Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/68/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu: T. M. - Z., G. I. C. O. N. XXX/X, XXX XX U., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101026097/2021 zo dňa 11. júna 2021, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101026097/2021 zo dňa 11.06.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100380872/2021 zo dňa 04.03.2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100380872/2021 zo dňa 04.03.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa Z.č. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 11.205,01 Eur tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 1.075,28 Eur zvýšil na sumu 12.280,29 Eur.

2. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení , a . Žalobca namietal nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle daňového poriadku, v dôsledku čoho má protokol z daňovej kontroly povahu nezákonného dôkazu, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. , ÚS SR sp.zn. , ako aj rozhodnutia NS SR pod sp.zn. , sp.zn. či sp.zn. . V danom prípade bola daňová kontrola u žalobcu začatá dňom 11.09.2019 a následne došlo k jej prerušeniu od 08.11.2019 do 25.08.2020 z dôvodu získania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“). Celková doba prerušenia daňovej kontroly bola 292 dní, teda takmer 10 mesiacov. Správca dane pritom cestou MVI žiadal preveriť subjekt, ktorý už predtým preverený bol a poskytol všetky informácie Kriminálnemu úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“), a preto podľa názoru žalobcu, opätovné preverovanie bolo duplicitné a nadbytočné a správca dane sa de facto nedozvedel z MVI žiadne nové informácie. Za najzávažnejší dôvod nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly žalobca označil neprimeranú dĺžku prerušenia, ktorá je dôsledkom nečinnosti správcu dane. Poukázal pritom na Nariadenie Rady (EÚ) 904/2010, ktoré v čl. 10 stanovuje lehotu 3 mesiace na vybavenie MVI a tiež na

ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej neprimerane dlhé prerušenie daňovej kontroly nemá za následok spočívanie lehoty na výkon daňovej kontroly (napr. rozsudky Krajského súdu Trnava sp.zn. , , , , rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. a a rozsudok NS SR sp.zn. a ďalšie). Žalobca ďalej namietal, že práve odpoveď na MVI, na ktorú správca dane čakal až do 25.08.2020 bola pre závery daňovej kontroly irelevantná, pričom z rozhodnutia správcu dane nemožno zistiť ani to, aký bol vlastne obsah konečnej odpovede na predmetnú žiadosť. Postup správcu dane tak žalobca považuje nielen za nesprávny, ale aj za nepreskúmateľný. Prekročením maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly došlo k porušeniu zásady primeranosti a účelnosti a zásady zákonnosti daňového konania, ktoré sú garantované v ust. § 3 ods. 1, 2 daňového poriadku.

3. Žalobca nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistenie skutkového stavu vzhliadol v záveroch správcu dane a žalovaného, ktorí svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zák. o DPH založili na základe zistení, že nemeckí dodávatelia vykázali pri dodaniach ojazdených motorových vozidiel žalobcovi vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením od DPH v bežnom zdaňovacom režime. Poukázal na znenie ust. § 66 ods. 1 písm. c), 2, 10 a 16 zák. o DPH ako i na ust. § 74 ods. 1 písm. n) zák. o DPH, z ktorých vyplývajú podmienky na to, aby platiteľ mohol uplatňovať osobitný režim zdaňovania prirážky a na skutočnosť, že tieto podmienky boli splnené, keďže žalobca predával ojazdené osobné automobily (čo nerozporuje ani správca dane a žalovaný), žalobca automobily nadobudol od nemeckých dodávateľov I. v osobitnom režime zdaňovania prirážky, žalobca na faktúrach, ktorými fakturoval dodanie predmetných ojazdených vozidiel neuvádzal samostatne sumu dane a zároveň riadne uvádzal informáciu podľa ust. § 66 ods. 16 zák. o DPH. Správca dane a žalovaný spochybnili, že žalobca ojazdené automobily zakúpil od nemeckých dodávateľov v osobitnom režime zdaňovania a tvrdia, že uvedený tovar nemeckí dodávatelia žalobcovi dodali v režime oslobodenia od dane v bežnom zdaňovacom režime, so vznikom povinnosti „samozdanenia“ podľa § 20 ods. 1 zák. o DPH. S týmto záverom žalobca nemôže súhlasiť, nakoľko na faktúrach od uvedených dodávateľov sa uvádzajú dve informácie: 1) poznámka v nemeckom jazyku v znení „steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG“, čo v doslovnom preklade znamená „dodanie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6.a UStG“ a zároveň, 2) dvojjazyčná (nemecko-slovenská) poznámka v znení „regelung der Zushlagbesteuerung- Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“. Z uvedeného vyplýva, že nemeckí dodávatelia deklarovali dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Pokiaľ ide o protirečiacu poznámku na faktúrach, týkajúcu sa dodania tovaru bez dane, žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-624/15 z 18.05.2017, ktorý sa zaoberal v zásade s totožnou skutkovou a právnou situáciou a SD EU dospel v predmetnom rozsudku k nasledujúcemu výroku: „Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z tohto rozsudku teda vyplýva, že dve protichodné poznámky (o osobitnom režime zdaňovania prirážky a o dodaní tovaru s oslobodením od DPH) a skutočnosť, že dodávateľ dodávku vykázal ako dodanie oslobodené od dane v bežnom zdaňovacom režime, nebránia odberateľovi v tom, aby následne pri použitom tovare uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky, ak bol vzhľadom na okolnosti v dobrej viere o tom, že tovar nakúpil v tomto režime. Na to, aby správca dane mohol zdaniteľnej osobe odoprieť uplatnené právo použiť osobitný režim zdaňovania, musí správca dane preukázať, že existovali také závažné skutkové okolnosti, z ktorých muselo byť zdaniteľnej osobe, pri zachovaní bežnej obozretnosti, zrejmé, že dodanie tovaru od dodávateľa sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. V danom prípade žalobca nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime).

4. Žalobca v žalobe poukázal na to, že bol presvedčený o svojom správnom postupe, nakoľko dodávatelia ho neformálne (ústne) ubezpečili o tom, že vozidlá nakupujú tiež v osobitnom režime zdaňovania a na začiatku spolupráce s nimi uzatvoril aj Rámcové dohody o dodávke tovaru, v nemeckom jazyku (takže dohodám rozumeli a boli si vedomí ich obsahu), v ktorých sa výslovne konštatuje, že dodávatelia sa zaväzujú poskytnúť žalobcovi tovar (osobné automobily) v osobitnom režime. Osobitný režim bol označený slovom „Sonderregime“, ktoré podľa žalovaného a správcu dane nie je v nemeckom jazyku známe a nepoužíva ho nemecká daňová správa, nemeckí podnikatelia ani nemeckí poradcovia a toto slovo ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ používaný nemeckým zákonom o DPH nedáva žiadny zmysel. Uvedené tvrdenia žalovaného a správcu dane sú hrubo zavádzajúce, nakoľko nemecké slovo „Sonderregime“ znamená v doslovnom preklade do slovenského jazyka „špeciálny režim“ alebo „osobitný režim“, čo vyplýva z prekladových slovníkov a takýmto spôsobom preložil toto slovo aj prekladateľ pri úradnom preklade dohôd. Tvrdenie, že medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nebolo dojednané dodanie ojazdených automobilov v osobitnom režime len preto, že tento osobitný režim nebol označený konkrétnym právnickým termínom používaným v nemeckom zákone o DPH, ale iným slovom ktorý v doslovnom preklade znamená „osobitný režim“, je úplne nesprávne. Podstatné je to, že strany sa dohodli na osobitnom režime a to dostatočne určitým spôsobom. Ani jeden z dodávateľov nenamietal, že by obsahu dohody nerozumel alebo že by dohoda bola inak nezrozumiteľná, neurčitá. V súlade s Rámcovými dohodami nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach dvojjazyčnú poznámku, týkajúcu sa zdaňovania prirážky.

5. Žalobca súčasné tvrdenie nemeckých dodávateľov o tom, že nerozumeli poznámke na faktúrach, resp. že si mysleli, že ide o poznámku o intrakomunitárnom dodaní tovaru v bežnom zdaňovacom režime, považuje za nanajvýš nehodnoverné až absurdné, keďže poznámka bola aj v nemeckom jazyku a ich výpovede získané v daňovej kontrole je potrebné vnímať v kontexte situácie, v ktorej sa ocitli, keď je voči nim zahájené trestné konanie pre podozrenie za neodvádzanie DPH. Je preto logické, že vypovedali spôsobom, ktorým obhajovali svoj (nesprávny) postup, pre ktorý im hrozí trestný postih. Žalobca pripomenul, že všetky dôkazy je potrebné vždy vnímať a hodnotiť v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutkových okolností.

6. Žalobca poukázal aj na stanovisko daňovej poradkyne V.. C., ktoré si vyžiadal ešte v roku 2015 po začatí spolupráce s nemeckými dodávateľmi a ktoré ho utvrdilo o správnosti jeho postupu pri zdaňovaní prirážky. Správca dane tiež pri miestnom zisťovaní vo februári 2018, predmetom ktorého bolo preverenie nadobudnutia ojazdených vozidiel od nemeckého dodávateľa v období september 2017, nevytkol žalobcovi jeho postup a nevyslovil pochybnosti o správnosti postupu žalobcu. Fakt, že po celý čas bol žalobca v dobrej viere, že postupuje v súlade so zákonom, potvrdil aj výsluch svedkyne U. C., účtovníčky žalobcu.

7. K argumentácii správcu dane a žalovaného, ktorí poukazovali na stanovisko nemeckého právnika S.. R., v zmysle ktorého neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného zdaňovania, a to z dôvodu, že nemecký dodávateľ nadobudol ojazdené vozidlá v rámci bežných intrakomunitárnych dodávok s oslobodením od dane, žalobca uviedol, že toto stanovisko bolo vydané až po realizácii obchodov a ku žalobcovi sa dostalo až niekedy v roku 2018 a teda logicky nemôže vyvracať dobromyseľnosť žalobcu v čase realizácie obchodov. Naviac nemecký právnik vychádza z informácie, že nemecký dodávateľ mal nakúpiť ojazdené vozidlá v režime bežného zdaňovania, čo je informácia, ktorú žaloba v čase obchodov nemal.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že mu nie je možné odňať jeho právo na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca sa po celý čas správal zodpovedne a obozretne, neboli mu známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by jeho presvedčenie mohli spochybňovať. Správca dane a žalovaný dovyrubili žalobcovi daňovú povinnosť len z dôvodu formálneho nedostatku faktúr (uvedenie protichodnej poznámky o oslobodení od dane), tento argument však nemožno akceptovať s poukazom na rozsudok SD EU - C 624/15. Žalobca sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil, a to aj v prípade, ak by závery žalovaného a správcu dane boli správne a teda na jeho strane nemohla vzniknúť žiadna neoprávnená daňová výhoda.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na ktorom v plnom rozsahu trvá. K námietke žalobcu o prekročení zákonnej lehoty na daňovú kontrolu uviedol, že daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 11.09.2019 a bola

ukončená doručením protokolu dňa 22.10.2020, pričom bola podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku prerušená a lehoty na výkon daňovej kontroly neplynuli od 28.10.2019 do 25.08.2000, čo znamená, že zákonná 1-ročná lehota bola dodržaná. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 30.09.2021 (pozn. súdu - tento bližšie nešpecifikoval), v zmysle ktorého čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 sa má vykladať tak, že neustanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie. K skutkovej podstate veci žalovaný uviedol, že vyrubenie DPH žalobcovi je dôsledkom jeho nezákonného konania, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel použil osobitný režim zdaňovania a daň odviedol podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH, teda zdanil len rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou vozidiel, napriek tomu, že bol povinný použiť bežný spôsob zdanenia podľa § 22 ods. 1, 2 Zák. o DPH, t.j. daň priznať a zaplatiť z celkovej predajnej ceny vozidiel zníženej o daň. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá od osôb registrovaných pre daň v inom členskom štáte EÚ (Nemecko), ktoré nadobudli predmetné vozidlá od iných dodávateľov, ktorí pri ich dodaní uplatnili oslobodenie od dane. Nemeckí dodávatelia žalobcu tiež uplatňovali oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu, teda žalobcovi ich predávali v režime oslobodeného dodania v rámci Spoločenstva v zmysle čl. 138 Smernice Rady 2006/112/ES (obdoba nášho § 43 Zák. o DPH), čo znamená, že žalobca ojazdené vozidlá nadobudol v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 Zák. o DPH a vznikla mu povinnosť priznať a odviesť daň z nadobudnutého tovaru podľa § 11 v spojení s § 20 ods. 1, 2 a § 69 ods. 6 Zák. o DPH a za splnenia podmienok upravených v § 49 a § 51 Zák. o DPH mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Žalobca v predmetnom zdaňovacom období dodal použité motorové vozidlá rôznym tuzemským odberateľom na základe faktúr, z ktorých mal odviesť DPH podľa § 22 ods. 1, 2 v spojení s § 69 ods. 1 Zák. o DPH a nie iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou.

10. K námietke žalobcu, že na daný prípad mal byť aplikovaný rozsudok SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana žalovaný uviedol, že každý prípad je špecifický a s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, podľa ktorých si spoločnosť Litdana u daňových orgánov overovala význam označenia „Section 69-71“ uvedeného na faktúrach a dostala od nich potvrdenie, že faktúry s týmto označením sú dostatočným dôkazom, ktorý jej umožňuje uplatňovať úpravu zdaňovania prirážky a aj litovská vláda uznala, že uvedené označenie samo o sebe nepredstavuje okolnosť, ktorá by mala v spoločnosti vzbudiť podozrenie na existenciu nezrovnalostí alebo podvodu, dospel Súdny dvor k záveru, že uvedené dvojaké označenie na faktúrach nie je takej povahy, aby u obozretného hospodárskeho subjektu, vzbudzovalo podozrenie. Skutkové okolnosti u žalobcu sú odlišné, nakoľko žalobca nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností, že sa vedome na podvodnej činnosti nepodieľa. Na faktúrach predložených žalobcom sú dve protichodné poznámky, týkajúce sa zdanenia, vzájomne sa vylučujúce, čo u obozretného podnikateľa malo vzbudiť podozrenie. Žalobca sa neuistil, že operácie, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňového podvodu, neoveroval si význam poznámky v nemeckom jazyku, nepreukázal ani to, že na začiatku spolupráce s nemeckými dodávateľmi správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval s príslušným daňovým orgánom. Pochybnosť o konaní žalobcu v dobrej viere vzbudzuje aj zistenie, že nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach poznámku s odkazom na § 66 Zák. o DPH na žiadosť žalobcu, čo žalobca sám potvrdil. Žalobca nepredložil v konaní žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia prirážky, nepreukázal, že o použití takéhoto zdanenia mu informáciu poskytli nemeckí dodávatelia ústne, naopak dokazovaním bolo zistené, že nemeckí dodávatelia uplatňovali bežný režim zdanenia, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením informácie o uplatnení oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na nemecký zákon o DPH. Naopak žalobca podpisoval a disponoval potvrdeniami o dodaní tovaru, vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informácie, že tovar je dodávaný s oslobodením od dane a prostredníctvom ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku. Žalobca teda nekonal už v čase realizácie sporných transakcií v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku a neprijal všetky rozumné opatrenia na zabezpečenie toho, aby plnenia neboli súčasťou daňového podvodu, práve naopak, sám od nemeckých dodávateľov žiadal, aby uvádzali na faktúrach aj odkaz na osobitnú úpravu zdanenia, čo vyvoláva pochybnosti o konaní žalobcu v dobrej viere.

11. Žalovaný k námietke žalobcu, že osobitný režim zdanenia bol dohodnutý v rámcových zmluvách uzatvorených s nemeckými dodávateľmi uviedol, že z odpovede nemeckej finančnej správy vyplýva,

že slovo „Sonderregime“ nie je v nemeckom jazyku známe, nepoužíva sa v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy dane.

12. Žalovaný na záver uviedol, že správca dane všetky dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a v konaní bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania podľa § 66 Zák. o DPH, žalovaný sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na žalobných námietkach a ich zdôvodnení v žalobe, keď prerušenie daňovej kontroly na 10 mesiacov nespĺňa atribút primeranosti, pričom opätovne poukázal na judikatúru NS SR, zároveň keďže žalovaný ani správca dane nezdôvodnili z akého dôvodu považovali odpoveď na MVI, ktorá trvala 10 mesiacov za dôležitú, je postup správnych orgánov nepreskúmateľný. Nesúhlasil tiež s názorom žalovaného, že na prípad žalobcu nemožno aplikovať závery z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-624/15, keď i v tomto prípade faktúry obsahovali protichodné poznámky o dodaní tovaru bez dane a dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Žalobca má za to, že sa správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť Litdana, keďže so svojimi dodávateľmi uzatvoril aj písomné zmluvy, kde si výslovne dohodli „osobitný režim“ zdaňovania. Zároveň sa žalobca obrátil ešte v roku 2015 na audítorku za účelom potvrdenia správnosti jeho postupu o zdaňovaní tovaru v osobitnom režime.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správne žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní ( ). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech.

15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 101026097/2021 zo dňa 11.06.2021, ktorým žalovaný podľa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100380872/2021 zo dňa 04.03.2021, ktorým bol v zmysle z.č. vyrubený žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 11.205,01 eur.

16. Zo žalobných námietok žalobcu je zrejmé, že v danom prípade je spornou otázka dodržania zákonnej 1-ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly s ohľadom na dĺžku, primeranosť a efektívnosť prerušenia daňovej kontroly (dôvod prerušenia daňovej kontroly pre MVI), a ďalej vecná správnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane pri zdaňovaní tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodaných žalobcovi z členského štátu EÚ, keď správne orgány neprihliadli na závery rozhodnutia SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana.

17. V zdaňovacom období jún 2015 žalobca podal riadne daňové priznanie, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.075,28 eur. Žalobca nadobudol na základe dodávateľských faktúr od osôb identifikovaných v inom členskom štáte EÚ ojazdené motorové vozidlá a to od:

A) N. I. - Z., H. Dodávateľská faktúra č. XXX zo dňa 13.05.2015, predmet faktúry: osobné vozidlo D., dátum uvedenia do prevádzky 07.02.2012, suma 8.200,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 03.06.2015 odberateľovi Y. S., I. za sumu 8.300,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky 100,- eur, t.j. 20 eur. Zdanenie prirážky nie je uvedené na faktúre.

B) Autogalerie Frankfurt GbR, Kelkheim, IČ DPH: DE 2456 533558 a) Dodávateľská faktúra č. Q. zo dňa 26.05.2015, predmet faktúry osobné vozidlo I., dátum uvedenia do prevádzky 09.2013, suma 12.900,- eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 22.06.2015 odberateľovi D. U., U. za sumu 13.000,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t.j. sumu 20,- eur. Zdanenie prirážky nie je uvedené na faktúre.

b) Dodávateľská faktúra č. Q. zo dňa 26.05.2015, predmet faktúry osobné vozidlo M., dátum uvedenia do prevádzky 02.2013, suma 6.100,- eur. Uvedené vozidlo žalobca odpredal odberateľskou faktúrou č. XXXXXX zo dňa 11.06.2015 odberateľovi I. T., S. D. za sumu 6.200,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t.j. 20,- eur. Zdanenie prirážky nie je uvedené na faktúre. c) Dodávateľská faktúra č. Q. zo dňa 10.06.2015, predmet faktúry osobné vozidlo M. K. G. X,X dci, dátum uvedenia do prevádzky 26.02.2013, suma 7.400,- eur. Predmetné vozidlo žalobca odpredal odberateľskou faktúrou č. XXXXXX zo dňa 11.06.2015 odberateľovi V.. J. G., H. za sumu 7.500,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t.j. 20,- eur. Zdanenie prirážky nie je uvedené na faktúre. d) Dodávateľská faktúra č. Q. zo dňa 17.06.2015, predmet faktúry osobné vozidlo D., dátum uvedenia do prevádzky 18.10.2011, suma 8.600,- eur. Predmetné vozidlo žalobca odpredal odberateľskou faktúrou č. XXXXXX zo dňa 22.06.2015 odberateľovi C. M., U., za sumu 8.700,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t.j. 20,- eur. Zdanenie prirážky nie je uvedené na faktúre. e) Dodávateľská faktúra č. Q. zo dňa 17.06.2015, predmet faktúry osobné vozidlo D., dátum uvedenia do prevádzky 23.02.2012, suma 7.200,- eur. Predmetné vozidlo žalobca odpredal odberateľskou faktúrou č. XXXXXX odberateľovi S. Y., I. za sumu 7.300,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t.j. 20,- eur. Zdanenie prirážky nie je uvedené na faktúre. f) Dodávateľská faktúra č. Q. zo dňa 24.06.2015 predmet faktúry osobné vozidlo D., dátum uvedenia do prevádzky 09.04.2013, suma 6.900,- eur. Predmetné vozidlo žalobca odpredal odberateľskou faktúrou č. XXXXXX zo dňa 25.06.2015 odberateľovi I.. N. I., U., za sumu 7.000,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t.j. 20,- eur. Zdanenie prirážky nie je uvedené na faktúre. g) Dodávateľská faktúra č. Q.Z. zo dňa 24.06.2015, predmet faktúry osobné vozidlo D., dátum uvedenia do prevádzky 17.01.2012, suma 8.800,- eur. Predmetné vozidlo žalobca odpredal odberateľskou faktúrou č. XXXXXX zo dňa 29.06.2015 odberateľovi N. Y., I., za sumu 8.900,- eur a odviedol 20 % DPH z prirážky, t.j. 20,- eur. Zdanenie prirážky nie je uvedené na faktúre. h) Dodávateľská faktúra č. Q. zo dňa 17.06.2015, predmet faktúry osobné vozidlo T., dátum uvedenia do prevádzky 11.03.2013, suma 10.800,- eur. Predmetné vozidlo žalobca odpredal tuzemskému odberateľovi v zdaňovacom období júl 2015. i) Dodávateľská faktúra č. Q. zo dňa 24.06.2015, predmet faktúry osobné vozidlo D. dátum uvedenia do prevádzky 16.04.2012, suma 6.300,- eur. Predmetné vozidlo žalobca odpredal tuzemskému odberateľovi v zdaňovacom období júl 2015.

18. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dňa 11.09.2019 na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015 (oznámenie zo dňa 07.08.2019, ktoré si žalobca prevzal dňa 13.08.2019).

19. Zo zápisnice zo dňa 10.09.2019 vyplýva, že správcovi dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu boli odovzdané účtovné a daňové doklady zamestnancami KÚFS, zápisnice o podaní vysvetlenia, spísané s U. a T., prehľad dodávateľov žalobcu s účtovnými dokladmi v elektronickej podobe (CD nosič), vyjadrenie daňovej poradkyne V.. J. C., odpovede na dožiadania MVI od nemeckých orgánov (CD nosič) a informácia z Okresného úradu Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Odpovede na MVI s prílohami správca dane vytlačil a založil do administratívneho spisu spolu s CD nosičom, rovnako aj zápisnice o podaní vysvetlení spolu s predloženými dôkazmi (rámcové dohody o dodaní tovaru v nemeckom jazyku a ich preklad do slovenského jazyka, dopyt žalobcu na V.. C. a jej odpoveď, dopyt spoločnosti Medak GmbH na S.. M.. a jeho odpoveď v nemeckom jazyku a ich preklad do slovenského jazyka z roku 2017.

20. Dňa 16.10.2019 správca dane zaslal 3 žiadosti o MVI nemeckým orgánom týkajúce sa troch nemeckých dodávateľov žalobcu, predmetom ktorých bolo zistenie informácií ohľadom dodania ojazdených motorových vozidiel, obchodnej spolupráce so žalobcom vrátane položenia otázok na rámcové zmluvy a v nich dohodnutý osobitný režim zdaňovania, vysvetlenie protichodných poznámok na faktúrach.

21. Dňa 28.10.2019 správca dane vydal rozhodnutie č. 102453063/2019, ktorým podľa z.č. prerušil daňovú kontrolu od 08.11.2019 do získania podkladov pre správne určenie dane. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na MVI zo dňa 16.10.2019 a skutočnosť, že výsledky preverovania cestou MVI sú rozhodujúce pre správne určenie dane za zdaňovacie obdobia január až december 2015.

22. Dňa 22.11.2019 boli správcovi dane doručené dve odpovede na MVI od nemeckých orgánov, a to týkajúce sa spoločnosti N. a Z. Listom zo dňa 18.02.2020 správca dane zaslal žalovanému urgenciu na MVI ohľadom tretieho nemeckého dodávateľa Medak GmbH, keďže správca dane neevidoval odpoveď. Dňa 27.02.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď na jeho žiadosť o MVI, ktorú správca dane označil ako čiastočnú odpoveď. V administratívnom spise sa tiež nachádza žiadosť správcu dane z 11.05.2020 adresovaná žalovanému, ktorou žiada o doplnenie odpovede týkajúcej sa spoločnosti Autogalerie Frankfurt Gbr., na ktorú žalovaný odpovedal listom zo dňa 02.07.2020, z ktorého vyplýva, že nemecká daňová správa zaslala odpoveď na doplnenie odpovede. Predmetná odpoveď sa však v spise nenachádza, žalovaný v liste len uviedol obsah tejto odpovede.

23. V administratívnom spise správnych orgánov sa nenachádza žiadne doplnenie „čiastočnej odpovede“, týkajúcej sa nemeckej spoločnosti Medak GmbH, ani zaslanie žiadosti nemeckým orgánom o jej doplnenie. V spise sa nachádza len list žalovaného zo dňa 25.08.2020, na ktorom správca dane vyznačil „konečná odpoveď č. XXXXXX/XXXX zo dňa 25.08.2020“. Z obsahu listu žalovaného vyplýva, že zahraničná daňová správa zasiela konečnú odpoveď na žiadosť správcu dane, predchádzajúce zistenia ukázali, že na otázky v žiadosti o informácie nie je možné získať žiadne nové informácie, čiastočnú odpoveď zo dňa 27.02.2020 môžete preto považovať za konečnú. K uvedenému listu nebola pripojená žiadna odpoveď na MVI, na ktorú sa v liste poukazovalo.

24. Listom zo dňa 26.08.2020 správca dane oznámil žalobcovi podľa z.č. , že dňa 25.08.2020 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, Daňový úrad Trenčín pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 11.09.2019.

25. Dňa 11.09.2020 správca dane zaslal žalobcovi oznámenie o zistených skutočnostiach pri výkone daňovej kontroly a pochybnosti správcu dane o správnosti postupu žalobcu pri uplatňovaní režimu zdaňovania podľa § 66 ods. 16 Zák. o DPH. Správca dane vyzval žalobcu, aby sa v lehote 20 dní vyjadril k uvedeným skutočnostiam. Žalobca sa k uvedeným zisteniam nevyjadril.

26. Dňa 22.10.2020 správca dane vydal Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu do 30 pracovných dní písomne. Protokol s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 28.10.2020. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu poukázal na rámcové zmluvy s nemeckými dodávateľmi, ktoré deklarujú záväzok dodávateľov dodať autá v režime osobitnej úpravy zdaňovania a skutočnosť, že po celú dobu obchodovania s nimi nepochyboval o správnosti svojho konania, poukázal na rozsudok ESD C-624/15.

27. Dňa 23.11.2020 (pozn. súdu - v zápisnici č. 101768945/2020 je nesprávne uvedený dátum 23.10.2020) správca dane prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy predložené k protokolu z daňovej kontroly.

28. Dňa 04.03.2021 správca dane vydal rozhodnutie číslo: 100380872/2021, ktorým žalobcovi podľa z.č. vyrubil rozdiel dane v sume 11.205,01 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015. Rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom s poukazom na dokazovanie vykonané v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, po vyhodnotení ktorého dospel k právnemu záveru, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel v tuzemsku, ktoré mu boli dodané nemeckými dodávateľmi s oslobodením od dane, ako intrakomunitárne dodania v rámci Spoločenstva, bol povinný odviesť DPH z celej predajnej ceny a nie len z prirážky. Žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného režimu dane podľa Zák. o DPH. Žalobca nebol dostatočne opatrný a obozretný, keď neskúmal, čo znamená poznámka uvedená na faktúrach, ktorá znamená, že ide o intrakomunitárne dodanie, kedy nemecký dodávateľ na neho preniesol daňovú povinnosť a žalobca bol povinný daň z hodnoty tovaru odviesť z celej predajnej ceny pri následnom predaji tovaru slovenským odberateľom. Žalobca sa neoprávnene odvoláva na rozsudok ESD C-624/15, pretože musel vedieť, že nemeckí dodávatelia uplatňovali režim intrakomunitárneho dodania, poznámka na faktúrach týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania bola na faktúrach uvedená z iniciatívy žalobcu, čo je možné považovať za účelové, neodrážajúce skutočnosť.

29. Na odvolanie žalobcu proti I. stupňovému rozhodnutiu správcu dane žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 101026213/2021 zo dňa 11.06.2021 rozhodol tak, ako je uvedené v bode 15.

tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zopakoval skutkový stav zistený správcom dane, poukázal na ustanovenia daňového poriadku a Zákona o DPH, ktoré boli podstatné pri rozhodovaní vo veci a vyjadril sa k námietkam žalobcu v odvolaní, ktoré posúdil ako nedôvodné. Poukázal na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane, z ktorého bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi tovar v tzv. „bežnom režime zdanenia“, teda oslobodené od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu, čo deklarovali aj uvedením poznámky na faktúrach s odkazom na nemecký zákon o DPH a takýto režim bol povinný pri predaji vozidiel použiť i žalobca (základ dane podľa § 22 ods. 1 Zák. o DPH). Keďže žalobca pri predaji použil osobitný režim a postupoval podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH bez toho, aby pre použitie tohto režimu boli splnené podmienky, nepostupoval žalobca v súlade so Zákonom o DPH. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatniť ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH. Nemeckí dodávatelia nepostupovali podľa osobitného režimu, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku a aj na potvrdeniach o dodaní tovaru. Žalobca nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval so správcom dane. K dopytu a odpovedi daňovej poradkyne V.. C., na ktorú sa žalobca obrátil, žalovaný uviedol, že daňová poradkyňa svoje stanovisko vypracovala len na základe informácií získaných od žalobcu, pričom tieto boli neúplné, nejednoznačné a nepresné, nedisponovala dodávateľskými faktúrami a s nimi súvisiacimi dokladmi. Rámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca uzatvoril s nemeckými dodávateľmi, i podľa názoru žalovaného neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými dodávateľmi, ich predmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily, pričom použitie osobitného spôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“, ktorý nie je v nemeckom jazyku známy, nie je používaný a podľa nemeckej daňovej správy významovo ako náhrada za „Differenzbesteuerung“ nedáva žiadny zmysel. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti postupu podľa § 66 Zák. o DPH. Zároveň žalobca nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa vedome nepodieľa na podvodných transakciách. Žalobca si nikdy neoveroval význam poznámky v nemeckom jazyku, ktorá odkazovala na nemecký zákon o DPH (týkajúca sa oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu) a naopak uvedenie ďalšej poznámky odkazujúcej na osobitnú úpravu zdanenia, ktorá bola v slovenskom jazyku, by u obozretného podnikateľa malo vzbudiť podozrenie na možnú existenciu nezrovnalostí. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle rozsudku SD EÚ C-624/15 Litdana žalovaný uviedol, že v zmysle uvedeného rozsudku zamietnutie práva na uplatnenie osobitného režimu zdanenia v prípade protichodných poznámok na faktúrach pri zdaňovaní je možné za predpokladu, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere a nevykonala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. K námietke žalobcu, týkajúcej sa miestneho zisťovania správcu dane za zdaňovacie obdobie september 2017, pri ktorom správca dane nezistil žiadne pochybenie, žalovaný uviedol, že miestne zisťovanie nemožno porovnávať s daňovou kontrolou, každý z týchto inštitútov vykonáva správca dane za iným účelom, preto nemožno nahradiť závery z daňovej kontroly závermi z miestneho zisťovania. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v zmysle platných predpisov, prihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, riadne zistil skutkový stav a záver správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa § 66 Zák. o DPH je vecne správny.

30. Podľa , , Z.č. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

30.1. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30.2. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

30.3. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

30.4. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) cit. zákona daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8,

30.5. Podľa § 46 ods. 10 cit. zákona, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20220227>. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

30.6. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) cit. zákona správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

30.7. Podľa § 61 ods. 5 cit. zákona, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

31. Podľa Z.č. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

31.1. Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

31.2. Podľa § 66 ods. 1 písm. c) cit. zákona na účely tohto ustanovenia použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene.

31.3. Podľa § 66 ods. 2 cit. zákona obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

31.4. Podľa § 66 ods. 3 cit. zákona základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >.

31.5. Podľa § 66 ods. 10 cit. zákona obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.

31.6. Podľa § 66 ods. 16 cit. zákona, ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101>.

31.7. Podľa § 69 ods. 1 cit. zákona platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

31.8. Podľa § 74 ods. 1 písm. n) cit. zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> musí obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >.

32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a v prvom rade skúmal dôvodnosť námietky žalobcu týkajúcej sa prerušenia daňovej kontroly od 08.11.2019 do 25.08.2020, keď žalobca namietal neefektívnosť prerušenia, keďže správca dane už potrebné informácie získal od KÚFS, dĺžku prerušenia, ktorá trvala 10 mesiacov a nepreskúmateľnosť postupu správcu dane, keď obsah konečnej odpovede z 25.08.2020 nie je známy.

33. Správny súd v prvom rade poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej lehota na vykonanie daňovej kontroly má objektívny charakter. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dochádza k tzv. procesnej preklúzii. Vyplýva to zo slovného spojenia „najviac jeden rok“ (§ 44 ods. 10 Daňového poriadku). Správca dane je oprávnený prerušiť výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 za použitia § 61 Daňového poriadku tak, aby bol naplnený účel a cieľ daňovej kontroly, t.j. správne určenie a zaplatenie dane. Počas prerušenia daňovej kontroly lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú.

34. v zakotvuje základné zásady daňového konania a jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti v daňovom konaní, ktorá vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR. Daňové orgány teda nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu, ale súčasne sú povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. V daňovom konaní sa taktiež uplatňuje zásada primeranosti (proporcionality), pričom táto zásada je formulovaná i určením limitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly, ktorá podľa Daňového poriadku je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. zároveň umožňuje prerušenie daňovej kontroly z dôvodov uvedených v , pričom zároveň v výslovne upravuje, že počas prerušenia daňovej kontroly zákonné lehoty neplynú.

35. V prejednávanej veci sa daňová kontrola u žalobcu začala dňom 11.09.2019 a bola ukončená doručením protokolu žalobcovi dňa 28.10.2020, pričom došlo k jej prerušeniu od 08.11.2019 (na základe rozhodnutia správcu dane podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, pre podanie 3 žiadostí o MVI) do 25.08.2020, kedy žalovaný listom oznámil správcovi dane, že odpoveď na MVI zo dňa 27.02.2020 má považovať za konečnú. V administratívnom spise predloženého žalovaným správnemu súdu sa nenachádza žiadna odpoveď od nemeckých orgánov na MVI správcu dane, ktorá bola doručená či už dňa 25.08.2020 alebo v krátkom časovom intervale pred týmto dňom. V administratívnom spise sa nachádzajú tri odpovede na tri žiadosti o MVI, a to dve odpovede zo dňa 15.11.2019 (doručené

22.11.2019) týkajúce sa spoločnosti Z. a odpoveď zo dňa 25.02.2020 (doručená 27.02.2020) týkajúca sa spoločnosti Medak GmbH. Na tejto odpovedi správca dane vyznačil, že ide o čiastočnú odpoveď, ale z obsahu administratívneho spisu nevyplýva žiadna doplňujúca žiadosť k uvedenej odpovedi. Z uvedeného nie je možné zistiť správnosť postupu správcu dane, ktorý oznámil pokračovanie v daňovej kontrole žalobcovi listom z 26.08.2020 s tým, že dňa 25.08.2020 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

36. S poukazom na obsah administratívneho spisu správnych orgánov, ktoré predložil žalovaný súdu, správny súd dospel k záveru, že námietka žalobcu týkajúca sa prerušenia daňovej kontroly je čiastočne dôvodná. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správca dane nadbytočne prerušoval daňovú kontrolu pre získanie informácií o nemeckých dodávateľoch žalobcu, keďže tieto informácie už získal z dôkazov, ktoré prevzal od KÚFS. Správny súd je toho názoru, že správca dane predmetnými žiadosťami o MVI mal snahu získať viac informácií o spolupráci žalobcu s jeho dodávateľmi v Nemecku, čo bolo aj v záujme žalobcu, ktorý sa odvoláva na Rámcové dohody uzatvorené s jeho nemeckými dodávateľmi a na ich ústne ubezpečenie, že tovar bude dodávaný v osobitnom režime zdaňovania. Prerušenie daňovej kontroly preto správny súd v danej veci považuje za zákonné, keďže správca dane zisťoval skutkový stav v danej veci. Správny súd pripomína, že správca dane vykonáva dokazovanie tak, aby skutkový stav nevyhnutný pre správne určenie dane bol zistený čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný len návrhmi daňových subjektov. Jeho postup i z tohto pohľadu nemožno hodnotiť ako neefektívny. Správny súd nevidí nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly ani v dĺžke prerušenia daňovej kontroly

- necelých 10 mesiacov, keď rozhodnutia súdov, týkajúce sa dĺžky prerušenia daňovej kontroly, na ktoré žaloba poukazoval, sa týkali podstatne dlhšieho času prerušenia daňovej kontroly ako je tomu v prejednávanej veci, prípadne išlo o opätovné prerušenie daňovej kontroly. Dôvodná je námietka žalobcu len v časti, v ktorej namieta nepreskúmateľnosť postupu správcu dane, keď nie je známy obsah odpovede, ktorá má byť konečnou odpoveďou na žiadosti správcu dane nemeckým daňovým orgánom. Správny súd z obsahu administratívneho spisu nevie zistiť správnu dĺžku prerušenia daňovej kontroly, t.j. zákonnosť postupu správcu dane, ktorý oznámil žalobcovi, že dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli dňa 25.08.2020. Žalobca tiež dôvodne namieta, že obsah uvedenej konečnej odpovede na MVI, na ktorú správca dane čakal 10 mesiacov, nie je z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov známy. Z uvedených dôvodov je postup správcu dane nepreskúmateľný, nemá oporu v predloženom administratívnom spise.

37. Správny súd sa ďalej zaoberal i námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi z dôvodov, že na danú vec neaplikovali závery rozsudku ESD C 624/15 - Litdana a dospeli k záveru, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia prirážky v zmysle § 66 Zák. o DPH. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach s uvedenou námietkou zaoberali veľmi stručne, keď v podstate zhodne uviedli, že predmetný rozsudok ESD je v danej veci neaplikovateľný, keďže skutkový stav je odlišný. Podrobnejšie sa k tejto námietke žalovaný vyjadril až vo svojom vyjadrení k žalobe, čo je pre preskúmanie napadnutých rozhodnutí nedostatočné, keďže súd preskúmava vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia na základe dôvodov, ktorými je rozhodnutie odôvodnené. Rozhodnutie žalovaného i správcu dane je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

38. Žalobca v daňovom konaní poukazoval na svoju dobrú vieru o správnosti jeho postupu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečili o tomto postupe jeho nemeckí dodávatelia, s ktorými uzatvoril aj rámcové dohody o osobitnom režime zdaňovania ojazdených motorových vozidiel. Tieto rámcové dohody, podpísané nemeckými dodávateľmi žalobca správcovi dane i predložil. Rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku a slovo „Sonderregime“ skutočne podľa prekladových slovníkov znamená „osobitný režim“. Skutočnosť, že uvedené slovo nepoužíva nemecká daňová správa či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime zdaňovania prirážky podľa názoru správneho súdu nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí dodávatelia uvedené rámcové dohody podpísali a keď im nebolo jasné, čo uvedené označenie znamená, mali žiadať spresniť tieto dohody. Správny súd pripomína, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti jeho postupu, leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť všetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda prihliadať i na to, že nemeckí dodávatelia, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v ich krajine, vo svojich

výpovediach obhajujú správnosť svojho postupu, nevypovedajú k uzatvoreným rámcovým dohodám, tvrdia, že nimi nedisponujú.

39. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi ojazdené motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú uvedené dve protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t.j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V zmysle rozsudku ESD C-624/15, na ktorý poukazoval žalobca, je preto podstatné v danej veci na to, aby žalobca mohol pri predaji uvedeného tovaru - ojazdených motorových vozidiel tuzemským odberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil v tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy, ktorými odôvodňuje svoju dobrú vieru a obozretnosť pri obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a správnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania prirážky. Správca dane všetky tieto dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku ESD C-624/15 tak, aby súdom bolo preskúmateľné z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru správnych orgánov neaplikovateľný v danej veci.

40. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

40.1. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

41. Správny súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane doplniť do administratívneho spisu odpoveď nemeckých orgánov na MVI týkajúcu sa spoločnosti Medak GmbH, po obdržaní ktorej pokračoval v daňovom konaní po prerušení daňovej kontroly, aby správnosť jeho postupu bola súdom preskúmateľná a následne sa riadne vyporiadať s dobrou vierou žalobcu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 Zák. o DPH s tým, či žalobca ako obozretný obchodník prijal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom sa nezúčastňuje na daňovom podvode.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa .

43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.