Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/136/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. G. X, L., Š. S. R., zastúpená VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanému: A.. C.. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, L., Š. S. R., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. apríla 2018 č.k. -291, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti:

výroku I, ktorým prikázal do vlastníctva žalobkyne:

- pozemok nachádzajúci sa v k.ú. P. S., zapísaný na Katastrálnom úrade V., na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 2091 m2 v celosti, v hodnote 29.629,47 EUR,

- motorové vozidlo P. M., EČV: L. v hodnote 2.000,- EUR,

do vlastníctva žalovaného:

- byt č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na XX. posch. bytového domu na ul. P. Č.. X Y. L., súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, LV č. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6389/402969, nachádzajúci sa v katastrálnom území G., okres L. A., obec L., m.č. G., v celosti v hodnote 124.154,09 EUR,

- nebytový priestor - D. nachádzajúca sa v novostavbe bytového domu na R. N.. Č.. X Y. L., k.ú. G., zapísaná na LV č. XXXX a na LV č. XXXX obec L., m.č. G., v hodnote 16.449,88 EUR,

- motorové vozidlo Y. M., EČV: L. v hodnote 30.000 EUR,

výroku II, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 69.487,25 EUR do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

výroku IV, ktorým uložil stranám sporu zaplatiť spoločne a nerozdielne štátu súdny poplatok v sume 6.066,- EUR na účet Okresného súdu Bratislava IV p o t v r d z u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne: pozemok nachádzajúci sa v k. ú. P. S., zapísaný na Katastrálnom úrade V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 2091 m2, v celosti, v hodnote 29.629,47 EUR, motorové vozidlo P. M., EČV: L. v hodnote 2.000,- EUR, - majetok v celkovej hodnote 31.629,47 EUR, do vlastníctva žalovaného: byt č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na XX. posch. bytového domu na

ul. P. Č.. X Y. L., súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, parc. na LV č. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6389/402969, nachádzajúci sa v katastrálnom území G., okres L. A., obec L., m.č. G., zapísaný na Katastrálnom území L., katastrálny odbor v celosti, v hodnote 124.154,09 EUR, nebytový priestor - garáž nachádzajúcu sa v novostavbe bytového domu na R. N.. Č.. X Y. L., k.ú. G., zapísanú na LV č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX) a na LV č. č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX) obec L.- m.č. G., okr. L. A., v celosti v hodnote 16.449,88 EUR, motorové vozidlo Y. M., EČV: L. v hodnote 30.000,- EUR, - majetok v celkovej hodnote 170.603,97 EUR, (prvý výrok rozsudku); žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 69.487,25 EUR do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (druhý výrok rozsudku); vo zvyšku sa konanie zastavil (tretí výrok rozsudku); obe sporové strany zaviazal k povinnosti zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 6.066 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok rozsudku); a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (piaty výrok rozsudku).

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená dňa 29.06.2015 doplnenou podaním zo dňa 12.10.2015, domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) z dôvodu, že ich manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené. Žiadala, aby ich spoločný majetok, a to X-izbový byt č. XXX na P. N.. X Y. L., garáž na R. N.. X Y. L., pozemok - parc. č. XXXX/XX v P. S. S.. V., motorové vozidlo zn. Y. M., EČV: L. a motorové vozidlo P. M., EČV: L. bol vyporiadaný tak, že do jej výlučného vlastníctva bude prikázaný X-izbový byt č. XXX na P. N.. Č.. X Y. L., pozemok - parc. č. XXXX/XX v P. S. S.. V. a motorové vozidlo P. M., EČV: L.. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať garáž na R. N.. X Y. L. a motorové vozidlo zn. Y. M., EČV: L.. Žiadala, aby jej boli nahradené príjmy, ktoré mala počas trvania manželstva za prenájom jej X-izbového bytu na N.. Z.. G. Č.. X Y. L.A., ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva so žalovaným, nakoľko si tieto finančné prostriedky neponechala, ale ich investovala do kúpy ich spoločného bytu na P. N.. Č.. X Y. L., ako aj do rekonštrukcie a spoločnej domácnosti. Na zohľadnení ďalších nárokov uplatnených v žalobe počas konania (R. G., dávky z úradu sociálneho poistenia v N., jej mzdu v N.) uviedla, že na týchto netrvá.

3. Žalovaný uviedol, že do N. emigroval v roku 1968 a žalobkyňa bola jeho spolužiačka zo školských lavíc ešte pred rokom 1968. V októbri 1996 ju pozval do N. na snúbenecké víza a aby mohli byť spolu a mohla naďalej zostať v N., museli sa zosobášiť, lebo inak by ako turistka musela N. po troch mesiacoch opustiť. Tvrdil, že sa vzájomne dohodli tak, že jej byt na Z.. G. Y. L. budú prenajímať a aj týmito peniazmi prispeje na nehnuteľnosti, ktoré on na R. kúpi. Zaviazal sa o žalobkyňu starať, v N. ju aj finančne podporovať, a takto spolu žili XX rokov a nič jej nechýbalo. Aby bola medzi ľuďmi, našiel jej tiež nejaké brigády. Uviedol, že ešte v roku 2001 kúpil svoj prvý byt na R., ktorý bol na F. na Z. X. Neskôr, keď sa vrátili na R., tento byt predal a finančné prostriedky potrebné na kúpu ďalších nehnuteľností získali prenájmom bytu na Z.. G. X Y. L., a tiež z bytu na Z. X Y. L.. Konštatoval, že syn žalobkyne tak kúpil pozemok na H. J. V. a byt na P. N.. Č.. X Y. L.. Podľa tvrdenia žalovaného najväčšia časť na kúpu týchto nehnuteľností pochádzala z jeho príjmu v N.. Ďalej uviedol, že keď prišiel koncom augusta 2006 na R., priviezol sem X autá za cca 20.000 USD. Tvrdil, že byt na P. N.. Č.. X Y. L. nemal byť v katastri nehnuteľností zapísaný do BSM a malo byť na jeho úvahe, aký podiel na tomto byte nechá žalobkyni, nakoľko však nepoznal slovenské zákony, bol byt nesprávne zapísaný do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedol, že za peniaze z predaja bytu na Z. N.. X kúpil garáž v G. a Y. M.. Konštatoval, že kúpu všetkých nehnuteľností financoval mzdou získanou za svoju ťažkú prácu v N.. Za neodôvodnený považoval nárok žalobkyne zohľadniť prenájom jej bytu na Z.. G. Č.. X Y. L. s tým, že tento jej byt zarábal cca 400 EUR mesačne , penzia, ktorú spravoval jej syn K., bola cca 120 - 150 EUR mesačne a z tejto sumy sa 2x rekonštruoval jej byt. Žalovaný tvrdil, že byt na Z. sa predal za cca 2 milióny Sk a polovicu z tejto sumy míňala a minula žalobkyňa pre seba a svoje vnúčatá. Nárok na zohľadnenie peňazí získaných za prenájom jej bytu preto považoval za nedôvodný a chcel, aby bol všetok majetok prisúdený jemu, ako jedinému vlastníkovi, aby na penzijné roky nezostal bez strechy nad hlavou. Poukazoval na svoje príjmy v N., ktoré mu umožnili kúpu nehnuteľností na R..

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -17 zo dňa 05.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2015, bolo rozvedené manželstvo strán sporu, uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Ako príčinu vážneho rozvratu vzťahov medzi manželmi súd zistil rozdielnosť pováh a názorov účastníkov na život a riešenie rodinných problémov. Konštatoval, že za trvania manželstva nadobudli sporové strany do bezpodielového

spoluvlastníctva nehnuteľnosti: pozemok zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. P. S. v hodnote 26.629,47 EUR, byt č. XXX nachádzajúci sa na P. N.. Č.. X Y. L., m.č. G., v dome s.č. XXXX na parc. č. XXXX v hodnote 124.154,09 EUR, nebytový priestor - garáž nachádzajúca sa na R. N.. Y. L. v hodnote 16.449,88 EUR (10.966,59 a 5.483,29), hnuteľné veci motorové vozidlo P. M., EČV: L. v zostatkovej hodnote 2.000 EUR a motorové vozidlo zn. Y. M., EČV: L. v zostatkovej hodnote 30.000 EUR. Konštatoval, že zostatkovú hodnotu týchto motorových vozidiel, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe, žalovaný nerozporoval, (rozporoval len vlastníctvo žalobkyne k nim), nepredložil súkromný znalecký posudok o ich zostatkovej hodnote, ani nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie k ich zostatkovej hodnote. Uviedol, že sporným zostal spôsob vyporiadania nehnuteľností, keď žalovaný zastával názor, že všetok majetok nadobudnutý počas trvania manželstva so žalobkyňou je len jeho, nakoľko sa financoval len z ním zarobených peňazí, okrem auta P. M., ktorého sa ako uviedol v priebehu konania, vzdal v prospech žalobkyne. Sporným tiež zostal nárok žalobkyne na zohľadnenie jej príjmu z prenájmu bytu v jej vlastníctve na ul. Z.. G. Č.. X Y. L., keď tvrdila, že tento príjem je dôvodné pri vyporiadaní spoločného majetku zohľadniť ako financie, ktoré zo svojho majetku vynaložila na majetok spoločný.

5. Na základe zisteného skutkového stavu posúdil súd prvej inštancie vec právne podľa ust. , , a dospel k záveru, že všetky nehnuteľné veci, a aj veci hnuteľné

