Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Sibírska 55, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpeného advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, za účasti: A. C., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXX/ XX, F., o správnej žalobe zo dňa 30. 03. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. VoÚ 58/2019/JA zo dňa 28. 01. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu zn. V 5241/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 02. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra katastrálnemu odboru (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) doručený návrh zo dňa 24. 06. 2015 (podaný A. C. ako predávajúcim, zastúpeným konateľom žalobcu, a žalobcom ako kupujúcim) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A46 zo dňa 18. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim a kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 15.749 m2 (vo vlastníctve predávajúceho v podiele 1/1). Okrem toho dňa 07. 07. 2015 a tiež dňa 14. 07. 2015 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené zo strany žalobcu podania, v rámci ktorých boli predložené Územno-plánovacie informácie obce Lužianky zo dňa 06. 07. 2015 a zo dňa 06. 07. 2015, nevyhnutné pre zápis vlastníckych práv.

2. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. V 5241/15 zo dňa 28. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobcu na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 28. 07. 2015. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest pod č. Pd 172/15/4403-3 zo dňa 11. 09. 2015. Následne Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností vydal rozhodnutie pod č. -6 OU-NR-OOP-2015/038121-6 zo dňa 13. 10. 2015 (podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2016), ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra a zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru

č. V 5241/2015 zo dňa 28. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-7995/2015/SI zo dňa 17. 12. 2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Podľa LV č. XXXX zo dňa 22. 01. 2016 bol ako vlastník parc. č. XXXX v katastrálnom území F. zapísaný A. C.. V poznámkach bolo uvedené, že „poznamenáva sa návrh žalobcu A. C. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti registra „C“ parc. č. XXXX, vedený na Okresnom súde v Nitre č.k. podľa ; Poznamenáva sa návrh žalobcu S. Z. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti registra „C“ parc. č. XXXX, vedený na Okresnom súde v Nitre č.k. , podľa P 1386-1519/2015,-37/16“.

3. Následne rozhodnutím pod č. V 5241/2015-14 zo dňa 22. 01. 2016 správny orgán prvého stupňa prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom "Vybudovanie strategického parku" a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia o prerušení konania. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Žalobca v podaní zo dňa 15. 02. 2016 uviedol, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu, a kupujúci touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Vzhľadom na uvedené mal za to, že prerušenie konania v predmetnom prípade bolo nedôvodné a žiadal, aby prvostupňový správny orgán rozhodol o návrhu na vklad. Súčasťou spisu je aj LV č. XXXX zo dňa 17. 02. 2016, na ktorom pribudla poznámka „Poznamenáva sa návrh žalobcu Poľnohospodárska Pôda s.r.o. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti registra „C“ parc. č. XXXX, vedený na Okresnom súde v Bratislave č.k. , podľa “.

4. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. V 5241/2015-18 zo dňa 17. 02. 2016 zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. . Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 03. 03. 2016. V priebehu odvolacieho konania bolo správnemu orgánu oznámené, že prebieha súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , predmetom ktorého je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-79995/2015/SI zo dňa 17. 12. 2015, v dôsledku čoho odvolacie konanie bolo prerušené. Následne odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností rozhodol rozhodnutím č. Vo 38/2016-4/To: OU-NR-OOP5-2016/018389-o k: V 5241/2015 zo dňa 17. 05. 2016 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 potvrdil ako vecne správne. Správnou žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. žalobca žiadal, aby súd zrušil vyššie označené rozhodnutie odvolacieho orgánu (Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností) zo dňa 17. 05. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -85 zo dňa 14. 02. 2018 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov referátu katastra nehnuteľností č. Vo 38/2016-4/To, OU-NR-OOP5-2016/018389-4, V 5241/2015 zo dňa 17. 05. 2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5241/2015-18 zo dňa 17. 02. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 01. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.

5. Súčasťou spisu je i výpis z LV č. XXXX zo dňa 26. 10. 2016, týkajúci sa parcely „C“ KN č. XXXX ostatné plochy o výmere 15.749 m2, z ktorého vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti je spoločnosť MH Invest II, s.r.o a to na základe kúpnej zmluvy. Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra č. V 5088/16 zo dňa 15. 06. 2016 pritom vyplýva, že bolo rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., na základe zmluvy č. /Lužianky/007/3461 zo dňa 02. 03.

2016 medzi predávajúcim A. C. a kupujúcim MH Invest, s.r.o. Právne účinky vkladu nastali dňa 15. 06. 2016. Z ďalšieho rozhodnutia Okresného úradu Nitra č. V 6219/16 zo dňa 24. 06. 2016 vyplývalo, že bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti MH Invest II, s.r.o., na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 zo dňa 21. 06. 2016 medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o. a MH Invest II, s.r.o. Súčasťou spisu je aj rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 zo dňa 18. 08. 2016 a tiež rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. V 5116/2018 zo dňa 20. 06. 2018 o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Gestamp Nitra s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05. 06. 2018 uzatvorenej medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o. a kupujúcim Gestamp Nitra, s.r.o. Súčasťou spisu je aj geometrický plán č. 80/2016 na zlúčenie a oddelenie parciel, medzi ktorými je uvedená i parc. č. XXXX v katastrálnom území F. a z identifikácie stavu parciel registra C č. XXXX vyplýva, že táto parcela bola zlúčená do parciel reg. CKN č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere 51.270 m2 (LV č. XXXX) a č. XXXX ostatné plochy o výmere 106.354 m2 (LV č. XXXX). Geometrický plán bol vyhotovený dňa 11. 01. 2017 a úradne overený dňa 27. 01. 2017. Z LV č. XXXX zo dňa 11. 03. 2019 vyplývalo, že parcely registra CKN č. XXXX/X. a XXXX sú vo vlastníctve spoločnosti Gestamp Nitra, s.r.o.

6. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5241/2015-45 zo dňa 05. 04. 2019, ktorým podľa ust. zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2015/6/A46 v znení dodatku č. 1 uzavretej medzi A. C. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 02. 05. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. VoÚ 58/2019/ JA zo dňa 28. 01. 2020 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 04. 2019.

V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 28. 01. 2020 žalovaný opísal priebeh správneho (katastrálneho) konania tak, ako je uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozsudku a odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 05. 2019 považoval za nedôvodné.

8. Žalovaný zameral v odvolacom konaní svoju pozornosť najmä na preskúmavanie správnosti záveru prvostupňového správneho orgánu, že prevodca v čase jeho rozhodovania o návrhu na vklad nebol oprávnený nakladať s predmetom prevodu.

V prvom rade bolo potrebné v rámci skúmania správnosti záveru prvostupňového správneho orgánu, že prevodca v čase jeho rozhodovania o návrhu na vklad nebol oprávnený nakladať s predmetom prevodu, uviesť, že tento správny orgán správne konštatoval, že z pozemku, ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, t.j. pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ KN č. XXXX, orná pôda o výmere 15.749 m2, katastrálne územie F., boli vytvorené pozemky evidované ako parcela registra „C“ KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 51.270 m2 a parcela registra „C“ KN č. XXXX, ostatné plochy o výmere 106.354 m2, katastrálne územie F.. Aj žalovaný v tomto smere poukazuje na identifikáciu parciel zo dňa 12. 03. 2019 na účely konania o návrhu na vklad vedeného Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pod č. V 5241/2015.

Žalovaný v rámci skúmania správnosti záveru prvostupňového správneho orgánu, že prevodca v čase jeho rozhodovania o návrhu na vklad nebol oprávnený nakladať s predmetom prevodu, po skutkovej stránke zistil, že vlastníkom pozemkov evidovaných ako parcela registra „C“ KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 51.270 m2 a parcela registra „C“ KN č. XXXX, ostatné plochy o výmere 106.354 m2, katastrálne územie F. je spoločnosť Gestamp Nitra, s.r.o.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné konštatovať, že prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav a skutočnosti dôležité z hľadiska rozhodovania o návrhu na vklad, pokiaľ išlo o predmet prevodu a vlastníctvo predmetu prevodu.

Prvostupňový správny orgán je v konaní o návrhu na vklad v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona povinný skúmať aj oprávnenie prevodcu nakladať s predmetom prevodu, a to ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad. Skutočnosť, že prevodca nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom

predmetu prevodu je skutočne dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad. Nikto totiž nemôže previesť na iného viac práv než má sám a dispozičné oprávnenie nakladať s určitým predmetom prevodu patrí jeho vlastníkovi v zmysle . Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad správne poukázal aj na a správne uviedol, že kúpna zmluva nepredstavuje titul na prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej a tiež nehnuteľnej veci, a že samotná kúpna zmluva vlastnícke právo sama osebe neprevádza. Žalovaný sa v plnej miere stotožnil aj s vyjadrením prvostupňového správneho orgánu, že funkciou a zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu zaobstaral predmet kúpy, a teda umožnil mu jeho nadobudnutie, a že na základe uzavretej kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť zaobstarať predmet kúpy a odovzdať ho kupujúcemu na prevzatie.

Na závere, že ak prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva. V tomto smere poukázal žalovaný na stanovisko Najvyššieho súdu SR prezentované v jeho rozsudku zo dňa 23. 01. 2008 sp. zn. . Žalovaný teda zdôraznil, že jednou z podmienok na povolenie vklad na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti je skutočnosť, že prevodca je vlastníkom predmetu prevodu ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad.

Ak prvostupňový správny orgán zamietol návrh na vklad z dôvodu, že prevodca v čase rozhodovania o návrhu na vklad nebol vlastníkom prevádzaného pozemku, jeho rozhodnutie je vecne správne. Žalovaný ďalej uviedol, že správne je aj skutkové zistenie prvostupňového správneho orgánu, že prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom prevádzaného pozemku. Prvostupňový správny orgán svoje právne a skutkové závery v dostatočnej miere a zrozumiteľným spôsobom uviedol, a preto bolo potrebné konštatovať, že prvostupňový správny orgán na správne a dostatočne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy a tieto aj správne vyložil a správne aplikoval na zistený skutkový stav. Prevodca (t.j. A. C. ako predávajúci) nebol ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti vlastníkom predmetu prevodu, a preto bolo potrebné návrh na vklad zamietnuť.

Nakoľko prvostupňový správny orgán správne zistený skutkový stav správne právne posúdil, bolo v zásade nadbytočné zaoberať sa otázkou dôsledkov tejto skutočnosti, že predmet prevodu bol v čase vydania rozhodnutia tohto správneho orgánu zo dňa 05. 04. 2019 o zamietnutí návrhu na vklad už evidovaný v operáte katastra nehnuteľností s inými údajmi katastra nehnuteľností, ako je to uvedené v kúpnej zmluve.

