Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 48 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (58)a01/363112.85111d.pdf
PDF · 120.92 KB
No categories available
6Cdo/16/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 16/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. M., bývajúceho v B.,
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom vo Z., proti ţalovanému
M., o zaplatenie úrokov z omeškania, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
10 C 63/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 24. septembra 2009 sp. zn. 16 Co 215/2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2009 sp. zn.
16 Co 215/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 2. júna 2009 č.k. 10 C 63/2008-57 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 6 128,19 eur za obdobie
od 12. júna 2006 do 31. decembra 2008. Vo zvyšku návrh zamietol a ţiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe úroky
z omeškania moţno veriteľovi priznať iba od času, v ktorom sa dostal dlţník do omeškania.
Ak nie je čas splnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlţník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ poţiadal (§ 563 OZ).
V danom prípade je nesporné, ţe ţalobca utrpel škodu 14. marca 2005. Ţalovaného vyzval
15. marca 2006 na jej náhradu v sume 184 617,80 Sk s určením lehoty na plnenie
do 15. apríla 2006. Ţalovaný sa preto dostal s plnením náhrady škody do omeškania prvý deň
po tom, čo ho ţalobca o splnenie poţiadal, t.j. od 16. apríla 2006, pričom v omeškaní bol aţ
do 31. decembra 2008. V súvislosti s premlčaním nároku uviedol, ţe právo na úroky
z omeškania bolo moţné prvýkrát uplatniť dňa 16.apríla 2006. Trojročná premlčacia doba
(§ 101, 110 ods. 3 OZ) preto uplynula aţ dňa 16. apríla 2009, teda po podaní návrhu na súd.
Ţalobe preto vyhovel a vo zvyšku (úrok z omeškania z rozdielu medzi sumami 184 627,50 Sk
a 184 617,80 Sk) ju zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 24. septembra 2009 sp. zn.
16 Co 215/2009 na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu v napadnutej časti,
v ktorej uloţil okresný súd ţalovanému povinnosť v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 6 128,19 eur za
obdobie od 12. júna 2006 do 31. decembra 2008 zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 6 128,19 eur za obdobie
od 21. decembra 2008 do 30.decembra 2008 do troch dní. Vo zvyšku (za omeškanie v čase
od 16. apríla 2006 do 20. decembra 2008) ţalobu zamietol a rozhodol o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe povinnosť
zaplatiť náhradu zodpovedajúcu odškodneniu za sťaţenie spoločenského uplatnenia (ďalej len
SSU) a bolesť podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov
vzniká aţ na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Aţ uplynutím
tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady dochádza k omeškaniu dlţníka. Na rozdiel
od súdu prvého stupňa dospel preto k záveru, ţe ţalobca si prvýkrát mohol uplatniť nárok
na úroky z omeškania po uplynutí 3 dňovej lehoty na plnenie sumy 184 627,50 Sk, uloţenej
ţalovanému právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 3. júna 2008 č.k.
14 C116/2006-335 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. novembra
2008 sp. zn. 14 Co 209/2008, t.j. dňom 21. decembra 2008. Rozsudok okresného súdu preto
v jeho napadnutej časti zmenil tak, ţe priznal ţalobcovi úroky z omeškania za obdobie
od 21. decembra 2008 do 30. decembra 2008 a vo zvyšku (za omeškanie v čase od 12. júna
2006 do 20. decembra 2008) ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalobca. Uviedol, ţe
konanie pred odvolacím súdom trpí vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., lebo odvolací súd
v časti zamietnutia jeho návrhu rozhodnutie nezdôvodnil spôsobom rešpektujúcim právo
účastníka konania na spravodlivý proces. Namietal tieţ, ţe konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo rozsudok odvolacieho súdu zostal
nepreskúmateľný. Napokon namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd totiţ na posudzovaný prípad nesprávne
aplikoval ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a ustanovenie § 160 ods. 1 a § 161
ods. 1 O.s.p., z ktorého dôvodu nesprávne určil začiatok omeškania ţalovaného.
Právoplatným rozsudkom okresného súdu mu bola priznaná náhrada škody na zdraví
pozostávajúca z bolestného, SSU, straty na zárobku počas práceneschopnosti, účelne
vynaloţených nákladov spojených s liečením a z vecnej škody. Predmetom tohto konania
nebol nárok na tzv. mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a SSU v zmysle § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. tak, ako to mylne uvádza odvolací súd. Záver odvolacieho súdu,
podľa ktorého povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu odškodneniu za SSU (bolesť) podľa
ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, vzniká aţ
na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a ţe aţ uplynutím tejto
lehoty sa dostal ţalovaný do omeškania, je preto nesprávny. Okrem toho vyčítal odvolaciemu
súdu, ţe sa nezaoberal otázkou premlčania nároku. Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozsudok odvolacieho súdu povaţuje
za vecne správny. Navrhol preto dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné.
Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe napáda správnosť rozsudku odvolacieho súdu
zo všetkých dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 O.s.p.
K prvým dvom dôvodom treba uviesť, ţe hoci jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces je právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia
a ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu
vyporiadať sa so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej ţaloby, ako aj
so špecifickými námietkami účastníka (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie,
vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe nemusí vţdy viesť k porušeniu označených
práv. V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery aj primerane
vysvetlil. Uvedené rozhodnutie teda nie je také, ktoré by nenapĺňalo kritériá na odôvodnenie
súdnych rozhodnutí ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. Napokon, ţalobca v dovolaní obsiahle
argumentuje proti právnemu posúdeniu veci v otázke omeškania ţalovaného, ktoré sa stalo
základom rozhodnutia odvolacieho súdu. Neopodstatnene preto namietal, ţe konanie trpí
vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. resp., ţe je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zostalo teda posúdiť opodstatnenosť ţalobcom ostatne uplatneného dovolacieho
dôvodu a to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlţník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môţe sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňaţného dlhu, má veriteľ
právo poţadovať od dlţníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlţník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ poţiadal.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe dlh zanikne jeho splnením,
pričom dlţník je povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlţník plnenie neposkytne najneskôr
v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňaţného dlhu,
veriteľ má právo poţadovať od dlţníka popri plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia môţe
byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený právnym predpisom alebo určený aj
v rozhodnutí súdu. Ak čas splnenia nebol určený ţiadnym z uvedených spôsobov, právo určiť
čas splnenia má podľa ustanovenia § 563 OZ veriteľ. V tomto prípade platí na splnenie dlhu
čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlţníkovi.
Právny vzťah zo spôsobenej škody treba povaţovať za záväzkový vzťah (§ 489 OZ),
na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho ôsma
časť), včítane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďţe v Občianskom zákonníku
pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho,
ţe škodca je povinný nahradiť škodu, prvý deň po tom, čo ho veriteľ poţiadal o splnenie
(k tomu porovnaj R 27/1977). Právo poškodeného poţadovať náhradu škody a tomu
zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe
rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Z tohto pravidla súdna prax pripustila výnimku,
podľa ktorej povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za
sťaţenie spoločenského uplatnenia (bolesť) podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. v znení neskorších predpisov, vzniká aţ na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je
určená doba splnenia a aţ uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady,
dochádza k omeškaniu dlţníka (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 72, ročník 1996).
Z uvedeného je zrejmé, ţe ak sa omeškanie týka peňaţného dlhu vo forme náhrady
škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlţníka (škodcu), je
rozhodujúca povaha poţadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo
súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za SSU podľa § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu (§ 160 O.s.p.) a teda
k omeškaniu dlţníka dochádza aţ uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných
prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 OZ.
V posudzovanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, ţe
ţalobca uplatňuje úroky z omeškania s plnením peňaţného dlhu priznaného mu síce
rozhodnutím súdu, ktorým mu ale bola priznaná náhrada škody na zdraví pozostávajúca
zo základného bolestného a SSU, straty na zárobku počas práceneschopnosti, účelne
vynaloţených nákladov spojených s liečením a vecnej škody. Nejde teda o prípad priznania
mimoriadneho odškodnenia za bolesť a za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Treba preto prisvedčiť dovolateľovi v tom, ţe odvolací súd na zistený skutkový stav mylne
aplikoval právo, výsledkom čoho bol nesprávny záver v otázke, kedy sa ţalovaný dostal
s plnením peňaţného dlhu do omeškania. Je teda daný dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p., z ktorého dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho
súdu v celom rozsahu, t.j. aj vo výroku, ktorým bolo ţalobe čiastočne vyhovené, ako výroku
závislom, podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; právny názor
dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný ( § 243d ods. 1
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová