Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csr-1-2021.pdf
PDF · 165.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csr/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne : R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. XXX/X, R., zastúpená: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. 33/08/20 zo dňa 13.04.2021 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 45 744 939, pred rozhodcom JUDr. Róbertom Šimkom.
II. Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 26.07.2021 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 33/08/20 zo dňa 13.04.2021 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 45 744 939, pred rozhodcom V.. L. O.. Uviedla, že dňa 27.04.2021 prevzala tento rozhodcovský rozsudok. Poukázala na to, že v konaní pred rozhodcovským súdom sa prejednával spotrebiteľský spor, pričom súd neskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú ona považuje za neplatnú a teda táto ani nemôže zakladať právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva, hoci bola uvedená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky, jej návrh je pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy, nemôže o nej vyjednávať. Môže len odmietnuť návrh ako celok. Podľa nej žalovaný nepreukázal individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy. Podľa rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory mohli riešiť buď len pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa musí takto zahájenému konaniu podrobiť. Mala za to, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pretože skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva umožňujúca riešiť spory aj pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovať spor spotrebiteľom je skôr len teoretická, pričom značnú nerovnováhu spôsobuje už len to, že druhá zmluvná strana nanúti spotrebiteľovi podrobenie sa právomoci rozhodcu silnejšou zmluvnou stranou. Žalobkyňa nemohla do znenia rozhodcovskej zmluvy vstupovať, pričom zmluvu o úvere ako aj rozhodcovskú zmluvu musela podpísať v jednom momente ako súbor predložených listín bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Preto nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Žalobkyni tak bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie zmluvy
síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje to, aby zákonné ustanovenie dodržané nebolo, a teda zákon obchádza. Nič na tom nemení ani jej možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, pretože táto je neplatná a od neplatnej zmluvy sa platne odstúpiť nedá.
2.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne sú podľa neho v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a tiež v rozpore s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinným od 01.01. 2015 (t.j. v čase uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy číslo XXXXXXXXXX a v čase rozhodcovského konania 33/08/20) a tiež žalobkyňa cituje nesprávne časové znenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je formulárové, nemohlo by byť dôvodom neplatnosti. Podstatou zákona č. 335/2014 Z.z. je, že úprava nezakazuje, aby rozhodcovské konanie začal dodávateľ a ani nevyžaduje, aby spotrebiteľ dával osobitný súhlas v čase podania žaloby dodávateľom. Žalobkyňa sa rozhodla spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom túto jednostranne zrušiť. Priamo zákon č. 335/2014 Z.z. predpokladá, že súčasťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sú vopred predformulované časti, napríklad poučenie v zmysle prílohy č. 1 k uvedenému zákonu. Inak povedané, právna úprava sama predpokladá formulárovú podobu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Zákon č. 335/2014 Z.z. stanovil formálne a obsahové požiadavky na spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Medzi ne neurčil požiadavku na individuálne dojednanie tak, ako pri žiadnej spotrebiteľskej zmluve takúto požiadavku neurčuje žiadny zákon. Znenie rozhodcovskej zmluvy je plne v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z. Obsahuje, okrem iného poučenie v znení predpísanom v prílohe č. 1 k uvedenému zákonu. Ak zákonodarca určil poučenie ako povinnú náležitosť, potom je zrejmé, že tým vyslovil aj predpoklad a podmienku pre informovanosť spotrebiteľa. Tvrdenie žalobkyne, že rozhodcovská zmluva má ju nútiť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak ho začne dodávateľ, je v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z.z. najmä s § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. a navyše tento zákon sám predpokladá, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie je možné začať aj na základe žaloby podanej voči spotrebiteľovi, pričom tento zákon upravuje osobitné informačné povinnosti práve pre prípad, ak sa spotrebiteľské rozhodcovské konanie začne na základe žaloby podanej voči spotrebiteľovi. Pre podanie žaloby alebo pre začatie konania okrem uzavretia rozhodcovskej zmluvy nevyžaduje žiadne osobitné súhlasy spotrebiteľa (okrem uzavretia spomenutej rozhodcovskej zmluvy) a ani neurčuje, že len spotrebiteľ môže podať žalobu. Teda rozhodcovská zmluva nemôže byť neplatnou len preto, že konanie môže začať aj dodávateľ. Žalovaný uvádzal, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je individuálne dohodnutým právnym úkonom, keďže takým je každé také ustanovenie, ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať. Navyše rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pre získanie úveru, a teda k jej uzavretiu vôbec nemusí dôjsť . Okrem toho je tu možnosť jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy úkonom dlžníka - odstúpením aj bez uvedenia dôvodu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že nemusí uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, naviac spotrebiteľ v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok a navyše spotrebiteľ mohol po prehodnotení od nej v lehote 14 dní odstúpiť. Žalovaný tiež poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov, ktoré vyhodnotili totožnú rozhodcovskú zmluvu ako platne uzavretú. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje tak podľa neho všetky náležitosti podľa označeného zákona, teda je písomná, formálne a obsahovo oddelená od spotrebiteľskej úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne dojednania nesúvisiace s rozhodcovským konaním, obsahuje identifikačné údaje jej strán v rozsahu požadovanom zákonom, obsahuje označenie úverovej zmluvy, na spory z ktorej sa vzťahuje, obsahuje označenie stáleho rozhodcovského súdu uvedením jeho názvu a sídla, webového sídla, obsahuje poučenie podľa prílohy č. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nebola podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy a žiadnym spôsobom neobmedzuje možnosť spotrebiteľa obrátiť sa na súd. V článku 7 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je obsiahnuté podrobné poučenie v znení doslovnom, ako ukladá zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v prílohe č. 1. Tvrdenie, že rozhodca stáleho rozhodcovského súdu neskúmal platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je v rozpore s rozhodcovským rozsudkom, konkrétne s jeho bodom 6., 7. a 8. odôvodnenia. Tvrdenia žalobkyne považoval žalovaný za účelové,
pretože ich nepoužila ani v rozhodcovskom konaní, hoci prevzala výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a v 30 dňovej lehote nepredložila žiadne vyjadrenie.
3. Ďalšie vyjadrenie žalobkyňa nepodala.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.02.2022, na ktoré sa strany sporu nedostavili, hoci obe boli naň riadne a včas predvolané, keďže zástupcovia strán prevzali predvolanie na pojednávanie do vlastných rúk. Podaním doručeným súdu dňa 31.01.2022 žalovaný ospravedlnil cestou svojho právneho zástupcu neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Podaním doručeným súdu dňa 22.02.2022 žalobkyňa cestou svojho zástupcu tiež ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, rovnako ako neúčasť zástupcu a súhlasila, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával v ich neprítomnosti. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise vrátane oboznámenia obsahu pripojeného rozhodcovského spisu sp.zn. 33/08/2020 a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Rozhodcovským rozsudkom vydaným Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. rozhodcom V.. L. O. pod sp.zn. 33/08/20 dňa 13.04.2021bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 1.927,44 eur, zmluvnú pokutu 0,04% denne a úrok z omeškania 0,4% ročne z jednotlivých tam uvedených dlžných súm až do zaplatenia tak, že tento úrok a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 2.900,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 2.900,- eur len 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.927,44 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 140,30 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške súdneho poplatku 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia 220,68 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 27.04.2021.
7. V rozhodcovskom rozsudku sa uvádza, že žalovaný ako veriteľ (v rozhodcovskom konaní žalobca) dňa 18.05.2017 uzatvoril so žalobkyňou (v rozhodcovskom konaní žalovanou) ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver v sume 2.900,- eur za dohodnutých podmienok. Dlžník neplnil splátky úveru riadne a včas, bol na ich plnenie upozornený upomienkami a vzhľadom na pokračujúce neplnenie splátok, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 22.01.2019. Dlžník uhradil len sumu 2.164,08 eur, hoci mal zaplatiť sumu 4.091,52 eur. Dlžník mal splatiť 48 splátok po 85,24 eur mesačne. Na tomto skutkovom základe bol uplatnený nárok v rozhodcovskom konaní, pričom tento bol rozhodcom vyhodnotený ako dôvodný v celom rozsahu. Skutkový stav bol prakticky zhodne opísaný v žalobe, na základe ktorej bolo začaté rozhodcovské konanie dňa 20.08.2020. K žalobe boli doložené výzva - pokus o zmier z 25.01.2019, ktorou bola žalobkyňa vyzvaná na úhradu žalovanej sumy. Oznámenie o zosplatnení zo dňa 02.12.2018, ktorou bolo žalobkyni oznámené, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 16, 17 a 18 zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v sume 255,72 eur. Bolo jej oznámené, že ak sa dostane do omeškania s ktoroukoľvek splátkou o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzku zo zmluvy o úvere. Listinu žalobkyňa prevzala dňa 06.12.2018. Okrem toho bol pripojený prehľad platieb, podľa ktorého žalobkyňa vyčerpala sumu 2.900,- eur a vykonala čiastočné úhrady od 21.06.2017 do 30.01.2020.
