Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/259/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov: 1/ N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., I. XXX/XX, 2/ Mgr. H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom W., F. XXX/XX proti žalovaným: 1/ Mesto Námestovo, Cyrila a Metoda 329/6, Námestovo, zastúpenému JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom H. V., C. XXXX, 2/ CASA RENEWAL, s.r.o., so sídlom Námestovo, Orlova 861/11, IČO: 46 552 642, o zaplatenie 13 908,24 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného 1/ na určenie vlastníctva, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/69/2012-368 zo dňa 11. apríla 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného 1/ uhradiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 13 587,66 eur s príslušenstvom (I.), m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a . Vo výroku, ktorým vo zvyšku súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol, rozsudok okresného súdu z r u š u j e .

Vo výroku, ktorým súd vzájomnú žalobu žalovaného 1/ zamietol, m e n í a u r č u j e , že žalovaný 1/ - Mesto Námestovo je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku C KN parc. č. 449 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1458 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W..

Žalovaný 1/ m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne.

Žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný 2/ s ú p o v i n n í nahradiť trovy štátu spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcom 1/, 2/ z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 13 587,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 20. 11. 2012 až do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu žalobcov zamietol a zároveň nevyhovel vzájomnému návrhu žalovaného 1/ na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ") v spojení s ust. § 134 ods. 1, § 130, § 129 ods. 1 OZ, keď konštatoval, že žalovaný 1/ užíval nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcom v období od 04. 10. 2010 do 16. 04. 2012. Žalovaný 1/ v priebehu konania podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva. Ak tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo kúpnou zmluvou, ktorú uzavrel jeho právny predchodca dňa 04. 02. 1981, predmet prevodu bol neurčitý, keď nadobúdal vlastníctvo k nehnuteľnostiam v neidentickom stave, a preto takýto právny úkon je neplatný. Neplatnosť vyvodzoval i z toho, že účastníčkou zmluvy nebola R. R., rod. V., ktorá v čase svojej smrti (XX. XX. XXXX) bola okrem iného vlastníčkou pozemku evidovaného v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. 605, ktorá bola predmetom tejto zmluvy.

3. Žalovaný 1/ nemohol nadobudnúť nehnuteľnosti ani na základe vydržania, lebo v priebehu konania sám tvrdil, že k pozemku mal právo zodpovedajúce vecnému bremenu, neskôr zmenil svoje stanovisko a vlastníctvo odvodzoval od vydržania, čiže minimálne v čase, keď podal prvé písomné vyjadrenie k žalobe, nebol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti patria. Nespochybnil ani tvrdenie žalobcov v tom, že v rámci delimitácie majetku zo štátu na obce tento pozemok nebol uvedený v delimitačnom protokole.

4. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 255 ods. 2 a prihliadol na pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný 1/. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu žalobcov zamietnuť a vyhovieť jeho návrhu na určenie vlastníckeho práva. Poukazoval na to, že jeho právny predchodca pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 04. 02. 1981 vynaložil veľké úsilie smerujúce k zisteniu osôb, vo vlastníctve ktorých sa sporná nehnuteľnosť nachádzala. Kúpna zmluva mala písomnú formu. K jej účinnosti nebola potrebná registrácia. Predložil aj listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že kúpna cena bola predávajúcim uhradená v celom rozsahu. Dňom 01. 05. 1991, keď nadobudol účinnosť zákon o majetku obcí, prešlo vlastníctvo k predmetnému pozemku zo Slovenskej republiky na žalovaného 1/ a na tom nič nemení ani skutočnosť, či o odovzdaní tohto majetku bol spísaný protokol, nakoľko protokol má len evidenčný charakter. Žalovaný 1/ sa chopil držby celých pozemkov dňa 04. 02. 1981 ihneď po jej uzatvorení, resp. ešte pred jej uzatvorením, nakoľko sa počítalo s využitím predmetných pozemkov na vybudovanie materskej školy a detských jaslí v Námestove. Až do podania žaloby Mesto Námestovo a rovnako ani právni predchodcovia nemali dôvod pochybovať, že sú vlastníkmi sporných pozemkov. Ani prípadná neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

6. V ďalšom spochybňoval i nestrannosť vec prejednávajúcej sudkyne, ktorá je bývalým zamestnancom spoločnosti, ktorej štatutárnym orgánom bol otec žalobcu 1/.

7. Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Boli toho názoru, že nimi uplatnený nárok bol riadne preukázaný, pričom súd zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti a vo veci správne rozhodol. Sporné nehnuteľnosti nie sú a nikdy neboli evidované ako vlastníctvo štátu alebo obce, boli predmetom dedičských konaní až do momentu ich prevodu. Žalovaný 1/ sa nepovažoval za vlastníka, nakoľko súhlasil s odkúpením sporných pozemkov od právnych predchodcov žalobcov. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na vzťah sudkyne a rodinných príslušníkov žalobcov, toto jeho tvrdenie považovali za účelové ako prejav frustrácie po vyhlásení rozsudku, keď na tieto skutočnosti nikdy nepoukazoval. Žalobcovia, ani ich rodinní príslušníci sa nestretávajú so sudkyňou, ani s jej rodinnými príslušníkmi, poznajú ju iba z pracovnej a profesionálnej činnosti.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379 a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 zmenil tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol a vyhovel žalobe žalovaného 1/.

9. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že žalovaný 1/ dostatočným spôsobom preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a to na základe vydržania v zmysle § 134 ods. 1 v spojení s ust. § 868 a § 872 ods. 6 OZ.

10. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania právny predchodca žalovaného 1/ odkúpil sporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04. februára 1981 v spojení s kúpnou zmluvou zo dňa 06. mája 1981, na základe čoho bolo vybudované na sporných nehnuteľnostiach predškolské zariadenie, ktoré sa aj v súčasnosti na nehnuteľnostiach nachádza. Nehnuteľnosti sú v zmluve špecifikované dostatočným spôsobom (pričom je potrebné vychádzať zo stavu, kedy sa zmluva uzatvárala). Okrem čísla parciel sú popísané stavby vrátane oplotenia, a teda účastníkom muselo byť zrejmé, o ktoré konkrétne nehnuteľnosti sa jedná, na základe čoho sa i právny predchodca žalovaného 1/ mohol domnievať, resp. byť presvedčený, že tieto nehnuteľnosti nadobudol a bol teda v dobrej viere, že mu vlastnícky patria. Pokiaľ i R. R. nebola účastníčkou kúpnej zmluvy ako predávajúca, aj voči nej bol navrhovateľ dobromyseľným, keď ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov v tom čase vynaložil maximálne úsilie na zistenie vlastníkov nehnuteľnosti, keď konal aj s E. V. v tom čase bývajúcou v Maďarskej republike a vychádzal teda z dostupných majetkových podkladov. Ak teda vstúpil do držby v máji 1981, nadobudol vlastníctvo vydržaním najneskôr 01. 07. 1991, lebo je nepochybné, že v držbe ho nikto nerušil a jeho vlastníctvo nespochybňoval prakticky až do roku 2010, kedy prebiehali jednania medzi žalobcami a žalovaným 1/.

11. Pokiaľ žalobcovia namietali dobromyseľnosť žalovaného 1/ poukazujúc na vyjadrenia zástupcov mesta, tu je potrebné zdôrazniť, že počas doby takmer 30 rokov dochádzalo k zmene vo vedení žalovaného 1/, ktorým nemuseli byť a zrejme ani neboli známe okolnosti, za akých došlo k vybudovaniu predškolského zariadenia, a preto tieto skutočnosti nemôžu spochybňovať dobromyseľnosť žalovaného 1/ a jeho právneho predchodcu. Ani samotná skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom delimitačných protokolov, nemôže spochybňovať dobromyseľnosť žalovaného 1/, keďže k prechodu majetku zo štátu na obec prechádzalo priamo zo zákona a delimitačné protokoly mali len evidenčný charakter, pričom v praxi bežne dochádzalo k tomu, že do delimitačných protokolov nebol zahrnutý všetok majetok, a to i s prihliadnutím na evidenciu nehnuteľnosti, kedy k nadobudnutiu majetku štátu nebola potrebná registrácia príslušným orgánom.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností potom dospel odvolací súd k presvedčeniu, že právny predchodca žalovaného 1/ pri zachovaní obvyklej opatrnosti nemohol predpokladať neplatnosť vyššie označených kúpnych zmlúv v časti týkajúcej sa jednej z vlastníčok, bol teda dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a preto žalobe žalovaného 1/ v celom rozsahu vyhovel. Bez povšimnutia nemožno nechať ani skutočnosť, že práve žalobcovia 1/ a 2/ vedeli pri uzatváraní zmluvy, o ktoré konkrétne nehnuteľnosti sa jedná, že sa jedná o dlhoročný areál materskej školy a mohli predpokladať komplikáciu vo vlastníckych vzťahoch.

13. Keďže súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu identicky rozhodol a vo výroku II. žalobu vo zvyšku opätovne zamietol, musel odvolací súd tento výrok zrušiť, lebo v predchádzajúcom odvolacom konaní zostal tento výrok nedotknutý a teda v tejto časti aj rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a priznal žalovanému 1/, ktorý mal v konaní úspech, nárok na náhradu trov voči žalobcom 1/, 2/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 . Keďže žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný 2/ neboli v konaní úspešní, zaviazal ich aj k náhrade trov štátu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .