Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-82-2020.pdf
PDF · 151.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Blister Technology s. r. o., so sídlom Gen. Ľ. Svobodu 1069/4, Partizánske, IČO: 36 709 662, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: AAH PLASTICS Slovakia s. r. o., so sídlom Družstevná 1090/86, Solčany, IČO: 44 198 493, právne zastúpenému: JUDr. Martin Bartko, JUDr. Silvia Bartková, advokáti so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o zaplatenie 54.080 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cb/1/2017-513 zo dňa 3. júla 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca v znení žalobného petitu pripusteného uznesením súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.02.2015 na základe návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 02.02.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 54.080 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu.
1.2. Z dokazovania vykonaného výsluchom strán sporu, oboznámením písomných vyjadrení a listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodňoval tvrdením, že kúpna zmluva uzavretá medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, na základe ktorej mu žalovaný dodal zariadenie na výrobu peliet model 100 RICICLA 22 + 22 KW s jedným motorom s výkonom 37 KW je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nejasnosti a nezrozumiteľnosti predmetu plnenia. Žalobca tiež argumentoval tým, že ak by aj súd prvej inštancie vyhodnotil kúpnu zmluvu ako platnú, žalovaný si nesplnil povinnosti predávajúceho, a to nielen povinnosť dodať skutočne objednaný tovar, ale aj povinnosť previesť k nemu vlastnícke právo. Preto bolo od zmluvy odstúpené začiatkom roku 2012 a v takom prípade by išlo o plnenie bez právneho úkonu, ktorý bol zrušený a z ktorého sú strany povinné vrátiť si doterajšie plnenia. Z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že nárok žalobcu nie je opodstatnený, lebo žalobca začal spochybňovať dodanie tovaru, až keď si žalovaný uplatnil nárok na doplatenie kúpnej ceny. Okrem toho argumentáciu žalobcu označil žalovaný za účelovú a vnútorne rozpornú, keď na jednej strane sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej zmluvy a na druhej strane tvrdí, že od zmluvy odstúpil. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca
sa k predmetu kúpnej zmluvy - peletovaciemu stroju, ktorý mu on dodal, správal ako vlastník, keď sám toto zariadenie odviezol do V. a odtiaľ si priviezol nové. Z ponuky č. 01/2010 zo dňa 18.09.2010 vyplynulo, že žalovaný žalobcovi predložil ponuku na zariadenie 100 RICICLA 22 + 22 KW, ktoré pozostávalo okrem iného aj z lisu s dvomi hlavnými motormi po 22 + 22 KW a príslušenstva, a to vibračné sito, rafinátor s vaničkou, posuvný pás na pelety, vaňa na skladovanie, pás, zošívačka, vaňa obsahujúca materiál na spracovanie. Ponuka nie je podpísaná ani jednou zo zúčastnených strán. Z mailovej komunikácie zo dňa 19.09.2010 vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi mailom ponuku a súčasne faktúru č. 2010-18. Z ponuky č. 01/2010 zo dňa 09.09.2010 vyplynulo, že žalovaný žalobcovi predložil ponuku na zariadenie 100 RICICLA 22 + 22 KW, ktorá pozostávala okrem iného aj z lisu s jedným motorom o výkone 45 KW a príslušenstvom: skrutkový nakladač, lis vybavený systémom mechanického sušenia, vibračné sito, posuvný pás na pelety, vaňa na skladovanie, pás s elektronickou váhou, vaňa obsahujúca materiál na spracovanie. Faktúrou č. 2010-18 zo dňa 20.09.2010, splatnou dňa 20.09.2010 vo výške 16.815 Eur, dňa 30.11.2010 vo výške 28.025 Eur a dňa 31.12.2010 vo výške 21.859,50 Eur žalovaný vyúčtoval predchodcovi žalobcu spolu sumu 66.699,50 Eur. Predmetom fakturácie bol stroj model 100 RICICLA 22 + 22 KW, skrutkový nakladač, lis vybavený systémom mechanického sušenia, vibračné sito, posuvný pás na pelety, vaňa na skladovanie, pás s elektronickou váhou, vaňa obsahujúca materiál na spracovanie, v celkovej sume 66.699,50 Eur. Faktúrou č. 2011/03/115 zo dňa 08.03.2011, splatnou dňa 08.04.2011, vyfakturoval A.. Y. Y. - J. žalobcovi medzinárodnú prepravu podľa objednávky zo dňa 28.02.2011 v celkovej sume 1.200 eur. Z medzinárodného nákladného listu č. 0436 vyplynulo, že spoločnosť BOLLARETO žalobcovi zaslala tovar, pričom nie je zrejmé, aký. Z prepravného listu č. 9 zo dňa 28.02.2011 je zrejmé, že spoločnosť BS BOLLARETO dodala žalobcovi tovar v nasledovnom zložení: nádrž na skladovanie peliet, pás na zachytávanie prachu, pás na zachytávanie peliet, nádrž na skladovanie pilín, výťah na prepravu peliet, sušička lisu, vibračné sito, nakladač, peletovací lis a kľúč na hlavnú maticu lisu. Prepravu uskutočnila Nákladná automobilová doprava Nitra, a. s.. Z prepravného listu č. 25 zo dňa 15.04.2011 vyplynulo, že spoločnosť BS BOLLARETO dodala na adresu žalovaného elektrický rozvádzač a rôzne zariadenia na záverečnú skúšku. Z dokumentu Collaudo zo dňa 22.04.2011 vyplynulo, že bolo vykonané umiestnenie, montáž, záverečná skúška zariadenia a prípravný kurz a zaškolenie na obsluhu zariadenia. Zákazník bol prítomný pri všetkých fázach úkonu a vyhlásil, že na uvedenom zariadení nezistil žiadne anomálie, a to ani počas výroby peliet s použitím materiálu, ktorý sa uvádza v zmluve. Listina je podpísaná žalobcom. Faktúrou č. 20110837 zo dňa 14.09.2011, splatnou dňa 05.10.2011, vyfakturoval dodávateľ JAROSLAV - TRANS, s. r. o. žalobcovi prepravu tovaru z F. Y. do J. H. vo výške 240 eur. Z medzinárodného nákladného listu č. 2767154 vyplynulo, že žalobca zaslal spoločnosti BOLLARETO tovar, pričom nie je zrejmé, aký. Faktúrou č. 20111000 zo dňa 31.10.2011, splatnou dňa 21.11.2011 vyfakturoval dodávateľ JAROSLAV - TRANS, s. r. o. žalobcovi prepravu tovaru z