Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: H.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. G., S. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ema Zacharová, advokát, s.r.o., so sídlom 940 01 Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovaným: 1/ PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom 965 01 Žiar nad Hronom, SNP 1301, IČO: 36 057 673 a 2/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XX, obaja žalovaní zastúpení IURISTICO s. r. o., so sídlom 040 01 Košice, Cimborkova 13, IČO: 36 588 041, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. - 131 zo dňa 16.07.2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -131 zo dňa 16. 07. 2021 vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 20.000,- eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 433,97 eur od 02.07.2017 do 07.08.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. okresný súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 433,97 eur od 02.07.2017 do 07.08.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

1.1. Súd prvej inštancie konštatoval skutkový a právny základ uplatneného nároku žalobcu, ktorý sa voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenie sumy 20.000,- eur ako zmluvnej pokuty, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.000,- eur od 02.07.2017 do 07.08.2017. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Juh Invest, s.r.o., IČO: 35 944 102, so sídlom Štefánikova 30, Štúrovo, ako veriteľ, uzatvorila so žalovanými 1/ a 2/, ako solidárnymi dlžníkmi, dňa 27.04.2017 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička v sume 250.000,- eur (ďalej „zmluva o pôžičke“). Zmluvné strany sa v tejto zmluve dohodli, že pôžičku vrátia dlžníci veriteľovi spoločne a nerozdielne do 01.07.2017, ak sa dlžníci dostanú do omeškania s vrátením dlhu riadne a včas, budú veriteľovi povinní platiť 22 % ročný úrok počnúc dňom lehoty splatnosti, teda počnúc dňom 01.07.2017. Zároveň sa dohodli, že ak sa dlžníci dostanú do omeškania s vrátením dlhu a celý dlh spolu s úrokom nebude vrátený ani

do 15.07.2017, solidárni dlžníci zaplatia veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 80.000,- eur. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením časti poskytnutej pôžičky v sume 20.000,- eur, ktorá bola pripísaná na účet veriteľa dňa 08.08.2017, teda 36 dní po lehote splatnosti, čím spoločnosti Juh Invest, s.r.o. vznikol nárok na zaplatenie 22 % ročného úroku zo sumy 20.000,- eur od 02.07.2017 do 07.08.2017 v sume 433,97 eur. Žalobca si v spore uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že spoločnosť Juh Invest, s.r.o. dňa 18.02.2019 uzatvorila Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postúpila svoju pohľadávku žalobcovi. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2019 postupca aj postupník túto skutočnosť oznámili žalovaným, žalovaný 1/ prevzal oznámenie dňa 25.02.2019, doručenka od žalovaného 2/ sa nevrátila.

1.2. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení uplatneného nároku aplikoval ustanovenia , a , a , , , v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „a“, alebo len „OZ“) a ustanovenia a a v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „“, alebo len „ObZ“).

1.3. Súd prvej inštancie sa následne podrobne zaoberal v rámci právnej argumentácie vysporiadaním sa s jednotlivými námietkami žalovaných 1, 2/, použitých v rámci procesnej obrany proti uplatnenému nároku žalobcu voči nim. V prvom rade okresný súd skúmal, či medzi stranami bola platne uzavretá zmluva o pôžičke, za akých podmienok a akou právnou úpravou sa riadi. Súd konštatoval, že nebolo sporné, že dňa 27.04.2017 bola podpísaná listina označená ako Zmluva o pôžičke, a to zo strany spoločnosti Juh Invest, s.r.o. ako veriteľa a zo strany žalovaných 1/ a 2/, ako dlžníkov. Z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je požičanie sumy 250.000,- eur dlžníkom, ktorí sa zaviazali ju vrátiť spoločne a nerozdielne v lehote do 01.07.2017. Podľa zmluvy mal veriteľ poskytnúť pôžičku bezhotovostným prevodom na bankový účet označený dlžníkmi v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy. V konaní nebolo sporné, že suma 250.000,- eur bola po podpise zmluvy dlžníkom zo strany veriteľa skutočne poskytnutá. Žalovaní v konaní namietali, že predmetnú listinu nemožno považovať za písomne uzavretú zmluvu o pôžičke, nakoľko takáto zmluva, ako reálny kontrakt, vzniká až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalovaní v podstate tvrdili, že nie je možné platne uzavrieť zmluvu o pôžičke v písomnej forme, pokiaľ jej predmet nebol poskytnutý dlžníkovi už pred podpisom zmluvy alebo mu nie je poskytnutý (pri peniazoch v hotovosti) priamo pri podpise zmluvy. S takýmto právny názorom sa súd prvej inštancie nestotožnil a vyslovil záver, že pôžička nepochybne môže byť poskytnutá aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, pričom k tomu môže dôjsť aj v čase po podpísaní listiny, obsahujúcej vzájomné prejavy vôle zmluvných strán byť viazaný dojednanými zmluvnými podmienkami. To nič nemení na skutočnosti, že samotná zmluva o pôžičke vznikne, t.j. stane sa perfektnou, až odovzdaním jej predmetu do dispozície dlžníka. V prejednávanej veci súd nemal pochybnosti o tom, že vôľou strán bolo uzavrieť v písomnej forme zmluvu o pôžičke so vzájomne dojednanými zmluvnými povinnosťami, vrátane povinnosti žalovaných za stanovených podmienok zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu. Predmet pôžičky - suma 250.000,- eur, bola žalovaným skutočne poskytnutá a pokiaľ sa žalovaní snažili tvrdiť, že k tomu malo dôjsť na základe nejakého iného právneho titulu (napr. inej zmluvy o pôžičke, dojednanej v ústnej forme na základe iného vzájomného rokovania jej účastníkov), takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že predmetná peňažná suma bola žalovaným poskytnutá práve na základe písomne uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.04.2017, ktorá bola uzavretá na základe zmluvného konsenzu a v písomnej forme zachytáva vôľu strán plniť na jej základe vzájomné zmluvné povinnosti. Súd prvej inštancie potom vyvodil ďalší záver, že nemal pochybnosti ani tom, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré je súčasťou zmluvy v jej čl. 4.2, vyjadrovalo vôľu strán byť ním viazaný a teda zmluvná pokuta bola dojednaná v predpísanej písomnej forme.

1.4. Ohľadom právneho režimu zmluvy o pôžičke mal súd prvej inštancie za nepochybné, že na strane veriteľa vystupoval podnikateľ ( ) - spoločnosť s ručením obmedzeným. Na strane dlžníkov vystupoval jednak podnikateľ - akciová spoločnosť a jednak fyzická osoba, ktorá nebola v zmluve označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Vo vzťahu veriteľ - dlžník 2/ (žalovaný 2/) sa teda nejedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi (fyzická osoba nespĺňa zákonnú definíciu podnikateľa len na základe toho, že je spoločníkom, resp. akcionárom, príp. štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti) a zároveň zo zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by si jej účastníci dojednali použitie v zmysle . Zmluva o pôžičke je ako zmluvný typ upravená v . Súd teda uzavrel, že čo sa týka

vzájomných práv a povinností veriteľa a žalovaného 2/, zo žiadneho ustanovenia nemožno dovodiť, že by sa mala zmluva spravovať a teda tento vzájomný vzťah sa riadi v celosti . To však neplatí pre zmluvný vzťah medzi veriteľom a žalovaným 1/. Oba tieto subjekty sú jednoznačne podnikateľmi a súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na všetky okolnosti je zároveň zrejmé, že sa uzavretie predmetnej zmluvy týkalo ich podnikateľskej činnosti, pretože pôžičku využil žalovaný 1/ na financovanie svojich podnikateľských zámerov. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že vo vzájomnom vzťahu medzi veriteľom a žalovaným 1/ je potrebné aplikovať a následne , t.j. zmluva o pôžičke sa v tomto vzájomnom vzťahu riadi ustanoveniami o tomto zmluvnom type a v ostatných záležitostiach sa riadi .

1.5. Následne sa súd prvej inštancie venoval argumentácii žalovaného 2/, ktorý sa dovolával spotrebiteľského statusu. Okresný súd uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný 2/ pri uzavieraní zmluvy nevystupoval ako podnikateľ, však neznamená, že by spĺňal zákonnú definíciu spotrebiteľa a že by zmluva vo vzťahu k nemu mala byť posúdená ako spotrebiteľská. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súd prvej inštancie poukázal na závery judikatúry Súdneho dvora ES vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV zo dňa 30.05.2013 a rozsudky Šiba C-537/13, rozsudok C-419/11 a C-74/15 a zhrnul, že v prejednávanej veci je zjavné, že aj v mene žalovaného 1/ podpísal predmetnú zmluvu o pôžičke žalovaný 2/ ako predseda predstavenstva, pričom to bol práve on, kto viedol rokovania o uzavretí zmluvy a vyjednával o jednotlivých zmluvných podmienkach. Sám uviedol, že pôžičku spotreboval žalovaný 1/, pričom z okolností uzatvárania zmluvy je zrejmé, že pôžička súvisela s podnikateľskou činnosťou žalovaného 1/. Postavenie žalovaného 2/ ako spoludlžníka bolo určitou formou zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Žalovaného 2/, ktorý je členom štatutárneho orgánu žalovaného 1/, v danom prípade nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko aj v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora má jednoznačne funkčný vzťah k spoločnosti - žalovanému 1/. Okresný súd poznamenal, že žalovaný 2/ od založenia akciovej spoločnosti až doposiaľ je predsedom jej predstavenstva, pričom v zmysle zápisu v Obchodnom registri môže samostatne konať v mene spoločnosti.

1.6. Pokiaľ žalovaní namietali, že výška zmluvnej pokuty 80.000,- eur v spojení s ostatnými zmluvnými podmienkami je v rozpore s dobrými mravmi a preto by jej dojednanie malo byť neplatné podľa , s uvedenou námietkou sa súd prvej inštancie vysporiadal so záverom, že dojednanie zmluvnej pokuty nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi. Žalovaným bola poskytnutá pôžička vo výške 250.000,- eur, teda zmluvná pokuta vo výške 80.000,- eur predstavuje 32 % výšky pôžičky. Súd vzal do úvahy, že medzi veriteľom a žalovaným 1/ sa jednalo o obchodnoprávny záväzkový vzťah a pôžička bola poskytnutá na podnikateľské účely žalovaného 1/. Pokiaľ žalovaní odvodzovali neprimeranosť zmluvnej pokuty s argumentáciou, že by nárok na jej zaplatenie vznikol aj pri omeškaní s vrátením pôžičky v rozsahu 1,- eur, súd prisvedčil argumentu žalobcu, že s poukazom na dojednanie zmluvnej pokuty ako fixnej čiastky bol v obdobnom právnom postavení aj veriteľ, nakoľko pokiaľ by boli dlžníci v omeškaní s vrátením aj celej sumy pôžičky 250.000,- eur počas niekoľkých rokov, veriteľ by mal nárok na zaplatenie stále rovnakej zmluvnej pokuty. Ďalšou významnou okolnosťou bolo, že pôžička bola poskytnutá bezúročne, pričom platenie úroku z pôžičky vo výške 22 % ročne v zmysle (nie úroku z omeškania, ako nesprávne uvádzali obe strany v priebehu konania) bolo viazané len na splnenie odkladacej podmienky v podobe nevrátenia pôžičky v dohodnutej lehote. Pokiaľ by žalovaní splnili svoje zmluvné povinnosti a vrátili pôžičku v lehote jej splatnosti, nielen že by nemali povinnosť platiť žiadnu zmluvnú pokutu, ale ani žiadnu odplatu za poskytnutie pôžičky v podobe úroku. Zmluvná pokuta je primárne prostriedkom na zabezpečenie záväzkov a zabezpečený záväzok bol v prejednávanej veci vysoký (250.000,- eur). Súd prvej inštancie taktiež pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty poukázal na obsah zmluvy o pôžičke, z ktorej vyplýva, že do nej bolo zakomponovaných viacero vyhlásení dlžníkov o ich platobnej schopnosti a solventnosti, je teda zjavné, že veriteľ považoval predmetnú pôžičku za rizikovú a bolo preto namieste zabezpečiť jej zaplatenie primeraným spôsobom. Z celej predloženej zmluvy je zrejmé, že je vysoko individualizovaná a priamo reaguje na okolnosti vlastné konkrétnym zmluvným stranám, jednotlivé ustanovenia zmluvy boli individuálne dojednané na základe rokovania zmluvných strán, ktoré prejavili (a to aj výslovne) vôľu byť takýmito dojednaniami viazaní. Vo vzťahu k predmetnej zmluvnej pokute pritom dlžníci výslovne uviedli, že jej výšku považujú za primeranú. Ďalšou podstatnou okolnosťou vo vzťahu k posúdeniu primeranosti zmluvnej pokuty bola aj veľmi krátka dohodnutá lehota na vrátenie pôžičky (zmluva podpísaná 27.04.2017, splatnosť 01.07.2017), taktiež strany pristúpili k dohode o sankcionovaní zmluvnou pokutou v prípade prekročenia splatnosti pôžičky

o ďalšiu dobu 15 dní, čo v skutočnosti zodpovedalo prekročeniu lehoty splatnosti o viac než 20 % celkového trvania pôžičky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v okolnostiach konkrétnej veci nemožno považovať za neprimerané do takej miery, že by ho bolo možné vyhodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi.

1.7. Pokiaľ sa žalovaní navrhovali moderáciu výšky zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie konštatoval, že táto v zásade prichádza do úvahy ako podľa , tak aj podľa , pričom v oboch prípadoch je predpokladom záver, že uplatnená zmluvná pokuta je neprimerane vysoká. V konaní nebolo sporné, že žalovaní boli v omeškaní s vrátením časti pôžičky vo výške 20.000,- eur po dobu od 02.07.2017 až do 08.08.2017, t.j. 38 dní. Z toho vyplýva, že žalovaní boli v omeškaní po dobu zodpovedajúcu viac než polovici dojednanej doby splatnosti pôžičky. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené osobitnosti konkrétneho zmluvného vzťahu, potom súd prvej inštancie vyvodil, že by bolo možné považovať za neprimerané, pokiaľ by si za danej situácie žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celej výške 80.000,- eur. Žalobca sám zvážil túto primeranosť, vykonal vlastnú moderáciu zmluvnej pokuty a uplatnil si len jej časť zodpovedajúcu sume pôžičky, s ktorou boli žalovaní v omeškaní (20.000,- eur) po dlhú dobu (s prihliadnutím na celkovú dobu poskytnutia pôžičky), keď v konečnom dôsledku uplatnená výška zmluvnej pokuty predstavuje len 8 % celkovej sumy pôžičky. Za daných okolností mal súd za to, že uplatnenú výšku zmluvnej pokuty nemožno považovať za neprimeranú vo vzťahu k hodnote zabezpečenej povinnosti a konkrétnych okolností porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaných. Uplatnená zmluvná pokuta je primeraná aj vo vzťahu k naplneniu jej zákonných funkcií (prevenčnej, uhradzovacej aj sankčnej) a nie je preto priestor na jej moderáciu.

1.8. Pokiaľ žalovaní spochybňovali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s argumentáciou, že v konaní nepredložil zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky, súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, ktorý zodpovedá ustálenej doktríne, aj súdnej praxi, podľa ktorej oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky je plnohodnotným legitimačným nástrojom, ktorý dlžníkovi záväzne identifikuje osobu postupníka a núti ho plniť výlučne nadobúdateľovi pohľadávky. Dlžník nemôže oznámenie postupcu lege artis ignorovať alebo požadovať od ktoréhokoľvek z účastníkov cesie čokoľvek navyše. Dlžník nie je oprávnený namietať prípadnú neplatnosť alebo neexistenciu samotnej cesie, s výnimkou námietok neplatnosti postúpenia z dôvodu, že by zákon alebo dohoda účastníkov zakazovali postúpenie konkrétnej pohľadávky ( ). Žiadnu takúto námietku však žalovaní v konaní nevzniesli a spochybňovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu založili len na tom, že súdu nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, čo z uvedených dôvodov nemôžu obstáť. V konaní nebola sporná existencia Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2019, na ktorú sa samotní žalovaní odvolávali pri spochybňovaní uplatneného nároku vo vzťahu k rozsahu postúpenej pohľadávky. Z predmetného oznámenia jednoznačne vyplýva, že bolo vyhotovené a podpísané postupcom - pôvodným veriteľom Juh Invest, s.r.o. a predmetom postúpenia na žalobcu bola suma 433,97 eur s 22 % ročným úrokom z omeškania od 02.07.2017 do zaplatenia, ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 80.000,- eur, všetko zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.04.2017. Na základe tohto oznámenia okresný súd dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty je daná a túto mu priznal v uplatnenej výške 20.000,- eur.

1.9. Za čiastočne nedôvodnú okresný súd považoval žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.000,- eur od 02.07.2017 do 07.08.2017, pričom v zmysle žaloby je predmetný základ pre výpočet úroku z omeškania tvorený dlžnou istinou pôžičky, so zaplatením ktorej boli žalovaní v tom čase v omeškaní. Súd zdôraznil, že nebolo nijako preukázané, že by medzi účastníkmi predmetnej zmluvy o pôžičke bol dojednaný akýkoľvek úrok z omeškania (v inej než zákonnej výške). Podľa čl. 4.1 zmluvy sa dlžníci zaviazali v prípade omeškania s vrátením pôžičky počnúc dňom 01.07.2017 platiť úrok vo výške 22 % z dlžnej sumy s poukazom na . Je teda zrejmé, že sa jednalo o dohodu o úroku ako odplate z pôžičky, viazanej na odkladaciu podmienku, nie o dohodu o výške úroku z omeškania. Zaplatenie úroku z pôžičky nie je predmetom tohto konania a preto sa ním súd bližšie nezaoberal. Následne súd prvej inštancie vychádzal z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky, z ktorého žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu a z ktorého vyplýva, že predmetom postúpenia bol okrem nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok na zaplatenie istiny 433,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne od 02.07.2017 do zaplatenia. Keďže nebolo preukázané, že by si strany dojednali platenie úroku z omeškania vo výške 22 % ročne, súd priznal žalobcovi ako príslušenstvo úrok z omeškania v zákonnej výške. Súd prisvedčil žalovaným, že z

predmetného oznámenia nevyplýva, že by na žalobcu bol postúpený úrok z omeškania z istiny 20.000,- eur, ale že na neho bola postúpená istina 433,97 eur s úrokom z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi len úrok z omeškania z istiny 433,97 eur za uplatnené obdobie od 02.07.2017 do 07.08.2017, nakoľko nebolo sporné, že v tomto období boli žalovaní v omeškaní so zaplatením časti pôžičky minimálne v uvedenej výške. Keďže vzájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ sa riadi v celosti , preto v zmysle v spojení s nariadenia vlády SR č. má žalobca voči žalovanému 2/ nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Vzájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ sa riadi vo všeobecných otázkach záväzkového práva , preto v zmysle a v spojení s nariadenia vlády SR č. má žalobca voči žalovanému 1/ nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. V predmetnej zmluve o úvere bola dohodnutá dlžnícka solidarita ( ), preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z vyššie uvedenej sumy za dané obdobie v sadzbe 5 % ročne spoločne a nerozdielne (výrok I. rozsudku) a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zo sumy 433,97 eur od 02.07.2017 do 07.08.2017 v sadzbe 4 % ročne súd zaviazal len samotného žalovaného 1/ (výrok II. rozsudku). Pokiaľ sa žalobca domáhal priznania úroku z omeškania v prevyšujúcej výške, súd v tejto časti žalobu zamietol (výrok III.). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle na základe zásady úspechu a keďže žalobca bol vo veci úspešný v prevažujúcej časti uplatneného nároku, keď súd žalobu zamietol len v nepatrnej časti uplatnených úrokov omeškania, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, pričom na náhrade trov sa s poukazom na ich hmotnoprávny vzťah majú podieľať spoločne a nerozdielne (výrok IV.)

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I, II a IV. podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ zo zákonných dôvodov podľa , a namietali závery súd prvej inštancie, pokiaľ žalobe v podstatnom rozsahu vyhovel, keď dospel k záverom, že medzi právnym predchodcom žalobcu (veriteľom) a žalovanými (dlžníkmi) bola platne uzatvorená zmluva o pôžičke tak, ako je jej obsah zachytený v listine označenej ako Zmluva o pôžičke zo dňa 27. apríla 2017, dohoda o zmluvnej pokute zachytená v listine označenej ako Zmluva o pôžičke zo dňa 27. apríla 2017 bola dohodnutá platne a v súlade s dobrými mravmi, a že dohodnutá výška zmluvnej pokuty, resp. výška zmluvnej pokuty uplatnená žalobcom nevyžaduje moderáciu súdom, keďže je primeraná. S vyššie uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa odvolatelia nestotožňujú a považujú ich za nesprávne.

2.1. V prvom rade odvolatelia považujú za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že sa má záväzkový vzťah medzi stranami sporu riadiť obsahom listiny označenej ako Zmluva o pôžičke zo dňa 27. apríla 2017. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke tak vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. V listine označenej ako Zmluva o pôžičke je zachytený iba záväzok právneho predchodcu žalobcu (veriteľa) poskytnúť žalovaným peňažnú sumu vo výške 250 000 eur v lehote desiatich dní odo dňa uzatvorenia tejto listiny. Odvolatelia majú za to, že na listinu označenú ako Zmluva o pôžičke je potrebné nahliadať ako na zmluvu o budúcej zmluve o pôžičke, keďže sa v nej zmluvné strany dohodli na tom, že v lehote desiatich dní poskytne veriteľ dlžníkom (žalovaným) pôžičku vo výške 250 000 eur. Samotná zmluva o pôžičke však medzi zmluvnými stranami už písomne uzatvorená nebola, bola uzatvorená poskytnutím pôžičky zo strany veriteľa dlžníkom bez súčasného alebo následného potvrdenia poskytnutia pôžičky v písomnej forme. Keďže dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu, dohoda o zmluvnej pokute bola medzi zmluvnými stranami zachytená iba v zmluve o budúcej zmluve o pôžičke, nie v samotnej zmluve o pôžičke, preto zmluvná pokuta platne dohodnutá nebola. Žalovaní 1/ a 2/ v tejto súvislosti dávajú do pozornosti všeobecne platný princíp akceptovaný aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. ), podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Listina označená ako Zmluva o pôžičke nemôže byť posudzovaná a posúdená ani ako zmluva o úvere, keďže v nej chýba základná (podstatná) náležitosť zmluvy o úvere - záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi úroky.

2.2. Za nesprávny považujú odvolatelia aj záver súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zmluvnej pokute nie je postihnutá rozporom s dobrými mravmi a preto je platná. V listine označenej ako Zmluva o pôžičke bola zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad, že sa žalovaní dostanú do omeškania s vrátením pôžičky, resp. čo i len jej časti, a to o viac ako 14 dní. Výška zmluvnej pokuty (80 000 eur) bola dohodnutá bez ohľadu na dĺžku (obdobie) porušovania právnej povinnosti a súčasne bez ohľadu na sumu, s vrátením ktorej sa dlžníci (žalovaní) dostali do omeškania, t. j. paušálnou sumou. Žalovaní 1/ a 2/ tak namietajú, že in absurdum, právnemu predchodcovi žalobcu by vzniklo právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 80 000 eur aj v prípade, ak by sa žalovaní dostali do omeškania s vrátením sumy 1 euro, prípadne 1 eurocent, o viac ako 14 dní. Takáto dohoda o zmluvnej pokute je v príkrom rozpore s pravidlami slušnosti a morálky všeobecne uznávanými spoločnosťou ako celkom, t. j. v rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutie zmluvnej pokuty vo výške takmer 1/3 z požičanej sumy, bez ohľadu na dĺžku obdobia porušovania právnej povinnosti, nemožno hodnotiť inak ako porušenie základných a všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti a morálky, t. j. dobrých mravov. Žalovaní v tejto súvislosti poznamenali, že právny predchodca žalobcu (veriteľ) si pre prípad omeškania žalovaných s vrátením pôžičky vymienil okrem zmluvnej pokuty aj platenie úrokov z poskytnutej pôžičky a to vo výške 22 % z dlžnej sumy ročne a teda právnym následkom omeškania žalovaných s vrátením pôžičky malo byť platenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške, platenie úrokov vo výške 22 % ročne z dlžnej sumy a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 80 000 eur. Už samotný úrok dohodnutý vo výške 22 % je neprimerane vysoký, až úžernícky. Keď sa k nemu pripojí zmluvná pokuta dohodnutá v paušálnej sume bez ohľadu na dĺžku omeškania s vrátením pôžičky, nemožno dohodu o zmluvnej pokute vyhodnotiť za súladnú s dobrými mravmi. Odvolatelia v konaní pred súdom prvej inštancie v tejto súvislosti poukazovali na relevantnú rozhodovaciu prax, na ktorú súd prvej inštancie absolútne neprihliadol a nevysporiadal sa s ňou, konkrétne na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 4. októbra 2016, č. k. -59, v ktorom súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % denne z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania, ktorý bol potvrdený aj Krajským súdom v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 27. júla 2017, č. k. -96. Súd prvej inštancie tak porušil práva žalovaných na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od relevantnej rozhodovacej praxe pre vec relevantných súdov ( ). Odvolatelia v rámci argumentácie o neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. marca 2008, sp. zn. , tento rozsudok dovolacieho súdu prešiel testom ústavnosti, a to v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. -17, v ktorom ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne nedôvodnú.

2.3. Za nesprávny záver súdu prvej inštancie považujú odvolatelia aj záver, že výška zmluvnej pokuty uplatnená žalobcom, nevyžaduje moderáciu súdom, keďže je primeraná. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20 000 eur. Žalovaní sa dostali do omeškania s vrátením časti pôžičky (sumy vo výške 20 000 eur z celkovej sumy 250 000 eur), pričom toto omeškanie trvalo 36 dní (od 02.07.2017 do 06.08.2017). Žalobca si tak voči žalovaným uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 2,857 % denne z dlžnej sumy, čo v žiadnom prípade nemôže byť považované za primeranú zmluvnú pokutu. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá sa rovná a presne zodpovedá sume, s vrátením ktorej sa žalovaní dostali do omeškania, čo nemôže byť prípustné. Žalovaní namietali, že výška zmluvnej pokuty vôbec nezávisela, resp. neodvíjala sa od dĺžky doby omeškania so splnením peňažného záväzku. Práve v týchto prípadoch, ak je zmluvná pokuta dohodnutá pevnou čiastkou, prichádza v zmysle ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2008, sp. zn. ) do úvahy častejšie moderácia zmluvnej pokuty. Dlžník, v týchto prípadoch, keď je zmluvná pokuta stanovená pevnou čiastkou, nevie svojim aktívnym konaním (napríklad zaplatením dlžnej čiastky) ovplyvniť celkovú výšku zmluvnej pokuty, lebo táto sa neodvíja od dĺžky obdobia porušovania právnej povinnosti, a už i len jeden deň porušovania právnej povinnosti je spojený s rovnakou výškou zmluvnej pokuty ako pri dlhodobom omeškaní dlžníka. Žalovaní súd toho názoru, že v prípade omeškania so zaplatením menej ako 1/10 z celkovej sumy pôžičky po dobu len niečo vyše jedného mesiaca, ide o zanedbateľné porušenie právnej povinnosti, ktoré nebolo spôsobilé (závažnejšie) ovplyvniť hospodársku situáciu právneho predchodcu žalobcu, prípadne iné jeho práva či oprávnené záujmy. Priznanie nároku žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty je v okolnostiach prejednávanej veci pre žalovaných nespravodlivé a neprimerane tvrdé. Žalobca nepreukázal, že by jeho právnemu predchodcovi (veriteľovi, postupcovi) vznikla v súvislosti s omeškaním žalovaných s vrátením pôžičky škoda. Navyše, i prípadná škoda by bola krytá úrokmi z omeškania. Preto bolo na mieste moderovať zmluvnú pokutu až do výšky spôsobenej škody, t. j. na sumu 0 eur a žalobu zamietnuť v časti zmluvnej pokuty v celom rozsahu.

2.4. Žalovaní v rámci odvolacej argumentácie napokon namietali, že z bodu č. 18 odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k okolnostiam, ktoré existovali v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke a nie vo vzťahu k okolnostiam existujúcim v čase porušenia povinnosti žalovaných. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu

podľa ustanovenia je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou.“ Pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty tak súd prvej inštancie nemal vychádzať z celkovej sumy pôžičky, ale zo sumy, so zaplatením ktorej sa žalovaní dostali do omeškania. Súd prvej inštancie konštatoval, že uplatnená zmluva pokuta prestavuje 8 % celkovej sumy pôžičky a preto má byť primeraná. Táto okolnosť však absolútne nie je podstatná. Podstatná je výška zmluvnej pokuty (20 000 eur) v porovnaní so sumou, so zaplatením ktorej sa dlžníci dostali do omeškania (20 000 eur). Na podporu svojej argumentácie žalovaní poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2008, sp. zn. , v ktorom dovolací súd dospel k záveru, že „z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je totiž namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku zabezpečenej čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu) považovať za neprimeranú právom s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len za niekoľko dní omeškania.“. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolatelia navrhujú, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil vo výroku I. a II. tak, že žalobu zamieta a vo výroku IV tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ reagoval na konkrétne odvolacie námietky odvolateľov. Pokiaľ žalovaní namietajú uplatnenie pohľadávky na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o pôžičke, pričom podľa nich je potrebné na túto nahliadať ako na zmluvu o budúcej zmluve o pôžičke, takéto posudzovanie Zmluvy o pôžičke nemá oporu v jej znení a nevychádza ani z judikatúry. Žalobca nemal vôľu poskytnúť pôžičku bez toho, aby sa veriteľ a dlžníci dohodli na podmienkach jej vrátenia, čo žalovaní akceptovali. Všetci účastníci Zmluvy o pôžičke ako skúsené osoby vedeli, ktoré náležitosti zmluvy musia byť dohodnuté v písomnej forme, aby boli záväzné. Žalobca svoj záväzok zo Zmluvy o pôžičke splnil riadne a včas, čo ani nie je medzi účastnými sporné, teda Zmluva o pôžičke ako reálna zmluva bola naplnená a stala sa perfektnou a dôvodne očakával riadne a včasné splnenie záväzku žalovaných na vrátenie požičanej sumy v dohodnutom čase riadne a včas. Tvrdenie žalovaných že Zmluvu o pôžičke koncipoval veriteľ, je účelové. Z obsahu je zrejmé, že zmluvné strany podrobne a dôsledne formulovali svoje záväzky a iba na základe dohody o nich pristúpili k napísaniu zmluvy o pôžičke a k jej podpísaniu. Žalovaní sú skúsení podnikatelia a poskytnutá pôžička bola pre nich dôležitá rovnako, ako dôležité bolo pre veriteľa vrátiť ju riadne a včas.

3.1. Pokiaľ žalovaní v odvolaní trvajú na tom, že dohoda o zmluvnej pokute 80.000,-eur je v rozpore s dobrými mravmi, tieto námietky považuje žalobca za rozporné s dobrými mravmi, za neetické a nemorálne. Žalovaní si požičali peniaze na krátku dobu, potrebovali ich pre svoje významné podnikateľské aktivity a uistili veriteľa, že pôžičku vrátia riadne a včas a veriteľ ich upozornil, že ak by nemali vrátiť pôžičku riadne a včas, peniaze nepožičia. Veriteľ potreboval vrátiť peniaze v dohodnutom čase a omeškanie žalovaných mu spôsobilo vážne podnikateľské problémy. Aj to je dôvod, pre ktorý si veriteľ a dlžníci dohodli zmluvnú pokutu. Zo skutočnosti, že veriteľ poskytol pôžičku na krátky čas, vyplýva, že veriteľ peniaze potreboval vrátiť a potreboval tlak na to, aby žalovaní pôžičku vrátili riadne a včas a týmto bola práve dohodnutá zmluvná pokuta. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval dohodnutú zmluvnú pokutu za primeranú okolnostiam, za ktorých bola zmluva o pôžičke uzatvorená. Žalovaní nepreukázali a ani netvrdili, že by boli v majetkovej tiesni, ktorú by si navyše nezavinili a to v čase, v ktorom sa zaviazali vrátiť pôžičku. Žalobca založil ako dôkaz účtovnú závierku žalovaného 1/ za rok 2017, z ktorej vyplýva, že tento mal dostatok majetku počas roka, aby sa pripravil na splnenie svojho záväzku, keďže na začiatku účtovného obdobia mal majetok v hodnote 3.959.840 eur a na konci účtovného obdobia mal majetok 5.644.644 eur. Žalovaní sa rozhodli nevrátiť pôžičku riadne a včas a túto ich vôľu sankcionovala zmluvná pokuta. Žalobca poznamenal, že dohodnuté podmienky zmluvnej pokuty boli ústretové voči žalovaným, keďže po splatnosti im poskytli ďalších 14 dní bez sankcie zmluvnej pokuty. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. Obdo V 4/2003, podľa ktorého „ dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná.“ Teda dohoda o zmluvnej pokute pevnou sumou je zákonná. Zároveň takto

dohodnutá zmluvná pokuta platila obojstranne, teda aj pre prípad, že by žalovaní nevrátili poskytnutú pôžičku niekoľko rokov. Ústavný súd SR už judikoval vo svojich rozhodnutiach, že súd musí posudzovať konkrétne okolnosti dojednania zmluvnej pokuty a prvoinštančný súd sa týmto pravidlom dôsledne spravoval.

3.2. Pokiaľ žalovaní namietajú dohodu o úroku z omeškania vo výške 22%, žalobca poukázal na to, že pôžičku poskytol veriteľ bezúročnú a súdy už judikovali, že ročný úrok z omeškania je prijateľný a nie je v rozpore so zákonom a ani s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil priznanie tohto úroku z omeškania. Žalovaní poukazujú na rozhodnutia, ktoré nie sú judikátmi. Pokiaľ žalovaní poukazujú na rozsudok NS SR sp. zn. , žalobca uviedol, že okolnosti, za ktorých bola uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute, boli v tomto konaní diametrálne odlišné. V danej veci bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená zmluva o zabezpečení a vykonaní výstavby sídliska a v tejto zmluve sa žalovaný, okrem iného, zaviazal zabezpečiť finančné prostriedky pre vykonanie technickej vybavenosti v čase a v dohodnutej výške uvedenej v prílohe č. 2 zmluvy, t.j. že do 31.7.1994 poukáže žalobcovi zálohu 1 500 000 Sk, do 1.10.1994 poukáže zálohu 500 000 Sk a že najneskôr do 31.12.1996 „vyzálohuje“ sumu 16 400 000 Sk. Sporná bola dohodnutá zmluvná pokuta, suma z akej sa má platiť a aj iné skutočnosti a bolo zistené, že žaloba zavinil omeškanie. Taktiež žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie sa od jeho argumentácie neodklonil, vyhodnotil okolnosti dohodnutej zmluvnej pokuty, vyhodnotil vôľu žalovaného nevrátiť riadne a včas pôžičku, aj čas trvania omeškania a v neposlednom rade aj to, že žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 1/5 dohodnutej zmluvnej pokuty.

3.3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedol, že žalovaní tvrdia, že omeškanie s vrátením 1/10 pôžičky z celkovej sumy je podľa ich názoru zanedbateľné porušenie právnej povinnosti. Žalobca zdôraznil, že žalovaní nevrátili včas podstatnú časť poskytnutej pôžičky a pre veriteľa to nebola zanedbateľná čiastka. Z akého dôvodu sa žalovaní rozhodli nevrátiť pôžičku riadne a včas neodôvodnili a nepreukázali listinami. Žalovaní mali možnosť vrátiť aj túto čiastku, rozhodli sa však ju nevrátiť spoliehajúc sa na argumentáciu o neplatnosti Zmluvy o pôžičke, neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, povinnosti moderovať a podobne. Sú to práve žalovaní, ktorí konajú v rozpore s dobrými mravmi a svojvoľne nerešpektovali dohodnutú záväzky. Takéto konanie žalovaných nemôže požívať ochranu súdu. Veriteľ a žalovaní potvrdili v bode 4.2 zmluvy o pôžičke, že dohodnutá zmluvná pokuta je primeraná a dohodli sa, že žalovaní ako solidárni dlžníci nemajú právo využiť moderačné právo v súdnom konaní a žiadať o zníženie zmluvnej pokuty. Že súdu je toto právo vo všeobecnosti zachované, žalobca nepopiera, avšak konkrétne v našom prípade na to nie je zákonný dôvod. Pokiaľ žalovaní poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. , toto rozhodnutie riešilo zmluvné pokuty súvisiace s vykonávaním diela a jeho vád. Ide o inú skutkovú situáciu. Žalovaní potrebovali pôžičku na krátky čas a nevrátením pôžičky riadne a včas predĺžili vrátenie časti pôžičky poskytnutej na 65 dní o 38 dní. Toto je dôležitá skutočnosť, ktorú však žalovaní vysvetľujú iba zo svojho pohľadu. Veriteľ však jednoznačne v podmienkach poskytnutia pôžičky vyjadril, že pokiaľ by ho žalovaní neubezpečili, že vrátia pôžičku riadne a včas, nebol by im ju poskytol. Veriteľ je podnikateľ a bolo preňho zásadné mať všetky peniaze vrátenie včas a porušenie záväzku žalovanými mu spôsobilo značné problémy. Veriteľ podniká a mal svoje významné obchodné aktivity a preto včasnosť vrátenia celej poskytnutej pôžičky bola pre neho významná. Toto bolo žalovaným známe. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu; závery o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a predchádzajúce súdne rozhodnutia môžu byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci. Žalobca opakovane zdôraznil, že žalovaní nepreukázali, že na svojich účtoch ku dňu splatnosti pôžičky a ani v dňoch od 01.07.2017 do 15.7.2017 nemali finančné prostriedky a teda nevrátili sumu 20.000,- eur riadne a včas z nejakých objektívnych dôvodov. Súd prvej inštancie sa o odôvodnení rozsudku podrobne a odborne zaoberal všetkými námietkami žalovaných, ktoré v odvolaní opakujú. Súdu by malo byť známe z iných konaní, že proti žalovaným bolo vedených viacero žalôb a sú vedené aj exekučné konania a javí sa, že žalovaní aj v iných konaniach zneužívajú právo na neplnenie svojich záväzkov. Na základe uvedených argumentov žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudku okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovaných zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

4. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu reagovali žalovaní 1/ a 2/ zaslaním stručného stanoviska, v ktorom uviedli, že v celom rozsahu zotrvávajú na všetkých skutočnostiach tak, ako boli uvedené v odvolaní a navrhujú, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to bolo navrhnuté v odvolacom návrhu.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaných taktiež len v stručnosti uviedol, že zotrváva na svojich doterajších stanoviskách.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „krajský súd“, alebo „odvolací súd“), ako súd odvolací podľa ustanovenia v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II a IV. podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaní 1/ a 2/, ako odvolatelia, neuviedli v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, ani nežiadali doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez ich viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (, , a , v spojení s ustanovením ).

8. Predmetom sporu je nárok žalobcu, ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom vzťahu medzi spoločnosťou Juh Invest, s.r.o., so sídlom Štefánikova 30, Štúrovo, IČO: 35 944 102, ako veriteľom, ktorý uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/, ako solidárnymi dlžníkmi, dňa 27.04.2017 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej je požičanie sumy 250.000,- eur veriteľom solidárnym dlžníkom v lehote do 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy na účet špecifikovaný dlžníkmi a záväzok dlžníkov vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu riadne a včas za dohodnutých podmienok. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dohodnutú sumu na účet určený dlžníkmi v banke, pričom v spore nebolo medzi stranami sporné, že v zmysle zmluvy o pôžičke veriteľ zaslal dlžníkom na účet sumu 250.000 eur tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dojednané. Poskytnutá pôžička bola dojednaná ako bezúročná. Dlžníci boli povinní vrátiť pôžičku spoločne a nerozdielne v lehote do 01.07.2017 prevodom alebo vkladom na účet veriteľa v banke. Podľa čl. 4.1 zmluvy sa strany dohodli, že pre prípad, že sa dlžníci dostanú do omeškania s vrátením dlhu riadne a včas, zaplatia veriteľovi počnúc dňom 01.07.2017 ročný úrok 22 % z dlžnej sumy, podľa . Platby poskytnuté počnúc dňom 01.07.2017 sa započítajú najprv na úrok. Podľa čl. 4.2 zmluvy pre prípad, že sa dlžníci dostanú do omeškania s vrátením dlhu a celý dlh spolu s úrokom nebude vrátený ani do 15.07.2017, zaplatia dlžníci veriteľovi zmluvnú pokutu v sume 80.000,- eur, ktorá bude splatná do 10 dní od vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Zmluvné strany v predmetnom bode zmluvy výslovne potvrdili, že takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty je primeraná a dohodli sa, že dlžníci nemajú právo využiť moderačné právo v súdnom konaní a žiadať o zníženie zmluvnej pokuty. Zmluva obsahuje podpisy jej účastníkov, pričom v mene žalovaného 1/ ju podpísal žalovaný 2/ ako predseda predstavenstva.

9. Podľa ustanovenia , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

13. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

15. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

16. Žalovaní 1/ a 2/ v rámci procesnej obrany voči uplatnenému nároku žalobcu, ako postupníka, namietali v štádiu prvoinštančného konania zákonnosť a oprávnenosť nároku žalobcu vo viacerých smeroch. Predmetom odvolacieho konania (vychádzajúc z konkrétnych odvolacích dôvodov a rozsahu odvolania v zmysle a ) a odvolacím rámcom zostali námietky žalovaných 1/ a 2/ voči meritórnym výrokom rozsudku súdu prvej inštancie I,. II. v tom smere, pokiaľ súd dospel k záverom, že medzi právnym predchodcom žalobcu (veriteľom) a žalovanými (dlžníkmi) bola platne uzatvorená zmluva o pôžičke tak, ako je jej obsah zachytený v listine označenej ako Zmluva o pôžičke zo dňa 27. apríla 2017, dohoda o zmluvnej pokute bola dohodnutá platne, písomne a v súlade s dobrými mravmi a že dohodnutá výška zmluvnej pokuty, resp. výška zmluvnej pokuty uplatnená žalobcom v spore, nevyžaduje moderáciu súdom, keďže je primeraná. Oboznámením sa s obsahom odôvodenia rozsudku súdu prvej inštancie je nutné konštatovať, že súd sa dôsledne, precízne a detailne zaoberal postupne jednotlivými námietkami žalovaných a vyhodnocoval ich s patričnou skutkovo aj právne presvedčivou argumentáciu. Odvolací súd, v rámci viazanosti odvolacím rámcom vymedzeným odvolacími dôvodmi, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie v častiach, v ktorých sa súd vysporiadal s námietkami žalovaných, ktoré zostali aj predmetom odvolacieho konania. Právne a skutkové závery, ktoré sú predmetom prieskumu odvolacieho súdu sú vecne správne, právne správne kvalifikované a vyhodnotené, odôvodenie rozsudku súdu prvej inštancie je presvedčivé a riadne právne aj skutkovo vyargumentované.

17. Žalovaní 1/ a 2/ aj v štádiu odvolacieho konania zotrvávajú na názore, že predloženú zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 22. apríla 2017 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými nie je možné považovať za platne uzatvorenú, nakoľko ide o reálny kontrakt, ktorý vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalovaní v priebehu konania, ani v štádiu odvolacieho konania, však žiadnym spôsobom nespochybnili a nenamietali, že by nebol predmet pôžičky - peňažná suma 250 000,- eur, poukázaná na ich účet veriteľom tak, ako to vyplýva zo zmluvy o pôžičke, avšak tvrdia, že pokiaľ došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky až 10 dní po podpise zmluvy o pôžičke, nebola táto zmluva uzatvorená písomne, ale neformálne, v nadväznosti na čo potom nebola ani platne uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute tak, ako to vyžaduje ustanovenie . S takouto argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie sa v bode 13. odôvodnenia rozsudku vysporiadal s touto námietkou žalovaných, pričom odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pôžička nepochybne môže byť poskytnutá aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka (pokiaľ to zodpovedá dohode zmluvných strán), pričom k tomu môže dôjsť aj v čase po podpísaní zmluvy o pôžičke, obsahujúcej vzájomné prejavy zmluvných strán byť viazanými dojednanými zmluvnými podmienkami a najmä (čo je podstatné) v súlade s dojednanými podmienkami plnenia veriteľa, v súlade s dojednaným časom - lehotou plnenia veriteľa a najmä v súlade s dojednaným platobným miestom plnenia veriteľa a poskytnutia pôžičky tak, ako zodpovedalo vôli zmluvných strán zachytenej v zmluve o pôžičke. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 30. 06. 2010, v ktorom vyššia súdna autorita vyslovila s poukazom na ustanovenie , že: „Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu

pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.“ S poukazom na predmetný judikát NS SR a závery v ňom vyslovené potom je nutné zdôrazniť, že zmluva o pôžičke je nepochybne reálny kontrakt, pre ktorého zavŕšenie a právnu perfektnosť je nevyhnutné reálne odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pokiaľ by nedošlo k odovzdaniu predmetu pôžičky, medzi zmluvným stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. To však neznamená, že by si zmluvné strany nemohli ešte vopred, pred samotným odovzdaním pôžičky, písomne upraviť vzájomné práva a povinnosti. Práve uvedené je zásadné, pretože v danom prípade bolo listinne preukázané, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne a to dňa 27. 4. 2017 medzi pôvodným veriteľom - právnym predchodcom žalobcu a medzi žalovanými 1/ a 2/, ako solidárnymi dlžníkmi, v tejto zmluve o pôžičke boli vymienené vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán v súlade s prejavenou vôľou zmluvných strán, pričom v časti II. zmluvy o pôžičke okrem jasne a presne špecifikovaného predmetu pôžičky (ktorým je zapožičanie sumy 250 000,- eur) v bode 2.2. tejto zmluvy je vymienená lehota a miesto plnenia, z čoho vyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo, aby veriteľ poskytol dohodnutú sumu na účet určený solidárnymi dlžníkmi vedený v konkrétnej banke a vyšpecifikovaný v tomto článku. V zmluve o pôžičke tak bolo medzi stranami jasne a určito vymedzený čas plnenia (v lehote do 10 dní od uzatvorenia zmluvy o pôžičke) a platobné miesto a spôsob plnenia veriteľa (na konkrétny špecifikovaný účet dlžníkov) tak, ako bola vôľa zmluvných strán. Veriteľ následne v zmysle predmetného článku zmluvy o pôžičke aj plnil, pričom žalovaní nespochybnili dodržanie zo strany veriteľa ani dojednaného času plnenia, ani spôsobu plnenia, z čoho potom možno vyvodiť záver, že veriteľ plnil v zmysle dojednaných zmluvných podmienok riadne a včas, teda v dojednanom čase, dojednaným spôsobom a na dojednané platobné miesto, čím písomne uzatvorená zmluva o pôžičke sa stala právne perfektná a bola zavŕšená (ako reálna zmluva riadnym a včasným odovzdaním predmetu pôžičky spôsobom, na mieste a v čase, ako bolo medzi zmluvnými stranami v zmluve o pôžičke dojednané). Keďže v danom prípade nebolo spochybnené ani zo strany žalovaných, že ku odovzdaniu, a teda k reálnemu plneniu v zmysle zmluvy o pôžičke došlo, právny vzťah z pôžičky dojednaný a podrobne upravený práve zmluvou o pôžičke uzatvorenou v písomnej podobe dňa 27. apríla 2017 bol tak právne perfektne zavŕšený odovzdaním predmetu pôžičky a potom záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu bola platne a písomne dojednaná zmluva o pôžičke, je vecne správny a zákonný. Z uvedeného záveru potom neobstojí ani ďalší odvolací argument žalovaných, že v danej veci nebola písomne dojednaná zmluvná pokuta tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Z obsahu zmluvy o pôžičke je v časti IV. v bode 4.2. písomne dojednaná pre prípad omeškania s vrátením dlhu zmluvná pokuta v sume 80 000 eur, je tak naplnená zákonná dikcia vyplývajúce z ustanovenia , že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, v dojednaní bola určená výška pokuty a to fixnou sumou, čo zákon predpokladá a zmluvná pokuta tak medzi stranami zmluvného vzťahu bola dojednaná platne.

18. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ aj v štádiu odvolacieho konania zotrvávajú na názore, že dojednanie o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a výška dojednanej zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká, ani s týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 16. a 17., v ktorých sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal aj s toto argumentáciou žalovaných. Je možné stotožniť sa so závermi súdu, že dojednanie predmetnej zmluvnej pokuty nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi a to najmä s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, pričom súd prvej inštancie správne zdôraznil, že zmluvná pokuta vo výške 80 000,- eur mala zabezpečovať riadne a včasné splnenie povinnosti dlžníkov vrátiť pôžičku v značnej sume - 250 000 eur, čo predstavuje 32 % z výšky pôžičky. Bolo nevyhnutné taktiež zohľadniť aj okolnosti, za ktorých bola pôžička poskytnutá, a to jednak tvrdenie samotných žalovaných, že pôžička bola poskytnutá na podnikateľské účely žalovaného 1/, zásadná bola skutočnosť, že suma pôžičky v značnej výške 250 000 eur bola veriteľom poskytnutá bezúročne a bez poplatkov, zmluvná pokuta bola len sankčný a zabezpečovací mechanizmus v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníkov vrátiť sumu pôžičky riadne a včas a teda pokiaľ by dlžníci splnili svoje zmluvné povinnosti a vrátili pôžičku v lehote splatnosti, nevyplývala by im povinnosť platiť žiadnu odplatu ani žiadne sankčné dojednania. S ohľadom na uvedené skutočnosti potom dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná riziku, ktoré niesol veriteľ a ústretovým podmienkam, za ktorých bola suma 250 000 eur, ako bezúročná pôžička poskytnutá žalovaným, ako dlžníkom, pričom zásadné je aj to, že ako aj súd prvej inštancie správne podotkol, zmluva o pôžičke z jej obsahu je vysoko individualizovaná, reaguje na konkrétne okolnosti kontraktačného procesu medzi zmluvnými stranami, pričom je možné aj podotknúť a zvýrazniť, že na viacerých miestach a vo viacerých bodoch (konkrétne v časti I., v bode 1. 2 v písm. a) až k)) sú obsiahnuté podrobné uistenia solidárnych dlžníkov vo vzťahu k veriteľovi o ich solventnosti, platobnej disciplíne a ich deklarovanej vôli vrátiť sumu pôžičky riadne a včas. Navyše z bodu 1. 5 časť

I. zmluvy o pôžičke taktiež výslovne vyplýva deklarovanie, že veriteľ súhlasil s poskytnutím pôžičky iba za podmienky, že ho obaja solidárni dlžníci uistili o tom, že v dohodnutej lehote pôžičku vrátia v celosti spolu s dohodnutým úrokom a inými dohodnutými plneniami (č.l. 8 - 9 spisu). Z uvedeného kontextu zmluvy o pôžičke je tak zjavné, že bola založená na dôvere zmluvných strán a na základe ubezpečenia o ich korektnosti, práve na základe deklarovaní platobnej schopnosti, solventnosti a vôli dlžníkov byť zodpovednými a serióznymi partnermi v zmluvnom vzťahu s veriteľom a dodržiavať dôsledne svoje povinnosti dohodnuté v zmluve o pôžičke, t.j. vrátiť riadne a včas sumu pôžičky. Tieto ubezpečenia boli zásadné pre rozhodnutie veriteľa vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu a s prihliadnutím na všetky konštatované skutočnosti potom zmluvnú pokutu dojednanú fixnou sumou 80 000 eur vo vzťahu k poskytnutej pôžičke v sume 250 000 eur potom nemožno hodnotiť ako neprimerane vysokú, ani za rozpornú s dobrými mravmi. Celkom zjavne veriteľ si bol vedomý značného rizika, do ktorého vstupoval pri uzatvorení zmluvy o pôžičke po požičaní značnej peňažnej sumy a bol obozretný aj ohľadom poistenia si vrátenia požičanej sumy.

19. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že suma pôžičky bola poskytnutá bezúročne a bez poplatkov za poskytnutie pôžičky, ktorá okolnosť potom bola spôsobilá vyvážiť aj výšku zmluvnej pokuty 80 000 eur vo vzťahu k pôžičke v sume 250 000 eur. Napokon aj samotní dlžníci v spomínanom bode 4. 2 zmluvy o pôžičke výslovne deklarovali, že dohodnutú výšku zmluvnej pokuty považovali za primeranú. Je tak jednoznačne výsledkom vzájomného konsenzu zmluvných strán a podpisom zmluvy o pôžičke, v ktorej bola zakomponovaná aj zmluvná pokuta v tejto výške, verifikovali svoju vôľu byť viazaní takýmito zmluvnými dojednaniami. Ako poslednú zásadnú okolnosť odvolací súd konštatuje aj skutočnosť, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej sume veriteľovi v zmysle bodu 4. 2 zmluvy o pôžičke vznikol až v prípade, ak sa solidárni dlžníci dostanú do omeškania s vrátením dlhu a celý dlh spolu s úrokom nebude vrátený ani do 15. júla 2017, z čoho je zrejmé, že pri lehote vrátenia do 1. júla 2017 bola veriteľom ústretovo vo vzťahu k dlžníkom poskytnutá ešte dodatočná lehota ďalší 15 dní na plnenie si riadne a včas zmluvných povinností vrátiť požičanú sumu bez sankcie zmluvnej pokuty. Pokiaľ odvolatelia poukazujú na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za odklon od judikatúry vyšších súdnych autorít, pretože pri skúmaní výšky zmluvnej pokuty z hľadiska kritéria primeranosti a súladnosti s dobrými mravmi je vždy nevyhnutné vychádzať z konkrétnych okolností danej konkrétnej veci a zohľadniť vôľu a okolnosti, za ktorých bola zmluvná pokuta v danej konkrétnej veci účastníkmi dojednávaná, čo súd prvej inštancie náležite vykonal a zohľadnil. Ako aj súd prvej inštancie správne podotkol, dlžníci mohli zabrániť uplatneniu a nárokovateľnosti tohto sankčného mechanizmu veriteľom voči nim práve tým, že by v súlade so svojimi deklarovanými úmyslami v zmluve o pôžičke vrátili veriteľovi riadne a včas požičanú sumu, čím by veriteľovi nevznikol nárok nielen na zmluvnú pokutu, ale ani na úrok vo výške 22 % ročne tak, ako je dojednané v bode 4. 1 zmluvy o pôžičke. Pokiaľ dlžníci porušili práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, vyvolali tým hmotnoprávne následky, ktorých si museli byť vedomí z jasne a precízne koncipovaných dojednaní v zmluve o pôžičke a ktoré sú aj následne povinní znášať.

20. Napokon pokiaľ odvolatelia namietajú rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom smere, že súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu moderačného oprávnenia súdu ohľadom dojednanej výšky zmluvnej pokuty, ktoré by súdu náležalo v zmysle ustanovenia , ako aj vo vzťahu k ustanoveniu , odvolací súd sa aj v tomto smere plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a s dôvodmi a jeho úvahami obsiahnutými v bode 18. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Zásadné je, že žalobca si v spore uplatnil zmluvnú pokutu nie v plnej výške 80 000 eur, ktorý nárok voči dlžníkom bol na neho postúpený, ale sám zvážil okolnosti omeškania dlžníkov a vykonal vlastnú modifikáciu zmluvnej pokuty a uplatnil si v spore len časť dojednanej zmluvnej pokuty a to vo výške 20.000 eur. Táto suma predstavuje 8 % celkovej sumy pôžičky a aj odvolací súd ju považuje za primeranú vzhľadom ku skutočnosti, že boli dlžníci v omeškaní s vrátením pôžičky po dobu 38 dní, boli v omeškaní s vrátením časti pôžičky vo výške 20 000 eur, avšak je nesporné, že došlo z ich strany k porušeniu zmluvných dojednaní vrátiť celú sumu pôžičky veriteľovi do doby splatnosti pôžičky, navyše nebola celá suma pôžičky vrátená ani v dodatočnej poskytnutej lehote 15 dní po dojednanom termíne splatnosti pôžičky a až po tomto čase veriteľovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z dojednania zmluvnej pokuty je pritom jednoznačné, že veriteľovi za týchto okolností by vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celej sume dojednanej fixnou čiastkou 80 000 eur, ak by sa dlžníci dostali do omeškania s vrátením pôžičky a celý dlh by nevrátili ani do 15. 7. 2017 aj v prípade, že dlžníci boli v omeškaní len s časťou pôžičky, čo zodpovedalo dojednaniam medzi zmluvnými stranami, čoho si dlžníci mohli a mali byť vedomí. Obe právne normy, a to tak , ako aj

deklarujú, že moderačné oprávnenie súdu je namieste len v prípade neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, ktorú súd môže znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti ( , zhodne ). Odvolací súd práve s ohľadom na konkrétne okolnosti jednak dojednania zmluvnej pokuty, jednak zo zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, ako aj z okolností omeškania žalovaných, sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uplatnená časť zmluvnej pokuty vo výške 20 000 eur nie je neprimerane vysoká zmluvná pokuta a to práve s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti - ktorým bolo vrátenie pôžičky v sume 250 000 eur riadne a včas.

21. Možno potom zhrnúť, že správny bol záver súdu prvej inštancie, ktorý vo výrokoch I. a II. rozsudku uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 20 000 eur, pričom priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 433,97 eur od 02.07.2017 zo 07.08.2017, pri zohľadnení úroku z omeškania vyplývajúceho zo zákonnej úpravy v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a to vo vzťahu k solidárne zaviazaným dlžníkom žalovaným 1/ a 2/ (výrok I.), pričom vo vzťahu k žalovanému 1/ súd prvej inštancie nad rámec povinnosti uloženej obom žalovaným solidárne výrokom I., uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 4 % ročne z istiny za uvedené obdobie a to v nadväznosti na obchodnoprávny záväzkový vzťah medzi veriteľom a žalovaným 1/, ktorý je obchodnou spoločnosťou a v súlade s ustanovením a , v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (výrok II. rozsudku ). V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol (výrok III.). Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v meritórnych výrokoch I., a II. podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil. V nadväznosti na vecnú správnosť meritórnych výrokov I., II, a odvolaním nenapadnutého výroku III. rozsudku, je potom vecne správny aj závislý výrok IV., ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou vyplývajúcou z ustanovenia v spojení s ustanovením rozhodol o trovách prvoinštančného konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením podľa pomeru úspechu strán v konaní ( ) a vyslovil, že žalovaní 1/ a 2/, ako procesne neúspešná strana sporu, sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške, v súlade s ustanovením , po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.