneho jedinca nastali, je však možné zistiť až vtedy, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Samotné sťaženie spoločenského uplatnenia, rovnako ako aj nárok na jeho náhradu teda vzniká až v tejto dobe, v nadväznosti na čo odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie pri výpočte náhrady nevychádzal z hodnoty bodu pre rok 2008, ale z hodnoty bodu stanovenej zákonom v čase vzniku SSU, ktorý je zhodný s časom, kedy bolo možné považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený tak, ako to vyplynulo aj z konečného komplexného znaleckého posudku. Časť položiek, ktorými bolo bodované SSU žalobcu (vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 271/2017 vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. a z výsluchu znalca B. B., ktorý na jeho vypracovaní participoval a na záveroch ktorého odvolací súd svoje predchádzajúce rozhodnutie aj založil, bola spôsobilá k ohodnoteniu z hľadiska ustálenia zdravotného stavu v roku 2009 a časť v roku 2011. Pre potreby posúdenia účinkov žalovanou vznesenej námietky premlčania sa však v tom čase odvolací súd vysporiadaval aj so samotnou vedomosťou poškodeného o škode na zdraví v zmysle možnosti jej uplatnenia, ako rozhodujúcej skutočnosti pri posudzovaní možného premlčania. Poukazoval na to, že pri majetkovej škode sa súdna prax ustálila na tom výklade, že „(...) premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa poškodený o škode skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde,“ čo dopadá analogicky aj na škodu na zdraví. Za významné v tomto smere odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval závery rozsudku NS ČR zo dňa 30.04.2002, sp. zn. , vychádzajúc z ktorých je nevyhnutné vždy ad hoc zisťovať „(...) kedy žalobca získal potrebné množstvo informácií o objektívne vyčísliteľnej škode, aby nárok mohol uplatniť na súde“. Nemožno pochybovať, že pri škode na zdraví, je oveľa ťažšie poškodenému ako laikovi získať reálnu predstavu tak o jej rozsahu a následkoch, ak aj momente možnosti jej uplatnenia, ktorá je viazaná na odborné zodpovedanie otázky ustálenia jeho zdravotného stavu, ako predpokladu možnosti bodového ohodnotenia jeho následkov (poškodený môže svoj nárok uplatniť na súde až vtedy, keď má k dispozícii lekársky posudok, v ktorom sú ohodnotené zmeny v jeho zdravotnom stave - v spojení s ). Zhodnotil, že v prípade tak komplikovanom ako u žalobcu, kedy samotní znalci mali rozdielne názory na prípustnosť hodnotenia niektorých súvzťažných položiek

poškodenia zdravia žalobcu, či zjavne neboli konsenzuálni ani v otázke momentu ustálenia zdravotného stavu žalobcu, nebolo možné spravodlivo ani objektívne uzavrieť, že tieto odborné otázky si mohol subjektívne zodpovedať žalobca ako laik. Za vodítko v tomto smere považoval právny názor vyslovený v rozsudku NS ČR zo dňa 30.04.2002, sp. zn. pri analogickej aplikácii, ktorý vyslovil, že pri vznesení námietky premlčania má súd vždy povinnosť ad hoc zisťovať, kedy poškodený reálne (preukázateľne) získal dostatok informácií o ustálenosti svojho zdravotného stavu s tým, že súdy by mali v každom prípade skúmať, z ktorej lekárskej správy sa mohol poškodený ako laik reálne dozvedieť o tom, že jeho zdravotný stav je ustálený, t.j. kedy získal potrebnú informáciu o objektívne vyčísliteľnej škode (jej ustálenom rozsahu) a v tomto prípade vzhľadom na okolnosti aj jej vnútornej skladby. V okolnostiach posudzovanej veci, odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca až po vykonaní znaleckého dokazovania v roku 2017 a doručení mu znaleckého posudku, v ktorom boli potrebné skutočnosti po ich objektivizovaní obsiahnuté, reálne získal komplexné informácie o ustálenosti zdravotného stavu, ako aj informácie pre objektívne vyčíslenie rozsahu škody na zdraví a to tiež z hľadiska jej vnútornej skladby, čím aj z tohto pohľadu nebolo možno uvažovať o priznaní účinkov žalovanou vznesenej námietky premlčania. 68. Resumé vyplývajúce z vyššie uvedených záverov pre potreby aktuálneho posúdenia, či žalovaný plnila na náhradu za SSU žalobcovi riadne a včas a v negatívnom prípade aj následného počiatku omeškania s plnením náhrady za SSU spočíva v tom, že pokiaľ v identických okolnostiach totožnej veci na strane jednej pre potreby posúdenia možných účinkov žalovanou vznesenej námietky premlčania týkajúcej sa nároku na SSU (ku ktorému žiada priznať žalobca aj úrok z omeškania), bolo na ťarchu žalovanej (a čo je rovnako významné, aj v súlade s vtedajšou argumentáciou samotného žalobcu) vyhodnotené, že žalobca až po vykonaní znaleckého dokazovania v roku 2017 a doručení mu znaleckého posudku, v ktorom boli potrebné skutočnosti po ich objektivizovaní obsiahnuté, reálne získal komplexné informácie o ustálenosti zdravotného stavu, ako aj informácie pre objektívne vyčíslenie rozsahu škody na zdraví a to tiež z hľadiska jej vnútornej skladby, nemožno na strane druhej zároveň vo vzťahu k povinnosti žalovanej na tento nárok plniť a za ukončenie šetrenia o tomto nároku považovať odlišný moment, ako deň doručenia tohto komplexného znaleckého posudku žalovanej, ktorý nastal dňa 12.10.2017, až ktorým okamihom takto rovnako aj žalovaná získala komplexné odborné a hodnoverné podklady ako výsledok konečného odborného šetrenia opodstatnenosti rozsahu poškodenia zdravia žalobcu v časti SSU, z ktorého dôvodu sa ani vo vzťahu k plneniu tohto nároku pred doručením tohto znaleckého posudku do omeškania vo vzťahu k žalobcovi v týchto okolnostiach dostať udržateľne nemohla (do roku 2009 o to viac z dôvodu, že takýto nárok žalobcu ani pre jeho nespôsobilosť k hodnoteniu SSU neexistoval). Keďže momentom doručenia jej posudku disponovala identicky ako žalobca výsledkom komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobcu v oblasti SSU, založenom na odborných záveroch prijatých v participácii niekoľkých odborných kapacít zastrešených znaleckým , bez pochybností tento moment je potrebné považovať aj za ukončenie šetrenia vo vzťahu k tomuto nároku, s dňom nasledujúcim po jeho doručení (keďže naň neplnila) sa s jeho plnením dostala podľa názoru odvolacieho súdu do omeškania.

69. Akékoľvek odlišné posúdenie tejto otázky by podľa názoru odvolacieho súdu bolo porušením doktríny legitímneho očakávania, ako aj princípu právnej istoty, ktorá je jej osobitnou kategóriou. Princíp právnej istoty je v právnom poriadku implicitne zakotvený v článku 1 ods. 1 a vyjadruje požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci. Judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). V zmysle judikatúry totiž môže štát (aj prostredníctvom svojich orgánov) vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali, porušiť legitímne očakávania účastníkov (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. -27). V rovine rozhodovacej činnosti súdov doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci.

70. So zreteľom na vyššie uvedené, preto ani nebolo možné stanovenie počiatku premlčania vo vzťahu k priznanému nároku na SSU založiť na iných základoch, ako v prípade posudzovania námietky premlčania vznesenej žalovanou, keď identické skutkové zistenia sú významné pre posudzovanie

oboch otázok. Pokiaľ teda žalovaná namietala nemožnosť priznania žalobcovi úroku z omeškania pred momentom, ako jej bol doručený znalecký posudok, odvolací súd sa s jej argumentáciou plne stotožňuje. Na strane druhej však nebolo možné akceptovať v okolnostiach danej veci jej požiadavku na stanovenie počiatku omeškania až po uplynutí ďalších troch mesiacov pod doručení jej znaleckého posudku na šetrenie s navýšením o ďalšiu lehotu 15 dní na plnenie, čo by už naozaj bolo neudržateľným. Žalobcom uplatnený úrok vo výške 5% ročne vzťahujúci sa k omeškaniu datovanému od doručenia znaleckého posudku žalovanej, zodpovedá výške úroku z omeškania k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