8. Z rozhodcovského spisu sa súd oboznámil ešte so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.05.2017, na základe ktorej bol žalobkyni ako dlžníčke poskytnutý úver v sume 2.900,- eur, pri úroku 18,03% ročne, odplate 18,03% ročne, RPMN 19,54%, priemernej hodnote RPMN 14,84%, celkových nákladoch 1.191, 52 eur, celkovej čiastke 4.091,52 eur, pri 48 mesačných splátok v sume 85,24 eur splatných k 19.dňu v mesiaci od 19.06.2017 do 19.05.2021. V bode 11.1 zmluvy bolo obsiahnuté ustanovenie o zmluvnej pokute. Podľa sadzobníka poplatkov prvá upomienka je zdarma, druhá upomienka je spoplatnená sumou 30,- eur.
9. Dňa 18.05.2017 strany uzavreli Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam uvedených stálych rozhodcovských súdov (vrámci nich
aj rozhodcovský súd, ktorý vec aj prejednal). Rozhodcovská zmluva je podpísaná obomi zmluvnými stranami na samostatnej listine.
10. V rozhodcovskom konaní bola žalobkyňa (tam žalovaná) vyzvaná listom zo dňa 10.09.2020 na podanie žalobnej odpovede, ktorá jej bola doručovaná s poučením o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi, čo jej bolo doručené dňa 14.09.2020, ale na ktoré písomnosti nereagovala.
11. Podľa súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi v rozhodnom období 1. Štvrťroku 2017 pre ostatné spotrebiteľské úvery od 1500 do 6500 eur v splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná hodnota RPMN 14,84% a najvyššia prípustná výška odplaty 19,62%. Tieto dôkazy zabezpečil súd.
12. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, (1) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. (2) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. (3) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1
Podľa § 3 ods. 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, (5) Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. (6) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými dôkazmi.
Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, (1) Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. (3) Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 47 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, (1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť
predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. (2) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. (3) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
Podľa ustanovenia § 2 písmeno d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
13. Súd v prvom rade konštatuje, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 27.04.2021, na súde bola žaloba o jeho zrušenie podaná dňa 26.07.2021, a teda v lehote 3 mesiacov od jeho doručenia podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.
14. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je špecifickou žalobou, ktorú predpokladá zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom v konaní súd skúma, či sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a síce tie, ktoré uvedie žalobca v žalobe
a ex offo aj tie podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) a i) až l) (§ 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z.). Súd preto skúmal primárne námietku žalobkyne, ktorá vytýkala neplatnosť rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy. Súd po vykonanom dokazovaní má ale za to, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli platnú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky potrebné náležitosti v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., pričom ide o samostatnú zmluvu, s možnosťou odstúpenia od nej. Súd uvádza, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy, ktorá obsahovala len dojednania týkajúce sa rozhodcovského konania. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2. zmluvy) a zároveň z nej vyplýva aj právo spotrebiteľa na jednostranné odstúpenie od zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia (bod 5. zmluvy). Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o úvere môžu byť riešené alternatívne pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, a teda dávala možnosť výberu medzi nimi. Rozhodcovská zmluva obsahovala aj poučenie spotrebiteľa pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, ktoré úplne korešponduje so vzorovým poučením, ktoré je prílohou č. 1 k zákonu č. 335/2014 Z.z. a ktoré tak v súlade so zákonom tvorilo súčasť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa tak bola plne informovaná o tom, čo znamená uzavretie tejto zmluvy, aké to má dôsledky a aké má spotrebiteľ práva v súvislosti s rozhodcovským spotrebiteľským konaním. Dostala tak dostatočné informácie pre to, aby sa mohla rozhodnúť, či zmluvu uzavrie, resp. po dodatočnom preštudovaní mala možnosť svoje rozhodnutie zvážiť a od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v dostatočnej lehote. Jej neuzavretie by pritom nemalo za následok, že by nedostala úver, čoho si musela byť vedomá, pretože to zmluva v bode 2 výslovne uvádza. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy dospel súd k záveru, že táto rozhodcovská zmluva má charakter individuálneho ustanovenia, keď v ustanovení článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Ustanovenie tohto článku zmluvy si mohla žalobkyňa predtým, ako predmetnú zmluvu podpísala, prečítať a uvedomením si všetkých jej následkov podpísať alebo sa rozhodnúť, že ju nepodpíše. Žalobkyňa v konaní netvrdila žiadnu skutočnosť, že by z nejakého konkrétneho dôvodu nemohla sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy vopred oboznámiť. V danom prípade nie je spotrebiteľská rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nejde o text, ktorý by bol neprehľadne včlenený medzi iný text a mohol by uniknúť pozornosti žalobkyne. Táto bola uzatvorená na samostatnej listine vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy. Text bol síce pripravený vopred žalovaným ako veriteľom, jej uzatvorenie však nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere, o čom bola žalobkyňa výslovne písomne poučená v úvode textu rozhodcovskej zmluvy, a teda súd má za to, že jej nebola takáto zmluva vnútená, mohla ale nemusela na ňu pristúpiť. Nejednalo sa teda o podmienku, bez ktorej by nebola bývala úver od žalovaného získala. Zo zmluvy navyše vyplývalo žalobkyni právo od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu v dostatočne dlhej 14 dňovej lehote bez negatívnych následkov na základný záväzkový vzťah, ktorú možnosť ani nevyužila. Dokonca dôvody, ktoré teraz ohľadom rozhodcovskej zmluvy tvrdí, netvrdila ani v samotnom rozhodcovskom konaní. Podľa súdu nič nedáva podklad pre záver, že by bola zmluva žalobkyni nanútená. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Sama žalobkyňa v žalobe uvádza, že obsah rozhodcovskej zmluvy nemala možnosť ovplyvniť a o ňom vyjednávať, ale mala možnosť ju prijať alebo odmietnuť len ako celok. V praxi ani nie je možné si dosť dobre predstaviť vyjednávanie o rozhodcovskej doložke, pretože táto buď je uzatvorená s povinnými zákonnými náležitosťami, alebo nie je, pričom priestor na vyjednávanie a ovplyvnenie jej obsahu je skutočne minimálny, ak vôbec nejaký. Nakoniec, to, že sa bude z väčšej časti jednať o formulárovú rozhodcovskú zmluvu predpokladal aj samotný zákon č. 335/2014 Z.z., keď naformuloval v prílohe č. 1 poučenie, ktoré musí byť súčasťou zmluvy a do obsahu ktorého napokon ani nemožno zasahovať, ak má toto korešpondovať s obsahom zákonom stanoveného poučenia pre spotrebiteľa. Podstatné preto podľa súdu je, že tak, ako žalobkyňa sama uvádza, mala možnosť na túto rozhodcovskú zmluvu aj nepristúpiť s tým, že by to nemalo žiaden vplyv na to, že by i tak dostala požadovaný úver. To je hlavné pre posúdenie toho, či reálne žalobkyňa mala právo voľby "chcem úver s rozhodcovskou zmluvou", alebo "chcem úver ale bez rozhodcovskej zmluvy", a teda či individuálne mohla ovplyvniť, či bude alebo nebude aj zmluvnou stranou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, alebo len stranou úverovej zmluvy. V danom prípade nepochybne právo voľby bolo jasne dané, žalobkyňa by úver dostala tak či onak aj bez rozhodcovskej zmluvy. Navyše toto právo voľby mohla žalobkyňa realizovať s vedomím všetkých informácií, ktoré mali byť žalobkyni poskytnuté podľa zákona a ktoré aj boli súčasťou zmluvy ako poučenie. Nakoniec, po
dôslednom dodatočnom zvážení a premyslení, mohla tiež od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Napokon, ak by aj súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako takú, ktorá nebola individuálne dohodnutá, to samo osebe ešte neznamená, že táto je aj automaticky neprijateľná, a teda neplatná, pretože na splnenie tejto podmienky by musela byť daná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne. Toto ale súd vôbec nevzhliadol. Samotná skutočnosť, že spotrebiteľ sa musí podriadiť rozhodcovskému súdu, ak sa dodávateľ rozhodne podať žalobu na niektorý z tam uvedených rozhodcovských súdov a nie na všeobecný súd, nespôsobuje neplatnosť zmluvy pre jej neprijateľnosť, pretože aj samotný zákon č. 335/2014 Z.z. predpokladá, že žalovaným v rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní môže byť aj spotrebiteľ. V takomto prípade ale napr. zakotvuje povinnosť osobitného poučenia, ktorého sa, mimochodom žalobkyni (tam žalovanej) dostalo spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede, kde bola osobitne poučená o právach a povinnostiach, na čo ani nereagovala. Rozhodcovská doložka pritom neobsahuje ani to, aby spory boli riešené výlučne iba pred rozhodcovským súdom a ani dokonca pred jediným rozhodcovským súdom, pretože je možné si vybrať aj medzi viacerými z nich a napokon aj medzi rozhodcovským a bežným štátnym súdom. Napokon, žalobkyňa v žalobe poukazovala na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou taká, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Odhliadnuc od toho, že účastníkmi dojednaná rozhodcovská zmluva k uvedenému žalobkyňu ani nenúti, podstatné je upriamiť pozornosť na to, že v čase uzatvárania rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu, toto ustanovenie malo už iné znenie, než žalobkyňa uvádza, a síce za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa posudzovala taká, ktorá vyžaduje, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Avšak v tejto súvislosti treba dodať, že podmienky kladené na rozhodcovskú spotrebiteľskú doložku v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. boli v prejednávanej veci riadne dodržané. Ako už bolo vyššie uvedené, táto je písomná, oddelená obsahovo aj formálne od spotrebiteľskej zmluvy, nesúvisiace ustanovenia v zmluve uvedené nie sú a má všetky zákonné náležitosti a vzťahuje sa na spor zo spotrebiteľskej zmluvy - v tomto prípade zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z.). Súčasne táto neurčuje konkrétneho rozhodcu ani sa ňou nepodmieňuje uzavretie úverovej zmluvy (§ 3 ods. 4 a 5 zákona č. 335/2014 Z.z.). Spotrebiteľ má v zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy stále zachované právo sa obrátiť na súd a toto právo mu napokon v každom prípade aj prislúcha aj v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. Ak žalobkyňa napokon poukazovala na rozhodnutia viacerých súdov týkajúce sa posudzovania platnosti rozhodcovskej zmluvy, súd uvádza, že tieto sa týkali posudzovania platnosti a nárokov na rozhodcovskú zmluvu so spotrebiteľom v režime skoršieho zákona č. 244/2002 Z.z., kedy vôbec neboli tak dôsledne a prísne ustanovené náležitosti rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom a podmienky jej uzatvárania. V režime zákona č. 335/2014 Z.z. sú podmienky, náležitosti stanovené celkom jasne, zrozumiteľne a v kontexte týchto ustanovení preto súd platnosť rozhodcovskej zmluvy aj dôsledne posudzoval a dospel k záveru, že táto je platná.
15. Žalobkyňa iné dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku neuvádzala, ale v súlade s § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. súd skúmal povinne aj naplnenie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa c/, e/ a i/ až l/, pričom dospel k záveru, že je naplnený dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. i/ uvedeného zákona, nakoľko stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. V rozhodcovskom rozsudku rozhodca citoval a poukázal na to, že aplikoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (cituje zákon č. 129/2010 Z.z., príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách) a dospel k záveru o tom, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom. Súd má však za to, že stály rozhodcovský súd síce konštatoval aplikáciu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto malo vplyv na výsledok sporu. Súd konštatuje, že toto avizoval vrámci predbežného právneho posúdenia na pojednávaní, uviedol konkrétne aj to, v čom vidí nedostatky spočívajúce v rozpore s ustanoveniami určenými na ochranu spotrebiteľa. Strany sa však pojednávania nezúčastnili. Najmä žalovaný si tak svojou neprítomnosťou na pojednávaní znemožnil reagovať na toto právne posúdenie predložením argumentov na svoju obranu, čo však musí ísť výlučne na jeho vrub.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 18.05.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 2.900,- eur, ktorý žalobkyňa vyčerpala, pričom na úver uhradila podľa
prehľadu platieb sumu 2. 164,08 eur. Uzavretím zmluvy o úvere vznikol právny vzťah, ktorý je nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalovaný a žalobkyňa uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe uzatvorenej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Na uvedený právny vzťah sa tak vzťahujú všetky ust. zákona č. 129/2010 Z.z.. V tejto súvislosti súd konštatuje, že úver sa súdu javí ako bezúročný a bez poplatkov. Dôvodom je ustanovenie § 11 ods. 2 cit. zákona. Podľa citovaného ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za takéto porušenie sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania jeho schopnosti splácania úveru. Z obsahu rozhodcovského rozsudku, resp. celého pripojeného rozhodcovského spisu vôbec nevyplýva, že by veriteľ (tam žalobca) v rozhodcovskom spore preukázal, že pred poskytnutím úveru skúmal schopnosť dlžníka úver splácať. V rozhodcovskom rozsudku rozhodca napokon skúmanie bonity vôbec nezisťoval a nepreukázanie jej skúmania ani nijako nevyhodnotil na vrub veriteľa. Z rozhodcovského spisu podľa názoru súdu možno vyvodiť len taký záver, že veriteľ - teda žalovaný nijakým spôsobom nezisťoval bonitu dlžníčky, neskúmal žiadne informácie o jej zárobkových, sociálnych pomeroch, príjmoch, výdavkoch, stave tak, aby mal komplexnú informáciu bonite žiadateľa o úver a rovnako tak dlžník ani nebol lustrovaný v príslušných registroch dlžníkov. O tomto v rozhodcovskom spise nie je žiaden dôkaz a napriek tomu rozhodca nevyvodil z nepreukázania tejto skutočnosti žiaden následok tak, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené ustanovenia pritom slúžia práve na ochranu spotrebiteľa - úverového dlžníka - žalobkyne v tomto spore, pričom tieto neboli rozhodcom reflektované. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že uvedený nedostatok súd predniesol na pojednávaní vrámci predbežného právneho posúdenia, ale nakoľko sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, sám si ubral možnosť na túto okolnosť akýmkoľvek spôsobom reagovať. Táto okolnosť potom musí ísť na jeho vrub. Súd pritom nemôže z úradnej povinnosti v spotrebiteľskom spore (akým je aj spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) zaobstarávať dôkazy, ktoré nenavrhol dodávateľ - žalovaný (len tie, ktoré nenavrhol spotrebiteľ a ktoré by svedčali v spotrebiteľov prospech), preto v konaní ani nebolo možné, aby súd ex offo zaobstarával od žalovaného dôkazy o tom, či ako dodávateľ skúmal bonitu dlžníčky (pretože v prípade preukázania tejto skutočnosti na základe dôkazov zabezpečených z iniciatívy súdu, by výsledok tohto dokazovania, teda preukázanie riadneho a úplného skúmania bonity, bol práve v neprospech spotrebiteľa). Aj keď to z gramatického výkladu ustanovenia § 295 CSP explicitne nevyplýva, v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ totiž podľa§ 295 CSP ide len o vykonávanie takých dôkazov ex offo, ktoré by mohli byť v prospech spotrebiteľa (k tomu bližšie O., M., J., S., Z., J., W., S., Z., J., G., M., a kol. H. sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, § 295).
18. Súd ešte konštatuje, že uvedená povinnosť veriteľa skúmať riadne bonitu dlžníka v cit. zákone zodpovedá povinnosti podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, podľa ktorej členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa, pričom zákon stanovuje ako následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd konštatuje, že žalovaný ako veriteľ hrubo zanedbal povinnosť skúmať bonitu žalobkyne ako dlžníčky, keď jej úver ponúkal bez toho, aby vôbec zisťoval akékoľvek údaje o jej pomeroch. Hoci súd v tomto spore konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky náležitosti podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010, a teda pre absenciu náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť nie je možné
vyvodiť, tento následok však nastáva práve v dôsledku hrubého porušenia povinnosti veriteľa skúmať bonitu dlžníka. Nakoľko úver bol bezúročný a bez poplatkov, nemal veriteľ nárok na úroky a poplatky, pričom z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobe bolo v rozpore so zákonom vyhovené v celom rozsahu, teda aj nad rámec istiny.
19. Okrem toho rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku priznal žalovanému voči žalobkyni aj nárok na úroky z omeškania zo súm dlžných zmluvných úrokov, keďže v rámci splátok, z ktorých boli priznané úroky z omeškania, boli v zmysle ustanovení úverovej zmluvy okrem istiny úveru zahrnuté aj zmluvné úroky, čo však predstavuje tzv. anatocizmus (uplatňovanie si úrokov z omeškania ako druhu príslušenstva pohľadávky z iného príslušenstva pohľadávky podľa, t.j. zmluvných úrokov), ktorý je však neprípustný, pretože nemá podklad v žiadnom zákone. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluvné úroky (teda úroky z úveru), ako i úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania. Podľa judikatúry Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky, t.j. zmluvných úrokov (Rc 5/2006). Tento zákaz anatocizmu pritom nie je možné obísť ani dohodou zmluvných strán, pretože § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je kogentné ustanovenie a prípadná dohoda strán, ktorá by vytvárala novú kategóriu príslušenstva pohľadávky z iného príslušenstva pohľadávky by tak bola v rozpore s týmto kogentným ustanovením, čo by malo za následok jej absolútnu neplatnosť pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ak sa teda priznávali úroky z omeškania z jednotlivých mesačných splátok zahŕňajúcich aj riadne úroky, ako to vyplýva z rozhodcovského rozsudku, aj takéto rozhodnutie je v rozpore so zákonným ustanovením, ktoré slúži v konečnom dôsledku tiež na ochranu spotrebiteľa. Napokon úroky z omeškania z tej časti mesačnej splátky, ktorá predstavovala riadne úroky, by veriteľovi nepatrili ani preto, že na samotné riadne úroky pre bezúročnosť úveru nárok ani nevznikol.
20. Ďalej súd preskúmal aj rozhodcovským rozsudkom priznanú zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v odseku 11.1 úverovej zmluvy, podľa ktorej v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (14,6% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 10 ods. 10.1 písm. a/ tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (tj.14,6% p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 10.1 tejto zmluvy. Súd však považuje toto zmluvné ustanovenie bodu 11.1 zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty za neplatné z dôvodu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. V prípade zmluvnej pokuty je potrebné pri uzavretí zmluvnej pokuty dodržať zákonné podmienky pre jej uzavretie vyplývajúce z § 544 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta bola zahrnutá do textu zmluvy do bodu 11.1. Text zmluvy bol predformulovaný dodávateľom, pričom zakotvenie tejto zmluvnej pokuty paušálne v predtlači zmluvy u tohto veriteľa je súdu známe aj z jeho činnosti, z obsahu spisov v iných sporoch totožného veriteľa. Dojednanie podľa názoru súdu nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, tak ako bolo do zmluvy zapracované. Rozhodne ale tiež spôsobuje aj značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor spotrebiteľa. Čo sa týka znenia tohto ustanovenia, z textu zmluvy bodu 11.1. sa totiž javí, že zmluvnú pokutu si môže veriteľ uplatniť vo výške 0,04 % denne už v prípade akéhokoľvek samotného omeškania a súčasne v prípade omeškania o viac ako tri mesiace, čo sa javí ako duplicita, zvlášť za stavu, keď si mohol veriteľ uplatňovať aj úrok z omeškania. Zo znenia textu tak vyplýva, že dlžník je ju povinný platiť dvakrát, raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a druhý raz keď nastane omeškanie úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Pritom, ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky úveru je zabezpečené ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia). Vychádzajúc z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže podľa
názoru súdu požívať právnu ochranu. Rozhodca však v rozhodcovskom rozsudku posúdil túto zmluvnú pokutu ako súladnú so zákonom, čo súd hodnotí ako nerešpektovanie ustanovení zameraných na ochranu spotrebiteľa. Súd tiež podporne poukazuje na to, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere uzatvorenej so žalobkyňou v bode 11.1 bola v prakticky v zhodnom znení už právoplatne výrokom súdu určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku ju vyhlásil Okresný súd Rožňava rozsudkom sp.zn. 12Csp/462/2016 zo dňa 10.05.2017, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/468/2017 zo dňa 10.04.2018. Pokiaľ v inom konaní bola zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty dohodnutej totožným zmluvným dojednaním určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je veriteľ ako aj každý právny nástupca tohto dodávateľa povinný s poukazom na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka nielen zdržať sa používania takejto zmluvnej podmienky v zmluvách uzatváraných so všetkými spotrebiteľmi, ale podľa názoru súdu aj uplatňovať si právo titulom totožnej zmluvnej podmienky. Zmluvná podmienka, na základe ktorej si žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatnil zmluvnú pokutu, je neplatnou zmluvnou podmienkou, preto on ako dodávateľ ani jeho právny nástupca nesmie používať túto podmienku alebo podmienku s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Účelom takejto právnej úpravy je, aby aj ostatní spotrebitelia boli chránení pred takým konaním dodávateľa, v dôsledku ktorého by mohla vzniknúť nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ si teda uplatnil v rozhodcovskom konaní žalovaný zmluvnú pokutu titulom už právoplatne judikovanej neprijateľnej, teda neplatnej zmluvnej podmienky a rozhodcovský súd mu plnenie z nej priznal, takéto rozhodnutie je v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.
21. Ďalej boli žalovanému v rozhodcovskom konaní priznané náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 140,34 eur, čo predstavuje úhradu odmeny advokáta za vykonanie úkonu - spísanie pokusu o zmier pred podaním žaloby a poplatok za druhú upomienku v sume 30,- eur za tento pokus o zmier podľa sadzobníka. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú príslušenstvo pohľadávky, čo je zrejmé z ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky a to aj v predsúdnom štádiu. Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že úkon spočívajúci v doručení výzvy na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby je nadbytočným úkonom, a potom ani náklady zaň uplatnené, nie sú vynaložené účelne. Výzva bola realizovaná v čase, kedy už bol záväzok zo zmluvy o úvere predčasne zosplatnený, túto výzvu nebolo potrebné realizovať, nie je to podmienka pre podanie žaloby, z hľadiska práva veriteľa na plnenie nemá táto výzva žiaden vplyv a len ide o nadbytočný úkon. Účelom výziev by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi "finančnej sankcie" voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Ak dlžník neplatil splatnú pohľadávku, bolo na mieste prijať iné opatrenie (pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky zákonným spôsobom) a nie (neúčelne) vyzývať dlžníka na zaplatenie upomienkou, pretože náklady spojené s jeho upomínaním by nepredstavovali účelne vynaložené náklady súvisiace s vymáhaním už splatnej pohľadávky. Naviac podľa obsahu rozhodcovského spisu žalovaný ani nepreukázal, že by vôbec predmetný pokus o zmier bol býval žalobkyni i reálne doručovaný. Rovnako tak v tejto časti ani suma 30,- eur ako poplatok za druhú upomienku nie je v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa, keďže poplatok v sume 30 eur za upomienku nebol v súlade s § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch dojednaný priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale v samostatnom dokumente - sadzobníku. Okrem toho, zo sadzobníka vyplýva, že sa spoplatňuje až druhá upomienka sumou 30,- eur. Z obsahu rozhodcovského spisu ale vyplýva, že žalobkyni mala byť doručovaná len jedna upomienka - pokus o zmier z 25.01.2019 (za ktorý bola aj suma 30,- eur uplatnená). Ak sa teda jednalo len o jednu prvú upomienku, táto ani podľa sadzobníka nie je spoplatňovaná. Doručovanie iných skorších upomienok žalobkyni ako dlžníčke nebolo vôbec preukázané (oznámenie o zosplatnení nebolo upomienkou, nebola v tejto písomnosti žalobkyňa vyzývaná na úhradu), a preto pokus o zmier je nutné posúdiť ako prvú upomienku, ktorá je v zmysle sadzobníka nespoplatnená. Priznanie sumy 30,- eur tak tiež nebolo vôbec dôvodné a súladné so zákonom.
22. Posúdiac teda rozhodcovský rozsudok súd dospel k záveru, že je daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 45 ods. 3 v spojení s § 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z.z. Súd pritom zrušil rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu, a to vzhľadom na viacnásobné porušenie ustanovení na ochranu spotrebiteľa prakticky čo do každého z čiastkových rozsudkom priznaných nárokov, a to si vyžaduje opätovné
komplexné posúdenie celej veci. Vo veci bude musieť opakovane rozhodcovský súd, ktorý bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku ( § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z.)
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, keďže súd jej žalobe vyhovel, a preto má voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.