- dve autá, ktorých vyporiadania sa žalobkyňa domáhala, boli nadobudnuté za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného. Mal za to, že žalovaný nepreukázal, že by nešlo o nadobudnutie vecí do bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143 Obč. zák. Konštatoval, že je právne nevýznamné, že jeden z manželov má väčšie zásluhy na vytvorení majetku, ak na to mal lepšie predpoklady vzhľadom na jeho vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod., než druhý manžel, ktorému nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, domácnosť, udržiavanie spoločných vecí nevyužíval svoje schopnosti a možnosti. Pri prikázaní vecí do výlučného vlastníctva toho ktorého manžela vychádzal z hľadiska účelného využitia veci. Pri rozhodovaní o tom, ktorej sporovej strane má byť prikázaný do výlučného vlastníctva byt na P. N.. Č.. X Y. L. vychádzal z bytových pomerov strán v čase rozhodovania. Uviedol, že žalobkyňa je vlastníčkou X-izbového bytu na G. N.. Č.. X Y. L. a žalovaný inú možnosť bývania ako práve v byte na P. N.. Č.. X Y. L. nemá a preto predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal aj veľkú garáž v bytovom dome na R. N.., keď rovnako zohľadnil účelné využitie veci. Vzhľadom k tomu, že žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva motorové vozidlo Y. M., mal za to, že je účelné a racionálne, aby mal možnosť túto garáž užívať naďalej a v pomerne veľkej garáži mal možnosť parkovať toto pomerne veľké motorové vozidlo. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal pozemok v obci P. S., ktorý sama žiadala prikázať do jej vlastníctva, čo považoval za rozumné a spravodlivé a do jej vlastníctva prikázal aj motorové vozidlo P. M., ktoré aj užíva.

6. Nevyhovel návrhu žalobkyne, aby sa jej v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadnilo a nahradilo to, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, tvrdiac, že za prenájom svojho bytu na ul. Z.. G. Č.. X Y. L. do BSM vniesla sumu 96.507 EUR (86.577 + 9.930) keď, nájomné získané za nájom nehnuteľnosti vo vlastníctve len jedného za manželov patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci pochádza z oddeleného majetku len jedného z manželov. Konštatoval, že z ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že by z BSM boli vylúčené popri majetku, ktorý je tam výslovne uvedený, tiež výnosy z tohto majetku. Poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej výnosy, úžitky a prírastky veci patria do BSM, nech je vec sama v BSM, alebo vo vlastníctve jedného z manželov. Vychádzajúc z takéhoto právneho názoru mal za to, že do BSM patrí aj nájomné z bytu žalobkyne na ul. G. Č.. X Y. L.. Zároveň skonštatoval, že žalobkyňa ani nepreukázala, že toto nájomné vniesla do spoločného majetku, a ak sa tak aj stalo, sama uviedla, že bolo spotrebované. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov existovali. Podľa názoru prvoinštančného súdu, iné rozhodnutie o tomto nároku by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal tiež na to, že príjem žalobkyne do manželstva v sume cca 600 EUR mesačne, bol neporovnateľný s príjmom žalovaného, ktorý podľa listinného dôkazu predstavoval mesačne neporovnateľne vyššiu sumu (cca 4.000 dolárov mesačne), a to aj pri zohľadnení mzdy žalobkyne za vykladanie tovaru, prípadne inú prácu v obchodných centrách. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že žalovaný sa na nadobudnutí spoločného majetku, za ktorý boli zakúpené aj predmetné nehnuteľnosti a autá podieľal výrazne vyššou mierou.

7. Súd prvej inštancie ustálil hrubú hodnotu BSM vo výške 202.233,44 EUR, a čistú hodnotu BSM vo výške 202.233,44 EUR s tým, že žalobkyňa má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume 101.116,72 EUR a žalovaný má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume 101.116,72 EUR.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyni bol prikázaný majetok v celkovej sume 31.629,47 EUR a žalovanému bol prikázaný majetok v celkovej sume 170.603,97 EUR, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie sumu 69.487,25 EUR.

8. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila aj nárok na vyporiadanie R. G. zo Sociálnej poisťovne od roku 2007 do roku 2012 v celkovej výške 23.443 EUR, dávky z úradu sociálneho poistenia v N. (Social security) za roky 2007 až 2012 v celkovej výške 18.133 EUR a tiež mzdu v N. za 6 rokov z 10 ročného pobytu v N. v celkovej výške 61.538 EUR. V tejto časti vzala žalobkyňa žalobu späť a v dôsledku späťvzatia týchto nárokov, súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil.

9. O povinnosti strán sporu zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 6.066 EUR rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položky č. 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu tohto zákona.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania), s odôvodnením, že každý bol v konaní len čiastočne úspešný, a nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať až v prípade, keď sa strany nedohodli o vyporiadaní BSM, vyporiadanie BSM súdom bolo obom stranám na prospech, každej sa dostalo polovice spoločného majetku, preto nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorej z nich.

11. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyňa podala odvolanie proti výrokom I, II a IV, žalovaný podal odvolanie proti výrokom I a II. Žalobkyňa dôvodila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva pochybil, keď nezohľadnil príjem z prenájmu nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve na ul. Z.. G. Č.. X Y. L. v zmysle a v súvislosti s tým podľa jej názoru nesprávne uviedol, že tieto financie boli zasielané do N. a účastníkmi konania spotrebované, a preto ich nemožno zohľadniť pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedla, že viackrát deklarovala, že takto získaný príjem z prenájmu bol spravovaný jej synom na R. a použitý na kúpu ďalších nehnuteľností za trvania manželstva a nebol spotrebovaný spôsobom ako uvádza súd prvej inštancie. Podľa jej názoru príjem z prenájmu je potrebné zohľadniť ako čiastku, ktorú zo svojho výlučného majetku vynaložila na spoločný majetok. Podľa žalobkyne sú v jednotlivých bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku rozpory a to v súvislosti s možným zohľadnením jej príjmu z prenájmu. Poukázala na bod 25. rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol, že nemožno neuviesť, že príjem žalobkyne bol neporovnateľne nižší ako príjem žalovaného, z čoho vyplýva, že sa na majetku manželov, za ktorý boli nehnuteľnosti nakúpené, podieľal viac žalovaný, avšak v bodoch 10. až 14. uvádza, že väčšiu mieru podieľania sa na spoločnom majetku nemožno zohľadňovať, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na vzdelanie, schopnosti, profesiu atď.) ako druhý manžel, ak tomuto nie je možné vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje schopnosti. Poukázala tiež na bod 18. odôvodenia rozsudku, kde súd prvej inštancie uvádza, že nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pri vyporiadaní odklon od zásady rovnosti podielov. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri prikázaní jednotlivých hnuteľných a nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva sporových strán v tom, že rozdelil majetok výrazne nerovnomerne, keď žalobkyni prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľnú vec a nehnuteľnosť v hodnote 31.629,47 EUR a žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľnú vec a nehnuteľnosti v hodnote 170.603,97 EUR s povinnosťou výplaty 69.487,25 EUR. Namietala, že väčšiu časť majetku prikázal do vlastníctva žalovaného s povinnosťou výplaty 69.487,25 EUR bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal, či je žalovaný schopný uhradiť jej takúto sumu. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý prikázal byt na P. N.. X Y. L. žalovanému z dôvodu, že žalobkyňa je vlastníčkou iného bytu vo výlučnom vlastníctve a žalovaný nemá inú možnosť bývania. Namietala, že v prípade, ak by jej žalovaný chcel vyplatiť doplatok 69,487,25 EUR, na ktorý ho súd v dôsledku nerovnomerného rozdelenia zaviazal, nezostávalo by mu podľa jej názoru nič iné ako byt predať, čím by došlo k situácii, kedy by nemal vlastné bývanie, čomu malo vykonané rozdelenie zabrániť. Podľa žalobkyne takéto rozdelenie majetku má za následok jej neisté postavenie vzhľadom na možnosti získania svojho podielu na spoločnom majetku, na ktorý má zo zákona nárok, a jej neisté postavenie vo vzťahu k získaniu doplatku zhoršuje aj lehota na zaplatenie v dĺžke 90 dní, nakoľko sa domnieva,

že žalovaný by po prepise bytu na katastrálnom odbore tento predal a následne odišiel s kúpnou čiastkou, napr. do N., kde sa opakovane zdržiaval. Za spravodlivejšie rozdelenie spoločného majetku považuje také, že jednému bude prikázaný byt na P. X Y. L. v hodnote 124.154,09 EUR a povinnosť uhradiť doplatok 23.037,37 EUR (t.j. získaná hodnota 101.116,72 EUR), a druhému pozemok v hodnote 29.629,47 EUR + motorové vozidlo P. M. v hodnote 2.000 EUR + motorové vozidlo Y. M. v hodnote 30.000 EUR + garáž v hodnote 16.449,88 EUR + doplatok 23.037,37 EUR (t.j. získaná hodnota 101.116,72 EUR), čo je podľa jej názoru neporovnateľne vhodnejšie vzhľadom na vek sporových strán, nakoľko obaja sú G. s vekom XX a XX rokov. Podľa žalobkyne žalovaný nebude schopný uvedenú sumu doplatku uhradiť a naopak ona disponuje sumou na vyplatenie doplatku podľa ňou navrhnutého rozdelenia, a preto považuje za účelné, aby súd byt na P. X Y. L. prikázal žalobkyni a zároveň ju zaviazal uhradiť doplatok 23.03737 EUR žalovanému a žalovanému prikázal do jeho vlastníctva pozemok, motorové vozidlo P. M., motorové vozidlo Y. M. a garáž. Uviedla, že takéto rozdelenie navrhuje len v prípade, ak sa súd nestotožní s jej tvrdením ohľadom zohľadnenia, čo investovala z výlučne vlastných prostriedkov do spoločného majetku. K uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.066 EUR spoločne a nerozdielne uviedla, že podľa jej názoru poplatková povinnosť by mala byť rozdelená medzi sporové strany a každá strana by mala zodpovedať za úhradu svojej časti. Uviedla, že poplatková povinnosť nemôže vzniknúť spoločne v zmysle o súdnych poplatkoch, keďže strany sporu netvoria procesné spoločenstvo a vystupujú v spore na opačných stranách. Navrhla napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -291 zo dňa 20.4.2018 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne zmeniť a z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve prikázal do vlastníctva žalobkyne: byt č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na XX. posch. bytového domu na N.. P. Č.. X Y. L., súpisné č. XXXX, evidovaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom L., pre okres L. A., obec L. - H..Č.. G., k.ú. G., postavený na pozemku parcely reg. M., parc. č. XXXX, evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom L., pre okres L. A., obec L. - H..Č.. G., k.ú. G., a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6389/402969, v celosti, v hodnote 124.154,09 EUR, teda majetok v celkovej hodnote 124.154,09 EUR a do vlastníctva žalovaného prikázať: pozemok parcely reg. M., parc. č. XXXX/XX, o výmere 2091 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, evidovaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom V., pre okres V., obec P. S., k.ú. P. S., v celosti, v hodnote 29.629,47 EUR, motorové vozidlo P. M., EČV: L. v hodnote 2.000 EUR, garáž, t.j. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/292 na nebytovom priestore J. Č.. X - J., nachádzajúci sa na - X.J.., v novostavbe bytového domu na R. N.. Č.. X Y. L., vchod R. XE, XD, XC, XB, XA, k.ú. G., a na podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 323059/2313124 zapísaný na LV č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX) a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/146 na nebytovom priestore J. Č.. X - J., nachádzajúci sa na - X.J.. v novostavbe bytového domu na R. N.. Č.. X Y. L., vchod R. XE, XD, XC, XB, XA, k.ú. G., na podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 323059/2313124, oba zapísané na LV č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX), vedenom Okresným úradom L., pre okres L. A., obec L. - H..Č.. G., k.ú. G., (a s tým súvisiaci) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 45874378/48163006768 (poradové číslo XXX) a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 22937189/48163006768 (poradové číslo XXX) na pozemku parcely reg. M. parc. č. XXXX/XX, o výmere 8 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom L., pre okres L. A., obec L. - H..Č.. G., k.ú. G. v celosti v hodnote 16.449,88 EUR, motorové vozidlo Y. M., EČV: L. v hodnote 30.000,- EUR teda majetok v celkovej hodnote 78.079,35 EUR. Žalobkyňu zaviazal uhradiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 23.037,37 EUR do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

12. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na , , a rozhodnutia sp. zn. , , , . Namietal, že súd prvej inštancie v rozpore s cit. zákonnými ustanoveniami a ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít dostatočne neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, čím považuje napádané rozhodnutie za nepreskúmateľné. Uviedol, že žalobkyňa sa s ním dohodla, aby sa mohla na bližšie neurčenú dobu prekračujúcu trojmesačný turistický limit dostať do N. a tam, keďže neovládala tamojší jazyk, byť ním hmotne zabezpečená, nakoľko mal v tom čase slušný príjem a úspory. Podľa žalovaného súčasťou dohody bolo aj to, že z prostriedkov získaných pred vznikom manželstva zakúpi na R. nehnuteľnosti a hnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Uviedol, že syn žalobkyne, ktorému dôveroval, nakupoval

na svoje meno nehnuteľnosti, ktoré mal po jeho návrate na R. previesť na žalovaného, ako na výlučného vlastníka. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy a neskúmal, či boli nákupy vykonané za prostriedky, ktoré získal a usporil pred vznikom manželstva a v odôvodnení rozhodnutia sa tým nezaoberal. Konštatoval, že žalobkyňa žiadala do BSM zahrnúť aj nájomné z jej bytu na G. N.. Č.. X bez toho, aby vedela akokoľvek preukázať, že ho vniesla do BSM. Podľa názoru žalovaného si súd prvej inštancie v bodoch 13 a 23 odôvodnenia protirečí, čím považuje napádaný rozsudok za nepreskúmateľný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaný uviedol, že žalobkyňa nehovorila pravdu keď tvrdila, že za dobu trvania ich manželstva im bolo na ich spoločný účet v N. poukazované nájomné za prenájom bytu v jej vlastníctve, lebo v čase, keď sa kupovali nehnuteľnosti nemali žiadny spoločný účet ani na R. ani v N.. Za nepravdivú považuje aj výpoveď syna žalobkyne, ktorý uviedol, že žalovaný z N. poslal zo svojho účtu 8 platieb v celkovej sume 1.980.000 Sk (cca 66.000 USD) a tvrdil, že tieto čiastky na kúpu nehnuteľností osobne priniesol po čiastkach v hotovosti. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že z prenájmu jej bytu v osobnom vlastníctve prispela na kúpu týchto nehnuteľností. Uviedol, že syn žalobkyne porušil ústnu dohodu, ktorú spolu mali a pri prepise na katastri ho podviedol.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že tento v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti. Konštatovala, že manželstvo so žalovaným uzatvorili po zrelej úvahe, spolu vycestovali do N. a v čase vycestovania uhradila a vybavila aj splatenie jeho dlhu na R.. Uviedla, že majetok nadobudli počas manželstva zo spoločných peňazí, ktoré zarobili obaja v N. a do času podania návrhu na súd na vyporiadanie BSM, a ani počas rozvodového konania, žalovaným nebolo spochybnené spoločné vlastníctvo nehnuteľností a hnuteľných vecí. Mala za to, že žalovaný vedel, čo je zaznamenané v listoch vlastníctva a všetky úkony, pri ktorých zastupoval obe procesné strany jej syn K. F., boli vykonané korektne a po vzájomnej dohode. Uviedla, že žalovaný v odvolaní prvýkrát tvrdil, že mal úspory pred manželstvom a z týchto úspor boli nadobudnuté nehnuteľnosti a hnuteľné veci - motorového vozidlá počas manželstva a vyčítal súdu, že si uvedené riadne nezistil a neskúmal, „či boli nákupy vykonané za prostriedky získané žalovaným“ - usporené pred manželstvom. Skonštatovala, že k uvedenému tvrdeniu počas konania nepredložil žiadny dôkaz a toto jeho tvrdenie je podľa žalobkyne iba výmyslom. V ďalšej časti vyjadrenia zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní.

15. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne, že do N. vycestovali spolu a zdôraznil, že žalobkyňa prišla do N. na pozvanie. Uviedol, že pred uzavretím manželstva sa ústne dohodli, že všetko, čo si počas manželstva zadováži a neskôr kúpi, bude len výlučne jeho majetok. Konštatoval, že prostriedky z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, neboli preukázané, pretože nemali spoločný účet, a ešte pred rokom 2000 bol jej vlastný byt zrekonštruovaný za sumu 200.000 Sk. Uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, keď vôbec nezohľadnil byt na Z. Y. L., ktorý sa kúpil ako prvá nehnuteľnosť ešte v roku 2000, ktorý bol zakúpený za 1.200.000 Sk (cca 40.000 Eur) , avšak táto nehnuteľnosť nebola nikdy zapísaná na katastri, pretože tento byt predal, a za to neskôr kúpil karavan a garáž. Konštatoval, že predajom tohto bytu sa získalo 3.100.000 SK (cca 100.000 EUR) a jeho prenájmom v období medzi jeho zakúpením a neskorším predajom sa získalo cca 40.000 EUR spolu 140.000 EUR, ktorou sumou disponoval ešte pred vstupom do manželstva. Uviedol, že prostriedky na zakúpenie tohto bytu priniesol z finančných úspor z našetrenej penzie, ktoré vznikli ešte pred manželstvom. Tvrdil, že zo svojho sporiaceho penzijného účtu G. O. J., C., (2. pilier) predčasne vybral 17.000 dolárov a dal na kúpu tohto bytu v hotovosti. Ďalšie peniaze po zrušení tohto penzijného účtu dostal až po ukončení pracovného pomeru a nástupu do penzie, a to vo výške 16.443,47 dolárov. Tieto peniaze (17.000 + 16.443,47 celkom 33.443,47 dolárov), ktoré sú podľa žalovaného súčasťou jeho celoživotného sporenia na G. nemôžu byť podľa jeho názoru zahrnuté do BSM. Konštatoval, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy peniaze, ktorými disponoval z úspor, ešte pred uzavretím manželstva a vzal do úvahy iba 200.000 EUR , ktoré rozdelil na základe rovnosti podielov v pomere 1:1, a vôbec nevzal do úvahy , ktorý uvádza „Ďalej sa prihliadne na to, ako sa kto zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí“. Podľa žalovaného, keď sa počíta z rovnosti podielov z 200.000 EUR, čo rozhodol súd a jeho 140.000 EUR, ktoré nadobudol ešte pred manželstvom, tak je to spolu 340.000 EUR, avšak on skončil s podielom 100.000 EUR a žalobkyňa s 240.000 EUR, čo nepovažuje za rovnosť podielov.

16. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa tak, že sa pridržiava svojej doterajšej písomnej argumentácie, ako aj argumentácie prednesenej na pojednávaní, a uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení len opätovne fabuluje a zavádza, pričom jeho vyjadrenie obsahuje len stále sa opakujúce tvrdenie o tom, že ho mala podviesť a okradnúť. Konštatovala, že pokiaľ by nakladanie s majetkom manželov nebolo v poriadku, spochybňoval by to žalovaný už oveľa skôr už v čase, keď profitoval zo zisku z takéhoto nakladania. Uviedla, že žalovaný v doterajšom priebehu konania len zavádzal, svoje tvrdenia súdu nepodložil jediným adekvátnym dôkazom, ani inak nepreukázal svoje nároky a celá jeho argumentácia stojí len na jeho tvrdeniach. Mala za to, že žiadnym dôkazom, listinou, či svedkom nepresvedčil súd o svojich tvrdeniach, že mu patrí celý majetok bývalých manželov, pretože je zjavné, že zo všetkých okolností prípadu jednoznačne v zmysle právnych predpisov vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú bezpochyby súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že argument žalovaného, ktorý uviedol prvýkrát až v odvolaní, že mal úspory pred manželstvom a z týchto úspor boli nadobudnuté nehnuteľnosti a hnuteľné veci - motorového vozidlá počas manželstva, nepodložil žiadnymi dôkazmi a je len v rovine jeho tvrdení, pričom v zmysle zákona bol takéto dôkazy povinný predložiť včas, a to aj bez výzvy súdu. Toto jeho tvrdenie žalobkyňa považuje za špekulatívne a účelové. Následne opätovne zopakovala svoju argumentáciu z predchádzajúcich podaní.

17. Žalovaný vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobkyne nesúhlasil s jej argumentáciou. Opätovne namietal, že byt na Z. N.., bol zakúpený výlučne za jeho úspory a zo zisku z jeho predaja sa kúpila garáž a M.. Opätovne namietal výpoveď syna žalobkyne, ktorý podľa žalovaného nevypovedal pravdivo a aj tvrdenia žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa sa o spravodlivom mimosúdnom vyrovnaní nechcela dohodnúť a tak podala návrh na súd, ktorým chce pomocou vykonštruovaných machinácií dosiahnuť rozdelenie majetku s podstatne výhodnejším majetkovým prospechom pre seba. Zopakoval tiež argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich podaniach, preto ju odvolací súd opätovne neuvádza. Navrhol na základe predložených dôkazov a argumentov rozhodnúť v jeho prospech a celý zostávajúci majetok prisúdiť jemu.

18. Odvolací súd, ktorý nebol viazaný rozsahom odvolania ( ) a bol viazaný dôvodmi odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolania sporových strán nie sú dôvodné. Podľa ust. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 19. Podľa ust. a veta prvá , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. V podaných odvolaniach si sporové strany zhodne uplatnili odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ).

22. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. S poukazom na vyššie citované ustanovenie a prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako bývalých manželov spôsobom uvedeným v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia, v zmysle zásady parity (rovnosti) podielov a ostatných zásad uvedených v ust. . Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska stranami sporu určeného predmetu vyporiadania ich bezpodielovového spoluvlastníctva a potreby jeho vyporiadania, jeho výsledky aj náležite zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dostatočne sa zaoberal tiež relevantnými argumentmi sporových strán, podrobne vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery aj riadne a presvedčivo zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedený spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť ( ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam.

25. Podľa ust. , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa ust. a , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa ust. , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 26. Ust. svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdom umožňuje, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití . Z ust. vyplývajú pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva tieto zásady: a) Podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba

hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne.

b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Uvedené však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov.

c) Pri vyporiadaní sa prihliadne tiež na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.. 27. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán sporu a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi strany sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch. 28. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. , sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi sporových strán, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné. Z odvolania žalobkyne odvolací súd zistil, že v rámci spôsobu, ktorým súd prvej inštancie vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným, nesúhlasí so spôsobom rozdelenia majetku z BSM, ktorým súd prvej inštancie rozdelil majetok podľa jej názoru výrazne nerovnomerne, keď do jej výlučného vlastníctva prikázal hnuteľnú vec a nehnuteľnosť v hodnote 31,629,47 EUR a žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľnú vec a nehnuteľnosti v hodnote 170.603,97 EUR s povinnosťou výplaty 69.487,25 EUR. Na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že mal pri vyporiadaní BSM zohľadniť príjem z prenájmu nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve na ul. Z.. G. Č.. X Y. L. v zmysle . Považuje za nespravodlivé, že súd prvej inštancie prikázal väčšiu časť majetku do vlastníctva žalovaného, s povinnosťou výplaty 69 487,25 EUR bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal, či je žalovaný schopný vyplatiť jej takúto sumu vzhľadom na jeho G. vek a jeho zázemie. Z odvolania žalovaného okrem tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku zistil, že nepovažuje za správne vyporiadanie BSM, keď súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalobkyne pozemok nachádzajúci sa v k.ú. P. S., v hodnote 31 629, 47 EUR a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 69 487,25 EUR a neprihliadol na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. 29. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že všetky uvádzané odvolacie námietky a argumenty sú nedôvodné a právne bezvýznamné. Pokiaľ žalobkyňa namieta spôsob vyporiadania hnuteľných a nehnuteľných vecí medzi stranami, právna úprava vyporiadania BSM neurčuje konkrétne pravidlá, ako majú byť veci každému z manželov prikázané. v ukladá, aby vyporiadanie BSM bolo vykonané podľa zásad uvedených v ustanovení . Toto ustanovenie tak svojou všeobecnou formuláciou, ako aj tým, že výpočet hľadísk, na ktoré sa má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť, je uvedený len ako príklad, poskytuje široké možnosti prihliadnuť podľa okolností prípadu na najrôznejšie (aj v tomto zákonnom ustanovení neuvedené) skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade a použití tohto ustanovenia preto súdy musia vychádzať z okolností konkrétneho prípadu a snažiť sa o to, aby súdne rozhodnutie, ktorým sa vyporiadava BSM, v rámci danom platnými zákonnými

