Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Csp-61-2020.pdf
PDF · 152.37 KB
No categories available
24Csp/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu H.. U. W., K.. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX K. G., zastúpený JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., IČO: 47 237 023, so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, 940 01 Nové Zámky, proti žalovaným 1/ PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., IČO: 36 057 673, so sídlom SNP 1301, 965 01 Žiar nad Hronom, a 2/ Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XX, XXX XX Y., obidvaja zastúpení IURISTICO s. r. o., IČO: 36 588 041, so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, o zaplatenie 20.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 20.000,- Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 433,97 Eur od 02.07.2017 do 07.08.2017, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 433,97 Eur od 02.07.2017 do 07.08.2017, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 17.04.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 20.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 02.07.2017 do 07.08.2017. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Juh Invest, s.r.o., IČO: 35 944 102, so sídlom Štefánikova 30, Štúrovo ako veriteľ uzatvorila so žalovanými 1/ a 2/ ako solidárnymi dlžníkmi dňa 27.04.2017 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička v sume 250.000,- Eur. Dohodli sa, že žalovaní vrátia spoločnosti Juh Invest, s.r.o. pôžičku spoločne a nerozdielne do 01.07.2017. Zmluvné strany sa v tejto zmluve dohodli, že ak sa žalovaní dostanú do omeškania s vrátením dlhu riadne a včas, budú spoločnosti Juh Invest, s.r.o. platiť 22 % ročný úrok z omeškania počnúc dňom lehoty splatnosti, teda počnúc dňom 01.07.2017. Zároveň sa dohodli, že ak sa žalovaní dostanú do omeškania s vrátením dlhu a celý dlh spolu s úrokom nebude vrátený ani do 15.07.2017, žalovaní solidárni dlžníci zaplatia spoločnosti Juh Invest, s.r.o. zmluvnú pokutu vo výške 80.000,- Eur. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením časti poskytnutej pôžičky v sume 20.000,- Eur, ktorá bola pripísaná na účet veriteľa dňa 08.08.2017, teda 36 dní po lehote splatnosti, čím spoločnosti Juh Invest, s.r.o. vznikol nárok na zaplatenie 22 % ročného úroku z omeškania zo sumy 20.000,- Eur od 02.07.2017 do 07.08.2017 v celkovej sume 433,97 Eur, v tomto konaní si však žalobca uplatňuje iba zákonný úrok z
omeškania vo výške 9 %. Spoločnosti Juh Invest, s.r.o. vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 80.000,- Eur z dôvodu omeškania žalovaných s vrátením dlhu riadne a včas. Spoločnosť Juh Invest, s.r.o. dňa 18.02.2019 uzatvorila Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou v celosti postúpila svoju pohľadávku žalobcovi. Oznámením o postúpením pohľadávky zo dňa 18.02.2019 postupca aj postupník túto skutočnosť oznámili žalovaným. Oznámenie bolo zaslané poštou dňa 21.02.2019. Žalovaný 1/ potvrdil prevzatie na doručenke dňa 25.02.2019, doručenka od žalovaného 2/ sa nevrátila. Napriek tomu, že žalovaným vznikla solidárna povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 80 000,- Eur, žalobca si uplatňuje v tomto konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 20.000,- Eur. Predmetom žaloby teda sú zmluvná pokuta 20.000,- Eur a úrok z omeškania so zaplatením časti istiny v sume 20.000,- Eur od 02.07.2017 do 07.08.2017. Pri uplatnení úroku z omeškania žalobca vychádza z Obchodného zákonníka a nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 31Up/759/2020 zo dňa 12.05.2020. Proti platobnému rozkazu podali obaja žalovaní v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola následne dňa 18.09.2020 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.
3.1. Žalovaní vo svojich odporoch uviedli, že žalobca nepreukázal, že je veriteľom uplatňovanej pohľadávky, nakoľko nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, na existenciu ktorej sa odvoláva. Len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky adresované dlžníkovi neosvedčuje, že pohľadávka bola skutočne postúpená tretej osobe - postupníkovi ako novému veriteľovi. Zo samotného oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2019 adresovanom postupcom dlžníkom nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako sa žalobca ich zaplatenia domáha. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že právny predchodca postúpil žalobcovi len právo na zaplatenie istiny vo výške 433,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne od 02.07.2017 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 80.000,- Eur. Predmetom postúpenia nebolo právo na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 20.000,- Eur, resp. zo sumy prevyšujúcej sumu 433,97 Eur, žalobca tak nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej sumu 433,97 Eur. 3.2. Záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.04.2017 je občianskoprávnym vzťahom. Žalovaný 2/ nie je podnikateľ ani subjekt verejného práva a nedošlo ani k voľbe Obchodného zákonníka v zmysle jeho § 262. O to viac, že žalovaní sú solidárnymi dlžníkmi, sa celý záväzkový vzťah riadi Občianskym zákonníkom. V občianskoprávnych vzťahoch sa sadzba úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške úrokov z omeškania. Žalobcovi preto nemožno priznať úroky z omeškania prevyšujúce sadzbu 5 % ročne. 