J. H. do F. Y. v sume 240 Eur. Z medzinárodného nákladného listu č. 2440678 je zrejmé, že spoločnosť BOLLARETO zaslala tovar žalobcovi, pričom nie je zrejmé, aký. Z prepravného listu č. 66 zo dňa 27.10.2011 vyplynulo, že spoločnosť BOLLARETO dodala žalobcovi peletovací lis s hmotnosťou 2.000 kg. Z oznámenia dodatočnej lehoty na plnenie zmluvy a odstúpenie od zmluvy zo dňa 18.01.2012 vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného na dodanie stroja 100 RICICLA 22 + 22 KW objednaného dňa 18.09.2010 na základe objednávky č. 20100015, v opačnom prípade mienil odstúpiť od zmluvy, lebo žalovaný mu napriek viacerým výzvam objednaný stroj 100RICICLA 22 + 22 KW a návod na užívanie, potrebnú technickú dokumentáciu nedodal, ale dodal mu náhradné strojné zariadenie 100 RICICLA 37KW a následne 100 RICICLA 30 KW, ktoré však konštrukčne a výkonovo nedosahujú parametre stroja 100 RICICLA 22 + 22 KW. Tieto stroje neboli pre vysokú poruchovosť funkčné, preto žiadal ním pôvodne objednaný tovar. Z výzvy na úhradu zo dňa 11.05.2012 vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny vo výške 52.400 Eur, nakoľko nedošlo k dodaniu objednaného tovaru, s tým, že žalovanému vráti stroj s výkonom 37 KW. Výzvou na zaplatenie zo dňa 31.01.2012 vyzval žalovaný žalobcu na doplatenie zvyšku kúpnej ceny zo výške 14.299,50 Eur. Zo zápisnice o obhliadke peletovacieho stroja zo dňa 25.07.2012 v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 14Cb/67/2012 vyplynulo, že v zrekonštruovaných priestoroch sa nachádza peletovací stroj s uvedením modelu 100 RICICLA. Na stroji sa nachádza jeden hnací motor. Z čestného prehlásenia C. L. zo dňa 25.04.2013 je zrejmé, že dokument označený ako "Oznámenie dodatočnej lehoty na plnenie zmluvy a odstúpenie od zmluvy" adresovaný žalovanému prevzala od konateľa žalobcu dňa 18.01.2012, osobne list vložila do obálky a dňa 19.01.2012 podala na pošte v X. K..
1.3. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Právny predchodca žalobcu sa pôvodne podanou žalobou domáhal peňažného plnenia titulom vád stroja, ktorý mu bol dodaný na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným, od ktorej práve pre vady tovaru odstúpil. Počas konania zmenil argumentáciu tak, že považoval kúpnu zmluvu uzavretú medzi ním a žalovaným za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti a v tej súvislosti uplatnený nárok požadoval titulom bezdôvodného obohatenia. Dovolací súd považoval túto zmenu argumentácie právneho predchodcu žalobcu, keď uplatnený nárok požadoval titulom bezdôvodného obohatenia, za kvalitatívnu zmenu žaloby, pričom vyčítal súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z pôvodne podanej žaloby, ktoré znenie už v čase rozhodovania nepredstavovalo predmet konania. S poukazom na uvedený názor dovolacieho súdu sa preto prvoinštančný súd v ďalšom konaní zaoberal výlučne otázkou bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže tieto skutkové okolnosti právny predchodca žalobcu učinil predmetom konania. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi sebou uzavreli ústne kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný povinný právnemu predchodcovi žalobcu dodať dojednaný stroj a žalobca sa zaviazal za tento zaplatiť dojednanú kúpnu cenu. Sporným však zostal predmet kúpnej zmluvy, keď právny predchodca žalobcu tvrdil, že si u žalovaného objednal stroj 100 RICICLA 22 + 22 KW s dvomi motormi, pričom žalovaný potvrdil, že sa malo jednať o tento model stroja, avšak len s jedným motorom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu alebo predmete právneho úkonu, tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel. V súdenej veci dospel prvoinštančný súd k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola z hľadiska určitosti predmetu kúpnej zmluvy uzavretá platne. Hoci každá strana predložila ponuku, o ktorej tvrdila, že práve tá bola podkladom kúpnej zmluvy, vzhľadom na okolnosti sprevádzajúce ústne uzavretie kúpnej zmluvy ako aj následné správanie právneho predchodcu žalobcu vyhodnotil za ponuku, ktorá bola podkladom uzavretia zmluvy, ponuku predloženú žalovaným zo dňa 09.09.2010. V tejto ponuke žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu ponúkol stroj 100 RICICLA 22 + 22 KW s jedným motorom o výkone 45 KW a príslušenstvom: skrutkový nakladač, lis vybavený systémom mechanického sušenia, vibračné sito, posuvný pás na pelety, vaňa na skladovanie, pás s elektronickou váhou, vaňa obsahujúca materiál na spracovanie. V zmysle tejto ponuky následne dňa 19.09.2010 vyhotovil a zaslal právnemu predchodcovi žalobcu faktúru č. 2010-18. Faktúra obsahovala rovnaké príslušenstvo stroja ako ponuka zo dňa 09.09.2010. Navyše faktúra bola zaslaná právnemu predchodcovi žalobcu mailom, pričom ďalšou prílohou tohto mailu okrem faktúry bola podľa tvrdenia právneho predchodcu žalobcu ponuka stroja zo dňa 18.09.2010, ktorá obsahovala aj iné príslušenstvo. Okrem toho samotný právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že po dohode o podmienkach dodania tovaru mu žalovaný predložil faktúru za tovar, z čoho jednoznačne vyplýva, že v čase zaslania faktúry mailom dňa 19.09.2010 boli strany už na predmete kúpy dohodnuté a mali dohodnuté aj podmienky dodania tovaru. Keďže žiadna zo strán netvrdila existenciu nejakej ďalšej ponuky, súd prvej inštancie konštatoval, že podkladom pre vystavenie faktúry bola práve ponuka zo dňa 09.09.2010. Znamená to teda, že právny predchodca si na základe tejto ponuky objednal u žalovaného stroj s jedným motorom. Ponuku zo dňa 09.09.2010 teda vyhodnotil súd prvej inštancie ako podklad pre uzavretie kúpnej zmluvy preto, lebo faktúra č. 2010-18, na základe ktorej právny predchodca žalobcu platil kúpnu cenu, presne korešpondovala označením modelu a príslušenstva s uvedenou ponukou a faktúra bola zaslaná právnemu predchodcovi žalobcu v časovom odstupe od predloženia ponuky, ktorý umožňoval stranám dojednanie podmienok dodávky tohto tovaru. Prvoinštančný súd poukázal na to, že právny predchodca žalobcu presne vedel, že na základe ponuky zo dňa 09.09.2010 si objednáva stroj s jedným motorom, preto jeho tvrdenia učinené v konaní o neurčitosti predmetu kúpy vyhodnotil ako účelové a ničím nepodložené. Aj na nasledovné konanie právneho predchodcu žalobcu, ktorý na základe faktúry č. 2010-18 plnil kúpnu cenu za tovar, ktorý bol rovnako vymedzený v ponuke zo dňa 09.09.2010 a umožnil vo svojej prevádzke zmontovať a uviesť do prevádzky jednomotorový stroj, nasvedčuje tomu, že predmetom kúpy bol stroj s jedným motorom podľa ponuky zo dňa 09.09.2010. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti predmetnej kúpnej zmluvy,
žalobu o vydania bezdôvodného obohatenia zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú, v dôsledku čoho sa potom nezaoberal ani námietkou premlčania vznesenou žalovaným. K tvrdeniu žalobcu, že ak by aj kúpna zmluva bola platná, jeho nárok je dôvodný, keďže žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 411 Obchodného zákonníka, teda nesplnil si povinnosti predávajúceho a z toho dôvodu právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bolo bezdôvodné obohatenie vzniknuté v dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom nároky z vád, prípadne nároky vyplývajúce z nedodržania povinností predávajúceho, predmetom konania neboli. Ak teda žalobca chcel učiniť predmetom konania aj tieto podstatne odlišné skutkové tvrdenia, bolo potrebné, aby navrhol zmenu žaloby tak, ako to predpokladá ustanovenie § 140 ods. 2 CSP. Až do času, kým by tak žalobca urobil, by naďalej bolo predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia na podklade neplatnej kúpnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalobca týmto spôsobom nepostupoval a neučinil aj tieto skutkové tvrdenia predmetom konania, nezaoberal sa súd týmito jeho tvrdeniami a neskúmal ich opodstatnenosť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že pokiaľ bol žalobca zastúpený advokátom, nebolo povinnosťou súdu o takomto postupe ho poučovať. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP, pretože podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že medzi stranami došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, nakoľko od počiatku pretrvávali pochybnosti o tom, aký typ zmluvy mal byť uzatvorený. Žalobca poukázal na to, že ak malo ísť o kúpnu zmluvu, v takom prípade už samotná sporná okolnosť neurčitosti predmetu plnenia vylučuje jej platnosť. Ak teda prvoinštančný súd zaujal pre svoje rozhodnutie dva zásadné a rozhodné právne závery, a to, že nespornou okolnosťou bolo, že medzi stranami vznikla ústna kúpna zmluva a že sporný zostal predmet kúpy z tejto kúpnej zmluvy, jeho rozhodnutie obsahuje prvky antagonizmu, ktoré zakladajú nepreskúmateľnosť a zmätočnosť napadnutého rozsudku. Žalobca zotrval na tom, že ponuka žalovaného zo dňa 09.09.2010 nebola jeho právnemu predchodcovi nikdy doručená, túto si žalovaný zrejme vyrobil, aby navodil dojem, že faktúru č. 2010-18 vystavil v súlade s touto ponukou. V rozpore s tým sa potom javí preukázaná skutočnosť, že žalovaný zaslal jeho predchodcovi e-mailom ponuku zo dňa 18.09.2010 na stroj s dvoma hlavnými motormi. Súd prvej inštancie sa pritom nevysporiadal s rozporom, prečo by mal žalovaný vystavovať faktúru na základe ponuky zo dňa 09.09.2010, ktorú jeho predchodcovi nikdy nedoručil, keď o 10 dní neskôr žalovaný preukázateľne doručil jeho právnemu predchodcovi ponuku zo dňa 18.09.2010. Žalobca zdôraznil, že ponuka zo dňa 18.09.2010 ním predložená spolu so žalobou nie je rovnaká ako ponuka zo dňa 09.09.2010 predložená žalovaným do spisu dňa 21.02.2013, o ktorej žalovaný tvrdí, že je originálom. Podľa tejto ponuky si mal žalobca objednať stroj model 100 RICICLA 22 + 22 KW s jedným motorom o výkone 45 KW. Ponuka predložená žalobcom spolu so žalobou však obsahuje informáciu, že stroj má dva motory a takýto stroj si aj žalobca objednal. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného v procesnom postavení žalobcu na pojednávaní dňa 20.06.2012 v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 14Cb/67/2012, kde ten uviedol, že dodaný stroj mal iba jeden motor. S týmto vyjadrením sa však prvoinštančný súd nijako nevysporiadal. Aj z tohto pohľadu je potom nesprávny záver prvoinštančného súdu, keď bez ďalšieho za podklad vzniku kúpnej zmluvy vzal objednávku z 09.09.2010. Okrem toho ponuka zo dňa 09.09.2010 obsahovala ponuku na montáž. Na základe nej však nemohla byť vystavená faktúra č. 2010-18, lebo v nej fakturácia ceny za montáž tovaru chýbala, takže nevyriešená zostala aj otázka, či vôbec mala byť uzatvorená kúpna zmluva s ohľadom na mieru montáže tvoriacej ponuku žalovaného. Ničím nepodložená je aj argumentácia prvoinštančného súdu, že žalovaný až po dohode o podmienkach dodania tovaru predložil faktúru právnemu predchodcovi žalobcu. Žalobca vyjadril presvedčenie, že za takýchto okolností súd prvej inštancie nemal potrebné podklady pre vyvodenie záveru o špecifikácii predmetu kúpy ako imanentnej zložky kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu ani následné správanie strán sporu po čase, kedy mal byť právny úkon urobený, nemôže retrospektívne osvedčovať atribúty jeho platnosti. Pokiaľ z takéhoto správania strán súd prvej inštancie čerpal, jeho postup bol zmätočný. Žalobca uviedol, že medzi stranami totiž nebolo sporné, že to, čo žalovaný dodal a zmontoval u predchodcu žalobcu, bolo vrátené späť výrobcovi, ale sporným zostalo, na základe čoho sa predmetný stroj vrátil späť výrobcovi do V.. Ak tak bolo na základe pokynu žalovaného, ktorý sa prezentoval ako výhradný
predajca výrobcu, tak potom žalovaný tým vlastne uznal dodanie iného stroja ako fakturoval a tento iný stroj vrátil späť výrobcovi. Žalobca tiež poukázal na to, že jeho predchodca hradil prepravné pri vrátení stroja výrobcovi, z čoho možno usudzovať, že odvezený stroj nezodpovedal objednávke. Aj okolnosť zastavenia platieb podľa názoru žalobcu mohla nasvedčovať tomu, že zmluva nevznikla, k zastaveniu platieb kúpnej ceny totiž došlo až potom, ako už začalo byť zjavné, že žalovaný úskočne a vyhýbavo začal presviedčať predchodcu žalobcu, že stroj, ktorý mu dodal, bol taký, aký predchodca žalobcu požadoval. Žalobca tiež zdôraznil, že dovtedy vykonané platby zo strany jeho predchodcu v prospech žalovaného boli iba následkom akejsi obchodnej šikany, ktorou žalovaný podmieňoval ďalšie kroky nápravy, teda že až po čiastočnom zaplatení budú z V. vyslaný technici na zaučenie personálu a pod. Aby súd prvej inštancie mohol prijať záver o platnosti právneho úkonu, musel by mať z vykonaného dokazovania spoľahlivo preukázané, že obe zmluvné strany mali nepochybne vedomosť o obsahu ich právneho vzťahu založeného napríklad kúpnou zmluvou. Tu však evidentne len predchodca žalobcu vedel jedine to, že má zaplatiť určitú cenu, avšak o presných špecifikách, za čo konkrétne mal cenu platiť, mal v čase vytvárania vlastnej vôle inú predstavu, ako bola vôľa žalovaného ako druhej zmluvnej strany, čo vyšlo najavo až neskôr - teda že zhoda v tom, čo konkrétne malo byť predmetom kúpy, nikdy nejestvovala. Žalobca vyjadril presvedčenie, že jeho právny predchodca nikdy neakceptoval predstavu o predmete kúpy, ktorú mu vnucoval žalovaný. Prvoinštančný súd sa však s protirečivými tvrdeniami strán sporu nevysporiadal a je nezistiteľné, z čoho vychádza jeho záver o platnosti kúpnej zmluvy, keďže vôbec neaplikoval interpretačné pravidlo o potrebe vykladať pojmy v prípade pochybností na vrub strany, ktorá je navrhovateľom zmluvy a ktorá ich prvý raz použila, čo v danom prípade musel byť žalovaný. Z ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. pritom vyplýva, že požiadavka určitosti prejavu vôle je podstatnou náležitosťou platnosti právneho úkonu, a teda aspoň jeho výkladom podľa § 35 Obč. zák. musí byť zistiteľné, aký obsah mal byť právnym úkonom dojednaný, aby bola naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu v danom prípade kúpna zmluva nevznikla, pretože ohľadne podstatnej náležitosti - predmetu kúpy sa vzájomne v rozhodnom čase nestretli dva určité prejavy vôle zhodné aspoň v základných rysoch. V zmysle citovaného ustanovenia prejav vôle je neurčitý, pokiaľ je neistý jeho obsah a je nezrozumiteľný, ak z neho nevyplýva jasné vyjadrenie vôle konajúcej osoby. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu je možné vykladať gramaticky, logicky, či systematicky, avšak nemožno nahrádzať či meniť už vykonané prejavy vôle. Aké výkladové pravidlo aplikoval súd prvej inštancie pre dosiahnutie toho záveru, že práve ponuka z 09.09.2010 bola pre účely určitosti tou zrozumiteľnou, hoci nebola doručená do sféry právneho predchodcu žalobcu ako adresáta, nie je zrejmé. Ohľadne náležitosti určitosti predmetu kúpnej zmluvy ako podmienky platnosti právneho úkonu poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/9/2011 zo dňa 21.04.2011, ktoré je na predmetnú vec vo všeobecnosti aplikovateľné. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v danom prípade úhrady zo strany jeho právneho predchodcu v prospech žalovaného predstavovali plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z neplatného právneho úkonu. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je vyriešenie otázky, či skutočne išlo o takýto právny úkon. Vzhľadom na absenciu konsenzu vôle jeho právneho predchodcu a žalovaného nedošlo podľa názoru žalobcu k dohode o predmete kúpy, preto kúpna zmluva nevznikla, resp. je absolútne neplatná. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.08.2020 k odvolaniu žalobcu označil odvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. Podľa jeho názoru tu nie sú ani žiadne prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli (zrejme žalobcom) uplatnené a ktoré by mali mať za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na základe toho žalobcom použitý odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je tak, ako jeho celá žaloba, čisto účelový. Podľa jeho názoru z obsahu podaného odvolania jasne vyplýva stratégia žalobcu v celom súdnom konaní, ktorá je výrazom celkového postoja žalobcu vo vzťahu k žalovanému i k súdu, a to zneprehľadniť vzniknuté vzťahy, spochybňovať a relativizovať dohody a listiny, neustále meniť svoje postoje, a tým vnášať zmätočnosť do právneho postavenia účastníkov. Uviedol, že mu nie je zrejmé, čo konkrétne mu žalobca vytýka, či to, že dodaný stroj nedosahoval určený výkon alebo to, že bol dodaný iný stroj. V pôvodne podanej žalobe žalobca tvrdil, že bol dodaný stroj 100 RICCICLA 22 + 22 KW s jedným motorom o výkone 37 KW, ktorý počas dvoch dní prevádzky nedosahoval deklarovaný výkon 37 KW a vykazoval poruchovosť. Neskôr žalobca tvrdil, že dodaný stroj nevyrábal vôbec. V konaní žalobca opäť najprv tvrdil, že mu bol dodaný stroj 100 RICCICLA 22 + 22
KW s jedným motorom a výkonom 37 kW, následne žalobca tvrdil, že tento stroj bol dňa 09.09.2011 odvezený do V. a potom bol z V. privezený iný stroj model RICCICLA 130 (viď strana 2 žaloby). Dokonca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 05.02.2015 žalobca išiel až tak ďaleko, že uviedol, že „dodaný mu nebol žiaden stroj, nakoľko nepodpisoval žiaden dodací list“, a to napriek tomu, že v prevádzke žalobcu bol dodaný stroj zmontovaný, sprevádzkovaný a žalobcom používaný. Posledná argumentácia žalobcu sa už zamerala len na to, že medzi stranami malo byť sporné, čo malo byť dodané, a teda kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným by mala byť, podľa žalobcu, neplatná pre nedohodu o predmete kúpy. Akým spôsobom chce potom žalobca vrátiť dodaný stroj žalovanému, to už zrazu žalobca neuvádza. Zrejme preto, že dodaný stroj žalobca si sám vymenil v V. za iný, a teda dodaný stroj už nemá. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca spochybňuje nielen platnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy, ale spochybňuje aj to aký typ zmluvy mal byť uzatvorený s poukazom na mieru montáže. K tomu žalovaný uviedol, že predmetom dodania bol peletovací stroj model 100 RICCICLA 22 + 22 KW s príslušenstvom v zmysle faktúry žalovaného č. 2010-18 zo dňa 20.09.2010. Ani doprava ani montáž predmetom faktúry neboli a tieto si zabezpečoval žalobca sám. Zároveň z uvedeného vyplýva, že aj podľa pôvodného žalobcu nebol spor o tom, aké zariadenie malo byť dodané, a teda, že sa jednalo o model 100 RICCICLA 22 + 22 KW s príslušenstvom podľa faktúry žalovaného. Pôvodný žalobca len tvrdil, že tento stroj mal byť dodaný s dvoma motormi a bol dodaný len s jedným motorom. Žalovaný od počiatku tvrdil, že žalobca si daný model stroja objednal s jedným výkonným motorom a takýto mu aj žalovaný dodal. Z uvedeného je zrejmé, že aj z tvrdenia pôvodného žalovaného by potom vyplývalo, že predmet kúpnej zmluvy bol určitý, teda dodanie stroja model 100 RICCICLA 22 + 22 KW s príslušenstvom podľa faktúry žalobcu. Sporná by tak zostala len otázka či tento dodaný stroj mal žalovaný dodať s dvoma menšími motormi alebo jedným veľkým výkonným motorom. Na základe toho sa tak ani právne-teoreticky nemôže jednať o neurčitosť predmetu kúpy, ale z pohľadu žalobcu mohlo ísť prípadne len vadné plnenie spočívajúce v dodaní daného modelu stroja s iným ako objednaným motorom. Žalovaný však trval na tom, že žalobca si objednal a súhlasil s tým, že žalovaný dodá stroj model 100 RICCICLA 22 + 22 KW so žalobcom osobitne vybratým príslušenstvom. Uvedené bolo preukázané výpoveďou konateľa pôvodného žalobcu priamo na pojednávaní pred Okresný súdom Trenčín dňa 05.02.2015, kedy konateľ pôvodného žalobcu výslovne uviedol na otázku sudkyne „či si objedával všetko príslušenstvo k stroju tak, ako je uvedené v ponuke zo dňa 18.09.2010, navrhovateľ uvádza, že si pôvodne objednal všetko príslušenstvo, neskôr však z neho vylúčil zošívačku a čo sa týka raffinátora, to presne si už nepamätá. Nevie, prečo nie je zahrnutý vo faktúre, asi ho tiež vylúčil.“ Pôvodný žalobca tak potvrdil nielen to, že z ponuky žalovaného si osobne vyberal komponenty stroja, ale aj to, že to, čo bolo fakturované, bolo predmetom kúpnej zmluvy. Na základe toho o predmete kúpnej zmluvy nebolo medzi stranami sporu pochybnosti a objednaný stroj žalovaný žalobcovi dodal. Predchodca žalobcu vedel, že mu bude dodaný a osadený stroj s jedným výkonným motorom a presne takýto stroj s jedným motorom nechal žalobca vo svojich priestoroch aj zmontovať a na prevádzku takéhoto stroja zaškoliť svojich zamestnancov, pričom talianskym montážnikom podpísal aj kolaudáciu tohto stroja. Takýto stroj žalobca aj prevádzkoval a hlavne pokračoval v platení faktúry, a teda nemôže byť sporu o tom, že žalovaný dodal žalobcovi to, čo si žalobca objednal. Argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že z následného konania účastníkov obchodnoprávneho vzťahu nie je možné spätne dovodiť ich dohodu o predmete kúpnej zmluvy, nie je správna, pretože práve v prípade uzatvorenia ústnej kúpnej zmluvy, kedy jedna strana účelovo sa snaží kúpnu zmluvu spochybniť, je práve správanie sa účastníkov po uzavretí kúpnej zmluvy a dodaní predmetu kúpy tým dôležitým dôkazom o tom, na čom sa strany dohodli ústne. Ak by žalovanému bolo dodané niečo, čo si neobjednal, ako tvrdí žalobca, neumožnil by zmontovanie tejto veci v jeho priestoroch, jej prevádzku a už vôbec nebol dôvod na školenie zamestnancov. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobca koná účelovo, s cieľom bezdôvodne získať od žalovaného finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok. Skutočnosť, že žalobca z pôvodnej žaloby vypustil svoju povinnosť vydať žalovanému stroj - zariadenie na výrobu peliet model RICCICLA 130 oproti vráteniu kúpnej ceny, tento názor žalovaného len potvrdzuje. Žalovaný nedodal žalobcovi žiadne zariadenie na výrobu peliet model RICCICLA 130. Žalovaný dodal pôvodnému žalobcovi zariadenie MODEL 100 RICCICLA 22 + 22 KW opatrené jedným motorom o výkone 45 KW a jeho príslušenstvo v zmysle rozpisu na faktúre žalovaného č. 2010-18 zo dňa 20.09.2010. Táto faktúra bola výsledkom ústnych rokovaní medzi pôvodným žalobcom a žalovaným o predmete kúpnej zmluvy a na základe tejto faktúry pôvodný žalobca žalovanému platil úhradu kúpnej ceny (Jednotlivé úhrady kúpnej ceny obsahujú ako variabilný symbol číslo faktúry 201018). Súčasťou faktúry nebola doprava zariadenia a ani žiadna montáž a sprevádzkovanie
zariadenia. Dopravu zariadenia si objednal a zabezpečoval pôvodný žalobca sám. Montáž a sprevádzkovanie zariadenia vykonal priamo výrobca zariadenia, ktorý túto činnosť pôvodnému žalobcovi aj osobitne vyúčtoval. Pôvodný žalobca bol osobne prítomný pri montáži a sprevádzkovaní stroja dňa 22.04.2011, a osobne potvrdil, že „bola vykonaná montáž, záverečná skúška a prípravný kurz a zaškolenie na obsluhu a že stroj nemá žiadne anomálie, a to ani počas výroby peliet“. Na základe toho súčasné relativizovanie žalobcu o predmete kúpnej zmluvy, či dokonca o type zmluvy, považuje žalovaný za úplne nemiestne. Žalovaný preto označil polemiku žalobcu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu za neopodstatnenú, jeho argumentáciu tvorenú výkladmi právnych predpisov a citáciou niektorých rozhodnutí súdov za všeobecnú a vytrhnutú z kontextu, bez súvisu s prejednávaným sporom. Žalovaný zdôraznil, že predmet kúpnej zmluvy bol medzi ním a žalobcom jasne daný a vymedzený. Keďže faktúra s vyúčtovaním kúpnej ceny nebola po jej doručení rozporovaná, vrátená alebo doplňovaná, ale žalobcom bola zaevidovaná do účtovníctva, aj táto skutočnosť nasvedčuje existencii záväzkového vzťahu medzi stranami. Žalovaný zdôraznil, že dodal žalobcovi stroj model 100 RICCICLA 22 + 22 KW, tento stroj bol v prevádzke žalobcu aj zmontovaný a sprevádzkovaný, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, čo bolo dodané, a teda, že bol dodaný stroj model 100 RICCICLA 22 + 22 KW s jedným motorom a po sprevádzkovaní stroja dňa 22.04.2011 žalobca pokračoval v platení kúpnej ceny pod rovnakými identifikačnými údajmi faktúry (č. 201018) a žiadne výhrady k dodanému stroju nevzniesol. V rozpore s týmto jeho konaním potom čisto účelovo vyznieva jeho výpoveď na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 05.02.2015, keď na otázku sudkyne „či si nevšimol už pri dodaní, že mu bol dodaný iný stroj“ žalobca uviedol „To som si všimol. Mal som za to, že skutočne nie je dodaný ten stroj, ktorý som objednal.“ Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca mal potom vzniesť reklamáciu na stroj a nie na tomto stroji vyrábať pelety a pokračovať v platení kúpnej ceny. Žalobcovi nič nebránilo namiesto platby kúpnej ceny zaslať žalovanému reklamáciu týkajúcu napr. nesprávne dodaného motora (prípadne množstva motorov), čo však žalobca neurobil. Naopak žalobca stroj používal a pokračoval v platení jeho kúpnej ceny a namiesto reklamácie dňa 09.09.2011 svojvoľne a na vlastné náklady dodaný stroj odviezol do V. a tento vymenil za iný stroj, podľa znenia samotnej žaloby zrejme za stroj model RICCICLA 130. S týmto obchodným prípadom však žalovaný nemá už nič spoločné a nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobca sa rozhodol pre svoje potreby používať iný stroj. Podľa názoru žalovaného žaloba je nedôvodná, účelová a pokiaľ ju súd prvej inštancie zamietol, rozhodol správne.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.09.2020 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.08.2020 zotrval na všetkých odvolacích dôvodoch, najmä na tvrdení o neplatnosti kúpnej zmluvy s ohľadom na absenciu platného dojednania o jej predmete. Uviedol, že on žalovanému nevytýka, ani nevytýkal vady stroja v tom zmysle, že by dodaný stroj nedosahoval určitý výkon, ale vytýka mu, že objednaný stroj mu nedodal. Trval na svojom tvrdení o zjavnej neurčitosti premetu kúpy a do pozornosti odvolacieho súdu dal aj skutočnosť, že otázka prípadného vrátenia akéhokoľvek stroja žalovanému, nie je predmetom tohto konania. Žalobca ďalej uviedol, že nie je zrejmé, z čoho žalovaný usudzuje, že on, žalobca vedel o tom, že dodaný mal byť stroj iba s jedným motorom, nakoľko táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva. Žalobca trval na tom, že v danom prípade záväzkový vzťah nevznikol z dôvodu absencie konsenzu vôle pôvodného žalobcu - jeho právneho predchodcu a žalovaného, pretože nedošlo k vzájomnej dohode o predmete kúpy. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že každá sporová strana tvrdí o predmete niečo iné. Preto mal súd prvej inštancie skúmať, či k uzavretiu zmluvy došlo vzhľadom k neurčitosti prejavu vôle, čo v zmysle ustanovení Obč. zák. spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorú súd prihliada ex offo. Žalobca označil za scestné konštatovanie žalovaného o tom, že odvolanie žalobca podporil všeobecným výkladom o platnosti právnych úkonov a citáciou z niektorých rozhodnutí. Ďalej trval na svojom tvrdení, že v danom prípade plnenie poskytnuté jeho právnym predchodcom v prospech žalovaného je bezdôvodným obohatením získaným plnením z neplatného právneho úkonu. Trval aj na zaplatení úrokov z omeškania, lebo žalovaný od začiatku vedel, že mu nedodá objednaný stroj a pri prijatí bezdôvodného obohatenia nebol dobromyseľný. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.03.2001 sp. zn. 25Cdo/2895/99, sp. zn. 29Cdo/2638/99 zo dňa 30.11.2000, sp. zn. 33Cdo/1527/99 zo dňa 22.06.2000, sp. zn. 23Cdo/879/2014 zo dňa 02.06.2014 a zdôraznil, že súd nemôže rezignovať na výklad právneho úkonu, teda len stroho skonštatovať jeho neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť, ale musí zisťovať obsah úkonu a pokúsiť sa cestou výkladu odstrániť túto neurčitosť či nezrozumiteľnosť. V zmysle citovaných rozhodnutí súd musí prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu,
zisťovať vôľu strán v dobe uzavretia zmluvy a pritom môže prihliadnuť aj na následné správanie strán. Opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/9/2011 zo dňa 21.04.2011, ktorého závery týkajúce sa platnosti právnych úkonov sú primerane aplikovateľné aj v preskúmavanej veci, preto trval na podanom odvolaní a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 25.09.2020 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 04.09.2020 označil tvrdenia uvádzané žalobcom za úplne neopodstatnené, účelové, predstavujúce subjektívny názor žalobcu na vec, ktorý však nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Poukázal na to, že žalobca sa po zmene svojho právneho zastúpenia snaží presvedčiť súd, že predmet kúpnej zmluvy bol neurčitý z dôvodu, že žalobca si objednal stroj s dvomi motormi a žalovaný mu dodal stroj s jedným motorom. Opodstatnenosť svojho názoru sa žalobca, namiesto dôkazných tvrdení, snaží podporiť nespočetným množstvom citácii rôznych rozhodnutí iných súdov. Žalovaný poukázal na to, že podstata sporového konania v obchodnom spore nespočíva na subjektívnych tvrdeniach jednej strany (a množstve s vecou nesúvisiacich citácií rôznych rozhodnutí), ale na dôkazoch. K ustáleniu neplatnosti právneho úkonu nestačí len jednostranné tvrdenie žalobcu, že „medzi spornými stranami nedošlo k dohode o predmete zmluvy“. Súd prvej inštancie by postupoval nesprávne, pokiaľ by svoje rozhodnutie založil len na tvrdení jednej strany, ako to žiada žalobca. V danom prípade však súd prvej inštancie správne a úplne zákonne v tomto spore postupoval podľa vykonaného dokazovania a jednoznačne správne uviedol, že v danom prípade medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá platná ústna kúpna zmluva, ktorej predmetom bolo dodanie stroja model 100 RICCICLA 22 + 22 KW v zmysle faktúry žalovaného č. 2010-18 zo dňa 20.09.2010. Tento stroj žalovaný žalobcovi dodal, čo preukazuje nielen to, že žalovaný stroj prevzal, umožnil jeho zmontovanie a sprevádzkovanie, podpísal zaškolenie na jeho obsluhu a jeho predvedenie, ale po dodaní stroja pokračoval v platení faktúry č. 2010-18. Na tieto úkony by tak predsa nebol dôvod, ak by bol dodaný úplne iný stroj, ako to teraz účelovo žalobca tvrdí. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade niet pochybnosti o tom, čo bolo predmetom zmluvy medzi predchodcom žalobcu a ním, žalovaným, a teda že táto zmluva bola uzavretá platne. Námietky žalobcu prezentované v odvolaní sú čisto účelové a vyvstali až po zmene právneho zastúpenia žalobcu. Žalovaný tiež zdôraznil m že niet pochybnosti o tom, že stroj, ktorý predchodcovi žalobcu dodal, ten sám vymenil v V. za iný a teda pôvodne dodaný stroj žalobca už nemá. Nelogická a zmätočná je aj požiadavka žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania s odôvodnením, že nakoľko už od začiatku vzťahu vedel, že nedodal stroj objednaný predchodcom žalobcu, pri prijatí bezdôvodného obohatenia nemohol byť dobromyseľný. Žalovaný zdôraznil, že on dodal žalobcovi stroj, ktorý si predchodca žalobcu objednal, ten si ho nechal zmontovať v jeho areály, nechal ho sprevádzkovať a na ňom vyrábal pelety. Žalovaný nerozumie tomu, prečo by mal úmyselne dodávať žalobcovi niečo, čo by žalobca nechcel. Ak by stroj predchodca žalobcu od počiatku odmietol prevziať, čo však žalobca preukázateľne neurobil, dokonca po dodaní ešte pokračoval v platení žalovanému. Žalovaný uviedol, že v ostatnom sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení.
6. Ďalšie písomné podania odvolaciemu súdu neboli doručené.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd tak rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP, keď vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Z úradnej povinnosti, vychádzajúc z ust. § 380 ods. 2 CSP odvolací súd skúmal, či konanie pred súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Preskúmaním procesného postupu prvoinštančného súdu predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci odvolací súd nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP.
9. Pri skúmaní opodstatnenosti ďalších žalobcom uplatnených odvolacích dôvodoch založených na jeho tvrdení o nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, o nedostatočne zistenom skutkovom stave a o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd vychádzal v zmysle ust. § 383 CSP zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie a jeho preskúmavacia činnosť spočívala v tom, či napadnutý rozsudok spĺňa požiadavky vecnej správnosti a zákonnosti v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní.
10. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu vo výške 54.080 Eur s príslušenstvom na konštatovaní, že kúpna zmluva uzatvorená medzi predchodcom žalobcu a žalovaným je platným právnym úkonom, k vzniku ktorého došlo akceptovaním ponuky žalovaného ako predávajúceho zo dňa 09.09.2010 predchodcom žalobcu ako kupujúcim na dodanie peletovacieho stroja 100 RICCICLA 22 + 22 KW s jedným motorom o výkone 45 KW s príslušenstvom: skrutkový nakladač, lis vybavený systémom mechanického sušenia, vibračné sito, posuvný pás na pelety, vaňa na skladovanie, pás s elektronickou váhou, vaňa obsahujúca materiál na spracovanie. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že predchodca žalobcu následne plnil žalovanému kúpnu cenu na základe faktúry 2010-18, ktorá v špecifikácii fakturovaného plnenia obsahovala rovnaké príslušenstvo stroja ako ponuka zo dňa 09.09.2010. Aj následné správanie zmluvných strán, keď predchodca žalobcu umožnil vo svojej prevádzke zmontovať a sprevádzkovať jednomotorový stroj a platil na základe faktúry č. 2010-18 kúpnu cenu, vyhodnotil prvoinštančný súd tak, že nasvedčuje existencii platne uzavretej kúpnej zmluvy aj z hľadiska žalobcom namietanej určitosti prejavu vôle zmluvných strán vo vzťahu k predmetu kúpnej zmluvy. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové a ničím nepodložené tvrdenia žalobcu o neurčitosti predmetu kúpy a neprijal jeho argumentáciu o tom, že podkladom pre vznik kúpnej zmluvy mala byť ponuka žalovaného zo dňa 18.09.2010 na dodanie peletovacieho stroja s dvoma motormi, keďže táto ponuka bola datovaná len jeden deň pred vystavením faktúry č. 2010-18 a naviac obsahovala iné príslušenstvo, než bolo fakturované uvedenou faktúrou. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že nakoľko predmetom sporu po zmene žaloby bol len nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, na čo poukázal aj dovolací súd, nezaoberal sa už tvrdeniami žalobcu o porušení povinností zo strany žalovaného ako predávajúceho vyplývajúcich mu z ust. § 411 Obch. zák., ktorých následkom malo byť odstúpenie predchodcu žalobcu od kúpnej zmluvy.
11. Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že v konaní bolo na základe vykonaných dôkazov jednoznačne preukázané, že žalovaný dodal predchodcovi žalobcu peletovací stroj model 100 RICCICLA 22 + 22 KW s jedným motorom, že tento jednomotorový stroj bol v prevádzke predchodcu žalobcu zmontovaný a uvedený do prevádzky. Taktiež niet žiadnej pochybnosti o tom, že predchodca žalobcu na základe faktúry č. 2010-18 zo dňa 20.10.2010 zaplatil žalovanému za dodaný stroj postupne
- v splátkach celkom 52.400 Eur. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca resp. jeho predchodca sa pôvodne v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 54.082 Eur s príslušenstvom oproti povinnosti vydať žalovanému stroj na výrobu peliet model RICCICLA 130 s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia z kúpnej zmluvy zrušenej odstúpením pre vady tovaru. Až následne žalobca zmenil žalobu tak, že sa domáhal len zaplatenia 54.080 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia v dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú zmenu pripustil súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.02.2015. Žalobca dôvodil tým, že kúpna zmluva uzavretá medzi jeho predchodcom a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom pre neurčitosť a nejasnosť prejavu vôle zmluvných strán vo vzťahu k predmetu kúpy, a ak by aj súdy vyhodnotili kúpnu zmluvu ako platnú, žalovaný si nesplnil povinnosť dodať skutočne objednaný tovar a previesť k nemu vlastnícke právo, preto bolo v roku 2012 od kúpnej zmluvy odstúpené.
12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že po zmene žaloby žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia 54.080 Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu, ktorý mal žalovaný získať od predchodcu žalobcu plnením z neplatného právneho úkonu.
13. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, konštatuje, že tieto sú dostatočným podkladom pre záver o platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný ako predávajúci dodal predchodcovi žalobcu tovar na základe objednávky zo dňa 09.09.2010 a predchodca žalobcu mu za tento tovar uhradil 52.400 Eur ako časť kúpnej ceny podľa faktúry so špecifikáciou tovaru totožnou v uvedenej objednávke. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie neakceptoval tvrdenia žalobcu o neurčitosti predmetu plnenia, majú podklad vo vykonaných dôkazoch, z ktorých vyplynulo, že predchodcovi žalobcu bol jednomotorový peletovací stroj dodaný a v jeho prevádzke bol zmontovaný. Predchodca žalobcu teda jednomotorový stroj s príslušenstvom nepochybne prevzal, uviedol do prevádzky a platil za tento stroj kúpnu cenu v splátkach
na základe vystavenej faktúry. Vedel teda, že mu bol dodaný peletovací stroj 100 RICCICLA 22 + 22 KW s jedným motorom a v konečnom dôsledku ani jeho argumentácia v čase podania žaloby (dňa 14.05.2012) pri zdôvodnení žalobou uplatneného nároku nebola založená na tvrdení o neplatnosti kúpnej zmluvy pre neurčitosť prejavu vôle vo vzťahu k predmetu kúpy, ale spočívala v námietke o vadnom plnení, keď podľa neho v rozpore so zmluvou mu bol dodaný tovar s inými parametrami, pre ktoré porušenie zmluvnej povinnosti predchodcu žalobcu odstúpil od kúpnej zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sú preto tvrdenia žalobcu o neurčitosti prejavu vôle zmluvných strán o obsahu kúpnej zmluvy ohľadne predmetu plnenia účelové, nepodložené relevantnými dôkazmi, a naviac odporujú argumentácii jeho predchodcu prezentovanej v žalobe pred jej zmenou založenej na porušení povinnosti zo strany žalovaného ako kupujúceho dodať mu tovar s dohodnutými parametrami. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
14. Odvolací súd naviac považuje za potrebné zdôrazniť, že plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením (§ 451 Obč. zák.), ktoré sa musí vydať. Každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Obč. zák.). Žiaden z účastníkov zmluvy sa v sporovom konaní nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Tejto zákonnej konštrukcii musí zodpovedať tak žalobný petit, ako aj výrok rozsudku, ktorým súd takému žalobnému petitu vyhovuje. Je zrejmé, že v prejdnávanej veci formulácia žalobného petitu (po jeho zmene) uvedenému ustanoveniu nezodpovedala, keďže žalobca sa domáhal len vydania tvrdeného bezdôvodného obohatenia - zaplatenia sumy 54.080 Eur s príslušenstvom, o ktorom tvrdil, že ho žalovaný nadobudol na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, a to bez toho, aby sám mal žalovanému vrátiť peletovací stroj, ktorý žalovaný jeho predchodcovi dodal a ktorý, ako nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynulo, predchodca vo svojej prevádzke umožnil umiestniť a sprevádzkovať. Preto, okrem vyššie konštatovanej správnosti záveru prvoinštančného súdu o platnosti kúpnej zmluvy majúcej všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., aj z dôvodu, že zo žaloby na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy nevyplýval podklad pre výrok, v ktorom by bolo možné vyjadriť vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov, nebolo možné žalobe vyhovieť (napr. R 1/1979, rovnako aj R 26/1975).
15. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP).
16. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, má nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).