Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/88/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky P. G., bývajúcej

v P., zastúpenej JUDr. J. D., advokátom so sídlom v T., proti odporcovi J. G., bývajúcemu

v P., zastúpenému JUDr. I. S., advokátkou so sídlom v T., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. februára 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. februára 2010 sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 15. decembra 2005 č.k. -484 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom z 18. januára 2007 č.k. -548 vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj len „BSM“) tak, že z hnuteľných vecí patriacich do BSM

prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky sedaciu súpravu, lustre, rohovú lavicu, stôl,

stoličky, chladničku, vešiakovú skrinku, automatickú práčku, nábytok do spálne a obývacej

izby, perinák, písací stolík, váľandy, stojanovú lampu, záclony, závesy a rozťahovacie kreslo;

prikázal jej aj hodnotu členského podielu 3-izbového družstevného bytu č. X. v P. na ulici G.

(ďalej len „byt“). Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal televízor, videorekordér,

rádiomagnetofón a tiež garáž v P. na O. ulici č. X., ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná

2

na liste vlastníctva č. X. ako garáž na parcele č. X. vo výmere X. m(ďalej len „garáž“).

Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok a tiež

náhradu trov štátu; žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Pri

rozhodovaní vo veci samej vychádzal z toho, že účastníci boli manželmi od 30. januára 1976

do 14. januára 1994 a za trvania manželstva okrem vyššie uvedených hnuteľností nadobudli aj

byt a garáž. Určil preto, že do BSM patrí aj hodnota členského podielu v bytovom družstve

a garáž (v čase jej výstavby boli účastníci manželmi, BSM zrušené nemali a prostriedky

použité na jej výstavbu boli v ich BSM). Do BSM patrí majetok v hodnote 737 380 Sk, z čoho

polovica predstavuje 368 690 Sk. BSM vyporiadal tak, že navrhovateľke prikázal ňou užívané

hnuteľné veci (viď vyššie) a hodnotu členského podielu v celkovej sume 550 035 Sk. Do

výlučného vlastníctva odporcu prikázal ním užívané hnuteľné veci (viď vyššie) a garáž, spolu

v hodnote 187 345 Sk. Zohľadnil, že na obstaranie bytu bola použitá suma 21 000 Sk

darovaná (len) navrhovateľke jej matkou a na výstavbu garáže suma 20 000 Sk, ktorú iba

navrhovateľke darovala jej matka. Osobitne prihliadol na to, že navrhovateľka sa vo väčšej

miere ako odporca zaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a výraznejšie sa

starala o rodinu, chod spoločnej domácnosti a zabezpečenie starostlivosti o deti.

Navrhovateľke z týchto dôvodov neuložil povinnosť zaplatiť odporcovi z titulu finančného

vyporiadania 181 345 Sk. Dodal, že do BSM nezaradil hnuteľné veci nadobudnuté za

finančné prostriedky obstarané z pôžičky od sestry navrhovateľky vo výške 55 000 Sk (takto

nadobudnuté veci považoval za výlučné vlastníctvo navrhovateľky).

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Nitre rozsudkom z 29. novembra 2007

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom

zmenil tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci, ktoré jej

prikázal už súd prvého stupňa, a tiež hodnotu členského podielu v bytovom družstve vo výške

529 755 Sk; do výlučného vlastníctva odporcu prikázal tie isté hnuteľné veci ako súd prvého

stupňa. Titulom finančného vyporiadania uložil odvolací súd navrhovateľke povinnosť

zaplatiť odporcovi 160 545 Sk. Odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny

poplatok a tiež náhradu trov štátu. Rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na

náhradu trov konania. Pokiaľ navrhovateľka v priebehu konania a aj v odvolaní tvrdila, že

suma 21 000 Sk použitá na zaplatenie členského podielu bytu bola darovaná matkou iba jej,

odvolací súd vzal na zreteľ časové súvislosti obstarania bytu (jeho pridelenie účastníkom

v novembri 1979) a tiež narušenia manželských vzťahov účastníkov konania (až od roku

1988); v dôsledku toho dar peňažných prostriedkov v uvedenej výške považoval za dar matky

navrhovateľky určený obom účastníkom konania. Rozhodol, že do BSM účastníkov patrí

hodnota členského podielu v bytovom družstve vo výške 529 755 Sk, tak ako to ustálil aj súd

prvého stupňa. K námietke navrhovateľky, že takto určená hodnota členského podielu nie je

správna, odvolací súd poukázal na znalecký posudok a dodal, že aj na základe voľnej úvahy

dospel k záveru o primeranosti tohto cenového určenia vo vzťahu k súčasným trhovým

cenám. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že garáž do BSM

nepatrí, lebo pozemok, na ktorom je postavená, kúpila výlučne navrhovateľka, len ona je

v súčasnosti vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka nadstavby na tomto pozemku

a iba ona bola v rámci stavebného konania vedená ako stavebníčka. Odvolací súd vyčíslil

hodnotu hnuteľných vecí v BSM sumou 47 080 Sk, členského podielu sumou 529 755 Sk, čo

je spolu 576 835 Sk. Z hnuteľných vecí boli navrhovateľke prikázané veci vo výške

20 280 Sk, odporcovi vo výške 26 800 Sk. Vzhľadom na

odvolací súd vychádzal z výpočtu 576 835 Sk : 2 = 288 417,50 Sk. Odporca získal hodnotu

v hnuteľných veciach vo výške 26 800 Sk, preto zostávalo, aby mu navrhovateľka titulom

finančného vyporiadania zaplatila 261 617,50 Sk. Keďže ale odporca súhlasil s finančným

vyrovnaním vo výške, ktorá zodpovedá hodnote garáže, odvolací súd uložil navrhovateľke

povinnosť zaplatiť mu do 90 dní titulom vyrovnania 160 545 Sk. Povinnosť odporcu zaplatiť

súdny poplatok odôvodnil odvolací súd poukazom na § 2 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zákona

č. o súdnych poplatkoch a povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania

poukazom na Tento rozsudok napadla navrhovateľka dovolaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) uznesením

z 19. januára 2009 sp. zn. napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolaciemu súdu vytkol, že si nezadovážil

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov ( ); tým došlo k procesnej

vade v zmysle Dovolací súd dospel tiež k záveru, že odvolací súd

dôsledne nerešpektoval zásady vyporiadania BSM a jeho rozhodnutie v dôsledku toho spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie Krajský súd v Nitre rozsudkom

z 18. februára 2010 sp. zn. odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom zmenil a BSM účastníkov vyporiadal, pričom:

I. do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal tie isté hnuteľné veci, ktoré jej prikázal už

súd prvého stupňa a tiež hodnotu členského podielu v bytovom družstve, II. do výlučného

vlastníctva odporcu prikázal rovnaké hnuteľné veci ako súd prvého stupňa, III. titulom

finančného vyporiadania uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi 5 329 €. Odporcu

zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok a tiež náhradu trov štátu.

Rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že po doplnení dokazovania dospel k záveru, že matka navrhovateľky

darovala 21 000 Sk len navrhovateľke a že táto suma bola použitá na zaplatenie členského

podielu bytu. Obdobne matka navrhovateľky darovala len navrhovateľke 20 000 Sk a táto

suma bola použitá pri výstavbe garáže. Odvolací súd garáž (aj vzhľadom na súhlasné

vyjadrenie odporcu) nepovažoval za predmet BSM, ale za výlučné vlastníctvo navrhovateľky.

Len za účelové a ničím nepreukázané ale považoval tvrdenie navrhovateľky, že jej bola

požičaná suma 55 000 Sk, ktorá bola použitá na obstaranie hnuteľných vecí. Z hnuteľného

majetku tvoriaceho BSM účastníkov (v celkovej hodnote 1 562,77 €) odvolací súd prikázal do

výlučného vlastníctva navrhovateľky hnuteľnosti v hodnote 673,17 € a do výlučného

vlastníctva odporcu hnuteľnosti v hodnote 889,60 €. Pri vyporiadaní hodnoty predstavujúcej

členský podiel vychádzal z trhovej ceny zodpovedajúcej sume 13 277,57 €. V rámci úvahy, či

na úplné vyporiadanie BSM je potrebné niektorému z účastníkov uložiť povinnosť poskytnúť

druhému účastníkovi peňažné plnenie, vzal na zreteľ, že manželstvo účastníkov konania

trvalo skoro 18 rokov, avšak „finančne problematické“ bolo len posledné roky, dovtedy sa

odporca podieľal na hospodárení domácnosti a finančnom zabezpečovaní rodiny, miera

pričinenia na získaní a udržaní majetku v BSM nebola u nich podstatne odlišná a ani

navrhovateľkina výrazne vyššia miera starostlivosti o rodinu a deti neznamená, že by

odporcovi pre úplné vyporiadanie BSM nemalo byť poskytnuté žiadne finančné plnenie.

V zmysle vyššie uvedeného určil odvolací súd celkovú hodnotu majetku v BSM sumou

14 840,34 €. S prihliadnutím na konštatoval, že jej polovica

predstavuje 7 420,17 €. Navrhovateľke bol prikázaný majetok v hodnote 13 950,74 €

(13 277,57 € + 673,17 €), takže v porovnaní s polovicou celkovej hodnoty majetku v BSM

získala o 6 530,57 € viac. Po zohľadnení iba jej darovanej sumy 697,07 € (21 000 Sk) by mala

zaplatiť odporcovi 5 833,50 € (6 530,57 € - 697,07 €). Keďže sa ale odporca vyjadril, že za

postačujúce považuje, aby mu titulom finančného vyporiadania bola zaplatená suma

zodpovedajúca hodnote garáže 5 329 € (160 545 Sk), uložil navrhovateľke, aby mu zaplatila

túto sumu.

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka dovolanie (z 1. marca 2010 doplnené

podaním z 25. marca 2010). Podľa jej názoru došlo v konaní k tzv. inej procesnej vade

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Tvrdila, že celé konanie je zmätočné a rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými

mravmi. Uviedla, že výroková časť napadnutého rozsudku mala obsahovať tiež výrok o tom,

že garáž nepatrí do BSM, a rovnako výrok o tom, ku ktorému dňu sa uskutočňuje

vyporiadanie. Poukázala tiež na to, že vo výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu sa

uvádzajú hnuteľné veci, ktoré už v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu neexistovali,

a neuvádza sa tu ani ich cena; to však odvolaciemu súdu nebránilo, aby hodnotu týchto vecí

zohľadnil pri vyporiadaní. Vytkla mu tiež, že sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu, ktorý bol v tejto veci vyslovený v zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu, a jeho

rozhodnutie odporuje zásadám logického myslenia v tom, že navrhovateľka (napriek

konštatovaniu, že garáž nepatrí do BSM) bola zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu rovnajúcu

sa znalcom určenej hodnote garáže. Procesný postup odvolacieho súdu, ktorý odvolacie

pojednávanie 4. februára 2010 odročil za účelom vyhlásenia rozsudku až na 18. februára 2010

sa prieči zákonu (došlo k prekročeniu „lehoty 5 dní v zmysle “). Odvolací

súd, ktorý doručoval napadnutý rozsudok účastníkom priamo po jeho vyhlásení, konal

„nesprávne a účelovo“ a zvolil „nerovný prístup k účastníkom konania“. V odôvodnení sa

vôbec nezaoberal jej vyjadrením k veci z 9. februára 2010, nevykonal ňou navrhované dôkazy

(nevzal vôbec na zreteľ, že byt aj garáž boli pred rozhodnutím odvolacieho súdu prevedené do

vlastníctva navrhovateľkinej dcéry). V rozpore s jej argumentáciou považoval hodnotu

členského podielu za predmet BSM, pritom ale dostatočne nezohľadnil rozdiel medzi

„zostatkovou hodnotou členského podielu“ (navrhovateľka ju označila za „účtovnú hodnotu“)

a trhovou hodnotou bytu a ani to, že odporca sa ničím nepričinil o nadobudnutie bytu. Nie je

pravda, že účastníci sa zhodne vyjadrili o hodnote členského podielu. Odvolací súd pri

rozhodovaní o vyporiadaní BSM zaniknutého v roku 1994 poukázal na ustanovenie § 175

ods. 2 zrušené od 1. januára 1992. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku je zrejmé, že odvolací súd sa nezaoberal právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení

práva spoločného nájmu bytu a určenia navrhovateľky za výlučnú členku bytového družstva.

Bez vykonania dokazovania dospel k skutkovému záveru, že „odporca sa riadne staral

o rodinu“; odporca ale v skutočnosti o rodinu nedbal, neplnil vyživovaciu povinnosť,

neprispieval na úhradu nákladov spojených s vedením domácnosti, dopustil sa manželskej

nevery a psychického a fyzického násilia, podieľal sa na zhoršení jej zdravotného stavu. Súdy

spôsobili prieťahy a je nespravodlivé, aby po 16 rokoch po zániku BSM boli rozhodujúce

cenové relácie zodpovedajúce situácii v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Záver

odvolacieho súdu o nepreukázaní pôžičky 55 000 Sk nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Nesprávny je aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. Z týchto dôvodov

žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie navrhovateľky považuje za

neopodstatnené. Navrhovateľka všetky argumenty len neustále opakuje napriek tomu, že sa už

nimi súdy zaoberali. Žiadal dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti vecne správnemu

rozhodnutiu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

So zreteľom na ustanovenie sa dovolací súd zaoberal otázkou, či

v konaní nedošlo k procesnej vade konania v zmysle zakladajúcej zmätočnosť

(už v skoršom rozhodnutí dovolací súd vysvetlil, kedy I. o vadu tejto povahy). I keď

navrhovateľka opakovane uvádzala, že celé konanie je zmätočné, z obsahu jej mimoriadneho

opravného prostriedku ( ) vyplýva, že pod zmätočnosťou rozumie najmä

rozpor právnych záverov súdov s hmotným právom, prípadne procesné vady nezakladajúce

zmätočnosť, nie však vady konania vymenované v Vady tejto povahy

v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Pri vyporiadaní BSM súdom I. o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy dovolací súd nie je viazaný

rozsahom dovolania ( ).

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov

o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím

manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka

( ). Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja

manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich

užívaním a udržiavaním ( ). Bežné veci týkajúce sa spoločných

vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch

manželov; inak je právny úkon neplatný ( ). Z právnych

úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne

a nerozdielne ( ). Zánikom manželstva zanikne

i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( ). Ak zanikne

bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150

( ). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd ( ). Pri vyporiadaní sa

vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený

požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný

nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na

to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia

treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150

).

Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej

republiky, ktorá v R 49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa

stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom

len jedného z manželov. V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí

vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého

z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah

použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec

získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného

z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho

majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto

vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri vyporiadaní

BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala (z tohto

hľadiska je v preskúmavanom prípade irelevantné, že byt je v súčasnosti vo vlastníctve tretej

osoby), ale i to, v akom stave vtedy bola (napríklad z hľadiska jej kvality, veku, miery

opotrebenia). Tento stav je určujúci aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien

zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu. Je potrebné pripomenúť, že konanie

o vyporiadanie BSM sa síce začína len na návrh niektorého z účastníkov, súd však nie je

týmto návrhom viazaný ani pokiaľ I. o rozsah BSM, ani pokiaľ I. o spôsob jeho vyporiadania.

K jednotlivým dovolacím námietkam navrhovateľky dovolací súd uvádza nasledovné:

1. Podstatná časť argumentácie dovolateľky sa týka postupu súdov pri zohľadnení

hodnoty členského podielu a pri vyporiadaní tejto hodnoty v rámci vyporiadania BSM.

Zo spisu vyplýva, že byt bol pridelený účastníkom konania v novembri 1979, za

trvania ich manželstva. Priamo zo zákona im obom vzniklo spolu s právom spoločného

užívania bytu aj spoločné členstvo v družstve; z tohto členstva boli obaja manželia oprávnení

a povinní spoločne a nerozdielne (viď v znení účinnom

v čase pridelenia bytu).

Odvolací súd mal výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľke

darovala jej matka sumu 21 000 Sk. Tieto finančné prostriedky (patriace výlučne

navrhovateľke) boli použité na obstaranie bytu. Zo strany navrhovateľky išlo „o to, čo zo

svojho vynaložila na spoločný majetok“ ( ). Získanie tohto daru

a následné použitie darovanej sumy mohlo byť zohľadnené len v tom zmysle, že sa na

uvedenú sumu vzal zreteľ pri vyporiadaní spoločných majetkových práv, nie však v tom

zmysle, že v dôsledku darovania nešlo o spoločné majetkové právo manželov (a že členský

podiel patril od počiatku len navrhovateľke).

Rozhodnutím súdu v inej právnej veci týchto účastníkov konania (navrhovateľky

a odporcu) bolo zrušené ich právo spoločného nájmu bytu, navrhovateľka bola určená za

výlučnú nájomníčku bytu a členku bytového družstva. V predmetnom konaní (o zrušenie

práva spoločného nájmu bytu) sa ale nerozhodovalo o majetkovom vyporiadaní bývalých

manželov ohľadom ich spoločného majetkového práva.

Členský podiel manželov v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba

vyporiadať v rámci vyporiadania BSM. Súd pri tomto vyporiadaní musí na ňu prihliadnuť ako

na iné spoločné majetkové hodnoty manželov. Pri vyporiadaní sa aj tu berú na zreteľ cenové

pomery v čase vyporiadania. Hodnotu členského podielu treba vyjadriť ako všeobecnú

(trhovú) cenu, a nie ako zostatkovú hodnotu členského podielu (ako sa mylne domnieva

navrhovateľka). Hodnota členského podielu sa pre účely vyporiadania určuje cenou, ktorú by

bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a čase.

V porovnaní so stavom existujúcim pred zrušujúcim uznesením dovolacieho súdu

obsah spisu svedčí o tom, že odvolací súd už mal, a to na základe vyjadrenia samotných

účastníkov konania, postačujúce skutkové podklady na vyčíslenie hodnoty členského podielu,

a to minimálne v zmysle určenia najnižšej možnej hodnoty členského podielu. Ako totiž

vyplýva zo spisu, právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní pred odvolacím súdom

4. februára 2010 uviedla, že obdobný byt (členský podiel v bytovom družstve) v súčasnosti

nemožno obstarať pod sumu 1 000 000 Sk (viď č.l. 711 spisu), navrhovateľka sa na tomto

pojednávaní vyjadrila, že hodnota obdobného bytu je cca 400 000 Sk (viď č.l. 712 spisu). Za

tejto situácie nemožno odvolaciemu súdu vytýkať nesprávnosť konštatovania, že všeobecná

hodnota členského podielu v čase vyporiadania BSM je najmenej 400 000 Sk. So zreteľom na

individuálne okolnosti prejednávanej veci nepostupoval odvolací súd nesprávne, pokiaľ sumu

uvedenú navrhovateľkou vzal za základ a z tejto hodnoty vychádzal pri vyporiadaní BSM.

V súvislosti s otázkou správnosti vyporiadania členského podielu navrhovateľka

vytýka súdom, že v konaní spôsobili prieťahy a je nespravodlivé, aby po 16 rokoch po zániku

BSM boli rozhodujúce cenové relácie, ktoré zodpovedajú situácii v čase vyhlásenia rozsudku

odvolacieho súdu. Dovolací súd k tomu uvádza, že prieťahy v konaní sú jednoznačne

nežiaducim javom; zároveň ale pripomína, že požiadavku, aby občianske súdne konanie

prebiehalo rýchlo a účinne ( ), treba vždy vykladať aj v súlade s požiadavkou, aby

súd o prejednávanej veci rozhodol vždy (až) so znalosťou všetkých významných skutkových

a právnych okolností. Dovolací súd poznamenáva, že v súdnych konaniach o rozvod

manželstva, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželov a bezpochyby tiež

o vyporiadanie BSM I. o prejednávanie a rozhodovanie vecí spoločensky citlivých, za

ktorými spravidla stojí zlyhanie manželstva, rodiny a vzťahu dvoch ľudí – bývalých

manželov. Ešte aj v porovnaní s inými súdnymi konaniami majú tieto veci okrem nevyhnutnej

právnej roviny vo vyššej miere zastúpenú ľudskú (emotívnu) rovinu, ktorej prejavy sa určitom

prípade môžu spolupodieľať na zvýšenej časovej náročnosti prejednania a rozhodnutia veci.

Otázku, či k prieťahom došlo alebo nedošlo a či prieťahy prípadne zavinili alebo k nim

viedli iné okolnosti, dovolací súd neriešil. Uzatvára ale, že prípadná existencia prieťahov

v konaní nemôže zmeniť nič tom, že pri vyporiadaní členského podielu treba v danom prípade

vychádzať z cien zodpovedajúcich stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

2. Navrhovateľka namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu odporuje zásadám

logického myslenia v tom, že odvolací súd (napriek tomu, že garáž nepatrí do BSM)

navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi sumu rovnajúcu sa hodnote garáže.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu sa rozhodnutie odvolacieho súdu

v uvedenom zmysle neprieči logike. Zohľadňuje na jednej strane to, že garáž nepatrí do BSM,

na druhej strane ale aj to, že odporca počas celého konania požadoval od navrhovateľky určité

finančné plnenie vyjadrujúce to, čo by mu (podľa jeho názoru) mala vyplatiť na vyporiadanie

zaniknutého BSM. Výška tohto plnenia mala byť podľa jeho názoru vyššia, požadoval ju však

v nižšej sume, zodpovedajúcej hodnote garáže. Túto spojitosť medzi vecou (garážou) a jej

hodnotou vysvetľoval tým, že navrhovateľka nemá finančné prostriedky na poskytnutie

peňažného plnenia na ich vyrovnanie, svoje nároky voči nej bude môcť preto uspokojovať

z garáže (v tom čase tvorila predmet jej vlastníctva) – viď č.l. 596 spisu.

3. Dovolací súd považuje za neopodstatnené tvrdenie navrhovateľky, že zákonu sa

prieči postup zvolený v danom prípade odvolacím súdom, ktorý odvolacie pojednávanie

uskutočnené dňa 4. februára 2010 odročil za účelom vyhlásenia jeho rozsudku až na

18. februára 2010 (podľa jej názoru odvolací súd prekročil lehotu 5 dní v zmysle § 156 ods. 2

). To isté sa vzťahuje aj na jej tvrdenie, že odvolací súd doručením rozsudku účastníkom

priamo po jeho vyhlásení konal „nesprávne a účelovo“ a zvolil „nerovný prístup k účastníkom

konania“.

Podľa veta prvá (v znení účinnom v čase rozhodovania

odvolacieho súdu) sa rozsudok vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku

predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie

na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po

pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho odošle

najneskôr do troch dní.

Odvolací súd teda v danom prípade rešpektoval zákonom určenú lehotu a rozsudok

v nej vyhlásil. Zo zápisnice spísanej odvolacím súdom 18. februára 2010 vyplýva, že pri

vyhlásení rozsudku bola osobne prítomná len navrhovateľka; odporca a jeho právna

zástupkyňa neboli prítomní. Pokiaľ odvolací súd doručil rozsudok navrhovateľke „krátkou

cestou“ priamo na pojednávaní a iným spôsobom (poštou) odporcovi, nebol jeho postup

v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením zákona a nemal znaky „nerovného“ prístupu súdu

k účastníkom konania.

4. V konaní o vyporiadanie BSM súd určí, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo ku dňu

jeho zániku; vyporiadanie uskutoční len o predmete BSM. Pokiaľ dospeje k záveru, že určitá

vec do BSM nepatrí, nevyjadrí to samostatným výrokom zaradeným do výrokovej časti

rozhodnutia (neuvádza vo výroku, že vec nebola predmetom vyporiadania), ale len

v odôvodnení rozhodnutia.

Pre vyporiadanie, ako vyplýva z vyššie uvedeného, je rozhodujúci stav v čase zániku

BSM. Súd, ktorý toto spoluvlastníctvo vyporiadava, uvedenú skutočnosť vo výrokovej časti

nevyjadruje.

Neopodstatnená je preto námietka navrhovateľky, že výroková časť napadnutého

rozsudku mala obsahovať výrok o tom, že garáž nepatrí do BSM, ako aj výrok o tom, ku

ktorému dňu sa uskutočňuje vyporiadanie.

5. Tvrdenie, že odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý

bol v tejto veci vyslovený v zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu, nie je v dovolaní bližšie

vysvetlené (konkretizované).

Dovolací súd zo spisu nezistil, že by sa odvolací súd odchýlil od právnych záverov

ním vyslovených v zrušujúcom uznesení.

6. ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná; nie je

totiž viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy. Posúdenie toho, či sa vyhovie návrhu na vykonanie dokazovania

a ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1

), a nie účastníkov konania.

K námietke, že odvolací súd nevykonal navrhovateľkou navrhované dôkazy (nevzal

na zreteľ jej návrhy na dokazovanie preukazujúce, že byt aj garáž boli pred rozhodnutím

odvolacieho súdu prevedené do vlastníctva navrhovateľkinej dcéry), dovolací súd uvádza, že

vykonanie dokazovania navrhovaného navrhovateľkou nebolo účelné, lebo by viedlo

k skutkovým zisteniam, ktoré nie sú pre prejednávanú vec významné.

7. Dovolací súd už vyššie vysvetlil jednu zo zásad vyporiadania BSM spočívajúcu

v tom, že pri jeho vyporiadaní sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM; pri určení ceny

veci sa ale vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva ( ).

Avšak tomu, kto určitú hnuteľnú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, sa môže určiť

cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať.

Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub.

Z pohľadu vyššie uvedeného sa javí ako neopodstatnená argumentácia navrhovateľky,

ktorá namieta nesprávnosť určenia cien hnuteľných vecí patriacich do BSM.