3.3. V celom rozsahu za nedôvodné žalovaní považujú aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,- Eur. Dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V zmluve o pôžičke bola zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad, že sa žalovaní dostanú do omeškania s vrátením pôžičky, resp. čo i len jej časti, a to o viac ako 14 dní. Výška zmluvnej pokuty (80.000,- Eur) bola dohodnutá bez ohľadu na dĺžku (obdobie) porušovania právnej povinnosti a súčasne bez ohľadu na sumu, s vrátením ktorej sa dlžníci (žalovaní) dostali do omeškania, t.j. paušálnou sumou. Právnemu predchodcovi žalobcu by teda vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 80.000,- Eur aj v prípade, ak by sa žalovaní dostali do omeškania s vrátením sumy 1,- Eur, prípadne 1 eurocent, o viac ako 14 dní. Takáto dohoda o zmluvnej pokute vo výške takmer 1/3 z požičanej sumy, bez ohľadu na dĺžku obdobia porušovania právnej povinnosti, je v príkrom rozpore s pravidlami slušnosti a morálky všeobecne uznávanými spoločnosťou ako celkom, t.j. v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je o to príkrejší, že v zmluve o pôžičke si právny predchodca žalobcu navyše vymienil právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 22 % ročne z dlžnej sumy. Žalovaní poukázali na konanie vedené na OS Žiar nad Hronom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, kde súd ako absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi považoval dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 0,3 % denne z dlžnej sumy. 3.4. Ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, žalovaní majú za to, že je na mieste aplikovať § 301 Obchodného zákonníka, resp. § 545a Občianskeho zákonníka a moderovať, t.j. znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu až do výšky škody, ktorá žalobcovi prípadne vznikla v súvislosti s omeškaním žalovaných vrátiť pôžičku včas. Zmluvná pokuta plní v prvom rade reparačnú funkciu, keď predstavuje tzv. paušalizovanú náhradu škody. Len ťažko možno uvažovať o situácii, že by právnemu predchodcovi žalobcu vznikla v súvislosti s omeškaním žalovaných so zaplatením (zanedbateľného) zlomku pôžičky (sumy 20.000,- Eur z celkovej pôžičky vo výške 250.000,-
Eur), ktoré omeškanie trvalo len niečo vyše jedného mesiaca, akákoľvek škoda, tobôž nie škoda vo výške 20.000,- Eur. Prípadná škoda, ktorej existenciu však žalobca ani len netvrdí, by pritom bola krytá úrokmi z omeškania, ktorých zaplatenia sa tiež domáha. Dohodnutá výška zmluvnej pokuty musí byť primeraná škode, ktorá veriteľovi v súvislosti s porušením právnej povinnosti hrozí. V prípade omeškania so zaplatením menej ako 1/10 z celkovej sumy pôžičky po dobu len niečo vyše jedného mesiaca ide podľa názoru žalovaných o zanedbateľné porušenie právnej povinnosti, ktoré nebolo spôsobilé (závažnejšie) ovplyvniť hospodársku situáciu právneho predchodcu žalobcu, prípadne iné jeho práva či oprávnené záujmy. Dohoda obsiahnutá v čl. 4.2 zmluvy o pôžičke, ktorou sa žalovaní ako dlžníci vzdali práva využiť moderačné právo, je neplatná, keďže moderačné právo patrí súdu a tiež dohoda, ktorou sa účastník vopred vzdáva svojich práv, je neplatná podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
4.1. Žalobca vo vyjadrení k odporom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/21/2001, v zmysle ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Voči dlžníkovi sa postúpenie pohľadávky stáva účinným buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného veriteľa, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo od preukázania postúpenia novým veriteľom. V tomto prípade dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, preto dlžník nemá právo požadovať od nového veriteľa preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky. S postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. 4.2. V bode 4.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak budú žalovaní v omeškaní s vrátením dlhu riadne a včas, počnúc dňom 01.07.2017 zaplatia ročný úrok vo výške 22% z dlžnej sumy. Žalobca na rozdiel od tejto dohody uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške, z ničoho nevyplýva limitáciu úroku dohodnutého. 4.3. Zmluvné strany zmluvy o pôžičke dohodli pre prípad omeškania zmluvnú pokutu. Bolo ich právom odstupňovať jej výšku podľa dĺžky omeškania, podľa výšky dlhu a pod., rovnako bolo ich právo dohodnúť si jej fixnú sumu pre všetky prípady. Ak by boli žalovaní v omeškaní aj niekoľko rokov, zmluvná pokuta by bola stále rovnaká, teda obe zmluvné strany mali obdobný postih. Žalobca poukázal na uistenia žalovaných v bode 1.2 zmluvy o pôžičke, z ktorých je zrejmé, že veriteľ zvažoval poskytnutie pôžičky. Zmluvné strany zohľadnili aj skutočnosť, že žalovaným bola poskytnutá pôžička 250.000,- Eur bezúročne pokiaľ by vrátili dlh riadne a včas. Zmluvné strany sa dohodli na vrátení dlhu do 01.07.2017 a pre porušenie záväzku dohodli zmluvnú pokutu, ktorej vznik viazali na omeškanie po 15.07.2017, teda žalovaní mali ďalších 14 dní na vrátenie dlhu bez hrozby zmluvnej pokuty. Nesúhlasí, že by bola dohoda o zmluvnej pokute neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V čl. 4.2 zmluvy strany potvrdili, že dohodnutá zmluvná pokuta je primeraná. Žalovaní potrebovali finančné prostriedky pre svoju významnú aktivitu a bol to veriteľ, ktorý im ju pomohol realizovať požičaním potrebnej sumy 250.000,- Eur. Význam zabezpečenia záväzku vrátiť pôžičku riadne a včas zmluvnou pokutou bol pre veriteľa podstatný. Veriteľ podniká a mal svoje významné obchodné aktivity a preto včasnosť vrátenia pôžičky bola pre neho významná, čo bolo žalovaným známe. Žalovaní a veriteľ dohodli dobrovoľne výšku zmluvnej pokuty a nijako neprekročili účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovanú povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Žalovaný 1/ vznikol 16.12.2002, žalovaný 2/ je živnostníkom od 13.02.1995. Ide o skúsených podnikateľov, ktorí presne vedeli aká sankcia ich stihne, ak nevrátia dlh riadne a včas. Žalobca zohľadnil pri podaní žaloby skutočnosť, že žalovaní boli v omeškaní so sumou 20.000,- Eur počas 38 dní. Zo zmluvy vyplýva, že pôžička bola poskytnutá na krátke obdobie od uzatvorenia zmluvy 27.04.2017 do 01.07.2017, teda na 65 dní. Dlžníci boli v omeškaní 38 dní, čiže prekročili čas na vrátenie pôžičky o vyše polovicu, nejde teda o zanedbateľný čas.
5. V písomnom vyjadrení zo dňa 28.05.2021 žalovaní uviedli, že žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania spojené s omeškaním žalovaných s vrátením pôžičky. V čase uzatvorenia tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky už pohľadávka pôvodného veriteľa na vrátanie pôžičky neexistovala, keďže zanikla splnením a nebolo ju možné platne postúpiť. Žalobca mylne uvádza, že pôžičku si žalovaní brali ako podnikatelia. Žalovaný 2/ neuzatváral zmluvu o pôžičke pri výkone jeho podnikateľskej činnosti a nebral si pôžičku v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Skutočným prijímateľom
pôžičky bol žalovaný 1/. Účasť žalovaného 2/ v zmluve o pôžičke na dlžníckej strane si vymienil právny predchodca žalobcu - veriteľ, ktorý si aj týmto spôsobom mienil zabezpečiť viacero zdrojov na uspokojenie jeho pohľadávky. Žalovaný 2/ nie je v zmluve o pôžičke označený obchodným menom, IČO-m, miestom podnikania, ani iným podnikateľským identifikátorom. Zmluva o pôžičke uzatvorená so žalovaným 2/ je spotrebiteľskou zmluvou a súd by teda mal prihliadnuť na limitáciu sankcií sa omeškanie spotrebiteľa v zmysle § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.07.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
7. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.04.2017 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Juh Invest, s.r.o., IČO: 35 944 102, ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi. V zmysle zmluvy dlžníci požiadali veriteľa o poskytnutie pôžičky na nimi určený účet s tým, že vrátiť pôžičku môže ktorýkoľvek z nich a veriteľ má právo požadovať jej vrátanie od ktoréhokoľvek z nich alebo od oboch naraz v cele výške. Podľa čl. 1.2 zmluvy dlžníci uistili veriteľa okrem iného o tom, že vlastné imanie žalovaného 1/ vykázané v účtovnej závierke za rok 2015 do dnešného dňa nepokleslo, že záväzky žalovaného 1/ zabezpečené záložnými právami žalovaný 1/ plní riadne a včas a nehrozí výkon žiadneho záložného práva, nehrozí mu žiadne exekučné konanie, že žalovaný 2/ konajúci za žalovaného 1/ všetky vyhlásenia v tejto zmluve aj jej obsah prerokoval s druhým členom predstavenstva žalovaného 1/, že dlžníci nebudú znižovať svoj majetok až do vrátenia pôžičky a nevykonajú žiadne úkony, ktoré by zmarili uspokojenie veriteľa, že žalovaní sú si vedomí, že veriteľ by bez uistení o schopnosti vrátiť pôžičku riadne a včas im túto neposkytol a že veriteľ nemusí mať žiadnu obavu, že mu dlžníci pôžičku riadne a včas nevrátia. Predmetom tejto zmluvy o pôžičke je požičanie sumy 250.000,- Eur veriteľom solidárnym dlžníkom v lehote do 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy a záväzok dlžníkov vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu riadne a včas za dohodnutých podmienok. Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dohodnutú sumu na účet určený dlžníkmi v banke. Poskytnutá pôžička je bezúročná. Dlžníci vrátia pôžičku spoločne a nerozdielne v lehote do 01.07.2017 prevodom alebo vkladom na účet veriteľa v banke. Podľa čl. 4.1 zmluvy sa strany dohodli, že pre prípad, že sa dlžníci dostanú do omeškania s vrátením dlhu riadne a včas, zaplatia veriteľovi počnúc dňom 01.07.2017 ročný úrok 22 % z dlžnej sumy, a to podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platby poskytnuté počnúc dňom 01.07.2017 sa započítajú najprv na úrok. Podľa čl. 4.2 zmluvy pre prípad, že sa dlžníci dostanú do omeškania s vrátením dlhu a celý dlh spolu s úrokom nebude vrátený ani do 15.07.2017, zaplatia dlžníci veriteľovi zmluvnú pokutu v sume 80.000,- Eur, ktorá bude splatná do 10 dní od vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Zmluvné strany potvrdzujú, že takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty je primeraná a dohodli sa, že dlžníci nemajú právo využiť moderačné právo v súdnom konaní a žiadať o zníženie zmluvnej pokuty. Zmluva obsahuje podpisy jej účastníkov, pričom v mene žalovaného 1/ ju podpísal žalovaný 2/ ako predseda predstavenstva. 8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2019 vyplýva, že bolo adresované žalovaným 1/ a 2/, poukazuje sa v ňom na uzavretú zmluvu o pôžičke zo dňa 27.04.2017 a jej podmienky. Konštatuje sa, že s omeškaním bola na účet veriteľa pripísaná suma 20.000,- Eur, a to dňa 08.08.2017. Za obdobie od 02.07.2017 do 07.08.2017 vznikol nárok na úrok z omeškania za 36 dní v sume 433,97 Eur. Teda zo sumy 20.000,- Eur veriteľ započítal čiastku 433,97 Eur na úrok z omeškania a sumu 19.566,03 Eur na úhradu istiny. Žalovaným bolo oznámené, že veriteľ - spoločnosť Juh Invest, s.r.o., IČO: 35 944 102, dňa 18.02.2019 uzatvorila Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postúpila svoju doteraz neuhradenú pohľadávku v sume 433,97 Eur s 22% úrokom z omeškania od 02.07.2017 do zaplatenia, ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 80.000,- Eur, všetko zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.04.2017, H.. U. W., K.. XX.XX.XXXX. Oznámenie o postúpení pohľadávky obsahuje podpis konateľa spoločnosti Juh Invest, s.r.o. Š. Q., ako aj podpis žalobcu.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný 1/ je úspešným podnikateľom, rovnako žalovaný 2/ je predsedom jeho predstavenstva a u oboch sa jedná o skúsené osoby, je potrebné konštatovať, že vedeli aké práva a povinnosti pre nich budú z predmetnej zmluvy vyplývať. Z tohto dôvodu nemôže obstáť argumentácia, že žalovaný 2/ by mal mať postavenie spotrebiteľa a že vo vzťahu k nemu sa jedná o spotrebiteľský spor. Vo vzťahu k primeranosti uplatňovanej zmluvnej pokuty poukázal predovšetkým na dĺžku omeškania žalovaných s vrátením pôžičky. Pôžička bola v zmysle zmluvy žalovaným poskytnutá na lehotu 65 dní, pričom žalovaní ju vrátili 38 dní po jej splatnosti, pričom aj veriteľ je podnikateľským subjektom a musel si naplánovať svoje aktivity vo vzťahu aj k výške požičanej sumy, ktorá je značne vysoká a preto táto zmluva mala pre neho značný význam a preto aj trval na
jej uzavretí v písomnej forme. Žalovaní mali z poskytnutej pôžičky veľký osoh, žalobca zohľadnil aj výšku zmluvnej pokuty, dĺžku omeškania a na základe toho sa rozhodol, že si uplatní zmluvnú pokutu nie v celej výške, na ktorú mu vznikol nárok, ale len v uplatnenej sume 20.000,- Eur, pričom pokiaľ už žalobca vykonal takúto osobnú moderáciu uplatnenej zmluvnej pokuty s ohľadom na okolnosti veci, nie je dôvod ďalej túto pokutu znižovať. Zo strany žalovaných nebolo spochybnené prevzatie peňazí vo výške 250.000,- Eur. Pôvodný veriteľ a žalovaní 1/ a 2/ uzavreli platnú zmluvu o pôžičke v písomnej forme, v ktorej sa veľmi podrobne venovali jednotlivým podmienkam poskytnutia pôžičky, nakoľko aj veriteľ považoval za potrebné, aby mu boli poskytnuté uistenia a aby všetky vzájomné zmluvné práva a povinnosti boli zachytené v písomnej podobe. Žalovaní očakávali poskytnutie peňazí od veriteľa, dojednania zmluvy o pôžičke sú jasné, žalovaní s nimi vyjadrili súhlas, zmluvná pokuta bola dojednaná aj s prihliadnutím na očakávaný výnos žalovaných z tohto obchodu, teda z poskytnutia tejto pôžičky. Predloženou účtovnou závierkou je možné preukázať minimálne to, že na strane žalovaných sa jedná o podnikateľov, ktorí podnikajú vo veľkom rozsahu. Žalovaní nepreukázali, že by v čase splatnosti pôžičky objektívne nemali prostriedky na vrátenie, resp. že by im nejaké ďalšie okolnosti bránili vo vrátení pôžičky riadne a načas.
10. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalovaní sa dostali do omeškania s vrátením časti pôžičky vo výške 20.000,- Eur, pričom ich omeškanie trvalo celkovo 36 dní a uplatnená zmluvná pokuta sa rovná výške tejto sumy, s ktorou sa dostali do omeškania. V prepočte zmluvná pokuta, ktorá bola uplatnená vychádza na čiastku 3 % denne, čo považujú za natoľko neprimerané, že túto zmluvnú pokutu je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, tzn. k pôžičke dôjde až reálnym odovzdaním finančnej čiastky. Predložená listina zo strany žalobcu, označená ako zmluva o pôžičke, nie je zmluvou o pôžičke, nakoľko z jej obsahu vyplýva, že sa veriteľ zaväzuje poskytnúť pôžičku, tzn. že nebola poskytnutá pri jej podpísaní a k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo až samotným poskytnutím peňažnej sumy žalovaným. Predložená listina môže byť posúdená len ako zmluva o budúcej zmluve o pôžičke, nejedná sa teda o platnú zmluvu o pôžičke a z tohto dôvodu nebola dodržaná písomná forma dojednania zmluvnej pokuty, ktorú zákon vyžaduje. Žalovaní nespochybňujú poskytnutie pôžičky, spochybňujú platnosť dojednania zmluvnej pokuty. Čo sa týka úrokov z omeškania, nedošlo k postúpeniu pohľadávky na úrokoch z omeškania nad úroky, ktoré boli vypočítané zo sumy 433,97 Eur, nakoľko aj z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že postúpená na žalobcu bola istina 433,97 Eur s 22% úrokom z omeškania od 02.07.2017 do zaplatenia. Na základe toho žalobcovi nemožno priznať úroky z omeškania počítané zo sumy prevyšujúcej 433,97 Eur. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne, navrhli, aby súd ju ako neprimerane vysokú moderoval, a to až do výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla s tým, že na strane žalobcu nemožno uvažovať o vzniku žiadnej škody. Vo vzťahu k žalovanému 2/ je potrebné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom nie je podstatný predmet tejto zmluvy, ale podstatná je povaha strán s tým, že žalovaný 2/ túto zmluvu neuzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 9 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 301 ObZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
12. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
13. V prvom rade súd skúmal, či medzi stranami bola platne uzavretá zmluva o pôžičke, za akých podmienok a akou právnou úpravou by sa mala riadiť. Nebolo sporné, že dňa 27.04.2017 bola podpísaná listina označená ako Zmluva o pôžičke, a to zo strany spoločnosti Juh Invest, s.r.o. ako veriteľa a zo strany žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov. Z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je požičanie sumy 250.000,- Eur dlžníkom, ktorí sa zaviazali ju vrátiť spoločne a nerozdielne v lehote do 01.07.2017. Podľa zmluvy mal veriteľ poskytnúť pôžičku bezhotovostným prevodom na bankový účet označený dlžníkmi v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy. V konaní pritom nebolo sporné, že suma 250.000,- Eur bola po podpise zmluvy dlžníkom zo strany veriteľa skutočne poskytnutá. Žalovaní v konaní namietali, že predmetnú listinu nemožno považovať za písomne uzavretú zmluvu o pôžičke, nakoľko takáto zmluva ako reálny kontrakt vzniká až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalovaní v podstate tvrdili, že nie je možné platne uzavrieť zmluvu o pôžičke v písomnej forme, pokiaľ jej predmet nebol poskytnutý dlžníkovi už pred podpisom zmluvy alebo mu nie je poskytnutý (pri peniazoch v hotovosti) priamo pri podpise zmluvy. S takýmto právny názorom sa súd nestotožňuje. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. Ak napríklad k odovzdaniu objektu zmluvy dôjde až po podpise zmluvy, zmluva je perfektná až v okamihu odovzdania (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. 2. vydanie. Praha : C.H.Beck, 2019, s. 2429). Pôžička nepochybne môže byť poskytnutá aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, pričom k tomu môže dôjsť aj v čase po podpísaní listiny, obsahujúcej vzájomné prejavy vôle zmluvných strán byť viazaný dojednanými zmluvnými podmienkami. To nič nemení na skutočnosti, že samotná zmluva o pôžičke vznikne, t.j. stane sa perfektnou až odovzdaním jej predmetu do dispozície dlžníka. V prejednávanej veci súd nemal pochybnosti o tom, že vôľou strán bolo uzavrieť v písomnej forme zmluvu o pôžičke so vzájomne dojednanými zmluvnými povinnosťami, vrátane povinnosti žalovaných za stanovených podmienok zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu. Predmet pôžičky - suma 250.000,- Eur bola žalovaným skutočne poskytnutá a pokiaľ sa žalovaní snažili tvrdiť, že k tomu malo dôjsť na základe nejakého iného právneho titulu (napr. inej zmluvy o pôžičke, dojednanej v ústnej forme na základe iného vzájomného rokovania jej účastníkov), takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd nemá pochybnosti o tom, že predmetná peňažná suma bola žalovaným poskytnutá práve na základe písomne uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.04.2017, ktorá bola uzavretá na základe zmluvného konsenzu a v písomnej forme zachytáva vôľu strán plniť na jej základe vzájomné zmluvné povinnosti. Súd teda nemal pochybnosti ani tom, že dojednanie o predmetnej zmluvnej pokute, ktoré je súčasťou zmluvy v jej čl. 4.2, vyjadrovalo vôľu strán byť ním viazaný a teda zmluvná pokuta bola dojednaná v predpísanej písomnej forme.
14. Ďalej sa súd zaoberal samotným právnym režimom predmetnej zmluvy o pôžičke. Na strane veriteľa vystupoval podnikateľ (§ 2 ods. 2 písm. a) ObZ) - spoločnosť s ručením obmedzeným. Na strane dlžníkov vystupoval jednak podnikateľ - akciová spoločnosť a jednak fyzická osoba, ktorá nebola v zmluve označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania), pričom nebolo preukázané, že by zmluva mala nejaký súvis so živnostenským podnikaním žalovaného 2/. Vo vzťahu veriteľ - dlžník 2/ (žalovaný 2/) sa teda nejedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi
(fyzická osoba nespĺňa zákonnú definíciu podnikateľa len na základe toho, že je spoločníkom, resp. akcionárom, príp. štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti) a zároveň z predmetnej zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by si jej účastníci dojednali použitie Obchodného zákonníka v zmysle jeho § 262. Zmluva o pôžičke je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku. Súd teda uzavrel, že čo sa týka vzájomných práv a povinností veriteľa a žalovaného 2/, zo žiadneho ustanovenia ObZ nemožno dovodiť, že by sa mala zmluva spravovať Obchodným zákonníkom a teda tento vzájomný vzťah sa riadi v celosti Občianskym zákonníkom. To však neplatí pre zmluvný vzťah medzi veriteľom a žalovaným 1/. Oba tieto subjekty sú jednoznačne podnikateľmi a súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na všetky okolnosti je zároveň zrejmé, že sa uzavretie predmetnej zmluvy týkalo ich podnikateľskej činnosti. V konaní totiž nebolo sporné tvrdenie, že pôžičku využil žalovaný 1/ na financovanie svojich podnikateľských zámerov. Pokiaľ aj predmetom podnikania spoločnosti Juh Invest, s.r.o. nie je priamo poskytovanie pôžičiek, resp. úverov, takáto podmienka nie je nevyhnutná pre to, aby aj konanie veriteľa pri jej poskytovaní bolo možné považovať za súčasť jeho podnikateľskej činnosti. Právna zástupkyňa pritom uvádzala, že poskytnutie pôžičky veriteľ zvažoval a plánoval z toho pohľadu, aby nebolo ohrozené jeho ostatné podnikanie. Súd preto uzavrel, že vo vzájomnom vzťahu medzi veriteľom a žalovaným 1/ je potrebné aplikovať § 261 ods. 1 ObZ a následne § 261 ods. 9 ObZ, t.j. zmluva o pôžičke sa v tomto vzájomnom vzťahu riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o tomto zmluvnom type a v ostatných záležitostiach sa riadi Obchodným zákonníkom.
15. Samotná skutočnosť, že žalovaný 2/ pri uzavieraní zmluvy nevystupoval ako podnikateľ, však neznamená, že by spĺňal zákonnú definíciu spotrebiteľa a že by zmluva vo vzťahu k nemu mala byť posúdená ako spotrebiteľská. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/ prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa 30.05.2013 (body 29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13/EHS uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Toto kritérium zodpovedá myšlienke, z ktorej vychádza systém ochrany zavedený touto smernicou, a síce, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Asbeek Brusse a de Man Garabito, C-488/11, bod 31, ako aj Šiba, C-537/13, bod 22). Pre okolnosti prejednávanej veci má význam výklad Súdneho dvora týkajúci sa postavenia spotrebiteľa, kedy dospel k záverom, že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak poskytne zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti (rozsudok C-419/11), resp. smernica 93/13/EHS sa môže použiť na zmluvu o zabezpečení záväzku uzavretú medzi fyzickou osobou a úverovou inštitúciou s cieľom zabezpečiť splnenie povinností, na ktoré sa zaviazala obchodná spoločnosť voči tejto inštitúcii v úverovej zmluve, ak táto fyzická osoba konala s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodom, podnikaním alebo povolaním, a k uvedenej spoločnosti nemá žiadny funkčný vzťah (C-74/15). V prejednávanej veci je zjavné, že aj v mene žalovaného 1/ podpísal predmetnú zmluvu o pôžičke žalovaný 2/ ako predseda predstavenstva, pričom to bol práve on, kto viedol rokovania o uzavretí zmluvy a vyjednával o jednotlivých zmluvných podmienkach. Sám uviedol, že pôžičku spotreboval žalovaný 1/, pričom z okolností uzatvárania zmluvy je zrejmé, že pôžička súvisela s podnikateľskou činnosťou žalovaného 1/. Postavenie žalovaného 2/ ako spoludlžníka bolo určitou formou zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Žalovaného 2/, ktorý je členom štatutárneho orgánu žalovaného 1/, v danom prípade nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko aj v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora má jednoznačne funkčný vzťah k spoločnosti - žalovanému 1/. Žalovaný 2/ od založenia akciovej spoločnosti až doposiaľ je predsedom jej predstavenstva, pričom v zmysle zápisu v Obchodnom registri môže samostatne konať v mene spoločnosti.
16. Ako už súd uviedol, účastníci zmluvy o pôžičke v nej v písomnej forme dojednali povinnosť žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad nevrátenia celej pôžičky ani v dodatočnej lehote po jej splatnosti do 15.07.2017 (vrátiť pôžičku sa zaviazali do 01.07.2017). Žalovaní namietali, že výška zmluvnej pokuty 80.000,- Eur v spojení s ostatnými zmluvnými podmienkami je v rozpore s dobrými mravmi a preto by jej dojednanie malo byť neplatné podľa § 39 OZ. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah
súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
17. Súd dospel k záveru, že dojednanie predmetnej zmluvnej pokuty nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi. Na prvom mieste je potrebné uviesť, že výška na súde uplatnenej zmluvnej pokuty a okolnosti splácania pôžičky by mohli mať vplyv pri posúdení jej primeranosti z hľadiska možnosti jej moderácie, pri ktorej súd vychádza zo skutočností, ktoré nastali v priebehu daného zmluvného vzťahu. Pri posúdení, či možno dojednanie považovať za rozporné s dobrými mravmi však súd nemôže brať do úvahy neskoršie správanie zmluvných strán a ich prístup k plneniu zmluvných povinností, ale musí vychádzať z okolností existujúcich v čase uzatvárania zmluvy. Žalovaným bola poskytnutá pôžička vo výške 250.000,- Eur, teda zmluvná pokuta vo výške 80.000,- Eur predstavuje 32 % výšky pôžičky. Treba vziať do úvahy, že medzi veriteľom a žalovaným 1/ sa jednalo o obchodnoprávny záväzkový vzťah a pôžička bola poskytnutá na podnikateľské účely žalovaného 1/. Pokiaľ žalovaní odvodzovali neprimeranosť zmluvnej pokuty s argumentáciou, že by nárok na jej zaplatenie vznikol aj pri omeškaní s vrátením pôžičky v rozsahu 1,- Eur, je v prvom rade namieste sa pýtať, na koho ťarchu by malo byť nesplnenie zmluvnej povinnosti a omeškanie s vrátením takejto malej časti predmetnej pôžičky. Treba prisvedčiť žalobcovi, že s poukazom na dojednanie zmluvnej pokuty ako fixnej čiastky bol v obdobnom právnom postavení aj veriteľ, nakoľko pokiaľ by boli dlžníci v omeškaní s vrátením aj celej sumy pôžičky 250.000,- Eur počas niekoľkých rokov, veriteľ by mal nárok na zaplatenie stále rovnakej zmluvnej pokuty. Ďalšou významnou okolnosťou bolo, že pôžička bola poskytnutá bezúročne, pričom platenie úroku z pôžičky vo výške 22 % ročne v zmysle § 658 ods. 1 OZ (nie úroku z omeškania, ako nesprávne uvádzali strany v priebehu konania) bolo viazané len na splnenie odkladacej podmienky v podobe nevrátenia pôžičky v dohodnutej lehote. Pokiaľ by teda žalovaní splnili svoje zmluvné povinnosti a vrátili pôžičku v lehote jej splatnosti, nielen že by nemali povinnosť platiť žiadnu zmluvnú pokutu, ale ani žiadnu odplatu za poskytnutie pôžičky samotnej v podobe úroku. Zmluvná pokuta je primárne prostriedkom na zabezpečenie záväzkov a zabezpečený záväzok bol v prejednávanej veci vysoký (vrátenie pôžičky vo výške 250.000,- Eur). Zo samotnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že do nej bolo zakomponovaných viacero vyhlásení dlžníkov o ich platobnej schopnosti a solventnosti, je teda zjavné, že veriteľ považoval predmetnú pôžičku za rizikovú a bolo preto namieste zabezpečiť jej zaplatenie primeraným spôsobom. Z celej predloženej zmluvy je zrejmé, že je vysoko individualizovaná a priamo reaguje na okolnosti vlastné konkrétnym zmluvným stranám (napr. že predseda predstavenstva žalovaného 1/ obsah zmluvy a svoje vyhlásenia prerokoval s druhým členom predstavenstva). Zmluva nevykazuje znaky, ktoré by svedčili o tom, že by sa jednalo o formulár opakovane používaný veriteľom. Jednotlivé ustanovenia zmluvy boli individuálne dojednané na základe rokovania zmluvných strán, ktoré prejavili (a to aj výslovne) vôľu byť takýmito dojednaniami viazaní. Vo vzťahu k predmetnej zmluvnej pokute pritom dlžníci výslovne uviedli, že jej výšku považujú za primeranú. Ďalšou podstatnou okolnosťou vo vzťahu k posúdeniu primeranosti zmluvnej pokuty bola aj veľmi krátka dohodnutá lehota na vrátenie samotnej pôžičky (zmluva podpísaná 27.04.2017, splatnosť 01.07.2017), z čoho je opäť možné dovodiť, že veriteľ s prihliadnutím na výšku pôžičky nepovažoval jej poskytnutie za bežnú činnosť, ktorú by opakovane vykonával v rámci svojho podnikania a preto strany pristúpili k dohode o sankcionovaní zmluvnou pokutou v prípade prekročenia splatnosti pôžičky o ďalšiu dobu 15 dní, čo v skutočnosti zodpovedalo prekročeniu lehoty splatnosti o viac než 20 % celkového trvania pôžičky. Súd teda dospel k záveru, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v okolnostiach konkrétnej veci nemožno považovať za neprimerané do takej miery, že by ho bolo možné vyhodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi.
18. Pokiaľ sa jedná o navrhovanú moderáciu výšky zmluvnej pokuty, táto v zásade prichádza do úvahy ako podľa § 545a OZ, tak aj podľa § 301 ObZ, pričom v oboch prípadoch je predpokladom záver, že
uplatnená zmluvná pokuta je neprimerane vysoká. V konaní nebolo sporné, že žalovaní boli v omeškaní s vrátením časti pôžičky vo výške 20.000,- Eur po dobu od 02.07.2017 až do 08.08.2017, t.j. 38 dní. Súd opätovne dáva do pozornosti, že pôžičku boli povinní vrátiť vo veľmi krátkej lehote len niečo vyše 2 mesiacov od podpisu zmluvy. Z toho vyplýva, že žalovaní boli v omeškaní po dobu zodpovedajúcu viac než polovici dojednanej doby splatnosti pôžičky. Z prihliadnutím na všetky vyššie uvedené osobitnosti konkrétneho zmluvného vzťahu by bolo možné považovať za neprimerané, pokiaľ by si za danej situácie žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celej výške 80.000,- Eur. Žalobca sám zvážil túto primeranosť, vykonal vlastnú moderáciu zmluvnej pokuty a uplatnil si len jej časť zodpovedajúcu sume pôžičky, s ktorou boli žalovaní v omeškaní (20.000,- Eur) po dlhú dobu (s prihliadnutím na celkovú dobu poskytnutia pôžičky), keď v konečnom dôsledku uplatnená výška zmluvnej pokuty predstavuje len 8 % celkovej sumy pôžičky. Za daných okolností má súd za to, že uplatnenú výšku zmluvnej pokuty nemožno považovať za neprimeranú vo vzťahu k hodnote zabezpečenej povinnosti a konkrétnych okolností porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaných. Uplatnená zmluvná pokuta je primeraná aj vo vzťahu k naplneniu jej zákonných funkcií (prevenčnej, uhradzovacej aj sankčnej) a nie je preto priestor na jej moderáciu.
19. Žalovaní spochybňovali aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s argumentáciou, že v konaní nepredložil zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, ktorý zodpovedá ustálenej doktríne aj súdnej praxi, podľa ktorej oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky je plnohodnotným legitimačným nástrojom, ktorý dlžníkovi záväzne identifikuje osobu postupníka a núti ho plniť výlučne nadobúdateľovi pohľadávky. Dlžník nemôže oznámenie postupcu lege artis ignorovať alebo požadovať od ktoréhokoľvek z účastníkov cesie čokoľvek navyše. Súd v konaní proti dlžníkovi vychádza z právnych účinkov notifikačného úkonu postupcu a platnosť zmluvy o postúpení neskúma ani ako prejudiciálnu otázku. Dlžník nie je oprávnený namietať prípadnú neplatnosť alebo neexistenciu samotnej cesie, s výnimkou námietok neplatnosti postúpenia z dôvodu, že by zákon alebo dohoda účastníkov zakazovali postúpenie konkrétnej pohľadávky (§ 525 OZ). Žiadnu takúto námietku však žalovaní v konaní nevzniesli a spochybňovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu založili len na tom, že súdu nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, s ktorým argumentom z uvedených dôvodov nemôžu obstáť. V konaní totiž nebola sporná existencia Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2019, na ktorú sa samotní žalovaní odvolávali pri spochybňovaní uplatneného nároku vo vzťahu k rozsahu postúpenej pohľadávky. Z predmetného oznámenia jednoznačne vyplýva, že bolo vyhotovené a podpísané samotným postupcom - pôvodným veriteľom Juh Invest, s.r.o. Z oznámenia tiež vyplýva, že predmetom postúpenia na žalobcu bola suma 433,97 Eur s 22 % ročným úrokom z omeškania od 02.07.2017 do zaplatenia, ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 80.000,- Eur, všetko zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.04.2017. Na základe tohto oznámenia, s ktorým boli žalovaní oboznámení minimálne v priebehu súdneho konania, súd dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty je daná a túto mu priznal v uplatnenej výške 20.000,- Eur.
20. Za čiastočne nedôvodnú súd považoval žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 02.07.2017 do 07.08.2017, pričom v zmysle žaloby je predmetný základ pre výpočet úroku z omeškania (20.000,- Eur) tvorený dlžnou istinou pôžičky, so zaplatením ktorej boli žalovaní v tom čase v omeškaní. V prvom rade je potrebné uviesť, že nebolo nijako preukázané, že by medzi účastníkmi predmetnej zmluvy o pôžičke bol dojednaný akýkoľvek úrok z omeškania (v inej než zákonnej výške). Podľa čl. 4.1 zmluvy sa dlžníci zaviazali v prípade omeškania s vrátením pôžičky počnúc dňom 01.07.2017 platiť úrok vo výške 22 % z dlžnej sumy s poukazom na § 658 ods. 1 OZ. Je teda zrejmé, že sa jednalo o dohodu o úroku ako odplate z pôžičky, viazanej na odkladaciu podmienku, nie o dohodu o výške úroku z omeškania. Zaplatenie úroku z pôžičky pritom nie je predmetom tohto konania a preto sa ním súd bližšie nezaoberal. Vo vzťahu k postúpeniu predmetných pohľadávok na žalobcu je síce pravdou, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, avšak z predmetného oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky, z ktorého žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu, jednoznačne vyplýva, že predmetom postúpenia bol okrem nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok na zaplatenie istiny 433,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne od 02.07.2017 do zaplatenia. Ako už bolo uvedené, nebolo preukázané, že by si strany dojednali platenie úroku z omeškania vo výške 22 % ročne, čo neznamená, že ho nemožno priznať žalobcovi ako príslušenstvo v zákonnej výške. Je však potrebné prisvedčiť žalovaným, že z predmetného oznámenia nevyplýva, že by na žalobcu bol postúpený úrok z omeškania z istiny 20.000,- Eur, ale že na neho bola postúpená istina 433,97 Eur s úrokom z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi len úrok z omeškania z istiny 433,97 Eur za uplatnené obdobie od 02.07.2017 do 07.08.2017, nakoľko
nebolo sporné, že v tomto období boli žalovaní v omeškaní so zaplatením časti pôžičky minimálne v uvedenej výške.
21. Čo sa týka výšky (sadzby) úroku z omeškania, súd prihliadol na vyššie uvádzaný právny režim, pod ktorý spadajú jednotlivé vzájomné vzťahy vyplývajúce z predmetnej zmluvy o pôžičke. Vzájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ sa riadi v celosti Občianskym zákonníkom, preto v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. má žalobca voči žalovanému 2/ nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Vzájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ (kopírujúc vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným 1/) sa riadi vo všeobecných otázkach záväzkového práva Obchodným zákonníkom, pokiaľ majú v tomto zákone osobitnú úpravu, čo je v prípade úpravy úrokov z omeškania dané. Preto v zmysle § 369 ods. 1 a 2 ObZ v spojení s § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. má žalobca voči žalovanému 1/ nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. V predmetnej zmluve o úvere bola dohodnutá dlžnícka solidarita (§ 511 ods. 1 OZ), preto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z vyššie uvedenej sumy za dané obdobie v sadzbe 5 % ročne spoločne a nerozdielne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zo sumy 433,97 Eur od 02.07.2017 do 07.08.2017 v sadzbe 4 % ročne súd zaviazal len samotného žalovaného 1/. Pokiaľ sa žalobca domáhal priznania úroku z omeškania v prevyšujúcej výške, súd v tejto časti žalobu zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol vo veci úspešný v prevažujúcej časti uplatneného nároku, keď súd žalobu zamietol len v nepatrnej časti uplatnených úrokov omeškania. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, pričom na náhrade trov sa s poukazom na ich hmotnoprávny vzťah majú podieľať spoločne a nerozdielne. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.