9. Na závere, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech nemohli nič zmeniť ani odvolacie námietky uvádzané v odvolaní žalobcu, keďže týmto odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správne orgánu o zamietnutí návrhu na vklad je vecne správne a je odôvodnené v súlade s požiadavkami, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu kladie správny poriadok, ktorý sa subsidiárne vzťahuje na konanie o návrhu na vklad v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona.

Odvolacie námietky ohľadom dôvodu zamietnutia návrhu na vklad spočívajúceho v tom, že prevodca v čase rozhodovania o návrhu na vklad nebol oprávnený nakladať s prevádzaným pozemkom, neboli dôvodné. Rovnako tak neboli dôvodné námietky ani v súvislosti s tým, že prvostupňový správny orgán selektívne posudzoval len niektoré skutočnosti, a že sa nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery nadobúdateľov, na ktorých bol prevádzaný pozemok prevedený. Prvostupňový správny orgán totiž nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení vkladu, ale je týmito rozhodnutia viazaný a musí z nich vychádzať. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, platí prezumpcia jeho správnosti a zákonnosti. Prvostupňový správny orgán taktiež nebol v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ale je povinný rešpektovať rozhodnutie o vyvlastnení, pokiaľ takéto rozhodnutie nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. Ak po uzatvorení kúpnej zmluvy prevodca A. C. uzatvoril zmluvu o prevode prevádzaného pozemku aj s ďalším subjektom a v prospech tohto ďalšieho subjektu bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prvostupňový správny orgán bol povinný v konaní o návrhu na vklad vedenom pod č. V 5241/2015 rešpektovať toto rozhodnutie o povolení vkladu a nebol

oprávnený v konaní o návrhu na vklad vedenom pod č. V 5241/2015 skúmať dobrú vieru nadobúdateľov prevádzaného pozemku, resp. teda pozemku prevádzaného podľa kúpnej zmluvy.

Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou, že súdne konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , ktoré sa týka posudzovania otázky zákonnosti vyvlastnenia, je konaním o predbežnej otázke vo vzťahu ku konaniu vedenému prvostupňovým správnym orgánom pod č. V 5241/2015. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci v rámci správneho súdnictva nemá povahu konania o predbežnej otázke vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný dodal, že prvostupňový správny orgán bol pri svojom rozhodovaní povinný vychádzať z rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré do času, pokiaľ nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, považuje sa za rozhodnutie zákonné vzhľadom na prezumpciu zákonnosti správneho aktu správneho orgánu.

Rovnako ani poukaz na súdne konanie vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. nezmenilo nič na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní o predmetnom návrhu na vklad bol prvostupňový správny orgán viazaný právoplatnými rozhodnutiami, ktoré sa dotýkali prevádzaného pozemku, a ktoré do času vydania prvostupňového rozhodnutia neboli zrušené. Zároveň bolo potrebné uviesť, že poznámka o tomto súdnom konaní ani nebola zapísaná na príslušnom liste vlastníctva.

Záverom mal za to, že vyjadrenia žalobcu k problematike predkupného práva podľa sú však pre rozhodovanie o odvolaní bez právneho významu. Týmto rozhodnutím totiž nebol návrh na vklad zamietnutý z dôvodu týkajúceho sa predkupného práva podľa , ale z dôvodu, že prevodca nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

10. V podanej žalobe zo dňa 30. 03. 2020 (ktorá bola súdu doručená dňa 03. 04. 2020) žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 58/2019/JA zo dňa 28. 01. 2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 5241/2015 zo dňa 05. 04. 2019 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie nepovažuje za správne a zákonné.

11. V III. časti žaloby žalobca stručne uviedol dôvody rozhodnutia žalovaného (uvedené v II. časti tohto rozsudku).

12. V IV. časti žaloby (žalobné body) žalobca namietal:

- nesprávne posúdenie nových skutočností. Prvostupňový správny orgán poukázal na zmenu vlastníka nehnuteľnosti, ako aj zmenu v označení pozemku v evidencii katastra nehnuteľností. Správny orgán vec nesprávne právne posúdil a nesprávne sa vysporiadal s existenciou konania o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný nesprávne uviedol, že poznámka o tomto súdnom konaní nebola zapísaná na liste vlastníctva. Konanie sa pôvodne viedlo na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. . Žalovaný sa v nadväznosti na túto skutočnosť nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. s tým, že správny orgán je v tomto smere povinný rešpektovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. Tieto otázky sa posudzujú i v konaní pod sp. zn. a pokým takéto konanie prebieha, nemožno túto skutočnosť opomínať. Podstatnou skutočnosťou je, že všetky ďalšie rozhodnutia okresného úradu, ktoré boli vydané po zrušenom rozhodnutí o zastavení tohto vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie. Iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Pre nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového konania došlo k jeho zrušeniu a táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj čo sa týka nadväzujúcich rozhodnutí. V súlade s právom na spravodlivý proces možno považovať taký postup súdu, keď vyčká na výsledok konania o žalobe, aby z neho mohol pri svojom rozhodnutí vychádzať. Podľa ust. možno dospieť k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu o zrušení rozhodnutia je záväzné aj pre osoby, ktorých sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k

nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Uvedené sa týka každého ďalšieho nadobúdateľa. Zrušenie rozhodnutia správnym súdom má účinky ex tunc, obnovuje sa vecnoprávna dispozícia pôvodného predávajúceho, ktorý je viazaný svojím obligačným prejavom. Všetky následné právne úkony sú neplatné, pretože nikto nemôže previesť viac práva než má on sám, na čo by mal správny orgán prihliadať ex offo.

- nezákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný nevenoval pozornosť otázke predkupného práva, lebo uviedol, že návrh na vklad bol zamietnutý z dôvodu, že prevodca nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetom prevodu. V tomto smere prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že z rozhodnutia o vyvlastnení je zrejmé, že štát využil svoje predkupné právo. V tejto súvislosti žalobca poukázal na SR, na jeho výklad podaný Ústavným súdom SR v uznesení pod sp. zn. zo dňa 05. 02. 1998 zverejnenom v Zbierke a konštatoval, že správny orgán ako orgán verejnej moci nemôže v rámci správneho konania v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi chrániť záujem štátu, ktorý možno chrániť rovnako ako záujem akejkoľvek inej osoby. Zákonom o niektorých opatreniach nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného práva, ktorá sa nachádza v v znení neskorších predpisov. Ustanovenie je zákonným príkazom k analógii, pokiaľ nie je určitý právny vzťah riešený v právnej norme, je potrebné vychádzať z obdobnej právnej normy.

- nesprávne právne posúdenie (rozpor s a o niektorých opatreniach). Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a v nadväznosti potom Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle ust. zákona o niektorých opatreniach vydalo osvedčenie o významnej investícii dňa 13. 07. 2015, pričom súčasťou návrhu osvedčenia bol aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba. Kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzavretá dňa 01. 07. 2015 a v tom čase ešte predkupné právo štátu neexistovalo. Rozhodnutie žalovaného je i v tomto smere nezákonné a arbitrárne. V tejto časti sa žalobca zaoberal otázkou pravej a nepravej retroaktivity s tým, že i podľa názoru Ústavného súdu SR je nevyhnutné si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť pre budúcnosť zlepšované a nie rušené, príp. zhoršované. Správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou, následne po zrušení rozhodnutia správnym súdom skúmal, či bolo predkupné právo uplatnené, avšak dôvody uvádzané v odvolaní ohľadne predkupného práva vyhodnotil žalovaný ako nadbytočné, lebo zmluva nie je vkladuschopná z iných dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia je tak logicky rozporné, arbitrárne a jeho následkom je porušenie páva na súdnu ochranu.

- nesprávne právne posúdenie (absolútna neplatnosť a dodatočná nemožnosť plnenia ako následky porušenia predkupného práva štátu). V tejto súvislosti sa žalobca zaoberal legálnou definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti, ktorá musí vyplývať priamo z textu právnej normy. Zmluva, ktorou dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní účastníkmi a jej účinnosť nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci viazaní prejavom vôle. Žalobca mal za to, že predávajúci po uzavretí zmluvy už nemal povinnosť ponúknuť pozemok štátu vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemal ani v priebehu vkladového konania a opačný výklad by znamenal neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené príslušným článkom SR. Právna norma (ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením "inak je právny úkon neplatný" a ani žiadne ustanovenie "zákazu" nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri, žalobca považoval za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v a môže mať vecno-právny alebo záväzkovo-právny charakter. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných ustanovení , ktoré upravujú zmluvné predkupné právo. Z predkupného práva v zmysle zákona o niektorých opatreniach možno vyvodiť povinnosť pôvodného kupujúceho ako i jeho nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe a v prípade porušenia predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv voči nadobúdateľovi (tretej osobe), ktorý vec kúpil. Na podporu svojej argumentácie žalobca dal do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. Z ust. zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že predkupné právo zaniká, pokiaľ nedôjde k splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe. Dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady pacta sunt servanda a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej nemožnosti plnenia je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z ust. zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo ohraničené a predovšetkým preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť plnenia je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená. V posudzovanom prípade štát nadobudol pozemok vyvlastnením po tom, čo správny orgán vkladové konanie zastavil z dôvodu, že právny úkon posúdil ako úkon absolútne neplatný. Ak by došlo k uplatneniu predkupného práva zákonným spôsobom, žalobcovi by uhradená kúpna cena bola vykompenzovaná tým, že by mu túto kúpnu cenu zaplatil štát. Kvôli arbitrárnym záverom správneho orgánu došlo k situácii, že predávajúci kúpnu cenu nevrátil a žalobca sa jej vrátenia musí domáhať v súdnom konaní. Mal za to, že štát spôsobil právnu neistotu žalobcu, keď po tom, ako bol pozemok prevedený na spoločnosť MH Invest, s.r.o., došlo k ďalšiemu prevodu na MH Invest II, s.r.o. aby ho následne znovu získal štát prostredníctvom vyvlastnenia MH Investu II, s.r.o. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. Zákonnosť vyvlastnenia v prospech MH Invest, s.r.o. je predmetom konania na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. . Predkupné právo štátu má vecné účinky, ale neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát), sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a A. C., však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecno- právne následky, pričom záväzkovo-právne následky nastávajú dňom podpisu zmluvy.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 08. 2020 k žalobe uviedol, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie je vecne správne a je aj náležite a vecne správne odôvodnené. Čo sa týkalo namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie obsahuje pomerne podrobné odôvodnenie a dôvody, kvôli ktorým žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu. Žalovaný poukázal na svoju vlastnú argumentáciu obsiahnutú na stranách 6 až 11 odôvodnenia rozhodnutia, ktorú aj vo vyjadrení citoval.

Zároveň skonštatoval, že nevidí žiadny dôvod na to, aby čokoľvek menil alebo dopĺňal na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ išlo o žalobcovu námietku, že žalovaný sa nevysporiadal s neexistenciou dobrej viery ďalších nadobúdateľov, žalovaný uviedol, že táto námietka je nedôvodná, pričom opätovne poukázal na časť svojho odôvodnenia, uvedeného na str. 9 rozhodnutia. Mal teda za to, že žalovaný sa podrobne vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne absencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov. Rovnako tak sa vyjadril aj k argumentácii žalobcu, týkajúcej sa konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. a to na str. 9 až 10. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

14. Uznesením č.k. -69 zo dňa 30. 09. 2020 súd pribral za účastníka konania účastníka administratívneho konania: A. C., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXX/XX, F., ktorému následne zaslal výzvu, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Pribratý účastník konania písomné vyjadrenie nepodal.

15. Tunajší súd si pripojil spis tunajšieho súdu vedený pod sp. zn. (navrhovateľ: Poľnohospodárska Pôda, s.r.o. c/a odporca: A. C. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam), z ktorého zistil, že rozsudkom č.k. -277 zo dňa 13. 09. 2021 súd žalobu zamietol a odvolací súd rozsudkom č.k. -334 zo dňa 25. 01. 2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Obidva rozsudky v kópii súd založil do súdneho spisu a pripojený spis následne vylúčil. Taktiež si správny súd pripojil i spis tunajšieho súdu vedený pod sp. zn. , ktorý predmetnému konaniu predchádzal. Okrem toho si správny súd z elektronického spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. a vyhotovil kópie žaloby, ktoré tiež pripojil do spisu, nakoľko vo veciach nebolo ešte rozhodnuté.

16. Na prejednanie veci z dôvodu, že o nariadenie pojednávania požiadal žalobca, súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 22. 02. 2022, ktorého sa zúčastnila substitučne poverená právna zástupkyňa žalobcu a navrhla súdu, aby žalobe vyhovel.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 01. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

18. Podľa , , , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

19. Podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 10. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je úrad. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 5a) Podľa , vyššie citovaného zákona, úrad a/ riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy na úseku katastra, f/ rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu, Podľa vyššie citovaného zákona, okresný úrad a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, Podľa , , vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa , , vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom.

Podľa § 79l ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2018), katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018. K zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť aj geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018.

20. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2018, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"). Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 5a)

Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad a/ rozhoduje v katastrálnom konaní,

Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom.

Podľa § 34 ods. 1 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k

nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

_________________

7) o správnom konaní (správny poriadok). 10b) Napríklad o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, , o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

21. Podľa , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania. 1c) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

22. V zmysle môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo katastrálny zákon) účinnom do 30. 09. 2018 (ktoré bolo potrebné použiť, nakoľko konanie vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5241/2015 nebolo právoplatne ukončené do 30. 09. 2018) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že zmluvu bolo potrebné preskúmať zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by

mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s SR, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa SR.

23. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2020 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru zo dňa 05. 04. 2019 a toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Predmetným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A46 zo dňa 18. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24. 07. 2015 (ďalej len kúpna zmluva zo dňa 18. 06. 2015) uzavretej medzi predávajúcim - A. C. a kupujúcim - žalobcom.

24. Pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 01. 2020 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 04. 2019 sa správny súd oboznámil s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania, pričom zistil nasledovné.

25. O návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu (ďalej len návrh zo dňa 24. 06. 2015) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 rozhodol správny orgán prvého stupňa prvýkrát dňa 28. 07. 2015 tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území F. zapísanej ako parc. registra C KN č. XXXX v prospech žalobcu. Po podaní protestu prokurátora zo dňa 11. 09. 2015 proti tomuto rozhodnutiu Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodol rozhodnutím pod č. -6, OU-NR-OOP-2015/038121-6 k: Pd 172/15/4403-3, V 5241/2015 zo dňa 13. 10. 2015 tak, že protestu vyhovel a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie zo dňa 28. 07. 2015. Následne, po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 07. 2015 bol A. C. naďalej zapísaný ako vlastník parc. č. XXXX v katastrálnom území F., čo preukazuje LV č. XXXX zo dňa 17. 02. 2016 a správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5241/2015-18 zo dňa 17. 02. 2016, ktorým konanie vo veci návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 zastavil podľa ust. , teda z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 03. 03. 2016 vo veci rozhodoval odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, ktorý rozhodnutím zo dňa 17. 05. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie zo dňa 17. 02. 2016. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu (konanie sa viedlo pod sp. zn. ) proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu zo dňa 17. 05. 2016, o ktorej súd rozhodol rozsudkom č.k. -85 zo dňa 14. 02. 2018 tak, že zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov referátu katastra nehnuteľností zo dňa 17. 05. 2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 17. 02. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 01. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 02. 2019. Uvedený procesný postup znamená, že katastrálne konanie nebolo právoplatne ukončené a povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo opätovne rozhodnúť v konaní o návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015, ktoré konanie sa viedlo na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5241/2015.

26. Správny orgán prvého stupňa, t.j. Okresný úrad Nitra katastrálny odbor rozhodol opätovne vo veci návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 rozhodnutím pod č. V 5241/2015-45 dňa 05. 04. 2019 (tretíkrát) tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol podľa ust. .

27. Pri svojom opätovnom rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali parc. č. XXXX v katastrálnom území F. a ktoré nastali po podaní návrhu zo dňa 24. 06. 2015, o ktorom sa viedlo konanie pod zn. V 5241/2015. Jednou z najdôležitejších skutočností bolo zistenie, že v priebehu začatého katastrálneho konania pod zn. V 5241/2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť

Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba "Vybudovanie strategického parku" je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Zobor, Zbehy, Mlynárce, Lužianky (medzi ktorými bol uvedený i pozemok registra "C" ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 15.749 m2, čo nebolo sporné). Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 a tento spis Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor správnemu súdu i predložil v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , pričom táto skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veci správnej žaloby týkajúcej sa žalobcu a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, resp. správnych žalôb, kde ako žalobkyňa vystupovala fyzická osoba S. Z. a žalovaným bol Okresný úrad Nitra. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13. 07. 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádza i pozemok registra "C" ako parc. č. XXXX v katastrálnom území F. a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. 07. 2015. Napriek tejto nespornej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu č. Z 5113/2015, správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa 28. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území F. zapísanej ako pozemok registra "C" parc. č. XXXX v prospech žalobcu a bez toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva štátu, resp. z predloženého administratívneho spisu nevyplýva a nie je zdokumentované, či vôbec pri svojom rozhodovaní posudzoval i túto skutočnosť. Z ust. v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 vyplývali pre okresný úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie pri rozhodovaní o vklade patrilo okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo odkaz napr. na o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, , o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu k nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území F. vzniklo zo zákona dňa 08. 07. 2015, teda následne po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 medzi A. C. a žalobcom, pričom správny orgán prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. 07. 2015, napriek tomu však z týchto skutočností pri svojom rozhodovaní dňa 28. 07. 2015 (keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu) vyvodil záver o dôvodnosti povolenia vkladu. Pokiaľ sa správny orgán prvého stupňa s existenciou zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08. 07. 2015 priamo na základe , žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal, resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplývalo, podľa názoru správneho súdu pochybil, čo znamená, že protest prokurátora proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 07. 2015 bol potom podaný dôvodne a v záujme odstránenia tohto pochybenia. Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 09. 04. 2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov), z ktorého jednoznačne vyplýva,

že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s iným hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Najvyšší súd SR sa otázkou predkupného práva zaoberal i v ďalších svojich rozsudkoch (napr. v konaní pod sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn. zo dňa 24. 10. 2018, sp. zn. zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. zo dňa 12. 12. 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 18. 05. 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že "I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu ( o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností." V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa (rovnako ako i žalovaný) vychádzali z rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 01. 2019, ktorý sa týkal práve nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území F. a konania vedeného na správnom orgáne prvého stupňa pod č. V 5241/2015 (vo veci návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 medzi predávajúcim A. C. a žalobcom). V tomto rozsudku Najvyšší súd SR mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa v čase svojho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam (28. 07. 2015) disponoval informáciou o vzniku predkupného práva štátu vo vzťahu k predmetným pozemkom. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň v tejto súvislosti konštatoval, že zastáva obdobný názor, ako Krajský súd v Nitre, a to, že vychádzajúc zo znenia ustanovenia katastrálneho zákona, bolo povinnosťou správneho orgánu, rozhodujúceho o povolení vkladu vlastníckeho práva, obligatórne prihliadať na existenciu zákonného predkupného práva štátu, ako aj skúmať skutočnosť, či štát predkupné právo uplatnil. Predmetný záver potvrdzuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane zhodne konštatoval, že správny orgán je pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti povinný prihliadať aj na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn. zo dňa 18. 05. 2018, sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. zo dňa 09. 04. 2013). Zároveň vo svojom rozhodnutí citoval pod bodom 47. „Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa , obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi a porušením katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03. júla 2018).“ Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a správne i prihliadal na tú skutočnosť, že po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. V 5241/15 zo dňa 28. 07. 2015 (o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu) rozhodnutím č. -6, OU- NR-OOP-2015/038121-6 zo dňa 13. 10. 2015, potvrdeným rozhodnutím č. LPO-7995/2015/SI zo dňa 17. 12. 2015, bol ako vlastník parc. č. XXXX v katastrálnom území F. opätovne zapísaný jej pôvodný vlastník A. C., čo preukazuje i LV č. XXXX zo dňa 17. 02. 2016. Následne potom Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. V5088/16 zo dňa 15. 06. 2016 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho

práva v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., a to na základe kúpnej zmluvy č. 30203/4682/2015/ Lužianky/007/3461 zo dňa 02. 03. 2016 medzi predávajúcim A. C. a kupujúcim MH Invest, s.r.o. Právne účinky vkladu nastali dňa 15. 06. 2016, čo znamená, že predávajúci podľa kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 prestal byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nemohol ňou ďalej disponovať. Z geometrického plánu č. 80/2016, ako i identifikácie parciel vyplývalo, že parc. č. XXXX bola rozdelená a časť parcely bola zahrnutá v parcele č. 3016/1 a časť v parcele č. XXXX. Rozhodnutím č. V 6219/16 zo dňa 24. 06. 2016 správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k tam uvedeným nehnuteľnostiam aj v katastrálnom území Lužianky v prospech spoločnosti MH Invest II, s.r.o. a následne bolo vydané rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016 a rozhodnutím č. 5116/2018 zo dňa 20. 06. 2018 správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k tam uvedeným nehnuteľnostiam (parc. č. XXXX, XXXX/ X, XXXX/X a č. XXXX) v prospech spoločnosti Gestamp Nitra, s. r. o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05. 06. 2018 uzavretej medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Gestamp Nitra, s. r. o. ako kupujúcim. Podľa identifikácie stavu parc. č. XXXX vypracovanej dňa 12. 03. 2019 táto parc. bola identifikovaná podľa registra C KN ako parc. č. XXXX/X - časť vo výmere 51.270 m2 a ako parc. č. XXXX

- časť vo výmere 106.354 m2 a podľa LV č. XXXX zo dňa 11. 03. 2019 bola spoločnosť Gestamp Nitra, s. r. o. zapísaná ako vlastník nehnuteľností s parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a č. XXXX v katastrálnom území F. (LV č. XXXX zo dňa 11. 03. 2020). Na všetky tieto skutočnosti musel prihliadať a správne aj prihliadal správny orgán prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na vklad práva k parc. č. XXXX v katastrálnom území F. do katastra nehnuteľností podanom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015.

28. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho tretieho rozhodovania (prvýkrát dňa 28. 07. 2015 - povolenie vkladu, druhýkrát dňa 17. 02. 2016 - zastavenie konania) a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu. Skúmaním všetkých skutočností uvedených v 27. bode tohto rozsudku správny orgán prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru o nemožnosti povoliť vklad vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území F. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015, nakoľko takýto pozemok nie je evidovaný v katastrálnom operáte, pretože na základe geometrického plánu č. 80/2016 overeného pod č. 76/2017 a identifikácie parciel zo dňa 12. 03. 2019 sa stal súčasťou parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX, ktorej vlastníkom je spoločnosť Gestamp Nitra, s. r. o., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05. 06. 2018, čo vyplýva z LV č. XXXX zo dňa 11. 03. 2019. Všetky tieto zistenia a z nich vyplývajúce skutočnosti správny orgán prvého stupňa uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 05. 04. 2019 a vyvodil z nich správny právny záver o potrebe zamietnutia návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k parc. č. XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015. Správne postupoval i žalovaný ako odvolací správny orgán, keď žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2020 zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 02. 05. 2019 a potvrdil rozhodnutie zo dňa 05. 04. 2019. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu zo dňa 24. 06. 2015 a kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015. Nepochybili preto správne orgány v predmetnej veci, keď zhodne vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 nemožno povoliť, pričom tento záver i dostatočne odôvodnili, a to s poukazom na konkrétne skutočnosti, ktoré nastali a boli zistené v priebehu administratívneho konania vedeného pod sp. zn. V 5241/2015 a nepochybne museli ovplyvniť ich rozhodovanie. Správny súd má tiež za to, že správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva správne skúmal, či predávajúci mohol dňa 18. 06. 2015 nakladať s nehnuteľnosťou, či jeho zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli už v uvedený deň obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež prihliadal i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Nemohlo byť úlohou súdu v tomto súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobcom riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, resp. otázku platnosti alebo neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani z hľadiska námietok žalobcu v podanej žalobe. V predmetnej veci súd nemohol skúmať ani iné (následné) rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sa týkali pôvodnej nehnuteľnosti s parc. č. XXXX v katastrálnom území F. a ktoré boli vydané počas trvania katastrálneho konania vedeného na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. V 5241/2015, nakoľko to žalobca ani nežiadal a tieto skôr vydané rozhodnutia bolo možné samostatne preskúmať správnym súdom v inom konaní (napr. rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016 je predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , pričom žalobca nesprávne poukazoval na konanie vedené pod sp. zn. ).

29. K námietkam žalobcu v podanej žalobe správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Ako už správny súd vyššie uviedol, nemohlo byť úlohou súdu v tomto súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobcom riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, príp. iných rozhodnutí, resp. otázku platnosti alebo neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani z hľadiska námietok žalobcu v podanej žalobe. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho tretieho rozhodovania (t.j. 05. 04. 2019), čo i urobil a v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal všetky skutočnosti a právne úkony, ku ktorým musel prihliadať a ktoré mu bránili v tom, aby povolil vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015. Rovnako postupoval i žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 04. 2019. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem, naopak bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 28. 05. 2020, v ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný , ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri , dôvodová správa k , dôvodová správa k ), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa , je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad môže byť v súlade s účelom a cieľmi Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného práva štátu podľa , obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi a porušením Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ K námietke týkajúcej sa nesprávneho posúdenia nových skutočností správny súd uvádza, že súdnemu konaniu v predmetnej veci predchádzalo iné súdne konania, čo vyplýva z administratívneho spisu. Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. ďalej súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Vo 38/2016-4/To: OU-NR-OOP5-2016/018389-4 k: V 5241/2015 zo dňa 17. 05. 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5241/2015-18 zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania. Tunajší súd rozsudkom č.k. -85 zo dňa 14. 02. 2018 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 05. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 01. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 02. 2019. Z vyššie uvedeného vyplýva, že potom, ako krajský súd zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 17. 05. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení

konania, bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015, pričom sa tak stalo práve rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 04. 2019, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie zo dňa 05. 04. 2019 potvrdil. Je pravdou, že na tunajšom súde prebieha spojené konanie vedené pod sp. zn. (v ktorom sa žalobcovia správnou žalobou zo dňa 21. 11. 2016 domáhajú zrušenia rozhodnutia žalovaného, t.j. Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 24929/2016/B624-SV/64203/To zo dňa 10. 10. 2016 - rozhodnutie vydané vo vyvlastňovacom konaní), ktoré k dnešnému dňu nie je ukončené. Žalobu v uvedenej veci ako i vyššie označené rozhodnutie zo dňa 10. 10. 2016 mal tunajší súd pri rozhodovaní v predmetnej veci k dispozícii a je toho názoru, že konanie vedené pod sp. zn. nemá a ani nemôže mať vplyv na rozhodovanie o tejto žalobe, ktorou sa žalobca domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 01. 2020, ktorým bolo právoplatne ukončené konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k parc. č. XXXX v katastrálnom území F. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015, nakoľko žalovaný ako odvolací správny orgán svojím rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Ani po prípadnom zrušení rozhodnutia vydaného vo vyvlastňovacom konaní by žalobca nemohol byť zapísaný ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti, vzhľadom na to, že táto nehnuteľnosť nebola len vyvlastnená, ale i vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (opakované zmeny v osobe vlastníka a rozdelenie parcely) vyplývajúce z administratívneho spisu, ktoré existovali v čase rozhodovania správnych orgánov a ktoré teda nebolo možné opomenúť. Na výsledok správneho (katastrálneho) konania v tejto veci nemôže mať vplyv ani konanie vedené na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. (o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorou sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Lužianky, obec Lužianky, okres Nitra, zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, parcela registra „C“ evidovaná na mape určeného operátu, parc. č. XXXX druh pozemku orná pôda o výmere 15.749 m2), pretože predmetom katastrálneho konania bol návrh zo dňa 24. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A46 zo dňa 18. 06. 2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 24. 07. 2015 a o tomto návrhu musel správny orgán rozhodnúť. K námietke spočívajúcej v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov predmetného pozemku s poukazom na zápis poznámky o konaní pred všeobecným súdom, správny súd uvádza, že v katastrálnom konaní začatom na základe návrhu zo dňa 24. 06. 2015 nebol dôvod posudzovať existenciu, resp. neexistenciu dobrej viery u tých subjektov (nadobúdateľov), ktoré predmetnú nehnuteľnosť nadobudli po začatí predmetného katastrálneho konania. Spoločnosť MH Invest, s.r.o., ako aj spoločnosť Gestamp Nitra s.r.o. nadobudli pozemok parc. č. XXXX na základe kúpnej zmluvy v čase, keď nebolo právoplatne ukončené katastrálne konanie vedené pod sp. zn. V 5241/2015. Napriek tomu správny orgán prvého stupňa otázku dobrej viery nadobúdateľov pozemku neposudzoval a ani tak nemohol urobiť, nakoľko posudzovanie dobrej viery nadobúdateľov pozemku nie je predmetom katastrálneho konania. Posudzovanie otázky, či práva v správnom konaní boli nadobudnuté v dobrej viere, prichádza do úvahy až v súdnom prieskume, a to až v momente, keď je konštatovaná nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Až v takom prípade je v súlade s účelom právnej úpravy na rade zváženie, či dobromyseľnosť nadobudnutých práv bude "liberačným dôvodom" a správny súd aj napriek nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu toto ponechá v platnosti a nerozhodne o jeho zrušení. O takýto prípad sa ale v predmetnej veci nejedná. Správny súd dospel k záveru o súlade napadnutého rozhodnutia so zákonom a nebol dôvod, aby posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí správneho orgánu, ktoré boli vydané v iných samostatných konaniach, ktoré sa uskutočnili počas trvania katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 24. 06. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015, ako tomu bolo v tomto prípade, potom už logicky nie je dôvod skúmať, či podanou žalobou neboli práva nadobudnuté v dobrej viere neprimerane dotknuté. Za nedôvodnú považoval správny súd i námietku týkajúcu sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, resp. nevenovania pozornosti otázke predkupného práva. S touto námietkou sa súd vysporiadal v predchádzajúcich častiach tohto bodu odôvodnenia. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním žalobcu o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi (námietka nezákonnosti rozhodnutia). Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac žalobca v podanej žalobe neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. K potrebe postupovať vo vzťahu k účastníkovi

konania predvídateľným spôsobom, správny súd poukazuje na množstvo predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti a ktoré sa týkali priamo žalobcu a predkupného práva štátu, pričom správne orgány postupovali i v tejto veci vo vzťahu k žalobcovi obdobným spôsobom a v intenciách svojich predchádzajúcich rozhodnutí. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia (rozpor s a o niektorých opatreniach) správny súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ním tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území F. vzniklo na základe ust. , pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobca v žalobe tvrdil, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jeho názoru odôvodnenie logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobcu nezodpovedá skutočnosti. Správny súd v súvislosti s predkupným právom štátu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. (ktorý sa týka predmetnej veci), v ktorom sa tento súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu a s ním súvisiacimi povinnosťami správneho orgánu a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali. V zmysle ust. v znení neskorších predpisov je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5241/2015 a ktoré sa týkali parc. č. XXXX v katastrálnom území F. (opakovaná zmena vlastníka pozemku, technický zánik pozemku) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobcu spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). V súvislosti s týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. a jeho dôvody, ktoré sa týkali práve nehnuteľnosti parc. č.XXXX v katastrálnom území F.. Z tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred prvým rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uvedenú situáciu hodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.

30. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a vyššie uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a súladný so zákonom. Žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 05. 04. 2019) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 28. 01. 2020 vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015. Namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zápis poznámok o prebiehajúcom súdnom konaní) je, vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.

31. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný, ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 04. 2019 a rozhodnutím žalovaného zo 28. 01. 2020 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi

pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad jeho ďalšieho prieskumu v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 01. 2020 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

32. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratému účastníkovi konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka konania. Správny súd uznesením č.k. -69 zo dňa 30. 09. 2020 pribral do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 26. 11. 2020 zaslanú pribratému účastníkovi konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ). Za uloženie povinnosti nemožno považovať ani predvolanie na pojednávanie, ktoré mu bolo zaslané.

33. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.