71. Vychádzajúc tak z vyššie uvedených záverov, odvolací súd priznal žalobcovi 5 % ročný úrok z omeškania z prisúdeného nároku na náhradu za SSU za obdobie od 13.10.2017 do zaplatenia zo sumy 60.387,49 eur a vo zvyšnej časti nárok žalobcu presahujúcej rozsah priznaného úroku žalobu zamietol ako nedôvodnú, čím zároveň zmenil za použ. rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej – vyhovujúcej časti výroku II. a v napadnutej – zamietajúcej časti výroku V. a to v rozsahu, ktorým rozhodol o nároku na zaplatenie úroku z omeškania k základnej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, dotknutej zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu.

72. Pokiaľ ide o lehotu plnenie uložených povinností, túto odvolací súd stanovil žalovanej 30 dňovú, podľa s poukazom na potrebu vyčíslenia priznaných nárokov.

73. V konečnom dôsledku bolo potrebné rozhodnúť tiež o náhrade trov konania medzi stranami sporu vzniknutých v tomto odvolacom konaní (vo vzťahu k zostávajúcim trovám rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo dotknuté zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu) a zároveň vzniknutých v dovolacom konaní.

74. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou konania. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom, je poskytnúť úspešnému účastníkovi, alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu takéto konanie pred všeobecným súdom či už nebolo vôbec, alebo netrvalo dlhší čas. Inštitút náhrady trov konania teda plní v zásade reparačno-satisfakčnú funkciu.

75. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

76. Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

77. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

78. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Náhrada trov konania vychádzajúc z vyššie cit. zák. ustanovení, je teda ovplyvnená zásadou úspechu vo veci, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní, o ktoré ide nepochybne aj v preskúmavanej veci, keďže len v tomto sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu vo veci. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa v zásade zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené. Tak za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (), tak za súčasného procesného kódexu ( ) však bolo a je tiež naďalej možné priznať účastníkovi plnú náhradu trov konania aj keď bol úspešný iba „čiastočne“, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu (sudcovské právo) v ktorom prípade nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože ho nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, či odborného znaleckého posúdenia, o ktorý prípad ide tiež v okolnostiach posudzovanej veci. Je potrebné rozlišovať, čo je v takomto prípade základné a čo sprevádzajúce. Základ v takomto prípade predstavuje záver o danosti právneho základu žalovaného nároku a jeho rozsah (samotná výška) je už druhotná a nadväzujúca.

Úspech vo veci o nárokoch, ktoré zostali v tomto štádiu ešte predmetom konania, sa teda skúma čo do právneho základu, a nie čo do rozsahu (výšky). V konkrétnosti posudzovanej veci vo svetle týchto východísk je za úspech žalobcu potrebné považovať tak úspech a to nielen v základe ale aj vo výške žalobcom uplatňovaného nároku na úrok z omeškania k náhrade za liečebné náklady, ktorý mu bol priznaný v plnom rozsahu tak, ako bol uplatňovaný odvolacím návrhom, ako aj v základe nároku na úrok z omeškania k náhrade SSU, ktorého rozsah z hľadiska stanovenia počiatku omeškania, bol závislý vzhľadom na špecifické okolnosti tohto prípadu na posúdení súdu, z ktorého dôvodu za aplikácie ust. v spojitosti s ust. a , odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vzniknutých mu v tomto odvolacom konaní v rozsahu 100%, avšak samozrejme len tých, ktoré boli účelne vynaložené na uplatnenie práva.

80. Zároveň vzhľadom na plný úspech žalobcu v dovolacom konaní, tomuto priznal tiež plný nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej ( , ).

81. O výške náhrady trov konania žalobcu vzniknutých tak v tomto odvolacom konaní, ako aj v dovolacom konaní, rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

82. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).