ustanoveniami, upravilo majetkové vzťahy medzi nimi čo najúčelnejšie. Pre určenie, ktoré konkrétne veci majú byť každému z manželov pridelené, zákon neustanovuje výslovne žiadne hľadiská - určujúcim je zásadne účelné využitie veci tak, aby pokiaľ možno nebolo treba vyrovnanie peňažnou sumou. Tento postup však nie je bezvýnimočný. V súdnej praxi sa v konaniach o vyporiadanie BSM uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno (najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či na oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané tej strane, ktorá ich mala naposledy v držaní a u ktorej došlo k jej amortizácii (podporne viď napr. rozsudok NS ČR sp.zn. zo dňa 02.12.2003). V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri prikázaní hnuteľných aj nehnuteľných vecí postupoval dôsledne podľa uvedených zásad a v rámci konečného majetkového vyporiadania zohľadnil aj to, kto veci dlhodobo užíva, bytové pomery strán a účelnosť využitia vecí. Z tohto dôvodu správne prikázal byt, garáž a motorové vozidlo Y. M. do výlučného vlastníctva žalovaného, a ostatné veci, pozemok nachádzajúci sa v k. ú. P. S., motorové vozidlo P. M., prikázal žalobkyni s uložením povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 69 487,25 EUR. K súdom prvej inštancie vyporiadaniu vecí žalobkyňa neponúkla v odvolaní alternatívnu skutkovú ani právnu argumentáciu, zotrváva len na argumentácii uvádzanej už v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd prvej inštancie riadne a dôsledne vysporiadal, a na ktorú odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje podľa . Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil i otázku navrhovaného zohľadnenia a nahradenia nájomného získaného za nájom nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vyporiadaniu podliehajú aj výnosy, úžitky a prírastky veci, ktoré patria do BSM (napr. peniaze z uhradenej pohľadávky), bez ohľadu na to, či už vec sama je v BSM manželov alebo vo vlastníctve jedného z manželov (judikát R 42/1972). Odvolací súd sa s popísanými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, v plnom rozsahu na ne odkazuje, pričom sama žalobkyňa v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, spôsobilé privodiť zmenu týchto záverov. K odvolacej argumentácii žalobkyne týkajúcej sa jej neistého postavenia vzhľadom na možnosti získania svojho podielu na spoločnom majetku v súvislosti s lehotou na zaplatenie doplatku v dĺžke 90 dní odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k tejto námietke odvolateľky nepovažuje túto lehotu za neprimeranú vzhľadom na výšku finančného vyrovnania, ktoré je povinný žalovaný uhradiť. Súd prvej inštancie stanovil podľa odvolacieho súdu primeranú lehotu splatnosti aj vzhľadom k zohľadneniu výšky vyrovnacieho podielu aj za účelom poskytnutia priestoru žalovanému na zabezpečenie potrebných prostriedkov. 30. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného, a ním tvrdené skutočnosti, že veci, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM boli nadobudnuté z jeho úspor, ktoré mal pred uzavretím manželstva, z ktorých tieto hnuteľné a nehnuteľné veci obstaral za trvania manželstva, žalovaný neuvádza žiadne okolnosti, s ktorými by sa nezaoberal a nevysporiadal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a nepreukázal, že by nešlo o nadobudnutie vecí do BSM podľa Obč. zák. Vzhľadom na to, že žalovaný okrem tvrdenia, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho úspory, a že z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím manželstva bol kúpený byt na Z. N.. Y. L., z prenájmu ktorého získali 40 000 EUR, a ktorý sa následne predal, neponúkol v odvolacom konaní žiadnu argumentáciu, spôsobilú privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie v tejto časti. Odvolací súd jeho odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a stotožňuje sa so závermi prvoinštančného súdu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní doložil dôkaz, výpis z G. sporenia u jeho posledného zamestnania vo výške 16.443,47 dolárov, výpis zo sporožírového a devízového účtu, Faktúru - Rechnung v hodnote 39.467,43 EUR, faktúru za garáž, odvolací súd zdôrazňuje, že opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy za taxatívne stanovených podmienok. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa predmetnými listinami predloženými žalovaným po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie, nemohol vecne zaoberať, pretože na to neboli splnené zákonné podmienky v zmysle . Je zrejmé, že predložené listiny sa netýkajú procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, resp. nemá nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný ďalej netvrdil a ani nepreukázal, že by tieto listiny bez svojej viny nemohol uplatniť v prvoinštančnom konaní. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany civilného súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana nemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej

povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 20.03.2008). 31. Žalobkyňa napadla odvolaním aj výrok IV, ktorým súd prvej inštancie zaviazal strany sporu zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 6.066,- EUR na účet Okresného súdu Bratislava IV . Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov je poplatníkom navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu (písm. a)), resp. obe strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu (písm. c)). Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. Podľa zákona v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Podľa položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona poplatok zo žaloby na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je 66 Eur a za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom je 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1 %, najmenej však 66 Eur a najviac 16.596,50 Eur. Z citovaných ustanovení zákona celkom jednoznačne vyplýva, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je z hľadiska poplatkového špecifickým druhom konania, v ktorom sa konanie spoplatňuje výberom až 2 poplatkov a to pri začatí konania vyrubením poplatku z návrhu (ustanoveného pevnou sumou) a pri skončení konania vyrubením ďalšieho poplatku za samotné vyporiadanie (ustanoveného percentnou sadzbou zo základu poplatku a tiež dolnou a hornou hranicou poplatku, vymedzenými pevnými sumami, pričom výška percentnej sadzby poplatku je závislá na spôsobe skončenia konania, teda na povahe rozhodnutia končiaceho konanie). Osoba poplatníka prvého z poplatkov je vždy len jedna a je ňou navrhovateľ príslušného konania, v prípade druhého z poplatkov naopak poplatníkmi sú zásadne obaja bývalí manželia. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd prvej inštancie správne aj o poplatkovej povinnosti.

32. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV. (aj vo výrokoch o súdnom poplatku za vyporiadanie BSM a o náhrade trov konania) podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení tak, že vzhľadom na predmet sporu, ktorým je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na osobitné procesné postavenie strán (iudicium duplex), stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).