Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoCsp-23-2021.pdf
PDF · 119.68 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 53 255 739, proti žalovanému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. U. XXXX/X, Y., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Michal Ellinger, advokát so sídlom Wolkrova 41, Bratislava, IČO: 43 317 511, o zaplatenie 2.771,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38Csp/21/2020-134 zo dňa 03.12.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom 38Csp/21/2020-134 zo dňa 03.12.2020 výrokom I žalobu zamietol a výrokom II vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1 až 4 a § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoB“), § 255 ods. 1 a 2 a § 257 Civilného sporového poriadku, všetko v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 05025665378 zo dňa 20.02.2012 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka poskytla žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový spotrebný úver 5.000,- Eur s fixnou úrokovou sadzbou 16,90%. Dlžník sa zaviazal úver splácať v 72 mesačných splátkach po 121,37 Eur splatných 20. dňa v mesiaci, Ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 20,90%, priemerná hodnota RPMN 18,77% a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.02.2018. Celková čiastka spojená s úverom bola 8.439,56 Eur. V Zmluve o splátkovom úvere časť I., článok I., bod 10. sa uvádza, že ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená postupovať v súlade s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácii. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0505/2019/CE zo dňa 24.06.2019 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila
žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 k Zmluve. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0505/2019/CE zo dňa 24.06.2019 vyplýva, že predmetom postúpenia je pohľadávka číslo účtu 5025665378, identifikovaná menom, priezviskom a rodným číslom žalovaného, dátumom uzavretia úverovej zmluvy 20.02.2012, splatnosťou 20.02.2018, poskytnutou sumou 5.000,- Eur, zostatkom pohľadávky 2.771,41 Eur, istinou celkom 2.096,13 Eur, počtom dní omeškania 483, dátumom poslednej úhrady 20.02.2018 a dátumom zosplatnenia 20.02.2018. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 29.06.2019 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0505/2019/CE uzatvorenej dňa 24.06.2019 postúpila pohľadávku žalobcovi ako postupníkovi. Z výzvy k úhrade zo dňa 26.03.2019 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 2.656,29 Eur, keďže je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 26.03.2019 viac ako tri mesiace. Zároveň sa vo výzve uvádza, že ak dlžnú sumu neuhradí, bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalovaný na pojednávaní počas výsluchu nevedel uviesť, či mu zo strany právneho predchodcu žalobcu bolo doručené oznámenie o postúpení. Pripustil, že mu občas boli oznámenia o dlhu alebo meškaní splátky doručované. Nevedel uviesť, či mu bola doručená výzva zo strany právneho predchodcu žalobcu o možnosti postúpenia pohľadávky. Zaujímal sa o to, či bol jeho úver ukončený, čo mu potvrdili na pobočke v banke niekedy v marci až apríli 2018. Niekedy v máji mu bolo doručené oznámenie o dlžnej sume. Opätovne bol na pobočke banky, asi aj s listom, z ktorého zistil, že je dlžný vysokú sumu. Na pobočke mu informácie nevedeli poskytnúť.
4. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že žalovaný bol vyzvaný postupcom na splnenie svojich záväzkov. Spolu so žalobou žalobca nepredložil žiadne listiny (doručenka, podací hárok), ktoré by preukazovali odoslanie a doručenie písomnej výzvy právneho predchodcu žalobcu (banky) žalovanému. K preukázaniu svojej aktívnej legitimácie žalobca navrhol vykonať len výsluch žalovaného, z ktorého nevyplynulo, že by právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky na žalobcu postupoval v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalovaný pri svojej výpovedi pripustil, že mu bolo niečo zo strany banky doručované, avšak nevedel uviesť kedy. Súd prvej inštancie pripomenul, že dôkazné bremeno na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie leží na žalobcovi. Navyše dátum vyhotovenia výzvy dňa 26.03.2019 a dátum postúpenia predmetnej pohľadávky dňa 24.06.2019 delí od seba presne 90 dní, pričom ak predmetnú výzvu žalobca zasielal žalovanému, tak od doručenia takejto výzvy nemohlo uvedených 90 dní uplynúť. Žalobca preto nepreukázal, že by žalovaný bol na úhradu pohľadávky vyzvaný v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom je tak v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedených dôvodov tak žalobca nemohol platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom, a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovaného ako dlžníka z predmetnej úverovej zmluvy uspokojenie žalovanej pohľadávky. Legitimáciou sporových strán sa súd zaoberá ex offo, teda aj bez toho, aby niektorá zo strán sporu túto skutočnosť namietala. Aj napriek tomu, že žalovaný vyslovene nedostatok aktívnej legitimácie nenamietal, súd sa aktívnou legitimáciou a s tým súvisiacou platnosťou postúpenia žalovanej pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na žalobcu musel zoberať z úradnej moci. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100% trov konania), pretože žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalobca sa domnieva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní bolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iných výziev, upomienok a upozornení na omeškanie aj upozornením na omeškanie zo dňa 25.04.2018 a výzvou zo dňa 26.03.2019. Žalobca v konaní tvrdil a tvrdí, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po čas dlhší ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol postupcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok úveru, pričom doručenie tejto výzvy žalovaný v konaní žiadnym
spôsobom nepoprel. Skúmanie aktívnej legitimácie súdom nie je skutkovým tvrdením, ale doručenie jednotlivých výziev banky preukázateľne je skutkovým tvrdením. Poukázal na ustanovenia § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže tieto skutkové tvrdenia neboli protistranou popreté, treba ich považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže v konaní bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca zdôraznil, že žalovaný preukázateľne účinne nepoprel, že by mu postupca doručoval výzvy: žalovaný sám uviedol, že mu bolo doručené oznámenie o dlžnej sume niekedy v máji (porovnaj výzvu na omeškanie zo dňa 25.04.2018), že nevie, či mu bola doručená výzva zo strany právneho predchodcu žalobcu o možnosti postúpenia pohľadávky, pričom však podľa názoru žalobcu takáto výzva na postúpenie pohľadávky lege artis nie je potrebná a vo výzve postupca môže/nemusí uviesť skutočnosť o zamýšľanom postúpení (zároveň pozri Všeobecné obchodné podmienky čl. 18 bod 18.14.) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže v konaní bolo nielen predloženými listinnými dôkazmi, ale aj skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva. Splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca v konaní preukázal prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, platobnou históriou úveru, ako aj výzvami zo strany postupcu, pričom žalovaný doručenie žiadnej výzvy v konaní účinne nepoprel, naopak pripustil doručovanie výziev a výslovne potvrdil doručenie výzvy z mája roku 2018. Žalobca v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje skutočnosť, že aj v súlade s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu je otázka doručovania otázkou skutkovou, pričom podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu má prvoinštančný súd poznať rozhodovaciu prax svojho priamo nadriadeného súdu v tejto otázke. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil argumentáciu a citácie z odôvodnení súdnych rozhodnutí, a to Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/128/2019 z 23.12.2019, sp. zn. 19Co/64/2018 z 27.03.2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici, 43CoCsp/40/2020 z 21.10.2020, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/124/2018 zo dňa 04.12.2018, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 21CoE/62/2017 zo dňa 25.09.2018, sp. zn. 8Co/125/2019 zo dňa 26.05.2020 a Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu a zároveň žiadal, aby odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, pretože žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Skutkové tvrdenia nemožno stotožňovať s podmienkami konania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010 súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.771,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.096,13 eur od 25.06.2019 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky bankou žalobcovi,
nakoľko banka postupovala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 473/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, keď žalobca v konaní nepreukázal, že právny predchodca žalobcu ako banka žalovaného písomne vyzval na zaplatenie peňažného záväzku, s ktorým bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Žalobca nesúhlasil so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, poukazoval na to, že v zmysle § 92 ods. 8 zákon o bankách je potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením postupovaného peňažného dlhu dlhšie ako 90 kalendárnych dní, pričom nestotožnil sa s názorom súdu, že táto lehota začína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky; žalobca dôvodil, že v konaní naplnil všetky zákonné predpoklady domáhať sa zaplatenia uplatnenej sumy s príslušenstvom v zmysle podanej žaloby; pričom otázka doručovania výziev je otázkou skutkovou. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
9. Podstata odvolacích argumentov vo vzťahu k zamietajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie bola založená na nesprávnom právnom posúdení veci a vyvodení nesprávnych záverov zo zisteného skutkového stavu. Keďže nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci bolo posúdiť vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol postúpením, pristúpil odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie, najskôr k skúmaniu tejto otázky.
10. Odvolací súd s prihliadnutím na relevantnú odvolaciu argumentáciu uvádza:
11. Predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) zo zmluvy, ktorú tento uzavrel so žalovaným. Ako už bolo konštatované vyššie, bolo preto potrebné, aby v prvom rade žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Zo spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložil žalobca súdu prvej inštancie kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0505/2019/CE zo dňa 24.06.2019, prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok týkajúcu sa žalovaného, zmluvu uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom a Oznámenie pôvodného veriteľa zo dňa 26.03.2019 adresované žalovanému o zosplatnení pohľadávky. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004).
12. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení (ďalej aj „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
13. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje vzťahy súvisiace podnikaním bánk na území Slovenskej republiky s cieľom bezpečného fungovania bankového systému (§ 1 ZoB). V ustanovení § 2 ods. 1 tento zákon definuje banku ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky založenú ako akciovú spoločnosť, ktorá má bankové povolenie (je osobitnou úverovou inštitúciou). Ustanovenie § 92 ods. 8 tohto zákona preto obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi.
14. Špeciálna úprava postúpenia pohľadávky vychádza z osobitného postavenia bánk, ktoré disponujú bankovým povolením. Keďže cieľom zákona je právna úprava pri zabezpečení fungovania celkového bankového systému, bolo žiaduce stanoviť pevné pravidlá pri postupovaní pohľadávok bánk na iné subjekty, ktoré nie sú bankami, aby nedošlo k obchádzaniu zákona o bankách (napr. s postúpením nesplatných pohľadávok bánk súvisí ich ďalšia správa, pritom poskytovanie úveru bánk a ich správa je špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou).
15. Ustanovením § 92 ods. 8 ZoB zákonodarca sledoval sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania, umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku, nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky, so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Bolo by v rozpore s účelom ZoB a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý“ úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle ZoB pod dohľad Národnej banky Slovenska.
16. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Akceptujúc odvolaciu argumentáciu žalobcu, spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou by sa ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Banka nepochybne má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je ale nevyhnutné, aby postupovala v súlade so zákonom, vrátane ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/177/2014).
17. Ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 1Cdo 147/2017). Preto odvolacia námietka poukazujúca na možnosť odlišného dojednania podmienok postúpenia pohľadávky banky nebola dôvodná.
18. Súd prvej inštancie sa dôvodne zaoberal aplikáciou ust. § 92 ods. 8 ZoB na daný prípad, keďže spôsobilým predmetom postúpenia môže byť, v prípade bankovej pohľadávky, iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, napriek ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
19. Súd prvej inštancie vychádzal z predpokladu, že nemohlo uplynúť 90 dní, nakoľko podľa dátumu vyhotovenia výzvy dňa 26.03.2019 a dátum postúpenia pohľadávky dňa 24.06.2019 delí od seba 90 dní, preto ak žalobca zasielal výzvu žalovanému, nemohlo od doručenia takejto výzvy uvedených 90
dní uplynúť. Žalobca s týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil a tvrdil, že lehota 90 dní nezačína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky, takýto výklad z § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zo skutkových okolností je zrejmé, že pohľadávka z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere bola už v čase postúpenia splatná, a preto bola spôsobilá na postúpenie podľa § 92 ods. 8 ZoB. Vzhľadom na časový odstup od zosplatnenia úveru ku dňa 26.03.2019 a postúpenia na základe zmluvy zo dňa 24.06.2019, predstavuje presne 90 dní, teda bola dodržaná podmienka 90 dní podľa § 92 ods. 8 ZoB. Podľa názoru odvolacieho súdu z výkladu § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva záver, že lehota 90 dní plynie od doručenia výzvy žalovanému, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie.
20. Zároveň však bolo potrebné zohľadniť, že žalobca nepreukázal písomnú výzvu banky dlžníkovi, ktorá je prvoradým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca takýto dôkaz v konaní nepredložil, keďže predložil iba Výzvu jeho právneho predchodcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) z 26.03.2019, adresovanú žalovanému, bez preukázania jej odoslania a doručenia, ktorá výzva sa ani netýkala celej žalovanej sumy.
21. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013). Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že nepreukázanie zákonom stanovených predpokladov cesie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 ZoB, malo za následok nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu (postupníka).
22. S poukazom na vyššie uvedené, už vzhľadom na tvrdenia samotného žalobcu, nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu existencie kvalifikovanej písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB a preto nemohlo k tomu dôjsť ani na základe nesporných skutkových tvrdení (ako sa toho žalobca dovolával v odvolaní). Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v ust. § 92 ods. 8 ZoB, je postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka.
23. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. (porov. uznesenie NS SR z 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017). Ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 O.z.
24. V spore niesol žalobca dôkazné bremeno preukázania naplnenia zákonom stanovených podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 ZoB, ktoré však neuniesol a v dôsledku toho bola žaloba súdom prvej inštancie dôvodne zamietnutá, pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
25. Podľa platného právneho poriadku nie je daná viazanosť už vydanými skoršími rozhodnutiami súdu prvej a druhej inštancie, pričom výkladom predmetného ustanovenia ZoB sa už zaoberal NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 147/2017.
26. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie i proti tomuto výroku, avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu v spojitosti s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.
27. S poukazom na uvedené odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).