Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csr-1-2022.pdf
PDF · 137.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csr/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., C. D. XXX/X, zastúpená zástupcom: Občianske združenie OPOS, so sídlom v Trenčianskej Teplej, ul. A. Hlinku 1084/24A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. 47/06/21 zo dňa 04.07.2022 vydaný stálym rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO:45 744 939.
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 20.10.2022 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., vydaný dňa 04.07.2022 pod spisovou značkou: 47/06/21, ďalej aj ako „rozhodcovský rozsudok“. Túto žalobu odôvodnila tým, že v konaní pred rozhodcovským súdom sa prejednával spotrebiteľský spor, pričom rozhodcovský súd neskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú ona považuje za neplatnú a teda táto ani nemôže zakladať právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva, hoci bola uvedená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky, jej návrh je pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy, nemôže o nej vyjednávať. Môže len odmietnuť návrh ako celok. Podľa nej žalovaný nepreukázal individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy. Podľa rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory mohli riešiť buď len pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa musí takto zahájenému konaniu podrobiť. Mala za to, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pretože skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva umožňujúca riešiť spory aj pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovať spor spotrebiteľom je skôr len teoretická, pričom značnú nerovnováhu spôsobuje už len to, že druhá zmluvná strana nanúti spotrebiteľovi podrobenie sa právomoci rozhodcu silnejšou zmluvnou stranou. Žalobkyňa nemohla do znenia rozhodcovskej zmluvy vstupovať, pričom zmluvu o úvere ako aj rozhodcovskú zmluvu musela podpísať v jednom momente ako súbor predložených listín bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Preto nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Žalobkyni tak bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje to, aby zákonné ustanovenie dodržané nebolo, a teda zákon obchádza. Nič na tom nemení ani jej možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, pretože táto je neplatná a od neplatnej zmluvy sa platne odstúpiť nedá. Ďalším dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku je tá skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Dôvodom je ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa má zo to, že z rozhodcovského sporu nevyplýva. že by veriteľ (tam žalobca) v rozhodcovskom spore preukázal, že pred poskytnutím úveru skúmal schopnosť dlžníka úver splácať. V rozhodcovskom rozsudku rozhodca napokon skúmanie bonity vôbec nezisťoval a nepreukázanie jej skúmania ani nijako nevyhodnotil na vrub veriteľa. Následok neskúmania bonity dlžníka je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobkyňa má za to, že žalovaný ako veriteľ hrubo zanedbal povinnosť skúmať jej bonitu ako dlžníčky, keď jej úver ponúkal bez toho, aby vôbec skúmal, či bude schopná úver splácať. Záverom žalobkyňa poukázala na konanie na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 15Csr/1/2021, kde sa totožným prípadom už súd zaoberal a rozhodol v prospech žalobkyne už právoplatným rozsudkom sp.zn. 15Csr/1/2021 zo dňa 22.02.2022.
2. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný udelením plnej moci na jeho zastupovanie právnej zástupkyni, ktorá dňa 24.11.2022 súdu doručila písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom uviedla, že žalovaná navrhuje žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne sú podľa neho v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a tiež v rozpore s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinným od 01.01. 2015 (t.j. v čase uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy číslo XXXXXXXXXX a v čase rozhodcovského konania 33/08/20) a tiež žalobkyňa cituje nesprávne časové znenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je formulárové, nemohlo by byť dôvodom neplatnosti. Podstatou zákona č. 335/2014 Z.z. je, že úprava nezakazuje, aby rozhodcovské konanie začal dodávateľ a ani nevyžaduje, aby spotrebiteľ dával osobitný súhlas v čase podania žaloby dodávateľom. Žalobkyňa sa rozhodla spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva – a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom túto jednostranne zrušiť. Priamo zákon č. 335/2014 Z.z. predpokladá, že súčasťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sú vopred predformulované časti, napríklad poučenie v zmysle prílohy č. 1 k uvedenému zákonu. Inak povedané, právna úprava sama predpokladá formulárovú podobu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Zákon č. 335/2014 Z.z. stanovil formálne a obsahové požiadavky na spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Medzi ne neurčil požiadavku na individuálne dojednanie tak, ako pri žiadnej spotrebiteľskej zmluve takúto požiadavku neurčuje žiadny zákon. Znenie rozhodcovskej zmluvy je plne v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z. Obsahuje, okrem iného poučenie v znení predpísanom v prílohe č. 1 k uvedenému zákonu. Ak zákonodarca určil poučenie ako povinnú náležitosť, potom je zrejmé, že tým vyslovil aj predpoklad a podmienku pre informovanosť spotrebiteľa. Tvrdenie žalobkyne, že rozhodcovská zmluva má ju nútiť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak ho začne dodávateľ, je v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z.z. najmä s § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. a navyše tento zákon sám predpokladá, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie je možné začať aj na základe žaloby podanej voči spotrebiteľovi, pričom tento zákon upravuje osobitné informačné povinnosti práve pre prípad, ak sa spotrebiteľské rozhodcovské konanie začne na základe žaloby podanej voči spotrebiteľovi. Pre podanie žaloby alebo pre začatie konania okrem uzavretia rozhodcovskej zmluvy nevyžaduje žiadne osobitné súhlasy spotrebiteľa (okrem uzavretia spomenutej rozhodcovskej zmluvy) a ani neurčuje, že len spotrebiteľ môže podať žalobu. Teda rozhodcovská zmluva nemôže byť neplatnou len preto, že konanie môže začať aj dodávateľ. Žalovaný uvádzal, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je individuálne dohodnutým právnym úkonom, keďže takým je každé také ustanovenie, ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať. Navyše rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pre získanie úveru, a teda k jej uzavretiu vôbec nemusí dôjsť. Okrem toho je tu možnosť jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy úkonom dlžníka – odstúpením aj bez uvedenia dôvodu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že nemusí uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, naviac spotrebiteľ v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok a navyše spotrebiteľ mohol po prehodnotení od nej v lehote 14 dní odstúpiť. Žalovaný tiež poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov, ktoré vyhodnotili totožnú rozhodcovskú zmluvu ako platne uzavretú. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje tak podľa neho všetky náležitosti podľa označeného zákona, teda je písomná, formálne a obsahovo oddelená od spotrebiteľskej úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne dojednania nesúvisiace s rozhodcovským konaním, obsahuje identifikačné údaje jej strán v rozsahu požadovanom zákonom, obsahuje označenie úverovej zmluvy, na spory z ktorej sa vzťahuje, obsahuje označenie stáleho rozhodcovského súdu uvedením jeho názvu a sídla, webového sídla, obsahuje poučenie podľa prílohy č. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nebola podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy a žiadnym spôsobom neobmedzuje možnosť spotrebiteľa obrátiť sa na súd. V článku 7 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je obsiahnuté podrobné poučenie v znení doslovnom, ako ukladá zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v prílohe č. 1. Tvrdenie, že rozhodca stáleho rozhodcovského súdu neskúmal platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je v rozpore s rozhodcovským rozsudkom, konkrétne s jeho bodom 6., 7. a 8. odôvodnenia. Tvrdenia žalobkyne považoval žalovaný za účelové, pretože ich nepoužila ani v rozhodcovskom konaní, hoci prevzala výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a v 30 dňovej lehote nepredložila žiadne vyjadrenie.
3. Ako dôkaz navrhol žalovaný vyžiadať príslušný rozhodcovský spis od stáleho rozhodcovského súdu.
4. Súd podotýka, že toto vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobkyne je úplne identické ako v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín sp.zn. 15Csr/1/2021, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 22.02.2022 (vyhovením žalobe žalobkyne a zrušením napadnutého rozhodcovského rozsudku), teda v čase začatia tohto konania.
5. Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa už nereagovala.
6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal zástupcov oboch sporových strán. Z neúčasti na pojednávaní sa vopred ospravedlnili obaja zástupcovia sporových strán a súhlasili s prejednaním sporu v ich neprítomnosti.
7. Na vykonanom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 4 rozhodcovský rozsudok, č.l. 8 Zmluva o spotrebiteľskom úvere, č.l. 11 spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, č.l. 30-70 obsah zapožičaného rozhodcovského spisu, a to č.l. 39 kópie doručeniek, č.l. 41 výzva na žalobnú odpoveď, č.l. 44 kópia doručenky, č.l. 45 žaloba, č.l. 53 list zo dňa 03.02.2020, č.l. 54 kópia doručenky, č.l. 63 splátkový kalendár, č.l. 68 sumár platieb. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, ktorý na základe citovaných ustanovení právnych predpisov následne aj právne posúdil.
8. Na základe žaloby žalovaného zo dňa 25.05.2021 podanou dňa 01.06.2021, prebehlo pred Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným pri Asociácii Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., rozhodcovské konanie vedené pod spisovou značkou: 47/06/21. Jeho výsledkom bolo vydanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 04.07.2022, ktorého zrušenia sa žalobkyňa podanou žalobou domáha. Predmetom rozhodcovského konania bola uplatnená pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v sume 1.525,12 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 19.04.2018, (ďalej aj ako „úverová zmluva“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý jednorazovo spotrebiteľský úver vo výške 1.600 eur s úrokom vo výške 17,69 % ročne. Žalovaný bol v rozhodcovskom konaní ako žalobca plne úspešný. Rozhodcovské konanie prebehlo a rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 19.04.2018 medzi sporovými stranami, v ktorej bol žalovaný označený ako „veriteľ“ a žalobkyňa ako „dlžník“. Podľa jej znenia akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, s porušením, ukončením či neplatnosťou tejto zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam uvedených stálych rozhodcovských súdov. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá v rámci svojho predmetu podnikania má oprávnenie na poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.
9. Predmetným Rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 1.525,12 eur, zmluvnú pokutu 0,04 % denne a úrok z omeškania 0,40 % ročne z jednotlivých tam uvedených dlžných súm až do zaplatenia tak, že tento úrok a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.600 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.600 eur len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.927,44 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 30 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške súdneho poplatku 38,88 eur a trovy právneho zastúpenia 197,36 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 27.07.2022.
10. V rozhodcovskom rozsudku bol uvedený výpočet náležitostí predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. analyzovaný obsah tejto zmluvy. Ďalej rozhodcovský súd konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, že táto obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, neboli zistené žiadne iné nedostatky počas uzatvárania zmluvy a dohodnuté práva a povinností zmluvných strán, nie sú v rozpore s právnymi predpismi. Ďalej bolo konštatované zistenie, že žalovaná nezaplatila splátky úveru riadne a včas, bola v omeškaní viac ako tri mesiace, následne bola na ich plnenie upozornená upomienkami a vzhľadom na pokračujúce neplnenie splátok, veriteľ vyhlásil predčasnú, resp. mimoriadnu splatnosť úveru dňa 24.02.2020. Dlžníčka, teda žalovaná v rozhodcovskom konaní ku dňu podania žaloby na rozhodcovský súd zaplatila z úveru veriteľovi len 896,48 eur, pričom bola povinná zaplatiť sumu 2.421,60 eur. Žalovaná pohľadávka úveru predstavuje rozdiel medzi tým, čo dlžníčka mala zaplatiť a tým, čo zaplatila. Uplatnený nárok v rozhodcovskom konaní bol rozhodcom vyhodnotený ako dôvodný v celom rozsahu. Žaloba podaná v predmetnom rozhodcovskom konaní bola nanajvýš stručná. K žalobe bola doložená listina označená ako Oznámenie o zosplatnení zo dňa 03.02.2020, ktorou bolo žalobkyni oznámené, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 19, 20 a 21 zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v sume 101,08 eur. Bolo jej oznámené, že ak sa dostane do omeškania s ktoroukoľvek splátkou o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzku zo zmluvy o úvere. Ďalej bola doložená aj kópia doručenky s podpisom žalobkyne a dátumom prevzatia 07.02.2022, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, splátkový kalendár, VOP, sadzobník poplatkov, prehľad platieb, podľa ktorého žalobkyňa vyčerpala sumu 1.600 eur a vykonala čiastočné úhrady od 21.05.2018 do 30.03.2021.
11. Súd sa takisto oboznámil so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.04.2018, na základe ktorej bol žalobkyni ako dlžníčke poskytnutý úver v sume 1.600 eur, pri úroku 17,69 % ročne, odplate 17,69 % ročne, RPMN 19,11 %, priemernej hodnote RPMN 12,54 %, celkových nákladoch 821,60 eur, celkovej čiastke na zaplatenie 2.421,60 eur, pri 60 mesačných splátok v sume 40,36 eur splatných k 21.dňu v mesiaci od 21.05.2018 do 21.04.2023.
12. Dňa 19.04.2018 strany uzavreli Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam uvedených stálych rozhodcovských súdov (v rámci nich aj rozhodcovský súd, ktorý vec aj prejednal). Rozhodcovská zmluva je podpísaná obomi zmluvnými stranami na samostatnej listine.
13. V rozhodcovskom konaní bola žalobkyňa (tam žalovaná) vyzvaná listom zo dňa 14.06.2021 na podanie žalobnej odpovede, ktorá jej bola doručovaná s poučením o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi, čo jej bolo doručené dňa 23.06.2021, ale na ktoré písomnosti nereagovala.
14.1 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
14.2 Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14.3 Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,
d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a
e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1
14.4 Podľa § 3 ods. 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
14.5 Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými dôkazmi.
14.6 Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14.7 Podľa § 45 ods. 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
14.8 Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
14.9 Podľa § 47 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
14.10 Podľa § 497 Obchodného zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14.11 Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
14.12 Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
14.13 Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
14.14 Podľa ustanovenia § 2 písmeno d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
14.15 Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14.16 Podľa ustanovenia § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
14.17 Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
14.18 Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
14.19 Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14.20 Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
15.1 Žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dvoch dôvodov, a to : 1. že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (konkrétne neskúmal splnenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), a toto porušenie mohlo mať a aj malo vplyv na výsledok sporu, 2. že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákona neplatná.
15.2 Súd po vykonaní dokazovania, po posúdení argumentácie sporových strán a aplikácii citovaných zákonných ustanovení vec právne posúdil nasledovne:
15.3 Právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku je upravené v ustanovení § 45 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa § 46 ods.1 tohto zákona je možné podať žalobu o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je zrejmé, že žalobkyňa túto podmienku splnila, pretože žalobu podala na súd dňa 20.10.2022 a napadnutý rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 27.07.2022. Táto okolnosť nebola medzi sporovými stranami ani sporná. Preto súd pristúpil ku skúmaniu vecnej dôvodnosti žaloby, teda práva domáhať sa zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku.
16.1 Ako prvou sa súd zaoberal tým, či Rozhodcovská zmluva je neplatným právnym úkonom, a to na základe argumentácie žalobkyne. Pri tomto posúdení vzal do úvahy aj obranu žalovaného, ktorá sa týkala tejto časti žaloby. Súd po posúdení Rozhodcovskej zmluvy konštatuje, že sa jedná o platný právny úkon. Ako vyplýva z jej znenia, žalobca sa so žalovanou dohodli, že spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace s úverovou zmluvou budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Z uvedeného teda nevyplýva, že jedinou možnosťou riešenia sporov bolo rozhodcovské konanie. Práve naopak nebola vylúčená možnosť sporiť sa na všeobecnom súde. Ustanovenie § 53 ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka tak na daný prípad nedopadá.
16.2 V prípade Rozhodcovskej zmluvy nemožno uvažovať ani o akomsi nanútenom právnom úkone, resp. ako o úkone, ktorý je súčasťou iného právneho úkonu. Jedná sa totiž o samostatnú zmluvu a z jej znenia jednoznačne vyplýva, že žalobca ako dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V Rozhodcovskej zmluve sa takisto nachádza prehľadné a jasné poučenie, že dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo rozhodcovskej zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riedenia sporov spočíva na žalobcovi.
16.3 Ak aj žalobkyňa po podpísaní nechcela, aby táto Rozhodcovská zmluva ostala účinnou, a bola ňou viazaná, mohla podľa jej výslovného znenia od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Zmluva by tak bola zrušená. Nič také však neurobila a argumentuje neplatnosťou tejto zmluvy až po tom, čo porušila svoj záväzok splácať úver.
16.4 V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právne závery Okresného súdu Trenčín uvedené v právoplatnom rozsudku sp.zn. 15Csr/1/2021 z 22.02.2022, ktorý je záväzný pre totožné sporové strany a týkal sa obdobného skutkového stavu (totožné znenie rozhodcovskej zmluvy).
17.1 Ako druhou rozhodujúcou okolnosťou sa súd zaoberal tým, či v namietanom rozhodcovskom konaní, ktoré vyústilo do vydania napadnutého Rozhodcovského rozsudku, došlo k takým pochybeniam, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, resp. že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po posúdení Rozhodcovského rozsudku a úverovej zmluvy súd konštatuje, že tomu tak je a žaloba je v tejto časti dôvodná. Vzhľadom na tento záver bolo potrebné napadnutý Rozhodcovský rozsudok zrušiť v zmysle § 45 ods.1 písm.i/ a písm. l/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
17.2 Rozhodcovský súd pochybil ak priznal žalovanému veriteľovi (žalobcovi v rozhodcovskom konaní) právo na celú uplatnenú pohľadávku, vrátane úrokov z istiny a úrokov z omeškania z úrokov.
17.3 Je zrejmé z obsahu spisu rozhodcovského spisu, že celá pohľadávka žalobcu v rozhodcovskom konaní (teda veriteľa), nebola splatná, ako to uzavrel rozhodcovský súd. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Teda samotnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru musí, podľa už ustálenej a početnej judikatúry súdov, predchádzať zo strany veriteľa upozornenie o tomto práve veriteľa. Z listiny, ktorá bola veriteľom ako žalobcom predložená v rozhodcovskom konaní, označenej ako „VEC: Oznámenie o zosplatnení“ vyplýva, že nešlo o toto zosplatnenie, ale upozornenie na takúto možnosť, z dôvodu omeškania troch splátok predmetného spotrebiteľského úveru. Dôkaz o samotnom tomto zosplatnení v rozhodcovskom konaní nebol predložený. Napriek tomu rozhodcovský súd ustálil, že celý spotrebiteľský úver bol platne zosplatnený. 17.4 Už len samotné toto konštatovanie súdu má za následok dôvodnosť žaloby, a preto v nasledujúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku súd z dôvodu hospodárnosti konania stručne poukazuje aj na iné pochybenie rozhodcovského súdu v predmetnom rozhodcovskom konaní
17.5 Rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku priznal žalovanému voči žalobkyni aj nárok na úroky z omeškania zo súm dlžných zmluvných úrokov, keďže v rámci splátok, z ktorých boli priznané úroky z omeškania, boli v zmysle ustanovení úverovej zmluvy okrem istiny úveru zahrnuté aj zmluvné úroky. To však predstavuje tzv. anatocizmus (uplatňovanie si úrokov z omeškania ako druhu príslušenstva pohľadávky z iného príslušenstva pohľadávky podľa, t.j. zmluvných úrokov), ktorý je však neprípustný, pretože nemá podklad v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise.
17.6 Ďalšie pochybenie spočíva v tom, že z celého rozhodcovského spisu vôbec nevyplýva, že by veriteľ v rozhodcovskom spore preukázal, že pred poskytnutím úveru žalobkyni skúmal schopnosť dlžníka, teda žalobkyne, úver splácať. V rozhodcovskom rozsudku rozhodca napokon skúmanie bonity vôbec nezisťoval a nepreukázanie jej skúmania ani nijako nevyhodnotil na vrub veriteľa. Uvedené zistenie je potrebné pre záver, že žalovaný ako veriteľ bol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods.2 zákona spotrebiteľských úveroch). Z rozhodcovského spisu podľa názoru súdu možno vyvodiť len taký záver, že veriteľ – teda žalovaný nijakým spôsobom nezisťoval bonitu dlžníčky, neskúmal žiadne informácie o jej zárobkových, sociálnych pomeroch, príjmoch, výdavkoch, stave tak, aby mal komplexnú informáciu bonite žiadateľa o úver a rovnako tak dlžník ani nebol lustrovaný v príslušných registroch dlžníkov. O tomto v rozhodcovskom spise nie je žiaden dôkaz a napriek tomu rozhodca nevyvodil z nepreukázania tejto skutočnosti žiaden následok tak, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené ustanovenia pritom slúžia práve na ochranu spotrebiteľa – úverového dlžníka – žalobkyne v tomto spore, pričom tieto neboli rozhodcom reflektované.
17.7 Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na právne závery Okresného súdu Trenčín uvedené v právoplatnom rozsudku sp.zn. 15Csr/1/2021 z 22.02.2022, ktorý je záväzný pre totožné sporové strany a týkal sa obdobného skutkového stavu (principiálne totožný).
18. Posúdiac teda rozhodcovský rozsudok súd dospel k záveru, že je daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 45 ods. 3 v spojení s § 45 ods. 1 písm. i) a písm. l) zákona č. 335/2014 Z.z. Súd pritom zrušil rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu, a to vzhľadom na viacnásobné porušenie ustanovení na ochranu spotrebiteľa prakticky čo do každého z čiastkových rozsudkom priznaných nárokov, a to si vyžaduje opätovné komplexné posúdenie celej veci. Vo veci bude musieť opakovane rozhodcovský súd, ktorý bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku ( § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z.)
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobkyňa bola v konaní plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.