8. K námietke navrhovateľky, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými

mravmi, dovolací súd pripomína, že v zmysle výkon práv

a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov (pozn. dovolacieho súdu: vrátane

majetkových vzťahov medzi manželmi a bývalými manželmi) nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súdy v danej veci konali ako orgány štátu prejednávajúce určitú občianskoprávnu vec, pričom

v súdnom konaní sa malo (medziiným) posúdiť, či práve účastníci konania (ako nositelia práv

a povinností z občianskoprávnych vzťahov) nevykonávajú svoje hmotnoprávne oprávnenia

a povinnosti v rozpore s pravidlami morálky. Rozsudok súdu vyjadrujúci jeho záverečný

úsudok o prejednávanej veci, je v občianskom súdnom konaní aktom aplikácie práva, ktorý

môže byť prípadne predmetom posudzovania z hľadiska (ne)ústavnosti, (ne)zákonnosti,

(ne)správnosti a pod.; nemôže byť ale posudzovaný z aspektu (ne)súladu s dobrými mravmi

v zmysle .

9. Navrhovateľka odvolaciemu súdu vytýka, že v napadnutom rozsudku iba za účelové

a ničím nepreukázané označil jej skutkové tvrdenie, že za trvania manželstva získala pôžičkou

sumu 55 000 Sk, ktorú použila na obstaranie hnuteľných vecí.

Konštatovanie odvolacieho súdu, že predmetné tvrdenie navrhovateľky je len účelové,

vyvodil odvolací súd z toho, že zmluvu o pôžičke mala navrhovateľka údajne uzavrieť až

v čase, keď už s odporcom spolu nehospodárili a pokiaľ v tomto období za požičané peniaze

zakúpila nejaké veci, mala sa domáhať ich vylúčenia z BSM. „Pokiaľ však v zásade

s rozdelením hnuteľných vecí súhlasila a domáhala sa iba finančného vyporiadania, išlo

zrejme o dodatočné účelové riešenie zo strany navrhovateľky“.

Dovolací súd pripomína, že pokiaľ vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol

zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke,

a pokiaľ boli takto získané peniaze použité na zakúpenie určitej veci (bola za ne získaná určitá

majetková hodnota), patrí aj táto hodnota – za splnenia ostatných podmienok uvedených

v – do BSM. Na záväzok toho manžela, ktorý peniaze takto

obstaral, je povinný ich vrátiť a ktorý peniaze v skutočnosti zo svojho vynaložil na spoločný

majetok, sa prihliadne pri vyporiadaní BSM (viď R 57/1979, ale tiež napríklad Bičovský J.,

Bezpodílové spoluvlastnictví manželů, Linde Praha, 1994, str. 181).

Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka už v konaní na súde prvého stupňa tvrdila, že jej

manželia M. H. a J. H. za trvania manželstva v roku 1991 požičali sumu 55 000 Sk a na

preukázanie tohto tvrdenia do spisu založila aj písomné vyhlásenia zúčastnených osôb (viď

č.l. 183 až 185 spisu, resp. 392 až 394 spisu). Obsahovo rovnako sa menovaní manželia

vyjadrili v rámci ich svedeckých výpovedí (č.l. 44 a 46 spisu). Totožné skutkové tvrdenie

vyplýva aj z výpovede svedka M. G. na č.l. 47 spisu. Uvedená argumentácia navrhovateľky

nebola v konaní ojedinelá – opakovala ju aj na inom pojednávaní pred súdom prvého stupňa

(viď č.l. 370 spisu), na ktorom navyše vyslovila svoj právny názor (a obsahovo podľa

všetkého tiež požiadavku), že veci nadobudnuté za pôžičkou obstarané peňažné prostriedky

nepatria do BSM (viď č.l. 371 spisu).

Nešlo teda len o samo tvrdenie navrhovateľky, ale o jej tvrdenie zhodné s výpoveďami

svedkov, ku ktorému navyše doložila aj listinné dôkazy. Dovolací súd bez toho, aby sa

vyjadroval k otázke preukázania uvedeného tvrdenia navrhovateľky konštatuje, že záver

odvolacieho súdu o „účelovosti“ takéhoto tvrdenia a obdobne o tom, že navrhovateľka sa

nedomáhala vylúčenia pôžičkou nadobudnutých vecí z BSM, nie je v odôvodnení

napadnutého rozsudku náležite vysvetlený a (zatiaľ) sa javí ako predčasný a nepodložený.

10. Navrhovateľka odvolaciemu súdu vytýka, že bez vykonania dokazovania dospel

k skutkovému záveru, že „odporca sa riadne staral o rodinu“. V skutočnosti ale o rodinu

nedbal, neplnil ani vyživovaciu povinnosť, dopustil sa manželskej nevery, fyzického

a psychického násilia a podieľal sa na zhoršení jej zdravotného stavu.

Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania BSM vyplýva základná zásada, že

podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú

podiely určiť aj iným pomerom, a to práve s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.

Kvantitatívna stránka vyporiadania pri zohľadnení týchto okolností môže teda v určitom

prípade viesť aj k zvýšeniu podielu jedného z manželov na úkor druhého z manželov.

Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že výživné na maloleté deti je predmetom

iného konania, takže nemá priamy vplyv na vyporiadanie BSM; nemožno však vylúčiť dopad

neplnenia vyživovacej povinnosti jedným z rodičov (ktorej plnenie po určitý čas suploval

druhý z rodičov) na celkové uhradzovanie potrieb rodiny a domácnosti. K argumentácii

navrhovateľky poznamenáva, že pri vyporiadaní BSM I. o majetkové vyporiadanie

bezpodielových spoluvlastníkov; vzhľadom na to sú bez právneho významu okolnosti, ktoré

sa týkajú kvality spolužitia účastníkov konania v rovine ľudskej, etickej, intímnej a pod.

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd sa skutkovými okolnosťami

významnými z hľadiska úrovne starostlivosti odporcu o rodinu a domácnosť a miery

zásluhovosti o obstaranie a udržanie majetku v BSM zaoberal a tieto okolnosti posudzoval

z aspektu pri riešení otázky, či možno mať (aj napriek

navrhovateľkou uvádzaným skutočnostiam) za to, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Odvolací súd pri tom za dôležitú považoval celkovú dĺžku manželstva účastníkov konania

(18 rokov) a skutočnosť, že „finančne problematické“ bolo len za posledné roky. S jeho

konečnými závermi sa však dovolací súd celkom nestotožňuje.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní 29. novembra 2007 (viď č.l. 596 spisu)

tlmočila stanovisko odporcu, ktorý sám „v zásade uznáva, že sa nepodieľal takou mierou na

majetku účastníkov ako navrhovateľka“. Odvolací súd aj s poukazom na toto vyjadrenie

v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa vo väčšej miere podieľala

na nadobudnutí majetku v BSM, zároveň ale konštatoval, že miera pričinenia jednotlivých

manželov na tomto nadobudnutí nebola výrazne nepomerná. Dovolací súd sa stotožňuje

s názorom odvolacieho súdu, že skutkové zistenia vyplývajúce v danom prípade zo spisu

nenasvedčujú tomu, že by väčšia miera pričinenia navrhovateľky o nadobudnutie majetku

v BSM mala viesť k záveru, že odporcovi nepatrí žiadne finančné vyrovnanie. Na druhej

strane ale treba pripomenúť, že ustanovenie za relevantnú

nepovažuje len výrazne nepomernú odlišnosť pričinenia manželov na obstaraní a udržaní

majetku v BSM.

Pokiaľ odporca pripustil, že navrhovateľka sa vo väčšej miere podieľala na

nadobudnutí majetku v BSM, mal podľa všetkého aj on sám na mysli takú mieru, ktorá je pri

aplikácii právne relevantná (v opačnom prípade by odlišnosť

tejto miery nepripustil). Právna zástupkyňa odporcu dokonca na odvolacom pojednávaní

4. februára 2010 (č.l. 711 spisu) výslovne uviedla, že „odporca nepožaduje vyporiadanie BSM

rovným dielom“ (t.j. aj sám za dôvodný považuje odklon od zásady vyjadrenej v § 150 veta

prvá ). Z uvedených vyjadrení navrhovateľky, opodstatnenosť ktorých

potvrdil aj odporca (jeho právna zástupkyňa), je preto v preskúmavanej veci potrebné vyvodiť

existenciu dôvodu, so zreteľom na ktorý treba pri vyporiadaní vychádzať z toho, že podiely

manželov nie sú rovnaké.

Navyše, zo spisu naďalej vyplývajú odlišné skutkové tvrdenia účastníkov konania

o čase, kedy prestali viesť spoločnú domácnosť, resp. kedy prestal odporca prispievať na

úhradu spoločných nákladov. Rozpornosť týchto tvrdení nebola dokazovaním úplne

odstránená. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že odporca neprispieval na domácnosť od roku

1988, odporca uvádzal rok 1993 (viď č.l. 16 spisu), pritom ale v oznámení vtedajšiemu

zamestnávateľovi už v roku 1991 sám uviedol, že na domácnosť ničím neprispieva

(viď č.l. 391 spisu).

Z bodov 9. a 10. vyplýva, že navrhovateľka sčasti opodstatnene namietla existenciu

dovolacích dôvodov v zmysle a Dovolací súd so zreteľom na to

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková