Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/67/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobkyne P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. XX, zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Tatranská 300/8, proti žalovanému S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Z. XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. - 390 zo dňa 22. júla 2021 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. a II. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu, ktoré zaniklo dňa 26.08.2010, tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal kuchynskú linku v tvare G v dĺžke 664 cm, chladničku vstavanú do kuchynskej linky, digestor Fagor, luster s 2 svietidlami model 2-140 LW2 maľovaný medený, luster s 2 svietidlami model -137 maľovaný medený, 2 ks lustrov s jedným svietidlom model K1-137 maľovaný medený, obývaciu stenu z drevotriesky, béžovej farby s presklenou vitrínou a s barovou časť dekor buk 381, luster s troma svietidlami model 3-140 LW3 maľovaný medený. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal 2 ks matracov s kokosovým vláknom a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 1 182,38 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 27.12.2012 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa , , , . Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 20.09.2008 manželstvo. V období od uzatvorenia manželstva do 29.06.2009 zariaďovali dom, ktorý žalovaný postavil ešte pred uzatvorením manželstva. Dňa 29.06.2009 žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa bývať k rodičom. Rozsudkom okresného súdu Trenčín č. k. - 32 zo dňa 06.07.2010, právoplatným 26.08.2010, bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Manželstvo bolo bezdetné. Rozvodom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu, strany sa na jeho vyporiadaní nedohodli, a preto ho bolo potrebné vyporiadať na základe žaloby, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote troch rokov. Podľa súdu masu BSM tvorí vnos žalobkyne do manželstva za účelom kúpy spoločných vecí vo výške 6 640,- eur, keď žalobkyňa mala pred vstupom do manželstva našetrené finančné prostriedky vo výške 7 030,63 eur, čo potvrdzuje výpis z účtu, a dňa 02.12.2008 uhradila na účet žalovaného sumu 100 000,- Sk a dňa 02.03.2009 sumu 3 320,- eur za účelom kúpy vecí do domácnosti. Tvrdenie žalovaného, že jej tieto finančné prostriedky vrátil, súd vyhodnotil ako nelogické, nakoľko keby ich žalobkyňa chcela

vybrať, je svojprávnou osobou a takýto výber by uskutočnila sama. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že finančné prostriedky žalobkyni vrátil, pričom táto toto tvrdenie poprela. Taktiež tvrdenie o tom, že z nich mala byť financovaná exotická dovolenka za stavu, keď na druhej strane žalovaný tvrdil, že si musel opakovane (tri krát) požičiavať finančné prostriedky od pána Z.a, aby mali z čoho zariadiť dom, sa javí ako nelogické a súčasne to tiež nepreukazuje skutočnosť, že finančné prostriedky vrátil žalobkyni. Ani tvrdenie žalovaného, že takto to urobili preto, aby nevyberala žalobkyňa peniaze postupne, aby tam neboli poplatky, neobstojí, nakoľko sám žalovaný uviedol, že vybral 2 000,- eur a potom postupne dva až tri krát iné sumy, čo znamená, že poplatky boli uhradené tak či tak, čo vyplýva aj z výpisu z jeho účtu. Okrem toho žalovaný dôvody, pre ktoré mal prostriedky vrátiť žalobkyni, opakovane menil. Najskôr to malo byť kvôli poplatkom a potom kvôli exotickej dovolenke a autu. Na základe uvedeného súd ustálil, že žalobkyňa preukázala, že zo svojich výlučných prostriedkov (nadobudnutých pred manželstvom) zaslala žalovanému sumu 6 640,- eur za účelom nákupu vecí potrebných na zariadenie domu. Žalovaný nepreukázal, že jej uvedené finančné prostriedky vrátil, a ani nepreukázal, že by boli použité na iný účel, než tvrdila žalobkyňa, v dôsledku čoho považoval súd sumu 6 640,- eur za výlučný vnos žalobkyne do manželstva za účelom kúpy spoločných vecí. Masu BSM ďalej tvoria finančné prostriedky 5 778,24 na účte žalobkyne - 14300250/6500 ku dňu zániku manželstva a stav účtu žalovaného. Vyporiadanie oboch účtov (tak žalovaného ako aj žalobkyne) navrhol žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe 02.05.2013 (t. j. v lehote troch rokov). Súd preto vykonal vyporiadanie oboch účtov strán sporu v zostatkoch ku dňu zániku BSM. Na účte žalovaného 1682187654/0200 bol ku dňu zániku manželstva mínusový zostatok 1 191,07 eur. Do BSM ďalej patrí kuchynská linka, o ktorej žalobkyňa uviedla, že stála 2 655,- eur. Žalovaný uviedol, že stála 820,- eur. Suma 820,- eur vyplýva aj z výpovede svedka K. Q., ktorý linku zhotovoval, pričom v konaní nebol preukázaný dôvod, pre ktorý by súd nemal považovať danú výpoveď za vierohodnú. Okrem výpovede svedka suma 820,- eur ako obstarávacia cena vyplýva aj faktúry č. 1/2009, ako aj z príjmového pokladničného dokladu a zo záznamu odoslaných faktúr. Len zo samotného faktu že svedok je rodinou žalovaného, nie je možné prijať záver o krivej výpovedi svedka, nakoľko v takomto prípade by to taktiež znamenalo, že by súd nemohol zobrať do úvahy ani výpovede rodičov žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala dôvod, pre ktorý by mal súd o pravosti dokladov predložených svedkom K.nom Q. pochybovať. Nebolo sporné, že kuchynská linka zostala u žalovaného. Do BSM patria aj elektrická trúba Fagor, nadobudnutá za 608,- eur, elektrická sklokeramická varná doska Fagor, nadobudnutá za 312,- eur, a televízor, nadobudnutý za 500,- eur, o ktorých žalovaný tvrdil, že si ich zobrala žalobkyňa, čo však dôveryhodným spôsobom nepreukázal. K týmto trom veciam súd uviedol, že tvrdenia o tom, že si ich mala zobrať žalobkyňa, považuje za účelové. Odnesenie elektrickej trúby si vyžaduje značnú fyzickú silu a aj vedomosť o tom, ako ju odmontovať. Žalobkyňa vo výpovedi zo dňa 18.06.2013 uviedla, že by uvedené spotrebiče nevedela ani vymontovať. Z domu odišla 29.06.2009 k rodičom, pre osobné veci sa vrátila v septembri 2009 a po celý čas s ňou bol žalovaný, pretože sa dohodli, že jej otvorí dom. Následne vstup do domu prekódoval a ona nové heslo nevedela. Celé to trvalo 10 minút. Viac sa do domu nevrátila. V konaní žalovaný netvrdil, ako k tomu malo dôjsť, kto mal žalobkyni pomáhať, ako k tomu došlo - či bola žalobkyňa na aute, či bola sama alebo s niekým, či to videl on alebo niekto iný, obmedzil sa len na tvrdenie, že ju zobrala žalobkyňa bez ďalšieho. Ak by sa aj uvedené veci v domácnosti žalovaného následne nenachádzali, nie je ničím preukázané, že ich zobrala práve žalobkyňa. Súčasne rodičia žalobkyne vypovedali, že keď žalobkyňa odišla od žalovaného, neprišla so žiadnymi spotrebičmi, pričom vzhľadom k veľkosti týchto spotrebičov by si ich určite všimli. Naviac sa jednalo o varnú dosku určitého typu a určitej značky, ktorá pasuje len k určitým druhom spotrebičov. V prípade, že takýmito žalobkyňa nedisponovala, nie je potom zrejmé ako s týmito hnuteľnými vecami mala naložiť. Taktiež pokladničné doklady o tom, že si žalovaný musel zakúpiť novú sklokeramickú varnú dosku a rúru pochádzajú až z decembra 2011, resp. z marca 2012. Žalobkyňa odišla v júni 2009. Nie je potom zrejmé, ako žalovaný skoro tri roky varil. Doklad o kúpe nového televízora (vzhľadom k tvrdeniu žalovaného, že aj tento si mala odniesť žalobkyňa) žalovaný nepredložil. Taktiež nie je zrejmé, prečo by žalobkyňa brala práve tieto veci a nie iné, ľahšie manipulovateľné. Z výpovede žalovaného z 01.10.2013 vyplýva, že uvedené veci si mala žalobkyňa zobrať v októbri 2010 a on až potom vymenil diaľkový ovládač, lebo dovtedy veril, že by sa mohla vrátiť. Naproti tomu v konaní nebolo sporné, že jej v decembri 2009, keď už bolo jasné, že sa k nemu nevráti, doniesol krabice so zvyšnými vecami. Taktiež návrh na rozvod podala žalobkyňa už v októbri 2009. Faktúra z 23.11.2010 o nákupe nového diaľkového ovládača nepreukazuje vyblokovanie ovládača patriaceho žalobkyni. Na základe týchto skutočností súd uzavrel, že tieto tri hnuteľné veci patrili do BSM a zostali u žalovaného. Do BSM patrila aj vstavaná chladnička, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že jej nadobúdacia cena bola 356,- eur a žalovaný tvrdil, že nadobúdacia cena bola 350,- eur. Nakoľko nedošlo k zhodným tvrdeniam, súd za nespornú považoval cenu 350,- eur. Nebolo sporné, že zostala

u žalovaného. Digestor Fagor za nadobúdaciu cenu 115,- eur zostal u žalovaného. Luster v kuchyni stál podľa žalobkyne 128,- eur, bol kupovaný v Poľsku. Žalovaný uviedol, že sa jedná o dvojkalichové stropné svietidlo s nadobúdacou cenou 35,19 eur. Dôkaz o nadobúdacej cene v inej výške žalobkyňou predložený nebol, preto súd vychádzal z nadobúdacej ceny 35,19 eur. Zostal u žalovaného. Lustre v počte 2 ks boli podľa tvrdení žalobkyne kupované v Poľsku za 130,- eur. Žalovaný predložil pokladničný doklad, z ktorého vyplýva, že sa jedná o jeden luster v cene 35,19 eur a druhý v cene 57,09 eur, spolu 92,28 eur. Ide o dvojkalichové a štvorkalichové stropné svietidlo, ktoré zostali u žalovaného. Ďalej do BSM patria dve nástenné svietidlá jednokalichové v obstarávacej cene 37,84 eur, ktoré zostali u žalovaného. Obývacia stena stála 817,42 eur a zostala u žalovaného. Trojkalichové stropné svietidlo stálo 48,46 eur a zostalo u žalovaného. Matrace s kokosovým vláknom v počte 2 ks sa nachádzajú u žalobkyne a za nespornú považoval súd cenu 300,- eur. Po ustálení masy majetku patriaceho do BSM pristúpil súd k jeho vyporiadaniu. Hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva podľa stavu u koho sa reálne tieto veci nachádzali. Následne po rozdelení vecí sa súd zameral na určenie výšky sumy predstavujúcej vyrovnanie podielov medzi stranami. V otázke určenia výšky podielov vychádzal súd zo zásady rovnosti podielov, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Žalobkyňa počas manželstva vniesla do BSM svoje výlučné peňažné prostriedky vo výške 6 640,- eur. V zmysle má ten manžel, ktorý vynaložil svoje výlučné prostriedky na spoločný majetok, nárok na náhradu týchto vynaložených prostriedkov. Keďže žalobkyňa zhodnotila spoločný majetok o výlučné prostriedky vo výške 6 640,- eur, je žalovaný povinný jej na vyrovnanie podielu zaplatiť polovicu z týchto prostriedkov, t. j. 3 320,- eur. Žalobkyňa ku dňu zániku BSM vlastnila osobný účet, ktorého zostatok predstavoval sumu 5 778,24 eur. Jednalo sa o prostriedky nadobudnuté počas BSM, čo medzi stranami nebolo sporné. S poukazom na uvedené a za stavu, kedy sa jedná o účet vo vlastníctve žalobkyne, je táto povinná na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému polovicu z uvedenej sumy vo výške 2 889,12 eur. Podobne aj žalovaný ku dňu zániku BSM vlastnil osobný účet, ktorého stav predstavoval - (mínus) 1 191,07 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že sa jedná o spoločný dlh vzniknutý za trvania BSM. Žalobkyňa je preto povinná prispieť žalovanému na úhradu tohto dlhu polovicou sumy vo výške 595,50 eur. Súd v rámci vyporiadania BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 30.03.2011 sp. zn. „tomu, kto určitú hnuteľnú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, sa však môže určiť cena v čase zániku BSM bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať“. O úmysle použiť uvedené rozhodnutie súd strany informoval na pojednávaní a voči uvedenému strany výhrady nevzniesli. Spornou zostala výška, v akej sa má zohľadniť časové obdobie od nadobudnutia veci do zániku manželstva, nakoľko v konaní boli predložené len obstarávacie ceny a zostatková hodnota určená znaleckým posudkom, ktorý však bol vypracovaný k 11/2015. Právny zástupca žalovaného navrhol obdobie dvoch rokov zohľadniť ako 20 % z obstarávacej ceny, s čím nesúhlasila právna zástupkyňa žalobkyne, nakoľko žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti po 9 mesiacoch. Súd sa však s názorom právneho zástupcu žalovaného stotožnil, a to aj s poukazom na to, že uvedený judikát zohľadňuje práve zánik BSM a nie opustenie spoločnej domácnosti. V zmysle uvedeného na zistenie hodnoty k času zániku BSM postupoval súd tak, že z ustálenej obstarávacej hodnoty odpočítal 20 %. Takto ustálená hodnota hnuteľných veci zohľadňuje skutočnosť, že určitú dobu tieto hnuteľné veci užívala aj žalobkyňa, taktiež skutočnosť, že táto doba trvala len 9 mesiacov, zohľadňuje približne 2 ročné trvanie manželstva, ako aj skutočnosť, že následne nesporné veci v BSM užíval výlučne len žalovaný. Takto určenú hodnotu považoval súd za podklad na spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami. Sumár hodnoty dotknutých hnuteľných vecí prikázaných žalovanému tak predstavuje sumu v celkovej výške 2 974,01 eur. Polovica z toho predstavuje suma 1 487,- eur, ktorú je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni. Po zániku BSM došlo k zničeniu vecí - elektrická trúba FAGOR, sklokeramická varná doska FAGOR a televízor, ktoré sa nachádzali v dispozícii žalovaného. Hodnota týchto vecí ku dňu zániku BSM bola vo výške 1 136,- eur. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 14.10.2015 „veci či majetkové práva a hodnoty, ktoré v čase vyporiadavania BSM už neexistujú, sa vo výroku rozhodnutia o vyporiadaní neuvádzajú pre ich neexistenciu, to však neznamená, že nie sú súčasťou tzv. širšieho vyporiadania“. Súd mal za to, že pre spravodlivé usporiadanie veci je potrebné, aby žalovaný, ktorý tieto veci po zániku BSM zužitkoval, vyplatil žalobkyni polovicu zo zostatkovej hodnoty aj týchto hnuteľných vecí (568,- eur, uvedená suma je už zahrnutá v sume 1 487,- eur). Dva matrace s kokosovým vláknom v súčasnosti užíva žalobkyňa, a preto boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, pričom jej vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu vo výške 120,- eur, ktorú súd ustálil nasledovne 300,- eur obstarávacia cena - 20 % = 240,- eur ako hodnota ku dňu zániku BSM, z čoho polovica predstavuje 120,- eur. Zhrnúc uvedené tak súd ustálil, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni titulom jej výlučného vnosu 3 320,- eur a titulom jemu prikázaných hnuteľných vecí 1 487,- eur. Žalobkyňa

je povinná uhradiť žalovanému titulom prostriedkov nadobudnutých na jej účte sumu 2 889,12 eur, titulom spoločného dlhu na účte žalovaného 595,50 eur a titulom prikázaných hnuteľných vecí (matracov) 120,- eur. Po vzájomnom započítaní súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný žalobkyni doplatiť na úplné vyrovnanie podielov sumu vo výške 1 182,38 eur. Vo vzťahu k pôžičke, ktorú mal poskytnúť pán Z., súd uviedol, že sa jedná o pôžičku, ktorú mal uvedený svedok poskytnúť spoločne stranám, ktoré ho o ňu spoločne požiadali a spoločne sa zaviazali ju uhradiť do dvoch - troch rokov bez úroku. Prvá pôžička bola vo výške 1 660,- eur a mala byť použitá na chladničku, digestor, rúru. Druhá vo výške 5 600,- eur mala byť použitá na tepelné čerpadlo a kuchynskú linku. Tretia vo výške 2 600,- eur na televízor a obývaciu stenu. Žalobkyňa uvedenú pôžičku počas celého konania rozporovala, nakoľko tvrdila, že sa jedná o účelovú výpoveď svedka a ona o žiadnej pôžičke vedomosť nemala. V priebehu konania žalovaný vyplatil dlh z pôžičky, urobil tak aj za navrhovateľku a celkom menovanému vyplatil 9 860,- eur, o čom predložil dohodu o urovnaní z 03.10.2013, príkaz na úhradu z jeho banky z rovnakého dňa a jednu stranu výpisu z účtu menovaného svedka za obdobie 10/2013. Uvedené uviedol žalovaný na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013, pričom na uvedenom pojednávaní a ani na ďalších pojednávaniach ako ani písomne si neuplatnil nárok na jej vyporiadanie. Žalovaný neuviedol, že žiada v rámci konania vyporiadať aj čiastku, ktorú na pôžičku uhradil, ani v akej výške. Na základe uvedeného považoval súd tvrdenia žalovaného o pôžičke za obranu, nie za uplatnený predmet, ktorý má tvoriť masu BSM. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže každá strana mala v konaní len čiastočný úspech a navyše výšku plnenia ustálil súd. Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa s tým, že takto stanovenú lehotu považoval za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný uplatniac odvolacie dôvody podľa a a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zrušil s tým, že súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli zistené hnuteľné veci na základe ohliadky a posudku Ing. A. P. z 10.11.2015, ktorý ohodnotil tieto hnuteľné veci - bytové zariadenie a elektrotechnické zariadenia na čiastku 1 108,- eur, z čoho vyplýva, že podiel každého účastníka konania predstavujúci 1 je 554,- eur. Súd prvej inštancie nevyporiadal veci tvoriace BSM, ktoré označila žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu z 19.12.2012, a to elektrickú trúbu Fagor v hodnote 608,- eur, elektrickú sklo keramickú varnú dosku Fagor v hodnote 312,- eur a televízor v hodnote 500,- eur, ktoré odniesla zo spoločnej domácnosti. Súd ustálil masu BSM tak, že uznal vnos žalobkyne vo výške 6 640,- eur, zostatok na účte žalovaného -1 191,07 eur, zostatok na účte žalobkyne 5 778,24 eur, kuchynskú linku ustálil na čiastku 820,- eur, elektrickú trúbu Fagor na sumu 608,- eur, elektrickú sklo keramickú varnú dosku Fagor na 312,- eur, v žalobe uvedený televízor na 500,- eur, vstavanú chladničku na 350,- eur, digestor Fagor na 115,- eur, svietidlá v kuchyni a izbe na 35,19 eur, 92,28 eur a 37,84 eur a obývaciu stenu na 870,42 eur. Súd v tomto smere postupoval v rozpore s dokazovaním, keď znalec Ing. A. P. ohodnotil vo svojom znaleckom posudku č. 29/2015 kuchynskú linku na 469,60 eur, luster v kuchyni na 5,30 eur, luster dvojsvietidlový medenej farby na 5,20 eur, luster štvorsvietidlový medenej farby na 8,40 eur, 2 ks lampy na stenu 5,60 eur, obývaciu stenu na 388,30 eur, luster v jedálni na 7,30 eur, luster v spálni na 9,60 eur, chladničku vstavanú do kuchynskej linky na 156,10 eur a digestor Fagor vstavaný na 51,91 eur. V bode 65. svojho odôvodnenia sa súd prvej inštancie s týmto znaleckým ocenením nezaoberal, hoci je dôležité ustáliť zostatkovú hodnotu vecí patriacich do BSM ku dňu vyporiadania BSM a v zmysle znaleckého posudku. Odôvodnenie, že suma 6 640,- eur, ktorú mala žalobkyňa, bola použitá za účelom kúpy vecí do domácnosti, je nelogické, pretože tieto všetky peňažné prostriedky jej žalovaný dal do dispozície k jej rukám, a preto popiera, že by sa malo jednať o vnos do BSM tak, ako to v rozpore so skutočnosťou ustálil súd prvej inštancie. Žalovaný tiež namietal spôsob vyporiadania, keď súd v rozpore so skutočnosťou ustálil, že žalovaný má z titulu vnosu žalobkyne jej vyrovnať 3 320,- eur, ona má z úspor na jej účte žalovanému vyrovnať 2 889,12 eur, a že žalobkyňa má povinnosť vyrovnať žalovanému čiastku 595,50 eur z titulu jeho mínusového účtu. Aj z postupu a výpočtu súdu prvej inštancie v bode 66. by malo vzísť, že žalobkyňa je povinná vyrovnať žalovanému čiastku 164,62 eur. Súd v bode 68. svojho odôvodnenia zhrnul, že žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni z jej výlučného vnosu 3320,- eur, z jemu prikázaných hnuteľných vecí 1 487,- eur, a že žalobkyňa je povinná jemu uhradiť z titulu nadobudnutých prostriedkov na jej účte 2 889,12 eur, z titulu spoločného dlhu na účte žalovaného 595,50 eur, titulom prikázania matracov 120,- eur, a že po vzájomnom započítaní súd dospel k záveru, že žalovaný jej má doplatiť 1 182,38 eur. V tomto smere súd urobil počítaciu chybu, pretože matematicky to vychádza 1 202,38 eur. Tento spôsob žalovaný namieta, pretože súd mal zobrať zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí určenú v znaleckom posudku, ktoré sa

nachádzali u neho v hodnote 1 108,- eur a rozhodne namieta sumu 3 320,- eur, ako jeho záväzok na vyrovnanie žalobkyne, ktorá mala do BSM vniesť 6 640,- eur, pričom masa BSM na takúto výšku nebola ustálená a súd prvej inštancie arbitrárne rozhodol, že ide o vnos bez ohľadu na konkretizovanie, do akého majetku mal byť tento vnos investovaný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s výsledkami dokazovania a súd prvej inštancie nevzal do úvahy pôžičku od p. Z.a. Žalobkyňa najskôr nedôvodne požadovala na vyrovnanie čiastku 23 800,- eur a nakoniec posledná jej požiadavka na vyrovnanie bola 7 000,- eur v úmysle žalovaného poškodiť. Žalobkyňa spôsobuje žalovanému trovy konania, ktorý prehlásil, že jej nie je ochotný poskytovať žiadne finančné vyrovnanie a toto vyrovnanie by skôr prichádzalo do úvahy z jej strany, avšak žalovaný od nej nepožaduje žiadne finančné plnenie, avšak vzhľadom na jej postoj požaduje náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nechápe o čo vlastne žalobcovi ide, pretože ešte pred rozvodom bol ochotný žalobkyni vyplatiť sumu 300 000,- Sk, pokiaľ bude súhlasiť s rozvodom. Nakoniec však dohodu nechcel uzavrieť a tak vec musel riešiť súd. Žalobkyňa podľa jej výpočtu pri podávaní žaloby uviedla, že všetko patrí do BSM, a preto titulom rovnosti požadovala výplatu 23 000,- eur. Od tejto požiadavky však počas konania ustúpila v snahe čo najrýchlejšie dosiahnuť ukončenie súdneho konania. Videla, že jej bývalý manžel si účelovo zabezpečoval svedkov, ktorí pred súdom klamali, dokonca odnášal veci z domácnosti, aby sa do masy BSM vôbec nedostali. Žalobkyňa nechcela od neho už ani žiadne prostriedky z BSM, ale aspoň to, čo do manželstva vniesla, čo boli jej úspory a dary od rodičov. Jednalo sa o sumu 7 000,- eur, no ani s touto sumou žalovaný nesúhlasil. V záverečnej reči povedal, že všetko si chce nechať, nič nechce vyplatiť a sumu, ktorú v rozhodnutí ustálil súd, teraz odvolaním namieta. Taktiež povedal, že aj keď pôvodne žiadal trovy, na týchto potom netrval a žalobkyňa, aj keď nebola spokojná s rozsudkom, odvolanie proti rozsudku už nepodávala s cieľom, aby konanie skončilo čo najskôr. Žalovaný mal tendenciu zavádzať súd, zháňať si rôzne účelové vyjadrenia a krivé svedectvá, pretože o žiadnej pôžičke za trvania manželstva žalobkyňa nevedela. Nechápe, ako môže žalovaný tvrdiť, že jej požiadavka na vyrovnanie, aby dostala to, čo do manželstva vniesla do spoločného majetku (dostavba a zariadenie rodinného domu žalovaného), bola s úmyslom ho poškodiť. Pýtala len svoje peniaze a tak vlastne trovy konania si spôsobuje žalovaný sám už aj len tým, že opäť nespokojný dáva odvolanie. Na jednej strane tvrdí, že prichádza do úvahy vyrovnanie zo strany žalobkyne, jedným dychom však v závere odvolania uvádza, že vzhľadom na postoj žalobkyne požaduje náhradu trov konania. Trovy konania spôsoboval práve samotný žalovaný svojimi postojmi, predkladal rôzne účelové a zavádzajúce vyprodukované dôkazy a až v závere prvoinštančného konania tvrdil, že od všetkého má bločky, ktoré však dovtedy nepredložil, krivo obviňoval žalobkyňu z toho, že si odniesla veci, ktoré fyzicky ani nebola schopná odniesť, zvlášť, keď spoločnú domácnosť opúšťala cez pivničné okno len s osobnými vecami. Túto skutočnosť potvrdila aj jej matka, že prišla domov len s letnými vecami. Nepriniesla žiadne elektrospotrebiče, ani televízor, ani príbory, ani riad, poháre a pod. Všetko zostalo u žalovaného v dome. Naopak, bol to žalovaný, ktorý pred ohliadkou domu znalcom, ktorý mal tieto oceniť, vynášal veci a snažil sa presvedčiť súd, že napr. linka z masívu v tvare G, napriek tomu, že predložili jej cenu u iných zhotoviteľov (v sume 2 500,- eur až 4 500,- eur), mala podľa neho hodnotu 820,- eur. Príbuzného žalovaného K. Q. strany sporu nevyplácali sumou 820,- eur za kuchynskú linku. Takto bola len účelovo vystavená faktúra, lebo ho o to požiadal žalovaný. Z tohto dokladu ani nevyplýva, z čoho konkrétne kuchynská linka pozostávala. Už len samotné tvrdenie svedka, že dvaja montovali kuchyňu dva dni svedčí o tom, že sa nejednalo o malú linku. V uvedenej sume nemôže byť aj materiál aj práca, aj keď by dostali od pána Urbánka ako rodina zľavu, ale pravda je taká, že na faktúre je adresa Bolešov 46 - teda matky žalovaného a tak sa netýka strán sporu, ale pravdou je to, že kuchynskú linku vyplácali obaja spoločne pánovi Q. do rúk sumou 2 655,- eur bez toho, že by im vystavil nejaký doklad, aj keď túto skutočnosť pochopiteľne pred strachom z daňových nedoplatkov svedok nepotvrdil. Svedecká výpoveď Ing. Z., že si žalobkyňa mala spolu s manželom požičať sumu 10 000,- eur, je zarážajúca. Svedok sa ospravedlnil po svojej svedeckej výpovedi žalobkyni: „prepáč, ale musel som“. Žalobkyňa nevie, na čo sa vôbec takéto peniaze mali požičiavať a na čo použiť. Je to lož. Ani nemá vedomosť o tom, že by sa taká pôžička vracala. Žalovaný sa vždy chválil, že všetko si zariadili bez pôžičiek. Svedok bol podľa žalobkyne navedený žalovaným. Taktiež sa žalovaný snažil zaviesť súd pri uvádzaní ceny tepelného čerpadla a poprieť aj tú skutočnosť, že dostal z účtu žalobkyne peniaze na svoj účet s tvrdením, že vraj jej ich dal späť. Načo by toto robila? Peniaze pýtal na úhradu vecí potrebných na dokončenie domu. Vzhľadom na uvedené nie je podľa žalobkyne odvolanie žalovaného dôvodné. Hnuteľné veci, ktoré sa mu prikázali do výlučného vlastníctva, žalobkyňa nenamieta, aj keď titulom rovnosti podielov očakávala vyššiu sumu. Výrok o trovách je správny a pokiaľ žalovaný nezoberie svoje odvolanie späť, žiadala

napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch ako správny potvrdiť. Nenárokuje si na žiadne hnuteľné veci, nech si nechá žalovaný aj 2 ks matracov, ktoré jej súd prikázal.

4. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na svojom odvolaní v celom rozsahu, keďže je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a to malo aj za následok, že vec nesprávne právne posúdil, keď ho zaviazal vyrovnať žalobkyni 1 182,38 eur. Žalobkyňa vo vyjadrení opätovne nič konkrétne neuvádza a len vyvodzuje a žalovaného kriminalizuje, že naviedol svedkov, aby krivo vypovedali pred súdom. Tvrdí nepravdu, že K. Q. mali vyplácať vo výške 2 655,- eur, hoci v skutočnosti ho vyplácali sumou 820,- eur. Súd prikázal do vlastníctva žalovaného elektrické spotrebiče, televízor, príbory a riad, ktoré žalobkyňa odniesla a aj napriek tomu vypovedá nepravdu, že toto žalovanému ostalo. Najpodstatnejšie je, že súd nezohľadnil svedeckú výpoveď Ing. Z. ohľadne pôžičky, ktorú poskytol obom manželom s tým, že túto pôžičku vrátil žalovaný a súd nezohľadnil pri vyporiadaní vyrovnanie polovice tejto pôžičky vo výške 9 860,- eur. Súd rozhodol arbitrárne, že žalobca si tento nárok na vyporiadanie nedal, a že ho nežiadal vyporiadať. Preto to súd nepovažoval za predmet konania. S týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nemôže žalobca súhlasiť. Samotná žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 23.01.2020 uviedla, že žalovaný si mal vymyslieť fiktívnu pôžičku od Z. Z., že žalobkyňa o takejto nemala vedomosť, a že následne sa dozvedela, že svedok vypovedal účelovo, a že pred jej otcom sa priznal, že ho mal žalovaný na to naviesť, a že nepreukázali, či bola použitá do BSM. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatňoval túto pôžičku aj na pojednávaní dňa 23.01.2020, keď uviedol, že Z. Z. poskytol túto pôžičku práve na investície vo výške 10 000,- eur, ktoré sa použili na tepelné čerpadlo. Preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovaného poškodzuje, keďže nebolo zohľadnené vyrovnanie spoločnej pôžičky žalovaným po rozvode manželstva. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka Ing. T. na pojednávaní dňa 21.01.2014, na uplatňovanie nároku z pôžičky na pojednávaní dňa 01.10.2013, kde uviedol, že za peniaze p. Z.a kupovali na Orave matrace a ďalej obývaciu stenu. Preto nezodpovedá skutočnosti, že pôžičku s p. Z. nechcel vyporiadať, keďže chcel zohľadniť, že uvedené finančné prostriedky od p. Z.a sa použili na kúpu matracov, obývacej steny, vyplatenie p. Ing. W. T. za montáž tepelného čerpadla. Žalovaný je presvedčený, že súd pri zohľadnení dátumov na faktúrach a bločkoch voči transakciám a prevodom zistí, že sa preukázalo, že úhrady faktúr a bločkov neboli zrealizované z peňazí žalobkyne, ale boli zrealizované z peňazí z poskytnutej pôžičky od p. Z., preto nemohol objektívne existovať žiaden vnos žalobkyne do majetku. Ak by toto bolo použité, nemusel by si spolu so žalobkyňou požičiavať peniaze od p. Z., ako kamaráta, nebol by ich musel vracať v roku 2013 po rozvode a žalobkyňa sa snažila situáciu využiť, keď vedela, že neurobili písomnú zmluvu o pôžičke s p. Z.. Toto vyvracia svedecká výpoveď p. Z. a dohoda o urovnaní zo dňa 03.10.2013, a preto žalovaný žiadal, aby toto jeho plnenie po rozvode p. Z. na uhradenie spoločnej pôžičky účastníkov bolo započítané v jeho prospech. Žalobkyňa mala svoju predstavu o použití peňazí od jej rodičov na exotickú dovolenku a na krásne auto. Žalovaný je toho názoru, že odvolací súd vezme do úvahy aj to, že navrhol 20 % zníženie cien hnuteľných vecí, ako boli ohodnotené znalcom v roku 2015, keďže vyporiadanie sa robilo 22.07.2021. Preto súd na znalecký dôkaz mal prihliadnuť ohľadne hnuteľných vecí a nestanovovať ceny vyššie, ako boli ustálené v znaleckom posudku.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že manželstvo strán sporu zaniklo rozvodom, na vyporiadaní BSM sa nedohodli a žaloba bola podaná v lehote troch rokov od zániku manželstva. Masu BSM vyporiadal podľa zásady rovnosti podielov, pričom hnuteľné veci, resp. hodnotu hnuteľných vecí, u ktorých nebola ich existencia v čase rozhodnutia preukázaná, vyporiadal podľa stavu, u koho tieto po zániku manželstva zostali a vychádzal z ich nadobúdacej ceny zníženej o 20 % z dôvodu krátkeho trvania manželstva a následného výlučného užívania vecí len jedným z manželov. Súd vyporiadal aj finančné prostriedky na účtoch strán sporu a aj sumu 6 640,- eur, ktorá predstavovala

vnos žalobkyne do manželstva za účelom kúpy spoločných vecí. Pôžičku, ktorú mal stranám sporu poskytnúť pán Z., a ktorú mal po zániku manželstva vyrovnať žalovaný, súd nevyporidal z dôvodu, že žalovaný si neuplatnil nárok na jej vyporiadanie a nepredstavovala uplatnený predmet konania.

7. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenia, že súd nevyporiadal veci tvoriace BSM, a to elektrickú trúbu Fagor v hodnote 608,- eur, elektrickú sklo keramickú varnú dosku Fagor v hodnote 312,- eur a televízor v hodnote 500,- eur, ktoré podľa žalovaného odniesla žalobkyňa zo spoločnej domácnosti, že súd pri určení hodnoty hnuteľných vecí postupoval v rozpore so znaleckým dokazovaním a týmto sa nezaoberal, na tvrdenia popierajúce vnos žalobkyne do BSM a následné nesprávne závery o sume, ktorú má zaplatiť žalobkyni, keď naopak ona mala vyplatiť náhradu z vyporiadania BSM jemu, a napokon na tvrdenia, že súd nesprávne nevzal do úvahy pôžičku od p. Z..

8. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ).

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval a zároveň podrobne odkázal aj na judikatúru súdov, v súlade s ktorou rozhodol. S výnimkou sumy, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni uhradiť titulom vyporiadania BSM, ktorá však bola nižšia, než mala byť, a preto z tohto dôvodu nemôže byť predmetom prieskumu v dôsledku odvolania podaného iba žalovaným, sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalovaných dodáva nasledovné:

12. Žalovaný v prvom rade namietal, že súd prvej inštancie nevyporiadal veci tvoriace BSM, ktoré označila žalobkyňa, a to elektrickú trúbu Fagor v hodnote 608,- eur, elektrickú sklo keramickú varnú dosku Fagor v hodnote 312,- eur a televízor v hodnote 500,- eur, ktoré odniesla zo spoločnej domácnosti. Táto odvolacia námietka je nedôvodná. Uvedené veci nebolo možné vyporiadať tak, že by ich súd prikázal jednej zo strán sporu do výlučného vlastníctva z dôvodu, že v čase rozhodnutia nebola preukázaná ich existencia. Na druhej strane však bolo preukázané, že tieto veci strany sporu do BSM nadobudli a v čase zániku manželstva zostali žalovanému, a preto súd správne vyporiadal ich hodnotu na ťarchu žalovaného. V tejto súvislosti súd dôsledne, tak samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil jednotlivé dôkazy a prijal záver, s ktorým sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný síce tvrdil, že uvedené veci zobrala zo spoločnej domácnosti žalobkyňa, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal. Zároveň v neprospech tvrdenia žalovaného svedčia svedecké výpovede rodičov žalobkyne, takmer nulová pravdepodobnosť, že by žalobkyňa sama vymontovala a odniesla uvedené veci z domu žalovaného a napokon to, že žalovaný si síce zaobstaral novú rúru a varnú dosku, avšak so značným časovým odstupom od času, kedy mala tieto veci zobrať žalobkyňa. V dôsledku týchto

skutočností je záver súdu prvej inštancie ohľadne vyporiadania hodnoty týchto vecí presvedčivý, logický a z hľadiska jeho preukázania nad rozumnú pochybnosť ako jediný možný.

13. Žalovaný ďalej namietal, že súd postupoval v rozpore s dokazovaním, keď znalec Ing. A. P. ohodnotil vo svojom znaleckom posudku hnuteľné veci určitými sumami a súd sa s týmto znaleckým ocenením nezaoberal, hoci je dôležité ustáliť zostatkovú hodnotu vecí patriacich do BSM ku dňu vyporiadania BSM a v zmysle znaleckého posudku. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že ani táto nezodpovedá záverom súdu prvej inštancie, ktoré boli premietnuté v napadnutom rozsudku, a je tak nedôvodná. Znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov a nemá vyššiu dôkaznú silu ako iné dôkazy a ani prednosť pred inými dôkazmi. Aj v prípade znaleckého dokazovania platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, súd ním nie je viazaný a je povinný ho vyhodnotiť tak, ako iné dôkazy, t. j. jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi, nezávisle, nestranne a objektívne. Úlohou súdu nie je hodnotiť dôkazy podľa predstavy strany sporu. Súd prvej inštancie nebral za rozhodujúcu cenu hnuteľných vecí tak, ako bola určená znalcom v znaleckom posudku, ale nadobúdaciu cenu zníženú o 20 %, a to z dôvodu krátkeho trvania manželstva a následného užívania vecí jednou zo strán sporu, a to tak v prípade žalobkyne, ako aj v prípade žalovaného. Súd svoj zámer ohľadne takéhoto ohodnotenia hnuteľných vecí stranám vopred oznámil, žalovaný s ním súhlasil, súd svoj postup a záver riadne a presvedčivo odôvodnil a napokon jeho záver vychádza aj z judikatúry, na ktorú v odôvodnení poukázal.

14. Rovnako súd spoľahlivo zistil, že žalobkyňa vynaložila svoje výlučné prostriedky na spoločný majetok, a preto má nárok na ich náhradu. Prostriedky v sume 6 640,- eur mala žalobkyňa preukázateľne pred uzavretím manželstva a krátko po jeho uzavretí ich previedla na účet žalovaného za účelom kúpy vecí do domácnosti. Žalovaný v odvolaní namietal, že tieto peňažné prostriedky jej dal do dispozície k jej rukám, a preto poprel, že by sa malo jednať o vnos do BSM. Rovnakú obranu však žalovaný použil už v konaní pred súdom prvej inštancie a súd sa s ňou dostatočne, presvedčivo a logicky vysporiadal. Vzhľadom na modifikácie v obrane žalovaného ohľadne tejto sumy, ako aj na ním tvrdený spôsob a uvádzané dôvody naloženia s touto sumou aj odvolací súd dospel k záveru, že uvedená suma predstavuje vnos žalobkyne do BSM na nadobudnutie spoločných vecí, a preto ju bolo potrebné podľa vyporiadať tak, ako to učinil súd prvej inštancie. Spôsob naloženia s touto sumou, ako ho prezentoval žalovaný, ako aj dôvody, pre ktoré sa tak malo stať, sú jednoznačne iba v rovine tvrdení žalovaného, navyše tvrdení nelogických a tým nepresvedčivých. Na druhej strane strany sporu bezpochyby po uzavretí manželstva zariaďovali dom žalovaného, v ktorom bývali, čo svedčí v prospech tvrdenia žalobkyne o použití uvedených prostriedkov. Je pochopiteľné, že pokiaľ boli uvedené prostriedky poukázané žalovanému na jeho účet, došlo k ich zmiešaniu s prostriedkami, ktoré už na účte mal, resp. keď boli následne a postupne vyberané, mohlo dôjsť k ich zmiešaniu s inými prostriedkami strán sporu, ktoré mohli mať v hotovosti a je tak nereálne, aby bolo preukázané, ktorá konkrétna vec bola za aké konkrétne peniaze kúpená. Okolnosti začatia spolužitia strán sporu, neúplné zariadenie domu, poukázanie prostriedkov žalobkyňou žalovanému a nelogickosť a nedôveryhodnosť obrany žalovaného však vo vzájomných súvislostiach vedú aj odvolací súd k logickému záveru o vnose uvedenej sumy zo strany žalobkyne do BSM. Z uvedených dôvodov sú tak aj v tejto časti čiastkové závery súdu prvej inštancie správne.

15. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy pôžičku od p. Z.a, tak aj táto odvolacia námietka žalovaného je nedôvodná a aj v tejto časti sú závery súdu prvej inštancie správne. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 27. septembra 2004 sp. zn. dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť návrhy v takomto konaní môže súd podľa (pozn. v súčasnosti ) len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore s (pozn. v súčasnosti ) a išlo by o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 9. novembra 2006 sp. zn. v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada len tie veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Ak žiadny z účastníkov nepožiadal

o to, aby mu bola vrátená určitá suma vynaložená z jeho oddelených prostriedkov na získanie spoločnej veci, bolo by prekročením návrhu nad rámec ustanovenia (aktuálne ), pokiaľ by súd takýto zápočet vykonal.

17. Zo spisu je zrejmé, že žalovaný nepožiadal, aby mu bola vrátená určitá suma vynaložená z jeho oddelených prostriedkov na vrátenie spoločnej pôžičky manželov od p. Z.a, čím ju jednoznačne neurobil predmetom konania a pokiaľ by ju súd vyporiadal, prekročil by návrhy strán sporu. Akákoľvek argumentácia ohľadne uvedenej pôžičky bez konkrétneho návrhu na vyplatenie určitej sumy nemá za následok, že takýto majetok sa automaticky stane predmetom konania. Aj v tomto je tak záver súdu prvej inštancie správny a v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou.

18. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, že do BSM patrili a u žalovaného zostali nasledovné hnuteľné veci v uvedenej obstarávacej cene: kuchynská linka za 820,- eur, elektrická trúba Fagor za 608,- eur, elektrická sklokeramická varná doska Fagor za 312,- eur, televízor za 500,- eur, vstavaná chladnička za 350,- eur, digestor Fagor za 115,- eur, svietidlá spolu za 213,77 eur (35,19 eur + 35,19 eur + 57,09 + 37,84 eur + 48,46 eur) a obývacia stena za 817,42 eur. Cena týchto vecí predstavuje spolu 3 736,19 eur, z čoho polovica je 1 868,095 eur a po odrátaní 20 % z tejto sumy vyjde suma 1 494,476 eur, ktorú by mal žalovaný zaplatiť žalobkyni. Polovica zo sumy vnosu žalobkyne do manželstva je 3 320,- eur (50 % zo sumy 6 640,- eur). Súčet sumy 1 494,476 eur a sumy 3 320,- eur je 4 814,476 eur, ktorú má zaplatiť žalovaný žalobkyni. Žalobkyňa má žalovanému zaplatiť sumu 120,- eur ako 80 % z polovice nadobúdacej ceny matracov, polovicu sumy 5 778,24, ktorú mala na účte ku dňu zániku manželstva, t. j. 2 889,12 eur a polovicu mínusového zostatku 1 191,07 eur na účte žalovaného, t. j. 595,535 eur. Žalobkyňa je tak povinná zaplatiť žalovanému celkovo sumu 3 604,655 eur. Po započítaní sumy, ktorú má zaplatiť žalovaný 4 814,476 eur, a ktorú má zaplatiť žalobkyňa 3 604,655 eur, by tak mal žalovaný zaplatiť žalobkyni vo výsledku sumu 1 209,821 eur (po zaokrúhlení 1 209,82 eur). Súd však zaviazal zaplatiť žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 182,38 eur, t. j. sumu nižšiu. Podľa výpočtu žalovaného to mala byť pri správnom výpočte podľa záverov súdu prvej inštancie, s ktorými sa však žalovaný nestotožnil, suma 1 202,38 eur. Pri skutkových zisteniach ohľadne hodnoty vyporiadavaného majetku, rovnosti podielov strán sporu a v súlade s právnymi závermi súdu prvej inštancie, avšak správnom výpočte, tak mal súd žalovaného zaviazať zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady pri vyporiadaní BSM sumu o 27,44 eur vyššiu. V časti náhrady, ktorú má žalovaný žalobkyni uhradiť, je tak rozhodnutie oproti tomu, čo by malo byť pri správnom výpočte, v prospech žalovaného. Žalobkyňa však proti napadnutému rozsudku odvolanie nepodala a pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, toto bolo vyhodnotené ako nedôvodné a v konečnom dôsledku, ak je výrok o výške sumy, ktorú má žalovaný žalobkyni zaplatiť nesprávny len z toho hľadiska, že by jej mal uhradiť vyššiu sumu, je tak rozhodnutie v tejto časti v jeho prospech a z tohto dôvodu tak napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného v jeho neprospech nemožno zmeniť.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

20. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný úspech, a preto odvolací súd v zmysle v spojení s a rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nezistiac žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by podľa odôvodňovali iné rozhodnutie o náhrade trov konania. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).