Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/30/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu J. W., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v K., Č. P. č. X, proti žalovanej P. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K., V. XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zrušenie spoluvlastníckeho podielu a zaplatenie 199,16 €, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. -201 zo dňa 7.12.2021, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II uznesením uvedeným v záhlaví zastavil konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, týkajúceho sa nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, okres K. J., obec K.-W., parc. č. 897. Žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

2.Uviedol, že pôvodne žalobu dňa 4.6.2008 podala na súd právna predchodkyňa žalobcu V. W., ktorá sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva proti vtedy žalovanému M. N. s odôvodnením, že spornú parcelu užíva M. N. a nechce uznať jej nárok ako spoluvlastníčky.

3.Vzhľadom k tomu, že na Okresnom súde Košice II sa pod sp.zn. viedlo konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu podania žaloby P. N. (žalovanou v tomto konaní) aj vo vzťahu proti žalovanému J. W. (v tomto konaní žalobcovi), súd prvej inštancie uznesením č.k. -63 z 11.9.2009 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

4.V nadväznosti na výsledok tohto konania, ktoré sa právoplatne skončilo v prospech P. N., zobral žalobca svoju žalobu späť a navrhol, aby súd po tom, čo konanie zastaví, žiadnej zo strán náhradu trov konania s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznal. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby, avšak uplatnila si proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Poukázala pritom na procesné správanie sa tunajšieho žalobcu práve v konaní , ktorý podával bezdôvodné odvolania a zavinil, že toto konanie trvalo viac ako 12 rokov.

5.Po použití ustanovení , , súd konanie zastavil.

6.O trovách konania rozhodol súd podľa a výnimočne nepriznal náhradu trov konania žalovanej, aj keby jej v zmysle ust. veta prvá patrili. Vzal pritom do úvahy pokročilý vek žalobcu, jeho zdravotný stav, majetkové pomery a osobné pomery a prihliadol k okolnostiam tohto prípadu. Žalovaná napriek výzve súdu svoje osobné pomery, vrátane majetkových, nedeklarovala.

7.Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl predovšetkým pri východiskách žaloby, kedy pôvodná žalobkyňa pri podaní žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vychádzala z vtedajšieho právneho stavu, keď v katastri nehnuteľnosti bola ako spoluvlastníčka spornej parcely evidovaná. Bol to pôvodný žalovaný, ktorý tento spoluvlastnícky nárok rozporoval a v záujme právnej istoty pôvodnej žalobkyni svedčilo právo požiadať súd o rozhodnutie o vlastníckom práve. Ani procesné správanie žalobcu J. W. v konaní súvisiacom, ktoré mu žalovaná vyčítala, nemožno pričítať v jeho neprospech v tomto konaní, pretože sa odrazilo na rozhodnutí o trovách konania práve v konaní . Naopak, v konaní Okresného súdu Košice II, žalobca ako právny nástupca pôvodnej žalobkyne po výsledku súvisiaceho konania krátko na to, čo s ním ako s dedičom súd v konaní pokračoval, zobral žalobu späť. Nebolo by preto spravodlivé, aby žalobca hradil žalobkyni aj trovy tohto konania.

8.V zákonnej lehote proti výroku uznesenia o trovách konania podala odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v . Žiadala, aby odvolací súd v zmysle zmenil napadnutý výrok uznesenia a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Tvrdila, že bol to žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť, súd prvej inštancie sa mal riadiť ust. a náhradu trov konania žalovanej priznať. Dôvody osobitného zreteľa v tomto konaní a na strane žalobcu podľa nej neexistujú. Žalobca aj napriek zjavným a nespochybniteľným skutkovým zisteniam v konaní o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Košice II sp.zn. aktívne viedol spor. Zúčastňoval sa osobne na pojednávaní až do roku 2018, neskôr ho zastupovala dcéra Q.. V. W. a následne si zvolil aj advokáta. V konečnom dôsledku, práve z dôvodu odvolania žalovaného, musel rozhodnúť vo veci až Krajský súd v Košiciach. Podľa žalovanej nie sú pravdivé ani tvrdenia žalobcu o jeho zlom zdravotnom stave a žalobca sám bol prekážkou skončenia veci, a to v dôkaznej situácii, ktorá zjavne vyznievala v prospech žalovanej. Poukázala na to, že žalobca má primeraný dôchodok 606 € mesačne, takže náhradu trov konania uhradiť môže, naviac, má štyri hmotne zabezpečené dcéry a práva znalé. Nie je tiež správne konštatovanie súdu prvej inštancie v uznesení, že pôvodná žalobkyňa z dôvodu právnej istoty sa musela na súde domáhať rozhodnutia o vlastníckom práve. V skutočnosti pôvodná žalobkyňa V. W. podala 24.6.2012 podala nie žalobu o určenie vlastníckeho práva, ale o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Bol to práve manžel žalovanej M. N., ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v konaní Okresného súdu Košice II sp.zn. , v ktorom bol aj úspešný. Aj skutočnosť, že po žalobkyni V. W. zdedili majetok jej dcéry, ktoré sú aj dcérami žalobcu, je pre rozhodnutie v tejto veci bezvýznamné. K odvolaniu pripojila právna zástupkyňa žalovanej rozhodnutie o dôchodku žalovanej s tým, že jej starobný dôchodok činí 465,50 € a vdovský dôchodok 163,20 € mesačne.

9.K odvolaniu sa vyjadrila len dcéra žalobcu V. W., ktorá považovala dôvody odvolania žalovanej za nehorázne a poukázala na to, že nedisponuje titulom JUDr., ako sa domnieva žalovaná P. N., ktorá to uviedla aj súdu v podaní z 8.10.2018. Poukázala na to, že otec je charakterný človek, ktorý by si nikdy nedovolil uvádzať nepravdivé skutočnosti.

10.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z , a , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie v napadnutom vo výroku o trovách konania potvrdil podľa , lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správne.

11.Žalovaná podala odvolanie z dôvodu podľa ust. , ktorý Odvolací je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

12.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku o trovách konania z v rozsahu námietok žalovanej vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod nebol naplnený. Súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Dôvody

rozhodnutia súdu prvej inštancie sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o náhrade trov konania.

13.Podľa ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

15.Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16.V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní v zmysle ust. , ale i zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Aplikácia ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Ustanovenie v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. ).

17.Účelom ustanovenia je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn. -14 po prispôsobení novej úprave). Ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu sa preto musí spravodlivo javiť predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp.zn. ).

18.V posudzovanom prípade správne vyhodnotil situáciu súd prvej inštancie, keď vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, čo i náležite odôvodnil a s týmto odôvodnením sa aj odvolací súd plne stotožňuje. Pôvodná žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva legitímne, ako spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti bola zapísaná v katastri nehnuteľností. Keď protistrana podala žalobu o určenie vlastníckeho práva, toto konanie bolo prerušené a po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré bolo v prospech žalovanej, žalobca už ako právny nástupca pôvodnej žalobkyne vzal žalobu späť. V posudzovanom prípade bolo konanie prerušené bez toho, aby boli nariaďované pojednávania, následne došlo k späťvzatiu žaloby. Všetky argumenty žalovanej použité v odvolaní a spočívajúce v tom, že žalobca predlžoval konanie a že sa zúčastňoval pojednávaní platia pre konanie o určenie vlastníckeho práva sp. zn. , a jeho neúspech sa odrazil v tom, že v uvedenom konaní bol zaviazaný na úhradu jeho trov. Aj odvolací súd je toho názoru, že v posudzovanom prípade

ide o také dôvody osobitného zreteľa, spočívajúce v pomeroch žalobcu, v jeho postoji v tomto konaní ako aj v okolnostiach prípadu, pre ktoré je namieste použitie ustanovenia .

19.Výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania preto odvolací súd ako vecne správny v zmysle potvrdil.

20.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách boli okolnosti obdobné ako pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania a skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala a žalobcovi by nebolo spravodlivé trovy odvolacieho konania priznať.

21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).