Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/9/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci ţalobcu:

Mgr. L. M., B., právne zastúpený advokátom JUDr. J. M., B., proti ţalovanému: Ing. Arch.

L. S., L., právne zastúpenému advokátom JUDr. A. Š., T., o zaplatenie 157 875,05 Eur

(4 756 114,-- Sk) istiny s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 2. septembra 2010, č. k. -793, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

2. septembra 2010, č. k. -793 p o t v r d z u j e.

Ţalobca je povinný ţalovanému zaplatiť 886,16 Eur náhrady trov odvolacieho konania

na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 02. 09. 2010, č. k. -793

ţalobu ţalobcu zamietol a uloţil ţalobcovi zaplatiť ţalovanému 18 538,51 Eur na náhradu

trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobou, podanou na súde dňa 06. 03. 1998, si

uplatnil ţalobca voči ţalovanému, podnikajúcemu s dodatkom k obchodnému menu M. F.,

právo na zaplatenie 4 614 992,-- Sk spolu s príslušenstvom bliţšie nešpecifikovaným, a to ako

istinu z titulu zmluvnej pokuty, vyúčtovanej ţalobcom vyúčtovaním z 27. 09. 1997 na sumu

4 759 092,-- Sk za oneskorené vykonanie diela podľa čl. IX zmluvy o dielo, uzatvorenej

medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 01. 10. 1996. Uplatnená suma predstavovala zmluvnú

pokutu vo výške 0,5% za kaţdý deň omeškania, a to za dobu od 01. 04. 1997

do 03. 09. 1997 z ceny diela 6 101 428,90 Sk. Podaním zo dňa 03. 02. 1999 zobral ţalobca

ţalobu čo do rozdielu medzi uplatnenou sumou a čiastkou 936 239,-- Sk späť a navrhol

konanie zastaviť s tým, ţe sa ďalej domáhal len zaplatenia 936 239,-- Sk ako zmluvnej pokuty

za 33 dní omeškania a dňa 18. 02. 1999 zaplatil súdny poplatok vo výške 39 050,-- Sk iba

z uvedenej čiastky. Ţalobca podaním zo dňa 18. 04. 2003 trval na zaplatení 976 239,-- Sk

istiny a príslušenstva, pričom podaním zo dňa 16. 05. 2003 vykonal ţalobca špecifikáciu tejto

sumy ako zmluvnej pokuty vo výške 0,5% z istiny 6 101 428,90 Sk za 32 dní omeškania

od 01. 04. 1997 do 02. 05. 1997.

Krajský súd v Bratislave vec rozhodol rozsudkom zo dňa 12. 06. 2003 č. k.

-167, ktorým konanie v časti 3 638 753,-- Sk zastavil a ţalovaného zaviazal

na zaplatenie 976 239,-- Sk z titulu zmluvnej pokuty a na náhradu trov konania vo výške

39 050,-- Sk ako zaplateného súdneho poplatku za ţalobu a 95 584,40 Sk ako trov právneho

zastúpenia. Výrok o čiastočnom zastavení konania nadobudol právoplatnosť dňa 25. 07. 2003.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 04. 05. 2004 č. k. -194 zrušené s tým, ţe najskôr je potrebné vyriešiť

otázku právneho nástupníctva na strane ţalovaného a uzavretie zmluvy o predaji podniku,

a aţ potom sa zaoberať nárokom na zmluvnú pokutu.

Krajský súd v Bratislave vec opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 03. 2005 č. k.

-310 tak, ţe ţalobu v plnom rozsahu zamietol a ţalobcu zaviazal ţalovanému

na náhradu trov konania. Ţalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie

ţalovaného, pretoţe ţalovaný svoj záväzok previedol zmluvou o predaji podniku

na spoločnosť P., a. s. Na základe odvolania ţalobcu zo dňa 20. 05. 2005 Najvyšší súd

Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 17. 10. 2006 č. k. -350

opätovne zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, ţe zmluva o predaji

podniku uzatvorená medzi ţalovaným a spoločnosťou P., a. s., je neplatná a ţalovaný je

v konaní pasívne legitimovaný. Odvolací súd prikázal prvostupňovému súdu preskúmať

meritum veci.

Podaním zo dňa 05. 02. 2007 navrhol ţalobca zmenu ţaloby, rozšírenie návrhu

o 3 782 853,-- Sk s príslušenstvom. Súd uznesením zo dňa 08. 02. 1997 č. k. -367,

právoplatným dňa 19. 02. 2007, pripustil zmenu petitu ţaloby. Uznesením zo dňa

01. 02. 2008 č. k. -437 súd nepripustil vstup spoločnosti P., a. s. a C., s. r. o., ani

zámenu ţalovaného.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v merite veci a dospel

k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Uviedol, ţe ţalobca i ţalovaný ako súkromní podnikatelia

dňa 01. 10. 1996 podpísali zmluvu označenú ako zmluvu o dielo. Zmluvu o dielo z právnych

vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti upravuje

v ustanoveniach § 536 a nasledujúce. Podľa súdu prvého stupňa v zmluve o dielo absentuje

dostatočne presne určitý predmet zmluvy, kvantitatívne a kvalitatívne vymedzenie predmetu -

diela, pričom nešlo len o vadné slovné vyjadrenie svojej vôle, ktoré by bolo moţné odstrániť

výkladom podľa ust. . V danom prípade ani výkladom nebolo

moţné dospieť k zisteniu predmetu diela po kvantitatívnej i kvalitatívnej stránke. Výkladom

nebolo moţné obsah predmetného právneho úkonu doplniť. Nebolo moţné ani zmluvu

vyloţiť na ťarchu ţalovaného podľa ust. , pretoţe

poţiadavka v zmluve na postup prác podľa pracovného postupu objednávateľa a časového

harmonogramu ţalobcu obsahovala jeho poţiadavky, a nie ţalovaného.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe v dôsledku neurčitosti podstatnej náleţitosti

zmluvy je zmluva neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť pôsobiacu od začiatku, na ktorú je súd

povinný prihliadať ex offo. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k platnej zmene zmluvy v časti

ceny diela podľa dodatku zo dňa 09. 06. 1997, ako ani k platnej dohode o zmluvnej pokute,

uplatňovanej ţalobcom v ţalobe za obdobie od 01. 04. 1997 do 03. 09. 1997, sadzbou 0,5%

za kaţdý deň omeškania - t. j. 182,25% ročne. Takáto výška je podľa súdu v rozpore aj

so zásadami poctivého obchodného styku podľa ust. . V časti

uplatneného nároku 3 782 853,-- Sk ţalobca (správne mal byť uvedený ţalovaný) úspešne

vzniesol námietku premlčania, preto v tejto časti (nad rámec 976 239,-- Sk) nemohol byť

priznaný aj z dôvodu premlčania nároku. Návrh na rozšírenie ţaloby na sumu 4 759 114,50

Sk bol podaný na súde dňa 05. 02. 2007 po uplynutí premlčacej lehoty podľa ust. § 397,

podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri

roky. Konanie v časti 3 638 753,-- Sk bolo zastavené s právoplatnosťou 25. 07. 2003.

Na základe vyššie uvedeného súd ţalobu ţalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty ako

bezdôvodnú zamietol. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, ţe

ţalovaný si ako pohľadávku na započítanie uplatnil nárok do výšky ţalovanej sumy. Z tohto

dôvodu podľa ust. nešlo o vzájomný návrh, ale len o obranu voči ţalobe. Preto

nebolo povinnosťou súdu rozhodovať o nároku ţalovaného samostatným výrokom. O trovách

konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust.

Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté

rozhodnutie a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Uviedol, ţe súd bez

ohľadu na petit rozsudku a argumentáciu ţalovaného dospel k záveru, ţe zmluva o dielo je

absolútne neplatná. Podľa ţalobcu je to procesné riešenie sporu, nakoľko súd odo dňa podania

ţalobného návrhu nedokázal rozhodnúť o zmluvnej pokute z titulu nedodrţania termínu

odovzdania diela. Odvolateľ sa nestotoţňuje s názorom súdu prvého stupňa, ţe zmluva o dielo

je absolútne neplatná a v tejto súvislosti poukazuje na všetky svoje vyjadrenia a podania.

Odvolateľ má za to, ţe z predloţených dôkazov jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný

(zhotoviteľ) si nesplnil riadne a včas svoje povinnosti. Predmet súdneho konania je

jednoznačný, ktorý predmet podľa ţalobcu ţalovaný ani neodporuje. Ţalobca zdôraznil, ţe

v súdnom konaní sa neriešia otázky súvisiace s uplatneným nárokom, čím dochádza na strane

ţalovaného k rôznym obštrukciám. Odvolateľ v prílohe k odvolaniu ďalej opakovane

poukazuje na nesprávny postup ţalovaného pri vystavovaní jednotlivých faktúr, ako aj

nevytvorenie stavebného denníka.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie

potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a priznať mu trovy odvolacieho konania. Uviedol,

ţe súd akceptoval jeho námietku o neplatnosti zmluvy o dielo pre jej neurčitosť, nejasnosť

a nezrozumiteľnosť. Zásadný rozpor o obsahu zmluvy vyplýva z toho, ţe podľa ţalovaného

bola predmetom rekonštrukcie interiérová konštrukcia ubytovne K. K. na P. a podľa tvrdenia

ţalobcu malo byť predmetom zmluvy aj vyhotovenie spojovacieho krčku podľa štúdie.

Okrem toho bola nejasnosť v predmete zmluvy a jej plnenia aj v tom, niektoré dodávky

určené na rekonštrukciu boli zabezpečované aj ţalobcom mimo predmetu zmluvy, avšak

s nejasným určením, či išlo na plnenie zmluvy alebo nie. Všetky tieto skutočnosti konajúci

súd posúdil vo vzájomných súvislostiach a dospel k rozhodnutiu o vyslovenie neplatnosti

uzavretej zmluvy pre nejasnosť a neurčitosť predmetu plnenia, ktorý podľa názoru ţalovaného

zodpovedá záverom z vykonaného dokazovania a najmä prejavov samotného ţalobcu.

Z vykonaného dokazovania je podľa ţalovaného zrejmé, ţe ţalobca zabezpečoval

ohlásenie stavebných úprav u Starostu mestskej časti Bratislava - Ruţinov, ktorý oznámil

k ohláseniu pod č. k. ÚPaV 2822/96/Ku z 20. 11. 1996, ţe k realizácii stavebných úprav,

ohlásených stavebníkom Mgr. L. M., nemá námietky. Ţalovaný preto do oznámenia starostu

mestskej časti nemohol vykonávať stavebné práce. Ţalobca bol preto v omeškaní

so spolupôsobením pri vybavovaní náleţitosti s ohlásením stavby minimálne 50 dní

a ţalovaný preto nemohol začať s prácami do doručenia oznámenia súhlasu starostu mestskej

časti Bratislava - Ruţinov. V tejto súvislosti poukázal ţalovaný na ust. § 365 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia dlţník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôţe plniť svoj

záväzok v dôsledku omeškania veriteľa, ku ktorému nesporne došlo.

V súvislosti s premlčaním nároku ţalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , R 3/2001, z ktorého vyplýva, ţe ak bolo občianske

súdne konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené‚ nastáva stav, ako

keby ku konaniu vôbec nedošlo. Účastník konania môţe uplatniť to isté právo na súde znova,

premlčacia doba však plynie od jej začiatku, teda aj so započítaním doby, počas ktorej

prebiehalo skoršie zastavené súdne konanie. Ţalovaný má preto za to, ţe vznesená námietka

premlčania bola uplatnená oprávnene a súd ju v tomto smere aj akceptoval v súlade s platným

právnym stavom a ustálenou judikatúrou.

Na základe uvedeného ţalovaný navrhuje napadnutý rozsudok v plnom rozsahu

potvrdiť pre jeho správnosť. Zároveň si uplatňuje náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

, bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, ţe

odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

Predmetom sporu je ţalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za 156

dní omeškania od 30. 03. 1997 do 03. 09. 1997, vyúčtovanej ţalobcom podaním zo dňa

05. 02. 2007 na sumu 4 759 092,-- Sk za oneskorené vykonanie diela podľa čl. IX zmluvy

o dielo, uzatvorenej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 01. 10. 1996. Predmetom uvedenej

zmluvy bola interiérová rekonštrukcia ubytovne nachádzajúcej sa na P., podľa projektu

zhotoviteľa. Zmluva o dielo sa spravuje ust. a nasl. .

Podľa ust. , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ

vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Pojmovým

znakom zmluvy o dielo je odplatné zhotovenie diela. Medzi podstatné časti zmluvy patrí

určenie zmluvných strán (objednávateľ a zhotoviteľ), určenie diela a záväzok objednávateľa

zaplatiť cenu.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, ţe v dôsledku

neurčitosti podstatnej náleţitosti zmluvy je zmluva neplatná. Podľa súdu z obsahu zmluvy

o dielo vyplýva, ţe predmet zmluvy bol špecifikovaný neurčito, iba so všeobecným odkazom

na bliţšie nekonkretizovanú projektovú dokumentáciu.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené

v ust. , ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť

právnych úkonov vyjadruje verejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej

a relatívnej neplatnosti moţno označiť charakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú

s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu

neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je pritom charakteristické, ţe

nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada

z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje moţnosť ratihabície či

konvalidácie vadného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového

obmedzenia sa jej môţe dovolať kaţdý, pretoţe táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga

omnes). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môţe dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám

spôsobil. Takto koncipovaná absolútna neplatnosť právnych úkonov je mimoriadne závaţným

zásahom do právnych vzťahov jednotlivcov realizovaných na základe ich zmluvnej slobody

a z viacerých hľadísk odporuje zásadám právnej istoty, ochrany dobrej viery, nadobudnutých

práv a legitímnych očakávaní.

Odvolací súd preskúmaním zmluvy o dielo uzavretej dňa 01. 10. 1996 medzi

ţalobcom a ţalovaným, dospel k záveru, ţe predmet zmluvy nebol dostatočne

konkretizovaný, ktorý nedostatok spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Odvolací súd

v súvislosti s posudzovaním otázky platnosti zmluvy prihliadol na priebeh konania odo dňa

podania ţaloby, ako aj na vyjadrenia účastníkov konania, z ktorých vyplýva, ţe predmetom

zmluvy bola iba bliţšie neurčená základná rekonštrukcia. Účastníci sa zhodli, ţe predmet

zmluvy bol určený relatívne, pričom rozsah prác sa konkretizoval vo faktúrach vystavených

ţalovaným. Zo samotného obsahu zmluvy o dielo však nie je moţné určiť ţiadne kvalitatívne

ani kvantitatívne vymedzenie predmetu diela, k zmluve nebola priloţená ţiadna príloha, resp.

projektová dokumentácia, ako je uvedené v bode II. „Predmet zmluvy“ v zmluve o dielo.

Obsah zmluvy nie je moţné vyloţiť ani v neprospech ţalovaného s prihliadnutím na ust.

, keďţe predmet zmluvy je uvedený všeobecne

a neurčito. Odvolací súd k určitosti predmetu zmluvy o dielo dodáva, ţe skice pôdorysu

suterénu, prízemia a poschodia, ktoré skice tvorili podklad na vykonanie interiérovej

rekonštrukcie, nie je moţné povaţovať za dostatočnú náhradu projektovej dokumentácie. Táto

skutočnosť vyplýva aj z odborného stanoviska č. 36/2009 zo dňa 01. 12. 2009, ktoré

vypracoval Ing. R. H., znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie

nehnuteľností.

Keďţe zmluva o dielo uzavretá medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 01. 10. 1996 je

absolútne neplatná, ţalobca si nemôţe úspešne uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

podľa bodu IX. zmluvy o dielo, ktorý nárok tvorí predmet súdneho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovým

stavom, zisteným súdom prvého stupňa, ako aj jeho právnym záverom, ktorý bol riadne

odôvodnený v zmysle Odvolací súd sa z dôvodu absolútnej neplatnosti

zmluvy o dielo nezaoberal ostatnými skutkovými a právnymi skutočnosťami, vzťahujúcimi sa

na predmet konania.

V odvolacom konaní nebol ţalobca úspešný a právo na náhradu trov odvolacieho

konania vzniklo ţalovanému ( v spojení s ). Trovy

odvolacieho konania predstavujú 1x úkon právnej sluţby (vyjadrenie) po 738,61 Eur + 19%

DPH a 1x reţijný paušál po 7,21 Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 3

Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb, t. j. celkom trovy dovolacieho konania v sume 886,16 Eur. Odvolací súd ţalovanému

ich náhradu ţalobcom priznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. apríla 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová