Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: X. Z., nar.: XX.X.XXXX, adresa B. XXX, o zaplatenie 437,25 Eur istiny s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 24.09.2020, č. k. -67 - v rozsahu výrokov II a III, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku II v časti nároku na náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 49,61 Eur a v časti nároku na úrok z omeškania v rozsahu prevyšujúcom úrok z omeškania priznaný výrokom I napadnutého rozsudku, o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti zamietajúceho výroku II m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 14,6 % ročne zo sumy 435,47 Eur od 27.12.2018 do zaplatenia, najviac však do sumy 389,33 Eur, v mesačných splátkach po 20,- Eur splatných do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) v rozsahu 84,24 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o žalobe rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 437,25 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,4 % ročne od 27.12.2018 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 20 Eur počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že prvá splátka je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, každá ďalšia splátka je splatná najneskôr do konca toho ktorého mesiaca pod stratou výhody poskytnutých splátok. II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,62 %.“

2. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, z ktorého je zrejmé, že dňa 23.06.2017 uzatvoril žaloba so žalovaným formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500193634, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400 Eur s úrokovou sadzbou 18 % ročne, odplata za úver vo výške 18 %, RPMN vo výške 19,48 %, priemerná hodnota RPMN 10,94 %, celkové náklady spojené s úverom

164 Eur pozostávajúce zo sumy úrokov, ktoré musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru, celková čiastka, ktorú musí v súvislosti s úverom dlžník zaplatiť 564 Eur, výška pravidelnej splátky 11,75 Eur, z toho splátka istiny úveru 8,33 Eur a splátka úroku 3,42 Eur, počet splátok istiny úveru a úroku 48, termín splatnosti splátok 25. deň v kalendárnom mesiaci, dátum prvej splátky 25.07.2017, termín konečnej splatnosti úveru 25.06.2021, úroková sadzba pre prípad omeškania s úhradou splátok úveru 5 % ročne. V bode 5. zmluvy sa nachádza časť s názvom informácia o náhrade poistného, ak dlžník pristúpi k poisteniu schopnosti splácať úver. V tejto časti je tiež uvedené, že poistenie je dobrovoľné a že veriteľ nepovažuje poistenie ako podmienku pre získanie úveru ako aj to, že účasť na poistnom vzťahu nevzniká uzavretím tejto zmluvy, ale podpísaním prihlášky do poistenia. V ten istý deň prihláškou do poistenia si dlžník zvolil súbor poistenia Balík B, Výška poistného je 5,20 Eur mesačne, počet platieb 48, splatnosť každej platby 25. deň v mesiaci, splatnosť 1. platby 25.07.2017, splatnosť poslednej platby 25.06.2021.

3. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval hmotnoprávne ust. a , , , , a a , a , - (ďalej len „“), , , a , o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“) a nariadenia vlády SR č. v znení účinnom v čase omeškania žalovaného.

4. Dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preskúmaním súd prvej inštancie zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle Listom zo dňa 07.11.2018 označeným ako „oznámenie o zosplatnení“ žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 14, 15 a 16 spolu vo výške 50,85 Eur, omeškanie na najstaršej splátke bolo 74 dní. Žalobca v liste zároveň uviedol, že ak sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a zároveň uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Oznámenie si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. V zmysle VOP bod 3.2. oznam zasielaný doporučenou zásielkou sa považuje za doručený dňom uloženia zásielky na pošte, pokiaľ adresát neprevezme uloženú zásielku, a to aj keď sa adresát o doručovanej zásielke nedozvedel. oznámenie bolo uložené na pošte dňa 13.11.2018. V súlade s a žalobca úver predčasne zosplatnil, keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou č. 14 splatnou 25.08.2018. Žalovaný sa dostal do trojmesačného omeškania so splátkou č. 14 dňa 25.11.2018. Od prvej omeškanej splátky splatnej 25.08.2018 po pripočítaní 3 mesiacov, k zosplatneniu došlo 25.11.2018. Žalobca v žalobe uviedol, že k zosplatneniu došlo 26.12.2018, súd preto vychádzal z tvrdení žalobcu, že k zosplatneniu úveru - strate výhody splátok došlo až 26.12.2018. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 400 Eur, pričom žalovaný spolu uhradil sumu 220,35 Eur. Žalovaný uzatvoril zároveň poistnú zmluvy a na poistnom uhradil 13 splátok spolu vo výške 67,60 Eur. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 437,25 Eur pozostávajúcu zo zosplatnených neuhradených splátok poskytnutého úveru vo výške 411,25 Eur a sumu 26 Eur ako neuhradené poistné. Žalovaný výšku uplatnenej pohľadávky nerozporoval, preto súd žalobe v časti o zaplatenie 437,25 Eur vyhovel. Túto sumu umožnil žalovanému pre jeho sociálne a majetkové pomery splácať mesačne po 20 Eur.

5. Naopak, pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 14,6 % ročne, súd prvej inštancie tento nárok nepovažoval za dôvodný. Žalobca od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý si nesplnil svoj záväzok požaduje neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku. Výška zmluvnej pokuty 14,6 % ročne takmer dosahuje dohodnutý zmluvný úrok z úroku vo výške 18 % ročne. Žalobca si pritom uplatňuje za to isté porušenie právnej povinnosti žalovaného aj úroky z omeškania, čiže ide o kumuláciu sankcií voči spotrebiteľovi, čo je neprijateľné podľa . V prípade priznania zmluvnej pokuty, ktorá má však charakter sankčných úrokov by tieto predstavovali spolu 19,6 % ročne, čo súd považuje za obchádzanie zákona v zmysle , ale zároveň túto podmienku možno vyhodnotiť ako neprijateľnú s poukazom na , keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše z textu zmluvy je zrejmé, že ide o žalobcom vopred naformulované zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne a žalovaný

nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.

6. Čo sa týka úroku z omeškania, žalobca si tento nárok uplatnil výške 0,4 % ročne zo žalovanej istiny, pričom zároveň uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu, s ktorou však neuspel. Vzhľadom na to, že nemôže nastať splnenie predpokladu, ktorým žalobca podmieňoval priznanie výšky úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne (ktorý žiadal odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 400 Eur), prvoinštančný súd žalobcovi priznal úroky z omeškania len v uplatnenej výške 0,4 % ročne od 27.12.2018, teda nasledujúci deň po zosplatnení úveru, ku ktorému došlo podľa tvrdení žalobcu 26.12.2018.

7. Napokon si žalobca v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie 49,61 Eur ako nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, a to za pokus o zmier, ktorý mala zaslať žalovanému predchádzajúci právny zástupca žalobcu ešte pred podaním tejto žaloby. Uvedenú sumu žalobca uplatnil vo výške odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorý však súd prvej inštancie nepovažuje za účelný, pretože pokus o zmier mohol zaslať priamo aj žalobca a nemuselo by dôjsť k zbytočnému navyšovaniu nákladov na úkor spotrebiteľa. Navyše žalobca nepreukázal, či skutočne uvedený list bol žalovanému aj doručovaný a či žalobca v súvislosti s týmto listom uhradil odmenu svojmu vtedajšiemu právnemu zástupcovi.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 79,62 %. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z toho, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 486,86 Eur, pričom úspešný bol čo do zaplatenia istiny 437,25 Eur, teda jeho hrubý úspech predstavuje 89,81 % a úspech žalovaného 10,19 %. Z uvedeného vyplýva, že čistý úspech žalobcu predstavuje 79,62 % (89,81 % - 10,19 %).

9. Proti tomuto rozsudku výslovne v častiach výrokov II. (v zamietajúcom) a III. (o náhrade trov konania) podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, v rámci ktorého uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , a a domáhal sa, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu 100 % trov právneho zastúpenia, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti zamietnutia uplatneného nároku na zmluvnú pokutu. Skutočnosť, že ustanovenie zmluvnej pokuty nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje podľa žalobcu jeho neplatnosť. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá a jeho vykonávaciemu predpisu nariadenia vlády č. Uvedené ustanovenie a obmedzenia zmluvnej pokuty boli dodržané. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súčet všetkých sankcií nemôže prekročiť trojnásobok ročnej úrokovej sadzby úroku z omeškania. Dojednaná zmluvná pokuta túto podmienku spĺňa, pričom aj zo znenia žaloby vyplýva, že žalobca uplatnil svoje nároky v súlade s označenou právnou úpravou. Súd prvej inštancie preto nedôvodne a v rozpore s označenou právnou úpravou konštatuje neprimeranosť nároku. V odôvodnení rozsudku sa ďalej uvádza, že nemá byť prípustné súbežné uplatnenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, ak ide o to isté porušenie zabezpečenej povinnosti. Vyššie označené ustanovenia právnych predpisov neposkytujú záverom súdu oporu; naopak zavedením maximálnej hranice pre sankcie evidentne uprednostňujú riešenie obmedzujúce súčet všetkých sankcií (bez ohľadu na to, či vyplývajú zo zákona alebo z dohody zmluvných strán). Odkázal pritom na rozsudok Krajského súdu Trnava z 10.11.2009, sp. zn. , podľa ktorého žiaden právny predpis vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (keďže každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel).

11. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v časti výrokov II a III vydané ( ), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [, a ], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zamietajúceho výroku II je nevyhnutné v rozsahu zmluvnej pokuty zmeniť a žalobe vyhovieť ( ) a vo zvyšku napadnutého rozsahu zamietajúcej časti treba rozsudok súdu prvej inštancie ako v tomto výroku vecne správny potvrdiť ( ).

13. S poukazom na žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu, prieskumu odvolacieho súdu podliehala tá časť zamietajúceho výroku II napadnutého rozsudku, ktorou súd nepriznal žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a závislý výrok III o náhrade trov prvoinštančného konania.

14. Zvyšná časť zamietajúceho výroku II napadnutého rozsudku sa týkala nároku na zaplatenie nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 49,61 Eur (bod 28 napadnutého rozsudku) a časti nároku na úrok z omeškania, ktorý prevyšoval úrok z omeškania priznaný výrokom I napadnutého rozsudku (bod 27 napadnutého rozsudku). Hoci žalobca formálne napadol celý výrok II, v odvolaní neuvádza žiadne konkrétne argumenty, ktoré by sa týkali spomenutých dvoch nárokov (náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a prevyšujúca časť úroku z omeškania), ale len vo všeobecnosti cituje ustanovenia , a , ktoré ďalej nijakým spôsobom v tejto súvislosti nevysvetľuje a neodôvodňuje. Odvolanie tejto v tejto časti teda neobsahuje vymedzenie odvolacích dôvodov a keďže na doplnenie odvolacích dôvodov súd nevyzýva ( in fine ), treba uzavrieť, že odvolanie v tejto časti nevyhovuje náležitostiam požadovaným v ustanovení . V dôsledku toho neboli splnené podmienky na to, aby odvolací súd podroboval výrok II napadnutého rozsudku odvolaciemu prieskumu aj v časti spomenutých dvoch nárokov. Pretože odvolanie v tejto časti nemá náležitosti podľa a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd ho v danom rozsahu podľa odmietol.

15. Úlohou odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie zamietajúcej časti rozsudku súdom prvej inštancie týkajúcej sa zmluvnej pokuty a odvolacie argumenty uplatnené žalobcom, bolo posúdiť naplnenie odvolacích dôvodov, či sa súd prvej inštancie dopustil vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

16. Nepriznanie uplatnenej zmluvnej pokuty za omeškanie žalovaného v ročnej sadzbe 14,6 % z dlžnej sumy súd prvej inštancie odôvodnil tým, že nebola individuálne dojednaná, je neprimerane vysoká, spolu s uplatneným úrokom z omeškania ide o neprípustnú kumuláciu sankcií a obchádzanie zákona v zmysle , čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto ide zároveň o neprijateľnú podmienku podľa a .

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku bližšie tieto svoje závery nerozvádza. Nie je preto zrejmé, či zohľadnil, že dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté priamo v texte podpísanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere článku 11 ods. 1 až 3 (nie teda napríklad obsiahnuté iba v nepodpísaných VOP).

18. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že predtlačený text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežnej formulárovej tzv. typovej štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa na ním vybraný produkt. Žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa so zmluvnými dojednaniami o zmluvnej pokute pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. 11 ods. 1 až 3 predmetnej zmluvy o úvere preto v zmysle a čl. 3 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť, alebo ju prijať a podrobiť sa tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Predmetné zmluvné podmienky v časti zmluvnej pokuty teda neboli individuálne dojednané, následkom čoho je, že podliehajú súdnej kontrole s poukazom na ust. . To, že predmetná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ale samo osebe nespôsobuje jej neplatnosť, ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie.

19. Prvoinštančný súd svoj záver o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute odôvodnil v podstate tiež tým, že dohoda o zmluvnej pokute v prospech veriteľa narúša rovnováhu zmluvných strán. Odvolací súd ale zastáva názoru, že táto skutočnosť (a absencia obdobnej dohody v prospech spotrebiteľa) sama osebe ešte nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Stotožňuje sa pritom so závermi NS SR v jeho veci sp. zn. použiteľnými mutatis mutandis i na prejednávanú vec, v ktorej uzavrel, že sama skutočnosť, že strany dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že táto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku. V uvedenom rozsahu v bode 23 prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil.

20. Keďže v danom prípade bola v čl. 11 ods. 1 až 3 predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dojednaná zmluvná pokuta pre prípad omeškania žalovaného spotrebiteľa s úhradou záväzku vo výške 0,04 % dlžnej sumy denne, čo predstavuje 14,6 % ročne, odvolací súd zastáva názor, že táto dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká, nevyvoláva preto značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani sa nejaví byť rozpornou s dobrými mravmi. Právna teória a aj súdna prax už dávnejšie ustálila možnosť súbehu zákonného nároku na úrok z omeškania so zmluvne dojednanou pokutou pre prípad omeškania s plnením toho istého záväzku. Keďže porušenie tej istej povinnosti je tak legitímne sankcionované dvakrát, pri určení výšky zmluvnej pokuty treba potom prihliadať nielen na to, aby zodpovedala významu, hodnote a podmienkam plnenia zabezpečovanej povinnosti, ale aj na zákonný úrok z omeškania. Odvolací súd je pritom presvedčený, že aj pri súbehu sankcií za omeškanie v danom prípade 14,6 % + 5 % ročne, t. j. spolu 19,65 % ročne, nedochádza k prekročeniu primeranosti daných sankcií a už vôbec nie pri žalobcom účinne uplatnenom ročnom úroku z omeškania 0,4 %. Žalobca pritom priamo v žalobe limitoval výšku týchto sankcií za omeškanie v súlade ust. v spojení s cit. až 3 nariadenia vlády SR č.

21. Žalobca si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 14,6 % ročne (0,04 % denne) a úrok z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 437,25 € od 27.12.2018 do zaplatenia, tak že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 400 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 400 €, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 437,25 € do zaplatenia. Vzhľadom na pomer zmluvnej pokuty a úroku z omeškania (14,6 : 0,4) a rovnaký skutkový základ oboch nárokov (omeškanie žalovaného) to znamená, že v čase, keď súčet týchto nárokov dosiahne 400 €, bude podiel zmluvnej pokuty predstavovať sumu 389,33 €, čo je teda zároveň horná hranica sumy, do ktorej si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu.

22. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu predostreté v odvolacom konaní, odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/ stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Na základe týchto úvah dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti, ktorou bol zamietnutý nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

zmenil ( ) tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu zo sumy 437,25 € Eur od 27.12.2018 (deň po „zosplatnení“) do zaplatenia vo výške 0,04 % denne, resp. 14,6 % ročne, najviac však do 389,33 Eur, a to podľa v mesačných splátkach po 20,- Eur splatných do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, pretože žalobca nenamietal správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, v rozsahu povolenia splácať dlh v takýchto splátkach.

24. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

25. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany (víťaznej) odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 437,25 Eur, zmluvnej pokuty najviac v sume 389,33 Eur, náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatneným pohľadávky vo výške 49,61 Eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 437,25 € od 27.12.2018 do zaplatenia s tým, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 400 €, požadoval ročný úrok z omeškania už vo výške 5 % zo sumy 437,25 € do zaplatenia. Prvoinštančný súd priznal žalobcovi sumu 437,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,4 % ročne od 27.12.2018 do zaplatenia (t. j. do dňa vyhlásenia prvoinštančného rozsudku v sume 3,06 Eur). Celková prvoinštančným súdom priznaná suma na účely výpočtu trov konania tak predstavuje 437,25 + 3,06 = 440,31 Eur). Žalobca sa v odvolaní domáhal prieskumu zamietajúceho výroku II napadnutého rozsudku, ktorým súd nepriznal ďalšie žalobcom uplatnené nároky tvorené zmluvnou pokutou najviac do sumy 389,33 Eur, nákladmi spojenými s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 49,61 Eur, úrokom z omeškania 10,67 Eur (do dosiahnutia najvyššej kombinovanej sumy zmluvnej pokuty a úroku z omeškania 400 Eur) a pokračujúcim ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 437,25 Eur do zaplatenia. Keďže v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo možné určiť deň, od ktorého sa má počítať úrok z omeškania vo zvýšenej sadzbe, na účely rozhodnutia o trovách konania bolo možné vychádzať len zo sumy založenej na sadzbe 0,4 %, ktorú žalobca de facto limitoval do výšky 10,67 Eur (400 Eur - najvyššia suma zmluvnej pokuty 389,33 Eur). V absolútnych číslach tak predstavoval súčet peňažných zamietnutých nárokov sumu 460,28 Eur a táto aj bola predmetom odvolacieho konania. Rozhodnutím odvolacieho súdu bola priznaná žalobcovi zmluvná pokuta najviac vo výške 389,33 Eur a vo zvyšku tvorenej sumou (49,61 + 10,67 =) 60,28 Eur bolo odvolanie žalobcu odmietnuté, čo treba považovať za žalobcov neúspech. Hrubý konečný úspech žalobcu predstavuje súčet priznanej istiny s úrokom z omeškania a zmluvnej pokuty prvoinštančným a odvolacím súdom v pomere k sume, ktorú si žalobca uplatnil, t. j. (440,31 Eur + 389,33 Eur) : 900,59 Eur x 100 = 92,12 %). Hrubý úspech žalovaného predstavuje 7,88 % (100% - 92,12 %). Čistý úspech žalobcu je potom 84,24 % (92,12 % - 7,88 %).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v rozsahu 84,24 %, pričom o výške náhrady

trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).